Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/143/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125211523
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7125211523.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu
JUDr.AgnesyHricovejaJUDr.DenisyNovotnejMlinárcsikovejvsporežalobcuA.A.B.,nar.XX.X.XXXX,
bývajúceho v B. C. D. E. F. X, zastúpeného advokátskou kanceláriou ALENA ZADÁKOVÁ - advokát,
s.r.o., IČO: 53 209 451, so sídlom v Košiciach na Kováčskej ulici č. 32, konajúca prostredníctvom
advokátkyJUDr.AlenyZadákovejprotižalovanejBiznisParkRampovás.r.o.,IČO:48337099,sosídlom

v Košiciach na Rampovej ulici č. 5, zastúpenej advokátskou kanceláriou ŽOLDOŠ & PARTNERS s.r.o.,
IČO: 53 540 964, so sídlom v Košiciach na Žriedlovej ulici č. 3, konajúca prostredníctvom advokáta
JUDr. Petra Žoldoša o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Mestského súdu Košice č.k. 24C/14/2025-105 zo dňa 6.8.2025 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. P r i z n á v a žalovanej proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice napadnutým uznesením výrokom I. zamietol návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
žalovanému uloží
- povinnosť umožniť žalobcovi prejazd motorovými vozidlami a prechod peši cez pozemok - parcelu

registra „ C „ č. 2462/4 ostatná plocha, zapísanú na LV č. XXXX pre obec: B. - G. H., B. I. G. H. a to cez
jej časť, identifikovanú ako diel 2 o výmere 75 m2 geometrickým plánom č. 53/2023 na vyznačenie práva
prechodu a prejazdu cez pozemok č. 2462/4, vyhotovený spoločnosťou DAPRIN, s. r. o., Družstevná
pri Hornáde a to k stavbám bez súpisného čísla na pozemku parcelné číslo 2400/7 o výmere 2504 m2
zastavaná plocha a nádvorie, zapísaným na LV č. XXXXX pre obec B. - G. H. k. ú. G. H. v smere tam
aj späť a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,

- povinnosť odstrániť nákladné motorové vozidlo zn. TATRA bez ŠPZ brániace výkonu práva prechodu
cez parcelu registra „ C „ č. 2462/4 ostatná plocha, zapísanú na LV č. XXXX pre obec: B. - G. H. , k. ú.
G. H. a to cez jej časť, identifikovanú ako diel 2 o výmere 75 m2 geometrickým plánom č. 53/2023 na
vyznačenie práva prechodu a prejazdu cez pozemok č. 2462/4, vyhotovený spoločnosťou DAPRIN, s.
r. o., Družstevná pri Hornáde a to k stavbám bez súpisného čísla na pozemku parcelné číslo 2400/7 o
výmere 2504 m2 zastavaná plocha a nádvorie, zapísaných na LV č. XXXXX pre obec B. - G. H. k. ú. G.

H. a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Výrokom II. priznal žalovanej nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Návrh právne posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1 CSP, § 123, §
124, § 126 ods. 1, § 127 ods. 1, § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka (OZ) a rozhodnutie odôvodnil
tým, že žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej.

Súd prvej inštancie po vyhodnotení argumentácie obsiahnutej v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, v spojení s predloženými listinnými dôkazmi konštatoval, že žalobca neosvedčil základnépodmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, predovšetkým neosvedčil danosť nároku vo veci
samej, vo vzťahu ku ktorému sa domáhal dočasnej úpravy pomerov medzi stranami. Uviedol, že z
predložených dôkazov (listy vlastníctva, katastrálna mapa) vyplynulo, že žalobca je od r. 2001 výlučným

vlastníkom parciel reg. „C“ č. 2400/7 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2504 m2 a č. 2400/13 o
výmere 5 m2 ostatná plocha, zapísaných na LV č. XXXXX, obec B. - H., kat. územie Stredné mesto.
Žalovaná je vlastníkom priľahlého pozemku registra „C“ parc. č. 2462/4 ostatná plocha o výmere 822 m2,
zapísaného na LV č.XXXX, ktorý prilieha (kopíruje) pozemok vo vlastníctve žalobcu č. 2400/7 po celej
jeho dĺžke od západného smeru. Na LV č. XXXXX vo vlastníctve žalobcu nie sú zapísané žiadne stavby,

len pozemky. Konštatoval, že čo sa týka nároku žalobcu vo veci samej vo vzťahu k prvému výroku petitu
návrhu, tento po hmotnoprávnej stránke vychádza z inštitútu vecných bremien - konkrétne z práva na
zriadenie nevyhnutnej cesty podľa ust. § 151o ods. 3 OZ. Poukázal na to, že zákon výslovne určuje,
kto je oprávnený podať návrh na zriadenie takéhoto vecného bremena - je ním výlučne vlastník stavby,
v prospech ktorého má súd zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. V
danej veci žalobca nepreukázal, resp. ani len neosvedčil svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, t.j., že

je vlastníkom stavieb. Žalobca žiada o zriadenie prístupu k stavbám bez súpisného čísla, nachádzajúcim
sa na pozemku parcelné číslo 2400/7 o výmere 2504 m2 zastavaná plocha a nádvorie, zapísaným na
LV č. XXXXX, obec B. - G. H., k. ú. G. H.. V katastri nehnuteľností, na predmetnom liste vlastníctva však
žiadne stavby evidované nie sú; evidované sú len pozemky. Samozrejme, to neznamená, že stavby
reálne neexistujú; katastrálna mapa ako aj fotodokumentácia existenciu stavieb skutočne zobrazujú.

