Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 7, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 40P/101/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225202152
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Onuferová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1225202152.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II, v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C., narodená
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. dieťa rodičov: otec - L., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom A., právne
zastúpený: LOVÁSZ LEGAL s.r.o., so sídlom Železničiarska 18, Bratislava, matka - L. narodená
16.04.1983, trvale bytom A. XXX/XX, W., právne zastúpená: Mgr. Renáta Dobrovodská, advokát, so
sídlom Rožňavská 22, Bratislava, o návrhu navrhovateľa: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec,

F. Lehára 18, Lučenec, na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd ustanovuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, F. Lehára 18, Lučenec, za opatrovníka
maloletémudieťaťu:C.,narodenáXX.XX.XXXX,.nazastupovanievkonanívedenomnaMestskomsúde
Bratislava II pod sp. zn. 40P/101/2025.
II. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 08.07.2025 sa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec (ďalej
len „ÚPSVaR Lučenec“) domáha vydania neodkladného opatrenia, výchovného opatrenia, ktorým by
súd uložil maloletému dieťaťu povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu za účelom zabezpečenia
odbornej pomoci v Centre prevencie a poradenstva, ul. Dr. Herza 8, Lučenec.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje tým, že Rozsudkom Okresného súdu
Bratislava III č.k. 39P/176/2021 - 233 zo dňa 29.09.2022 bola maloletá C. na základe schválenej
rodičovskej dohody zverená do starostlivosti matky. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu
maloletej a oprávnenie stretávať s maloletou v určený čas. Matka sa s maloletou v marci 2023
presťahovala do C., neskôr do W. a touto zmenou začali medzi rodičmi nezhody a problémy pri
dodržiavaní rozsudku, ktoré sa obaja rodičia snažili vyriešiť podaním neodkladných opatrení a návrhmi

na zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu. Otec podal návrh na výkon rozhodnutia č.k.
37Em/3/2024, ktorý bol uznesením Mestského súdu Bratislava II zo dňa 28.04.2025 aj nariadený. Otec
pred nariadením výkonu rozhodnutia nebol v žiadnom kontakte s maloletou dcérou 19 mesiacov. Dňa
03.05.2025 a dňa 08.05.2025 sa otec pokúšal realizovať stretnutie s mal. dcérou C., ale neúspešne. Dňa
03.05.2025 bola otcom privolaná aj policajná hliadka, ktorá nezasiahla a odporučila otcovi podať trestné
oznámenie čo aj otec urobil. Na základe informácii od matky o priebehu stretnutia otca s maloletou

dcérou kolízny opatrovník za účelom zistenia ako uvedené skutočnosti prežívala maloletá C. vykonal
pohovor. Maloletá počas pohovoru odmietla vypovedať bez prítomnosti matky a psychológ pozoroval
u dieťaťa zvýšenú potrebu bezpečia a istoty a s tým spojenú vyššiu mieru intrapsychickej tenzie v jej
psychickom prežívaní. Aj z vyjadrení matky a správy z Materskej školy bolo poukázané na zmenené
správanie maloletej. Maloletá vyhľadáva blízkosť matky vo zvýšenej miere a dožaduje sa neustále jej
prítomnosti alebo v materskej škole prítomnosť dospelej osoby - učiteľky v MŠ. Uvedené zmenené

správanie mal. dieťaťa podrobnejšie popísala aj triedna učiteľka maloletej počas prípadovej konferencie.
V súvislosti so zmenou správania maloletej kolízny opatrovník predpokladá, že priebeh stretnutia sa sotcom a samotný účel tohto stretnutia mal negatívny dopad na psychické prežívanie maloletého dieťaťa.
Vzhľadom na to, že sa jedná o malé dieťa, ktoré je na svoju matku primárne citovo naviazané, je v
jeho záujme, aby sa rodičia vedeli na spôsobe starostlivosti o neho dohodnúť. Z priebehu pojednávaní

