Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 4, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 26Cb/261/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118202950
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kukučková

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1118202950.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej

veci žalobcu: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava - mestská
časť Staré Mesto 811 03, IČO: 47 244 895, zastúpený advokátskou kanceláriou: JUDr. Mgr. Monika
Lichnerová, PhD., advokátka, Plzenská 4, Bratislava 831 03, IČO: 55 591 191, proti žalovanému:
DANICON HOLDING, a.s., Pribylinská 12, Bratislava - mestská časť Rača 831 04, IČO: 36 655
520, zastúpený advokátskou kanceláriou: AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., Námestie Mateja Korvína
1, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 07, IČO: 36 854 930, o zaplatenie 5.820,-- eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1) Žalobou doručenou súdu dňa 06.02.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie istiny v sume 5.820,-- eur s príslušenstvom, titulom nárokov za poskytnuté právne
služby. Žalobca žalobu odôvodnil na tomto skutkovom základe: Dňa 29.09.2017 prebehla telefonická
komunikácia medzi žalobcom a Y.. U., ktorá žalobcovi objasnila základnú štruktúru právneho problému
žalovaného týkajúceho sa sporu. Predmetom právnych služieb mala byť právna analýza sporu o

zaplatenie 973.000,-- eur, vedeného medzi žalovaným a spoločnosťou Ferrit trade s.r.o., na Okresnom
súde Košice I a vzájomná žaloba o zaplatenie 1,117.000,-- eur. Žalovaného v predmetnom spore
zastupovala advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o. Žalovanému sa nepozdávalo, že
vedenie tak významného sporu prenechala táto advokátska kancelária „len" koncipientovi. Úlohou
žalobcu mala byť analýza podkladov týkajúcich sa sporu, za účelom posúdenia správnosti vyhodnotenia
jednotlivých skutkových a právnych okolností sporu zo strany zastupujúcej advokátskej kancelárie, ako
aj správnosti a dostatočnosti použitej právnej argumentácie a zároveň vypracovanie právnej analýzy zo

strany žalobcu, s upozornením na prípadné pochybenia zastupujúcej advokátskej kancelárie. Y.. U. e-
mailom mu zaslala podklady na účely prvotnej právnej analýzy sporu. Dňa 02.10.2017 sa uskutočnilo
osobné stretnutie medzi žalobcom a žalovaným (na začiatku rokovania bol za žalovaného N.. P.G.
C., predseda predstavenstva žalovaného) a Y.. J. T.. Na stretnutí si strany dohodli bližšie podmienky
spolupráce. Žalovaný na osobnom stretnutí oboznámil Y.. J. T.a o tom, že za poskytovanie právnych
služieb si žalobca navrhuje účtovať odmenu vo výške 100,-- eur za 1 hodinu, s tým, že na druhý
deň žalobca pošle žalovanému návrh zmluvy o právnych službách. Návrh zmluvy žalobca žalovanému

zaslal elektronicky. Žalobca vykonal pre žalovaného právne úkony: detailnú právnu analýzu podkladov
zaslaných jednak od Y.. U. ako aj od Y.. T. na účely vykonania právnej analýzy pre klienta v spore;
detailnú právnu analýzu a právne zhodnotenie silných a slabých stránok žaloby žalobcu (Ferrit trade)
voči žalovanému (DANICON Holding) s poukazom na posúdenie právnej perfektnosti prevodu listinnýchakcií ako zákonných ordre cenných papierov; detailnú právnu analýzu a právne zhodnotenie silných
a slabých stránok vzájomnej žaloby žalovaného voči žalobcovi taktiež s poukazom na posúdenie
právnej perfektnosti prevodu listinných akcií ako zákonných ordre cenných papierov; analýzu možností

