Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117204197
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7117204197.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu
JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobkyne A. B. C., nar.
X.X.XXXX bývajúcej v D. B. E. F. E. XX/X, adresa na doručovanie D., G. XX, zastúpenej JUDr.
Jánom Garančovským advokátom Advokátskej kancelárie Olej Sedlák Dudášová Garančovský so
sídlom kancelárie v Košiciach na Kukučínovej ulici č. 19 proti žalovanému Gymnáziu so sídlom Park

mládeže 5, Košice, IČO: 35 531 754, zastúpeného advokátom JUDr. Alexandrom Farkašovským so
sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach na ulici Němcovej č. 30 v konaní o náhradu škody 1.560,19
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k.
22C/5/2017 - 286 zo dňa 10.11.2023 takto

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a odvolanie žalovaného proti výroku II. rozsudku.

II. Z r u š u j erozsudok vo výroku I., vo výroku II. v časti, ktorým zamietol žalobu čo do zaplatenia
353,46 Eur s príslušenstvom, vo výroku III. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.MestskýsúdKošice(ďalejlensúdprvejinštancie)rozsudkomč.k.22C/5/2017-286zodňa10.11.2023
výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni do 3 dní od právoplatnosti rozsudku sumu 884,72

EUR s 5 % ročným úrokom z omeškania od 12.4.2017 do zaplatenia. Výrokom II. žalobu v prevyšujúcej
časti zamietol. Výrokom III. priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške
13,40 %.

2. Spor právne posúdil podľa § 420 ods. 1, 2, § 449 ods. 1, 3, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2, §
563 Občianskeho zákonníka (OZ), § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia OZ, § 144 ods. 1 písm. o), § 152 písm. c) zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a
vzdelávaní(školskýzákon).Rozhodnutieodôvodniltým,žepredmetomtohtokonaniajenárokžalobkyne
na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré vynaložila v súvislosti s liečbou svojej dcéry H. C., ktorá
utrpela úraz dňa 23.1.2015 na lyžiarskom kurze v Tatranskej Lomnici. Zodpovednosť žalovaného za
škodu, ktorá vznikla H. C., bola preukázaná skoršími rozsudkami Okresného súdu Košice I, Krajského
súdu Košice i uznesením Najvyššieho súdu SR. Považoval za jednoznačné, že žalovaný zodpovedá za

škodu - za účelne vynaložené náklady spojené s liečením H. C.. Žalobkyňa preukázala, že vynaložila
náklady na cestovné v sume 250,27 Eur, ktoré vyúčtovala v zmysle Zákona č. 283/2002 Z. o cestovných
náhradách v spojení s Opatrením MPSVaR SR č. 632/2008. Ďalej jej priznal náhradu nákladov za
poplatky, ktoré vynaložila za vydanie lekárskych posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia spolu v sume 70 Eur. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni aj náhradu nákladov vynaložených
na zakúpenie liekov a lekárskych pomôcok v sume 564,45 Eur. Konštatoval, že v týchto častiach

žaloby žalobkyňa preukázala a predložila účtovné doklady o vynaložených nákladoch a má preto
právo na náhradu týchto účelne vynaložených nákladov spojených s liečením svojej dcéry, pričom jeu nej daná aktívna legitimácia v tomto konaní. Uviedol, že žalovaný v konaní popieral, že niektoré
zakúpené lieky, o zakúpení ktorých žalobkyňa predložila doklady, nesúvisia s liečením a zlepšením
zdravotného stavu jej dcéry, avšak nepredložil dôkaz o tomto svojom tvrdení, napr. lekárske potvrdenia,

prípadnenenavrhovalznaleckédokazovanienazodpovedanietejtootázky.Súdprvejinštanciepoukázal
aj na to, že v Slovenskej republike je daná slobodná voľba výberu lekára a keďže žalobkyňa mala
dôveru k lekárom, ktorí vykonávali operáciu v Poprade, absolvovala u týchto lekárov aj ďalšie lekárske
vyšetrenia.Vykonanímdokazovanímdospelkzáveru,žežalobajedôvodnávčasti884,72Eur(cestovné
náklady 250,27 Eur, poplatky za zaplatenie lekárskych posudkov v sume 70 Eur, náklady na zakúpené

lieky a zdravotné pomôcky v sume 564,45 Eur), preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu
884,72 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti žaloby o zaplatenie sumy 657,47 Eur žalobu
zamietol. Nepriznal žalobkyni amortizáciu za osobné motorové vozidlo Mercedes-Benz E320 EČV: I.
z dôvodu, že amortizácia patrí vlastníkovi motorového vozidla, pričom žalobkyňa nebola vlastníčkou
tohto motorového vozidla v čase vykonávania týchto ciest a nepreukázala ani žiaden dôkaz o tom,
že by ju vlastník motorového vozidla vyzval na uhradenie nákladov titulom amortizácie. Rovnako

