Uznesenie – Ostatné – Iné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4223201680
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4223201680.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom C. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s. r. o., so
sídlom Trenčín, Jesenského 7713/12, IČO: 52 471 420, proti žalovanej: Slovenská republika - Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava-Staré Mesto, Štúrova 2, IČO: 00 166 481, o

náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 7.
februára 2024 č. k. 17C/32/2023-163 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku (I.) a vo výroku
o náhrade trov konania (III.) z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 4.289,95 eura titulom náhrady nemajetkovej ujmy, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku (I.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (II.). O trovách konania rozhodol tak, že
žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania (III.). Rozhodnutie po právnej
stránke odôvodnil ustanoveniami § 8 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. d/, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1,
§ 17 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmeneniektorýchzákonovvzneníúčinnomdo31.12.2012.Uviedol,žedňa31.05.2023žalobcadoručil

súdu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 5.000 eur titulom náhrady
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánu štátnej správy
na tom skutkovom základe, že uznesením povereného príslušníka Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Komárne, Odbor poriadkovej polície, Obvodného oddelenia Policajného zboru Komárno zo
dňa 28. 09. 2017, ČVS: ORP-420/KN-KN-2016 bol žalobca obvinený z prečinu usmrtenia podľa § 149
odsek 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ktorý mal spáchať

na tom skutkovom základe, že : „dňa 17. júna 2016 v čase okolo 11.25 hodine v meste Komárno na
Hadovskej ceste na parcele číslo 3910/5 pri stavebných prácach neodborne zapojil k staveniskovému
rozvádzaču predlžovací päťvodičový kábel, na ktorom bola demontovaná zástrčka a spojil odizolované
konce vodičov, ochranné a nulovacie, a takto ich napojil do zásuvky v staveniskovom rozvádzači,
pričom po takomto zásahu dochádzalo k ohoreniu jednotlivých vodičov, k zvyšovaniu prechodového
odporu a nárastu prúdu a pri uvoľnení skrútených vodičov zo zásuvky v stavebnom rozvádzači sa

dostávalo týmito vodičmi a jednorazovým vinutím čerpadla studne nebezpečné dotykové napätie na
kostry pripojených spotrebičov, teda na ich neživé časti, kde pri dotyku poškodeného, ktorý stál na
stavebnom stroji vo vlhkej obuvi, s kovovou časťou vysokotlakového čističa značky Kärcher, došlo
k smrteľnému zásahu elektrickým prúdom poškodeného D. B.“. Voči vyššie uvádzanému vzneseniu
obvinenia podal žalobca sťažnosť, pričom uznesením Okresnej prokuratúry v Komárne zo dňa 27. 12.
2017, č. k. 2Pv 317/16/4401-28 bola sťažnosť žalobcu zamietnutá. Na Okresný súd Komárno bola voči

žalobcovi podaná obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Komárno č. k. 2Pv 317/16/440- 59 zo
dňa 11. júna 2019, na základe ktorej bol žalobca obžalovaný z prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, ako bolo uvedené v uznesení
o vznesení obvinenia. Dňa 24. 06. 2019 bol voči žalobcovi vydaný trestný rozkaz Okresného súdu
Komárno č. k. 17T/33/2019-398, na základe ktorého bol žalobca uznaný vinným. Voči predmetnému

trestnému rozkazu podal žalobca odpor. Rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 26. 05. 2021 č.
k. 17T/33/2019 - 581 bol žalobca oslobodený spod obžaloby v celom rozsahu, pretože nebolo dokázané,
že sa skutok stal. Voči tomuto rozsudku podala Okresná prokuratúra Komárno odvolanie. Uznesením
Krajského súdu v Nitre zo dňa 12. 01. 2022 č. k. 2To/52/2021-635 bolo odvolanie Okresnej prokuratúry
Komárno zamietnuté. Žalobca podal dňa 07. 09. 2022 žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci Generálnej prokuratúre
Slovenskej republiky a domáhal sa refundácie sumy v celkovej výške 8.290 eur, pozostávajúcej zo
sumy skutočnej škody vo výške 3.290 eur (náklady na obhajobu a právne zastupovanie) a zo sumy
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 eur. Generálna prokuratúra SR preskúmala
predmetnú vec a žalobcovi oznámila, že uplatnený nárok čiastočne uznáva a uspokojí v časti náhrady
trov obhajoby v sume 3.106,12 eura, uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 5.000

eur označila Generálna prokuratúra SR za nepreukázaný a odmietla ho žalobcovi uhradiť. Žalobca
tvrdil, že vedením trestného stíhania a následným šírením nepravdivých informácii počas trestného
konania bolo značne zasiahnuté do jeho psychickej sféry a do jeho osobnostných práv. Uvedené malo
negatívny dopad na jeho súkromný a spoločenský život. Žalobca veľmi ťažko znášal trestné stíhanie
za usmrtenie vlastného dieťaťa. Celkový tlak zo vzneseného obvinenia, výsluchov, vykonávaných

znaleckých posudkov, podania obžaloby a samotného vedenia trestného stíhania trval viac ako 5 rokov.
Počas týchto 5 rokov trestného konania čelil obvineniu, že práve jeho konaním došlo k usmrteniu
vlastného syna. Na podklade uznesenia o vznesení obvinenia voči žalobcovi zo dňa 28. 09. 2017, ČVS:
ORP - 420/KN-KN-2016 v spojitosti s následne podanou obžalobou prokurátora Okresnej prokuratúry
Komárno zo dňa 11. 06. 2019 č. k. 2Pv 317/16/440- 59 došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu.