a spôsobov dodatočného vykonania dôkazov preukazujúcich právnu perfektnosť odovzdania listinných
akcií, analýzu v žalobe či vo vzájomnej žalobe či v replike žalovaného absentujúcich podstatných
okolností prostriedkov procesného útoku, a to (i) právne zhodnotenie odstúpenia od zmluvy zo strany
žalobcu pre podstatné porušenie zmluvy ako aj pre nepodstatné porušenie zmluvy (§ 345 OBZ vs.
§ 346 OBZ, či § 436 OBZ vs. § 437 OBZ), spolu s analýzou dôvodu, včasnosti a popisu právneho

základu odstúpenia z pohľadu judikatúry súdov, (ii) namietnutie kľúčovej právnej otázky, že odstúpiť
sa dá iba a len od platnej zmluvy, (iii) posúdenie veci aj z pohľadu otázky omeškania dlžníka vs.
omeškanie veriteľa spolu s hodnotením jednotlivých ďalších práv klienta voči protistrane a (iv) predbežné
stručné posúdenie prevodu akcií aj z pohľadu stanov a z pohľadu účinnosti oznámenia prevodu voči
emitentoviakcií,komplexnéposúdenienajkľúčovejšejprávnejotázkyprevoduspornýchakciíatosilných
a slabých ako aj sporných stránok samotného prevodu listinných akcií a ich vplyv na samotný súdny

proces a dokazovanie pred súdom, analýzu vybraných pasáží stanov emitenta v nadväznosti na spor;
analýzu dodatočne zaslaných dokumentov zo súdneho spisu po nahliadnutí právneho zástupcu. Zistené
závery a svoje komplexné právne stanovisko k sporu odprezentoval žalobca žalovanému na osobnom
stretnutí dňa 09.10.2017 ústne, tak ako to požadoval žalovaný z dôvodu šetrenia nákladov. Za vykonané
požadované právne služby v súlade s dohodou žalobca žalovanému zaslal vyúčtovanie dňa 01.11.2017

za 48,5 hodiny x 100,-- eur/1 hodina, t.j. 4.850,-- eur bez DPH. Žalovaný nesúhlasil so žalobcom
vyčíslenou sumou za poskytnuté právne služby, medzi stranami sporu prebiehala telefonická aj písomná
komunikácia. Žalovaný e-mailom zo dňa 04.12.2017 uviedol, že predstavenstvo spoločnosti žalovaného
považuje nárok žalobcu za neprimeraný a navrhli sumu vo výške 700,-- eur. Žalobca so žalovaným
zastúpený Y.. T. uzatvoril konkludentne zmluvu o poskytovaní právnych služieb. Nie je pravdivé tvrdenie

žalovaného, že prisľúbil naštudovať a vykonať analýzu zadarmo, práve naopak, strany sporu sa dohodli,
že ak žalobca pri svojej právnej analýze povie žalovanému niečo zaujímavé, tak okrem naštudovania
veci prenechá žalovaný žalobcovi zastupovanie v spore. Žalobca poukázal na ustanovenia Zákona o
advokácii, ustanovenia Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve.

2) Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, nárok neuznáva. Nesúhlasí s tvrdením, že predmetom
požadovaných služieb a úlohou žalobcu malo byť vypracovanie právnej analýzy a za tým účelom mu
zasielal doklady. Nesúhlasil s tým, že zaslaním dokladov de iure uzatvoril konkludentne so žalobcom
zmluvu o poskytovaní právnych služieb, že si dohodli podmienky vzájomnej spolupráce. Materiály
týkajúce sa sporu zaslal žalobcovi na to, aby sa žalobca zbežne oboznámil so sporom a urobil si o

ňom základný prehľad; teda nie aby urobil detailnú analýzu, či analýzy, alebo komplexné posúdenia
predložených materiálov, ako tieto úkony žalobca uvádza. O skutočnosti, že žalobca sa mal najprv len
zbežne oboznámiť so sporom svedčia aj dôkazy, a to úvodná e-mailová komunikácia zo dňa 29.09.2017
medzi žalobcom a Y.. U., v ktorej sa jednoznačne uvádza „...aby ste sa zbežne pozrel o čo ide.“
Na úvodnom osobnom stretnutí dňa 02.10.2017 sa žalobca predstavil žalovanému a informoval ho

