Rozsudok – Zmenky ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 7, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoZm/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115224197
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6115224197.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 proti žalovanému A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C. o zaplatenie 3.674,19 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60CbZm/87/2015-63 zo dňa 25. marca
2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60CbZm/87/2015-63 zo dňa 25. marca 2025
p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie vo výroku I. napadnutého rozsudku žalobu zamietol. Vo výroku II. žalovanému
nepriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca sa návrhom na vydanie zmenkového
platobného rozkazu zo dňa 14.09.2015 domáhal, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy
3.674,19 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 3.974,19 od 09.09.2010 do

04.01.2011 vo výške 1.162,45 Eur, zo sumy 3.774,19 Eur od 05.01.2001 do 17.01.2011 vo výške 122,66
Eur, zo sumy 3.754,19 Eur 18.01.2011 do 18.01.2011 vo výške 9,39 Eur, do sumy 3.734,19 Eur od
19.01.2011 do 27.01.2011 vo výške 84,02 Eur, zo sumy 3.714,19 Eur od 28.01.2011 do 04.02.2011 vo
výške 74,28 Eur, zo sumy 3.694,19 Eur od 05.02.2011 do 17.02.2011 vo výške 120,06 Eur, zo sumy
3.684,19 Eur od 18.02.2001 do 10.03.2011 vo výške 193,42 Eur, zo sumy 3.674,15 Eur od 11.03.2011
do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6% ročne zo sumy 3.974,19 Eur od 29.10.2010 do 04.01.2011
vo výške 43,89 Eur, zo sumy 3.774,19 Eur od 05.01.2001 do 17.01.2011 vo výške 8,09 Eur, zo sumy

3.754,19 Eur 18.01.2011 do 18.01.2011 vo výške 0,62 Eur, do sumy 3.734,19 Eur od 19.01.2011 do
27.01.2011 vo výške 5,54 Eur, zo sumy 3.714,19 Eur od 28.01.2011 do 04.02.2011 vo výške 4,90
Eur, zo sumy 3.694,19 Eur od 05.02.2011 do 17.02.2011 vo výške 7,92 Eur, zo sumy 3.684,19 Eur od
18.02.2001 do 10.03.2011 vo výške 12,75 Eur, zo sumy 3.674,15 Eur od 11.03.2011 do zaplatenia, trov
rozhodcovského konania vo výške 765,90 Eur a trov konania.

3. Žalobca odôvodnil svoj nárok tým, že na základe Zmluvy o úvere č. 614600688 zo dňa 18.03.2010

žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 2.000,- Eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 1.500,- Eur za podmienok dohodnutých v
zmluve o úvere, a to v desiatich mesačných splátkach po 350,- Eur počnúc dňom 26.04.2010.
Žalovaný zabezpečil záväzkový vzťah vlastnou zmenkou vystavenou dňa 18.03.2010, pričom v bode 14Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej aj „VPPÚ“) strany uzavreli dohodu o vyplnení zmenky.
Žalovaný neplnil uzavretú zmluvu o úvere a preto žalobca prostredníctvom advokátskej kancelárie
pristúpil k vyplneniu zmenky na sumu 3.974,19 Eur s dátumom začiatku úročenia dňa 09.09.2010,

ktorá bola žalovanému predložená na zaplatenie dňa 29.10.2010. Žalovaný sa ako vystaviteľ zmenky
zaviazal zaplatiť žalobcovi ako remitentovi za predmetnú zmenku po jej predložení zmenkovú sumu vo
výške 3.974,19 Eur spolu s dohodnutým zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 09.09.2010 do
zaplatenia. Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť zo zmenkového vzťahu riadne a včas. Ku dňu podania
návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu uhradil sumu 300,- Eur. V žalobe žalobca uviedol,

že dňa 13.11.2011 (pozn. odvolacieho súdu - správne malo byť uvedené 13.11.2010) podal návrh na
začatie rozhodcovského konania a poukázal na ust. § 76 ods. 6 (pozn. odvolacieho súdu - správne malo
byť uvedené 73 ods. 6) a § 28 ods. 11 zákona č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
(ďalej aj „ZoSRK“).

