Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/58/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212204794
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovič
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1212204794.4

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.DanyŠiffalovičačlenieksenátu
JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: M. K., N.. XX.XX.XXXX, C. A.
F. F. XX, XXX XX F. F., zast. Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., Dolné Dubové 249,
919 52 Dolné Dubové, IČO: 53 598 806, proti žalovanej: V.. Q. M.,
N.. XX.XX.XXXX, C.T. A. K.Á. W. F. XXX, XXX XX K. W. F., zast. Eversheds Sutherland, advokátska

kancelária, s.r.o., Hodžovo nám. 1/A, 811 06 Bratislava, IČO: 36 659 746, o zaplatenie 795,-
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k.
B2-26Cb/50/2012-361 zo dňa 28. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k.
B2-26Cb/50/2012-361 zo dňa 28. februára 2024 mení tak, že rozsudok pre zmeškanie vydaný
Okresným súdom Bratislava II dňa 13.10.2020, č.k. 26Cb/50/2012-277 sa zrušuje a vec vracia

Mestskému súdu Bratislava III na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
vydaného Okresným súdom Bratislava II dňa 13.10.2020, č.k. 26Cb/50/2012-277 zamietol.
V odôvodnení uviedol, že rozsudkom pre zmeškanie Okresného súdu Bratislava II (aktuálne Mestský
súd Bratislava III) zo dňa 13.10.2020, č.k. 26Cb/50/2012-277 súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 795,- eur spolu s príslušenstvom
a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko sa žalovaná na pojednávanie, ktoré
bolo nariadené na 13.10.2020 o 13:00 hod. nedostavila a svoju neúčasť neospravedlnila, o odročenie
pojednávania nepožiadala, a to napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie jej bolo doručené riadne
a včas dňa 23.07.2020 v súlade
s § 178 ods. 2 CSP.

2. Žalovaná dňa 18.11.2020 doručila súdu návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorý odôvodnila
tým, že pojednávania konaného dňa 13.10.2020 sa pre chorobu nemohla zúčastniť, čo potvrdila aj
lekárskym potvrdením, ktoré bolo prílohou návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. V návrhu
ďalej uviedla, že bola chorá zhruba od 09.10.2020, avšak aj napriek tomu sa chcela pojednávania (pri
zachovaní opatrení

v podobe rúška či dezinfekcie) zúčastniť. Dňa 13.10.2020 sa jej zdravotný stav zhoršil natoľko, že
sa pojednávania nezúčastnila, ani sa dostatočne vopred neospravedlnila. Žalovaná argumentovala aj
tým, že je od roku 2011 uznaná za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, keďže trpí chorobou
autoimunitného charakteru, ktorá sa prejavuje jej zvýšenou chorobnosťou. Taktiež uviedla, že si
právneho zástupcu dovoliť nemohla, keďže je momentálne na rodičovskej dovolenke. Keď sa jej
stav zlepšil, telefonicky sa chcela dodatočne ospravedlniť, telefonovala na okresný súd, ale bolo jej

povedané, že teraz treba už len počať na rozsudok. Keďže kvôli epidemiologickým opatreniam bola v
domácom liečení a s lekárkou konzultovala telefonicky, potvrdenie o chorobe si žalovaná vyzdvihla aždodatočne. Zároveň poukázala na tú skutočnosť, že v doterajšom priebehu konania aktívne vystupovala
v predmetom spore, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že bola dvakrát procesne úspešná. Uviedla, že bola
v konaní zastúpená právnym zástupcom, pričom sa sama alebo prostredníctvom právneho zástupcu

pravidelne zúčastňovala na všetkých nariadených pojednávaniach. Žalovaná aktívne uplatňovala všetky
prostriedky procesnej obrany, čo napokon viedlo k vydaniu dvoch súdnych rozhodnutí v jej prospech,
nemohla mať úmysel mariť priebeh súdneho konania tým, že sa nezúčastnila na jednom pojednávaní.
Mala za to, že pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil, že neboli splnené podmienky na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie, keďže si žalovaná neustanovila za seba zástupcu, postupoval striktne formálne a

nezobral na zreteľ všetky relevantné okolnosti prípadu.

3. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 09.12.2020 č.k. 26Cb/50/2012-299 zamietol návrh
žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13.10.2020 č.k.
26Cb/50/2012-277. Proti uzneseniu podala
v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „odvolací

súd“) tak, že uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 09.12.2020 č.k. 26Cb/50/2012-299 zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Súd prvej inštancie vec opätovne rozhodol o návrhu žalovanej na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
napadnutým uznesením tak, že návrh zamietol. Vec právne posúdil podľa ustanovení § 274 ods. 1, §

277 ods. 2, 3 CSP.
Uviedol, že pri návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 277 ods. 2 CSP súd
skúma zmeškanie pojednávania z ospravedlniteľného dôvodu. Predpoklady na vydanie rozhodnutia sa
týmto návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie neskúmajú.

5. Súd skúmal predovšetkým existenciu ospravedlniteľných dôvodov na strane žalovanej, ktoré jej bránili
zúčastniť sa pojednávania dňa 13.10.2020, kde došlo zo strany súdu
k meritórnemu rozhodnutiu vo veci podanej žaloby. Vo svojom vyjadrení žalovaná uviedla, že sa
predmetného pojednávania nemohla zúčastniť v dôsledku choroby, pričom choroba u nej nastala dňa
09.10.2020, čo žalovaná preukazovala Výmenným lístkom zo dňa 09.11.2020 vypísaným všeobecným

lekárom V.. A. Y., ktorého obsah tvorila len informácia, že žalovaná bola chorá od 09.10.2020 do
16.10.2020. Prílohou návrhu na zrušenie rozsudku bolo aj písomné potvrdenie všeobecného lekára pre
deti a dorast V.. B. S.,
z ktorého vyplýva, že dcéra maloletej sa nachádzala v domácej liečbe v dňoch 13.10.- 29.10.2020. V
posudzovanej veci však súd dospel k záveru, že hoci, ako žalovaná uviedla, jej v účasti na pojednávaní

dňa 09.10.2020 bránila choroba, choroba u nej nastala dňa 09.10.2020, teda 4 dni pred konaním
pojednávania, teda žalovaná tak mala dostatok času pred konaním pojednávania predložiť potvrdenie
od lekára, ktoré by preukazovalo jej akútne zdravotné problémy brániace zúčastniť sa predmetného
pojednávania. Pričom vzhľadom na samotné vyjadrenie žalovanej, že napriek chorobe mala záujem
zúčastniť sa pojednávania, mal súd za preukázané, že zdravotný stav žalovanej v období, ktoré

predchádzalo nariadenému pojednávaniu nebol natoľko vážny a akútny, aby odôvodňoval reálnu
nemožnosť informovať súd
o skutočnostiach, ktoré jej bránia zúčastniť sa pojednávania dňa 13.10.2020. Pre súd je rozhodujúci iba
aspekt reálnych možností, ktoré má sporová strana k dispozícii
v danej situácii zakladajúci ospravedlniteľný dôvod, t.j. či má možnosť telefonicky, prípadne elektronicky

kontaktovať súd v deň zmeškaného pojednávania, resp. dostatočný časový priestor na realizáciu takého
kontaktu.Vsúvislostisuvedenýmmalsúdzato,ževsúčasnejdobezaaktuálnehostavukomunikačných
technológií mala žalovaná dostatočný časový priestor na telefonické (prípadne iné) požiadanie
konajúceho súdu o odročenie nariadeného pojednávania. K argumentácii žalovanej, že zdravotný
stav sa jej zhoršil náhle dňa 13.10.2020 (v deň pojednávania) natoľko, že sa pojednávania nemohla

zúčastniť ani sa vopred ospravedlniť, žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala, napr. predložením
lekárskej správy, pričom bremeno preukázania existencie tohto ospravedlniteľného dôvodu zaťažuje
dotknutú stranu, ktorá podala návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Tvrdená práceneschopnosť
žalovanej odvodzovaná od dokladu nadpísaného ako „Výmenný list - poukaz na odborné vyšetrenie,
ošetrenie, ústavné liečenie“, ktorý mal byť vystavený dňa 09.11.2020, či doklad o domácom liečení