o svojej doterajšej praxi a žalovaný stručne informoval žalobcu o spore a o skutočnosti, že si hľadá
nového zástupcu. Na tomto stretnutí nedošlo medzi žalovaným a žalobcom k založeniu vzťahu klienta
a advokáta, ale dohodlo sa, že žalobca sa najprv zdarma oboznámi s dokumentáciou a následne
oboznámi žalovaného zo svojimi postrehmi a na základe nich sa mal žalovaný rozhodnúť, či začne
spolupracovať a či by mu zveril zastupovanie v spore. Žalovaný oslovil okrem žalobcu v tom čase

aj iných potencionálnych zástupcov, preto sa napr. dňa 03.10.2017 stretol s advokátom Y.. T. G.,
ktorému po stretnutí zaslal e-mailom dokumentáciu v rovnakom rozsahu ako žalobcovi, a to tiež za
účelom oboznámenia sa so sporom a prípadnej budúcej možnej spolupráce. Žalovaný na osobnom
rokovaní neprijal žalobcov návrh zmluvy o poskytovaní právnych služieb a nedal žalobcovi ani pokyn
na vypracovanie detailných analýz a vykonanie úkonov, ktoré vyúčtoval žalobca. Ak žalobca uvedené

úkony naozaj vykonal, vykonal ich len na základe svojho uváženia a to bez toho, že by žalovaného
vopred upozornil. Dňa 09.10.2017 na stretnutí žalobca so žalovaným diskutovali o spore a žalobca
poinformoval žalovaného o svojich postrehoch, pričom vychádzal z poznámok, ktoré predložil ako dôkaz
k žalobe. Z obsahu uvedených poznámok jednoznačne vyplýva, že nezodpovedajú rozsahu popisu
práce a úkonov, ktorých úhradu žalobca požaduje a tomuto rozsahu nezodpovedali ani informácie, ktoré

žalobca na stretnutí odprezentoval žalovanému. Vykonanie údajných úkonov, analýz zo strany žalobcu,
žalobca žiadnym spôsobom žalovanému nepreukázal. Na stretnutí žalovaný informoval žalobcu, že
má pripomienky k návrhu zmluvy o poskytovaní právnych služieb, na základe ktorej by strany mohli
spolupracovať, ak by sa žalovaný rozhodol pre spoluprácu. Žalovaný nesúhlasí v celom rozsahu spopisom úkonov, ktoré mal žalobca údajne vykonať. T.. T. so žalovaným žiadnu zmluvu neuzatvoril a
to ani konkludentne. Z e-mailu predložený ako dôkaz jednoznačne vyplýva, že k návrhu zmluvy zašle
žalobcovi ešte stanovisko a to z toho dôvodu, že sa s ňou potreboval oboznámiť. Návrh zmluvy žiadal

zaslať vo formáte Word. Na stretnutí dňa 09.10.2017 mal žalobca jednoznačne vedomosť o tom, že
žalovaný neakceptoval/neprijal pôvodne predložený návrh zmluvy. Žalovaný poukázal na jednotlivé
ustanovenia Zákona o advokácii.

3) Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/261/2018-184 zo dňa 30.10.2019 súd uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 613,63 eur spolu s 9% p.a. úrokom z omeškania od
03.02.2018 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume
40,-- eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok), vo zvyšku súd žalobu
zamietol (II. výrok) a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 78,90%.

4) Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Cob/85/2021-293 zo dňa 25.09.2023 rozsudok zrušil a

vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a uložil mu povinnosť uviesť, z
ktorých dôkazov vychádzal najmä pokiaľ ide o závery súdu o vzniku bezdôvodného obohatenia. Ďalej
uviesť, či a ktoré konkrétne úkony žalobcu považuje súd pre žalovaného za vykonané, z akých dôkazov
to vyplýva, či vôbec došlo k vzniku záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia medzi
sporovými stranami, zaoberajúc sa skutočnosťami, týkajúcimi sa splnenia zákonných predpokladov jeho

vzniku, uviesť o akú konkrétnu formu bezdôvodného obohatenia upravenú v § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka išlo, príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy
(teda,čisamajetokžalovanéhoonejakúmerateľnúsumuzväčšilvdôsledkuplneniažalobcu).Vprípade,
že bude mať opätovne za to, že k bezdôvodnému obohateniu došlo, odôvodni výšku bezdôvodného
obohatenia.

5) Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za
nesporné.

6) Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri
rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda
vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej
zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné
strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom

dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových
tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom
na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za
vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením
súdneho konania ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť

pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s
poukazom na § 151 a § 153 CSP.

7) Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

8) V ustanovení § 391 ods. 2 CSP je zakotvená kasačná záväznosť zrušujúceho rozhodnutia, v zmysle
ktorej je súd nižšej inštancie povinný bezvýhradne sa podriadiť právnemu názoru súdu vyššej inštancie
vyslovenému v zrušujúcom rozhodnutí.

9) Podľa § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v
prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví
vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

10) Podľa § 566 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta

na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene
mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Ak je
zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola
dohodnutá.11) Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12) Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13) Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.

14) Podľa § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením.

15) Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predloženými stranami
sporu a to s e-mailovou komunikáciou zo dňa 29.09.2017 medzi Y.. P. U. a žalobcom, e-mailovou
komunikácioumedzižalobcomH.T..J.T.z02.10.,03.10.,09.10.,12.10.2017,e-mailovou komunikáciou
z 01.11.2017, 24.11.2017, 03.12.2017, 05.12.2017, faktúra č. 2018000010 zo dňa 18.01.2018,

predžalobnou výzvou, prílohou k faktúre, rukou písanými poznámkami žalobcu odprezentovanými
na stretnutí dňa 09.10.2017, e-mailovou komunikáciou medzi žalovaným a Y.. T. G. zo 03.10.2017,
17.10.2017 ako aj ďalšími listinnými dokladmi tvoriaci obsah spisu. Súd vykonal výsluch strán sporu Y..
D., p. N.. P. C., svedkov Y.. U., T.. T. a zistil tento skutkový stav:

Skutkové a právne posúdenie

16) Žalobca tvrdí, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvného vzťahu mandátnej zmluvy, s
dohodnutou hodinovou odmenou 100,-- eur, pričom vykonal úkony tak ako sú opísané v popise prác za

september a október 2017 v počte 48,5 hod. Ak by súd dospel k názoru, že nedošlo platne k uzatvoreniu
mandátnej zmluvy, nárok má súd posúdiť cez ustanovenia o bezdôvodnom obohatení, pričom treba
vychádzať z tarifnej odmeny predmetu sporu vedeného na OS Košice I zo sumy 973.000,-- eur a
vzájomnej žaloby.

17) Potaktovymedzenomskutkovomstaveavzhľadomnarozpornosťtvrdenístránsporuboloprimárne
vysporiadať sa, či medzi stranami vznikol zmluvný vzťah, či bola dohodnutá výška odmeny, či a v akom
rozvahu žalobca ako advokát vykonal jednotlivé úkony. Strany sporu rozdielne interpretovali stretnutia
zo dňa 02.10.2017 a dňa 09.10.2017, za tým účelom súd vykonal výsluch strán sporu a svedkov.

18) Svedkyňa Y.. U., vo výpovedi uviedla, že ako advokátka na základe zmluvy vykonávala právne
služby pre žalovaného (vnútropodniková advokátka). Na základe žiadosti žalovaného odporučila
advokáta Y.. D. a Y.. N.. Y.. N. následne odporučil Y.. G.. O predmete sporu mala základné vedomosti,
ktoré pretlmočila Y.. D., uviedla mu, že ho budú kontaktovať. Na otázku žalobcu, či si pamätá
na telefonický rozhovor po stretnutí 09.10.2017 svedkyňa potvrdila, že mala spätnú väzbu aj od