nepriznal žalobkyni sumu 341,41 Eur ako náklady za sprievodcu jej dcéry v nemocnici, pretože tieto
náklady zaplatila podľa predložených účtovných dokladov A. B. D., stará matka H. C.. Ďalej nepriznal
žalobkyni 12,05 Eur ako náklady na poštovné, ktoré adresovala žalobkyňa prostredníctvom svojho
bývalého manžela žalovanému i rôznym inštitúciám, pretože podľa predložených poštových potvrdení
tieto náklady vynaložil jej bývalý manžel J. K. C.. Uviedol, že okrem žalovanej istiny si žalobkyňa uplatnila

aj 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.560,19 Eur od 22.9.2016 do zaplatenia. Predložila výzvu, ktorú
adresoval žalovanému jej manžel J. K. C. dňa 5.9.2016, v ktorej žiadal, aby nárok na náhradu škody
na zdraví v celkovej sume 15.805,70 Eur zaslal žalovaný na účet H. C. a nárok na náhradu účelných
nákladov spojených s liečením v sume 1.560,19 Eur na účet J. K. C.. Uvedenú výzvu prevzal žalovaný
dňa 6.9.2016. S poukazom na § 563 OZ nepriznal 5 % ročný úrok z omeškania žalobkyni od 22.9.2016

ako žiadala, ale postupoval podľa citovaného ustanovenia OZ, pričom za výzvu na plnenie považoval
doručenie žaloby žalovanému dňa 10.4.2017. Žalovaný mal plniť nasledujúci deň, t.j. 11.4.2017, čo
neurobil, preto sa dostal do omeškania od 12.4.2017. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie priznal
z priznanej istiny 884,72 Eur žalobkyni 5 % ročný úrok z omeškania od 12.4.2017 do zaplatenia a v
prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP. Poukázal na to, že žalobkyňa si uplatnila titulom vynaloženia
nákladov na cestovné, náklady amortizácie motorového vozidla Mercedes Benz EČV: I. v sume 322,01
Eur, náhradu PHM v sume 221,77 Eur a parkovné v sume 28,05 Eur. Poukázal na skutočnosť, že

žalobkyňa cesty do nemocníc so svojou dcérou neabsolvovala. Sama vo výpovedi uviedla, že cesty
do nemocnice na Rastislavovej ulici v Košiciach a do nemocnice v Poprade vykonával jej bývalý
manžel J. K. C.. Keďže predmetné motorové vozidlo nešoférovala, nepatrí jej nárok na náhradu
cestovných náhrad v podobe PHM ani parkovného. Súd prvej inštancie úplne opomenul skutočnosť,
že žalobkyňa v priebehu konania nepredložila jediný dôkaz, ktorý by preukázal vykonanie predmetných

ciest motorovým vozidlom Mercedes Benz EČV: I.. Ďalej uviedol, že k nákladom na lieky, liečivá,
vitamínyazdravotníckepomôckydospelsúdprvejinštanciekzáveru,ževšetkyžalobkyňouuplatňované
lieky v sume 564,45 Eur boli potrebné na liečbu zdravotného stavu H. C.. Rovnako ako v prípade
cestovných náhrad v podobe PHM a parkovného dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Má za to, že v predmetnom prípade je potrebné, aby súd zhodnotil lieky, vitamíny a zdravotné

pomôcky a ich vplyv na zdravie slečny C. jednotlivo. Všetky boli voľne predajné a neboli predpísané
lekárom. Posúdenie vplyvu liekov, vitamínov a zdravotných pomôcok je odbornou otázkou, ktorú
mal posúdiť znalec príslušného odboru v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Súd prvej
inštancie sa nevysporiadal s jeho argumentáciou, že lieky nemali vplyv na zlepšenie zdravotného stavu
poškodenej. Takýmto postupom súdu bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý súdny proces,

keďže v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné. Poukázal na to, že niektoré
lieky ako Espumisan, Biogaia, Pyridoxin, Aescin, Pangamin bifi neprispeli k zlepšeniu zdravotného stavu
poškodenej. Zdôraznil, že z lekárskych správ slečny C. vyplýva, že účel všetkých liekov, vitamínov
a lekárskych pomôcok uvedených v tabuľke žaloby, už pokryli lieky a lekárske pomôcky, ktoré jej boli
vydané na lekársky predpis a boli hradené z verejného zdravotného poistenia. Z toho dôvodu je nutné

