Rozsudok – Život a zdravie – Poriadok vo… ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 14, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/84/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123010540
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123010540.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr.

Kataríny Stanislavskej a JUDr. Juraja Dziaka (sudca spravodajca), v trestnej veci obžalovaných: 1. A.
B. a 2. C. D., pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom
výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného
zákona (všetko Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024), o odvolaniach oboch obžalovaných
a poškodeného E. F. proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 17.03.2025 sp. zn. 28T/8/2023 -
419, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.10.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného E. F., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom

B. H. XX, E., C. I., Slovenská republika, so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkazuje
na civilný proces.

II. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaných A. B., nar. XX.XX.XXXX v G. a C. D.,
nar. XX.XX.XXXX v G., z a m i e t a j ú.

V ostatnej časti zostáva napadnutý rozsudok nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 17.03.2025 sp. zn. 28T/8/2023 - 419 (ďalej aj ,,napadnutý

rozsudok“), boli obaja obžalovaní, a to obžalovaný A. B. (ďalej len ,,obžalovaný 1“) a obžalovaný C. D.
(ďalej len ,,obžalovaný 2“) uznaní za vinných z úmyselného prečinu ublíženie na zdraví podľa § 156
ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s úmyselným prečinom výtržníctvo podľa § 364 ods. 1
písm.a)Trestnéhozákona,všetkospolupáchateľstvompodľa§20TrestnéhozákonaavšetkoTrestného
zákona účinného od 06.08.2024, na tom skutkovom základe, že (citácia)
,,dňa 6. novembra 2022 v čase približne od 21:46 hod. do 21:47 hod. v obci C. I. na ulici - chodníku
pred prevádzkou M - Kvetinárstvo rozličný tovar v blízkosti pohostinstva R-Pub spoločne fyzicky napadli

poškodeného E. F. tým spôsobom, že jeden z obžalovaných minimálne jedenkrát udrel rukou zovretou
v päsť E. F. do oblasti hlavy, ktorý v dôsledku úderu spadol na zem a to na pravé koleno a pravú ruku,
pričom ako poškodený ležal na zemi, tak ho obaja obžalovaní opakovane kopali nohami do oblasti
rúk, ktorými si poškodený ochránil hlavu pred údermi, a tiež do vrchnej časti hlavy, čím E. F. spôsobili
zranenia pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy s prejavmi vegetatívnej symptomatológie, otras mozgu
ľahkého charakteru, zlomeninu dolného konca pravej vretennej kosti - vnútrokĺbovú s posunom kostných
úlomkov, a odreniny kože v oblasti pravého kolena, ktoré si vyžiadali dobu liečenia a obmedzenia v

obvyklom spôsobe života poškodeného v trvaní najmenej 4 týždne“.

Za tieto trestné činy Okresný súd Trnava (ďalej aj ,,súd prvého stupňa“) uložil- obžalovanému 1 podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona,
§ 38 ods. 2 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný (nepodmienečný) trest odňatia
slobody vo výmere 10 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

s minimálnym stupňom stráženia [§ 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona].
- obžalovanému 2 podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h)
Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný (podmienečný)
trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov, výkon ktorého trestu podmienečne odložil na skúšobnú
dobu v trvaní 18 mesiacov [§ 50 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona].
Zároveň súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obom
obžalovaným solidárnu povinnosť nahradiť (i) poškodenému E. F. (ďalej len ,,poškodený“), škodu vo
výške 2.300,90 eur, a (ii) poškodenej obchodnej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. (ďalej
len ,,poškodená“) škodu vo výške 2.060,50 eur.

Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil v rozsahu č. l. 419 až 433 spisu.

Z procesných strán oprávnených podať odvolanie voči napadnutému rozsudku odvolanie nepodala
prokurátorka a poškodená. Odvolanie voči napadnutému rozsudku podali (prostredníctvom svojich
obhajcov) obaja obžalovaní, a to v zákonnej lehote (č. l. 434 až 435, č. l. 437 až 438), ako i poškodený

(prostredníctvom svojho splnomocnenca; č. l. 440 až 441), a to v zákonnej lehote.

Obžalovaný 1 svojím odvolaním (ďalej aj ,,odvolanie obžalovaného 1“) napadol všetky výroky
napadnutého rozsudku. V písomnom odôvodnení svojho odvolania, doručenom súdu prvého stupňa zo
strany svojho obhajcu (č. l. 451 až 461) obžalovaný 1 uviedol (ako z neho vyrozumel odvolací súd), že

(zostručnené/zosumarizované)
- súd prvého stupňa nedostatočne objasnil vec, neúplne zistil skutkový stav, o ktorom pretrvávajú naďalej
pochybnosti, nevysporiadal sa so všetkými relevantnými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.
- (viď bod II. odvolania obžalovaného 1) popiera spáchanie skutku. Aj keď súd prvého stupňa vykonal
pomerne rozsiahle dokazovanie, jeho závery nie sú v súlade s obsahom pred súdom vykonaných

dôkazov, nakoľko väčšina pred súdom prvého stupňa vykonaných dôkazov potvrdzuje obhajobu
obžalovaného 1.
- (viď bod III. odvolania obžalovaného 1) zo znaleckého skúmania vyplynulo, že zlomenina pravej
ruky poškodeného nemohla vzniknúť údermi/kopmi, preto je verzia vzniku daného zranenia podávaná
poškodeným nedôveryhodnou. Dané zranenie mohlo vzniknúť obyčajným pádom poškodeného (o

ktorom vypovedal tak poškodený, ako i jeho otec), čomu však súd prvého stupňa nevenoval žiadnu
pozornosť. Pokiaľ ide o zranenie hlavy poškodeného, znalec uviedol, že by pri páde predpokladal
vznik zranení v oblasti vyčnievajúcich častí tváre/hlavy, čo tu však nenastalo – dané súd rozporuplne
použil ako argument proti obžalovanému 1 o fyzickom útoku na poškodeného. Ak aj pri poraneniach
hlavy znalec uvádzal ako teoretickú príčinu ich vzniku údery päsťou, výsledkom by bolo len ľahké

zranenie,čonenapĺňazákonnéznakytrestnéhočinupodľa§156Trestnéhozákona.Ajporuchavedomia
poškodeného mohla byť podľa znalca spôsobená inak, a to vplyvom alkoholu/liekov, čo však súd prvého
stupňa nijak nezohľadnil. Súd prvého stupňa teda absolútne odignoroval závery znalca ako i ďalšie
dôkazy, ktoré nasvedčujú nevine obžalovaného 1, pričom napadnutý rozsudok založil na vlastných
subjektívnych, dôkazne nepodložených domnienkach.