Pre záver o existencii stavieb - tri haly a budova postavená do roku 2015 - svedčí aj zápisnica Mesta
Košice ako stavebného úradu č.k. 2023/18332 zo dňa 4.10.2023 vo veci objasňovania priestupkov,
ktorými sú jednak uskutočnenie a jednak užívanie stavieb na dotknutých pozemkoch bez stavebného
a bez kolaudačného rozhodnutia. Mal za to, že uvedené skutočnosti svedčiace pre existenciu stavieb
na pozemku vo vlastníctve žalobcu však nepreukazujú jeho vlastnícke právo k týmto stavbám. Ako

naznačuje sám žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, stavby boli pravdepodobne
vlastníctvom jeho nebohého otca J. B., zomrelého dňa 13.5.2016. Ide však len o domnienku, pretože
uvedené stavby neboli predmetom prejednania v dedičskom konaní po nebohom otcovi žalobcu. Ako
to vyplýva zo zápisnice z pojednávania v dedičskej veci po poručiteľovi J. B. sp.zn. 42D/164/2023
Dnot 100/2023 zo dňa 9.10.2023, vec prejednávajúci notár (súdny komisár) uviedol, že stavby nemôže

zahrnúť do predmetu dedičstva, pokiaľ tieto nie sú zlegalizované a odporučil dedičom podať žalobu o
určenie vlastníckeho práva, resp. že vec patrí do dedičstva. Keďže dedičia ostali v tomto smere nečinní,
Mestský súd Košice uznesením sp. zn. 42D/164/2023, Dnot 100/2023 zo dňa 18.11.2024 dedičské
konanie zastavil. Uznesenie zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Z obsahu uznesenia je naviac zrejmé,
že žalobca nie je jediným do úvahy prichádzajúcim dedičom po nebohom otcovi; ako zákonní dedičia

prichádzajú do úvahy tri deti poručiteľa - okrem žalobcu aj A. J. B. a A. K. L.. Z uvedeného je zrejmé,
že okrem toho, že nie je preukázané vlastnícke právo právneho predchodcu žalobcu k uvedeným
stavbám ku dňu jeho smrti, nie je preukázané ani nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu k stavbám
titulom dedenia. Čo sa týka stavby oplotenia hospodárskeho dvora vo vlastníctve žalobcu, žalobca svoje
vlastnícke právo preukazoval stanoviskom H. F. B. G. H. pod sp. zn. 2001/03961-002//Bru zo dňa 13.

06. 2001, ktorým bola povolená ohlásená stavba - oplotenie parcely na M. E. N. B. C. D. F. XXXX/X
kat. územie B. - G. H. v rozsahu oplotenia celej parcely 3 z pozinkovaného vlnitého plechu vo výške
2 m. Súd prvej inštancie konštatoval, že uvedená skutočnosť je pre posúdenie dôvodnosti návrhu
irelevantná. Je tomu tak z dôvodu významu a účelu, na ktorý slúži zriadenie vecného bremena podľa
§ 151o ods. 3 OZ, ktorým je umožnenie užívania stavby na jej obvyklý účel. Aj pre obsah resp. rozsah

zriaďovaného práva prístupu je rozhodujúci účel užívania stavby podľa stavebných predpisov, t.j., aby
bolzabezpečenýhospodárskyúčeldanejstavby.Oploteniepozemkupredstavujedrobnústavbu,plniacu
doplnkovýúčelkhlavnejnehnuteľnosti,primárneslúžinaohraničenienehnuteľnosti.Nato,abyoplotenie
plnilo svoj obvyklý hospodársky účel, nie je potrebné zriaďovať vecným bremenom právo prístupovej
cesty. Odhliadnuc od uvedeného, v okolnostiach posudzovanej veci nie je bez významu ani skutočnosť,

že žalobca sa sám podieľal na tom, že zanikol jeho prístup k pozemku a stavbám na pozemku. Tento
prístup bol „zastrešený“ nájomnou zmluvou zo dňa 25.2.2021 uzatvorenou na dobu neurčitú medzi
žalovanou a spoločnosťou VČIELKA KOŠICE s.r.o., ktorej spoločníkom a konateľom v danom čase bol
žalobca; táto spoločnosť sa rozhodla nájomnú zmluvu vypovedať. Podľa výpisu z obchodného registra
bol žalobca spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti až do 16.4.2024; od 17.5.2024 sú spoločníkmi

a konateľmi manželka žalobcu a syn žalobcu. Ďalej uviedol, že žalobca sa v druhom petite návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť odstrániť nákladné
motorové vozidlo zn. TATRA bez ŠPZ brániace výkonu práva prechodu cez parcelu registra „C“ č.
2462/4. Čo sa týka nároku žalobcu vo veci samej vo vzťahu k druhému výroku petitu návrhu, jeho základpo hmotnoprávnej stránke vychádza z ochrany vlastníckeho práva proti rušivým zásahom iných osôb v
zmysle § 126 OZ v spojení s § 127 OZ. Považoval za nesporné, že motorové vozidlo označené v petite
návrhu, stojí na pozemku parc. registra „C“ č. 2462/4 vo vlastníctve žalovanej. Žalovaná namietala svoju