vyplynulo, že obidvaja rodičia javia rozdielne pohľady na to, čo je v najlepšom záujme ich maloletého
dieťaťa, v súvislosti s čím sa rodičia dostali do dlhodobého vzájomného konfliktu a ich komunikácia je
značne problematická. Uvedené nastavenie rodičov môže mať negatívny vplyv na prežívanie a celkový
psychosociálny vývin ich maloletého dieťaťa, a je potrebné eliminovať takéto formy správania rodičov.
Kolízny opatrovník navrhol aj na základe týchto skutočností výchovné opatrenie - odborné poradenstvo

za účelom zlepšenia, obnovenia rodičovskej narušenej komunikácie. Z výpovedí matky, podnetu z
materskej školy a prebiehajúcich konaní sa kolíznemu opatrovníkovi javí, že maloletá C. môže byť
vystavená stresovým situáciám plynúcich z výrazného konfliktu rodičov čo v každom prípade môže
negatívne vplývať na zdravý psychický a sociálny vývin mal. dieťaťa.

3. K návrhu navrhovateľ doložil: Zápisnicu z prípadovej konferencie ÚPSVaR Lučenec zo dňa

01.07.2025,VyjadrenieMaterskejškoly,E.zodňa10.06.2025,ÚradnýzáznamÚPSVaRLučeneczodňa
09.05.2025, Odpoveď OR PZ v Lučenci zo dňa 19.06.2025, Žiadosť Materskej školy zo dňa 11.06.2025.

4. Otec vo svojom vyjadrení zo dňa 14.07.2025 uviedol, že s návrhom ÚPSVaR Lučenec nesúhlasí.
Poukazuje na skutočnosť, že na Okresnom súde Lučenec je v súčasnosti vedené konanie, v ktorom

žalobkyňa maloletá C. žaluje ÚPSVaR Lučenec vo veci ochrany osobnosti. Maloletá C. sa domnieva,
že činnosťou ÚPSVaR Lučenec dochádza k zásahom do jej práva na súkromie a rodinný život, pričom
tieto zásahy sú takej intenzity, že viac nie je možné ich prehliadať. Aj v prebiehajúcom konaní o úpravu
rodičovských práv a povinností vedenom na Mestskom súde Bratislava II, pod sp. zn. 40P/76/2024
bol oznámený vznik konfliktu záujmov medzi ÚPSVaR Lučenec a maloletou C.. Z uvedeného dôvodu

nepovažuje otec za vhodné, aby do rozhodnutia súdu o ďalšom postupe vykonával ÚPSVaR Lučenec
akékoľvekďalšiekrokyvovzťahukmaloletejC..Konanie,ktorýmdochádzakzásahomdoosobnostných
práv maloletej, maloletá C. okrem iného vidí v účelovom vynechávaní otca z úkonov. O uskutočnení
pohovoru dňa 09.05.2025 nebol otec žiadnym spôsobom informovaný a o jeho realizácii sa dozvedel
až z dokumentu zverejneného v elektronickom súdnom spise. O výsledkoch uskutočneného pohovoru

s maloletou sa tiež dozvedel až zo samotnej správy, pričom však matka bola o výsledkoch informovaná
bezodkladne po ukončení pohovoru s maloletou a mala príležitosť sa k nim vyjadriť. Rovnako tomu je
aj pri ostatných pohovoroch vykonávaných s maloletou. v správe sa uvádzajú názory matky na situáciu
po tom ako bola oboznámená s výsledkami pohovoru s maloletou. Otec dáva do pozornosti vyjadrenie
matky, že si všíma väčšiu naviazanosť maloletej na jej osobu po poslednom „stretnutí“ maloletej s otcom,

avšak činí tak až po tom ako jej boli prezentované závery z pohovoru s maloletou. Z uvedeného je tak
zrejmé, že matka je informovaná bezodkladne, má možnosť sa k zisteniam ÚPSVaR Lučenec vyjadriť a
jej vyjadrenia sa berú do úvahy aj pri vyhotovovaní správ ÚPSVaR Lučenec, pričom otec je ponechaný
v nevedomosti pokiaľ sa dané skutočnosti nedostanú do súdneho konania. Možnosť akokoľvek sa
vyjadriť otec dostane až pred súdom, čo však už nie je reflektované v záveroch ÚPSVaR Lučenec,

ktoré následne vedú k tomu, že otec je vnímaný ako negatívna osoba. Takýmto konaním dochádza k
zásahom do práv maloletej na rodinný život a do jej súkromia, keď je otec z jej života vyčleňovaný.
Dokonca skutočnosť, že ÚPSVaR Lučenec sa zaujíma len o názor matky implicitne potvrdzuje aj
samotný ÚPSVaR v návrhu, keď uvádza (cit.): „Na základe informácii od matky o priebehu stretnutia otca
s maloletou dcérou kolízny opatrovník za účelom zistenia ako uvedené skutočnosti prežívala maloletá