žalovaného, ktorý jej potvrdili, že si sadli, že ich pán Y.. D. zaujal, poskytol im aj návrh riešenia. K cene
za právne služby jej Y.. D. uviedol, že sa mali dohodnúť na štandardnej cene.
Svedok T.. T., v pracovnom pomere so žalobcom v pozícii firemný právnik, vypovedal, že mali záujem
na výmene právnika v konaní vedenom v Košiciach. Y.. U. im odporučila Y.. D. a aj ďalšieho právnika.
Na stretnutí dňa 02.10.2017 sa Y.. D. predstavil, prezentoval svoju doterajšiu prax, skúsenosti. On mu

zbežne načrtol o akú veci ide, dohodli sa, že si to pozrie, aby sa dostal do obrazu a potom sa dohodnú.
Na druhom stretnutí im odprezentoval postrehy, nepamätal si, že by im na tom stretnutí povedal niečo
významné, novum. Na prvom stretnutí žiadal od neho zaslať návrh zmluvy, ktorú zaslal vo formáte PDF.
Na druhom stretnutí žiadali zaslanie zmluvy vo formát Word, aby mohli robiť prípadné zmeny, ale záver
bol taký, že k uzatvoreniu zmluvy nedošlo. Svedok potvrdil, že bola odprezentovaná suma 100,-- eur

za hodinu, ale nie tak ako tvrdil žalobca, že sa dohodli, že všetko čo si po 03.10.2017 bude čítať, bude
účtované. K návrhu prvej zmluvy zaslanej vo formáte PDF neposlal výhrady, pretože ho nenapadlo, že
žalobca si bude účtovať prácu za cca. 50 hodín.Pán N.. P. C., predseda predstavenstva žalovaného sa vyjadril, že požiadali pani Y.. U., ktorá pracovala
na východnom Slovensku, aby im odporučila advokátov, ktorí by ich mohli zastupovať v spore. Y.. U. ako
jedného z kandidátov oslovila pána Y.. D.. S pánom Y.. D. sa stretli, stretnutia sa zúčastnil aj pán T.. T..

Y.. D. sa odprezentoval. Následne opustil obidvoch, ktorí pokračovali v rokovaní. V tom čase z ich strany
prebiehal len výber, vyhľadávanie vhodného kandidáta. Na presné detaily sa nepamätá, ide o odstup
dvoch rokov. Vždy spolupracujú na základe písomnej zmluvy. Na stretnutie 09.10.2017 si nepamätá.
To, že mu navrhli sumu 700,-- eur, chceli predísť súdnemu sporu. O zmluve o právnej spolupráci, ktorú
zasielal e-mailom žalobca s T.. T. nerozprávali, keďže nepodpisoval žiadnu zmluvu.

19) Mandátna zmluva zakladá relatívny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 1 a 2 Obchodného
zákonníka), čím je aplikácia tohto pomenovaného zmluvného typu obmedzená na vzťahy medzi
podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Mandátna zmluva je upravená v ustanoveniach §§ 566 až §
576Obchodnéhozákonníka.Nato,abyúčastníciuzavrelimandátnuzmluvu,musíexistovaťdohodaojej
podstatných náležitostiach, ktorými sú: určenie zmluvných strán identifikáciou mandanta a mandatára,

určenie obchodnej záležitosti, ktorá má byť pre mandanta v jeho mene uskutočnená, a spôsob jej
zariadenia a dojednanie o odplate za uskutočnenie obchodnej záležitosti.

20) Po formálnej stránke je zmluva uzavretá už dohodou o všetkých podstatných náležitostiach. Na
jej platné uzavretie sa nevyžaduje písomná forma. Predmetom mandátnej zmluvy je určenie činnosti,

obchodnej záležitosti, ktorá má byť zariadená, pre mandanta. Zákon umožňuje, aby si zmluvné strany
dohodli dva spôsoby zariadenia dohodnutej obchodnej záležitosti - uskutočnením právnych úkonov v
mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti, ktorá nemá náležitosti právneho úkonu. Mandátna
zmluva zakladá medzi účastníkmi zmluvy právny vzťah a v prípade, ak zo zmluvy vyplýva záväzok
mandatára vykonať v mene mandanta vymedzené právne úkony, nenahradzuje vo vzťahu k tretím