pasívnu vecnú legitimáciu, tvrdiac, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že to bola
žalovaná, ktorá umiestnila pred dvor žalobcu vozidlo, vrátane tvrdenia, že vozidlo je vo vlastníctve alebo
držbe žalovanej. Žalovaná v tomto smere uviedla, že dotknutý pozemok prenajíma tretej osobe, dotknuté
vozidlo nie je vo vlastníctve žalovanej a žalovaná nemá objektívnu možnosť ani povinnosť ukončiť nájom
tejto tretej osoby. Konštatoval, že uvedená argumentácia žalovanej je irelevantná. Z hľadiska charakteru

nároku vo veci samej, ku ktorému sa vzťahuje žalobcom navrhovaná dočasná úprava vzťahov, je súdna
prax ustálená v tom, že žalobu na ochranu vlastníckeho práva proti neoprávneným zásahom možno
uplatniť nielen voči samotnému rušiteľovi, ktorý nie je vlastníkom veci (je napr. nájomcom), ale aj proti
vlastníkovi veci, ktorého povinnosťou bude postarať sa o to, aby jeho nájomca užívaním predmetu nájmu
nerušil susedných vlastníkov vo výkone svojich vlastníckych oprávnení. Neopodstatnenosť návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie videl v iných dôvodoch. Mal za nesporné, že

motorové vozidlo, odstránenia ktorého sa domáha žalobca, nestojí na pozemku v jeho vlastníctve,
ale na pozemku vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný teda len realizuje výkon svojho vlastníckeho
práva. Samozrejme, v zmysle § 127 ods.1 OZ, aj žalovaná ako vlastník daného pozemku, sa musí
zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažovala žalobcu ako susediaceho vlastníka
pozemkov alebo čím by vážne ohrozovala výkon jeho práv. Povinnosťou žalobcu bolo preto preukázať,

či a akým spôsobom resp. v akom rozsahu zasahuje žalovaná (hoc aj prostredníctvom svojho nájomcu)
do jeho vlastníckeho práva nad mieru primeranú pomerom. Žalobca v tomto smere tvrdil, že mu
odstavené vozidlo bráni výkonu jeho práva prechodu cez parcelu č. 2462/4 vo vlastníctve žalovanej,
ktorá by mala slúžiť prístupu na jeho pozemok. Z predložených dôkazov však vyplynulo a žalobca
nepopieral, že má možnosť iného prístupu k svojmu pozemku, ako z pozemku vo vlastníctve žalovanej

a to od Hornádu. Ako to vyplýva zo stanoviska SVP, š.p. Povodie Hornádu, o.z. MČ Košice - Sever
zo dňa 31.10.2022, žalobca požiadal o informácie vo veci alternatívnej prístupovej cesty k svojmu
pozemku, ktorá by viedla po parcele vo vlastníctve Slovenskej republiky č. 2647/1, zapísanej na LV č.
X, kat. územie Stredné mesto. Síce zo stanoviska vyplýva, že na predmetnej parcele sa nenachádza
žiadna cesta, resp. komunikácia, je však zároveň zrejmé, že SVP š.p. toto svoje stanovisko odvíjal od

podmienky, ktorou žalobca špecifikoval svoju žiadosť; touto podmienkou žalobcu bola vhodnosť cesty
pre cestnú nákladnú dopravu od 12 ton do 32 ton. Z Protokolu Magistrátu Mesta Košice o výsledku
štátneho odborného dozoru nad pozemnými komunikáciami č. sp. MK/A/2024/16439 zo dňa 25.10.2024
(str.15) vyplýva, že orgán ŠOD túto alternatívnu cestu hodnotil ako poľnú cestu. Z uvedeného v spojení
so všetkými okolnosťami tejto veci je teda evidentné, že snahou žalobcu je predovšetkým získať

prístup formou prejazdu motorovými vozidlami cez pozemky vo vlastníctve žalovanej a to uložením
povinnosti odstrániť vozidlo z pozemku vo vlastníctve žalovanej parc. č. 2462/4 brániace výkonu jeho
práva prechodu cez tento pozemok, teda úzko súvisí s posúdením nároku žalobcu na zriadenie práva
vecného bremena nevyhnutnej prístupovej cesty. Súd prvej inštancie však uviedol, že vo vzťahu k otázke
zriadenia nevyhnutnej prístupovej cesty žalobcovi tento nárok nateraz neprislúcha, pretože nepreukázal,

že je vlastníkom stavieb. Naviac, žalobca má k dispozícii iný prístup k svojmu pozemku a to, že nejde
kvalitatívne o porovnateľnú prístupovú cestu, vhodnú na pravidelnú prepravu nákladných motorových
vozidiel, je v kontexte posudzovanej veci irelevantné, pretože za takýchto okolností nemožno vyvodiť
záver, že žalovaná neoprávnene, nad mieru primeranú pomerom, zasahuje do vlastníckeho práva
žalobcu bránením mu v prístupe na jeho pozemok. Súd prvej inštancie v danej súvislosti poukázal na