konštatovať, že všetky náklady na lieky, liečivá, vitamíny a zdravotnícke pomôcky uplatnené a súdom
priznané v sume 564,45 Eur neboli účelne vynaložené v zmysle § 449 OZ. Namietal, že žalobkyňa
v priebehu celého konania nepreukázala vynaloženie finančných prostriedkov v sume 70 Eur, poplatky
spojené z vydaním lekárskeho posudku, a preto je otázne, komu patrí nárok na úhradu tohto poplatku.Aj v tejto časti považuje rozsudok za nepreskúmateľný. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4.ProtivýrokomII.aIII.rozsudkupodalavzákonomstanovenejlehoteodvolanieajžalobkyňazdôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Nesúhlasí s nepriznaním náhrady nákladov na pobyt sprievodcu
v nemocnici počas hospitalizácie H. C. v sume 341,41 Eur z dôvodu, že „tieto náklady zaplatila podľa
predložených účtovných dokladov A. B. D., stará matka H. C.“. Tento záver považuje za nesprávny
a nepravdivý. Už v podanej žalobe uviedla, že tieto náklady na pobyt sprievodcu v nemocnici vynaložila

ona. Uviedla to aj vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 9.6.2023. Nie je jej zrejmé, z akého dôvodu
súd nevzal do úvahy uvedené skutkové tvrdenia, ale čisto formalisticky vychádzal iba z údajov na
dokladoch vystavených nemocnicou. Ak uvedené skutkové tvrdenia považoval súd za sporné, bolo
jeho povinnosťou postupom podľa § 181 ods. 2 CSP ju s tým oboznámiť, nič také však súd prvej
inštancie neurobil. Naviac ani žalovaný skutkové tvrdenia týkajúce sa skladby a výšky uplatneného
nároku a účelnosti nákladov vynaložených na pobyt sprievodcu v nemocnici nenamietal a nepoprel

ani vo vyjadrení k žalobe a ani v podanej duplike. Preto tieto skutkové tvrdenia bolo s poukazom na
§ 151 ods. 1 CSP potrebné považovať za nesporné. Tieto jej skutkové tvrdenia žalovaný prvýkrát
spochybnil až v písomnom podaní zo dňa 29.6.2022, teda po uplynutí koncentračnej lehoty. Má za to,
že súd prvej inštancie okolnosť, kto v skutočnosti zaplatil náklady za pobyt sprievodcu v nemocnici
poňal nadmieru formalisticky. Za nesprávne považuje aj nepriznanie nákladov na poštovné v sume

12,05 Eur z dôvodu, že „podľa predložených poštových potvrdení tieto náklady vynaložil jej bývalý
manžel J. K. C.“. Už v podanej žalobe uviedla, že písomnosti škole a ostatným adresátom doručovala
prostredníctvom pošty, za ktoré platila poštovné. Rovnako túto skutočnosť potvrdila vo svojej výpovedi
napojednávanídňa9.6.2023.Súdprvejinštancieopätovnepostupovalčistoformalisticky,keďvychádzal
z údajov uvedených na poštových potvrdeniach. Ak tieto skutkové tvrdenia považoval za sporné bolo

jeho povinnosťou postupovať podľa § 181 ods. 2 CSP, ju s tým oboznámiť, nič také však súd prvej
inštancie neurobil. Ani žalovaný jej skutkové tvrdenia o nákladoch vynaložených na poštovné nenamietal
anepoprelanivovyjadreníkžalobe,anivpodanejduplike,pretotietoskutkovétvrdeniabolospoukazom
na § 151 ods. 1 CSP potrebné považovať za nesporné. Naviac uviedla, že s manželom mala v tom
čase BSM a záver súdu o tom, že poštovné platil manžel a nie žalobkyňa je úplne mimo reality. Súd

prvej inštancie jej nepriznal ani uplatnené úroky z omeškania z istiny za obdobie od 22.9.2016 do
11.4.2017 a to bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu. Ona výšku úrokov z omeškania i dobu omeškania
v žalobe podrobne vysvetlila a odôvodnila. Hoci mal súd prvej inštancie za preukázané, že výzvu
na zaplatenie žalovaný prevzal dňa 6.9.2016 úplne nepochopiteľne uzavrel, že za výzvu na plnenie
považoval doručenie žaloby žalovanému dňa 10.4.2017. Na základe toho potom nesprávne určil aj

začiatok omeškania žalovaného zo zaplatenia dlžnej sumy. Keďže z rozsudku nie je zrejmé z akého
dôvodu nevzal do úvahy výzvu na zaplatenie doručenú žalovanému v tejto časti považuje rozsudok za
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Zdôraznila, že súd prvej inštancie nepochopil, že jednotlivý
členovia rodiny žalobkyne nie sú samostatné účtovné jednotky, z ktorých každá vystupuje sama za seba
vo vlastnom mene a na vlastný účet, ale že v rámci pomoci sa každý člen rodiny podieľal na pomoci