- (viď bod IV. odvolania obžalovaného 1) výpoveď poškodeného nie je dôveryhodná, obsahuje
neprekonateľné rozpory, svoju výpoveď poškodený podľa názoru obžalovaného 1 opakovane
prispôsoboval za účelom podpory obžaloby. Zranenia poškodeného nemohli vzniknúť tak, ako ich
opísal (napr. poranenia rúk nemohli vzniknúť kopancami, čo plynie zo záverov znaleckého skúmania),
pri poškodeným opísanom skutkovom deji, kedy si mal na svoju obranu zakrývať tvár, nemohol (za

zníženej viditeľnosti v neskorých večerných hodinách) ani len spoznať identitu útočníkov. Rozporuplne
sa poškodený vyjadroval aj o užití liekov (t. j. mohol byť pod ich vplyvom v čase incidentu). Tiež
nedôveryhodne uvádzal na hlavnom pojednávaní nové detaily skutku, ktoré však v prípravnom
konaní neuvádzal (plynutím času sa však pamäťová stopa zmenšuje, nie naopak). Obžalovaný 1
nesúhlasí ani s vyhodnotením svedeckej výpovede svedka E. zo strany súdu prvého stupňa ako

výpovede nedôveryhodnej len preto, že (i) on je kamarátom obžalovaných (taký postup súdu vylučuje
existujúca rozhodovacia prax súdov, na ktorú obžalovaný 1 vo svojom odvolaní poukazuje), a že (ii)
obsahovo nezapadá jeho výpoveď do deja prezentovaného obžalobou. Obžalovaný 1 nesúhlasí ani
s vyhodnotením kamerového záznamu či svedeckej výpovede matky poškodeného zo strany súduprvého stupňa – z kamerového záznamu totiž pre jeho neostrý obraz nie je možné detailne nič poznať,
ani identitu osôb (už vôbec nie svedka E., ktorého súd prvého stupňa aj na základe daného kamerového
záznamu nesprávne označil za prítomného na skutku); súd prvého stupňa vychádzal len z vlastných

domnienok. Svedok E. pritom jasne vypovedal, že žiadny útok na poškodeného, nevidel, naopak popísal
agresívne správanie sa samotného poškodeného (kopal/búchal do dverí domu, čo korešponduje so
znaleckými závermi o tzv. boxerskej zlomenine jeho ľavej ruky; on sám navyše odmietol hospitalizáciu
pre svoju drogovú liečbu, a teda nemohlo dôjsť k obmedzeniu jeho spôsobu života v dôsledku zranení
spôsobených tu žalovaným, údajným skutkom). Súd prvého stupňa tak neprípustne svoje závery založil

na selektívnom prístupe k vykonanému dokazovaniu a ignorovaní trestnej zásady ,,v pochybnostiach
v prospech obvineného“.
- (viď bod V. odvolania obžalovaného 1) nesúhlasí s vyhodnotením kamerového záznamu zo strany
súdu prvého stupňa, nakoľko ide len o niekoľkosekundový úsek, ktorý by však mal zaznamenávať podľa
poškodeného niekoľko minútový úsek/násilný skutok, z čoho plynie neprekonateľný rozpor. Nie je z neho
navyše možné rozpoznať konkrétne osoby/činnosť a už vôbec nie tu žalovaný skutok (teda protiprávnu

násilnú činnosť), kedy sa súd prvého stupňa pri hodnotení daného dôkazu nedôvodne spoľahol výlučne
na nedôveryhodnú výpoveď poškodeného. Súd prvého stupňa tak neprípustne presunul dôkazné
bremeno ohľadne neexistencie skutku či viny obžalovaného 1 zaň práve na plecia obžalovaného 1, čím
okrem porušenia práva na spravodlivý proces porušil i zásadu prezumpcie neviny obžalovaného 1.
- (viď bod VI. a bod VII. odvolania obžalovaného 1) súd prvého stupňa úplne odignoroval možné

alternatívne sledy udalostí (plynúce z vykonaného dokazovania v podobe svedeckých výpovedí či
záverov znalca), kedy alkoholom/liekmi intoxikovaný poškodený si zranenia mohol spôsobiť sám, a to
pádom a/alebo vlastným agresívnym správaním. Súd prvého stupňa tak porušil (ako už je uvedené
vyššie) jednu z nosných zásad trestného procesu, a to ,,v pochybnostiach v prospech obvineného“.
- (viď bod VIII. odvolania obžalovaného 1) odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa požiadavky

kladené Trestným poriadkom, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Z napadnutého rozsudku totiž
nie je poznať, ako súd potvrdil totožnosť osôb na neostrom videozázname zachytávajúcom úsek
v trvaní pár sekúnd (pričom poškodený hovorí o skutku trvajúcom minúty) v nočných podmienkach
bez viditeľných detailov; súd prvého stupňa totiž len nekriticky prevzal tvrdenia poškodeného, čo
predstavuje arbitrárne vyhodnotenie dôkazov a porušenie práva obžalovaného 1 na spravodlivý proces.

V konaní neboli prezentované jednoznačné dôkazy potvrdzujúce obžalobnú verziu a pred súdom
prvého stupňa vykonané dôkazy dávali vznik možným viacerým (aj obhajobou tvrdeným) alternatívnym
sledom udalostí. Súd teda nezistil skutkový stav bez dôvodných pochybností (v čoho dôsledku porušil
už uvádzanú zásadu ,,v pochybnostiach v prospech obvineného“), porušil zásadu rovnosti zbraní
procesných strán (dôkazy obhajoby neboli vyhodnotené rovnako dôkladne ako dôkazy obžaloby,

súd vyhodnotil pred ním vykonané dôkazy svojvoľne/selektívne), čím sa dopustil porušenia práva
obžalovaného 1 na spravodlivý proces.
- (viď bod IX. odvolania obžalovaného 1) zároveň obžalovaný 1 predkladá súdu nové dôkazy
so zásadným významom na posúdenie dôveryhodnosti poškodeného či na záver o prítomnosti
obžalovaného 1 na skutku. Ide o dve fotografie, kedy prvá preukazuje, že poškodený bol počas svojho

výsluchu pred políciou v tejto trestnej veci pod vplyvom alkoholu (čo spôsobuje nepoužiteľnosť jeho
takej výpovede v trestnom konaní), a druhá preukazuje, že obžalovaný 1 sa v čase skutku nachádzal
na úplne inom mieste v inom meste. V danej súvislosti obžalovaný 1 navrhuje výsluch svedkov (bližšie
ním, čo do identifikácie daných osôb, nekonkretizovaných), a to svedka z podniku v Trnave, ktorý vie
potvrdiť, že obžalovaný 1 sa v čase skutku nachádzal v danom podniku (a teda nie na mieste skutku),

