Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 20, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121011883
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8121011883.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.
Lucie Bašistovej a JUDr. Gabriely Dubovej, PhD., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20. októbra
2025, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, o sťažnosti okresného prokurátora proti
uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/91/2021 zo dňa 25.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov napadnutým uznesením vec obžalovaného A. B. pre skutok kvalifikovaný ako zločin
znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr.
zákona, ktorý mal spáchať tak, že

- presne nezistený deň asi odo dňa 24.06.2020 (dňa podmienečného prepustenia obvineného z výkonu
trestu odňatia slobody) do 01.10.2020 (do dňa nástupu maloletej v A. C. D.) E. F., byte na ulici G. H. I.
J. X, minimálne raz násilím a hrozbou bezprostredného násilia donútil mal. G.. K., nar. XX.XX.XXXX k
pohlavnému styku potom, ako s ním odmietala mať dobrovoľný pohlavný styk tak, že ju bil rukami po
tele, dával jej boxery, udieral ju do nosa, po čom jej tiekla krv z nosa a na pravom oku mala modrinu,
bil ju aj káblom, ťahal ju za vlasy a vykonal na nej súlož, pritom sa nebránila, lebo sa bála, že jej ublíži,

pred ním sa ukrývala u rodičov, nechcela mať pohlavný styk s obvineným, lebo ju bil, pričom počas
jednej z týchto súloží jej spôsobil pohryzením ľahké poranenie ľavého prsníka v oblasti bradavky, ktoré
si vyžiadalo lekárske ošetrenie bez práceneschopnosti s dobou liečenia v rozmedzí päť až šesť dní,

postúpil podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku Okresnému úradu Prešov, pretože nejde o trestný čin, ale
žalovaný skutok by mal okresný úrad prejednať ako priestupok.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť okresný prokurátor, nestotožňujúc sa pritom s neuznaním viny
obžalovaného zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. a) Tr. zákona ani s postúpením veci na priestupkové konanie. Poukázal pritom na výpoveď
poškodenej G.. K., tiež na závery jej znaleckého skúmania znalcami z odboru zdravotníctva, farmácie
a psychológie. Znalci sa pritom vyjadrili k charakteru zranenia poškodenej utrpeného hryznou ranou

ľavej prsnej bradavky, ktoré zodpovedalo konaniu obžalovaného. Zároveň psychické procesy a stavy
poškodenej, ktoré sa prejavovali v správaní a prežívaní svedčali pre vierohodnosť jej osoby. Na druhej
strane zo správy FNsP F. zo dňa 27.05.2021 vyplynulo, že obžalovaný bol hospitalizovaný na oddelení
pre poruchy psychiky a správania spôsobené užívaním alkoholu. Taktiež zo znaleckého posudku
vypracovaného na obžalovaného sa dá hovoriť o jeho pohnútke v zmysle okamžitého uspokojenia
sexuálnej potreby. V nadväznosti na uvedené navrhol okresný prokurátor napadnuté uznesenie zrušiť

a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.Po učinenom prieskume sťažnosti okresného prokurátora z hľadiska včasnosti podania (§ 187 ods.
1 Tr. poriadku) osobou oprávnenou (§ 186 ods. 1 Tr. poriadku), Krajský súd v Prešove preskúmal v
zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým

sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia,
pričom dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora nie je dôvodná.

Podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že okresný súd mal vykonaným dokazovaním
preukázané, že poškodená mala s obžalovaným vzťah v období asi troch mesiacov, ktorý sa ukončil, keď

poškodenú zobrali do reedukačného centra. Počas vzťahu mali opakovaný pohlavný styk. Obžalovaný
sa k poškodenej podľa jej vyjadrení správal agresívne, dal jej facky a kusol ju do bradavky. V tomto
kontexte považoval okresný súd výpoveď poškodenej za hodnovernú, korešpondu-júcu s vykonaným
dokazovaním. Reflektoval pritom na obsah správy Reedukačného centra D. zo dňa 09.12.2020 a tiež
na psychologické vyšetrenie poškodenej zo dňa 08.12.2020. Napokon, samotný obžalovaný potvrdil,
že poškodenej dal dve facky, pretože robila cirkus. Obdobne vypovedala aj sestra obžalovaného G.