H. C. vo forme v akej vedel a mohol. Vychádzajúc zo záverov súdu prvej inštancie žalobcami v tomto
spore mali byť zrejme všetci členovia rodiny žalobkyne, každý v časti v akej sa na uvedenej pomoci
podieľal. To považuje za formalistický nezmysel. Za podstatné považuje okolnosť, že všetky uplatnené
náklady spojené s liečením H. C. v skutočnosti vynaložila žalobkyňa, čo v konaní aj preukázala, preto
ich náhrada patrí výlučne jej. Na záver v záujme jasnosti a zrozumiteľnosti uviedla, že voči zamietavému

výroku rozsudku vo vzťahu k nepriznanému nároku v časti amortizácie použitého vozidla v sume 322,01
Eur odvolanie nepodáva. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že uloží
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.238,18 Eur s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania
od 22.9.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a zároveň jej prizná
proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že sa v plnom rozsahu pridŕža svojej
argumentácie a výsledkov dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie, ako aj na obsah
odvolania, ktoré podala proti zamietajúcemu výroku rozsudku. K argumentácii žalobcu, že cesty do
nemocníc neabsolvovala žalobkyňa ale jej bývalý manžel, tieto úvahy sú bez právneho významu. Pre

posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku je irelevantné, kto cesty absolvoval alebo kto tankoval,
podstatné je, kto vynaložil náklady spojené s liečením, teda aj náklady na cestovné, parkovné a pod.
Žalobkyňa už v žalobe uviedla, že tieto náklady vynaložila ona. Žalovaný jej tvrdenia nenamietal
a nepoprel ani vo vyjadrení k žalobe ani v podanej duplike, preto ich v zmysle § 151 ods. 1CSP je potrebné považovať za nesporné. Naviac uvádza, že s bývalým manželom mala BSM, do
ktorého bez akýchkoľvek pochybností patrili aj peňažné prostriedky vynaložené na cestovné. Za úvahy
bez právneho významu považuje aj spochybňovanie účelnosti nákladov na vynaložené lieky, liečivá,

vitamíny a zdravotnícke pomôcky. Žalovaný nemá odborné vzdelanie, aby vedel posúdiť potrebnosť
či nepotrebnosť ktoréhokoľvek z liekov. Uviedla, že dcéra v dôsledku závažného zranenia nohy bola
po dlhý čas imobilná, bola nútená ležať a nemohla sa hýbať, v dôsledku čoho sa u nej vyskytli napr.
aj problémy s trávením. Ak ošetrujúci lekári na riešenie týchto problémov odporučili dcére užívať lieky
Espumisan,Biogaiaapod.,onatietoliekykúpilaadcéraichužívala.Naviac,žalovanýúčelnosťnákladov

vynaložených na lieky nenamietal a nepoprel ani vo vyjadrení k žalobe ani v podanej duplike, preto
tieto skutkové tvrdenia bolo s poukazom na § 151 ods. 1 CSP potrebné považovať za nesporné.
Za nepravdivé považuje aj tvrdenie žalobcu, že nepreukázala vynaloženie finančných prostriedkov
za poplatky spojené s vydaním lekárskeho posudku. Už v podanej žalobe uviedla, že tieto náklady
vynaložila ona, pričom na preukázanie tvrdenia predložila fotokópie pokladničných dokladov č. 0007 a č.
0008 zo dňa 9.6.2016. Žalovaný tieto skutkové tvrdenia týkajúce sa vynaložených nákladov nenamietal

a nepoprel ani vo vyjadrení k žalobe, ani v podanej duplike. Preto bolo potrebné ich v zmysle § 151 ods.
1 CSP považovať za nesporné. Je toho názoru, že odvolacie dôvody uplatnené žalovaným nie sú dané.
Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním žalovaného
ako vecne správny potvrdil. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že táto nemá nárok na náhradu nákladov
za pobyt sprievodcu v nemocnici počas hospitalizácie H. C. v sume 341,41 Eur. Opätovne poukazuje
na skutočnosť, že samotná žalobkyňa predložila doklady, z ktorých je zrejmé, že predmetné náklady
uhradila A. D. a nie žalobkyňa. Poukazuje na § 449 ods. 3 OZ, že náklady liečenia a náklady
pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil. Taktiež náklady na poštovné v sume 12,05 Eur samotná