Orgán verejnej moci (Okresná prokuratúra Komárno) je preto zodpovedný za nemajetkovú ujmu, ktorá
mu vznikla. Titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody žalobca domáha, spočíva v nezákonnom
trestnom stíhaní, ktoré trvalo takmer 5 rokov, pričom rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa
26.05.2021 č. k. 17T/33/2019 - 581 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Nitre zo
dňa 12.01.2022 č. k. 2To/52/2021-635 bol žalobca oslobodený spod obžaloby v celom rozsahu, pretože

nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný. Vedenie trestného stíhania zasiahlo do
všetkých sfér jeho života, tieto skutočnosti výrazne ovplyvnili jeho psychiku a zmenili jeho osobnosť.
Uzavrel sa pred okolitým svetom, čo sa negatívne odrazilo aj v rodinných vzťahoch a súkromnom živote.
Bol tiež uznaný za práceneschopného na odporučenie psychiatra, pretože po tragickej smrti syna trpel
anhedóniou, apatiou, hypobúliou, dyssomniou. Nedokáže sa tešiť zo života, je plačlivý a každý deň

navštevuje hrob svojho syna. Navyše, nezákonné obvinenie značne ovplyvnilo aj verejnú mienku o
žalobcovi.

1.2. Súd prvej inštancie uviedol, že sa v prvom rade zameral na skúmanie, či je daná vecná legitimácia
strán sporu. Aktívna vecná legitimácia žalobcu je v zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. daná.

Pasívna vecná legitimácia žalovanej vyplýva z § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z.,
podľa ktorých štát zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom, pričom vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny
orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom

konaní. Súd tak konštatoval, že keďže predmetom žaloby je nárok na náhradu nemajetkovej ujmy,
spôsobenej v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v trestnom konaní je daná pasívna vecná
legitimácia žalovanej.

1.3. Ďalej súd skúmal, či je splnená obligatórna podmienka zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím, ktorou je predbežné prerokovanie
nároku u príslušného ústredného orgánu. Súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že
žalobca podal dňa 07. 09. 2022 žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky a domáhal
sa refundácie sumy v celkovej výške 8.290 eur. Generálna prokuratúra SR preskúmala predmetnú vec

a žalobcovi oznámila, že uplatnený nárok čiastočne uznáva a uspokojí v časti náhrady trov obhajoby
v sume 3.106,12 eura. Uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 5.000 eur označila
Generálna prokuratúra SR za nepreukázaný a odmietla ho žalobcovi uhradiť.1.4. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal preskúmaním samotného nároku žalobcu, teda či prišlo
k naplneniu zákonných podmienok v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 514/2003, ktorých
splnenie je zákonným predpokladom pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy žalobcovi. Mal za to,

že počas trestného konania v trestnej veci voči žalobcovi vedenej na Okresnom súde Komárno sp. zn.
17T/33/2019 nebolo preukázané, že by prišlo k nesprávnemu úradnému postupu, vydaniu nezákonného
rozhodnutia, nezákonného zatknutia, zadržania alebo inému pozbaveniu osobnej slobody, rozhodnutiu
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutiu väzbe, žalobca v postavení obžalovaného v trestnom
konaní žiadnym spôsobom nenamietal procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo

súdu alebo akékoľvek iné procesné vady. Podstatou trestného konania je preukázanie viny páchateľa
skutku, ktorá musí byť preukázaná jasne, určito a bez dôvodných pochybností. V zmysle § 285 písm. a)
Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Súd prvej inštancie mal za to, že celé trestné konanie vedené orgánmi
činnými v trestnom konaní a pred súdom bolo zákonné, neprišlo k žiadnemu procesnému pochybeniu.
V konaní pred súdom sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie, znalecké dokazovanie, výsluchy znalcom,

výsledkom čoho súd dospel k dôvodnej pochybnosti o vine žalobcu, a preto v zmysle § 285 písm. a)
Trestného poriadku dospel k záveru, že v trestnom konaní nebol s určitosťou preukázaný nehodový
dej a skutočnosť, že manipulácia žalobcu s elektrickým prúdom bola príčinou smrti jeho syna a
preto ho, s poukazom na § 2 ods. 4 Trestného poriadku a základnú zásadu trestného konania
„in dubio pro reo“ oslobodil. Tieto skutočnosti však žiadnym spôsobom nezakladajú nezákonnosť

rozhodnutia a ani nesprávnosť úradného postupu. Napriek tomu, s poukazom na rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 30. 11. 2009 sp. zn. 4Cdo 183/2009, v zmysle ktorého nárok na náhradu škody
spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením, je
špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. a rozhodujúcim meradlom
opodstatnenosti (zákonnosti) začatia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania, mal súd

prvej inštancie za to, že v zmysle uvedeného rozhodnutia žalobcovi nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy patrí.