D. uvádzajúc, že obžalovaný poškodenú dakedy možno aj každý deň trošku bil, keď bola opitá, keď
odchádzala alebo skákala do bitiek. Bil ju tak, že jej dal facku, alebo ju drgol, kričal na ňu, ale nebolo
to s palicou alebo s niečím. Na spôsobenie modrín poškodenej poukázal okresný súd aj na výpoveď
svedka I. K., brata poškodenej, ktorý videl, že poškodená mala na sebe modriny a monokle. Matka
poškodenej tiež uviedla, že na dcére videla modriny. Dôkaznú situáciu, v ktorej setra poškodenej G. K.

nevedela nič o poraneniach poškodenej, a jej brat F. K. na nej taktiež zranenia nevidel, si potom okresný
súd vysvetlil tak, že obžalovaný sa voči poškodenej nesprával nevhodne neustále, preto si tieto osoby
nemuseli nevhodné chovanie obžalovaného, či následky nevhodného konania na poškodenej všimnúť.
Zároveň skutočnosť, že frekvencia a intenzita nevhodného správania obžalovaného nebola vysoká, aby
si to všetci všimli, vyplynulo aj z toho, že napriek správaniu obžalovaného sa mu poškodená niekoľko

rokov po skutku a počas vzťahu s L. A. ozvala, že by s ním chcela byť (printscreen messengerovej
komunikácie). Okresný súd taktiež poukázal na skutočnosť, že poškodená v reedukačnom centre
spoznala svojho terajšieho priateľa, teda zjavne u nej nevhodné správanie obžalovaného nevytvorilo
blok nadväzovať partnerské vzťahy, naopak jej správanie bolo podľa správ reedukačného zariadenia
zamerané na provokáciu chlapcov, kde prejavovala zvýšený záujem o chlapcov a mala roztopašné

správanie. Výpovede ostatných príbuzných obžalovaného, ktorí uviedli, že poškodená nemala žiadne
poranenia, že sa k poškodenej správal obžalovaný dobre, nepovažoval okresný súd za hodnoverné.
Ide o príbuzných obžalovaného, ktorí podľa okresného súdu môžu byť motivovaní snahou napomôcť
obžalovanému, pričom ich výpovede sú v rozpore s ďalšími vykonanými dôkazmi, najmä so záverom
psychologičky, ale aj sestry obžalovaného G. D.. K násilnému správaniu obžalovaného okresný súd

dodal, že poškodenou tvrdené bitie káblom preukázané nemal, keďže žiaden zo svedkov si na
poškodenej nevšimol rany zodpovedajúce tak intenzívnemu konaniu obžalovaného, a ani poškodená sa
o tom nezmieňovala v listinách spísaných počas jej pobytu v reedukačnom centre.

V ostávajúcej časti stíhaného skutku nemal okresný súd vykonaným dokazovaním preukázané, že by

obžalovaný poškodenú znásilnil. Obžalovaný znásilnenie odmietol, pričom výpoveď poškodenej bola
rozporná. K hodnovernosti výpovede poškodenej poukázal okresný súd na zápisnicu o výsluchu osoby,
keď poškodená vo vzťahu k sexu, počas ktorého došlo k pohryznutiu bradavky, uviedla, že obžalovaný
ju nútil, avšak dobrovoľne si dala dole legíny. Aj na hlavnom pojednávaní poškodená uviedla, že
ten sex bol dobrovoľný. Samotnú výpoveď poškodenej učinenú na hlavnom pojednávaní považoval

okresný súd za rozpornú a nehodnovernú, keď na jednej strane poškodená uviedla, že obžalovaný
ju znásilnil, na druhej strane uviedla, že obžalovaný do pošvy nevnikol, alebo že v priebehu použitia
násilia do nej nevnikol, ale vzápätí na sugestívnu otázku uviedla, že do nej vnikol. Rozpor potom
poškodená odstránila tak, že do nej vnikol, pretože sa nemohla brániť, lebo bola opitá, teda už podľa
názoru okresného súdu vypovedala skôr o bezbrannosti, než o násilí. Výpoveď poškodenej o znásilnení

pritom nebola podporená ani ďalšími dôkazmi. Aj keď poškodená uviedla, že sa o znásilnení mala
zveriť svojej sestre G. K., tá v postavení svedka v konaní vypovedala, že sestra jej nič nehovorila,
nesťažovala sa jej. O znásilnení poškodenej nemali vedomosť ani ďalšie osoby, jej súrodenci F.
K., I. K., ani matka M. K., ktorým o znásilnení poškodená nič nespomínala. Vo viacerých listinách
produkovaných v čase pred vznesením obvinenia sama poškodená nič o znásilnení nespomínala. Súd