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný na pojednávaní namietal, že mal za

to, že uplatnený nárok žalobcovi v celom rozsahu uhradil, avšak na podrobnosti si detailne nepamätal.
Žalobcovi splácal nárok v dohodnutých splátkach šekom a keď splácanie ukončil, žalobca ho už
nekontaktoval, že by mal zaplatiť niečo naviac.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie vyhodnotil rozhodujúce

skutočnosti uvedené žalobcom v žalobe za nesporné a zistené (uzavretie zmluvného vzťahu,
zabezpečenie záväzkového vzťahu zmenkou, vyplnenie zmenky na konkrétnu sumu, ako aj začatie
konania na rozhodcovskom súde). Okresný súd neprihliadol na nekonkrétne a nepodložené tvrdenia
žalovaného, ktorý sa domnieval, že žalobcovi dlh uhradil, a to vzhľadom na ich nekonkrétnosť ako
aj poukázaním na zásadu sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 ods. 2 Civilného sporového

poriadku (ďalej aj „CSP“), pričom žalobca nemal možnosť na tieto tvrdenia žalovaného reagovať
a umožnenie reakcie by si vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, ktoré však okresný súd
nepovažoval za účelné, keďže nárok žalobcovi nebolo možné aj tak priznať.

6. Okresný súd dospel k záveru, že už len na základe nesporných skutočností žalobcovi nemožno ním

uplatnený nárok priznať a preto žalobu zamietol. Poukázal na to, že žalobca je právnickou osobou,
ktorej predmetom podnikania je aj poskytovanie úverov, ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra
žalobcu. Žalovaný je fyzickou osobou, pričom z tvrdení strán sporu nevyplynulo, že by žalovaný nebol
spotrebiteľom (§ 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka) a preto žalobcu zaťažovalo bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno. Okresný súd preto

dospel k záveru, že medzi stranami ide o spotrebiteľský vzťah. Okresný súd ďalej konštatoval, že aj bez
potreby skúmania, či žalobcovi uplatnený nárok vznikol a bez námietky žalovaného prihliadol ex offo na
zákaz vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 54a Občianskeho zákonníka
(ďalej aj „OZ“). Z tvrdení žalobcu vyplynulo, že proti žalovanému uplatnil nárok z vlastnej zmenky podľa
§ 75 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového (ďalej aj „ZZŠ“) na videnie (§ 33 ods. 1 písm.

a) ZZŠ), pričom zmenka bola žalovanému predložená na zaplatenie dňa 29.10.2010. Od momentu
splatnosti zmenky, ktorá nastala jej predložením žalovanému, sa odvíja plynutie premlčacej doby, pričom
nárok proti vystaviteľovi vlastnej zmenky sa premlčuje do troch rokov odo dňa splatnosti zmenky podľa
§ 70 ods. 1 ZZŠ. Žalobca si uplatnil nárok na súde návrhom doručeným až dňa 16.09.2015, teda až po
uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňom 29.10.2010 (pozn. odvolacieho súdu - správne

malo byť uvedené „2013“).

7. Podľa okresného súdu na tento záver o premlčaní uplatneného nároku nemalo vplyv ani tvrdenie
žalobcu, že dňa 08.06.2011 (pozn. odvolacieho súdu - správne malo byť uvedené 13.11.2010) podal
návrhnazačatierozhodcovskéhokonania.Podľaokresnéhosúdužalobcaneuviedolčobolopredmetom

uvedeného rozhodcovského konania a ani aký malo súvis s nárokom uplatneným v súdnom konaní,
pričom opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť ani odkazom na označené dôkazy podľa §
132 ods. 2 CSP. V súvislosti s predloženým Oznámením o zastavení rozhodcovského konania žalobca
neuviedol akékoľvek rozhodujúce skutočnosti a nevyplývalo z neho ani akého konkrétneho peňažného
nároku proti žalovanému sa týkalo.

8. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval podľa § 255 ods. 1 CSP a hoci bol žalovaný v
konaní úspešný, na pojednávaní uviedol, že mu žiadne trovy nevznikli, teda si ich v prípade úspechu
neuplatnil a okresný súd preto rozhodol, že mu nárok na ich náhradu nepriznal.9. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. f) a h) CSP. Vo vzťahu k záverom okresného súdu o premlčaní žalobcom uplatneného

nároku poukázal na ust. § 73 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z. z. platného v čase podania návrhu
na rozhodcovské konanie podľa ktorého rozhodcovské konanie, ktorého predmetom sporu je spor
spĺňajúci podmienky podľa uvedeného zákona a ktoré nebolo skončené pred 01.01.2015, sa týmto
dňom prerušuje. Ak nástupnícky stály rozhodcovský súd nezíska povolenie do 15.06.2015, v nasledujúci
deň sa rozhodcovské konania zastavujú a postupuje sa podľa § 28 ods. 11 zákona č. 335/2014 Z.

z. v zmysle ktorého účinky podaného návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania a
všetkých ďalších úkonov účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania zostávajú zachované,
ak žalobca podá žalobu na súd do troch mesiacov od výmazu stáleho rozhodcovského súdu zo zoznamu
stálych rozhodcovských súdov. Doba spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktoré bolo zastavené
podľa prvej vety § 28 ods. 11 ZoSRK, sa nezapočítava do premlčacej doby podľa osobitného predpisu.
Žalobca poukazoval na to, že stály rozhodcovský súd Slovenská rozhodcovská a.s. nezískal povolenie

do 15.06.2015 a teda žalobca v lehote do troch mesiacov dňa 14.09.2015 podal žalobu na súd. Nie je
preto pravdivé tvrdenie súdu, že si žalobca uplatnil nárok po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Pokiaľ
okresný súd namietal, že žalobca neuviedol čo bolo predmetom uvedeného rozhodcovského konania
a aký malo súvis s nárokom uplatneným v súdnom konaní, žalobcom citované ustanovenia zákona č.
335/2014Z.z.predpokladajú,ženávrhpodanýnarozhodcovskomsúdejeidentickýsnávrhompodaným

na súd v stanovenej lehote, aby účinky rozhodcovského konania ostali zachované. Spolu s odvolaním
žalobca predložil aj kópiu návrhu podaného v rozhodcovskom konaní.

10. Žalobca ďalej v odvolaní poukázal na charakter zmenky ako cenného papiera. Zmenkový vzťah
je abstraktným právnym vzťahom a platnosť zmenky nie je možné posudzovať z hľadiska náležitostí

platnosti právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. Zmenka je platná, ak spĺňa náležitosti podľa § 1
a § 2 ods. 1 ZZŠ. V prípade blankozmenky je súd oprávnený posudzovať len to, či zmenka bola vypísaná
v súlade s dohodou o vyplňovacom práve zmenky podľa § 10 ZZŠ. Dohoda o vyplnení zmenky bola
súčasťou VPPÚ, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a dlžník preto podpisom zmluvy o úvere
prejavil vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Z dohody o vyplnení zmenky podľa článku 14 VPPÚ vyplýva vôľa

dlžníka a veriteľa kauzálneho právneho vzťahu doplniť do neúplnej zmenky sumu, ktorá má pozostávať
zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi vzniknutých ku dňu vyplnenia zmenky a
dátum zročnosti bude dátum, kedy sa stal splatným kauzálny právny vzťah. Žalobca preto navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 19.05.2025. Napadnutý rozsudok
považoval za vecne správny, vydaný na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a odvolanie
žalobcu považoval za nedôvodné. Okresný súd ex offo správne prihliadol na zákaz vymáhania
premlčaného dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy a konal v súlade s ust. § 54a OZ. Žalovaný sa stotožnil aj
s názorom okresného súdu o premlčaní uplatneného práva, na ktorý nemá vplyv ani tvrdenie žalobcu,