1.5. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na rozsudok KS v Nitre č. k. 5Co/140/2022-432 zo dňa 14.
06.2023, ako i na NS SR sp. zn. 4Cdo/207/2018 a uviedol, že mal za to, že príčinnú súvislosť medzi

vedením trestného konania voči žalobcovi a ujmou, ktorú pociťuje vo sfére psychickej, ako aj fyzickej,
nie je potrebné v konaní preukazovať a pokladá ju za objektívne danú. Rovnako tak pomer vplyvu
vedenia trestného konania voči žalobcovi na túto vzniknutú ujmu, nakoľko súd mal za to, že nie je možné
objektívne posúdiť, nakoľko je psychický a od toho sa odvíjajúci aj fyzický stav žalobcu, spôsobený
samotnou tragickou udalosťou, stratou dieťaťa a aký pomer má na vzniku tejto symptomatiky vedenie

trestného konania voči nemu. Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie
v zmysle čl. 41 Dohovoru aplikovaných na základe okolností prípadu, sformuloval pravidlo, ktoré by
malo byť základom pre výpočet náhrady nemajetkovej ujmy v rozsudku Apicella proti Taliansku, ale aj
v sérii ďalších rozhodnutí v ôsmich veciach proti Taliansku vydaných 10. 11. 2004, tak, že vo vzťahu
k spravodlivému určeniu výšky náhrady za nemajetkovú ujmu, ktorá bola spôsobená dĺžkou konania,

dospel ESĽP k záveru, že výpočtovým základom je suma pohybujúca sa medzi 1.000 - 1.500 eur za
rok konania (a nie za rok prieťahu). Dôležité je pritom podotknúť, že nie je pritom rozhodujúci výsledok
vnútroštátneho konania, pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, ktorá bola spôsobená dĺžkou konania. Celková
suma bude zvýšená o 2.000 eur, ak má predmet konania pre sťažovateľa určitý význam, ako je tomu v
prípadoch týkajúcich sa pracovného práva, osobného stavu na spôsobilosti na právne úkony, príjmov,

alebo osobitne závažných konaní týkajúcich sa života alebo zdravia.

1.6. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade boli naplnené
predpoklady zodpovednosti štátu na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.
a že žaloba je dôvodná aj bez preukázania vzniku nezákonného rozhodnutia, nesprávneho úradného

postupu a taktiež príčinnej súvislosti vedením trestného stíhania voči žalobcovi a vznikom predpokladov
na uplatnenie nemajetkovej ujmy. Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal k
náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 4.289,95 eura. Pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy
vychádzal z dĺžky priestupkového konania a to tak, že jej začiatok určil odo dňa 28. 09. 2017, teda
dňom začatia trestného stíhania vydaním uznesenia o vznesení obvinenia žalobcovi ČVS: ORP-420/

KM-KN-2016 a koniec dňom 12. 01. 2022, teda nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Okresného súdu
Komárno č. k. 17T/33/2019-581. Medzi uvedenými rozhodnutiami uplynuli 4 roky, 3 mesiace a 2 dni,
t. j. 51,5 kalendárnych mesiacov. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle
rozhodnutiaESĽPzodňa10.11.2004 č.64890/01voveciApicellac/aTaliansko,ktoréjetransponovanév judikatúre všeobecných súdov Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia NS SR č. k.: 4Cdo/171/2005,
6Cdo37/2012, 3Cdo/7/2017), podľa ktorého poškodenému patrí vo všeobecnosti náhrada nemajetkovej
ujmy vo výške 1.000 až 1.500 eur za rok trvania nezákonného stavu, resp. konania, nie prieťahu. Súd

mal, s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS/224/2023 zo dňa 27.
04. 2023, za to, že pre rozsah ujmy spôsobenej žalobcovi je dôvodné využiť ako výpočtový základ sumu
na dolnej hranici hore uvedeného rozpätia finančného zadosťučinenia, a to 1.000 eur/rok, a to z dôvodu,
že žalobca nebol obmedzený na osobnej slobode, nebol umiestnený vo vyšetrovacej väzbe, prípadne
mu nebol uložený trest odňatia slobody, či neutrpel závažnú ujmu na zdraví s trvalými následkami. V

zmysle uvedeného súd prvej inštancie dospel k výpočtu nemajetkovej ujmy priznanej žalobcovi vo výške
4.289,95 eura vypočítanej tak, že priznal žalobcovi za jeden mesiac trvania priestupkového konania
sumu 83,33 eura (1.000 eur ujma/rok ÷ 12 mesiacov = 83,30 eura ujma/mesiac), teda násobené 51,5
mesiacmi (51,5 x 83,30 eura) = 4.289,95 eura. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle
§ 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní plne úspešnou stranou sporu.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná v rozsahu jeho vyhovujúceho
výroku a výroku o náhrade trov konania, namietajúc, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutoeností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že predpokladom vzniku zodpovednosti štátu
za škodu pod3a zákona o zodpovednosti za škodu je nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný

postup, vznik škody alebo ujmy, príeinná súvislos? medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, prieom tieto podmienky musia by? splnené súeasne, inak
nárok nemôže vzniknú?. Objektívna zodpovednos? za škodu sa uplatouje pri porušení zákona, a nie
pri jeho dôslednom dodržiavaní. Uvedené skutoenosti v neposlednom rade zhodne skonštatoval aj
prvostupoový súd. Je nutné konštatova?, že Slovenská republika je právny štát, ktorého prameoom

práva sú všeobecne záväzné právne predpisy a jeho právny systém nie je založený na precedentnom
systéme. Preto nie je možné bez všetkého odkáza? na iné rozhodnutia súdov ako na absolútny imperatív
bez toho, aby súd skúmal všetky okolnosti konkrétneho prípadu a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil,
a to len preto, že takto bolo rozhodnuté v iných prípadoch. Takýto prístup súdu nie je akceptovate3ný,
nako3ko možnú zákonnos?, ei nezákonnos? uznesenia o vznesení obvinenia a podanej obžaloby je

potrebné posudzova? vždy aj s oh3adom na okolnosti konkrétneho prípadu. Súd prvej inštancie prevzal
závery súdnej praxe bez toho, aby zobral do
úvahy všetky okolnosti prípadu a bez vykonania akéhoko3vek dôkazu v predmetnom konaní len
poukázal na rozhodnutia iných súdov a dospel k záveru a sume, ktorou ju zaviazal uhradi? nemajetkovú
ujmu žalobcovi vo výške 4.289,95 eura. Pokia3 súd prvej inštancie mal za to, že príeinnú súvislos?

medzi vedením trestného konania voei žalobcovi a ujmou, ktorú poci?uje vo sfére psychickej, ako
aj fyzickej, nie je potrebné v konaní preukazova? a súd ju považoval za objektívne danú, ide o
nesprávne právne posúdenie veci súdom. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal príeinnú súvislos?
jeho nepriaznivého zdravotného (psychického) stavu, ktorý je dôsledkom, ei už samotného vedenia
trestného stíhania alebo, ei tento nepriaznivý zdravotný stav nie je dôsledkom samotného smrte3ného

úrazu jeho syna, ktorého bol žalobca priamym svedkom a ktoré bol nepochybne traumou žalobcu s
pochybnos?ami, ei tento vykonal všetky bezpeenostné úkony, aby mohol zabráni? smrti jeho syna.
Navyše, súd nesprávne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/140/2022-432 zo
14. 06. 2023, ktoré sa týkalo prie?ahov v trestnom konaní, ktoré však v tomto trestnom konaní nebolo
namietané a ku ktorým ani nedošlo. Podmienka existencie nezákonného rozhodnutia je podmienkou

sine qua non a je nutné, aby súd túto podmienku riadne skúmal a zaoberal sa s oou. Prvostupoový
súd sa touto podmienkou zaoberal a došiel k záveru, že trestné konanie bolo vedené v súlade so
zákonom. Prvostupoový súd dospel k výške náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle rozhodnutia ES1P
zo doa 10. 11. 2004 e. 64890/01 vo veci Apicella c/a Taliansko, pod3a ktorého poškodenému patrí vo
všeobecnosti náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 1.000 eur až 1.500 eur za rok trvania nezákonného

stavu, resp. konania, avšak bez vykonania akéhoko3vek dôkazu a zistenia príeinnej súvislosti medzi
vzniknutou škodou a namietaným nesprávnym úradným postupom, a nezákonným rozhodnutím. Keiže
pre úspešné uplatnenie náhrady škody v zmysle zákona e. 514/2003 Z. z. je potrebné súeasné
(kumulatívne) splnenie všetkých zákonných podmienok – existencia nesprávneho úradného postupu,
nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príeinná súvislos? medzi vzniknutou škodou a namietaným

nesprávnym úradným postupom, a nezákonným rozhodnutím, prieom v danej veci nie je splnená
už prvá podstatná a základná podmienka – existencia nesprávneho úradného postupu a existencia
nezákonného rozhodnutia, nie je daný v tejto veci už samotný prvotný právny základ. Je toho názoru,
že žalobca nepreukázal splnenie všetkých podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, tak akosú vymedzené zákonom e. 514/2003 Z. z. Nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup
musia by? jednoznaene konštatované v priebehu trestného konania. V uvedenej veci tomu tak nebolo.
Preto žalobcovi nemohla by? spôsobená žiadna škoda. Vo vz?ahu k nemajetkovej ujme žalobcu je