C. vykonal pohovor.“. Avšak už nikde ÚPSVaR Lučenec neuvádza, že ako priebeh stretnutia vnímal
otec, resp. ako stretnutie prebiehalo z pohľadu otca. Je tomu tak z dôvodu, že to ÚPSVaR Lučenec
nezaujíma a to aj napriek skutočnosti, že niekoľkokrát v priebehu mnohých súdnych konaní vedených
medzi matkou a otcom bolo preukázané, že matka vo svojich vyjadreniach uvádza klamlivé skutočnosti
a zavádza súd (táto skutočnosť priamo vyplýva z rozhodnutí súdov vyššej inštancie, známe súdu z

vlastnej činnosti). Napriek tomu pre ÚPSVaR Lučenec je jediným relevantným názorom, názor matky.
Podľa názoru otca je uvedené jasným dôkazom jeho tvrdení, že ÚPSVaR Lučenec nekoná nezaujato a
neplní si svoju zákonnú povinnosť konať v najlepšom záujme maloletej. Pohovor opätovne prebehol za
prítomnosti matky v miestnosti počas vykonávania pohovoru a bez vedomia otca. Nakoľko práve takéto
pohovory sú jediným spoľahlivým spôsobom ako je možné zistiť skutočný názor dieťaťa je nevyhnutné,

aby boli v čo najvyššej miere objektívne, nestranné a nezaujaté, a aby sa ako objektívne aj javili. Maloletá
má právo na to, aby aj jej druhý riadny rodič a zákonný zástupca (otec) bol informovaný o úkonoch,
ktoré sa s ňou vykonávajú a aby mal v tomto rozsahu rovnaké práva ako matka. Obsahom vykonaného
pohovoru bolo zistenie dojmov maloletej zo „stretnutia“ s otcom, ktoré však v realite neprebehlo zdôvodu, že matka ho aj napriek vykonateľnému rozhodnutiu neumožnila. Dopytovanie sa maloletej na
stretnutie, ktoré sa ani neuskutočnilo je opätovne účelovým krokom, ktorý nie je možné hodnotiť ako
objektívny a nestranný. Súčasne konať tak bez akéhokoľvek upovedomenia otca zasahuje do práva

maloletej, aby bol otec o maloletej informovaný. ÚPSVaR Lučenec nevyvíja snahu zabezpečiť rovnaké
príležitosti pre oboch rodičov ale vyvíja len snahu zabezpečiť zdanie, že poskytuje obom rodičom
rovnaké príležitosti. Svojim konaním ÚPSVaR Lučenec ubližuje psychickému vývoju maloletej a koná
v rozpore s jej najlepším záujmom. Z uvedeného dôvodu nie je možné predpokladať, že poradenstvo
v Centrum prevencie a poradenstva (ďalej len „CPP“) Lučenec je pre maloletú najlepším riešením.

Súčasne si otec dovoľuje dať do pozornosti súdu, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby
on neustále cestoval do približne 250 kilometrov vzdialeného mesta, pričom aktuálny nezákonný stav
nastolila matka maloletej svojim bezohľadným konaním, keď maloletú premiestnila cez pol Slovenska
bez súhlasu otca, dokonca bez jeho informovania. Otec nesúhlasí s návrhom, aby maloletá Lea
navštevovala CPP v Lučenci. Posledný zákonný trvalý pobyt maloletej je v Q., pričom toto mesto
bolo obvyklým pobytom maloletej aj v čase začatia konania vo veci samej. V blízkosti jej posledného

