Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 17, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/137/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121211366
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:4121211366.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu

JUDr. Andrey Haitovej a Mgr. Evy Vallovej, v spore žalobcu: Generali Česká pojišťovna a. s., Spálená
75/16, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom organizačnej zložky: Generali poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu,
Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 54 228 573, zastúpený:
AK Balara, s. r. o., Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 858 528, proti
žalovanému: F. Š., nar. XX.XX.XXXX, X. XXX, XXX XX Š., o zaplatenie 500,-- EUR s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 30Cb/1/2021-157 zo dňa 12.10.2022,

takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 30Cb/1/2021-157 zo dňa 12.10.2022
potvrdzuje.

II. Krajský súd v Bratislave žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 30Cb/1/2021-157 zo dňa 12.10.2022
rozhodol tak, že (i) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 500,-- EUR s úrokom

z omeškania vo výške 9 % ročne od 06.10.2021 do zaplatenia, (ii) žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania 100%, (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

2. Žalobca sa žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia 500,-- EUR s príslušenstvom titulom nároku
na vrátenie odmeny na základe čl. IVa bod 4.9. písm. a) Dodatku č. 1 k Zmluve o vykonávaní činnosti
viazaného finančného agenta uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu Generali poisťovňa, a.
s., Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava a žalovaným dňa 16.04.2019. Žalovaný v odpore proti

platobnému rozkazu zo dňa 03.11.2021 uplatnený nárok nepovažoval za dôvodný.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu podľa ktorého právny predchodca žalobcu
(Generali Poisťovňa, a. s.) uzavrel so žalovaným Zmluvu o vykonávaní činnosti viazaného finančného
agenta č. 80023796 (ďalej aj „Zmluva o výkone činnosti VFA, resp. zmluva“) dňa 16.04.2019, predmetom
ktorej bolo v zmysle čl. I. bod 1 zmluvy vykonávanie činnosti finančného sprostredkovania pre Generali
viazaným finančným agentom VFA v rozsahu bodu 2 článku zmluvy. VFA je povinný vykonávať

svoju činnosť v súlade so zákonom č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom
poradenstve v platnom znení (ďalej len „zákon o finančnom sprostredkovaní“), ustanoveniami tejto
zmluvy a predpismi Generali záväznými pre viazaného finančného agenta uvedenými v Prílohe č. 3, s
ktorými bol preukázateľne oboznámený. V zmysle čl. I. bod 4 zmluvy za riadne vykonávanie činnostiuvedenej v bode 2 článku I. Zmluvy sa Generali zaviazala vyplatiť viazanému finančnému agentovi
odplatu za podmienok uvedeným v tejto zmluve a v Províznom poriadku pre vlastnú obchodnú sieť.
V zmysle čl. IV bod 1. Zmluvy - Odplata sa Generali za finančné sprostredkovanie zaväzuje zaplatiť

VFA odplatu vo forme provízii. Základom pre výpočet provízie sú sumy poistného bez akejkoľvek v
danom prípade uplatniteľnej dane. Výška provízii, spôsob ich výpočtu, podmienky vzniku nároku, výplaty
a storna provízii sú upravené v Províznom poriadku pre vlastnú obchodnú sieť, ktorý je záväzný pre VFA
a tvorí súčasť tejto zmluvy.
Právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 16.04.2019 uzavreli Dodatok č. 1 k Zmluve o vykonávaní

činnosti VFA č. 80023796 - Štartovacia odmena, predmetom ktorého bolo stanovenie výšky a pravidiel
vyplácania a zúčtovania štartovacej odmeny začínajúceho VFA na kariérnom stupni 0 (ďalej len „VFA
0“) počas doby adaptácie, ktorým sa dopĺňa čl. IVa - Štartovacia odmena počas doby adaptácie VFA 0.
V zmysle článku IVa bodu 4.9 písm. a) - Štartovacia odmena je Generali oprávnená žiadať vrátenie
štartovacej odmeny, a to vo výške 100 % celej vyplatenej štartovacej odmeny v prípade ak zmluva
zanikne do 12 mesiacov od nadobudnutia jej účinnosti.

Z detailu platby z účtu žalobcu z 18.06.2019 vyplýva vyplatenie štartovacej odmeny - provízie
žalovanémuvovýške500,--EUR.Zožiadostioskončeniespoluprácez13.08.2019vyplýva,žežalovaný
požiadal o skončenie spolupráce na základe Zmluvy o vykonávaní činnosti VFA z 16.04.2019 dohodou
v zmysle § 60 Zákonníka práce k 31. 08.2019. Z listu právneho predchodcu žalobcu z 20.08.2019
označeného ako Akceptovanie dohody o skončení Zmluvy o vykonávaní činnosti VFA vyplýva, že

žalobca akceptoval žiadosť žalovaného o skončenie spolupráce dohodou k 31.08.2019.
Z výzvy na zaplatenie z 13.09.2019 vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na
vrátenie vyplatenej štartovacej odmeny vo výške 500,-- EUR do 30 dní od doručenia výzvy. Z pripojenej
fotokópie doručenky vyplýva, že žalovaný výzvu prevzal 26.09.2019.
Zo Stanoviska k predmetnej výzve právneho zástupcu žalovaného z 04.03.2020 adresovaného EOS KSI

Slovensko, s.r.o., vyplýva, že žalovaný namietol dôvodnosť nároku žalobcu, keď tento nárok nevyplýva z
porušenia čl. IVa bod č. 4.8 Dodatku č. 1, pretože takéhoto porušenia sa žalovaný nedopustil. Z odpovedi
na Stanovisko právneho predchodcu žalobcu vyplýva, že vo výzve na zaplatenie prišlo k chybnému
uvedeniu odkazu na čl. IVa bod 4.8 Dodatku, pričom správne malo byť uvedené znenie čl. IVa bod 4.9
písm. a/ Dodatku.