pritom reflektoval na vlastnoručný list poškodenej, ktorý spísala, keď bola v reedukačnom zariadení,
spomínajúc v ňom, že mala frajera - A. B., ktorý ju bil, avšak bez zmienky o znásilnení. Ostatné listinné
dôkazy sa zmieňovali len o aktívnom sexuálnom živote poškodenej (správa o výchovných pomeroch).
Ani realizované psychologické vyšetrenie zo dňa 08.12.2020 nespomínalo znásilnenie, práve naopakuvádzalo, že správanie poškodenej je orientované na provokáciu chlapcov, je u nej prítomný zvýšený
záujem o chlapcov. V časti opisu vzťahu s obžalovaným poškodená uviedla, že dotyčný sa k nej správal
neúctivo, nútil ju umývať mu topánky, uhryzol ju, ťahal za vlasy a bil, bezo zmienky o znásilnení.

Rovnaký záver vyplynul aj zo správy Reedukačného centra D., kde poškodená uviedla svoj pravidelný
sexuálny pomer s obžalovaným, poslednýkrát pred nástupom do zariadenia. Poškodená sa vyjadrovala,
že obžalovaný ju bil a ťahal ju za vlasy. Opätovne neuviedla žiadnu zmienku o znásilnení. Ani v lekárskej
správe zo dňa 16.10.2020 sa neuvádzalo nič o znásilnení, keď poškodená subjektívne uviedla, že ju
uhryzol frajer, keď bola naposledy doma a mala pohlavný styk cca 02.10.2020.

Vzhľadom na nepreukázané znásilnenie, t. j. nepreukázanie spáchania trestného činu obžalovaným,
za preukázania násilného chovania obžalovaného k poškodenej, vrátane pohryzenia prsníka, ktoré
nenapĺňa znaky iného trestného činu, okresný súd postúpil vec príslušnému orgánu na prejednanie
priestupku, nakoľko sa môže jednať o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, napr. podľa § 49
ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch.

S ohľadom na okresným prokurátorom formulované dôvody sťažnosti, spochybňujúce skutkové závery
okresnéhosúduvovzťahukstíhanémunásiliuahrozbebezprostrednéhonásilia,ktorýmmalobžalovaný
donútiť mal. G.. K. nar. XX.XX.XXXX k pohlavnému styku, sa krajský súd pri prieskume napadnutého
uznesenia zameral na skúmanie toho, či okresný súd vykonal všetky navrhované dôkazy, ktoré môžu

prispieť k objasneniu stíhaného skutku, či pri hodnotení vykonaného dokazovania bral do úvahy všetky
relevantné a zároveň zákonné dôkazy, resp. skutočnosti z nich vyplývajúce, či tieto hodnotil samostatne,
ako aj v ich vzájomných súvislostiach a či pri hodnotení dôkazov použil logicky správne postupy.

Pri hodnotení jednotlivých dôkazov je potrebné zaoberať sa závažnosťou (vylúčenie dôkazov, z ktorých

nie je možné odvodiť informácie o predmete dokazovania), vierohodnosťou (najmä existencia pomeru k
páchateľovi) a pravdivosťou (či je obsah vykonaného dôkazu jednotlivo aj v súhrne s ostatnými dôkazmi
pravdivý) jednotlivých dôkazov a zároveň uviesť, čo z dôkazov ku stíhanej trestnej činnosti vyplýva, v
akej kvalite, a ktoré dôkazy preukazujú tú – ktorú dokazovanú skutkovú okolnosť. Ak má súd vyhodnotiť
vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z tých

dôkazov odôvodniť len okolnosťami, ktoré svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu (viď. R 6/1970).

