Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120203637
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5120203637.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu
a členov senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu:
A. B. C., nar. X.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, D. - E., právne zastúpený spoločnosťou Advokátska
kancelária JUDr. Michal Krnáč, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, proti žalovanej: C. F.,
nar. X.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, D., právne zastúpená JUDr. Miroslavom Ivanovičom, advokátom so

sídlom Grösslingova 45, Bratislava, o zaplatenie 16.075,56 EUR
s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k.
7C/24/2020-333 zo dňa 11.12.2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie ostáva nedotknutým vo výroku I. o zastavení konania.

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje vo výroku II. o trovách konania.

Strany sporu n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) zastavil konanie pri
aplikácii § 144, § 145 ods. 1, 2 a § 146 ods. 1 CSP s ohľadom na dispozičný právny úkon žalobcu –
späťvzatie žaloby. Dodal, že súhlas žalovanej so späťvzatím nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu došlo

pred začatím predbežného prejednania sporu, resp. pojednávania.

2. Nadväzne súd prvej inštancie s použitím § 256 ods. 1 a 2 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP priznal žalovanej
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. Konštatoval, že nevzhliadol dôvody
hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania v zmysle § 257 CSP. Tým, že žalobca
zobral žalobu proti žalovanej späť, nesie procesné zavinenie na zastavení konania, z ktorého dôvodu

žalovaná má nárok na náhradu trov voči žalobcovi v celom rozsahu.

3. Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o trovách konania, podal odvolanie žalobca a domáhal sa jeho
zmeny v podobe nepriznania náhrady trov žiadnej zo sporových strán.
4. Namietal, že podanou žalobou sa domáhal voči žalovanej zaplatenia žalovanej sumy
z dôvodu, že v čase podania žaloby bol v zmysle faktického ako aj právneho stavu vlastníkom sporného

bytu, ktorý užíva žalovaná, pričom za jeho užívanie neposkytovala žalobcovi ako t. č. evidovanému
vlastníkovi žiadne protiplnenie titulom užívania jeho veci – nájomné.
5. V dôsledku rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/1/2023 zo dňa 7.5.2024 už žalobcovi
nesvedčí vlastnícke právo k predmetnému bytu (ktorého užívateľom je žalovaná), preto žalobca zobral
svoju žalobu v celom rozsahu späť. V podanom späťvzatí súčasne uviedol skutočnosti, ktoré nesporne
predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by ani jednej zo sporových strán súd nemal

priznať nárok na náhradu trov konania. Okresný súd však nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitnéhozreteľa, pre ktoré by ani jednej zo sporových strán nemal priznať nárok na náhradu trov konania v zmysle
ust. § 257 CSP.
6. Odvolateľ argumentoval, že na Okresnom súde Žilina sú vedené aj iné konania,

vrámciktorýchsažalobcadomáhalvydaniabezdôvodnéhoobohateniavočiužívateľombytov,kuktorým
mu svedčalo vlastnícke právo pred vydaním označeného rozsudku Najvyššieho súdu SR, nakoľko aj
títo iní užívatelia bytov, vlastníctvo ktorých žalobcovi vyplývalo v zmysle zápisu v katastri nehnuteľností,
neuhrádzali žalobcovi ani nikomu inému žiadne protiplnenie za užívanie týchto bytov. V rámci konania
vedeného pod sp. zn. 13C/15/2020 žalobca v nadväznosti na spomínané rozhodnutia, ktorými bola

určená neplatnosť kúpnej zmluvy, podal návrh na zmenu v osobe žalobcu, a to na osobu správcu
konkurznej podstaty úpadcu - spoločnosti ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., Štefánikova 15, Bratislava, IČO:
31 328 750, avšak tento návrh bol rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 13C/15/2020-263 zo dňa
15.10.2024 zamietnutý a následne pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd zamietol
aj žalobu žalobcu. Práve z dôvodu právneho názoru vysloveného v uvedenom rozsudku sa žalobca
rozhodol späťvziať aj žalobu, ktorá bola predmetom tohto konania.