zákonného trvalého bydliska, resp. obvyklého pobytu žije jej otec, ktorý má s maloletou riadne určený
styk, a to právoplatným a vykonateľným rozhodnutí súdu. Nebolo by preto ani pre maloletú žiadnou
záťažou keby navštevovala napríklad CPP v Bratislave počas realizácie styku s otcom. Matka svojim
nezákonným konaním premiestnila maloletú do C. z dôvodu, že v tomto meste majú jej rodičia vysoký
vplyv z dôvodu ich predchádzajúcich profesií. Otec matky, pán I., ktorý je v súčasnosti na dôchodku, bol

dlhoročným vedúcim Okresného riaditeľstva policajného zboru v C. a tak je odôvodnený predpoklad, že
do dnešného dňa má v rámci policajného zboru dobré vzťahy s príslušníkmi policajného zboru a vplyvné
kontakty. Rovnako má vplyvné kontakty aj matka L., J., ktorá je bývalou vyšetrovateľkou ÚBOK. Matka
podnikla všetky (aj protizákonné kroky), aby sa konania ohľadom maloletej presunuli do Lučenca. O
nezákonnom premiestnení maloletej rozhodoval aj Ústavný súd SR, ktorý dospel k záveru, že matka

skutočne nezákonné premiestnila maloletú do Lučenca. V demokratickom a právnom štáte nemôže
byť poskytnutá ochrana nezákonnému konaniu. Matka už niekoľko rokov zneužíva právny systém
Slovenskej republiky, manipuluje s ním vo svoj prospech, a to bez ohľadu na to, že svojim konaním
ubližuje maloletej C. a koná v rozpore s jej najlepším záujmom. ÚPSVaR C. dlhodobo považuje matku za
jediného plnohodnotného rodiča maloletej a robí úkony smerom k naplneniu najlepšieho záujmu matky a

nie maloletého dieťaťa a to aj napriek tomu, že ÚPSVaR C. má vedomosť o protiprávnych krokoch matky.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je otec názoru, že ÚPSVaR C. nie je spôsobilý na podanie
návrhu (nie je aktívne vecne legitimovaný). Súčasne otec poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom
na uvedené skutočnosti je absolútne nevhodné, aby za daného skutkového stavu ÚPSVaR Lučenec
vykonával akékoľvek kroky vo vzťahu k maloletej a aby bolo o jeho návrhoch rozhodované. Vzťahy

medzi matkou, otcom, maloletou a ÚPSVaR Lučenec sú komplikované a rozvetvené do niekoľkých
rovín. V danej veci je potrebné vykonať riadne dokazovanie a nie len osvedčenie skutočností ako je
tomu pri neodkladnom opatrení. Otec je presvedčený, že neodkladným opatrením nie je možné uložiť
výchovné opatrenie. Neodkladné opatrenie má byť vydané len v špecifických situáciách, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery. Súčasne neodkladné opatrenie má mať charakter dočasnosti a nemá

nahrádzať rozhodnutie vo veci samej. V prípade, že súd neodkladné opatrenie v znení navrhovanom
ÚPSVaR C. vydá, odpadá potreba konania vo veci samej, nakoľko neodkladné opatrenie v navrhovanom
znení nahrádza v celom rozsahu rozhodnutie vo veci samej. Pred rozhodnutím o uložení výchovného
opatrenia je nevyhnutné vykonať riadne dokazovanie, ktoré je možné len v konaní vo veci samej. Na
základe vyššie uvedených skutočností má otec za preukázané, že o nariadení výchovného opatrenia v

znení v akom ho navrhuje ÚPSVaR C. nie je možné rozhodnúť v neodkladnom opatrení a navrhuje, aby
súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.