a svedka, ktorý čapoval alkohol poškodenému, z čoho plynie záver o opojení poškodeného alkoholom
počas jeho výsluchu na polícii.
- (viď bod X. odvolania obžalovaného 1) súdom prvého stupňa obžalovanému 1 uložený trest nie je
primeraný, neboli pri jeho ukladaní rešpektované zásady ukladania trestov. Totiž obžalovaný 1 riadne
pracuje, snaží sa viesť riadny život, kedy výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody by fatálne

zasiaholdojehosúčasnéhopracovného/súkromnéhoživota.Účeltrestubyunehobolomožnédocieliťaj
podmienečným trestom odňatia slobody či alternatívnym trestom, nakoľko obžalovaný 1 nepredstavuje
nebezpečenstvoprespoločnosť,nemážiadnepredchádzajúcekonfliktysozákonom.Súdprvéhostupňa
však dané nezohľadnil pri ukladaní trestu, ktorý je tak vo výsledku neprimerane prísny.
Vzhľadom na uvedené obžalovaný 1 navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie (a v rámci neho na
dôsledné dokazovanie) a rozhodnutie, alternatívne, aby odvolací súd (ak sa stotožní s argumentáciou
obžalovaného 1 o závažných pochybnostiach o samotnej existencii skutku) zmenil napadnutý rozsudok
tak, že obžalovaného 1 spod obžaloby oslobodí.Obžalovaný 2 svojím odvolaním (ďalej aj ,,odvolanie obžalovaného 2“) napadol všetky výroky
napadnutého rozsudku. V písomnom odôvodnení svojho odvolania, doručenom súdu prvého stupňa zo

strany svojho obhajcu (č. l. 443 až 449) obžalovaný 2 uviedol (ako z neho vyrozumel odvolací súd), že
(zostručnené/zosumarizované)
- súd prvého stupňa nedostatočne objasnil vec, neúplne zistil skutkový stav, o ktorom pretrvávajú naďalej
pochybnosti, nevysporiadal sa so všetkými relevantnými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
pričom nesprávnym/nezákonným postupom sa dopracoval k záveru o trestnej činnosti obžalovaného 2,

ktorý záver riadne s ohľadom na vykonané dokazovanie neodôvodnil.
- (viď bod I. odvolania obžalovaného 2) zistenia súd prvého stupňa ohľadne poškodenia zdravia
poškodeného sú v rozpore so znaleckými závermi prezentovanými v konaní. Znalec vylúčil možnosť,
že by zlomenina pravej ruky poškodeného mohla vzniknúť údermi/kopancami zo strany obžalovaných,
také zranenie mohlo vzniknúť aj pádom poškodeného bez zavinenia tretích osôb, kedy o takom páde
vypovedal poškodený i jeho otec. Súd ignoroval názor znalca, že ak malo dôjsť k zraneniu hlavy pádom,

predpokladal by vznik zranení v oblasti vyčnievajúcich častí tváre/hlavy, čo tu však absentovalo. Podľa
znalca v prípade zranení hlavy mohlo ísť o následky úderov päsťou, avšak následky by neboli v intenzite
ublíženia na zdraví v zmysle § 156 Trestného zákona (išlo by len o ľahké zranenie). Aj porucha vedomia
poškodeného mohla byť spôsobená inak, a to vplyvom alkoholu/liekov, čo však súd prvého stupňa nijak
nezohľadnil. Súd teda vo výsledku ignoroval znalecké zistenia a založil napadnutý rozsudok na svojich

subjektívnych domnienkach.
- (viď bod II. odvolania obžalovaného 2) vo výpovedi poškodeného sú badateľné jednoznačné rozpory,
nezrovnalosti, pokiaľ ide o ním v priebehu konania popisovaný priebeh skutku, v dôsledku neho utrpené
zranenia(napr.znalecvylúčilmožnosťvznikuzlomeninypravéhozápästiavdôsledkuútoku,snajväčšou
pravdepodobnosťou vznikla v dôsledku pádu poškodeného, pričom ten nevypovedal, že by na danú

ruku spadol), tiež ohľadne užitia liekov poškodeným (a to, či ich užil sám, alebo podaním zo strany
matky). Poškodený vo svojej (v súhrne nekonzistentnej) výpovedi pred súdom navyše uvádzal viacej
detailov, než pri svojom výsluchu v prípravnom konaní, čo spochybňuje jeho dôveryhodnosť (on sám
navyše odmietol hospitalizáciu po skutku pre svoju drogovú liečbu, a teda nemohlo dôjsť k obmedzeniu
jeho spôsobu života v dôsledku zranení spôsobených skutkom). Ak sa mali obžalovaní odmietať

rozprávať s poškodeným, v jeho následnom trestnom oznámení možno badať jeho snahu takto voči nim
zasiahnuť. Obžalovaný 2 navyše nesúhlasí s tým, že súd prvého stupňa označil výpoveď svedka E. (ako
kamaráta obžalovaných) za nedôveryhodnú (jeho výpoveď ohľadne absencie skutku a naopak agresivity
poškodeného je totiž konzistentná so závermi znalca ohľadne vzniku tzv. boxerskej zlomeniny ľavej
ruky poškodeného), tiež nesúhlasí s vyhodnotením kamerového záznamu súdom (ten totiž nezobrazuje

žiadnu konkrétnu násilnú aktivitu a zachytáva len nerozoznateľné siluety, preto nemožno potvrdiť identitu
osôb, a to ani svedka E.).
- (viď bod III. odvolania obžalovaného 2) nesúhlasí (ako už uviedol vyššie) s vyhodnotením kamerového
záznamuzostranysúduprvéhostupňa(ideoniekoľkosekundovýúsek,ktorýbyvšakmalzaznamenávať
podľa poškodeného niekoľko minútový úsek/násilný skutok, čo predstavuje neprekonateľný rozpor).