7. Berúc do úvahy všetky okolnosti danej veci, teda najmä skutočnosť, že žalobcovi svedčalo po viac ako
20 rokov vlastnícke právo k bytu, ktorý žalovaná užívala a stále užíva, hoci za toto užívanie neuhrádzala
žalobcovi ani inej osobe žiadne protiplnenie titulom užívania cudzej veci, zo spôsobu, ako následne
súd rozhodol vo vzťahu k povinnosti žalobcu znášať trovy konania je podľa žalobcu zrejmé, že súd
nedôvodne a nespravodlivo odignoroval okolnosti a skutočnosti, pre ktoré žalobca predmetné konanie

vôbec inicioval a za akých následne došlo aj k zrušeniu jeho právneho titulu (vlastníckeho práva) k
dotknutému bytu.
8. Zároveň odvolateľ v tejto spojitosti poukázal na skutočnosť, že v priebehu konania boli vydané aj
rozhodnutia, ktoré platnosť príslušnej kúpnej zmluvy (a tým aj vlastnícke právo žalobcu k príslušnému
bytu) naopak konštatovali.

9. Okrem toho, za obdobie, kedy žalobcovi svedčalo vlastnícke právo k predmetnému bytu, si žalobca
vždy plnil všetky povinnosti a záväzky (finančné aj iné), ktoré ako evidovaný vlastník tohto bytu bol
povinný plniť, čo predstavuje v súčte nie nezanedbateľnú hodnotu, návratnosť ktorej je otázna. Žalovaná
počas tohto obdobia napriek tomu, že byt užívala, žalobcovi žiadne protiplnenie (ako kompenzáciu
nákladov vynakladaných na byt žalobcom) neposkytovala.

10. Podľa žalobcu ani predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, nevyvrátili skutočnosť, že žalovaná
príslušný byt skutočne užíva bez toho, aby bola jeho vlastníkom a súčasne bez toho, aby za toto užívanie
cudzej veci uhrádzala nájomné, resp. poskytovala oprávnenej osobe akékoľvek plnenie titulom užívania
cudzej veci – žalovaná pritom odmietala takéto úhrady poukazovať žalobcovi ako t. č. vlastníkovi daného
bytu v zmysle zápisu v katastri nehnuteľností, no zároveň takéto plnenie neposkytovala celú dobu ani

správcovi konkurznej podstaty úpadcu ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., Štefánikova 15, Bratislava, IČO: 31
328 750, hoci nárok žalobcu namietala práve tvrdením, že žalobcovi vlastníctvo k tomuto bytu nesvedčí,
z čoho vyplýva, že za vlastníka stále považovala úpadcu, a preto bola povinná takéto plnenie poskytovať
správcovi konkurznej podstaty, no ani túto povinnosť si neplnila.
11. S ohľadom na uvedené mal odvolateľ za to, že v otázke posudzovania nároku na náhradu trov

konania mal súd prihliadnuť na (i) postoj a správanie sa žalovanej k (ne)plneniu si jej povinnosti uhrádzať
za užívanie cudzej veci primeranú odplatu, k čomu tento dlhodobo odmietala pristúpiť, čím je bez
akýchkoľvekpochybnostímožnétotokonaniežalovanejoznačiťakokonanievrozporesdobrýmimravmi
a taktiež aj na (ii) skutočnosť, že žalobca sa predmetného nároku uplatneného danou žalobou domáhal
s poukazom na t. č. v jeho prospech svedčiaci zápis vlastníckeho práva k bytu obývanom žalovanou,

kedy žalobca titulom tohto zápisu vlastníckeho práva vynakladal nemalé náklady spojené s vlastníctvom
tohto bytu (náklady za správu bytového domu, daňové povinnosti a pod.), kedy žalovaná tento byt bez
poskytovania primeraného protiplnenia dlhé roky užívala.
12. Záverom žalobca poukázal na fakt, že daný byt patrí do konkurznej podstaty úpadcu ŽELSTAV, A-Z,
spol. s r.o., a rovnako aj v tomto konaní uplatňovaný nárok je súčasťou tejto konkurznej podstaty, preto

je podanie predmetnej žaloby nutné posudzovať aj ako konanie žalobcu so starostlivosťou riadneho
hospodára, a to vo vzťahu k nespornému faktu, že na strane žalovanej dochádzalo a stále dochádza k
bezdôvodnému obohacovaniu sa voči vlastníkovi daného bytu.

13. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne
legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal
uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa§ 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v napadnutom výroku II. v zmysle § 387 ods. 1 CSP
potvrdil. V nenapadnutom výroku I. ostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté.

15. Právna teória a súdna prax sú zajedno v tom, že procesné zavinenie za zastavenie konania podľa
§ 256 ods. 1 CSP je potrebné hodnotiť výlučne z procesného hľadiska, čo znamená, že rozhodujúcimi
skutočnosťamipreposúdeniezodpovednostizazastaveniekonaniasútie,ktorévzniklipozačatíkonania
a majú procesný základ. Zároveň platí, že zavinenie je možné interpretovať v zmysle príčinnej súvislosti,
v ktorej príčinou je správanie strany sporu a následkom ukončenie konania zastavujúcim uznesením.

