Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8822010481
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8822010481.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.
Moniky Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.10.2025, v trestnej
veci proti obžalovanej A. A. pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm.
b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou sp. zn. 13T/87/2022 zo dňa 20.01.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovanej A. A. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou rozhodol tak, že obžalovanú A. A., nar.
XX.X.XXXX vo B. C. D., trvale bytom E., F. G. XXX/XX, okr. B. C. D., uznal vinnú z prečinu ohrozovania
mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

- v období od 02.09.2021 do 30.06.2022 a v období od 02.09.2022 do 29.09.2022 v obci E., okr.
B. C. D., ako zákonná zástupkyňa maloletého dieťaťa B. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorej zo Zákona o
rodine vyplýva povinnosť starať sa sústavne a dôsledne o všestranný vývoj a rozvoj svojho dieťaťa,
nezabezpečila riadnu dochádzku svojej dcéry B. H. do I. J. E., K.. B. C. D., tým, že umožnila svojej
maloletej dcére vycestovať do zahraničia a nedohliadla na to, aby si tam jej maloletá dcéra B. H.

plnila školskú dochádzku, čím spôsobila, že jej maloletá dcéra B. H. vymeškala 779 neospravedlnených
vyučovacích hodín.

Za to jej uložil podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona, § 54 Trestného zákona trest povinnej práce vo
výmere 300 (tristo) hodín.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom svojho ustanoveného
obhajcu, odvolanie obžalovaná, a to proti výroku o vine aj treste. Odvolanie však nebolo žiadnym
spôsobom odôvodnené a tento nedostatok nebol odstránený ani do rozhodovania odvolacieho súdu.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou, krajský súd v zmysle
ustanovenia § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaná podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nie je
dôvodné.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, pred okresným súdom vykonané

dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Trestnéhoporiadku pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné, a tak krajský súd z doposiaľ vykonaného
dokazovania vychádzal.

Odvolacie konanie pred krajským súdom je, v spojení s konaním pred prvostupňovým súdom, konaním
tvoriacim jeden celok, keďže predmet konania je totožný. Z uvedeného dôvodu, a vzhľadom na vyššie
uvedené, krajský súd nemal dôvod opätovne v plnom rozsahu rekapitulovať (opakovať), dôkazy a
skutočnosti z nich plynúce, na podklade ktorých prvostupňový súd urobil záver o vine obžalovanej.
Svoje skutkové a právne závery súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku v potrebnom rozsahu a

presvedčivo odôvodnil, a preto sa odvolací súd s jeho argumentáciou plne stotožnil a v podrobnostiach
na ňu odkazuje. Poukazuje preto len na podstatné skutočnosti vyplývajúce z jednotlivých dôkazov.

V konaní pred súdom prvého stupňa bolo nepochybne preukázané, že obžalovaná A. A. a A. H. sú
rodičmi B. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola po rozvode manželov zverená do osobnej starostlivosti
matky. Uvedené vyplýva z rodného listu B. a rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn.

9C/32/2009, ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov B.. B. H. mala v období šk. roku 2021/2022
navštevovať 7. ročník základnej školy.

Svedeckou výpoveďou A. G. G., učiteľa I. J. B. E. a triedneho učiteľa B. H., bolo preukázané, že žiačke B.
bol po jej pôrode dňa 14.09.2021, teda tesne po začatí školského roku 2021 určený individuálny učebný

plán. Maloletá B. sa dostavila na jeho prevzatie a podpísanie. Následne školu ďalej nenavštevovala.
Papier o tom, že B. bola prijatá do školy od apríla 2021 v Anglicku, im prišiel 28. júna na konci školského
roka. Od septembra 2021 bola neprítomnosť žiačky vykazovaná ako neospravedlnená, na čo bola
obžalovaná opakovane upozorňovaná.

Zo záznamov školy zo dňa 24.11.2021, 27.01.2022, 01.02.2022 a 12.09.2022 jednoznačne vyplýva, že
obžalovaná bola viackrát osobne a písomne poučená o tom, že dcéra má určený individuálny vzdelávací
plán a že pri pobyte maloletej v zahraničí je povinná predložiť doklad o riadnej návšteve školy v zahraničí,
inak bude absencia považovaná za neospravedlnenú.
Z listinnej dokumentácie I. J. E. (prehľady absencií zo dňa 09.02.2022 a 25.10.2022) vyplynulo, že

maloletá vymeškala celkovo 779 neospravedlnených vyučovacích hodín v období od 02.09.2021 do
30.06.2022 a od 02.09.2022 do 29.09.2022.