nutné poznamena?, že existenciu a následky nemajetkovej ujmy nestaeí len tvrdi?, ale je potrebné ich
hodnoverne a bez akýchko3vek pochybností preukáza?. V easti uplatoovanej náhrady nemajetkovej
ujmy je žaloba iba všeobecná. Okrem subjektívnych pocitov a tvrdení žalobcu nie sú v nej uvedené
žiadne konkrétne skutoenosti, ktoré by preukazovali, že žalobcovi v priamej príeinnej súvislosti s jeho
trestným stíhaním vôbec nejaká nemajetková ujma vznikla. V danej veci žalobca žiadnym spôsobom

vznik nemajetkovej ujmy nepreukázal. K svojim tvrdeniam nepredložil a ani neoznaeil žiaden dôkaz. Súd
prvej inštancie sa nezaoberal preukázaním tvrdení žalobcu, ale prijal ich za pravdivé a bez potreby ich
dokazovania,atoajnavzdorynámietkam.Nebolopreukázané,žepsychickýstavžalobcubolspôsobený
výluenetrestnýmstíhaním,aleprávenaopak,jevysokopravdepodobné,žetentopsychickýstavžalobcu
je následkom skutoeností, že bol priamo svedkom smrti svojho syna, navyše, smrti spôsobenej pri
spoloenom výkone prác, teda aj z výeitiek žalobcu, ei mohol zabráni? smrti svojho syna. Tiež uviedla,

že stanovenie výšky nemajetkovej ujmy nie je ponechané na 3ubovô3u súdu, ale musí by? založené
na konkrétnych a preskúmate3ných h3adiskách, ktoré musia vychádza? zo skutkového stavu na
základe dokazovania vykonaného najmä na zis?ovanie konkrétnych následkov v jednotlivých oblastiach
spoloeenského života dotknutej osoby, v ktorom smere dôkazné bremeno za?ažuje poškodeného.
V tejto súvislosti možno vo všeobecnosti konštatova?, že ureujúcim vodítkom pre stanovenie výšky

nemajetkovej ujmy by mala by? jej primeranos?. Z uvedeného vyplýva, že nárok na peoažnú náhradu
nemajetkovej ujmy nemožno vyvodi? už zo samotnej existencie nesprávneho úradného postupu, bez
zrete3a na následky dopadu vzniknutej ujmy na jednotlivé stránky života dotknutej osoby, závažnos?
ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo. Aj pod3a judikatúry ES1P náhrada nemajetkovej ujmy musí
by? rozumne primeraná utrpenej ujme (Tolstoy Miloslavsky v. Spojené krá3ovstvo) a pri ureení výšky

náhrady nemajetkovej ujmy treba vychádza? z dôkazov preukazujúcich výšku ujmy (Flux v. Moldavsko,
Steel a Morris v. Spojené krá3ovstvo). Je teda absurdné a spoloeensky neakceptovate3né, aby štát
zaplatil za to, že postupoval v súlade so zákonom a bez akéhoko3vek zis?ovania a preukázania
príeinnej súvislosti medzi vznikom škody a príeinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a namietaným
nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím s tým, že súd automaticky prevezme

vzorec uvedený v rozhodnutí ES1P zo doa 10. 11. 2004 e. 64890/01 vo veci Apicella c/a Taliansko.
Navrhla,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciezmeniltak,žežalobuvcelomrozsahuzamietne,
resp. rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ialšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, udávajúc, že napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie v rozsahu výroku I. a výroku III. považuje za vecne správny a zákonný, založený na
riadnom a dostatoene presvedeivom odôvodnení a odvolacie námietky žalovanej považuje za celkom
neopodstatnené. Stotožouje sa s názorom súdu prvej inštancie, ktorý mal za to, že žalovaná nesie
zodpovednos? za škodu, ktorá mu vznikla a je povinná nahradi? vzniknutú škodu v podobe nemajetkovej
ujmy, a to i s oh3adom na skutoenos?, že bol splnený predpoklad pre náhradu škody v zmysle § 6 ods. 1

zákona e. 514/2003 Z. z., t.j. existencia nezákonného rozhodnutia. Pod3a ustálenej judikatúry rovnaký
následok ako zrušenie nezákonného uznesenia o zaeatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia,
má aj rozhodnutie o zastavení trestného stíhania vydané z dôvodu, že sa nepotvrdil predpoklad o
spáchaní trestného einu obvineným (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo 15/2009). Pod3a
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 320/2016 zo doa 07. 07. 2016, ak došlo

k oslobodeniu spod obžaloby, obean ein nespáchal a trestné stíhanie voei nemu nemalo by? ani
zaeaté. Ak bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie
sa nestal, že skutok nie je trestným einom, resp. že skutok nespáchal obvinený, uznesenie, ktorým
bolo obvinenému obvinenie vznesené a tiež aj záväzný pokyn prokurátora na vznesenie obvinenia
(ak bolo obvinenie vznesené na základe pokynu prokurátora) sú vždy nezákonné, zasahujúce do

základných práv jednotlivca. Vo vz?ahu k preukazovaniu príeinnej súvislosti medzi vznikom škody
a nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom, poukázal na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 754/2016 z 24. januára 2017, ktorý vyjadril názor, že priznanie
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch za vedenie trestného stíhania, ktoré sa právoplatne skoneilo
inak než odsúdením, je ústavne akceptovate3ným a ústavou predpokladaným spôsobom poskytnutia