Zo žiadosti o odpustenie dlhu z 04.05.2020 žalovaného adresovaného právnemu predchodcovi žalobcu
vyplýva, že žalovaný žiadal o odpustenie dlhu z dôvodu jeho nepriaznivej finančnej situácie. Z emailovej
odpovedi na tuto žiadosť vyplýva, že právny predchodca žalobcu trvá na vyplatení štartovacej provízie
v celom rozsahu, avšak ponúkol žalovanému možnosť splácať ju v mesačných splátkach vo výške 42,--
EUR, pričom na uvedenú ponuku už žalovaný nereagoval.

Z emailu právneho predchodcu žalobcu z 14.03.2019 vyplýva, že žalovaný bol oslovený zamestnancom
spoločnosti Generali Posťovňa, a.s., s ponukou práce osobný poradca klienta senior s tým, že bol
uvedený nástupný plat 1 200 - 1500 EUR a ďalšie výhody, ktoré by mohli záujemcu o prácu (žalovaného)
osloviť, a to fixný príjem 1 000 eur, vysoké provízie z predaja (1,2 % z HYPO a pod.), bezplatné
zaškolenie počas prvých 2 mesiacov, flexibilný pracovný čas a kvartálne odmeny. Náplňou práce je

servis zvereného portfólia, riešenie požiadaviek klientov a príprava cenových ponúk.
Z emailu žalovaného adresovaného zamestnancovi Generali Poisťovňa, a.s., predmetom ktorého je
námietka na vrátenie odmeny vyplýva, že žalovaný nesúhlasil s tým, že má Generali Poisťovni, a. s.
vrátiť vyplatenú štartovaciu odmenu vo výške 500,-- EUR s odôvodnením, že mal byť evidovaný ako
zamestnanec,pričomzavykonanúprácuprespoločnosťmunebolazaplatenážiadnamzda.Zodpovede

na uvedený email vyplýva neakceptovanie námietky žalovaného z dôvodu, že žalovaný vykonával
činnosť VFA a pred podpisom zmluvy mal k dispozícii všetky potrebné dokumenty na preštudovanie.
Zároveň sa vyjadrili k pečateniu viazania zmluvy, ktorú vykonáva centrála Generali Poisťovne, pričom
po odovzdaní originálu žalovanému, tento voči ničomu nenamietal.
Z výzvy k úhrade - urgencia spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., z 03.03.2020 vyplýva, že uvedená

spoločnosť vymáhala nárok spoločnosti Generali Poisťovne, pričom nárok bol označený ako dlžné
poistné z poistnej zmluvy č. 80023796 vo výške 500 EUR s príslušenstvom.
Z výpisu z Registra finančných agentov a finančných poradcov vyplýva, že žalovaný vykonával činnosť
finančného agenta prinajmenšom od mája 2018, pričom z 18.05.2018 (správne prinajmenšom od mája
2008, pričom z 12.05.2008) je evidovaný prvý záznam vzniku oprávnenia žalovaného na výkon činnosti

finančnéhoagentavspoločnostiOVBAllianzSlovenskoa.s.,atedažalovanývykonávauvedenúčinnosť
už viac ako desať rokov.
4. Súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil spor podľa ustanovení § 387 ods. 1, ods. 2, § 391
ods. 1, § 397, § 2 ods. 2 písm. c), § 261 ods. 1, § 269 ods. 2, § 324 ods. 1, § 369 ods. 1 a ods. 2 zák.č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „Obchodný zákonník“), § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009
Z. z. o finančnom sprostredkovaní a o finančnom poradenstve a § 1 ods. 2 nar. 21/2013 Z. z. ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná
dôvodne. Žalovaný v konaní nerozporoval uzavretie Zmluvy o vykonávaní činnosti VFA dňa 16.04.2019
a rovnako tak ani Dodatku č. 1 - Štartovacia odmena podpísaný 16.04. 2019, ktoré na znak súhlasu s
obsahom uvedených dokumentov vlastnoručne podpísal. Súd mal za nesporné, že žalovaný vykonával
až do 31.08.2019 pre právneho predchodcu žalobcu činnosť viazaného finančného agenta, kedy ich

spolupráca založená uvedenou zmluvou bola ukončená na základe žiadosti žalovaného dohodou. Za
nesporné bolo aj vyplatenie štartovacej odmeny právnym predchodcom žalobcu žalovanému vo výške
500,-- EUR po splnení podmienok dojednaných v Dodatku č. 1 k Zmluve o výkone činnosti VFA. Za
nesporné bolo aj to, že žalobca si nárokoval vrátenie vyplatenej štartovacej odmeny a žalovaný túto
štartovaciu odmenu (províziu) ani na výzvu spoločnosti Generali Poisťovňa, a.s., nevrátil.
6.Súdprvejinštancievychádzajúczcitovanýchustanovenídospelknedôvodnostinámietkyžalovaného,

že by malo ísť medzi ním a právnym predchodcom žalobcu o zamestnanecký vzťah, preto konštatuje,
že pri posudzovaní podanej žaloby je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže
žalobca je obchodná spoločnosť konajúca v rámci predmetu svojej podnikateľskej, resp. inej obchodnej
činnosti a žalovaný, hoci je fyzickou osobou, ide o vzťah založený Zmluvou o výkone činnosti viazaného
finančného agenta, pričom ide o činnosť - finančné sprostredkovanie regulovanú zákonom č. 186/2009

Z. z. o finančnom sprostredkovaní a o finančnom poradenstve, pričom v zmysle § 2 ods. 5 tento
zákon výslovne ustanovuje, že finančné sprostredkovanie vykonávané podľa zákona č. 186/2009 Z.
z. o finančnom sprostredkovaní je podnikaním a podľa § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka
je podnikateľom aj osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa
osobitných predpisov. Z uvedeného dôvodu považoval súd prvej inštancie za podnikateľa aj žalovaného.