Zo splnomocnenia s overeným podpisom obžalovanej je preukázané, že obžalovaná súhlasila s
vycestovaním dcéry B. do zahraničia dňa 30.10.2021 a zverila ju do starostlivosti jej plnoletého partnera

H. L..

Zo správy ÚPSVaR Vranov nad Topľou vyplýva, že rodina bola dlhodobo vedená ako riziková vo vzťahu
k plneniu povinnej školskej dochádzky detí a obžalovaná bola už predtým právoplatne odsúdená za
rovnaký typ konania vo vzťahu k inému maloletému dieťaťu.

Výpoveď dcéry obžalovanej B. H., ktorá je v súčasnosti plnoletá, potvrdila, že do Anglicka odišla
31.10.2021 a počas pobytu v Anglicku do školy nenastúpila, hoci o tom matke tvrdila opak. Zároveň
opísala, že v zahraničí nebol žiaden reálny proces vybavovania školy dokončený. Uviedla, že mala
záujem si školu vybaviť, avšak anglické úrady jej neschválili status o tom, že môže žiť v Anglicku.

Zdržiavala sa v Anglicku bez statusu, ako osoba na návšteve. Vybavovanie školy jej trvalo rok, no
napokon do školy vôbec nechodila. Okrem iného uviedla aj to, že povedala mame, že čaká za školou
a mama nevedela, že školu nemá. Mame to nechcela povedať, aby sa nenahnevala.

Listina predložená obžalovanou z tzv. Leeds East Academy, nebola potvrdením o návšteve školy, ale

iba výzvou k možnému zápisu, čo potvrdil jej úradný preklad, ktorý si obžalovaná zabezpečila až dňa
12.09.2022, t. j. takmer rok po vycestovaní dcéry a po opakovaných upozorneniach školy na to, že
predmetný dokument nepreukazuje reálny nastúp dcéry obžalovanej na školu, jej navštevovanie, a teda
plnenie si povinnej školskej dochádzky.

Z výpovede obžalovanej vplynulo že si bola vedomá povinnej školskej dochádzky svojej dcéry B. od
septembra 2021, avšak po pôrode súhlasila s jej vycestovaním do zahraničia, pričom predpokladala, že
dcéra bude v zahraničí navštevovať školu, pretože jej to prisľúbili rodičia H. L.. Obžalovaná uviedla, že
jej dcéra jej opakovane tvrdila, že sa do školy hlási a že jej bude vystavené potvrdenie o návšteve školy.Obžalovaná uviedla, že anglickému jazyku nerozumie a listiny, ktoré jej dcéra zasielala, nosila do školy
bez toho, aby poznala ich obsah. Až po upozorňovaní školy zabezpečila úradný preklad listiny, z ktorého
vyplynulo, že nejde o potvrdenie o návšteve školy, ale len o výzvu k možnému zápisu. Obžalovaná

zároveň potvrdila, že bola už predtým riešená v súvislosti so zanedbaním školskej dochádzky iného
dieťaťa, a preto si bola vedomá, že dlhodobá neúčasť dieťaťa na vyučovaní môže mať pre ňu právne
následky.

Napriek tomu po vycestovaní dcéry nejednala spôsobom, ktorým by si preukázateľne overila, či dcéra

školu skutočne navštevuje.

Na základe uvedeného správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že obžalovaná v období od
02.09.2021 do 30.06.2021 a v období od 02.09.2022 do 29.09.2022 (v čase povinnej školskej
dochádzky) nezabezpečila riadnu školskú dochádzku svojej dcéry B., ako jej zákonná zástupkyňa, keď
jej umožnila vycestovať do zahraničia a nedohliadla na plnenie povinnej školskej dochádzky, čím ju

vystavila nebezpečenstvu spustnutia, pričom skutočnosť, že B. vymeškala až 779 neospravedlnených
školských hodín, nebola spochybnená, ani namietaná. Tieto znaky napĺňajú znaky prečinu podľa § 211
ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona.