Po oboznámení sa s dokazovaním vykonaným pred okresným súdom je krajskému súdu zrejmé, že
závery plynúce z jednotlivých dôkazov sú vo vzájomnej kontradikcii. Dôkazná situácia stojí v rovine
tvrdenia proti tvrdeniu, keďže obžalovaný konštantne vinu popiera. Náležitú pozornosť bolo preto aj

v sťažnostnom konaní nevyhnutné venovať pretrvávajúcim rozporom v jednotlivých dôkazoch, tiež
hodnoteniu dokazovania v jeho vzájomných súvislostiach, sledujúc, či skutkový stav veci bol zistený
v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr. poriadku. Pokiaľ ide o kvalitu skutkových zistení, skutkový základ
rozhodnutia v trestných veciach musí byť zistený mimo dôvodnú pochybnosť, nestačí iba zistenie
pravdepodobnosti. V danom smere platí pravidlo, že nedokázaná vina má v rozhodnutí súdu taký istý

význam ako dokázaná nevina. Pokiaľ preto ostanú po vykonaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov v
akomkoľvek smere pochybnosti o vine obžalovaného a tieto pochybnosti sa týkajú skutkových zistení,
musí rozhodnutie súdu vyznieť v prospech obžalovaného v zmysle zásady „in dubio pro reo“.

Zhodnoteniadokazovaniazostranyokresnéhosúduvyplynulanáležitápozornosť,ktorábolaupriamená

na rozpory v tvrdeniach poškodenej vo vzťahu k údajnému znásilneniu, berúc pritom do úvahy nielen
tvrdenia poškodenej ako svedkyne v preskúmavanom prípade, ale aj tie jej vyjadrenia, ktoré boli
zachytené v rámci zadovážených listinných dôkazov, datovaných ešte pred začatím trestného stíhania.
V prvom rade sa žiada zdôrazniť, že výpoveď poškodenej nebola konštantná čo do tvrdenia, či na nej
obžalovaný vykonal po predchádzajúcom násilí súlož, zároveň podstatné rozpory boli produkované aj

v kontexte konania obžalovaného, ktorým si mal vynucovať od poškodenej pohlavný styk (násilie kontra
bezbrannosť). Takto zistené rozpory sa napriek snahe súdu nepodarilo jednoznačne a zrozumiteľne
v rámci výpovede svedkyne odstrániť, preto aj s ohľadom na ďalšie vykonané dokazovanie, na ktoré
krajský súd poukáže, sa javí byť priliehajúci záver okresného súdu, že výpoveď poškodenej nebola
vierohodná.

Pre uvedené hodnotenie výpovede poškodenej má podľa krajského súdu relevanciu list, ktorý
poškodená spísala počas pobytu v reedukačnom centre, vyznávajúc sa, okrem iného, zo svojho vzťahu
s obžalovaným A. B.. Poškodená pritom celkom zrejme spontánne vypovedala o násilnom správaníobžalovaného, ktoré sa v priebehu trestného stíhania aj preukázalo. Predmetný dôkazný prostriedok tak
krajský súd považoval za hodnoverný a pravdivý. Žiada sa však zdôrazniť, že poškodená v liste žiadnym
spôsobom nevypovedala o jej znásilnení bez toho, aby bol v tomto konaní zistený dôvod pre zamlčanie

tak podstatnej skutočnosti.

K listinným dôkazom vypracovaným počas obdobia pobytu poškodenej v reedukačnom centre je
potrebné vziať do úvahy tiež správu zo dňa 09.12.2020. Z jej obsahu je zrejmé vyjadrenie poškodenej, že
poslednýkrát mala sexuálny styk s obžalovaným dňa 30.09.2020 a zároveň sa vyjadrila, že obžalovaný

ju bil napr. gumovou hadicou, či ťahal ju za vlasy. Z takto produkovaných vyjadrení poškodenej nevyvodil
okresný súd náznaky znásilnenia, pričom k inému hodnotiacemu záveru nedospel ani krajský súd.
Vo vzťahu k tomuto listinnému dôkazu je potrebné uviesť, že pobyt v reedukačnom centre nasledoval
bezprostredne po období vzťahu poškodenej s obžalovaným, kedy možno rozumne predpokladať, že
pamäťové stopy poškodenej boli zachovalé a celistvé, tiež jej emočné prežívanie traumatizujúcich
zážitkov by malo byť najintenzívnejšie. Napriek tomu poškodená vo vzťahu k problémovému správaniu

obžalovaného vypovedala opäť len o bitkách, bezo zmienky o znásilnení.