16. Rozvinúc opísané, ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je
povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách skúmať procesnú zodpovednosť za daný výsledok sporu na
oboch procesných stranách, teda na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu
muselvziaťspäťpresprávaniežalovaného,potomjepotrebnékonštatovať,žežalovanýprocesnezavinil
zastavenie konania. Rozhodujúcou z hľadiska procesného zavinenia zastavenia konania pri späťvzatí
žaloby je preto len skutočnosť, že žalovaný plnil to, čoho sa žalobca domáhal a že len z toho dôvodu

vzal žalobca žalobu späť (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s. 933). Ak by žalobca
žalobu vzal späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda
ak nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, v takom prípade znáša (nahradí) trovy žalovaného
žalobca.

17. V okolnostiach posudzovanej veci bol procesný úkon žalobcu reakciou/odpoveďou výlučne a len na
jeho neúspech v inom konaní o určenie vlastníckeho práva za byt, vo vzťahu ku ktorému sa (žalobca)
domáha plnenia (nájomného) v predmetom/tomto konaní.
18.Týmjebezďalšiehovylúčenáeventualita,žekspäťvzatiužalobydošlopresprávaniežalovanej,ktorá
(eventualita) by mohla zakladať procesné zavinenie žalovanej (a tomu zodpovedajúci nárok žalobcu na

náhradu trov). Žalovaná sa totiž, po podaní žaloby, nesprávala tak, ako žalobca požadoval, naopak,
uplatnený nárok (vrátane vlastníckeho práva žalobcu) v celom rozsahu a od počiatku popierala.

19. Pokiaľ sa žalobca následne domáha posúdenia širších okolností prípadu ako dôvodov hodných
osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov žalovanej strane, takýto postup je vo všeobecnosti

prípustný/možný (a normovaný v rámci § 257 CSP).
20. Odvolací súd však, v zhode s názorom súdu prvej inštancie, nevzhliadol v konkrétnostiach súdenej
veci okolnosti tak výnimočného charakteru, ktoré by odôvodnili odklon od všeobecného princípu
(procesného zavinenia) určujúceho pri dispozícii so žalobou. Práve (kľúčová) okolnosť vlastníctva
(ako prejudiciálna otázka) bytu, resp. bytového domu, totiž bola medzi sporovými stranami dlhodobo

(pred začatím tohto konania) problematická, pričom Okresný súd Žilina už rozsudkom z 2.10.2002
a nadväzne Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 1.7.2004 vyslovil absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy
zakladajúcej vlastníctvo žalobcu. Označený rozsudok síce bol následne zrušený (rozsudkom NS SR z
26.2.2016), uvedené však len ilustruje mieru spornosti otázky vlastníckeho práva, od ktorého žalobca
svoj nárok odvodzuje. A za takejto „nejasnej situácie“ žalobca uplatnil na súde nárok na bezdôvodné

obohatenie, t. j. vedome podstúpil riziko (možného) procesného neúspechu v prípade, ak nepreukáže
svoje východiskovo tvrdené vlastnícke právo.
21. Z uvedeného vyplýva, že ide o pomerne štandardný prípad sporu, kde sa preukázala dôvodnosť/
správnosť procesnej obrany žalovanej strany. Na tom nič nemení skutočnosť, že k tomu došlo v inom,
súvisiacom súdnom konaní.

22. Úplne bez právnej relevancie vo (vzájomnom) vzťahu sporových strán tohto konania ostáva
argumentácia žalobcu o „konaní starostlivého hospodára“ majúcom sa týkať konkurznej podstaty tretej
osoby. Žalovaná tiež v konaní preukázala, že pravidelne uhrádzala náklady spojené s užívaním bytu
správcovi bytového domu. Nemožno preto konštatovať neplnenie si tejto základnej povinnosti nájomcu.

23. Opísané vo svojom súhrne viedlo odvolací súd k záveru o vecnej správnosti napadnutého výroku.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP tak, že strany nemajú nárok na ich náhradu. Odvolateľ – žalobca nebol v tomto štádiu konania
úspešný, preto nemá nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu z obsahu spisu nevyplýva v súvislosti

odvolacím prieskumom vznik žiadnych trov žalovanej strane (§ 251 CSP). Takéto „jednoetapové“
rozhodnutie o (celom) nároku na náhradu trov konania zodpovedá aj východiskám a záverom ustálenej
rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (bližšie napr. rozhodnutie publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018).25. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.