žalobkyňa predložila dôkaz, ktorý preukazuje, že tieto vznikli J. K. C.. K tvrdeniu žalobkyne o nespornosti
skutkových tvrdení s poukazom na § 151 ods. 1 CSP uviedol, že zo všetkých vyjadrení žalovaného je
evidentné, že namietal a popieral skutkové tvrdenia žalobkyne, a to skladby a výšky jej uplatňovaného
nároku, z čoho jasne vyplýva spornosť skutkových tvrdení. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa stotožňuje
s tvrdením žalobkyne, že je podstatné, kto vynaložil náklady spojené s liečením. V priebehu dokazovania
samotná žalobkyňa síce tvrdila, že náklady uhradila ona, avšak z vykonaného dokazovania, konkrétne
zjejsvedeckejvýpovedezodňa9.6.2023vyplývaúplnýopak,čoparadoxnepriznalasamotnážalobkyňa

na pojednávaní, keď uviedla, že predmetné cesty vykonával jej manžel. Žalobkyňa úplne opomína
skutočnosť, že v zmysle § 449 ods. 3 OZ sa náklady hradia osobe, ktorá náklady osobe uhradila.
Z dokazovania je nesporné, že cesty vykonal J. K. C. a nie žalobkyňa. Žalobkyňa nepredložila jediný
dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že náklady na liečenie uhradila svojmu manželovi. Zdôraznil, že nárok po
zániku BSM patrí výlučne J. C.. Čo sa týka nákladov vynaložených na lieky, liečivá a vitamíny poukázal

na to, že v lekárskych správach absentuje odporúčanie lekára na užívanie týchto liekov, liečiv, vitamínov
a pomôcok, a preto je neúčinnosť niektorých liekov, vitamínov a pomôcok evidentná. Pri niektorých
liekoch aj bez medicínskeho vzdelania je možné na základe verejne dostupných údajov ustáliť záver,
že tieto lieky, vitamíny a liečiva boli neúčelné. Naviac, z lekárskej správy slečny C. je zrejmé, že účel
všetkých liekov, vitamínov a lekárskych pomôcok uvedených v tabuľke žaloby už pokryli lieky a lekárske

pomôcky, ktoré jej boli vydané na lekársky predpis a boli hradné z verejného zdravotného poistenia.
Taktiež považuje za otázne, komu patrí nárok na úhradu poplatkov za vydanie lekárskeho posudku. Trval
na zrušení napadnutého rozsudku.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že považuje za nepravdivé jeho tvrdenia, že

zo všetkých vyjadrení žalovaného je evidentné, že namietal a popieral skutkové tvrdenia žalobkyne, a to
skladby a výšky jej uplatňovaného nároku. Žalovaný žiadne skutkové tvrdenia žalobkyne týkajúce sa
vynaložených nákladov nenamietal a nepoprel ani vo vyjadrení k žalobe, ani v duplike, hoci bol poučený
okoncentráciikonania.Keďžežalovanýprostriedkysvojejprocesnejobranyneuplatnilanepredložilvčas
spoukazomna§153ods.2CSP,súdprvejinštancienatietonámietkyžalovanéhonemalprihliadaťamal

ich považovať za nesporné. Ak súd prvej inštancie na tieto námietky žalovaného prihliadol a uvedené
skutkové tvrdenia žalobkyne považoval za sporné, bolo jeho zákonnou povinnosťou postupom podľa
§ 181 ods. 2 CSP s tým žalobkyňu oboznámiť, čo neurobil. Takýmto procesným postupom znemožnilžalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). Trvala na svojom odvolaní.

9. Žalobca k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa opomína podstatné skutočnosti, že v zmysle §
153 ods. 2 CSP umožňuje súdu prvej inštancie prihliadať na uplatnenie procesného útoku a procesnej
obrany aj po sudcovskej koncentrácii, nakoľko úplné znenie § 153 ods. 2 CSP uvádza, že na prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadať
najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Je

teda evidentné, že súd prvej inštancie mohol prihliadať na námietky žalovaného, a preto postupom súdu
prvej inštancie nedošlo k znemožneniu procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces žalobkyne. Z toho je evidentné, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP
nie je relevantný. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Ďalšie vyjadrenia do spisu doručené neboli.

11. Odvolací súd sa najskôr musel vysporiadať so subjektívnou prípustnosťou odvolania podaného
žalovaným proti výroku II. rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.

12. Podľa § 386 CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak
a) bolo podané oneskorene,
b) bolo podané neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné,
alebo

d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v
odvolacom konaní pokračovať.

13. V tomto preskúmavanom prípade súd prvej inštancie výrokom II. žalobu v prevyšujúcej časti
zamietol, čím rozhodol v prospech žalovaného. Osobou oprávnenou na podanie odvolania je tá strana

sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté. Keďže podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania je
existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím, tým, že súd prvej inštancie výrokom II. žalobu
v prevyšujúcej časti zamietol, týmto výrokom nespôsobil žalovanému žiadnu ujmu, preto odvolací súd
musel podľa § 386 písm. b) CSP odvolanie žalovaného proti výroku II. odmietnuť.