5. Matka vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 06.08.2025 uviedla, že ÚPSVaR C. svoj návrh
odôvodnil nielen výpoveďami Matky, ale hlavne podnetom z Materskej školy, ktorú maloletá C.

navštevuje, prebiehajúcimi konaniami, v rámci ktorých sa kolíznemu opatrovníkovi, navnímajúc samotnú
maloletú javí, že maloletá môže byť vystavená stresovým situáciám plynúcich z výrazného konfliktu
rodičov, čo v každom prípade môže negatívne vplývať na zdravý psychický a sociálny vývin mal.
dieťaťa. Matka vyjadruje súhlas s návrhom ÚPSVaR C.. Rozdielne pohľady na najlepší záujem
dieťaťa a problémy v komunikácii nie sú dôsledkom správania oboch rodičov, ale výlučne Otca,

ktorý sa nezapája a ani nechce zapájať do riešenia situácie. Matka, naopak, dôsledne pracuje
na zlepšení vzájomnej komunikácie a všetkými dostupnými prostriedkami sa snaží o obnovenie
normálnej komunikácie, čo potvrdzuje jej účasť na prípadovej konferencií dňa 01.07.2025 a pravidelných
poradenských psychologických stretnutiach, ktoré jej boli nariadené. Otec tieto aktivity systematickyignoruje, nezúčastňuje sa na žiadnych poradenských sedeniach a neprejavuje žiadny záujem o
zlepšenie svojej komunikácie s Matkou a ani o riešenie problému. Týmto konaním, ktoré je v priamom
rozpore s úsilím Matky, Otec aktívne bráni pozitívnemu vývoju a zlepšeniu situácie, čo môže mať a

v konečnom dôsledku má, neblahý dopad na maloletú C.. Na základe vyššie uvedených skutočností
Matka navrhuje, aby súd návrhu vyhovel.

6. Podľa § 117 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ak treba, aby
za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého,

u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za
opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

7. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (zákon o rodine), žiadny z rodičov nemôže
zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov
medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom

navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo
pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník"). Je potrebné, aby bol maloletý
zastúpený opatrovníkom. Preto súd v zmysle § 117 CMP v nadväznosti na § 31 ods. 2 zákona o rodine
ustanovilzaopatrovníkaorgánsociálnoprávnejochranydetíasociálnejkurately-Úradpráce,sociálnych
vecíarodinyBratislava,oddeleniesociálnoprávnejochranydetíasociálnejkurately(výrokI),nakoľkoide

okonaniekuktorémuzjavnemôžedôjsťkukonfliktuzáujmovrodičovasúdvdanomprípadenepovažuje
za účelné ustanoviť opatrovníka z okruhu blízkych osôb. Opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu
v záujme maloletého dieťaťa (§ 61 ods. 1 v nadv. § 31 ods. 4 zákona o rodine).

8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),

na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení zákona č. 87/2017
Z. z. (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

13. Podľa § 327 CSP, k návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú..

14. Podľa § 328 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán (resp. účastníkov konania v zmysle Civilného mimosporového poriadku)
a bez nariadenia pojednávania.16. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

17. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej

18. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie

odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

19. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných

opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo
inému odbornému poradenstvu.

20.Podľačlánku5.Zákonaorodine,záujemmaloletéhodieťaťajeprvoradýmhľadiskomprirozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky

na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

21. Neodkladné opatrenie súd nariadi vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa
neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých
situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu, resp. aj z písomných dôkazov k nemu pripojených. V konaní
starostlivosti o maloleté deti súdy prihliadajú predovšetkým na záujem maloletých detí, rovnako pri

rozhodovaní sledujú v prvom rade záujem detí.

22. Z rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 20.10.2021, so sp. zn 12CoP/52/2021:
„Odvolacísúdzastávanázor,ženemožnoneodkladnýmopatrenímnariadiťvýchovnéopatrenie,nakoľko
výchovné opatrenie je samostatným konaním, upraveným hmotným právom podľa ust. §37 ZoR,

vyžadujúcim postup ako v konaní vo veci samej, t. j. nariadenie pojednávania, vykonanie dokazovania a
rozhodnutie vo veci samej, ktoré sa stáva po nadobudnutí právoplatnosti exekučným titulom. Ak by súd
vyhovel takémuto návrhu a uložil by splnenie povinnosti už priamo v rozhodnutí o neodkladnom opatrení,
konanie vo veci samej by stratilo svoj zmysel, resp. nebolo by o čom konať, lebo o výchovnom opatrení
by sa rozhodlo už nariadením neodkladného opatrenia. Podľa názoru odvolacieho súdu v prípade

nariadenia neodkladného opatrenia v znení požadovanom navrhovateľom by neodkladné opatrenie
nevykazovalo charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej ochrany, ale teda by konzumovalo vec
samú.“