Krajský súd v tejto súvislosti upriamil svoju pozornosť aj na už zmienenú skutočnosť, že posledný
pohlavný styk mala mať poškodená s obžalovaným dňa 30.09.2020. Ak by sa potom jej tvrdenia
o vynucovanom styku za použitia násilia údermi päsťou do tváre či bitím káblom, po ktorých mala

mať poškodená modriny a monokle, zakladali na pravde, dalo by sa predpokladať, že vstupná
prehliadka maloletej poškodenej, vykonaná pri jej nástupe do reedukačného centra dňa 01.10.2020,
by odhalila zranenia zodpovedajúce použitému násiliu, no žiadne takéto indície zistené neboli. Jediné
zadokumentované poranenie poškodenej bol ľavý prsník, ku ktorému malo dôjsť pohryznutím zo strany
obžalovaného pri pohlavnom styku. Pravdivosť tvrdení poškodenej pritom bola podporená znaleckým

posudkom znalca B. F. E., ktorý v závere svojho posudku č. 010/21 uviedol, že sa jedná o poranenie
ľahké. Zápal dvorca bradavky vznikol až v dôsledku zanedbania liečby poranenia, nie poranením
ako takým. S ohľadom na tieto závery pribratého znalca dospel krajský súd k záveru, že uhryznutie
bradavky vzniklo zrejme v priebehu pohlavného styku poškodenej s obžalovaným, ktorý mal byť navyše
podľa nejednoznačnej výpovede poškodenej dobrovoľný, a to intenzívnejším spôsobom vykonania

sexuálnej praktiky, ktorá by mohla ostať bez následkov pri správnej hygiene a primeranej liečbe zo strany
poškodenej. Každopádne, z uvedeného poranenia ani krajský súd neusúdil, aby hryzenie bradaviek
poškodenej malo byť prostriedkom vynucovania si pohlavného styku zo strany obžalovaného, napokon
táto teória nie je krytá ani skutkovými tvrdeniami samotnej poškodenej.

V neposlednom rade okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením správy o psychologickom
vyšetrení poškodenej, v ktorej sa opakovane neobjavuje žiadna zmienka o znásilnení napriek tomu, že
poškodená vypovedala o agresívnom správaní obžalovaného. Nad rámec toho okresný súd správne
zdôraznil zistené správanie poškodenej, orientované na provokáciu chlapcov a zvýšený záujem o nich,
čo ani podľa názoru krajského súdu nenaznačuje, aby poškodená javila známky traumy, ktorá by bola

očakávaná po prežití opakovaného znásilňovania za použitia predchádzajúceho násilia.

V ďalšom rozsahu sa žiada z vykonaného dokazovania uviesť, že tvrdenia poškodenej o znásilnení
neboli podporené ani výpoveďami osôb z jej blízkeho okolia. Najrelevantnejšie pritom je, že poškodená
sapodľavlastnýchslovmalaoznásilňovanízdôveriťsvojejsestreG.K.apriateľoviL.A..Sledujúcpritom

výpoveď svedkyne G. K., tá sa ku vzťahu poškodenej s obžalovaným vyjadriť nevedela, keďže sestra
jej o vzťahu nič nehovorila, ani sa na nič nesťažovala. Priateľ L. A. ako svedok vypovedal o tom, že
poškodenú mal obžalovaný biť káblom, drevom. K znásilneniu sa svedok vyjadriť podrobnejšie nevedel,
pretože poškodená mu nič konkrétne neuviedla, čo je však v kontradikcii s výpoveďou poškodenej, ktorá
svojmu priateľovi mala povedať všetko.

Nad rámec hodnotenia dokazovania zo strany okresného súdu krajský súd uvádza, že poškodená žila
s obžalovaným počas ich vzťahu v 1,5 izbovom byte, kde sa neraz nachádzalo 9 až 13 ďalších osôb.
Žiaden z vypočutých spolubývajúcich svedkov, teda matka obžalovaného H. B., sestra obžalovaného G.
D.anišvagorobžalovanéhoA.D.nevypovedalivpreskúmavanomprípade oznásilnení.Samozrejmevo

všetkých prípadoch sa jedná o blízke osoby obžalovaného, ktoré môžu byť motivované snahou pomôcť
obžalovanému, no nemožno prehliadať, že sestra obžalovaného vypovedala o bitkách, ktoré mal súd
preukázané aj z iných vykonaných dôkazov. Výpoveď svedkyne G. D. sa tak javí byť hodnovernou,
pritom ani z nej nemožno vyčítať, aby si bitkami obžalovaný vynucoval voči poškodenej pohlavný styk.Krajský súd zohľadnil aj závery znalkyne F. M. J. o prítomnosti úzkosti a strachu, ktorý u poškodenej
vyvolávali spomienky na traumatickú udalosť, no dané prežívanie poškodenej nadriadený súd pripísal