Vychádzajúc zo Zmluvy o výkone činnosti viazaného finančného agenta z 16.04.2019 v spojení s
Dodatkom č. 1 k uvedenej zmluve z 16. 04. 2019, ktorá je v predmetnom konaní právnym základom,
dospel súd prvej inštancie k záveru, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli nepomenovanú
zmluvu v zmysle citovaného § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Zvykonanýchdôkazov,akoajzosamotnýchvyjadrenížalovanéhonapojednávaníjednoznačnevyplýva,

že tento si bol vedomý toho, že bude vykonávať prácu ako finančný agent, teda nie ako zamestnanec,
avšak bolo mu povedané zo strany zamestnanca Generali Poisťovne, že sa nemusí ničoho báť, pretože
všetko je nastavené tak, aby mal všetko ako zamestnanec. Je teda zrejmé, že žalovaný vedel, že
nevstupujedozamestnaneckéhopomerusGeneraliPoisťovňou,ktorýmôžebyťzaloženýlennazáklade
pracovnej zmluvy v zmysle Zákonníka práce. Uvedené vyjadrenia priamo vyvracajú argumentáciu

žalovaného,žeideopracovnýpomer,pričomvtomtosmeremalbyťuvedenýdoomylu,keďsámuviedol,
že vedel, že ide o výkon činnosti viazaného finančného agenta v zmysle Zmluvy o výkone činnosti VFA,
avšak všetko malo byť nastavené tak, akoby išlo o zamestnanecký vzťah. Ak aj napriek uvedenému
(teda, že mal záujem pracovať pre Generali Poisťovňu, a. s., len ako zamestnanec) žalovaný Zmluvu
o výkone činnosti VFA podpísal, vyjadril svoj súhlas s jej obsahom, v ktorom je priamo v čl. I. bod 1

Zmluvy odkaz na zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a o finančnom poradenstve a
tým aj vôľu byť predmetnou zmluvou viazaný.
Z výpisu z Registra finančných agentov a finančných poradcov, vyplýva, že žalovaný vykonával činnosť
finančného agenta už viac ako desať rokov, preto sa jeho námietky vo vzťahu k uvedeniu do omylu
vo vzťahu k forme právneho vzťahu, na základe ktorého sa vykonáva činnosť finančného agenta,

javí ako účelová, keď mu za roky praxe musí byť zrejmé, že uvedená činnosť je činnosť regulovaná
osobitným zákonom č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a o finančnom poradenstve a v
zmysle§2ods.5tohtozákonajevždyfinančnésprostredkovanievykonávanépodľazákonaofinančnom
sprostredkovaní podnikaním a podľa § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka je podnikateľom aj
osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov. Je

teda nepravdepodobné, aby žalovaný s viac ako desaťročnou praxou, kedy ho už možno považovať
za odborne spôsobilú osobu v uvedenom odbore, nemal vedomosť o tom, že uvedená činnosť je
vždy považovaná za podnikanie, a preto je vykonávaná na základe osobitného typu zmluvy a nie je
pracovným pomerom založeným na základe pracovnej zmluvy uzatváranej medzi zamestnávateľom
a zamestnancom. Uzavretie Zmluvy o výkone činnosti VFA teda nebolo medzi stranami sporné.

Skutočnosť, že žalovaný neporozumel tomu, čo podpisuje, resp. ako sám uviedol, zmluvu celú nečítal,
však nemôže byť podľa súdu na ťarchu žalobcu, najmä ak ide o spor medzi dvoma podnikateľskými
subjektmi a nie o spor s ochranou slabšej strany.Žalovaný tiež netvrdil, že by sa so zmluvou a k nej prináležiacimi dokumentmi nemohol oboznámiť, resp.
že by zmluvu uzavrel v tiesni, či pod nátlakom, keď sám uviedol, že túto zmluvu mal pred jej podpisom k
dispozícii, avšak ju celú nečítal. To, že sa rozhodol podpísať zmluvný dokument bez toho, aby si prečítal

jeho obsah, je potom na ťarchu samotného žalovaného, že je viazaný zmluvou, obsah ktorej nepoznal,
avšak toto nemôže byť naopak kladené na ťarchu žalobcu.
Z listinných dôkazov je navyše nepochybné, že štartovacia odmena bola žalovanému v plnej výške 500
EUR vyplatená, a teda splnil podmienky žalobcu dané k tomu, aby mu mohla byť vyplatená. Rovnako tak
z Dodatku č. 1 boli preukázané aj podmienky jej vrátenia. Za preukázané mal súd prvej inštancie aj to,