že ešte dňa 08.06.2011 podal návrh na začatie rozhodcovského konania. Žalobca mal už v konaní
pred okresným súdom uviesť, čo bolo predmetom rozhodcovského konania a aký to malo súvis s
nárokom uplatneným v tomto súdnom konaní. Žalobcovi nič nebránilo, aby preukázal identitu svojho
nároku uplatneného na súde s nárokom uplatneným v rozhodcovskom konaní a urobil tak až v rámci
odvolacieho konania, keď návrh podaný v rozhodcovskom konaní pripojil k odvolaniu. Nedostatky svojho

podania žalobca neodstránil ani v odvolaní, v ktorom len uvádza, že ním uvedené ustanovenia zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní platného v čase podania návrhu predpokladajú, že návrh
podaný na rozhodcovskom súde je identický s návrhom podaným na súd v stanovenej lehote, aby
účinky rozhodcovského konania ostali zachované. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie potvrdil, pričom nárok na náhradu trov konania si voči žalobcovi neuplatnil.

12. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca a uviedol, že sa už dostatočne vyjadril ku všetkým
relevantným skutočnostiam a trvá na podanom odvolaní.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilný sporový

poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý
verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3.674,19 Eur
s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil existenciou Zmluvy o úvere uzavretej dňa 18.03.2010 medzi

žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver
vo výške 2.000,- Eur. Poskytnutý úver bol zabezpečený vlastnou zmenkou žalovaného vystavenou
dňa 18.03.2010, ktorú žalobca na základe dohody o vyplnení zmenky podľa čl. 14 VPPÚ vyplnil na
sumu 3.974,19 Eur z dôvodu neuhrádzania dohodnutých mesačných splátok zo strany žalovaného a
ktorá bola predložená žalovanému na zaplatenie dňa 29.10.2010. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa

13.11.2010 podal návrh na začatie rozhodcovského konania, ktoré bolo v zmysle ust. § 73 ods. 6
ZoSRK zastavené. V zmysle § 28 ods. 11 ZoSRK bol podaný v zákonom určenej trojmesačnej lehote od
zastavenia rozhodcovského konania návrh na súd na zaplatenie dlžnej sumy a doba spotrebiteľského
rozhodcovského konania sa nezapočítava do premlčacej doby. Z obsahu spisu okrem iného vyplýva,
že žalobca so žalobou predložil aj Oznámenie zo dňa 17.06.2015 o zastavení rozhodcovského konania
podľa § 73 ods. 6 ZoSRK vedeného proti žalovanému, z ktorého vyplýva, že dňa 15.11.2010 bol stálemu

rozhodcovskému súdu doručený návrh žalobcu voči žalovanému na zaplatenie peňažného plnenia
s príslušenstvom.

15. Okresný súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania, keďže nemal v konaní preukázaný predmet
uvedeného rozhodcovského konania a ani jeho súvis s nárokom uplatneným žalobcom v tomto konaní,

pričom ani z predloženého Oznámenia o zastavení konania nevyplývalo, akého konkrétneho peňažného
nároku voči žalovanému sa toto rozhodcovské konanie týkalo.

16. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom ku dňu 18.03.2010 Občiansky zákonník
(ďalej „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 54a OZ v platnom znení premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a
ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno
len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

19. Podľa § 33 ods. 1 prvý bod zákona č. 191/1950 Sb. zákona o zmenkách a šekoch (ďalej ZZŠ)
zmenku možno vystaviť na videnie.

20. Podľa § 70 ods. 1 ZZŠ zmenečné nároky proti prijímateľovi sa premlčujú v troch rokoch odo dňa
sročnosti zmenky.

21. Podľa § 28 ods. 11 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej
aj „ZoSRK“), ak je zriaďovateľovi zrušené povolenie, spotrebiteľské rozhodcovské konania vedené
rozhodcami zapísanými v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu sa zastavujú dňom
doručenia rozhodnutia ministerstva o zrušení povolenia zriaďovateľovi; o tejto skutočnosti je zriaďovateľ

povinný písomne informovať účastníkov neskončených spotrebiteľských rozhodcovských konaní do
15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia ministerstva o zrušení povolenia. Účinky už podaného
návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania a všetkých ďalších úkonov účastníkov
spotrebiteľského rozhodcovského konania zostávajú zachované, ak žalobca podá žalobu na súd do
troch mesiacov od výmazu stáleho rozhodcovského súdu zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov.

Dobaspotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonania,ktorébolozastavenépodľaprvejvety,sanezapočítava
do premlčacej doby podľa osobitného predpisu.

22. Podľa § 73 ods. 6 ZoSRK rozhodcovské konanie, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky
podľa tohto zákona a ktoré neskončilo pred 1. januárom 2015, sa týmto dňom prerušuje. V

rozhodcovskom konaní môže pokračovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom,
ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Ak sa zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2014 stal podľa odseku 5 členom zriaďovateľa nástupníckeho
stáleho rozhodcovského súdu, pokračuje sa v konaní pred nástupníckym stálym rozhodcovským súdom.Ak nástupnícky stály rozhodcovský súd nezíska povolenie do 15. júna 2015, v nasledujúci deň sa
rozhodcovské konania zastavujú a postupuje sa podľa § 28 ods. 11. Ak konal rozhodca, ktorý nezískal
povolenie alebo ktorý nie je zapísaný v zozname rozhodcov nástupníckeho stáleho rozhodcovského

súdu, ktorý získal povolenie, postupuje sa podľa § 24 ods. 2. Účinky úkonov v rozhodcovskom konaní
doteraz vykonaných zostávajú zachované.

23. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
18.03.2010 (ďalej aj „ZoSÚ“) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver

na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

24. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

25. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

26. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

27. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

28. Podľa § 366 písm. d) CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboliuplatnenévkonanípredsúdomprvejinštancie,možnovodvolanípoužiťlenvtedy,akichodvolateľ
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

29. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu a po vyhodnotení odvolacích dôvodov
dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené
skutočnosti správne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol.
Vzhľadom na obsah žalobcom podaného odvolania odvolací súd dodáva k veci nasledovné.

30. Súd prvej inštancie správne posúdil vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský podľa § 52
a nasl. OZ, keď žalobca ako právnická osoba má v predmete podnikania aj poskytovanie úverov a
z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že žalovaný by nebol spotrebiteľom v zmysle § 3 ods. 2
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Posúdenie uvedeného vzťahu medzi stranami
sporu ako spotrebiteľského na základe zmluvy o poskytnutí úveru sporné medzi stranami sporu nebolo.

Okresný súd vyhodnotil správne aj žalobcom tvrdené skutočnosti o existencii úverovej zmluvy uzavretej
stranami sporu dňa 18.03.2010, o poskytnutí úveru vo výške 2.000,- Eur, ako aj o zabezpečení tohto
záväzku žalovaného vlastnou blankozmenkou, ku vyplneniu ktorej na sumu 3.974,19 Eur došlo na
základe neplnenia zmluvných povinností zo strany žalovaného a ktorá bola predložená žalovanému
na zaplatenie dňa 29.10.2010. Tieto skutočnosti sporné neboli. Na základe uvedeného okresný súd

konštatoval, že zmenka sa stala splatnou jej predložením žalovanému na zaplatenie podľa § 33 ods. 1
písm. a) ZZŠ, od ktorého dňa začala plynúť premlčacia lehota troch rokov podľa § 70 ods. 1 ZZŠ. Žaloba
bola doručená na súd dňa 16.09.2015, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty. Okresný súd konštatoval,
že premlčaniu nemohlo zabrániť ani tvrdenie žalobcu o uplatnení nároku v rozhodcovskom konaní,
keďže žalobca neuviedol predmet rozhodcovského konania a jeho súvis s nárokom uplatneným v tomto

súdnom konaní a tieto skutočnosti nevyplývali ani zo žalobcom predloženého Oznámenia o zastavení
rozhodcovského konania.

31. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd odôvodnil zamietnutie žaloby na základe
skúmania premlčania uplatneného nároku ex offo aj bez námietky žalovaného podľa § 54a OZ.

Dospel k záveru, že vzhľadom na absenciu skutkových tvrdení a dôkazov nemal preukázanú totožnosť
žalobcom uplatneného nároku v rozhodcovskom konaní s nárokom uplatneným v tomto súdnom konaní.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia teda vyplýva, že okresný súd nemal preukázané účinky podľa§ 28 ods. 11 ZoSRK, v zmysle ktorého sa doba spotrebiteľského rozhodcovského konania nezapočítava
do premlčacej doby.

32. Odvolací súd konštatuje, že predmetné konanie sa začalo doručením žaloby na súd dňa 16.09.2015
za účinnosti predchádzajúcej procesnej úpravy - Občianskeho súdneho poriadku. Od 01.07.2016
nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok. V zmysle § 470 ods. 1 CSP sa na toto konanie použije
právna úprava Civilného sporového poriadku s výnimkami uvedenými v § 470 ods. 2 CSP, t.j. na
toto konanie sa nepoužijú ustanovenia o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení

protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Odvolací súd konštatuje,
že dôvodom zamietnutia žaloby bol záver okresného súdu o premlčaní žalobcom uplatneného nároku,
keď z tvrdení žalobcu a pripojených príloh nevyplývala a nebola preukázaná identita nároku uplatneného
v rozhodcovskom konaní s nárokom uplatneným v tomto súdnom konaní a preto okresný súd nemal
preukázané účinky podľa § 28 ods. 11 ZoSRK, podľa ktorého sa doba rozhodcovského konania sa
nezapočítava do premlčacej lehoty, ak je v zákonom stanovenej lehote podaný návrh na súd po

predchádzajúcom zastavení rozhodcovského konania. Odvolací súd sa s týmto záverom okresného
súdu stotožnil.

33. Žalobca síce v žalobe uviedol, že dňa 13.11.2010 podal návrh na začatie rozhodcovského
konania a predložil aj Oznámenie zo dňa 17.06.2015 o zastavení tohto rozhodcovského konania

a teda preukázal zastavenie tohto konania podľa § 73 ods. 6 ZoSRK. Okresný súd však správne
konštatoval, že z tohto Oznámenia nevyplýva identita predmetu rozhodcovského konania vedeného
proti žalovanému s predmetom tohto súdneho konania na základe žaloby žalobcu doručenej súdu
dňa 16.09.2015. Z Oznámenia o zastavení rozhodcovského konania vyplýva len to, že sa viedlo
rozhodcovské konanie proti žalovanému, z ktorého však nebola zrejmá konkrétna peňažná suma, ani

právny dôvod uplatnenia tejto sumy a ani skutkové okolnosti na základe ktorých sa domáhal žalobca voči
žalovanému zaplatenia peňažnej sumy v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ preto neboli predložené žiadne
inélistinnédoklady,záverokresnéhosúduonepreukázaníidentitypredmetusúdnehoarozhodcovského
konania zodpovedá obsahu spisu ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia. Podľa odvolacieho súdu
okresnýsúdpriposudzovaníidentitynárokuuplatnenéhovrozhodcovskomasúdnomkonanípostupoval

správne a nie je možné mu jeho postup vytýkať, keď nemôže byť vylúčené, že medzi tými istými stranami
sporu môžu existovať viaceré zmluvné vzťahy týkajúce sa viacerých odlišných nárokov. Zodpovedá
preto záveru okresného súdu, že z obsahu spisu ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia nevyplýva
identifikáciaatotožnosťnárokužalobcuuplatnenéhovrozhodcovskomkonaníavtomtosúdnomkonaní.