osobám plnú moc. Udelenie plnej moci je jednostranným právnym úkonom mandanta, v ktorom mandant
vymedzí rozsah oprávnenia mandatára konať v jeho mene. K otázke, či medzi stranami sporu došlo
k dohode o cene za právnu pomoc súd uvádza. Pokiaľ v prípade iných zmlúv je absencia dohody
o konkrétnej odplate za poskytnuté plnenie spravidla sankcionované neplatnosťou zmluvy, v prípade
zmluvy o právnej pomoci je tento následok vylúčený právnou úpravou ktorá stanovuje nevyvrátiteľnú

právnu domnienku dohody o tarifnej odmene advokáta (§ 2 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). To, že
absentuje dohoda o konkrétnej odmene advokáta nie je v prípade zmluvy o právnej pomoci dôvodom
zakladajúcu neplatnosť tejto zmluvy, avšak neznamená, že pri uzatváraní zmluvy nemá odmena
advokáta za poskytnutie právnej pomoci právny význam. Dohoda o odmene advokáta má význam, je
buď výsledkom rokovaní advokáta s klientom alebo dôsledkom zákonnej domnienky.

21) Žalobca tvrdil, že sa dohodli na podstatných náležitostiach, na predmete plnenia a výške odmeny.
Predmetom požadovaných právnych služieb mala byť právna analýza sporu o zaplatenie 973.000,--
eur a vzájomná žaloba. Žalobca mal urobiť analýzu podkladov týkajúce sa sporu, posúdenie správnosti
vyhodnotenia jednotlivých skutkových a právnych okolností zo strany zastupujúcej advokátskej

kancelárie, ako aj správnosť a dostatočnosť použitej právnej argumentácii a zároveň vypracovanie
právnej analýzy zo strany žalobcu s upozornením na prípadné pochybenia. Podľa názoru súdu, nie
je možné jednoznačne ustáliť s ohľadom na rozdielnosť interpretáciu rokovania dňa 02.10.2017, či
došlo platne k uzatvoreniu mandátnej zmluvy, pretože nie je možné jednoznačne určiť aký obsah tohto
právneho vzťahu (vzájomné práva a povinnosti) mal žalobca pre žalovaného vykonať. Súd vyhodnocuje

aj okolnosti, ktoré predchádzali stretnutiu. Z výpovede Y.. D. aj svedkyne je zrejmé, že žalobca mal
vedomosť o tom, že žalovaný chce zmeniť advokáta a hľadá vhodného kandidáta. Svedkyňa Y.. U.
vo výpovedi potvrdila, že odporučila dvoch advokátov. Nebola prítomná na rokovaní dňa 02.10.2017,
09.10.2017lensprostredkovanepotvrdila,žepánC.oslovilY..D.akoadvokáta,odY..D.malainformáciu
po stretnutí dňa 09.10.2019, že sa im páčil a dohodli sa na štandardnej cene.

22) Žalobca žalovanému predložil e-mailom plnú moc dňa 03.10.2017, v bode 1.1. uvádza, že bude
poskytovať právne poradenstvo ako aj vo veci zastupovania klienta v súdnom konaní spisová značka
30Cb/164/2016 vedenom na Okresnom súde Košice I. V bode 5.2. zmluvy je určená hodinová pevná
sadzba vo výške 100,-- eur a v bode 5.7. zmluvy v prípade zastupovania v konaní pred súdom sa

zvýši odmena o prísudok v zmysle vyhlášky. V bode 8.9. zmluvy je uvedené, že táto zmluva nadobúda
platnosť a účinnosť podpisom oboch strán. Podľa ustanovenia § 272 ods.1 Obchodného zákonníka,
žalobca prejavil vôľu, aby zmluva bola uzatvorená písomne, preto nemožno hovoriť o vzniku zmluvy
konkludentným spôsobom. V ten istý deň (03.10.2017) žalovaný Y.. G. zasielal podklady ako žalobcovi.To znamená, že nebol rozhodnutý o zmene a výbere právneho zástupcu. Žalobca žalovanému zaslal
návrhu zmluvy o poskytovaní právnych služieb. V bode I. bod. 1.1.je výslovne uvedené aj zastupovanie
v konaní vedenom na OS Košice, čo logicky vysvetľuje rozdielne ponímanie interpretácií tohto stretnutia.