§ 25 ods.1 písm. u) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, podľa ktorého vodič nesmie zastaviť
a stáť na iných miestach, kde zastavenie alebo státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej
premávky alebo obmedziť jazdu vozidiel; osobitne na miestach vjazdov alebo výjazdov z pozemkov,
vjazdov a výjazdov z objektov určených na zásobovanie alebo parkovacích miest, ako aj na § 137 ods.1
cit. zákona o cestnej premávke, podľa ktorého porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa

považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky. Porušenie zákazu, ktorý vyplýva z § 25 ods.1 písm. u) cit. zákona, teda môže predstavovať
porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a
napĺňať znaky priestupku alebo správneho deliktu, na prejednávanie ktorých majú právomoc iné orgány
verejnej moci, nie však súdy. Ako to vyplynulo z Protokolu Magistrátu mesta Košice o výsledku štátneho

odborného dozoru nad pozemnými komunikáciami č. sp. MK/A/2024/16439 zo dňa 25.10.2024 (str. 3),
Mesto Košice podnet v tomto smere postúpilo na prejednanie príslušnému orgánu Policajného zboru.
Na základe uvedeného súd prvej inštancie návrh ako nedôvodný zamietol. Pri rozhodovaní o náhrade
trov konania vychádzal z toho, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení, vydanom pred konaním vo vecisamej je rozhodnutím, ktorým sa konanie o nariadení neodkladného opatrenia končí (§ 262 ods.1 CSP).
Žalobca v tomto konaní úspech nemal, nárok na náhradu trov konania mu nepatrí. Plný úspech mal
žalovaný, ktorému súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu

100 %.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Namietal, že v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie
uviedol, že k návrhu sa z vlastnej iniciatívy vyjadrila žalovaná. Neobjasnil však, akým spôsobom sa

žalovaná o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dozvedela a keď sa k jeho návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadrila, nedoručenie jej vyjadrenia jemu považuje za vadu
konania, ktorou bol ukrátený na jeho procesných právach. Z tohto nesprávneho postupu súdu vyvodzuje
aj nesprávny záver o jeho povinnosti uhradiť žalovanému trovy konania. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie považuje aj za nedostatočne odôvodnené a nepreskúmané, čím je daná tzv. iná vada
konania, majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia

vidí v tom, že súd prvej inštancie sa nekriticky stotožnil s tvrdeniami žalovanej, ktoré súd nemohol
mať za preukázané z vykonaného dokazovania. Naopak, niektoré ním uvádzané tvrdenia žiadnym
spôsobom nevyhodnotil aspoň spôsobom, že sú irelevantné. V návrhu jasne deklaroval, že jeho návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne smeruje k žalobe o uloženie povinnosti, nakoľko
žalovaná preukázateľne už porušila a zasiahla do jeho vlastníckeho práva a napokon aj formulácia

petitu oboch výrokov smeruje k rozhodnutiu o uloženie povinnosti, druhý výrok – odstrániť vozidlá
jednoznačne. Súd prvej inštancie ani nevysvetlil, prečo otázku náhradnej cesty nevyhodnotil v súlade
s právnym záverom Mesta Košice – cestného orgánu uvedenom v priloženom Protokol o výsledku
štátneho odborného dozoru nad pozemnými komunikáciami sp. zn. MK/A/2024/16439. Cestný úrad
jasneuzatvára,žeposúdiltzv.„náhradnútrasu“avyriešilotázku,čitátonáhradnátrasapoparc.č.2647/1

vo vlastníctve SR je spôsobilá nahradiť spornú účelovú cestu na parc. č. 2462/1 patriacej žalovanej.
Podľa poznatkov cestného úradu táto náhradná trasa má povahu nanajvýš poľnej cesty, ktorá však
nebola zriadená za účelom pravidelnej dopravy nákladnými vozidlami, ktoré sa používali pri užívaní
jeho hospodárskeho dvora. Protokol o kontrole má charakter verejnej listiny kompetentného orgánu,
preto súd musí z charakteristiky „náhradnej cesty“ vychádzať, nakoľko sa jedná o odbornú otázku, že

sa nejedná o náhradnú cestu vyriekol aj správca majetku štátu – SVP ŠP Košice v dokumente zo dňa
31.10.2022, ktorý si konajúci súd nesprávne vysvetlil tak, že táto „náhradná cesta“ nie je síce vhodná
pre nákladné autá od 12 ton po 32 ton, ale pre jeho osobné auto postačí. Jednoznačne deklaroval, že
chce hospodársky dvor využívať aj naďalej výlučne na prenájom v prospech VČIELKA KOŠICE s.r.o.,
prípadne inej firmy tak, aby mohli po ceste chodiť ťažkými mechanizmami, nakoľko hospodársky dvor je

na takúto prevádzku vybudovaný a nakoľko v podnikaní s dopravou a opravami ťažkými mechanizmami
podnikajú aj jeho synovia. Nepreskúmateľným sa pre neho javí zamietnutie návrhu napriek tomu, že
súd prvej inštancie správne vyhodnotil konanie žalovanej ako nedovolený zásah do jeho vlastníckeho
práva, najmä práva disponovať s majetkom. Namietal, že v návrhu predložil viacero dôkazov, ktoré
konajúcisúdunevyhodnotilalebovyhodnotilnedôsledne.SúdprvejinštanciezoZápisniceopojednávaní

v dedičskom konaní pod sp. zn. 42D/164/2023 zo dňa 9.10.2023 uzavrel, že konanie o prejednanie
dedičstva po jeho nebohom otcovi nie je dôkazom o tom, že sú dedičmi po vlastníkovi stavieb na jeho
parcele. Jeho súrodenci čestnými prehláseniami ustálili, že stavby na jeho pozemku postavil nebohý
otec a tieto užíval po celú dobu výlučne on. To, že stavby nie sú zapísané v katastri nehnuteľností
neznamená, že nepatria nikomu a legalizácia je vecou stavebného konania. Má za to, že pre ustálenie,