14. Rozsudok vo výroku II. v časti, ktorým zamietol žalobu čo do zaplatenia sumy 322,01 Eur s
príslušenstvom nebol odvolaním žalobkyne napadnutý, v tomto výroku nadobudol právoplatnosť v
zmysle ust. § 367 ods. 2 CSP, a preto v tejto časti nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

15. Podľa § 449 ods. 1 OZ pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.

16. Podľa § 449 ods. 3 OZ náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.

17. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

18. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho

pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

19. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

20. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.21. Podľa § 181 ods. 1 CSP po vyvolaní veci a úkonoch podľa § 180 žalobca prednesie podstatný
obsah žaloby a vyjadrení podľa § 167. Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže
odkázať na svoje písomné podanie.

22. Podľa § 181 ods. 2 CSP po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri
predbežnom prejednaní sporu.

23. Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

24. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

25. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

26. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (ďalej len odvolací súd) podľa § 34 CSP prejednal
odvolanie žalobkyne proti výroku II. čo do zaplatenia 353,46 Eur s príslušenstvom a výroku III. ako
aj odvolanie žalovaného proti výrokom I. a III. rozsudku ako podané včas, oprávnenou osobou, proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle §
385 ods.1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a zistil, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom, a taktiež nedostatočne zistil rozhodujúce skutočnosti pre

právne posúdenie veci preto rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa § 391 ods.
1 CSP vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

27. Žalobkyňa v odvolaní namietala odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP,
žalovaný namietal odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP.

28. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, medzi
jehozložkymožnozaradiťpredovšetkýmprávonaprístupksúdu,právonasúdzriadenýzákonom,právo

na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej
lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo
navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých
rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v
konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.

Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu.
O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá
odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto
musí byť hodnotené v kontexte celého konania zohľadňujúc možnosť zvrátenia nesprávneho postupu,

jeho následky a pod.

29. Odvolacídôvodpodľaust.§365ods.1písm.d)CSPdopadánaakékoľvekpochybeniavprocesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne
realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako
aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu), pochybenia vo vykonanom

dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v
článku 16 ods. 2 CSP, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď),
porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (§ 193 CSP) alebo posúdenie predbežnej otázky v
rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (§ 194 ods. 2).

30. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP je daný v prípade, ak súd zamietne návrh na
vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je
prípustné,pretožetakýmtopostupomčiužsťažujedôkaznúpozíciustranysporu,čomôženespravodlivo
rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena, alebo sa neodôvodnene vzďaľuje od želanej a možnej
miery zistenia skutkového stavu.

31. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v

prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
stránalebovyšlivkonanínajavoinak,súdvyhodnotiltak,žetovyvolávalogickýrozpor.Skutkovézistenia
nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.
1, 2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých

súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

32. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti
je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový
stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného

práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda
nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd
neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo
ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne interpretoval alebo napokon ak aplikoval správny
predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil,

v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach
strán.

33. Predmetom tohto konania je nárok žalobkyne podľa § 449 OZ na náhradu účelne vynaložených
nákladov, ktoré vynaložila v súvislosti s liečbou svojej dcéry H. C., ktorá utrpela úraz dňa 23.1.2015

na lyžiarskom kurze v Tatranskej Lomnici. Zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá vznikla H. C.,
bola preukázaná skoršími rozsudkami. Žalobkyňa si žalobou uplatňovala voči žalovanému náklady na
cestovnédonemocnice,navyšetrenia,rehabilitácie,ktorépozostávalizamortizáciemotorovéhovozidla,
z náhrady pohonných hmôt a z parkovného. Cestovné náklady požadovala priznať v sume 572,28
Eur. Súd prvej inštancie jej priznal len sumu 250,27 Eur. Nepriznal jej náhradu za amortizáciu v sume

322,01 Eur, pričom voči nepriznaniu tejto sumy sa žalobkyňa neodvolala. Uplatnila si aj poplatky za
vydanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia v sume 70 Eur. Poplatky
za sprievodcu na lôžku počas hospitalizácie H. C., pričom ako rodinný príslušník a ako sprievodca na
lôžku bola matka žalobkyne A. B. D., stará matka H. C.. Náklady na pobyt sprievodcu v nemocnici mala
vynaložiť žalobkyňa v sume 341,41 Eur. Náklady na lieky, liečivá, vitamíny a zdravotnícke pomôcky

potrebné na liečbu si uplatnila v sume 564,45 Eur. Náklady na poštovné za písomnú komunikáciu so
žalovaným, s Ministerstvom školstva SR a odborom školstva Úradu Košického samosprávneho kraja
si uplatnila v sume 12,05 Eur. Žalovaný namietal účelnosť vynaložených nákladov, ich výšku ako aj
to, že nebolo preukázané, kto tieto náklady platil. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný nenamietal
a nepoprel jej skutkové tvrdenia v koncentračnej lehote.

34. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa namietala, že súd prvej inštancie neprihliadol na to, že žalovaný
neuplatnilprostriedkyprocesnejobranyvčas,muselsaodvolacísúdzaoberaťtoutonámietkou.Odvolací
súd konštatuje, že sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, žestrany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale
iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je
vykonaný včas, nespôsobuje procesnoprávne účinky. Absencia procesnoprávnych účinkov sa prejaví

v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje v dvoch
prípadoch, a to ako koncentrácia sudcovská (§ 153 CSP) a koncentrácia zákonná (§ 154 CSP). Účelom
sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými
procesnými úkonmi. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku alebo procesnej obrany
vyhodnotívokolnostiachkonkrétnehoprípadusúdajeponechanénajehoúvahe,čiprípadnéomeškanie

procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, že na procesný úkon neprihliadne.
Predloženie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré nie je včasné, je definované v §
153 ods. 1, veta druhá CSP. Zákonná koncentrácia konania znamená, že procesné úkony strán sporu,
ktoré koncentrácii konania podliehajú, nespôsobujú ex lege procesnoprávne účinky, ak sú uplatnené po
vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

35. V posudzovanom prípade má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne prihliadol na
procesnúobranužalovaného,akouplatnenúvčas.Jepravdou,žežalovanýprisvojomprvomprocesnom
úkone(vyjadreniekžalobe)namietal„len“absenciuporušeniaprávnejpovinnostianedostatokzavinenia
žalovaného, čo sú ale základné zákonné predpoklady náhrady škody. Zo spisu odvolací súd zistil, že
na prvom pojednávaní, ešte pred začatím dokazovania, bolo súdu stranami oznámené, že súčasne

prebieha iné konanie (sp. zn. 17C/3/2017), na ktorom sa rieši otázka, či žalovaný zodpovedá za
škodu, ktorá vznikla H. C. na lyžiarskom kurze. Na základe toho súd prvej inštancie konanie prerušil
do právoplatného skončenia uvedeného konania. Po rozhodnutí o pokračovaní v konaní, na ďalšom
pojednávaním, stále pred začatím dokazovania, žalovaný doručil do spisu podanie, v ktorom namietal
jednotlivé položky škody, ktoré si uplatňovala žalobkyňa, čím výslovne poprel skutkové tvrdenia

žalobkyne a zároveň oznámil, že vo veci sp. zn. 17C/3/2017 podal dovolanie. Zo spisu je zrejmé, že
súd prvej inštancie konanie prerušil do rozhodnutia dovolacieho súdu. Až po rozhodnutí o pokračovaní
vkonanísúdprvejinštanciepristúpilkdokazovaniu.Zuvedenéhojezrejmé,žežalovanýpoprelskutkové
tvrdenia žalobkyne ešte skôr, ako súd prvej inštancie mal možnosť identifikovať, ktoré skutkové tvrdenia
strán sú nesporné a ktoré sporné (§ 151 CSP). Na základe uvedeného dospel odvolací súd k názoru,

že tak sudcovská ako aj zákonná koncentrácia konania bola zachovaná a žalovaný uplatnil prostriedky
procesnej obrany včas.

36. V zmysle § 449 ods. 1 OZ je poškodenému umožnené uplatniť si v súvislosti so škodou na
zdraví aj úhradu nákladov skutočne a účelne vynaložených na jeho liečenie. Súdna prax vykladá

pojem účelne vynaložených nákladov spojených s liečením v širšom zmysle, keď za liečebné náklady
považuje nielen náklady na samotnú liečbu poškodeného, ktoré vedú k zlepšeniu jeho zdravia, ale aj
výdavky na zdravotné pomôcky, výdavky spojené s rehabilitáciou, prilepšením na stravu, rozšírením
opatrovateľskej služby, náklady spojené s účelnými návštevami najbližších príbuzných poškodeného
v nemocnici priaznivo vplývajúcich a urýchľujúcich proces liečenia a pod. Existenciu týchto nákladov

treba riadne preukázať a v zmysle § 449 ods. 3 OZ sa hradia tomu, kto ich vynaložil. V dobe liečenia
alebo hospitalizácie poškodeného sa na snahe o zlepšenie jeho zdravotného stavu môžu podieľať aj iné
osoby, preto je zmyslom tejto úpravy založiť aj im právo na náhradu nimi účelne vynaložených nákladov.
Z toho dôvodu zákon tieto tretie osoby výslovne legitimuje na uplatnenie nárokov vo vlastnom mene.