že na žiadosť žalovaného skončila spolupráca žalovaného a právneho predchodcu žalobcu dohodou,
a teda zanikla pred uplynutím 12 mesiacov po jej účinnosti, čo zakladá dôvod na vrátenie štartovacej
odmeny v zmysle čl. 4.9 Dodatku č. 1 k Zmluve o výkone činnosti VFA. Skutočnosť, že táto dohoda má v
texte odkaz na § 60 Zákonníka práce podľa súdu ešte neznamená, že išlo o pracovný pomer, najmä keď
uzavretie pracovnej zmluvy nebolo ani tvrdené. Uvedené však nemení nič na obsahu tejto listiny, ktorou
sa žalovaný domáhal ukončenia uzavretej Zmluvy o výkone činnosti VFA, ktorá je v uvedenej listine aj

označená číslom zmluvy a je datovaná a tento dátum súhlasí so Zmluvou predloženou žalobcom ako
právnym titulom uplatneného nároku.
Pokiaľ ide o vymáhanie tejto pohľadávky inkasnou spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., uvedené
nie je predmetom tohto konania.
Keďžesažalovanýdostaldoomeškaniasplnenímsvojhopeňažnéhozáväzkuvznikolžalobcoviajnárok

na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa
doručenia žaloby na súd, teda od 06.10.2021. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na § 369 ods.
1 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Zb. má žalobca nárok
aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 9 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá

bola vždy k prvému dňu omeškania 0 %, teda žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške 9 %.
Súd priznal okrem dlžnej istiny vo výške 500,-- EUR titulom nevrátenej vyplatenej štartovacej provízie
aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy zo sumy 500,-- EUR od 06. 10. 2021 do zaplatenia.
Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej

výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

7. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný včas odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností § 365 ods. 1 písm. e) C.

s. p., súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. a
napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.
s. p.
Namietol, neplatnosť výzvy žalobcu na vrátenie štartovacej odmeny, namietol nevykonanie dôkazu,
zmluvného ustanovenia, nesprávne posúdenie nároku žalobcu.

Žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 16.04.2019 Zmluvu o vykonávaní činnosti viazaného finančného
agenta spolu s Dodatkom č. 1 zo dňa 16.04.2019 k Zmluve o vykonávaní činnosti viazaného finančného
agenta a s Prílohou č. 4 zo dňa 16.04.2019, na základe ktorých, bol žalovaný povinný vykonávať činnosť
finančného sprostredkovania pre žalobcu, pričom zmluva nadobudla účinnosť v súlade s ČI. IX, bodu
11 zmluvy, dňom zápisu žalovaného do registra finančných agentov a finančných poradcov vedeného

Národnou bankou Slovenska, t. j. 07.05.2019. Dňa 31.08.2019 zanikla platnosť a účinnosť Zmluvy, a to
na základe čl. VIII bod. 1. Zmluvy vzájomnou dohodou strán, na podnet zo strany žalovaného zo dňa
13.08.2019. Podaním zo dňa 20.08.2019, žalobca akceptoval dohodu o skončení zmluvy.
Žalobca dňa 13.09.2019, po ukončení spolupráce so žalovaným, zaslal Výzvu na vrátenie na základe
Čl. IVa bod 4.8. Dodatku, v ktorej žalobca vyzval žalovaného na vyplatenie štartovacej odmeny vo

výške 500,-- EUR. Žalobca použil nesprávne zmluvné ustanovenie vo výzve na zaplatenie, a teda čl.
IVa bod 4.8 Dodatok, na základe ktorého nevzniká nárok žalobcu na vyplatenie štartovacej odmeny, a
teda je výzva na zaplatenie, ako právny úkon, neplatná. Žalobca nikdy nevyzval na vrátenie štartovacej
odmeny vo výške 500,-- EUR, v súlade s čI. IVa bod 4.9 Dodatku, nemohlo dôjsť, zo strany žalovaného
k omeškaniu a k dôvodnosti nároku žalobcu.

Dňa 13.02.2020 bola žalovanému doručená Výzva k úhrade zo strany EOS KSI Slovensko, s.r.o., v
ktorom bola suma navýšená o úroky z omeškania spolu s nákladmi spojenými s vymáhaním spoločnosti
EOS KSI Slovensko, s.r.o., v celkovej sume 541,37 EUR. Právny zástupca žalovaného dňa 04.03.2020
reagoval na ňu a uviedol, že vymáhaný nárok je neoprávnený, žalovanému neboli vyplatené žiadneprovízie za PZ životné poistenie. Dňa 31.03.2020 sa vyjadril žalobca v odpovedi na stanovisko zo
dňa 04.03.2022. Následne dňa 04.05.2020, právny zástupca žalovaného požiadal o odpustenie dlhu, z
dôvodu zložitej životnej situácie, zapríčinenej pandémiou- COVID-19, pričom žalovaný dlh neuznal.

Súd prvej inštancie sa v odôvodnení nezaoberal otázkou, či zo strany žalobcu došlo skutočne k splneniu
jeho povinností, teda či žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v súlade s ustanovením
článku čI. IVa bod 4.9 Dodatku, ani či sa žalovaný skutočne dostal, resp. mohol dostať do omeškania
na základe výzvy, ktorá nebola výzvou v súlade s čI. IVa bod 4.9 Dodatku.
Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa v odôvodnení vysporiadať s tým a posúdiť, či výzva bola zo

strany žalobcu splnená riadne a v súlade s Dodatkom, a až následne mal sud posudzovať nárok žalobcu
ako dôvodný alebo nedôvodný. Avšak súd bez toho, aby právne posúdil vyššie uvedené skutočnosti,
bez náležitého dokazovania a zisteného skutkového stavu, uznal nárok žalobcu.
Žalovaný navrhol vypočuť svedka F. Q., bývalého riaditeľa regionálnej pobočky spoločnosti Generali
Poisťovňa. Tvrdil, že bol uvedený do omylu, nielen, čo sa týka druhu pracovného pomeru, ale aj v
prípade odplaty za vykonanú prácu. Dané skutočnosti môže potvrdiť aj navrhovaný svedok. Žalobca bol