že je jedným z dedičov po nebohom vlastníkovi stavieb pre účely nariadenia neodkladného opatrenia
postačuje preukázať dôkazmi, ktoré uviedol v návrhu a v samotnom konaní sa táto otázka vlastníckeho
práva k stavbe vyriešila ako predbežná. Napokon tým, že uviedol, že neodkladné opatrenie smeruje
alternatívne k žalobe o splnenie povinnosti postačí preukázať, že žalovaná zasahuje do jeho vlastníctva
tým, že mu robí faktické prekážky na vstup na jeho parcelu, na ktorej je hospodársky dvor. Má za to, že

nevyhodnotením vyššie uvedených dôkazov viedlo k tomu, že súd prvej inštancie rozhodol na základe
neúplne zisteného skutkového stavu veci. Uviedol, že nesprávne skutkové zistenia, z ktorých vychádza
napadnuté rozhodnutie sa týkajú nesprávneho vyhodnotenia otázky, či je aktívne legitimovanou osobou
na podanie žaloby o zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 OZ a teda, či je vlastníkom
stavby, ku ktorej navrhuje zriadenie práva cesty. Druhým nesprávnym skutkovým zistením je, že má aj

inú cestu k svojim stavbám a teda nie len po ceste na parc. č. 2462/1. Nesprávne právne posúdenie
veci súdom prvej inštancie vidí v nesprávnom závere o nedostatku jeho aktívnej legitimácie v konaní,
v nesprávnom posúdení náhradnej cesty a v nesprávnom posúdení k akej žalobe návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia smeruje. Dodal, že je pravdou, že spolu so svojimi súrodencami titulom dedeniapo ich nebohom otcovi sú účastníkmi stavebného konania o uloženie pokuty za užívanie stavieb, ktoré
sú bez kolaudačného rozhodnutia. V rámci legalizácie stavieb, a teda v rámci kolaudačného konania
stavebný úrad bude vyžadovať, aby stavby spĺňali technické požiadavky na stavbu podľa toho akému

účelu majú slúžiť. V zmysle § 7 ods. 4 Vyhlášky č. 532/2002 Z.z. platí, že každá stavba musí mať
prístupovú cestu do začatia užívania stavby. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia platí, že stavba podľa účelu
a druhu musí mať kapacitne vyhovujúce pripojenie na pozemnú komunikáciu, príp. na účelovú cestu.
Pripojenie stavby na pozemnú komunikáciu musí svojimi rozmermi vyhovovať bezpečnému užívaniu
stavby a bezpečnému a plynulému prevádzkovaniu stavby na priľahlé pozemky komunikácie, podľa

druhu a účelu stavby musí spĺňať aj požiadavky na dopravnú obsluhu, prístup a použitie požiarnej
techniky. Tieto všeobecne záväzné právne predpisy sú súdu známe, preto súd nemôže od neho
požadovať, aby svojimi ťažkými mechanizmami nezákonne chodil po parc. č. 2647/1 vedenej ako vodná
plocha a podľa právoplatného rozhodnutia stavebného úradu č.j. OÚ-KE-OSZP3-2019/054640 zo dňa
4.12.2019 – určená na vodnú stavbu – protipovodňové opatrenia. Preto za zásadné nesprávne právne
posúdenie otázky tzv. náhradnej cesty považuje nekritické stotožnenie sa súdu s opakovaným tvrdením

žalovanej strany, že môže ťažkými mechanizmami jazdiť po parc. č. 2647/1. Za nesprávne právne
posúdenie považuje aj to, že k účelovej ceste má všeobecné právo užívania, ktoré priamo vyplýva
z cestného zákona a žalovaná mu v užívaní nemôže brániť tým, že ho núti platiť neprimerané nájomné
600 Eur mesačne. Je ochotný platiť 200 Eur, ktoré však žalovaná odmieta prijať, a ak to považuje za
nízke nájomné, má právo domáhať sa náhrady súdnou cestou. Uviedol, že žalovaná mu v užívaní bráni

aj odstavením vozidiel pred jeho bránou, preto jediným právne účinným spôsobom ochrany je domáhať
sa splnenia povinnosti žalovanou tak, ako to uvádza v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že jeho návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje
za vecne správne a riadne odôvodnené. K doručeniu svojho vyjadrenia k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia uviedla, že žalobca opakovane a v rôznych súdnych a správnych konaniach
prednáša údaje a tvrdenia, ktoré nie sú v súlade so skutočnosťou, a preto sa iniciatívne, ako vlastník
nehnuteľného majetku a zároveň ako bdelý nositeľ práv a povinností vyplývajúcich z vlastníckeho práva

aktívne venuje všetkým pokusom žalobcu o bezplatné užívanie jej majetku. Odvolanie žalobcu považuje
za zmätočné rovnako ako samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázala na tvrdenie
žalobcu,žecesta,ktorájenímskutočneapreukázateľneužívaná,niejeurčenánapremávkunákladných
vozidiel. Žalobca však v tomto smere nepreukázal, aby bol vlastníkom akýchkoľvek nákladných vozidiel,
a navyše nie je ani pravdivé tvrdenie žalobcu, že cesta, ktorá sa nachádza na pozemku vo vlastníctve