satisfakcietaktostíhanejosobe.Zároveouviedol,žekaždétrestnékonanienegatívneovplyvoujeosobný
život trestne stíhaného, na ktorého sa síce do okamihu právoplatnosti meritórneho rozhodnutia prihliada
ako na nevinného, ale už samotný fakt trestného stíhania je zá?ažou pre každého obvineného. Už
samotné trestné stíhanie výrazne zasahuje do súkromného a osobného života jednotlivca, do jehocti a dobrej povesti, a to tým skôr, ak ide o obvinenie nepravdivé, ktoré je potvrdené právoplatným
oslobodzujúcim rozsudkom súdu (Ústavný súd Eeskej republiky nález sp. zn. I. ÚS 554/04 z 31. marca
2005). Poeas celého konania podrobne uviedol zásahy a následky vedeného trestného stíhania na jeho

osobný, rodinný a súkromný život. Uviedol tiež ako nezákonné obvinenie znaene ovplyvnilo aj verejnú
mienku v spoloenosti, prieom otázka jeho neviny bola okolím neustále spochyboovaná, tzn. že nie je
možné spochyboova?, že samotné trestné stíhanie malo negatívny dopad na jeho fyzické a psychické
zdravie. Tiež je stotožnený s postupom súdu prvej inštancie pri ureovaní výšky náhrady nemajetkovej
ujmy a odmieta tvrdenie žalovanej, že súd prvej inštancie len prevzal závery súdnej praxe bez toho, aby

zobral do úvahy všetky okolnosti prípadu a bez vykonania akéhoko3vek dôkazu v predmetnom konaní
len poukázal na rozhodnutia iných súdov. Zastáva názor, že súdom priznaná výška nemajetkovej ujmy je
len odzrkadlením toho, aký malo samotné vznesenie obvinenia závažný zásah do jeho integrity, najmä
cti, dobrého mena a dôstojnosti. Je potrebné poukáza? na to, že len samotné vznesenie obvinenia
zasiahne psychické zdravie každého eloveka, tobôž ak ide o vznesenie obvinenia z preeinu usmrtenia
vlastného syna. Výška nemajetkovej ujmy sa aj napriek tomu, eím všetkým si poeas obdobia takmer

5 rokov trestného stíhania musel prejs?, pohybuje v spodnej hranici. Požadoval náhradu nemajetkovej
ujmy v sume 5.000 eur, ktorú považoval za primeranú, a to najmä s oh3adom na jeho osobu ako
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, na závažnos? vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých
k nej došlo, na závažnos? následkov, ktoré mu vznikli v súkromnom živote a v spoloeenskom uplatnení.
V zmysle vyššie uvedeného si uplatooval náhradu nemajetkovej ujmy vo výške podstatne nižšej ako je

ustálená rozhodovacou súdnou praxou, a preto priznanú výšku nemajetkovej ujmy považuje za správnu
a primeranú. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu na
základe ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej

(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní
veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku (I.) a vo
výroku o náhrade trov konania (III.) je potrebné v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP
zruši? a vec vráti? súdu prvej inštancie na ialšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na náhradu škody voei štátu uplatnený v zmysle zákona
e. 514/2003 Z. z. na tom skutkovom základe, že žalobca bol nezákonne trestne stíhaný takmer 5 rokov,
prieom rozsudkom Okresného súdu Komárno zo doa 26. 05. 2021 e. k. 17T/33/2019-581 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo doa 12. 01. 2022 e. k. 2To/52/2021-635 bol oslobodený spod
obžaloby v celom rozsahu, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný, z ktorých

dôvodov si žalobca uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy pod3a § 17 ods. 2 zákona, keiže
samotné konštatovanie porušenia práva nebolo dostatoeným zados?ueinením, vzh3adom na vzniknutú
ujmu.

6. Žalovaná v podanom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.

Uvedenú námietku žalovanej považoval odvolací súd za dôvodnú, prieom nesprávne právne posúdenie
veci súdom prvej inštancie vzhliadol odvolací súd v tom, že súd prvej inštancie síce použil správny
právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval.

7. Zákon e. 514/2003 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednos? štátu, ktorej sa nemôže zbavi?.

Tento zákon výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod
obžaloby. Judikatúra dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú zaeatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádza? z analogického výkladu
úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Rovnaký
význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnos? má v tomto

zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutoenos?, že nedošlo
k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa zaeína trestné stíhanie, resp. ktorým bolo vznesené obvinenie, na
tom nie nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnos?
postupu orgánov einných v trestnom konaní pri zaeatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok
trestného stíhania.

8. Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí zo doa 7. júla 2016 sp. zn. I. ÚS 320/2016 konštatoval,
že nárok na náhradu škody spôsobenej zaeatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti(zákonnosti) zaeatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Pre posúdenie
nezákonnosti rozhodnutia, resp. postupu orgánu einného v trestnom konaní, nie je rozhodujúce, ako
orgány einné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, ei sa ich podozrenie v trestnom

konaní potvrdilo. Ústavný súd konštatoval, že ak bolo trestné stíhanie konkrétnej osoby zastavené z
dôvodu, že sa skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, nestal, že skutok nie je trestným einom,
resp. že skutok nespáchal obvinený, uznesenie, ktorým bolo obvinenému obvinenie vznesené a tiež aj
záväzný pokyn prokurátora na vznesenie obvinenia (ak bolo obvinenie vznesené na základe pokynu
prokurátora) sú vždy nezákonné, zasahujúce do základných práv jednotlivca.

9. Odvolacísúdtiežudáva,žeodpublikovaniajudikátuR37/2014sarozhodovaciaeinnos?najvyššieho
súdu ustálila v tom, že vtedy, kei došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod
obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádza? z toho, že obean ein
nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo by? zaeaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej
zaeatím trestného stíhania, resp. vznesením obvinenia sa preto posudzuje ako nárok na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom zákonnosti trestného stíhania je
neskorší výsledok trestného konania.

10. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že poeas celého trestného konania
v trestnej veci proti žalobcovi nebolo vydané žiadne nezákonné rozhodnutie, ani neprišlo k žiadnemu

procesnému pochybeniu, napriek tomu však ustálil zodpovednos? žalovanej za škodu s nárokom
žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy. Z takto prijatého právneho názoru súdu prvej inštancie, ktorý
síce správne poukázal na rozhodnutie NS SR 4Cdo/183/2009, avšak toto rozhodnutie si nesprávne
vyložil (pretože i z odôvodnenia tohto rozhodnutia je zrejmé, to, eo odvolací súd konštatoval vyššie,
a síce, že nárok na náhradu škody spôsobenej zaeatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na

náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím), vyplývajú zmätoené závery súdu v tom, že tento
uzavrel, že k žiadnej nezákonnosti v rozhodovaní nedošlo (z eoho by bolo možné potom predpoklada?,
že nebol naplnený jeden zo zákonných predpokladov na náhradu škody, a to protiprávny výkon verejnej
moci formou vydania nezákonného rozhodnutia), prieom však súeasne rozhodol, že žalobca má nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy. Uvedené celkom logicky viedlo žalovanú k takej odvolacej argumentácii,

že objektívna zodpovednos? štátu sa neuplatouje pri dôslednom dodržiavaní zákona, eo napokon
skonštatoval i súd prvej inštancie, a teda v tejto veci nie je daný právny základ nároku, kei nie je splnená
prvápodstatnáazákladnápodmienkavznikuzodpovednostištátuzaškodu,atoexistencianesprávneho
úradného postupu, resp. existencia nezákonného rozhodnutia. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, treba
konštatova?, že v tomto oh3ade je rozhodnutie súdu prvej inštancie zmätoené, kei nemožno prija? taký

záver, ako to urobil súd prvej inštancie, a síce, že základ nároku je daný pri súeasnom konštatovaní,
že k žiadnej nezákonnosti v priebehu trestného konania nedošlo, eo by znamenalo (tak, ako uviedla
i žalovaná), že jedna z podmienok zodpovednosti štátu za škodu nie je splnená.

11. K uvedenému je potrebné uvies?, že súd prvej inštancie síce prijal správny právny záver, že

je daná zodpovednos? štátu za škodu, avšak pochybil, kei konštatoval, že v celom trestnom konaní
nebolo preukázané prijatie nezákonného rozhodnutia, resp. existencia nesprávneho úradného postupu.
Pokia3 by totiž absentovalo také rozhodnutie, resp. taký postup orgánu verejnej moci, ktoré by boli
protiprávne, resp. nesprávne, nebolo by možné súeasne prija? záver, že zodpovednos? štátu za škodu
v zmysle zákona e. 514/2003 Z. z. je daná, a teda, že základ nároku žalobcu je daný. Avšak tak, ako

už odvolací súd uviedol vyššie, je potrebné vychádza? z tohto, eo už judikatúra NS SR, ako i ÚS SR
ustálila, a síce, že ak bol obžalovaný v trestnom konaní spod obžaloby oslobodený, uznesenie, ktorým
bolo obvinenému obvinenie vznesené, je nezákonné, zasahujúce do základných práv jednotlivca a platí,
že rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnos? má
v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby.

12. Vo vz?ahu k súdom prvej inštancie ureenej výške náhrady a nemajetkovej ujmy odvolací súd
udáva, že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch patrí poškodenému za splnenia predpokladu, že
iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatoeným zados?ueinením, vzh3adom na ujmu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, ktorú preto nemožno

uspokoji? inak (§ 17 ods. 2). Kritériá, pod3a ktorých sa stanovuje jej výška, ureuje zákon príkladmo
(§ 17 ods. 3). Pod3a § 17 ods. 3 zákona e. 514/2003 Z. z. sa výška náhrady nemajetkovej ujmy
ureuje s prihliadnutím najmä na: a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b/ závažnos? vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c/ závažnos? následkov,ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d/ závažnos? následkov, ktoré vznikli poškodenému
v spoloeenskom uplatnení.