povinný, nielen na pohovore, ale aj pri podpise zmluvy, pravdivo uviesť, resp. informovať uchádzača o
zamestnanie, o druhu pracovného pomeru, platových podmienkach, benefitoch ponúkaných zo strany
spoločnosti. Súd prvej inštancie odmietol vypočuť svedka F. Q., a teda náležíte nezistil skutkový stav.
Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím, doposiaľ, rozhodol svojvoľne, subjektívne a bez náležitého
zistenia skutočností, a teda spôsobil nerovnaké postavenie procesných strán v danom súdnom konaní,

znemožnil žalovanému využiť svoje procesné práva.
Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov porušil základné princípy, keď v konaní vedenom pred súdom
prvého stupňa nezabezpečil rovnaké právne postavenie strán sporu.
Poukázal na počiatočnú e-mailovú komunikáciu medzi ním a žalobcom. Rovnako, svedok F. Q., môže
potvrdiť, že suma 500,-- EUR zaplatená zo strany žalobcu, pod názvom „štartovacia odmena“, bola aj

na pohovore prezentovaná ako čiastka, ktorú žalovaný dostane a nemusí vrátiť, a ktorá mala slúžiť
na pokrytie nákladov žalovaného, v rámci uskutočňovaného vzdelávania a nebola spojená so žiadnou
podmienkou.
Bezplatné zaškolenie sa uvádza aj v e-mailovej komunikácii. Poukázal na Dodatok, v čI. IVa Štartovacia
odmena počas doby adaptácie VFA 0, bod 4.2., je uvedené, že „Štartovacia odmena je VFA 0 za

prvý mesiac adaptácie vyplatená na základe splnenia všetkých povinných e-learningových kurzov za
prvý mesiac adaptácie, ktoré sú definované v prílohe č. 4 Zmluvy. V prípade ak VFA 0 splní v prvom
mesiaci adaptácie iba vzdelávacie podmienky, má nárok na štartovaciu odmenu vo výške 500,- EUR. V
prípade, ak VFA 0 splní v prvom mesiaci adaptácie vzdelávacie podmienky a zároveň splní produkčné
ukazovatelepodľaTabuľkyč.1,máVFA0nároknaštartovaciuodmenuodvíjajúcusaodvýškyprodukcie

podľa Tabuľky č. 1.“
Žalobca nijakým spôsobom nespochybnil skutočnosť, že žalovaný splnil všetky kritériá pre vyplatenie
štartovacej odmeny. Súd prvej inštancie neskúmal tento skutkový stav, túto podmienku, čo vidím ako
veľké pochybenie. Z vyššieho uvedeného vyplýva, je teda nesporné, že vyplatenie štartovacej odmeny
je narokovateľné za obdobie, kedy kritéria vzdelávania boli splnené, pričom v jeho prípade, boli splnené

všetky kritériá vzdelávania.
Žalovaný poukázal na porušovanie dobrých mravov § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a
na porušovanie samotného poctivého obchodného styku,§ 265 Obchodného zákonníka.
Súd prvej inštancie sa nezaoberal pri svojom rozhodovaní a nebral do úvahy, aj širšie súvislosti daného
prípadu, a len stroho rozhodol o nároku žalobcu, ktorý je plný pochybností. Žalovaný splnil podmienky

pre štartovaciu odmenu, bol aktívny a mal profesionálny prístup. Žalobca na druhej strane, žalovanému
iba uškodil a to v každom smere.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, považujem napadnutý rozsudok spolu s jeho
odôvodnením nepreskúmateľný, bez náležitého zistenia skutkového stavu, bez náležitého právneho
posúdenia nároku žalobcu, ktorému predchádzala výzva, čo spôsobuje, že predmetný rozsudok je

nezákonný.
Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie alebo zmeniť, tak, že žalobu zamietne
a prizná nárok na náhradu trov konania.

8. K odvolaniu sa vyjadril žalobca a uviedol, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom

rozsahu, na základe dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a správnemu právnemu
posúdeniu veci. Súd prvej inštancie konštatoval, že dňa 16.04.2019 podpisom Zmluvy o vykonávaní
činnosti viazaného finančného agenta nevznikol medzi žalobcom a žalovaným zamestnanecký vzťah,
ako to neodôvodnene tvrdil žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu ako aj na pojednávaní. Správnepoukázalna§2ods.5zákonač.186/2009Z.z.ofinančnomsprostredkovaníaofinančnomporadenstve,
kde finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je definované ako podnikanie a podľa §2
ods. 2 písm. c) Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka súd

prvej inštancie vyhodnotil strany sporu ako podnikateľov podliehajúcich režimu Obchodného zákonníka.
Z listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný si bol vedomý toho, že bude
vykonávať prácu finančného agenta. S prihliadnutím na dobu, počas ktorej žalovaný už v minulosti
vykonával prácu finančného agenta pre iné subjekty, muselo byť žalovanému zrejmé, že nevstupuje
do zamestnaneckého pomeru so žalobcom. Podľa súdu prvej inštancie emailová pozvánka na pohovor

zaslaná žalobcom žalovanému dňa 14.03.2019, nie je záväzný právny dokument, na základe ktorého
by vznikla spolupráca medzi žalobcom a žalovaným, a ani žalovaným tvrdený pracovný pomer, ktorý
podľa vyjadrenia súdu vzniká až na základe pracovnej zmluvy.
Vzťah medzi žalobcom a žalovaným určuje podpísaná Zmluva o výkone činnosti VFA, jej dodatky a
prílohy. Pohľadávka žalobcu vyplýva z Dodatku č. 1 k Zmluve o výkone VFA, článok IVa, bod 4.9.,
písm. a), na základe ktorého žalobca požaduje vrátenie vyplatenej štartovacej odmeny vo výške 500,--

EUR. Žiadosti o vrátenie štartovacej odmeny predchádzala dohoda o skončení Zmluvy o výkone VFA
iniciovaná žalovaným.
Keďže Zmluva o výkone VFA bola uzatvorená dňa 16.04.2019 a k dohode o jej ukončení došlo dňa
31.08.2019 (t. j. zmluva zanikla do 12 mesiacov od nadobudnutia jej účinnosti), žalobcovi bezpochyby
vznikol nárok na vrátenie vyplatenej štartovacej odmeny.