dcéry žalovanej nepovažoval súd za dôvod, ktorý by v kontexte vyššie uvedeného bolo možné
vyhodnotiť ako dôvod zmeškania pojednávania konaného dňa 13.10.2020, ku ktorému došlo v čase
bezprostredne predchádzajúcom predmetnému pojednávaniu vo sfére žalovanej bez jeho zavinenia
alebo nedôsledného konania, a teda ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako ospravedlniteľný dôvodv zmysle právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 277 ods. 2 CSP. Zároveň mal súd za to, že
nakoľko bola žalovaná v období svojej práceneschopnosti v telefonickom kontakte so svojím ošetrujúcim
lekárom, bolo v jej reálnych možnostiach rovnako kontaktovať súd a ospravedlniť sa z neúčasti na

pojednávaní, avšak neurobila tak ani vopred, ani v samotný deň pojednávania. Súd považoval v danom
prípade za nevyhnutné zdôrazniť, že pre úspešnú aktiváciu postupu predpokladaného ustanovením §
277 CSP musí bez akýchkoľvek pochýb ísť o dôvod nastavší náhle, neočakávane a bezprostredne pred
konaním daného pojednávania, ktorý objektívne možno vyhodnotiť ako dôvod, ktorý jednak zabránil
strane sporu v účasti na pojednávaní a zároveň v súhrne s konkrétnymi okolnosťami danej tvrdenej

situácieajstranesporuzabránilrealizovaťsmeromkukonajúcemusúduriadneavčasnéospravedlnenie
neúčasti na nariadenom pojednávaní.

6. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení mal súd prvej inštancie
za to, že v tomto prípade boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274
písm. a) a b) CSP, a neboli splnené podmienky uvedené

v § 277 ods. 2 CSP, a preto návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podala podľa § 357 písm. h) CSP v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaná z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Žalovaná mala za to,
že konajúci súd vec nesprávne právne posúdil, resp. dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vo

vzťahukposúdeniuospravedlniteľnýchdôvodov,čímokreminéhoporušilprávožalovanejnaspravodlivý
proces (odňal jej možnosť ďalšieho konania pred súdom), keďže podľa jej názoru boli podmienky na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie splnené. Zdôraznila, že na pojednávanie vytýčené na deň 13.10.2020
sa nedostavila v dôsledku choroby, čo potvrdila aj lekárskym potvrdením, ktoré bolo prílohou návrhu
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Aj keď žalovaná ochorela dňa 9.10.2020, teda štyri dni pred

termínom pojednávania, dôvodom neprítomnosti na pojednávaní bolo zhoršenie zdravotného stavu,
ktorénastalokudňu13.10.2020asúčasneneodkladnápotrebastarostlivostiomaloletúšesťročnúdcéru
Olíviu, ktorá vznikla náhle v deň pojednávania 13.10.2020 a trvala do 29.10. 2020, dokedy sa maloletá
dcéra ocitla v domácej liečbe a bola náhle odkázaná na trvalú starostlivosť a opateru žalovanej ako
jej matky. Zároveň uviedla, že ospravedlniteľný dôvod neúčasti je rovnako potrebné vnímať v kontexte

pandemickej situácie, kde osoby trpiace autoimunitnými chorobami boli výrazne viac vystavené riziku
nákazy, navyše v čase choroby.

8. Žalovaná vytkla súdu prvej inštancie, že ušlo jeho pozornosti, že vystupuje v súdnom spore ako
spotrebiteľ (žalobca bol v čase uzatvorenia zmluvy o dielo a aktuálne naďalej je podnikateľom), pričom

vydanie rozsudku pre zmeškanie v spotrebiteľských sporoch v neprospech spotrebiteľa je výslovne
zakázané. Súd ani pri posúdení ospravedlniteľného dôvodu nezohľadnil, že žalovaná je slabšou stranou,
nemajúca právneho zástupcu.