37. Odvolací súd nespochybňuje právo každého občana na slobodnú voľbu ošetrujúceho lekára, t.j.
možnosť výberu lekára v ktoromkoľvek meste na území SR. Avšak toto právo je pri náhrade nákladov
spojených s liečením v § 449 ods. 1 OZ obmedzené zákonnou podmienkou účelnosti. Oprávnená
osoba uplatňujúca si nárok na náhradu nákladov spojených s liečením musí preukázať účelnosť, teda
skutočnosť, prečo si vybrala lekára mimo obvodu svojho bydliska. Súd následne posúdi, či v mieste

bydliska poškodeného bol alebo nebol k dispozícii porovnateľný lekár (odborník, špecialista), ktorý by
vedel poskytnúť poškodenému rovnakú liečbu (starostlivosť) ako poškodeným zvolený lekár. S tým
potom súvisí oprávnenosť náhrady nákladov na cestovné, parkovné, či ubytovanie blízkej osoby (aj keď
v tomto prípade bolo ubytovanie starej matky v nemocnici v čase prvej operácie po úraze). V prípade
priznania náhrady nákladov žalobkyni za ubytovanie starej matky, musí súd zvážiť aj skutočnosť, či

sprievod starej matky vzhľadom na vek poškodenej bol účelný a či treba považovať za účelné ubytovanie
sprievodnej osoby v nadštandardnej izbe. Testom účelnosti musia prejsť všetky uplatňované položky
náhrady nákladov vynaložených na liečenie vrátane nákladov na lieky, liečivá, vitamíny a zdravotnícke
pomôcky.38. Ako odvolací súd už uviedol, existenciu nákladov spojených s liečením treba riadne preukázať
a v zmysle § 449 ods. 3 OZ sa hradia tomu, kto ich vynaložil. Ak ich vynaložil jeden z manželov, môže

si ich uplatniť aj druhý manžel, pretože náklady patria do BSM. Ak sú však rodičia rozvedení, náklady
už do BSM nepatria. V takom prípade si ich musí uplatniť každý rodič samostatne. Zo spisu sa však
nedá zistiť, kedy bola žalobkyňa rozvedená, či náklady, ktoré platil otec poškodenej patrili alebo nepatrili
do BSM, teda či si ich mohla uplatniť aj žalobkyňa. Od dátumu právoplatnosti rozvodu bude závisieť
aj posúdenie doručenia výzvy, ktorú adresoval žalovanému J. K. C. dňa 5.9.2016, v ktorej žiadal, aby

nárok na náhradu účelných nákladov spojených s liečením v sume 1 560,19 Eur žalovaný zaslal na jeho
účet, teda, či je možné od nej odvodzovať začiatok plynutia lehoty na plnenie a následné omeškanie,
alebo až od doručenia žaloby. Zároveň odvolací súd poukazuje na procesnú zásadu, že strana sporu
má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na
preukázanie týchto tvrdení. Neunesenie dôkazného bremena má potom za následok stratu sporu.

39. Odvolací súd sa zaoberal aj námietkou žalobkyne, že ak súd prvej inštancie považoval skutkové
tvrdenia žalobkyne za sporné, bolo jeho zákonnou povinnosťou postupom podľa § 181 ods. 2 CSP s tým
žalobkyňu oboznámiť, čo neurobil. Takýmto procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Po
preštudovaní spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie po úvodnom prednese

žalobkyne a vyjadrení žalovaného k jej prednesu nepostupoval v súlade s § 181 ods. 2 CSP a neurčil,
ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré
dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná, tiež neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci. Týmto
svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom, a keďže aj nedostatočne zistil rozhodujúce skutočnosti pre
právne posúdenie veci, odvolací súd musel rozsudok vo výroku I., vo výroku II. v časti, ktorým zamietol
žalobu čo do zaplatenia 353,46 Eur s príslušenstvom ako aj súvisiacom výroku III. podľa § 389 ods. 1
písm. b) a c) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

40. Po vrátení veci súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vec opätovne
prejedná, vykoná na základe návrhov sporových strán procesne predpokladaným spôsobom potrebné
dokazovanie a vykonané dôkazy vyhodnotí v súlade s § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadne na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie vezme do úvahy len tie skutočností,

ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (Čl. 11 ods. 4 CSP) procesne správnym postupom, pričom vo svojich
úvahách pri právnom posudzovaní veci bude vychádzať z názoru odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2
CSP), tak ako ho vyjadril v tomto uznesení (body 35 - 38). Úlohou súdu prvej inštancie teda bude v
spore opätovne rozhodnúť, svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP a ustálenými
zásadami súdnej praxe uviesť právne závery, ktoré boli zo skutkového stavu vyvodené, aby boli dané

jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane námietok strán
sporu nadnesených v priebehu odvolacieho konania.

41. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách konania, vrátane
trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konaťpred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý

za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).