Súd vzhľadom aj na tento dôkaz, vyhodnocuje, že nedošlo jednoznačne k dohode o predmete obsahu
mandátnej zmluvy. Žalobca v žalobe uviedol, že na stretnutí dňa 02.10.2017 T.. J. T. odprezentoval,
že poskytovanie právnych služieb si žalobca navrhuje účtovať odmenu vo výške 100,-- eur za hodinu,
s tým, že na druhý deň žalobca pošle žalovanému návrh zmluvy o právnych službách. Zo samotného
vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že stanovená výška odmeny bola len odprezentovaná a nie dohodnutá.

Podľa ustanovenia § 272 ods.1 Obchodného zákonníka, žalobca prejavil vôľu, aby zmluva o poskytnutí
právnej pomoci bola uzatvorená písomne. Žalobca vedel, kto je oprávnený v mene žalovaného konať
a podpisovať zmluvu.

23) Súd považoval za nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzatvoreniu mandátnej
zmluvy v písomnej forme, teda vo forme vymienenej žalobcom. Zo skutkových okolností súd vyvodzuje

názor, že nedošlo k platne uzatvoreniu mandátnej zmluvy ani z dôvodu rozdielnosti ponímaniu
predmetu mandátnej zmluvy. Žalobca tvrdil, že mal urobiť analýzu podkladov týkajúcich sa sporu
za účelom posúdenia správnosti, vyhodnotenia jednotlivých skutkových a právnych okolností sporu a
zároveňvypracovanieprávnejanalýzysupozornenímnaprípadnépochybeniazastupujúcejadvokátskej
kancelárie. Žalovaný tvrdil (čo potvrdila aj svedkyňa Y.. U.) hľadal nového advokáta, v čase stretnutia

(02.10.2017) nebol rozhodnutý na výbere. Žalovaný ako podnikateľ sa jednoznačne nevyhranil, keď
nereagoval na text e-mailu zo dňa 03.10.2017 v ktorom žalobca ďakuje za prejavenú dôveru v právne
služby. Žalobca bol v očakávaní, ale na druhej strane je profesionál. I keď nedodržanie písomnej formy
zmluvy o poskytovaní právnej pomoci (mandátnej zmluvy) nezakladá neplatnosť tohto právneho úkonu
(ak sa na písomnej forme strany nedohodnú). Mal žalobca ako advokát osoba znalá práva, v záujme

čistoty právneho vzťahu trvať na jej uzatvorení v písomnej forme a dohodnúť v nej spôsob a výšku
odmeny za poskytovanie právnej pomoci určito.

24) Vzhľadom na uvedené súd (zhodne odvolací i súd prvej inštancie) má jednoznačne za to, že v
konaní nebolo preukázané, že by medzi sporovými stranami došlo k platnému uzatvoreniu mandátnej

zmluvy. Žalobca si v prípade neplatnosti mandátnej zmluvy uplatňuje svoj nárok voči žalovanému titulom
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

25) Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného

obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v
dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom
definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia
tak vznikne len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného
obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia,

majetková ujma, ktorá postihuje určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou určitej osoby a nejde o prípad,
kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospechu bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje.
Splnenietýchtopredpokladovmusípreukázaťten,ktotvrdí,ženajehoúkorbolobezdôvodnéobohatenie
získané.

26) Žalobca v konaní tvrdí, že vykonal detailné, právne analýzy, komplexné posúdenie najkľúčovejšej
právnej otázky, ktoré mali vyústiť do ústnej interpretácie na stretnutí dňa 09.10.2017. Žalobca ako dôkaz
poskytnutej ústnej interpretácie prezentoval ním ručne vypracované poznámky v rozsahu 2x A4 (č.l.
súdneho spisu 34-35). Pri podaní žaloby podrobným spôsobom zaznamenal skutkový aj právny stav.