9. Žalovaná mala za to, že súd sa opakovane priklonil k formalistickému výkladu zákona, čím nesprávne

právne posúdil vec, keďže jeho záver o tom, že boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre
zmeškanie a že za tohto stavu musel vydať rozsudok pre zmeškanie nie je správny. Súd postupoval
striktne formalisticky a prehnane rigidne (žalovaná nepreukázala náhle zhoršenie zdravotného stavu,
žalovaná mohla a mala súd telefonicky, resp. elektronicky kontaktovať), čo je samo osebe dôvodom pre
nezákonnosť uznesenia.

10. Žalovaná mala za to, že súd postupoval necitlivo a extréme formálne, keď pri vydávaní
kontumačného rozsudku nezohľadnil skutočnosť, že súdne konanie trvá po dobu vyše 12 rokov,
teda je v značne pokročilom štádiu, žalovaná riadne a aktívne vystupovala v súdnom spore a bola
dvakrát meritórne úspešná v prebiehajúcom konaní, v konaní prebehlo rozsiahle dokazovanie, vrátane

dokazovania znaleckými posudkami, žalovaná sa aktívne zúčastňovala pojednávaní, a to či už priamo
alebo prostredníctvom právneho zástupcu, bez predošlého ospravedlnenia sa nezúčastnila len jedného
pojednávania, a to z výnimočných dôvodov ochorenia žalovanej a jej maloletej dcéry, aktívne a
opakovane sa domáha zrušenia rozsudku pre zmeškanie, keďže má záujem na meritórnom prejednaní
sporu, v konaní vystupuje ako slabšia strana, pričom v čase vydania rozsudku pre zmeškanie bola na

rodičovskej dovolenke a nemala kvalifikovaného zástupcu, vystupuje v súdnom spore ako spotrebiteľ,
preto rozsudok pre zmeškanie by voči nej ani nemal byť vydaný.11. Žalovaná mala za to, že súd prvej inštancie nezohľadnil a nerešpektoval záväzný právny názor
odvolacieho súdu uvedený v kasačnom rozhodnutí Krajského súdu
v Bratislave č.k. 4Cob/38/2021-342 zo dňa 23.3.2023, keďže sa nezaoberal dôvodnosťou choroby

maloletej dcéry žalovanej a potrebou neodkladnej starostlivosti o maloletú dcéru žalovanej, ktorá náhle
vznikla v deň pojednávania a jej dopadom na neúčasť žalovanej na pojednávaní, nezaoberal sa a
ústavne konformne nezohľadnil okolnosti prípadu, a to dĺžku súdneho konania, procesné návrhy a
procesnú obranu žalovanej, aktívnu účasť žalovanej na pojednávaniach, či dvojnásobný meritórny
úspech žalovanej.

12. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti žalovaná navrhla, aby odvolací súd
v zmysle § 388 CSP v spojení s § 390 CSP vydal nasledovné uznesenie:
„Odvolací súd mení uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. B2- 26CĎ/50/2012 - 361 zo dňa 28. 2.
2024 tak, že ruší rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 26Cb/50/2012 - 277 zo dňa 13. 10. 2020.
Súd priznáva žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 °/o voči žalobcovi.“

V prípade, ak má odvolací súd za to, že sú splnené podmienky nielen na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie, ale aj na vydanie rozhodnutia vo veci podľa § 390 CSP, žalovaná navrhla, aby odvolací súd
rozhodol:
„Odvolací súd mení uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. B2- 26Cb/50/2012 - 361 zo dňa 28.
2. 2024 tak, že ruší rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 26Cb/50/2012 - 277 zo dňa 13. 10.

2020 a zamieta žalobu žalobcu.
Súd priznáva žalovanej právo na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a odvolacieho konania
v rozsahu 100 % voči žalobcovi.“
V prípade, ak má odvolací súd za to, že nie sú splnené podmienky na zmenu uznesenia ani vydanie
rozhodnutia vo veci samej navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň priznal žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu
100 % voči žalobcovi.

13. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalovaný, ktorý sa v plnej miere stotožnil
s výrokom aj odôvodnením napadnutého uznesenia. Mal za to, že podmienky pre vydanie rozsudku

pre zmeškanie boli splnené. Nenamietal, že choroba môže byť ospravedlniteľným dôvodom neúčasti na
pojednávaní, avšak ospravedlniteľným
v danom prípade nebolo správanie sa žalovanej, ktorá vedela, že sa má zúčastniť pojednávania,
dokonca bola v minulosti poučená o povinnosti ustanoviť si zástupcu,
a zároveň sama uviedla, že bola v telefonickom kontakte s ošetrujúcim lekárom - bolo teda možné

kontaktovať aj súd a ospravedlniť sa z neúčasti na pojednávaní, dokonca tak neurobila ani po
pojednávaní. Zároveň mal za to, že ide iba o tvrdenia žalobkyne bez relevantného preukázania týchto
tvrdení príslušnými dôkazmi. Z predložených lekárskych potvrdení nijakým spôsobom nevyplýva, že
by sa žalovaná na predmetnom pojednávaní zúčastniť nemohla. Dokonca potvrdenie od lekárky o
chorobe žalovanej od 09.10.2020 do 16.10.2020 je bez uvedenia diagnózy a žalovaná ani len neuviedla

konkrétnu diagnózu, ktorá by jej bránila v osobnej účasti na pojednávaní alebo
v akomkoľvek kontaktovaní súdu za účelom svojho ospravedlnenia.
Ďalej uviedol, že z predložených dôkazov nevyplývalo, že by išlo o akútny stav maloletej dcéry, ktorý
by si vyžiadal lekárske ošetrenie, zároveň bol doklad označený ako „Výmenný list - poukaz na odborné
vyšetrenie, ošetrenie, ústavné liečenie“ vystavený dňa 09.11.2020, t.j. až po tom, ako bol žalovanej

doručený rozsudok pre zmeškanie.

14. K námietke žalovanej ohľadne neoprávnenosti vydaného rozsudku pre zmeškanie vo svetle toho, že
má ísť v danom prípade o spotrebiteľský spor žalobca uviedol, že spotrebiteľským sporom je spor medzi
dodávateľom a spotrebiteľom, pričom v tomto prípade nevystupuje žalobca v pozícii dodávateľa, keďže

v čase podania žaloby už neprevádzkoval živnosť a ani nevystupoval pod svojím IČO (t.j. nevystupoval
ako SZČO), ale ako fyzická osoba. Spor medzi dvoma fyzickými osobami - nepodnikateľmi, nemôže
mať charakter spotrebiteľského sporu. Túto otázku nikto, t.j. žiaden zo súdov (ktoré otázku či ide alebo
nejde o spotrebiteľský spor rieši ex offo
a hoci bol opakovane tento prípad aj na krajskom súde, ani tento nevzhliadol charakter spotrebiteľského

sporu), avšak ani samotná žalovaná, počas celého konania (trvajúceho už viac ako 12 rokov) nenapadol
a nespochybnil. Otázku charakteru tohto súdneho konania (t.j. či ide o spotrebiteľský spor alebo nie) teda
považoval za finálne vyriešenú a vnímal ju ako špekuláciu zo strany žalovanej (rovnako ako dodatočné
predkladanie lekárskych „potvrdení“ po tom, čo jej bol doručený rozsudok).V nadväznosti na vyššie uvedené žiadal súd, aby v zmysle ustanovenia § 390 CSP sám rozhodol vo
veci tak, že uznesenie ako vecne správne potvrdí.

15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP). Po oboznámení sa s obsahom
spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovanej, vyjadrením žalobcu k odvolaniu odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť.

16. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a
b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

17. Podľa § 277 ods. 2 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci,
na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením
zruší a nariadi nové pojednávanie.

18. Podľa § 277 ods. 3 CSP, návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o
rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

19. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením návrh žalovanej na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie vydaného Okresným súdom Bratislava II dňa 13.10.2020, č.k. 26Cb/50/2012-277 zamietol,

nakoľko mal za to, že v tomto prípade boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie
podľa § 274 písm. a) a b) CSP,
a neboli splnené podmienky uvedené v § 277 ods. 2 CSP. Proti tomuto rozhodnutiu podala podľa § 357
písm. h) CSP v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. b), d), f) a h) CSP.

20. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na nasledovné: V konradiktórnom konaní
je procesná zodpovednosť za vedenie sporu na sporových stranách. Nositeľom procesnej iniciatívy majú
byť sporové strany - žalobca, ktorý iniciuje sporové konanie a má záujem na efektívnom vedení súdneho
konania, ako aj žalovaný, ktorý v prípade, ak má záujem na svojom procesnom úspechu vo veci, musí

vyvíjať iniciatívu vo forme procesnej obrany. Právna úprava zakotvená v Civilnom sporovom poriadku
za účelom hospodárneho a efektívneho vedenia súdneho konania postihuje pasivitu sporových strán
možnosťou vydať kontumačný rozsudok, pričom vo vzťahu k pasivite žalovanej strany sporu umožňuje
sankcionovať jej nečinnosť aj vo fáze nariadeného pojednávania podľa § 274 CSP. Rozsudok pre
zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia ako následok procesnej pasivity procesných

strán v sporovom konaní. Pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie
v neprospech žalovaného v štádiu nariadeného pojednávania musia byť splnené procesné predpoklady
podľa § 274 CSP - druh nároku podľa § 137 písm. a) CSP, nedostavenie sa žalovaného na nariadené
pojednávanie v sporovej veci, hoci naň bol riadne a včas predvolaný, pričom v predvolaní bol
zároveň poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania kontumačného rozsudku. K

ďalším predpokladom patrí neospravedlnenie neprítomnosti včas a vážnymi okolnosťami, doručenie
predvolania na pojednávanie v zákonnej lehote, účasť žalobcu na pojednávaní a jeho návrh, aby sa vo
veci rozhodlo rozsudkom pre zmeškanie, ktorým súd žalobe vyhovie.

21. Zrušenie rozsudku pre zmeškanie predstavuje výnimočné opatrenie, a z toho dôvodu je nutné

ospravedlniteľnosť dôvodov neúčasti na pojednávaní vyhodnocovať reštriktívne a súčasne bremeno
preukázania existencie ospravedlniteľného dôvodu neúčasti na pojednávaní zaťažuje dotknutú stranu,
resp. jej právneho zástupcu, ktorý podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Odvolací súd
sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že prvotným predpokladom na zrušenie kontumačného
rozsudku je, že žalovaný zmeškal pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu kontumačného

rozsudku z ospravedlniteľného dôvodu, ktorý je žalovaný povinný preukázať, pretože bude predmetom
posudzovania súdu. Vážnosť okolností, ktorými žalovaný ospravedlňuje svoju neprítomnosť na
pojednávaní musí posúdiť súd. Sú to okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú
žalovanému účasť na pojednávaníz objektívnych dôvodov. Vážnosť okolností je však vždy na posúdení a voľnej úvahe súdu. V tomto
konanísasúdnezaoberátým,čibolisplnenézákonnépredpokladyprevydanierozsudkuprezmeškanie,
ale je oprávnený posúdiť len to, či okolnosti uvádzané a preukázané žalovaným (zistené súdom),

ne/možno považovať za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti žalovaného na pojednávaní. Príčina
zmeškania pojednávania žalovaného musí mať s ohľadom na povahu, nepredvídateľnosť, závažnosť,
rozsah alebo z iných dôvodov aspekt ospravedlniteľnosti (toho, čo je možné v danej veci ospravedlniť).

22. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal odvolacou námietkou žalovanej, že súd prvej inštancie

nesprávne právne posúdil vec, keď zamietol jej návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, resp. že pri
hodnotení dôkazov preukazujúcich neúčasť žalovanej na pojednávaní dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam vo vzťahu k posúdeniu ospravedlniteľných dôvodov.
Žalovaná argumentovala, že je od roku 2011 uznaná za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
keďže trpí chorobou autoimunitného charakteru, ktorá sa prejavuje jej zvýšenou chorobnosťou. Na
pojednávanie vytýčené na deň 13.10.2020 sa nedostavila v dôsledku choroby, čo potvrdila aj lekárskym

potvrdením, ktoré bolo prílohou návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.

23. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že napriek tomu, že žalovaná bola riadne predvolaná a poučená
aj o možnosti za splnenia zákonných podmienok rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, na pojednávanie
konané dňa 13.10.2020 sa nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila. Lekárske potvrdenie V.. B. S., že

jej maloletá dcéra Y., nar. X.X.XXXX bola v domácej liečbe od 13.10.2020 do 29.10.2020 a VÝMENNÝ
LIST - POUKAZ na odborné vyšetrenie, ošetrenie, ústavné liečenie, vystavený V.. A. Y., v ktorom uviedla,
že žalovaná bola chorá od 9.10.2020 do 16.10.2020, žalovaná zaslala súdu až spolu s návrhom na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie.

24. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že súd prvej inštancie tieto žalovanou uvádzané
skutočnosti, preukazujúce ospravedlniteľný dôvod jej neúčasti na pojednávaní nezohľadnil a postupoval
formalisticky, keď sa s náhlou chorobou maloletej dcéry ani bližšie nevysporiadal, len formálne
konštatoval neunesenie dôkazného bremena žalovanou, ktorá podľa jeho názoru náhle zhoršenie
zdravotnéhostavupodľasúdunepreukázala.Zpredloženýchpotvrdenímalodvolacísúdzapreukázané,

že v deň konania pojednávania, na ktorom súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, zdravotný stav
žalovanej a jej 6 ročnej maloletej dcéry, ktorá bola náhle odkázaná na starostlivosť a opateru žalovanej,
neumožňovalidostaviťsažalovanejnapojednávanie.Odvolacísúdzohľadnilajargumentáciužalovanej,
že za uvedeného stavu je ospravedlniteľné, že nestihla ani zatelefonovať na súd a oznámiť tieto
skutočnosti, keďže okrem vlastných zdravotných problémov sa musela v deň pojednávania postarať

o svoju malú chorú dcéru, čo plne zamestnalo jej pozornosť. Taktiež súhlasí s jej konštatovaním, ako
mala ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá pred pojednávaním sama ochorela a ktorej
v deň pojednávania ochorela maloletá šesťročná dcéra, súdu v čase pandémie preukázať, že tieto
skutočnosti sú natoľko vážne, že sa nestihla ospravedlniť pred pojednávaním. Odvolací súd zohľadnil
v tejto súvislosti argumentáciu žalovanej, že uvádzaný ospravedlniteľný dôvod neúčasti je rovnako

potrebné vnímať v kontexte pandemickej situácie, kde osoby trpiace autoimunitnými chorobami boli
výrazne viac vystavené riziku nákazy, navyše v čase choroby.

25. Podľa § 180 CSP má súd možnosť rozhodnúť, že bude konať v neprítomnosti strany, ktorá sa
nedostavila na pojednávanie, predvolanie na pojednávanie má včas a riadne doručené, pričom o

odročenie pojednávania nepožiadala alebo súd ňou uvádzané dôvody na odročenie pojednávania
nepovažuje za dôležité. Dôležitosť dôvodu, pre ktorý sporová strana žiada o odročenie pojednávania,
posudzuje súd s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu. Hoci to zákon výslovne neustanovuje,
existenciu takéhoto dôvodu, ktorý strane bráni byť prítomný na pojednávaní, musí súdu vždy preukázať,
a to hodnoverným spôsobom. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiach uviedol,

že dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť účastníka o odročenie pojednávania (§ 101
ods. 2 O.s.p.), skúma súd predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej sa vyvodzuje
existencia tvrdeného dôležitého dôvodu (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 22. augusta 2007 sp. zn. 5 Cdo 53/2007 a z 19. mája 2010 sp. zn. 5 Cdo 34/2010). Strana má
nepochybne právo byť prítomná na pojednávaní a ak jej vážna prekážka bráni sa zúčastniť, má právo

požiadať o jeho odročenie. Výkon týchto práv však nesmie brániť druhej sporovej strane v realizácii jej
právanaprejednanievecibezzbytočnýchprieťahov.Základnoupovinnosťousúduasudcujezabezpečiť
taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa
žalobca obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť vychádza predovšetkým z čl. 2ods. 1 CSP, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty a ďalej z čl. 17 CSP, podľa
ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného
a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb (obdobne ustanovenie § 6
a § 100 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, viď. nález Ústavného súdu
SR z 3. mája 2011 sp. zn. III. ÚS 69/2011).

26. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 281 CSP
sú len také okolnosti, ktoré by na strane žalovanej nastali neočakávane
a boli príčinou, že by sa nemohla na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne
ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania.
Takýmto dôvodom by mohli byť akútne zdravotné problémy alebo iná neprekonateľná prekážka,
neodvrátiteľná, nepredvídateľná alebo neovplyvniteľná udalosť. Odvolací súd bol toho názoru, že

v prejednávanej veci žalovaná takýto ospravedlniteľný dôvod preukázala predloženými potvrdeniami
od lekárov a z uvedených dôvodov neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie
žalovanej.

27. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že pre vyhovenie jej návrhu na zrušenie rozsudku pre

zmeškanie boli splnené všetky zákonné predpoklady, nakoľko bolo preukázané, že žalovaná zmeškala
nariadené pojednávanie dňa 13.10.2020
z dôvodu preukázaného svojho zhoršeného zdravotného stavu, ako aj náhlej choroby maloletej dcéry, o
čom svedčia lekárske potvrdenia, ktoré žalovaná priložila k riadne odôvodnenému návrhu na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie, ktorý podala v zákonnej lehote. Odvolací súd na rozdiel od konajúceho

súdu mal z predložených dôkazov za preukázané, že žalovaná preukázala vážny a ospravedlniteľný
dôvod zmeškania pojednávania. Prisvedčuje názoru žalovanej, že v konaní prišlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces tým, že nebol naplnený princíp právnej istoty. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom
žalovanej, ktorá legitímne očakávala, že súd po zistení skutočného skutkového stavu a po predložení
dôkazov dospeje k súdnou praxou ustálenému záveru, že preukázané zhoršenie zdravotného stavu je

vážny
a ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania a rozhodne tak, že rozsudok pre zmeškanie zruší.

28. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v
súladesustálenourozhodovacoupraxounajvyššíchsúdnychautorít,aaktakejtoustálenejrozhodovacej

praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
29. Podľa článku 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Základným atribútom právnej istoty podľa článku 2 CSP je požiadavka zásadnej predvídateľnosti
súdnych rozhodnutí.

Proces prijímania súdneho rozhodnutia v súvzťažnosti na princíp právnej istoty znamená, že v každom
štádiu procesu musí byť stranám sporu zrejmá práva úvaha sudcu. Výsledkom má byť rozhodnutie,
ktoré stranu sporu „neprekvapí“, teda je logickým vyústením doterajšieho priebehu konania, keď aj po
všetkých právnych argumentoch a skutkových okolnostiach musí jedna zo strán procesne prehrať.

30. Vzhľadom na to, že už vyššie konštatované skutočnosti sú dôvodom na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie, odvolací súd nepovažoval za účelné a hospodárne zaoberať sa ďalšou odvolacou
argumentáciou žalovanej.
Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011 sp. zn.
6 Cdo 145/2011).

31. S poukazom na uvedené skutočnosti mal odvolací súd za preukázané, že v danom prípade boli
splnené podmienky na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 277 ods. 2 CSP. Krajský súd v
Bratislave ako súd odvolací preto odvolaním napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 388 CSPzmenil tak, že rozsudok pre zmeškanie vydaný Okresným súdom Bratislava II dňa 13.10.2020, č.k.
26Cb/50/2012-277 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Úlohou
súdu prvej inštancie bude vo veci rozhodnúť na základe riadne vykonaného dokazovania, ustálenia

skutkového stavu a právneho posúdenia veci, v ktorom súčasne rozhodne o náhrade trov konania, v
súlade s ustanovením §§ 255 ods. 1 a 262 ods. 1 a 2 CSP.

32. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).