23. Z rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 11.02.2022, so sp. zn. 12CoP/3/2022:

„Odvolací súd sa stotožňuje s prokurátorom, že výchovné opatrenie (a to ani opakované) nie je možné
nariadiť neodkladným opatrením. Odvolací súd sa touto otázkou už zaoberal a v uznesení sp. zn.
12CoP/52/2021 zo dňa 20. 10. 2021 uviedol, že účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých
je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením.
Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo

veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne
poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam.“24. Z rozhodnutie Krajského sudu Trnava zo dňa 07.05.2025, so sp. zn. 12CoPno/7/2025: „Otec sa
však uloženia výchovného opatrenia domáhal v konaní o rozvod manželstva a s ním spojeným konaním
o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Je pritom potrebné

konštatovať, že súd o nariadení výchovného opatrenia podľa § 37 Zákona o rodine rozhoduje rozsudkom
v konaní vyžadujúcom si postup ako v konaní vo veci samej (t. j. nariadenie pojednávania, vykonanie
dokazovania v rozsahu potrebnom na zistenie skutočného stavu veci a na vydanie rozhodnutia
vo veci samej). Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd návrh otca na nariadenie výchovného
opatrenia zamietol. Pokiaľ by aj odvolací súd posúdil tento návrh otca ako návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia o uloženie výchovného opatrenia, odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle
záverov rodinnoprávneho kolégia výchovné opatrenie, resp. povinnosť zúčastniť sa na psychologickom
poradenstve sa ukladá v konaní vo veci samej, nie vo forme neodkladného opatrenia, či procesného
uznesenia (vynímajúc konanie o výkon rozhodnutia).“

25. Súd po oboznámení sa s návrhom navrhovateľa, priloženými listinnými dôkazmi, ako aj vyjadreniami

otca a matky, s poukazom na citované zákonné ustanovenia a rozhodnutia odvolacích súdov, dospel
k záveru, že nariadiť neodkladným opatrením výchovné opatrenie podľa návrhu navrhovateľa nie
je možné a preto návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladnému opatrenia zamietol. Výchovné
opatrenie podľa § 37 Zákona o rodine predstavuje samostatný hmotnoprávny inštitút a jeho realizácia
si vyžaduje vedenie riadneho súdneho konania vo veci samej. Takéto konanie zahŕňa nariadenie

pojednávania, vykonanie dokazovania a následné meritórne rozhodnutie. Neodkladné opatrenie podľa
procesnoprávnych predpisov slúži na zabezpečenie dočasnej, predbežnej ochrany práv alebo na
zabránenie vážnej ujme, pričom nemá charakter definitívneho rozhodnutia o veci samej. Jeho účelom
je zabezpečiť stav veci do času, než bude možné riadne rozhodnúť v meritórnej rovine. V prípade, že
by súd nariadil neodkladné podľa návrhu navrhovateľa, nešlo by opatrenie s charakterom dočasnosti a

predbežnosti poskytovanej ochrany, ale fakticky by nahradilo rozhodnutie vo veci samej.

26. Ďalšie argumenty účastníkov súd považoval za nadbytočné, bez potreby sa s nimi osobitne
vysporiadať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania.

27. Súd záverom poznamenáva, že rodičia maloletého by si mali uvedomiť, že pokiaľ sledujú najlepší
záujem svojho dieťaťa, mali by v prvom rade spolu riadne komunikovať, byť ochotní a schopní dohodnúť
sa aspoň na „čiastočných“ veciach týkajúcich sa výkonu ich starostlivosti o maloletého. Úlohou rodiča,
ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa
vytváral priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s maloletým dieťaťom a to najmä vedením dieťaťa

k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04.03.2014 sp.
zn. 5Co/305/2013).

28. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia §52 CMP, žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti výroku I tohto uznesenia nie je možné podať odvolanie (§ 357 CSP a contrario).

Proti výrokom II, III, tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia
na Mestskom súde Bratislava II. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).