násilnému správaniu obžalovaného voči poškodenej, ktoré v konaní bolo preukázané a rozumne
môže odôvodiť, že vzťah poškodenej k obžalovanému je intenzívne negatívne prežívaný, sýtený
obavami a strachom. Vierohodnosť tvrdení poškodenej o bitkách napokon bola podporená ostatne
vykonaným dokazovaním. Podstatne odlišná situácia však v preskúmavanom prípade vyvstala
v kontexte uvedeného znásilnenia, kedy výpoveď poškodenej ostala v rámci dokazovania osamotená.

Závery znalkyne F. M. J. o celkovej hodnovernosti poškodenej preto nemožno do konania univerzálne
prevziať, keďže znalecký posudok je tiež len jedným z dôkazných prostriedkov, nemajúc pritom sám
o sebe takú dôkaznú silu, aby poprel závery, ktoré vyplynuli z výpovedí svedkov či listinných dôkazov,
a tieto zároveň odporujú záverom znalca. Pochybnosti o znásilnení poškodenej a jej negatívnemu
prežívaniu vo vzťahu k osobe obžalovaného napokon posilnili zistené nedávne snahy poškodenej, ktorá
sa napriek partnerskému vzťahu s L. A. chce vrátiť späť k obžalovanému.

Ak napokon prokurátor v podanej sťažnosti poukázal na správu FNsP F. zo dňa 27.05.2021
o hospitalizácii obžalovaného na oddelení pre poruchy psychiky a správania spôsobené užívaním
alkoholu,tentodôkazniejepodľanázorukrajskéhosúduspôsobilýmviesťkzáveruovineobžalovaného,
keďže z neho nie je možné odvodiť informácie o predmete dokazovania. Užívanie alkoholu zo strany

obžalovaného vyplynulo aj z výpovede poškodenej, no žiadnym spôsobom nevypovedá táto informácia
o intímnom živote poškodenej s obžalovaným. Napokon, ani zo znaleckého posudku znalkyne B. G. N.
č. 135/2021 nemožno usúdiť závislosť obžalovaného od alkoholu, ktorá by mala ovplyvniť jeho konanie.
Pokiaľ sa znalkyňa zároveň na otázku súdu vyjadrila k možnej motivácii obžalovaného, je nevyhnutné
zdôrazniť, že tento záver je len teoretický a predpokladá, že skutok sa naozaj stal, čo v preskúmavanom

prípade nebolo preukázané.

Vo vzťahu k stíhanému skutku znásilnenia preto nadriadený súd v rezultáte uvádza, že
v preskúmavanom prípade boli vykonané dôkazy pred okresným súdom v dostatočnom rozsahu
potrebnom pre zistenie a ustálenie skutkového stavu veci, a to zákonným spôsobom. Z takto procesne

zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, ktoré majú oporu vo
výsledkoch vykonaného dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje krajský súd za správne
a stotožnil sa s nimi. Keďže okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé
dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, krajský súd na toto jeho rozhodnutie
v celom rozsahu odkazuje. Ani podľa názoru krajského súdu však v konaní nebolo v dostatočnej

kvalite preukázané, aby sa obžalovaný stíhaného skutku znásilnenia dopustil. O znásilnení vypovedala
poškodená len v priebehu trestného stíhania, avšak v žiadnom inom jej súvisiacom vyjadrení o správaní
obžalovaného počas ich spoločného vzťahu nenašlo údajné znásilnenie svoje odzrkadlenie, zároveň
nebolo podporené ani ďalším vykonaným dokazovaním. Uvedené teda jednoznačne dôvodí vydanie
rozhodnutia v prospech obžalovaného.

Okresný súd postupoval preto správne, ak v dôkaznom stave nepreukázania znásilnenia, pri súčasnom
preukázaní iného násilného správania obžalovaného voči poškodenej, ktoré nebolo možné subsumovať
pod žiadnu inú skutkovú podstatu trestného činu, vec postúpil na prejednanie okresnému úradu, majúc
pritom za to, že by sa mohlo jednať o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.

Keďže ani v konaní, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo, nadriadený súd nezistil pochybenia
zásadného charakteru, postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku jednomyseľne zamietol
sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.