K námietke žalovaného uvedenej v odvolaní, že žalobca požadoval vrátenie štartovacej odmeny na
základe chybného zmluvného ustanovenia (a tým pádom je jeho výzva na zaplatenie neplatná), žalobca
uviedol, že prvú výzvu na vrátenie štartovacej odmeny zaslal žalobca žalovanému 13.09.2019. V
tejto výzve bolo chybne uvedené, že žalobca opiera svoj nárok o článok IVa, bod 4.8 dodatku č.
1 k Zmluve o výkone VFA. Na námietku právnej zástupkyne žalovaného (JUDr. Hubocká) reagoval

žalobca dňa 31.03.2020 podaním označeným ako Odpoveď na stanovisko k výzve zo dňa 04.03.2020,
výzva na zaplatenie, kde priznal chybu v písaní prvej výzvy. Žalobca s poukazom na správne zmluvné
ustanovenie (článok IVa, bod 4.9, písm. a), Dodatku č. 1) podrobne zdôvodnil svoj nárok a opätovne
vyzval žalovaného k vráteniu 500,-- EUR.
Dňa 04.05.2020 žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne požiadal žalobcu o odpustenie dlhu (t.

j. žalovaný už nerozporoval právny nárok žalobcu). Dňa 20.07.2021 žalobca mailom oznámil právnej
zástupkyni žalovaného, že trvá na svojom nároku a je ochotný prijať splátky po 42 EUR mesačne. Keďže
žalovaný na túto ponuku nereagoval, podal žalobca dňa 30.09.2021 žalobu.
Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalovaného o neplatnosti výzvy žalobcu na zaplatenie nie je dôvodné.
Žalovaný sa mohol vyhnúť podaniu žaloby, ak by bol štartovaciu odmenu vrátil do 30 dní odo dňa

doručenia opravenej výzvy (adresovanej právnej zástupkyni žalovaného dňa 31.03.2020).
Knámietkežalovaného,žesúdprvejinštancienevyhoveljehonávrhunapredvolanieavypočutiesvedka
F. Q. žalobca uviedol, že posúdeniu návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich
budú v rámci dokazovania vykonané, je v zmysle § 185 ods. 1 C. s. p. vecou súdu. Žalobca zastáva
názor,žesúdprvejinštancienepredvolanímanevypočutímnavrhovanéhosvedkanespôsobilnerovnaké

postavenie procesných strán, ako to v odvolaní tvrdí žalovaný. Výpoveď svedka by žiadnym spôsobom
nemohla ovplyvniť rozhodnutie súdu vo veci, pretože o predmete sporu bolo možné rozhodnúť na
základe listinných dôkazov a po vypočutí účastníkov konania.
Žalobca je presvedčený, že Zmluva o výkone VFA, jej prílohy, dodatok č. 1 a žalobcova akceptácia
návrhu žalovaného na skončenie Zmluvy o výkone VFA sú dostatočné listinné dôkazy, posúdením

ktorých súd mohol o veci zákonne a spravodlivo rozhodnúť.
Žalovaný ako človek s dlhoročnou praxou finančného agenta si musel byť vedomý, že so žalobcom
neuzatvára pracovnú zmluvu. Z tohto pohľadu možno postoj žalovaného prezentovaný pred súdom
prvého stupňa ako aj podanie odvolania hodnotiť ako účelový, s cieľom vyhnúť sa splneniu zmluvnej
povinnosti.

S názorom žalovaného, že Zmluva o výkone VFA je „absolútne nerovnovážna” žalobca nesúhlasí
a uviedol, že práva a povinnosti zmluvných strán sú podľa názoru žalobcu vyvážené. Žalovaný
nepoprel, že neuzatvoril v prospech žalobcu žiadnu zmluvu. Napriek uvedenému žalobca žalovanému
vyplatil štartovaciu odmenu 500,-- EUR. Následne žalovaný inicioval ukončenie zmluvy, ktoré žalobca
akceptoval.

Žalovaný na školeniach poskytnutých žalobcom získal vedomosti, ktoré môže využiť vo svojej ďalšej
práci finančného agenta. V zásade platí, že strana ktorá druhej zmluvnej strane neposkytla žiadne
plnenie, je povinná vrátiť prijaté plnenie. V prejednávanej veci nárok žalobcu na naplnenie tejtovšeobecnej právnej zásady jednoznačne vyplýva z dodatku č. 1 k Zmluve o výkone VFA, článku IVa,
bod 4.9. písm. a).
Žalovaný sa mohol vyhnúť súdnemu sporu, ak by bol akceptoval ponuku žalobcu na vrátenie uplatnenej

pohľadávky v mimosúdnom konaní. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalovaného na úhradu trov odvolacieho
konania žalobcu v rozsahu 100%.

9. Žalovaný v odvolacej replike zopakoval skutkové tvrdenia a odvolacie námietky.