Krajský súd sa stotožňuje so záverom o nedbanlivostnom zavinení. Z vykonaných dôkazov nevyplýva,

že by obžalovaná mala úmysel vystaviť dcéru nebezpečenstvu spustnutia, na druhej strane, vedela
o povinnosti plniť povinnú školskú dochádzku, a to aj z predchádzajúcej skúsenosti. Obžalovaná sa
konania dopustila z vedomej nedbanlivosti, keďže vedela, že tak môže porušiť chránený záujem, no bez
primeraných dôvodov sa spoliehala, že následok nenastane, hoci škola ju opakovane a zrozumiteľne
poučovala, aké doklady je potrebné doložiť a aké budú následky ich nepredloženia.

Skutočnosť, že obžalovaná bola v minulosti za obdobný skutok už právoplatne odsúdená, jej povinnosť
dohľadu ešte zvýrazňuje a nemožno akceptovať jej obranu v zmysle, že konala v dobrej viere, že dcéra
školu navštevuje. Odvolací súd zdôrazňuje, že obžalovaná bola zo strany školy opakovane a dlhodobo
informovaná o tom, že k riadnemu preukázaniu plnenia školskej dochádzky jej dcéry v zahraničí je

potrebné predložiť konkrétne potvrdenie o návšteve školy. Upozornenia prebehli osobne aj písomne, a
to 24.11.2021, 27.01.2022, 01.02.2022, 12.09.2022 a 27.09.2022, pričom obžalovaná bola jednoznačne
oboznámená s tým, že neprítomnosť bude pri nepredložení dokladu vykazovaná ako neospravedlnená
a záškoláctvo nahlásené polícii. Obžalovaná si zabezpečila preklad listiny o možnosti nástupu do školy
v Anglicku až dňa 12.09.2022, takmer rok po vycestovaní a opakovanom upozorňovaní zo strany školy.

Tátoskutočnosťpotvrdzuje,žeobžalovanásibolavedomápotrebyospravedlniťdochádzkusvojejdcéry,
avšak bez primeraných dôvodov sa spoliehala, že jej postup nebude mať trestnoprávne následky. Už
samotné trvanie absencií v rozsahu 779 hodín svedčí o tom, že obžalovaná nevykonávala dohľad nad
vzdelávaním dieťaťa v miere, ktorá sa od zákonného zástupcu objektívne vyžaduje.

Obžalovanú neospravedlňuje ani neznalosť anglického jazyka. Ide o informácie týkajúce sa jej vlastnej
dcéryaplneniapovinnejškolskejdochádzky,tedaooblasť,vktorejmárodičkonaťaktívneasozvýšenou
starostlivosťou. Ak obžalovaná listinám nerozumela, bolo v jej vlastnom najlepšom záujme potrebné
bezodkladne zabezpečiť ich preklad alebo si ich obsah nechať vysvetliť. Nečinnosť v tomto smere
nemožno objektívne akceptovať a ani subjektívne hodnotiť ako okolnosť vylučujúcu zavinenie; naopak,

ide o typický prejav vedomej nedbanlivosti, keď rodič vedel, že nerozumie obsahu listín a mohol si bez
väčších ťažkostí zabezpečiť ich preklad, avšak neurobil tak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. (školský zákon), nikoho nemožno oslobodiť od plnenia
povinnej školskej dochádzky, ktorá je desaťročná a trvá do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši

16. rokov veku, ak zákon neustanovuje inak. Povinnosti zákonného zástupca dohliadať nad touto
povinnosťou vyplývajú z ustanovenia § 144 ods. 7, 8 školského zákona.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že povinnosť zákonného zástupcu zabezpečiť plnenie
povinnej školskej dochádzky dieťaťa je povinnosťou objektívnou, trvajúcou a nezastupiteľnou, ktorá

nemôže byť prenesená na samotné dieťa, ani na inú osobu, pokiaľ rodič nevykonáva primeraný a aktívny
dohľad. Zákonný zástupca musí zabezpečiť nielen formálne prihlásenie dieťaťa do školy, ale aj reálne
dochádzanie na vyučovanie a kontrolu jeho plnenia. Ide o povinnosť priamo uloženú školským zákonom(§ 144 ods. 7 a 8) a súčasne povinnosť vyplývajúcu zo Zákona o rodine, podľa ktorého rodič vykonáva
osobnú starostlivosť o dieťa sústavne a dôsledne.