34. Žalobca v odvolaní namietal, že ust. § 73 ods. 6 a § 28 ods. 11 ZoSRK predpokladajú, že návrh
podaný na rozhodcovskom súde je identický s návrhom podaným na súd v stanovenej lehote, aby
účinky rozhodcovského konania ostali zachované. Odvolací súd súhlasí s týmto tvrdením žalobcu,
t.j. žalobcom citované ustanovenia predpokladajú súvis medzi rozhodcovským konaním a následne
podanou žalobou na súd, čo je predpokladom na to, aby sa do plynutia premlčacej doby nezapočítavala

doba rozhodcovského konania. Okresný súd však napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že práve
vyššie uvedený súvis medzi nárokom uplatneným v rozhodcovskom konaní a v tomto súdnom konaní
zo žalobcom predložených listinných dokladov nevyplýva. Keďže okresný súd správne poukázal na
dôkaznú povinnosť, ktorá zaťažuje žalobcu, pričom zo žalobcom predložených dôkazov nevyplýva
identita nároku uplatneného žalobcom v rozhodcovskom konaní a v tomto súdnom konaní, potom

okresný súd správne konštatoval, že nemal preukázané účinky podľa § 28 ods. 11 ZoSRK na plynutie
premlčacej lehoty, ktorej začiatok plynutia správne určil okamihom predloženia zmenky na zaplatenie,
t.j. od 29.10.2010. V prípade nepreukázania nezapočítavania doby trvania rozhodcovského konania
do plynutia premlčacej lehoty, potom trojročná premlčacia lehota podľa § 70 ods. 1 ZZŠ uplynula
dňa 29.10.2013 a pretože žaloba bola doručená na súd dňa 16.09.2015, okresný súd správne dospel

k záveru o premlčaní žalobcom uplatneného nároku.

35. Žalobca predložil spolu s odvolaním kópiu návrhu zo dňa 15.11.2010 na začatie rozhodcovského
konania, ktorý podal voči žalovanému. Odvolací súd konštatuje, že hoci sa toto konanie začalo za
účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, avšak od 01.07.2016 vzhľadom na okamžitú aplikabilitu sa

aplikuje na toto konanie právna úprava Civilného sporového poriadku s výnimkami podľa § 470 ods.
2 CSP.36. Podľa § 470 ods. 2 CSP nie je vylúčená aplikácia právnej úpravy novôt v odvolacom konaní
na konania, ktoré sa začali pred účinnosťou CSP. Žalobca predložil spolu s odvolaním kópiu návrhu
na začatie rozhodcovského konania, z ktorého vyplývajú skutkové okolnosti identifikujúce nárok

uplatnený žalobcom voči žalovanému v rozhodcovskom konaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že novota
v odvolacom konaní, keď novotou sa rozumie akýkoľvek prostriedok procesného útoku, t.j. v danom
prípade aj predloženie listiny ako dôkazu, je prípustná podľa § 366 písm. d) CSP len vtedy, ak takýto
prostriedok procesného útoku odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie. Žalobca neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by mu bránili predložiť kópiu návrhu na začatie

rozhodcovského konania už v konaní pred súdom prvej inštancie. V odvolacom konaní preto nebolo
preukázané splnenie podmienok uplatnenia novoty podľa § 366 písm. d) CSP. Odvolací súd preto na
kópiunávrhunazačatierozhodcovskéhokonaniapredloženúspolusodvolanímneprihliadolapovažoval
ju za neprípustnú novotu v odvolacom konaní.

37. Odvolací súd ďalej konštatuje, že hoci v tomto konaní, ktoré bolo začaté za účinnosti OSP, nie

je možné podľa § 470 ods. 2 CSP aplikovať inštitút sudcovskej koncentrácie konania, ak by bola v
neprospech strany sporu, avšak ust. § 470 ods. 2 CSP nevylučuje aplikáciu zákonnej koncentrácie
konania, podľa ktorej prostriedky procesného útoku a obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP). Okresný súd na pojednávaní dňa 25.03.2025
vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania a týmto okamihom došlo k ukončeniu možnosti uplatňovania

prostriedkov procesného útoku a obrany s výnimkou splnenia predpokladov novôt v odvolacom konaní.
Keďžežalobcanepredložilvkonanípredsúdomprvejinštanciekópiunávrhunazačatierozhodcovského
konania, z ktorého by bolo možné identifikovať totožnosť predmetu rozhodcovského konania a súdneho
konania, t.j. totožnosť nároku uplatneného voči žalovanému v týchto konaniach, potom okresný súd
postupoval správne, keď dospel k záveru o nepreukázaní nezapočítavania doby trvania rozhodcovského

konania do doby premlčania podľa § 28 ods. 11 ZoSRK.