10. Žalobca v odvolacej duplike zotrvával na svojich vyjadreniach.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 C. s. p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p. prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods.1)
vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné

doplniť ani znovu zopakovať, vo veci rozhodol postupom podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 219 odsek 3
C. s. p. verejným vyhlásením rozsudku, keď dospel záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

12. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedziť
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a o finančnom poradenstve,
finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním.

15. Podľa § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá

podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov.

16. Podľa § 261 ods.1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

18. Na námietku žalovaného ohľadom nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho
posúdenia súdom prvej inštancie z dôvodu, že žalobca nevyzval na vrátenie štartovacej odmeny
podľa článku IVa bod 4.9 Dodatku č. 1 a preto je výzva ako právny úkon neplatný a z dôvodu
neskúmania dôvodnosti žalovaného nároku, odvolací súd uvádza, že sa s touto námietkou žalovaného
nestotožňuje. Zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie vyplýva, že z Výzvy na zaplatenie

zo dňa 13.09.2019 je zrejmé, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na vrátenie vyplatenej
štartovacej odmeny vo výške 500,-- EUR do 30 dní od doručenia výzvy, pričom žalovaný ju prevzal dňa
26.09.2019, čo vyplýva z pripojenej doručenky. Ďalej súd prvej inštancie zistil, z Odpovede právneho
predchodcužalobcuz04.03.2020,žesámprávnypredchodcažalobcumu vreakciínalistjehoprávneho
zástupcu uviedol, že vo výzve zo dňa 13.09.2019 prišlo k chybnému uvedeniu odkazu na článok IVa

bod 4.8 Dodatku č. 1, pričom správne malo byť uvedené znenie článku IVa bod 4.9 písm. a/ Dodatku
č. 1. Žalovaný doručenie tohto listu zo dňa 04.03.2020 nepoprel, práve naopak uviedol ho aj vo svojom
odvolaní. Navyše v reakcií naň žalovaný ďalším listom zo dňa 04.05.2020 žiadal o odpustenie dlhu, teda
ak dlh neuznával a potom nie je zrejmé, z akého dôvodu ho žiadal odpustiť.
Naviac tieto skutkové tvrdenia o chybnom uvedení zmluvného ustanovenia vo výzve neboli sporné, keď

ich žalobca priamo uviedol v žalobe, ktorou si uplatnil nárok na vrátenie štartovacej odmeny podľa článku
IVa bod 4.9 písm. a) Dodatku č. 1. Súčasne v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie správne priznal
nárok na vrátenie štartovacej odmeny podľa čl. IVa bod 4.9 písm. a/ Dodatku č. 1, keď mal preukázané z
výpisu účtu žalobcu zo dňa 18.06.2019, že štartovacia odmena bola žalovanému vyplatená, na žiadosťžalovaného skončila spolupráca žalovaného a právneho predchodcu žalobcu dohodou pred uplynutím
12 mesiacov po jej účinnosti, čo napĺňa dôvod vrátenie odmeny podľa čl. IVa bod 4.9 písm. a) Dodatku
č. 1. Námietky žalovaného, že sa súd prvej inštancie nezaoberal otázkou naplnenia článku IVa bod

4.9 písm. a) Dodatku č. 1 nie sú dôvodné, keď súd prvej inštancie nárok uplatnený žalobcom správne
vyhodnotil a správne právne posúdil.
Zároveň odvolací súd uvádza, že výzva na zaplatenie pohľadávky nie je právnym úkonom v zmysle §
37 a nasl. Občianskeho zákonníka a preto námietka žalovaného o jeho neplatnosti nie je dôvodná. Čo
sa týka námietky omeškania s platením dlhu zo strany žalovaného, súd prvej inštancie deň omeškania

neviazal na výzvu zo dňa 13.09.2019, resp. márne uplynutie 30 dňovej lehoty, ale na deň doručenia
žaloby súdu (06.10.2021), teda tak ako si to uplatnil žalobca v žalobe, pričom žalovaný bol vtedy
preukázateľne v omeškaní s vrátením peňažného dlhu.

19. K námietke žalovaného v súvislosti s nevykonaním dôkazu výsluchom svedka F. Q. o tom, že pri
podpise zmluvy bol uvedený do omylu ohľadom druhu pracovného pomeru a odplaty za vykonanú

prácu, odvolací súd uvádza, že aj keď má strana sporu procesné oprávnenie navrhovať dôkazy, súd
prvej inštancie nemusí vykonať každý ňou navrhnutý dôkaz. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej
inštancie dostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré navrhnuté dôkazy žalovaným nevykonal a poukazuje
na odsek 28 napadnutého rozsudku. Odvolací súd na potvrdenie správnosti napadnutého rozsudku
uvádza, že zmluva, ktorú žalovaný uzavrel je označená ako Zmluva o vykonaní činnosti viazaného

finančného agenta a nie je ako pracovná zmluva. Žalovaný súdu prvej inštancie uviedol, že zmluvu
mal pred podpisom k dispozícii, teda mohol sa s ňou oboznámiť a v prípade, že s ňou nesúhlasil
nemuseljupodpísať.Súčasnenetvrdilsúduprvejinštancieakúkoľvektieseň,činátlak. Odvolacísúdtiež
poukazuje na zistený skutkový stav, keď z výpisu z registra finančných agentov a finančných poradcov
bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný vykonával činnosť finančného agenta viac ako desať rokov,

s čím súvisí jeho status podnikateľa (§ 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a
finančnom poradenstve v spojení s § 2 ods. 2 písm. c/ Obchodného zákonníka). Teda ako podnikateľ v
danom odbore je žalovaný odborne spôsobilou osobou. Preto námietka žalovaného, že bol uvedený do
omylu o druhu pracovného pomeru a odplate za vykonanú prácu, ktorá mala byť preukázaná výsluchom
vyššie uvedeného svedka nie je dôvodná, nakoľko rozhodujúce skutočnosti mal súd prvej inštancie

preukázané aj z výpisu z registra finančných agentov a finančných poradcov o tom, že žalovaný mal
predchádzajúcu odbornú skúsenosť a spôsobilosť na výkon činnosti finančného agenta. Odvolací súd
dodáva, že nevykonanie tohto dôkazu nie je porušením rovnosti strán sporu, práve naopak bolo by
neúčelným a nehospodárnym predlžením súdneho sporu s poukazom na dostatočne zistený skutkový
stav.