Nie je z neho možné rozpoznať konkrétne osoby/činnosť a už vôbec nie tu žalovaný skutok, tu
sa súd nedôvodne spoľahol výlučne na nedôveryhodnú výpoveď poškodeného, čím porušil trestnú
zásadu ,,v pochybnostiach v prospech obvineného“.
- (viď bod IV odvolania obžalovaného 2) poškodený bol v inkriminovaný večer výrazne intoxikovaný
alkoholom a pravdepodobne aj liekmi, čo on sám pripustil. Tu žalované zranenia si preto mohol spôsobiť

pádom (o ktorom vypovedal nielen on, ale aj jeho otec), ktorý nastal v dôsledku takej intoxikácie (okrem
toho, svedok E. potvrdil, že poškodený sa v ten večer správal agresívne, búchal päsťami do dverí domu,
teda tzv. boxerskú zlomeniu si mohol spôsobiť tak). Súd prvého stupňa však tento alternatívny sled
udalostí (no celkom dobre možný) úplne odignoroval.
- (viď bod V. odvolania obžalovaného 2) súd prvého stupňa porušil zásadu prezumpcie neviny

obžalovaného 2, čo má príčinu aj v už spomínanom porušení zásady ,,v pochybnostiach v prospech
obvineného“. Navyše následne, po nesprávnom ustálení viny obžalovaného 2, súdom prvého stupňa
obžalovanému 2 uložený trest nie je primeraný, neboli pri jeho ukladaní rešpektované zásady ukladania
trestov.Totižobžalovaný2dosiaľneboltrestaný,vedieriadnyživot,riadnepracujeamástabilnésociálne
zázemie, je riadnym členom spoločnosti. Súd prvého stupňa však dané nezohľadnil pri ukladaní trestu,

ktorý je tak vo výsledku neprimerane prísny.
- (viď bod VI. odvolania obžalovaného 2) napadnutý rozsudok nie je preskúmateľný, nakoľko jeho
odôvodnenie nespĺňa požiadavky kladené Trestným poriadkom. Nie je z neho zrejmé, ako súd prvého
stupňa vyhodnotil vykonané dokazovanie vo vzťahu k ním prijatému záveru o vine/treste/náhradeškody, súd prvého stupňa len nekriticky prevzal nedôveryhodné vyjadrenia poškodeného. Z vykonaného
dokazovaniaplynúajalternatívnesledyudalostí,ktorésúdúplneodignoroval,alebosasnimivysporiadal
len formálne/povrchne (najmä svedecké výpovede potvrdzujúce agresívne správanie poškodeného).

Súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal s podstatnými námietkami obhajoby (v podobe
nedôveryhodnosti poškodeného spôsobenej rozpormi v jeho výpovediach, tiež skutočnosťou, že mal
byť v inkriminovaný večer intoxikovaný aj liekmi), z vykonaného dokazovania plynúce nejasnosti (vážne
pochybnosti o skutku) vôbec nezohľadnil a nevysvetlil, prečo ich nepovažoval za rozhodné. Súd prvého
stupňa tiež neposkytol logické/presvedčivé zdôvodnenie, prečo odmietol znalecké závery ohľadne

poškodenia zdravia poškodeného (teda, že vážnejšie zranenia nemohli byť spôsobené útokom zo
strany obžalovaného 2). Zo strany súdu prvého stupňa tak došlo k účelovému/arbitrárnemu hodnoteniu
dôkazov, čím bolo porušené právo obžalovaného 2 na spravodlivý proces.
Vzhľadom na uvedené obžalovaný 2 navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie (a v rámci neho na
dôsledné dokazovanie) a rozhodnutie, alternatívne, aby odvolací súd (ak sa stotožní s argumentáciou

obžalovaného 2 o závažných pochybnostiach o existencii skutku) zmenil napadnutý rozsudok tak, že
obžalovaného 2 spod obžaloby oslobodí.

Poškodený svojím odvolaním (ďalej aj ,,odvolanie poškodeného“) napadol výrok o náhrade škody
napadnutého rozsudku. V písomnom odôvodnení svojho odvolania, doručenom už odvolaciemu súdu

zo strany svojho splnomocnenca (č. l. 483 až 484) poškodený uviedol (ako z neho vyrozumel odvolací
súd), že (zostručnené/zosumarizované)
- napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal obžalovaných na náhradu škody v nižšej sume,
než si poškodený v konaní riadne a včas uplatnil (uplatnil sumu 3.511,90 eur z titulu náhrady za
bolesť, vychádzajúc z vyčíslenia nachádzajúceho sa v tomto trestnom konaní vypracovanom znaleckom

posudku).
- poškodený nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že nebola preukázaná súvislosť medzi konaním
obžalovaných a zlomeninou V. záprstnej kosti na ruke poškodeného. I keď vznik takejto zlomeniny podľa
znaleckých zistení nie je typický ako následok obranného mechanizmu, nemožno dané interpretovať
tak, že k danému predsa len nemohlo dôjsť pri obrane poškodeného pred útokom obžalovaných (znalec

to totiž nevylúčil).
- všetky zranenia, ktoré sú uvedené v znaleckom posudku a ktoré poškodený útokom obžalovaných
utrpel, sú v príčinnej súvislosti s takým útokom obžalovaných na jeho osobu. Závery súdu prvého stupňa
sú v tomto ohľadne nesprávne/nedostatočne odôvodnené.
Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutom rozsahu zrušil a zmenil vo výroku o náhrade škody vo výsledku tak, že poškodenému
prizná na ťarchu solidárnej povinnosti oboch obžalovaných škodu vo výške 3.511,90 eur.

Procesné strany sa vzájomne, k odvolaniam podaným ostatnými procesnými stranami, nevyjadrili,
až na poškodeného, ktorý svojím podaním doručeným až odvolaciemu súdu prostredníctvom svojho

splnomocnenca(č.l.477až479)kpodanýmodvolaniamobochobžalovanýchuviedol(ďalejaj,,písomné
vyjadrenie poškodeného“), že (zostručnené/zosumarizované)
- z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynula prítomnosť obžalovaných, ako i svedka E., na
tu žalovanom skutku, kedy prítomnosť inej osoby na mieste/v čase skutku, ktorým sa obžalovaní na
poškodenom dopustili tu žalovanej trestnej činnosti, z vykonaného dokazovania nevyplynula; dané

potvrdzujú aj pred súdom prvého stupňa oboznámené kamerové záznamy.
- súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku čo do viny obžalovaných riadne vysporiadal so svojou
povinnosťou ozrejmiť úvahy, ktoré ho k výroku o vine, na podklade vykonaného dokazovania, viedli.
Odvolania obžalovaných sú tak jednoznačne nedôvodné.
- pokiaľ obžalovaný 1 vo svojom odvolaní navrhuje v konaní vykonať nové/ďalšie ním tam uvedené

dôkazy (fotografie, výsluch nových/ďalších svedkov), dané dôkazné návrhy neoznámil súdu bez
meškania (po doručení výzvy podľa § 240 ods. 3 Trestného poriadku), súd ich teda môže odmietnuť,
pričom ak má byť nimi dokazovaná neprítomnosť obžalovaného 1 na mieste a v čase tu žalovaného
skutku, nič také dosiaľ vo svojej obhajobnej argumentácii neuvádzal (pritom mu také niečo, ak by to bola
pravda, muselo byť zrejmé hneď od počiatku trestného stíhania). Okrem toho, z pred súdom prvého

stupňa vykonaných dôkazov jednoznačne plynie prítomnosť (a aktívna účasť v podobe tu stíhaného
protiprávneho konania obžalovaného 1 voči poškodenému) na tu žalovanom skutku, preto vykonanie
ním navrhovaných nových dôkazov by bolo zbytočné (ide o účelové a nedôvodné dôkazné návrhy).
- navrhuje odvolania oboch obžalovaných zamietnuť ako nedôvodné.Konanie na odvolacom súde. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného
súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni;
o odvolaní proti rozsudku súdu podľa § 16 ods. 2 Trestného poriadku rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.