Slovenskej republiky nebola užívaná na premávku nákladných vozidiel. Žalobca, resp. spoločnosť
VČIELKA KOŠICE s.r.o., ktorá je majetkovo a personálne prepojená so žalobcom, cestu vo vlastníctve
SR kontinuálne historicky, ako aj v súčasnosti využíval aj na premávku nákladných vozidiel. Dôkazom
je rozsiahla a chronologicky usporiadaná fotodokumentácia spolu s videozáznamami, ktoré sú prílohou
tohto vyjadrenia a sú uložené na elektronickom USB nosiči. Zdôraznila, že základným tvrdením žalobcu

je, že jeho pozemok chce užívať pre potreby prenájmu spoločnosti VČIELKY KOŠICE s.r.o. Toto tvrdenie
žalobcu v celom rozsahu neguje dôvodnosť a trvanie akéhokoľvek nároku žalobcu na prístup k jeho
nehnuteľnosti cez jej nehnuteľnosti formou neodkladného opatrenia. Totiž, ak by aj žalobca hypoteticky
v budúcnosti mal užívacie právo k jej nehnuteľnostiam, tak toto užívacie právo rozhodne nebude
mať spoločnosť VČIELKA KOŠICE s.r.o. ani žiadne nákladné auto žalobcu. Rovnako tak v žiadnom

prípade nebudú môcť ani len hypoteticky od prípadného užívacieho práva žalobcu k nehnuteľnostiam
žalovanej odvodzovať užívacie právo tretie osoby, a to synovia žalobcu. Popiera, že by zasahovala do
vlastníckeho práva žalobcu. Žalobca naďalej dennodenne užíva svoj pozemok a má naň prístup, ktorý
je skutočne užívaný. Poukázala na to, že žalobca v odvolaní opakovane uvádza nesprávne tvrdenia
ohľadne jeho údajného vlastníckeho práva k stavbám postaveným na pozemku v jeho vlastníctve.

Tieto stavby sú v súčasnosti predmetom konania o ich odstránení pred Stavebným úradom, pričom,
ako to vyplýva z priloženého rozhodnutia, žalobca v konaní pred Stavebným úradom tvrdí, že nie
je vlastníkom týchto stavieb. K tomu priložila rozhodnutie mesta Košice zo dňa 28.4.2023 sp. zn.
MK/A/2023/08276-08/I/STS. Má za to, že žalobca nemôže v žiadnom prípade odvodzovať danosť
a existenciu jeho nároku na bezplatné užívanie nehnuteľnosti žalovanej formou neodkladného opatrenia

dôvodiac, že má potrebu dostať sa k nelegálnym stavbám, ku ktorým navyše ani len nepreukázal
vlastnícke právo. Konštatuje, že odstavené motorové vozidlá nebránia žalobcovi v prístupe na jeho
pozemok. Naviac ona nie je vecne pasívne legitimovaná v tomto konaní, keďže vozidlá, ktoré zmieňuje
žalobca nie sú v jej vlastníctve a nad tými vozidlami nemá ani žiadnu faktickú, ani právnu držbu.V tomto smere je žalobcom želaný výrok neodkladného opatrenia nevykonateľný. Popiera aj tvrdenie
žalobcu, že jedinou prístupovou cestou k pozemku žalobcu je cesta v jej výlučnom vlastníctve, ktorá
je postavená na pozemku parc. č. 2462/1 v kat. úz. Stredné mesto. Toto tvrdenie žalobcu je v celom

rozsahu nepravdivé. Svedčí o tom priložená fotodokumentácia, z ktorej je zrejmé, že na východnej
hranici pozemkov vo vlastníctve žalobcu sa nachádza samostatná prístupová cesta, ktorá je umiestnená
na pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky na parc. reg. C KN č. 2467/1 v kat. úz. Stredné mesto.
Tvrdenia žalobcu, že ním v súčasnosti užívaná cesta nie je objektívne spôsobilá na jej užívanie sú
vyvrátené konaním samotného žalobcu, keďže žalobca túto cestu vo vlastníctve Slovenskej republiky

využíva takmer denne. Ako už uviedla, žalobca nepreukázal, že vozidlá, ktoré sa nachádzajú na jej
pozemku sú aj v jej vlastníctve a nepreukázal, aby mala tieto vozidlá v držbe. Vzhľadom na uvedené
nie je daná jej pasívna vecná legitimácia v tomto konaní. Zdôraznila, že neporušuje a ani neporušila
žiadne predpisy na úseku cestnej premávky. Žalobca nemá na pozemku žalovanej zriadený žiaden
vjazd a ani v budúcnosti žiaden takýto vjazd zriadený mať nebude, keďže pre účely jeho realizácie musí
mať v prvom rade žalobca užívacie právo k pozemku žalovanej, ktoré nemá a o ktoré sa v minulosti

sám pripravil. Čo sa týka uskladnenia nákladného motorového vozidla, mesto Košice postúpilo svoje
zistenie orgánu, ktorý je oprávnený na posudzovanie priestupkov na úseku cestnej premávky, pričom
príslušný správny orgán po posúdení podania mesta Košice voči vlastníkovi tohto vozidla ani len
nezačal správne konanie a neuložil žiadnu blokovú pokutu. Dodala, že uvedené vozidlo je dlhodobo
uskladnené a nie je uskladnené na žiadnom vjazde a ani výjazde, keďže žiaden takýto vjazd a výjazd

neexistuje. Potvrdila, že na jej pozemku sú umiestnené a dlhodobo uskladnené hnuteľné veci tretej
osoby, ktorá je jej klientom a nájomcom. Tieto veci však nemá v držbe ani vo vlastníctve, a preto
nad nimi nemá faktickú moc a nemôže s týmito vecami nakladať. Uviedla, že nemá vedomosť o tom,
aby žalobca historicky osobne použil cestu a pozemok pod cestou v jej vlastníctve na prístup k jeho
nehnuteľnostiam. Záujem o získanie užívacieho práva prejavila spoločnosti VČIELKA KOŠICE s.r.o.,