38. Na tieto odvolacie dôvody preto odvolací súd neprihliadol a neprihliadol ani na novotu uplatnenú
žalobcom v rámci odvolania.

39. V ďalšej časti odvolania žalobca poukázal na povahu zmenky ako aj na dohodnuté podmienky
vyplnenia zmenky. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd neodôvodnil zamietnutie žaloby dohodou
o vyplňovacom práve zmenky a ani sa nezaoberal jej náležitosťami z hľadiska jej platnosti. Žalobcom
uvádzané tvrdenia vo vzťahu k zmenke a všeobecným podmienkam poskytnutia úveru nesmerujú voči
dôvodom zamietnutia žaloby. V tejto časti preto tvrdenia žalobcu o povahe zmenky a vyplňovacom práve

sú irelevantné a nemajú žiaden vzťah k dôvodom zamietnutia žaloby. Odvolací súd sa preto týmito
tvrdeniamižalobcunezaoberal,pretoženemalivplyvnaposúdeniesprávnostinapadnutéhorozhodnutia.

40. Žalobca žiadne iné odvolacie dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia neuviedol. Odvolací
súd zdôrazňuje, že za obsahové vymedzenie odvolania zodpovedá odvolateľ, ako to vyplýva napr.

z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/47/2022 zo dňa 19.10.2023. Znamená to, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom výlučne z dôvodov nesprávnosti
napadnutého rozhodnutia, ktoré v lehote na podanie odvolania uvedie a obsahovo vymedzí odvolateľ.
Pokiaľ žalobca v odvolaní nenamietal nesprávne právne posúdenie veci aj z iných dôvodov (okrem
nesprávnej interpretácie § 28 ods. 11 v spojení s § 73 ods. 6 ZoSRK), pričom pod nesprávnym právnym

posúdením sa rozumie aj aplikovanie nesprávnej právnej normy, odvolací súd nemohol preskúmať
napadnuté rozhodnutie aj z iných dôvodov prípadného nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože
mutožalobcaneumožniltým,ženeuviedolžiadnyinýodvolacídôvod,napr.aplikáciunesprávnejprávnej
normy. Odvolací súd pri dodržaní zásady kontradiktórnosti a rovnosti strán sporu nie je oprávnený
nahrádzať procesnú aktivitu odvolateľa a bez uvedenia odvolacích dôvodov, okrem posudzovania

procesných podmienok konania, nie je oprávnený posudzovať správnosť napadnutého rozhodnutia
z iných dôvodov ako boli uvedené v odvolaní.

41. Vzhľadom na obsah podaného odvolania, v ktorom žalobca neuviedol relevantné dôvody
nesprávnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto odvolací súd dospel k záveru o

správnosti napadnutého rozhodnutia.

42. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom
rozsahu, t.j. aj proti druhému výroku o náhrade trov konania. Keďže okresný súd žalobu zamietol,žalovaný bol v konaní úspešný a vznikol mu nárok na náhradu trov konania. Pretože žalovaný výslovne
uviedol, že si náhradu trov neuplatňuje, okresný súd rozhodol vo výroku II. správne, keď mu nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

43. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v celom
rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP.

44.Prirozhodovaníonáhradetrovodvolaciehokonaniasaodvolacísúdriadilust.§255ods.1spoužitím

§ 396 ods. 1 CSP. Pretože napadnuté rozhodnutie odvolací súd potvrdil, žalovaný bol v odvolacom
konaní úspešný v celom rozsahu. Keďže však žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu výslovne uviedol, že
si náhradu trov odvolacieho konania neuplatňuje, odvolací súd rozhodol, že mu nepriznáva nárok na
ich náhradu.

45. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).