O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Krajský súd ako súd odvolací (ďalej aj ,,odvolací súd“), skôr než začal plniť svoju prieskumnú povinnosť
podľa § 317 Trestného poriadku, bol povinný v zmysle § 316 Trestného poriadku skúmať, či odvolania

obžalovanýchapoškodenéhobolipodanévčas(§309Trestnéhoporiadku),čiichpodalinatooprávnené
osoby (§ 307, § 308 Trestného poriadku) a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania
alebo späťvzatiu podaného odvolania (§ 312, § 313 Trestného poriadku), alebo či nebolo podané
proti výroku, proti ktorému nie je prípustné [§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, § 334 ods.
4 Trestného poriadku]. Odvolací súd nezistil v tomto ohľade žiadnu procesnú prekážku meritórneho

prejednaniaodvolaníobžalovanýchapoškodenéhoarozhodnutiaonich.Pokiaľideosprávnosťpostupu
konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, v tomto smere v podstate žiadne odvolacie
námietky procesné strany nemali (resp. z nimi podaných odvolaní nič také odvolací súd nevyrozumel,
nakoľko smerovali skôr čo do hmotnoprávneho posúdenia veci) a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd vlastným

prieskumom nezistil; pokiaľ súd prvého stupňa vykonal niektorý z termínov hlavného pojednávania
v neprítomnosti obžalovaných, bolo tak za splnenia procesných podmienok/súhlasu procesných strán.
Možno tak skonštatovať, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie na ceste k napadnutému rozsudku
procesne správne. Zjednodušene povedané, podľa názoru odvolacieho súdu cesta súdu prvého stupňa
k napadnutému rozsudku bola ,,procesne čistá“, aj čo do plného zachovania práv procesných strán na

konaní participovať a podľa vlastného uváženia realizovať svoje procesné práva. Odvolací súd teda
podané odvolania preskúmal a dospel k záveru, že odvolania podali obžalovaní/poškodený ako k tomu
oprávnené osoby v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný,
no (i) odvolania obžalovaných nie sú dôvodné a (ii) odvolanie poškodeného je len čiastočne dôvodné,
k čomu všetkému viď detailne nižšie.

Za účelom prejednania odvolaní odvolací súd v predmetnej veci vykonal verejné zasadnutie za
prítomnosti prokurátorky krajskej prokuratúry, obhajcu obžalovaných, poškodeného a splnomocnenca
poškodeného, u ktorých všetkých bola lehota podľa § 292 ods. 4 Trestného poriadku zachovaná.
Uvedená lehota bola zachovaná aj u oboch obžalovaných a poškodenej, ktorí sa verejného
zasadnutia pred odvolacím súdom nezúčastnili (obaja obžalovaní požiadali o jeho vykonanie

v ich neprítomnosti, viď č. l. 501, čomu nemal odvolací súd dôvod nevyhovieť). Na verejnom
zasadnutí obhajca obžalovaných ako i poškodený zotrvali na podaných odvolaniach. Odvolací
súd oboznámil prítomných s napadnutým rozsudkom, odvolaniami obžalovaných a poškodeného,
písomným vyjadrením poškodeného k odvolaniam obžalovaných, s podstatným obsahom spisu.
Odvolací súd za účelom získania aktuálnych informácií o osobách obžalovaných pri odvolacom

prieskume napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa procesne/formálne doplnil dokazovanie o
(i) aktuálnu priestupkovú lustráciu ohľadne osoby obžalovaného 1 (lustrácia z centrálnej evidencie
správnych deliktov a priestupkov; oproti zisteniam súdu prvého stupňa mu v čase po napadnutom
rozsudku dňa 05.04.2025 pribudol priestupkový záznam v podobe poškodenia cudzej veci/poškodeniacudzieho telefónu, za čo mu bola uložená pokuta 20,- eur zaplatená na mieste), o (ii) aktuálnu
lustráciu obžalovaného 1 z databázy súdnych rozhodnutí (spomedzi všetkých súdnych konaní, civilných/
trestných, možno konštatovať, že niet takého súdneho trestného konania, ktoré by bránilo rozhodnutiu

súdu v tejto trestnej veci), o (iii) aktuálnu priestupkovú lustráciu ohľadne osoby obžalovaného 2
(lustrácia z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov; naďalej je bez záznamu), a o (iv)
aktuálnu lustráciu obžalovaného 2 z databázy súdnych rozhodnutí (vedené o ňom je len toto jediné
súdne konanie, možno tak konštatovať, že niet takého súdneho trestného konania, ktoré by bránilo
rozhodnutiu súdu v tejto trestnej veci). Procesné strany nemali žiadne pripomienky k oboznamovanému

obsahu spisového materiálu či pred odvolacím súdom vykonanému dokazovaniu, ani návrhy na
doplnenie takého dokazovania. Prokurátorka končeným návrhom uviedla, že všetky na hlavnom
pojednávaní produkované dôkazy boli správne a zákonne vyhodnotené súdom prvého stupňa, tieto
vyústili do napadnutého rozsudku, ktorý prokuratúra považuje vo vzťahu ku všetkým jeho výrokom
za správny/zákonný, preto odvolania obžalovaných/poškodeného navrhla zamietnuť ako nedôvodné.
Splnomocnený zástupca poškodeného konečným návrhom požiadal súd, aby ten priznal škodu tak, ako

bola poškodeným uplatnená v trestnom konaní. Obhajca obžalovaných konečným návrhom uviedol,
že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaných odôvodnení odvolaní, navrhuje zrušiť napadnutý
rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie/rozhodnutie, prípadne, aby obžalovaných
odvolací oslobodil spod obžaloby.