ktorej bol žalobca spoločníkom a zároveň konateľom, pričom žalovaná v žiadnom prípade neodmietla
uzatvorenie nájomnej zmluvy. V minulosti uzatvorenú nájomnú zmluvu sa však spoločnosť VČIELKA
KOŠICE s.r.o. konajúca prostredníctvom žalobcu rozhodla vypovedať a pripraviť sa tak o užívacie
právo k jej pozemkom a ceste. Spoločnosť VČIELKA KOŠICE s.r.o. sa sama rozhodla ukončiť nájomný
vzťah a namiesto toho už niekoľko rokov podáva žalobca rôzne podania, žaloby, návrhy, a to len

s cieľom bezplatného užívania cudzieho majetku. Poukázala na to, že inštitút neodkladného opatrenia
je možné realizovať len vo výnimočných prípadoch, a to v prípade ak existuje preukázaná potrebe
bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Má za to, že takáto potreba medzi žalobcom a ňou
neexistuje a napokon ju nielenže nepreukazuje, ale ani len žalobca netvrdí. Neexistencia tejto potreby
pramení práve z tej skutočnosti, že žalobca má prístup k svojim nehnuteľnostiam cez iné pozemky vo

vlastníctve Slovenskej republiky a ako sám žalobca v návrhu tvrdí, od januára 2025 cestu žalovanej
neužíva na prístup. Táto skutočnosť poukazuje na neexistenciu akejkoľvek potreby bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami sporu, keďže žalobcovi viac ako 6 mesiacov vôbec nevadilo, že k svojim
nehnuteľnostiam má prístup po inej trase. Žalobca teda neosvedčil dôvodnosť a trvanie riadneho nároku,
najmä neosvedčil právny nárok na užívanie jej nehnuteľností. Naviac navrhované výroky neodkladného

opatrenia sú vykonateľné, keďže pozemok vo vlastníctve žalovanej je dlhodobo prenajatý tretej osobe
a žalovaná nemá v súčasnosti objektívnu možnosť ani povinnosť nájom ukončiť. Rovnako to platí aj
pre uskladnené vozidlo, ktoré nie je v jej vlastníctve. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

5. Ďalšie vyjadrenia do spisu predložené neboli.

6. Podľa § 151o ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§
359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadísk
odvolanímuplatnenýchodvolacíchdôvodovpodľaust.§365ods.1písm.d),f)ah)CSPasprihliadnutím
na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne.

13. Neodkladným opatrením sa upravujú (predbežne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak
ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov, nariadenie neodkladného
opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu
medzi sporovými stranami, b) tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo ak je daná

obava z ohrozenia exekúcie (kumulácia nie je vylúčená), c) uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, e) jeho právne účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť

zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Uvedené podmienky musia byť splnené v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že neodkladným opatrením, bez ohľadu na to, či
je nariadené pred začatím konania, v jeho priebehu alebo po jeho skončení, sa upravujú pomery

strán, pokiaľ je to bezodkladne potrebné alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto
predpokladom zodpovedá požiadavka osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, v ktorom podľa zákonného vymedzenia musí žalobca opísať rozhodujúce skutočnosti,
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z
povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť

ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, a preto v návrhu musí žalobca opísať tiež skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Hodnoverné
osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia
žalobcu, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právnu argumentáciu, z ktorých
možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Pretože pri

nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti, z tohto dôvodu súd nemusí dodržať
formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale rozhoduje spravidla len na základe listín predložených
žalobcom, bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Inak postupuje iba vo
výnimočných a odôvodnených prípadoch (§ 329 CSP). Riadne dokazovanie v zmysle ust. § 185 a

nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v
súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Žalobca opísaním rozhodujúcich skutočností a predložením
dostupných dôkazných prostriedkov musí osvedčiť najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, z ktorých
vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, a vecnou argumentáciou musí presvedčiť súd o
potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút

charakteristický.

15. V posudzovanom prípade odporca podal odvolanie z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d)
CSP, ktorý dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné
pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť
súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie
v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu), pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr.
vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2 CSP,alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď), porušenie viazanosti
súdu inými rozhodnutiami (§ 193 CSP) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim
rozhodnutím príslušného orgánu (§ 194 ods. 2).

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na

to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo ak súd opomenul rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také
skutkovézistenia,ktorésúdprvejinštanciezaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Typovoideosituáciu,
kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynulo z prednesom strán
sporu alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne

vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z ust. § 192 a nasl. CSP.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav

vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva.
Nesprávnymprávnymposúdenímjepotompotrebnérozumieťomylvtomtopostupe,atedanesprávnosť
pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval
právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj
aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne interpretoval alebo napokon ak aplikoval správny predpis,

ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, v
skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach
strán.

18. Odvolací súd konštatuje, že ak žalobca namieta ako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP

skutočnosť, že žalovaná z vlastnej iniciatívy zistila, že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia a k tomuto návrhu zaslala do spisu svoje vyjadrenie, táto skutočnosť nie je pochybením súdu
(súd prvej inštancie jej návrh na vyjadrenie nezaslal). Nie je pochybením súdu ani skutočnosť, že toto
vyjadrenie nezaslal na vyjadrenie žalobcovi, keďže súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhoduje v zmysle § 329 ods. 1 CSP spravidla len na základe návrhu žalobcu. Naviac, doručenie

vyjadrenia žalovanej k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia do spisu a jeho nedoručenie
žalobcovi na vyjadrenie ani nemôže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo je základnou
zákonnou podmienkou odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP.