Ak by vykonal podrobnú právnu analýzu, tak by takéto niečo obsahovali jeho poznámky, ktoré mal
prezentovať v poradí na druhom stretnutí. Žalobca si vyúčtoval aj úkony ktoré predchádzali samotnému
stretnutiu 02.10.2017, telefonickú komunikáciu s Y.. U., úkon príprava na stretnutie dňa 02.10.2017,
08.10.2017, v čom mala spočívať príprava, keď už predtým vykonal alebo mal vykonať podrobnú
analýzu. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že v rámci dokazovania nebolo produkované nič, z čoho

by vyplývalo, že žalobca nejakou formou poskytol/odovzdal údajné plnenie, spočívajúce vo „vypracovaní
právneho rozboru veci“ (v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je tunajší súd viazaný
-bod 25 uznesenia Krajského súdu v Bratislave). Takisto nebola v konaní preukázaná ani príčinná
súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia žalovaného a majetkovou ujmoužalobcu, teda, či sa majetok žalovaného o nejakú merateľnú sumu zväčšil v dôsledku plnenia žalobcu.
Súd tak nemal žalobcom preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku záväzkového vzťahu z
bezdôvodného obohatenia medzi sporovými stranami.

27) Krajský súd v Bratislave, ktorého právnym názorom je tunajší súd viazaný, vo svojom zrušujúcom
uznesení č.k. 2Cob/85/2021-293 zo dňa 25.09.2023 k bezdôvodnému obohateniu v danom prípade
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Obdo/57/2019 zo dňa 27.11.2019
vo svojom bode 12.1 uviedol, že k poskytovaniu služieb - osobitne právnych služieb - môže dôjsť výlučne

na základe dohody dvoch zmluvných strán, čo už samo osebe pojmovo vylučuje akékoľvek úvahy o
vzniku bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu.

28) Súd považuje za potrebné uviesť, že vyššie uvedeným rozsudkom NS SR boli zrušené rozsudky
okresného a krajského súdu, ktoré riešili otázku bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez
právneho dôvodu za poskytnuté právne služby a rovnako ako okresný súd, tak aj krajský súd dospel

k záveru, že žalobca má nárok na zaplatenie za poskytnuté právne služby titulom bezdôvodného
obohatenia ako plnenia bez právneho dôvodu.

29) Krajský súd v Bratislave tiež uviedol, že pri bezdôvodnom obohatení získaným plnením bez
právneho dôvodu je jeho „podstatným pojmovým znakom tohto prípadu vždy to, aby osoba poskytujúca

plnenie nedisponovala subjektívnou vedomosťou o tom, že plní bez právneho dôvodu. Ak by osoba
poskytujúca plnenie takouto vedomosťou preukázateľne disponovala, mohlo by takéto konanie byť
posúdené ako dar. V praxi však bude zrejme mimoriadne náročné odlíšiť takýto dar od plnenia bez
právneho dôvodu“ (k tomu viď Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič,
M. a kol. Občiansky zákonník II. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 1591).

30) Vzhľadom k vyššie uvedenému súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalobca nepreukázal nárok
titulom bezdôvodného obohatenia.

31) Súd nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz výsluchom Y.. C. D., MBA, keď tento sa zúčastňoval

všetkých pojednávaní vo veci, mal preto dostatočný priestor sa k veci vyjadriť, ale súd jeho výsluch
nepovažoval za potrebný najmä s poukazom na skutočnosť, že prioritnou otázkou, ktorou sa súd
zaoberal, bolo, či vôbec v danom spore mohol vzniknúť nárok na bezdôvodné obohatenie.

32) O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP.

Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu proti neúspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd

Bratislava III (§ 362 ods. 1 CSP).

Vodôvodnenísamusíokremvšeobecnýchnáležitostípodaniastanovenýchv§127ods.1CSP(ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, za akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.