Pokiaľ ide o posúdenie veci samej (a teda odvolaní obžalovaných/poškodeného), po zohľadnení
odvolacích námietok odvolací súd konštatuje, že až na formálne nedoriešenie zvyšku poškodeným
v konaní uplatneného nároku na náhradu škody (z dôvodu absentujúceho, §-u 288 ods. 2 Trestného
poriadku zodpovedajúceho výroku napadnutého rozsudku ako i jeho výslovného odôvodnenia), v
odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného

poriadkudostatočneavpodstatedanúmatériuvyčerpávajúcouviedolprávneúvahysúvisiacesvýrokom
o vine/treste a v podstate i náhrade škody. Odvolací súd pripomína (a zároveň poukazuje na aktuálnu
rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, viď napr. uznesenie ústavného súdu zo dňa
09.09.2025, sp. zn. II. ÚS 472/2025-10), že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako i
Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že (odvolací) súd nemá povinnosť odpovedať a reagovať

na každú námietku sťažovateľa, ale iba na také, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie (tu
ohľadne ne/viny obžalovaných a v prípade preukázanej viny rozhodnutia o treste či poškodenými
uplatnených nárokoch na náhradu škody) a ktoré zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Pritom pre záver
o zákonnosti napadnutého rozsudku je bez významu, či obžalovaní vyhodnocujú pred súdom prvého

stupňa vykonané dôkazy inak, než súd prvého stupňa, nakoľko medzi právo na spravodlivý proces
nepatrí právo procesnej strany, aby súd rozhodol v súlade s jej želaním či jej nazeraním na pred súdom
prvého stupňa vykonané dôkazy (právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana
konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami,
predstavami a právnymi názormi; súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom

všeobecne záväzných právnych predpisov, a rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si
neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov).

Pohľadom na napadnutý rozsudok odvolací súd uvádza, že obžalovaní (ako i ostatné procesné strany)
v otázke viny za tu žalovaný skutok jeho prostredníctvom dostali jednoznačnú/zrozumiteľnú a danú

matériu vyčerpávajúcu odpoveď ,,v čom a prečo“ vidí súd prvého stupňa naplnené zákonné znaky tu
žalovaných trestných činov, ktoré spáchali tu trestne stíhaní a trestne zodpovední obžalovaní a prečo
tu stíhaný skutok (v jeho rozsahu zistený súdom prvého stupňa) dosahuje svojou protiprávnosťou
trestnoprávnu relevanciu, teda závažnosť vyššiu než nepatrnú (§ 10 ods. 2 Trestného zákona; k tomu
viď druhý odsek na strane 13 napadnutého rozsudku). Prieskumom napadnutého rozsudku (v intenciách

odvolania obžalovaných, pokiaľ ide o otázku viny za tu stíhaný skutok) ako i konania, ktoré mu
predchádzalo (v intenciách § 317 ods. 1 Trestného poriadku), odvolací súd dospel k záveru, že, súd
prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku riadne/vyčerpávajúco vysporiadal so svojou povinnosťou
zakotvenou v § 168 ods. 1 Trestného poriadku a nenechal v danom smere otvorenú v podstate žiadnu
spornú otázku na riešenie odvolaciemu súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v

dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a v prípade,
ak sa odvolací súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne,
nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (k
tomu viď. uznesenie NS SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 z 23.01.2018). Odvolací súd je totiž toho názoru, žeodôvodnenie napadnutého rozsudku je jednoznačne presvedčivé, vychádza zo skutkového stavu, ako
bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, odvolací súd proti nemu nemá podstatné výhrady, a preto si
odôvodnenie napadnutého rozsudku osvojuje, v podrobnostiach na neho poukazuje.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaných, tie odvolací súd v ich konkurencii s odôvodnením
napadnutého rozsudku vyhodnotil ako nedôvodné. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku
podrobne opísal pred ním vykonané dokazovanie (viď strany 3 až 8 napadnutého rozsudku),
následne v konkurencii s obhajobnou argumentáciou (zhrnutou najmä na strane 9 napadnutého

rozsudku) podrobne popísal skutkové závery, ku ktorým na základe vykonaného dokazovania dospel
(viď najmä strany 10 až 12 napadnutého rozsudku; tiež pokiaľ ide o vypustenie zlomeniny ľavej
ruky poškodeného zo skutku z dôvodu nie jednoznačne preukázanej jej súvislosti s tu žalovaným
skutkom, k čomu viď konkrétne štvrtý odsek na strane 12 napadnutého rozsudku). Pritom sa v
podstate dostatočne/zrozumiteľne/poľahky poznateľne vysporiadal podľa názoru odvolacieho súdu aj
s obhajobnou argumentáciou, ktorá (jej opakovaním zo strany obžalovaných) predstavuje v podstate

aj obžalovaných odvolacie námietky; súd prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu riadne/
dostatočne/vyčerpávajúco zdôvodnil, ,,v čom/prečo“
- videl výpoveď svedka E. ako nedôveryhodnú v tej časti, v ktorej nepotvrdzoval tu žalovaný skutok,
pričom nešlo o strohé poukázanie na jeho kamarátsky vzťah s obžalovanými, ako v odvolaní nesprávne
namietali obžalovaní, ale o vyhodnotenie jeho výpovede v súhrne ostatných pred súdom prvého stupňa

vykonaných dôkazov (výpoveď poškodeného, svedkyne – matky poškodeného, informácie plynúce
z kamerového záznamu, zo znaleckého skúmania, z listinných dôkazov atď.); k danému viď najmä prvý
odsek na strane 10 napadnutého rozsudku.
- videl výpoveď poškodeného ako vierohodnú (k tomu viď najmä tretí a štvrtý odsek na strane 10
napadnutého rozsudku).

- tvrdenia o možnom opojení poškodeného alkoholom/liekmi nemajú vplyv na záver súdu o vine
obžalovaných za tu stíhaný skutok (k čomu viď najmä tretí odsek na strane 10 napadnutého rozsudku),
kedy súd prvého stupňa zdôvodnil aj nevykonanie niektorých obhajobou počas konania navrhovaných
dôkazov.
- boli pred súdom prehraté kamerové záznamy vyhodnotené súdom ako spôsobilé v súhrne s ostatnými

pred súdom prvého stupňa vykonanými dôkazmi byť dostatočným dôkazne informačným zdrojom pre
správne zistenie skutkového stavu (k tomu viď posledný odsek na strane 10 a prvý odsek na strane
11 napadnutého rozsudku; pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v rámci dokazovania súd prvého
stupňa oboznámil aj správy o vyhotovení/získaní daných záznamov v podobe listinných úradných/
analytických záznamov o daných videozáznamoch, pričom z napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd

prvého stupňa kreoval jeho výrokovú časť na základe vlastného vyhodnotenia daných videozáznamov
v súhrne s ostatnými na hlavnom pojednávaní vykonanými dôkazmi).
- je možný skutkový/právny záver o príčinnej súvislosti poškodení zdravia poškodeného s tu žalovaným
skutkom, ktorého sa dopustili spôsobom uvádzaným v obžalobe obaja obžalovaní (k tomu viď najmä
druhý a tretí odsek na strane 11 napadnutého rozsudku), s výnimkou poranenia ľavej ruky poškodeného,

