Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, October 6, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoEk/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206200621
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7206200621.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v exekučnej veci oprávnených:
1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Košice-Sever, 2.C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F. G. XX, proti
povinnému: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Petra Kunu so
sídlom v Bratislave, Mliekarenská 8, IČO: 42 354 811 (nástupca súdnej exekútorky. JUDr. Denisy

Uhríkovej, náhradníčky pôvodnej súdnej exekútorky JUDr. Viery Uhríkovej) pod EX 20746/2005, o
vymoženiedlžnéhovýživnéhoatrovexekúcie,oodvolanísúdnehoexekútoraprotiuzneseniuMestského
súdu Košice zo dňa 14.01.2025, č.k. K2-49Er/104/2006-63 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie súdneho exekútora.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) uznesením označeným v záhlaví
exekúciu zastavil (I. výrok) a súdnemu exekútorovi uložil povinnosť vrátiť nespotrebovanú časť
preddavku na trovy exekúcie vo výške 64,98 Eur na účet Mestského súdu Košice do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia (II. výrok).

2.Súdprvejinštancieexekúciuzastavilpodľa§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadkuprenemajetnosť
povinného, nakoľko po preskúmaní spisového materiálu mal za preukázané, že v priebehu exekučného
konania nedošlo ani k čiastočnému vymoženiu pohľadávky a zároveň preverením majetkových pomerov
povinného vyšli najavo skutočnosti nasvedčujúce záveru, že jeho majetok nepostačuje ani na úhradu
trov exekúcie. Súd ďalej uviedol, že súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v sume 211,17 Eur, pričom
popreskúmanívyčísleniatrovexekúciedospelkzáveru,žetrovyexekúcie,ktorébysúdpriznalsúdnemu

exekútorovi podľa vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
predstavujú sumu 34,61 Eur. S poukazom na súdnemu exekútorovi vyplatený preddavok na odmenu a
na náhradu hotových výdavkov (§ 197 ods. 2, 3 Exekučného poriadku) vo výške 99,59 Eur na základe
uznesenia Okresného súdu Košice II. č. k. 49Er/104/2006-20 zo dňa 18.11.2008 a priznaným trovám
exekúcie vo výške 34,61 Eur, súd prvej inštancie po ich vzájomnom započítaní rozhodol tak, že súdny
exekútor je povinný vrátiť rozdiel spočívajúci v sume 64,98 Eur na účet Mestského súdu Košice.

3. Proti výroku II. predmetného uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor (formálne
súdnym exekútorom označené ako sťažnosť), v ktorom uviedol, že dňa 17.01.2018 sa stal nástupcom
JUDr. Denisy Uhríkovej a exekučnú agendu reálne prevzal až dňa 24.01.2018. Súčasťou prevzatej
agendy boli aj bankové účty JUDr. Denisy Uhríkovej a JUDr. Viery Uhríkovej. Na predmetných účtoch
sa podľa vyhlásenia JUDr. Denisy Uhríkovej, ku dňu odvolania súdnej exekútorky, nenachádzali

žiadne nerozúčtované finančné prostriedky a z tohto dôvodu nebolo ani možné vykonať vyúčtovanie
exekučného spisu EX 20746/2005. Súdny exekútor neprevzal od JUDr. Denisy Uhríkovej akékoľveknespotrebované finančné prostriedky prijaté do 16.01.2018, a preto vrátenie preddavku nie je možné.
Z uvedeného je možné predpokladať, že predmetný preddavok bol spotrebovaný pôvodnou súdnou
exekútorkou JUDr. Vierou Uhríkovou alebo jej nástupcom JUDr. Denisou Uhríkovou, prípadne sa

spotreboval zvyšok preddavku jednou z týchto pôvodných exekútoriek iným spôsobom. Ak súd trvá na
vrátení nespotrebovaného preddavku, tento je potrebné žiadať od pôvodnej súdnej exekútorky JUDr.
Denisy Uhríkovej. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku II. zrušil a priznal súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie.

4. Vyjadrenie k odvolaniu zo strany oprávnených a povinného nebolo podané.

5.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,ďalej
len „CSP“) skôr, ako pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa otázkou, či odvolanie bolo
podané v zákonom stanovenej lehote subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený (oprávnenou
osobou), ako aj tým, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok

pripúšťa a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je potrebné odmietnuť podľa § 386 písm.
c) CSP.

6. Výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie nebol odvolaním napadnutý, nadobudol
právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 3 CSP).

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).

8. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučného poriadku) a o zmene a doplnení ďalších zákonov ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení účinnom do 31.3.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

11. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa.

12. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,

c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,

h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,

m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia,p) postúpení právomoci do cudziny.

13. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

14. V danom prípade súd prvej inštancie výrokom II. napadnutého uznesenia rozhodol o tom, že súdny
exekútor je povinný vrátiť zložený preddavok na trovy exekúcie, a teda týmto výrokom súd rozhodol o
náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Uznesením č.k. 49Er/104/2006-20 zo dňa 18.11.2008 súd

prvej inštancie nariadil učtárni súdu, aby preddavok na trovy exekúcie v sume 3.000,- SK t.j. 99,59 Eur
poukázala pôvodnej súdnej exekútorke JUDr. Viere Uhríkovej, pričom táto suma bola pôvodnej súdnej
exekútorke vyplatená dňa 10.03.2009. Vzhľadom na to, že súd odvolaním napadnutým uznesením
exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného, bolo
jeho povinnosťou zároveň rozhodnúť o trovách exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
Keďževdanejexekúciiišloovykonanieexekúcienavymoženiepohľadávkynavýživnom,trovyexekúcie

v tomto prípade v zmysle cit. ustanovenia znáša štát, ktorý zároveň nemá právo na ich náhradu. Súd
prvej inštancie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie (z napadnutého
uznesenia vyplýva, že súdnemu exekútorovi by patrila náhrada trov exekúcie vo výške 34,61 Eur), keďže
však pôvodnej súdnej exekútorke bol priznaný preddavok na trovy exekúcie (z prostriedkov súdu) vo
výške 99,59 Eur, súd mu uložil povinnosť preddavok prevyšujúci sumu 34,61 Eur t.j. 64,98 Eur vrátiť.

Každopádne napadnutým výrokom bolo rozhodnuté o trovách exekúcie, pričom trovami exekúcie sú aj
trovy štátu, ktoré vznikli pri exekúcii.

15. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania účinná
do 30.06.2016 vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek

rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise
výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ
neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava
účinná od 01.07.2016 zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods.1

CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t.j.
odvolanie je prípustné len ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmeny
síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku,
teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t.j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016

môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods.1
Exekučného poriadku).

16. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej
situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy,

ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda
je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám
exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že

trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania.
Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v
znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu
nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný
spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje,

súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob
rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o
výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho
exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora-
§ 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady

neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustenie
odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov
nemožno ani "primerane" subsumovať pod rozhodnutie "o nároku na náhradu trov konania" podľa § 357
písm. m) CSP.18. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti
rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016

prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety
"Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie" do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia
štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako
výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

19. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, (ani v časti
týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o
nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené
Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku
v spojení s § 355 ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie súdneho
exekútora v zmysle § 386 písm. c) CSP odmietnuť.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko im
preukázateľné žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).