19. Ak súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa navrhovaného

výroku I. z dôvodu, že v danej veci žalobca nepreukázal resp. ani neosvedčil svoju aktívnu vecnú
legitimáciu v spore, t.j., že je vlastníkom stavieb, k tomu odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie
vychádzal zo skutkových zistení, na základe ktorých vec posúdil po právnej stránke, ktoré majú v
podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže vychádzal z dôkazov predložených žalobcom
ako aj z jeho vyjadrení, z ktorých bez ďalšieho nevyplýva, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností,

ku ktorým žiada zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Dedičské
konanie po jeho zomrelom otcovi nebolo ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie právoplatne
skončené a žalobca nie je jediným dedičom. To, že sa cíti byť výlučným vlastníkom predmetných
budov ešte neznamená, že ním aj skutočne bude. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (a
ani z odvolania) to jednoznačne osvedčené nie je. Súd prvej inštancie zároveň správne konštatoval,

že vlastnícke právo k budovám žalobcovi nesvedčí ani z konaní o dodatočnej legalizácii stavieb, či
priestupkových konaní.

20. Odvolací súd poukazuje na to, že zriadiť vecné bremeno cesty podľa § 151o ods. 3 OZ je možné
len za rešpektovania určitých zásad, ktoré vyplývajú nie len z tohto ustanovenia, ale aj z právneho

poriadku SR. Súd pri rozhodovaní o zriadení práva nevyhnutnej cesty musí okrem iného napríklad
zisťovať, či stavebník (vlastník budovy) si nemôže cestu zabezpečiť inak (na výšku nákladov alebo
hľadisko pohodlnejšieho prístupu k stavbe sa neprihliada), či sa vlastník stavby vlastným zavinením
nezbavil prístupu ku svojej stavbe, v takom prípade mu nemožno právo nevyhnutnej cesty priznať. Avecné bremeno nevyhnutnej cesty možno zriadiť iba odplatne. V tomto posudzovanom prípade žalovaná
uviedla, že je ochotná uzavrieť zmluvu o práve prechodu a prejazdu motorových vozidiel žalobcu cez
svoj pozemok za odplatu a že v minulosti aj takúto zmluvu uzavretú mala, aj keď nie so žalobcom, ale

so spoločnosťou VČIELKA KOŠICE s.r.o., ktorá budovy žalobcu podnikateľsky využívala.

21. Súd prvej inštancie správne poukázal, že žalobca má aj iný prístup k svojim budovám ako z pozemku
vo vlastníctve žalovanej a to po poľnej (nespevnenej) ceste od rieky Hornád, čo žalovaná preukázala
predloženou fotodokumentáciou a žalobca to v konečnom dôsledku ani nepoprel. Tu odvolací súd

poukazuje na to, že „právo cesty cez priľahlý pozemok“ podľa § 151o ods. 3 OZ neznamená, že táto
cesta musí spĺňať technické požiadavky prístupovej cesty podľa platných technických noriem pre cestu
ako stavbu. Občiansky zákonník má na mysli nevyhnutnú cestu, keď vlastník stavby nemá zabezpečený
žiaden prístup na svoj pozemok cez cudzí pozemok, čiže takáto nevyhnutná cesta môže viesť napr. aj
cez trávnatý porast. Zriadenie vecného bremena práva cesty cez priľahlý pozemok treba odlišovať od
stavebného kolaudačného konania, v ktorom sa posudzujú technické požiadavky na cestu ako stavbu.

Jedná sa o dva rozdielne inštitúty.

22. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie aj v tom, že snahou žalobcu bolo
predovšetkým získať prístup formou prejazdu motorovými vozidlami cez pozemky vo vlastníctve
žalovanej a to aj uložením povinnosti odstrániť nákladné motorové vozidlo TATRA bez ŠPZ z pozemku

vo vlastníctve žalovanej parc. č. 2462/4 brániace výkonu jeho práva prechodu cez tento pozemok, čo
úzko súvisí s posúdením nároku žalobcu na zriadenie práva vecného bremena nevyhnutnej prístupovej
cesty. Súd prvej inštancie správne uviedol, že vo vzťahu k otázke zriadenia nevyhnutnej prístupovej
cesty žalobcovi tento nárok nateraz neprislúcha, pretože nepreukázal, že je vlastníkom stavieb a hlavne
má k dispozícii iný prístup k svojmu pozemku. To, že nejde kvalitatívne o porovnateľnú prístupovú

cestu, vhodnú na pravidelnú prepravu nákladných motorových vozidiel, je v kontexte posudzovanej veci
irelevantné, pretože za takýchto okolností nemožno vyvodiť záver, že žalovaná neoprávnene, nad mieru
primeranú pomerom, zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu bránením mu v prístupe na jeho pozemok.
Nepreukázal ani tú skutočnosť, že je vlastníkom takých nákladných motorových vozidiel, ktoré nemajú
možnosť po poľnej (nespevnenej) ceste od rieky Hornád prejsť.

23. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že nezistil takú vadu, ktorá spôsobila nesprávne
rozhodnutievoveci,žesúdprvejinštancienazákladepredloženýchdôkazovaosvedčenýchskutočností
dospelksprávnymskutkovýmzisteniamajehorozhodnutievychádzazosprávnehoprávnehoposúdenia
veci. Z uvedených dôvodov potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1

CSP ako vecne správne a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie
dôvody.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

27. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie o neodkladnom opatrení končí, musel v súlade s § 262 ods. 1
CSP odvolací súd rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol
podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu procesne

úspešná žalovaná, preto jej priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje
b) desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).