ktoré poranenie podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na výsledky dokazovania (najmä znalecké
závery) správne súd prvého stupňa (na rozdiel od obžaloby) do tu stíhaného skutku nezahrnul (k tom
viď, ako je už uvedené vyššie, štvrtý odsek na strane 12 napadnutého rozsudku).
Súd prvého stupňa presvedčivo, logicky, predmet tohto súdneho trestného konania vyčerpávajúco
uviedol, k akým skutkovým a právnym záverom na základe akého dokazovania a na základe akých

vlastných skutkových/právnych úvah dospel, čo (okrem už vyššie spomínaných častí odôvodnenia
napadnutého rozsudku) zhrnul v predposlednom odseku na strane 11 napadnutého rozsudku až prvý
odsek na strane 13 napadnutého rozsudku. Tiež riadne zdôvodnil, prečo súdom zistené úmyselné
protiprávne konanie (súd prvého stupňa správne identifikoval priamy úmysel obžalovaných, viď
posledný odsek na strane 12 a prvý odsek na strane 13 napadnutého rozsudku) dosahuje svojou

závažnosťou intenzitu vyššiu než nepatrnú (viď druhý odsek na strane 13 napadnutého rozsudku, ako
je už uvedené vyššie), a prečo právne aplikoval s ohľadom na svoju zákonnú povinnosť zakotvenú v §
2 ods. 1 Trestného zákona znenie Trestného zákona účinné od 06.08.2024 (napriek tomu, že ku skutku
došlo v novembri 2022; k tomu viď tretí odsek na strane 13 napadnutého rozsudku). Zjednodušene
povedané, výsledok odvolacieho prieskumu napadnutého rozsudku je, že tu žalovaný skutok bol

súdom prvého stupňa ako výsledok správne/zákonne vykonaného trestného procesu správne zistený
a následne správne právne posúdený.Berúc do úvahy pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie, po zohľadnení okolností spáchania
tu stíhaného skutku resp. celej tu sa zbiehajúcej/mnohej trestnej činnosti (ide o dva úmyselné trestné
činy), jej závažnosti ako trestného činu resp. dvoch úmyselných trestných činov, osôb obžalovaných

a ich doterajšieho života, pri tom neopomínajúc ani zákonom predpokladané výchovné pôsobenie trestu
do budúcna, môže odvolací súd jedine konštatovať, že súd prvého stupňa dospel k správnym právnym
záverom pri voľbe
- nepodmienečného úhrnného trestu odňatia slobody v tejto trestnej veci, vrátane jeho výmery 10
mesiacov u obžalovaného 1 (pri do úvahy prichádzajúcej výmere trestu odňatia slobody v rozpätí 6

mesiacov až 3 roky; § 38 ods. 2 Trestného zákona v spojení § 41 ods. 1, § 364 ods. 1 a § 156 ods. 1
Trestného zákona), vrátane zaradenia obžalovaného 1 na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia
slobodysminimálnymstupňomstráženia(nakoľkodosiaľvovýkonetrestuodňatiaslobodyobžalovaný1
nebol); k danému viď najmä štvrtý a piaty odsek na strane 13 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa
správne poukázal na skutočnosť, že (i) obžalovaný sa tu dopustil dvoch úmyselných trestných činov (v
spolupáchateľstve),(ii)obžalovanýboldosiaľdvakrátsúdnetrestanýzaúmyselnútrestnúčinnosť(akmá

prvé také odsúdenie toho času zahladené, dané na posúdenie jeho osoby a sklonov k trestnej činnosti
neznamená, že sa danej trestnej činnosti nedopustil), kedy k jeho náprave nemali viesť skôr uložené
podmienečné tresty odňatia slobody/tresty zákazu činnosti, pričom tu žalovaného skutku sa dopustil
v skúšobnej dobe predošlého odsúdenia (ani hrozba výkonu trestu ho tak neodradila od tu stíhanej
úmyselnej trestnej činnosti dopadajúcej aj na zdravie iného), a (iii) boli tu u neho zistené dve priťažujúce

okolnosti v podobe mnohosti trestnej činnosti a trestnej minulosti obžalovaného 1 a žiadna poľahčujúca
okolnosť (k odlišnému záveru nedospel ani odvolací súd). K danému odvolací súd dodáva, že z pred
odvolacím súdom vykonaného dokazovania vyplynulo, že napriek vyhláseniu napadnutého rozsudku sa
v podstate krátko na to obžalovaný 1 dopustil majetkového priestupku, teda o vedení riadneho života
v jeho prípade nemožno hovoriť. Súdom prvého stupňa zvolený druh trestu, jeho výmera či spôsob

výkonu považuje odvolací súd za správny/zákonný; iný miernejší (aj alternatívny) druh trestu by nebol
spôsobilý docieliť svoj účel predpokladaný zákonom, pričom uloženiu podmienečného trestu odňatia
slobody bránilo i ustanovenie § 49 ods. 3 Trestného zákona.
- podmienečného úhrnného trestu odňatia slobody v tejto trestnej veci, vrátane jeho výmery 9 mesiacov
u obžalovaného 2 (pri do úvahy prichádzajúcej výmery trestu odňatia slobody v rozpätí 6 mesiacov až 3

roky; § 38 ods. 2 Trestného zákona v spojení § 41 ods. 1, § 364 ods. 1 a § 156 ods. 1 Trestného zákona),
kedy okamžitý výkon takého trestu nie je potrebný a vzhľadom na doterajší život obžalovaného 2
a vyrovnaný pomer poľahčujúcich okolností (v zhode so súdom prvého stupňa odvolací súd identifikoval
jednu, a to vedenie riadneho života pred tu spáchaným skutkom) a priťažujúcich okolností (v zhode
so súdom prvého stupňa odvolací súd identifikoval jednu, a to mnohosť trestnej činnosti), je možné

taký výkon podmienečne odložiť na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok a 6 mesiacov, ktorú určenú dĺžku
skúšobnej doby možno považovať za adekvátnu. Dlhšia potrebná nie je, dosiaľ obžalovaný 2 súdne
trestaný nebol a nemá toho času evidované ani priestupky, pričom naopak kratšia by so sebou už niesla
riziko nenaplnenia účelu podmienečného trestu odňatia slobody predpokladaného Trestným zákonom,
najmä vzhľadom na mnohosť tu spáchanej úmyselnej trestnej činnosti s dopadom aj na zdravie iného,

kedy je potrebné podľa názoru odvolacieho súdu sledovať správanie obžalovaného 2 po dobu jeden
a pol roka; k danému viď najmä posledný odsek na strane 13 napadnutého rozsudku a prvý odsek na
strane 14 napadnutého rozsudku.
Súd prvého stupňa svoje úvahy ohľadne ním uloženého trestu pritom dostatočným spôsobom odôvodnil.
Zhodnotil tak osoby obžalovaných (aj ich doterajší život), povahu spáchaného skutku ako i možnosti

nápravy obžalovaných. Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozsudku čo do uloženého trestu
plne stotožňuje a týmto naň odkazuje, s ohľadom aj na odvolacie námietky obžalovaných aj (vyššie
uvedeným) dopĺňa. Týmto spôsobom sa obžalovaným dostáva jednoznačnej, zrozumiteľnej a danú
otázku vyčerpávajúcej odpovede, prečo je na naplnenie účelu trestu u nich v tejto trestnej veci potrebné
na nich pôsobiť výkonom takých úhrnných trestov (v takej ich výmere a takým spôsobom ich výkonu),

aké boli zvolené súdom prvého stupňa.