13. Ureenie výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy nie je záležitos?ou vo3nej úvahy, ktorá
by nepodliehala žiadnemu hodnoteniu, jej základom je zistenie skutkových okolností, ktoré súdu
umožnia úvahy na ureitom kvalitatívnom posúdení základných súvislostí. ÚS SR vo svojom rozhodnutí
sp. zn. III ÚS 754/2016 zdôraznil, že je potrebné zoh3adni? povahu trestnej veci, dažku trestného
stíhania a dopady trestného stíhania do osobnostnej sféry poškodeného, ako aj okolnosti, za ktorých

k nemajetkovej ujme došlo. Za pomoci týchto kritérií ustálená výška náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch musí zodpoveda? všeobecne zdie3anej predstave spravodlivosti. Ústavný súd bol tiež tohto
názoru,žestanovi?presnousumouvýškunáhradynemajetkovejujmyzadeovedeniatrestnéhostíhania
pre všetky prípady nie je možné, pretože primeranos? výšky musí zoh3adoova? vždy osobité okolnosti
prípadu, ktorých rozmanitos? nemožno vopred postihnú?. Rovnako nie je možné ani mechanicky
prevzia? závery rozhodovacej praxe súdov v iných štátov, ei ES1P, a to najmä s oh3adom na odlišnos?

životnej úrovne v jednotlivých štátoch, ktorá rovnako musí by? zoh3adnená, pokia3 priznaná výška
náhrady nemajetkovej ujmy má zodpoveda? predstavám spravodlivosti a slušnosti v danom ease a na
danom mieste.

14. Ustanovenie § 17 ods. 3 a 4 zákona e. 514/2003 Z. z. predstavuje normu s relatívne neureitou

hypotézou, ktorá nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktorá tak prenecháva súdu, aby pod3a
svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, iba
málo obmedzeného okruhu okolností (8Cdo/191/2020, 2Cdo/123/2022).

15. Súd prvej inštancie pri ureení výšky náhrady nemajetkovej ujmy sumou 83,33 eura za mesiac

násobenej poetom mesiacov vedenia trestného stíhania, poukázal okrem iného aj na rozhodnutie
ÚS SR III.ÚS/224/2023 a na to, že súdy nemajú skúma? podrobnosti súkromného, pracovného
života poškodeného a na spôsobenú nemajetkovú ujmu majú h3adie? objektívne. Z rozhodnutia ÚS
SR III ÚS/224/2023 vyplýva i taký záver, že prehnané zameranie na skutkové otázky je spôsobilé
vies? len k zisteniu takého množstva konkrétností života dotknutej osoby, ktoré nie sú objektívne

uchopite3né právnym posúdením širokých a relatívne neureitých pojmov primeranej a spravodlivej
náhrady nemajetkovej ujmy, ako i to, že snaha všeobecných súdov o dôslednú konkretizáciu života
poškodeného poeas trestného stíhania je zbytoeným únikom od objektívne vyvodite3ného a všeobecne
pochopite3ného následku dlhoroeného trestného stíhania. I kei z tohto rozhodnutia je zrejmou
skutoenos?, že úlohou súdov nemusí by? detaily života poškodeného poeas trestného stíhania

dokazovaním verifikova? do posledného detailu, nie to však nemení na fakte, že súd prvej inštancie
v tejto veci celkom nepreskúmate3ne ureil sumu náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 83,33 eura
mesaene tak, že z jeho rozhodnutia vôbec nie je zrejmé, akými skutkovými okolnos?ami a právnymi
úvahami sa pri ureení sumy práve v tejto výške riadil. Takéto odôvodnenie súdu prvej inštancie
neposkytuje konkrétnu predstavu o tom, preeo práve náhrada v tejto výške bola žalobcovi priznaná

a z akých konkrétnych skutkových okolností, s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona e.
514/2003 Z. z. súd prvej inštancie, okrem dažky trestného stíhania, vychádzal. V tomto oh3ade potom
považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmate3né. I kei je zrejmé, že už
i z objektívneho poh3adu nieko3koroené trestné stíhanie vedie k podstatnému zníženiu kvality života,
cti, povesti a 3udskej dôstojnosti (III. ÚS/224/2023), uvedené však neznamená, že súd prvej inštancie

rozhodujúci o výške náhrady nemajetkovej ujmy absolútne neprihliadne na skutkové okolnosti danej veci
a jej konkrétne špecifiká a tieto vo svojom rozhodnutí neodôvodní tak, aby bolo preskúmate3né, preeo
práve konkrétnu výšku náhrady považoval za primeranú.

16. S oh3adom na vyššie konštatované dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ialšie konanie a nové rozhodnutie,
v ktorom konaní súd prvej inštancie vec opätovne prejedná a rozhodne, prieom svoje rozhodnutie
preskúmate3ne odôvodní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).