20. Žalovaný namietal, že vyplatenie štartovacej odmeny bolo na pohovore prezentované ako čiastka,
ktorú nemusí vrátiť, ďalej bolo viazané na vzdelávanie, ktoré žalovaný splnil, čo žalobca nijakým
spôsobom nespochybnil, no súd prvej inštancie neskúmal tento skutkový stav a tiež vyplatenie
štartovacejodmenyjenárokovateľnézaobdobie,kedykritériavzdelávaniabolisplnenéaonsplnilvšetky

kritéria vzdelávania, čím namietal neprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie. Odvolací súd sa s
touto námietkou žalovaného nestotožňuje a poukazuje na správny názor súdu prvej inštancie, pričom na
potvrdenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že predmetnom sporu nie je nárok na vyplatenie
štartovacej odmeny, ale nárok na vrátenie tejto vyplatenej štartovacej odmeny. Právny predchodca
žalobcu a žalovaný dňa 16.04.2019 uzavreli Zmluvu o vykonaní činnosti viazaného finančného agenta

č. 80023796 a Dodatok č. 1 k Zmluve o vykonaní činnosti viazaného finančného agenta. Podľa článku
IVa bod 4.9 Dodatku č. 1 sa dohodli, že štartovacia odmena - Generali je oprávnená žiadať vrátenie
štartovacej odmeny a to vo výške 100% celej vyplatenej štartovacej odmeny v prípade ak zmluva
zanikne do 12 mesiacov od nadobudnutia jej účinnosti. Nebolo sporné, že štartovacia odmena bola
žalovanémuvyplatená,nebolotiežsporné,žezmluvazaniklak31.8.2019dohodoustránsporu(nanávrh

žalovaného) čiže pred uplynutím 12 mesiacov od účinnosti uzavretej zmluvy. Preto žalobcovi vznikol
nárok na vrátenie štartovacej odmeny, pričom k takémuto záveru správne dospel súd prvej inštancie a
nárok žalobcovi priznal. Poukazovanie žalovaného na to, čo bolo predmetom predzmluvných rokovaní
(emailovej komunikácie, pohovoru) nemá žiaden vplyv na správnosť právneho posúdenia súdom prvej
inštancie,nakoľkožalovanýsitietotvrdenépredzmluvnédojednávanianevymienildokonečnejpísomnej

formy Zmluvy o vykonaní činnosti viazaného finančného agenta č. 80023796 a Dodatku č. 1 k Zmluve
o vykonaní činnosti viazaného finančného agenta. Rovnako žalovaný namietal, že v článku IVa bod 4.9
Dodatku č. 1 nie je špecifikované o ktorú zmluvnú stranu sa pri zániku zmluvy jedná a teda v prípade
zániku zmluvy dohodou by sa nemalo vrátenie štartovacej odmeny uplatňovať. Odvolací súd poukazuje,že táto námietka nie je dôvodná, nemá vplyv na správnosť právneho posúdenia súdom prvej inštancie,
nakoľko žalovaný si takúto podmienku zmluvne nevymienil.

21. Žalovaný poukázal na porušenie dobrých mravov podľa § 39 Občianskeho zákonníka a porušenie
pocitového (správne poctivého) obchodného styku podľa 265 Obchodného zákonníka, avšak už
neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by napĺňali tieto zákonné ustanovenia vo vzťahu k
nesprávnosti napadnutého rozsudku. Nie je porušením poctivého obchodného styku, ak žalobca (aj
jeho právny predchodca) postupuje podľa zmluvy a zmluvných dojednaní, s ktorými žalovaný súhlasil

a na základe, ktorých si uplatňuje vrátenie štartovacej odmeny, keďže zmluva zanikla dohodou do 12
mesiacov od jej účinnosti. Odvolací súd dodáva, že ak by žalovaný zotrval v zmluvnom vzťahu so
žalobcom viac ako rok štartovaciu odmenu by nebol povinný vrátiť.

22. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie neskúmal, či nedošlo k platnému skončeniu Zmluvy
o vykonaní viazaného finančného agenta podľa uzavretej zmluvy, odvolací súd poukazuje na to, že

žalovaný túto námietku v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil včas.

23. Čo sa týka ďalších námietok žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie sa nezaoberal širšími
súvislosťami, ale iba stroho rozhodol o nároku žalobcu odvolací súd poukazuje na nasledovné. Podľa
ustanovenia § 220 ods. 2 C. s. p. má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa

vo veci vyjadril žalovaný, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané
a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti.
V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny

predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne,
zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom
skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalovaným v
odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom
rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva,

že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred
všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany
sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

24. Nakoľko uplatnené odvolacie dôvody neboli dôvodné, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

25. Vo vzťahu k ďalším námietkam žalovaného odvolací súd poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí

dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 115/2003).

26. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 100 %, keďže žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 C. s. p.).