V posudzovanom prípade obžalovaná túto povinnosť dlhodobo a opakovane nesplnila, hoci bola školou
viackrát upozornená na to, že dieťa školu nenavštevuje a že predložené dokumenty nie sú potvrdením
o reálnom plnení školskej dochádzky. Napriek tomu neprijala žiadne kroky smerujúce k prevereniu
skutočného stavu veci. Takýto prístup je v rozpore s povinnosťou zákonného zástupcu vykonávať nad
dieťaťom riadny dohľad.

Okresný súd nepochybil ani pri ukladaní primeraného, zákonného a odôvodneného trestu. Majúc na
zreteli zásady pre ukladanie trestu a vyššie rozvedené okolností, za ktorých bol trestný čin spáchaný a
ktorécharakterizujúpomeryobžalovanej,jejosobuamožnostijejnápravy,akoajúčeltrestuvyplývajúciz
ustanovenia§34ods.1Trestnéhozákona,ktorýmjeochranaspoločnostipredobžalovanouspočívajúca
v tom, že sa jej zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorenie podmienok na jej výchovu

k tomu, aby viedla riadny život a okolnosť, aby uložený trest súčasne iných odradil od páchania
trestných činov a zároveň vyjadroval morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, dospel krajský súd
k záveru, že výrok o treste je odôvodnený, zákonný a bol prijatý správnym postupom konania, pričom
uložený trest predstavuje trest na nápravu obžalovanej a ochranu spoločnosti primeraný a dostatočne
individualizovaný. Možnosti nápravy obžalovanej považuje krajský súd za priaznivé už pri uložení trestu

povinnej práce.

Za trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm.
a/ Trestného zákona, zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby
neprevyšujúcou5rokov.Ideoprečin,priktorompodľa§54Trestnéhozákonamožnouložiťtrestpovinnej

práce. Súd prvého stupňa preto správne rozhodol o treste povinnej práce, ktorý zohľadňuje charakter
činu, zavinenie vo forme vedomej nedbanlivosti, osobu obžalovanej, jej rodinné a sociálne pomery, ako
aj možnosti jej nápravy.

Súd prvého stupňa správne vychádzal zo zásad ukladaní trestov podľa § 34 Trestného zákona, prihliadol

najmä na povahu a závažnosť spáchaného činu, formu zavinenia, ktorou bola vedomá nedbanlivosť,
osobu obžalovanej, jej rodinné a sociálne pomery, skutočnosť, že obžalovaná bola v minulosti za
obdobné konanie už právoplatne odsúdená (Okresný súd Vranov nad Topľou sp. zn. 1T/68/2021)
a uvedený trestný čin spáchala počas plynutia skúšobnej doby do 28.07.2023, ako aj na možnosti jej
nápravy bez potreby ukladania trestu odňatia slobody.

Uložený trest povinnej práce vo výmere 300 hodín predstavuje trest, ktorý zodpovedá zásade
individualizácie trestu, napĺňa účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona, a to najmä v rovine
individuálnej prevencie (výchovné pôsobenie na obžalovanú), ale tiež aj generálnej prevencie vo vzťahu
k ochrane záujmu spoločnosti na riadnom zabezpečovaní povinnej školskej dochádzky maloletých detí.

Súd zohľadnil, že obžalovaná, ako matka B., ktorej riadna školská dochádzka bola dlhodobo
zanedbávaná, musí byť vedená k tomu, aby plnila svoje zákonné rodičovské povinnosti aj voči
ďalšiemu maloletému dieťaťu. Cieľom uloženého druhu trestu je, okrem ochrany spoločnosti pred ďalším
protiprávnym konaním, obžalovanej vytvoriť aj podmienky na to, aby mohla zodpovedne vykonávať

rodičovskú starostlivosť voči ďalšiemu maloletému dieťaťu, a tým prispieť k náprave jej konania a k
ochrane záujmu maloletých detí.

Tento trest je zároveň vzhľadom na povahu konania primeraný, spravodlivý a postačujúci, nenesie
znaky neprimeranej represie a nevybočuje z rámca ústavnej zásady proporcionality trestného postihu.

Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa uložil druh, aj výmeru trestu správne.

Nakoľko odvolací súd ani v postupe súdu prvého stupňa nezistil žiadne dôvody pre to, aby podanému
odvolaniu vyhovel, odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasnePoučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.