Takto uložené tresty obžalovaným považuje aj odvolací súd za zákonné, primerané (nie príliš prísne, nie
príliš benevolentné), spravodlivé, bezo zvyšku napĺňajúce účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona
(zohľadňujúc zásady ukladania trestov/sankcií v § 33a, § 34 Trestného zákona), a to tak z pohľadu

generálnej prevencie (odradenie iných od páchania takej trestnej činnosti), ako aj z pohľadu individuálnej
prevencie či prevýchovy obžalovaných na jedincov, ktorí sa už v budúcnosti trestnej činnosti dopúšťať
nebudú (kedy správnosť týchto záverov odvolacieho súdu preverí až budúci čas a v ňom zaznamenané
počínanie si toho ktorého obžalovaného).Právo na spravodlivý proces negarantuje osobe/procesnej strane právo na to, aby bolo rozhodnuté
v súlade s jej predstavami a požiadavkami, ale najmä právo na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky, vrátane odpovedí na argumenty predostreté obžalovaným – prieskumom
napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo v intenciách § 316 ods. 3 Trestného poriadku
a § 317 a nasl. Trestného poriadku odvolací súd dospel k záveru, že také právo obžalovaných v konaní
pred súdom prvého stupňa naplnené bolo, súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku vysporiadal

so svojou povinnosťou riadne a zákonným spôsobom svoje rozhodnutie odôvodniť, pričom ak aj podľa
názoru obžalovaných ponechal v tomto smere otvorené niektoré sporné čiastkové otázky (nastolené
práve odvolacími námietkami obžalovaných), odpovede na ne sa nachádzajú v riadkoch vyššie tohto
uznesenia odvolacieho súdu (plne odkazujúceho na konkrétne pasáže odôvodnenia napadnutého
rozsudku).

Pokiaľ ide o dôkazné návrhy obžalovaného 1 uvádzané v jeho odvolaní (dve fotografie, výsluchy
bližšie nekonkretizovaných svedkov), na verejnom zasadnutí už na daných dôkazných návrhoch zo
strany obhajoby trvané nebolo, po vykonanom (inom) dokazovaní pred odvolacím súdom už žiadna
z procesných strán nemala návrhy na doplnenie dokazovania (č. l. 503). Pre úplnosť však odvolací
súd dodáva, že podľa názoru odvolacieho súdu prípadné vykonanie takýchto dôkazov by nemalo

vplyv na už vyššie odvolacím súdom konštatovanú správnosť/zákonnosť napadnutého rozsudku,
preto ak by v odvolacom konaní na ich vykonaní obhajoba predsa len naďalej trvala (k čomu však
nedošlo), odvolací súd by nepovažoval ich vykonanie za potrebné. Procesný princíp voľného hodnotenia
dôkazov v spojení so zásadou procesnej ekonomiky dovoľuje súdu vykonať len tie dôkazy, ktoré
podľa jeho uváženia vedú k rozhodnutiu vo veci samej (k tomu viď rozhodovaciu prax Ústavného

súdu Slovenskej republiky, zhmotnenú napr. v rozhodnutiach sp. zn. II. ÚS 218/00, či sp. zn. IV.
ÚS 182/04). Podľa ustálenej judikatúry, ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva aj v navrhovaní
dôkazov, zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým
dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo
ho odmietnuť (§ 272 ods. 3 Trestného poriadku), alebo rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať

nebudú (§ 274 ods. 1 Trestného poriadku). Teda je potrebné si uvedomiť, že súd nie je povinný
vykonať dôkazy, ktoré strany nenavrhli a nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktoré strany síce navrhli,
ale súd ich nepovažuje za rozhodné a dôležité pre spravodlivé rozhodnutie a napokon súd nemusí
vykonať ani tie dôkazy, ktoré strany síce navrhli, ale „neskoro“ (§ 240 ods. 3 Trestného poriadku).
Tu odvolací súd poukazuje a dáva za pravdu konštatovaniu poškodeného uvedenému v písomnom

vyjadrení poškodeného, že v odvolacom konaní predstavené dôkazné návrhy obžalovaného 1 sú
oneskorené, obžalovaný 1 vôbec uspokojivo nevysvetlil, prečo dané dôkazné návrhy predkladá až teraz,
ak bol poučený o nutnosti predkladať dôkazné návrhy včas (výzva podľa § 240 Trestného poriadku
mu bola doručená ešte v marci roku 2023; č. l. 248), pričom ide o dôkazy svojou povahou existujúce
v podstate od času skutku resp. od času krátko po ňom (obžalovaný 1 nevysvetlil, že by objektívne

sa k nim mohol dopracovať až teraz, cca 2,5 roka po skutku a v čase po napadnutom rozsudku).
Okrem toho, pre úplnosť odvolací súd uvádza, že návrhy svedkov nie sú nijak konkretizované v zmysle,
o aké osoby presne má ísť (súd teda netuší, o koho ide, obhajoba ich ani na verejnom zasadnutí
konanom pred odvolacím súdom neprezentovala/neidentifikovala). Pokiaľ ide o obžalovaným 1 v jeho
odvolaní navrhované listinné dôkazy – dve fotografie, tak (i) prítomnosť obžalovaného 1 na skutku

by fotografia elektronickej komunikácie datovanej cca až pol hodinu po tu žalovanom skutku nebola
spôsobilá vyvrátiť, najmä ak jeho prítomnosť na skutku je potvrdzovaná neochvejne pred súdom
prvého stupňa vykonaným a v napadnutom rozsudku detailne popísaným dokazovaním (je prítomnosť
na mieste/v čase skutku plynie najmä z výpovedí poškodeného i svedkov, dôkladne popísaných
v napadnutom rozsudku), a napokon (ii) pokiaľ ide o fotografiu majúcu zachytávať poškodeného požívať

dňa 08.11.2022 (o 13:28 hod.; č. l. 461) alkohol, tak pravdivosť/dôveryhodnosť svedeckých vyjadrení
poškodeného ohľadne súdom zisteného skutku plynie vo svojom súhrne z pred súdom prvého stupňa
vykonaného dokazovania. Ním tvrdené informácie ohľadne skutku sú potvrdzované aj inými pred
súdom prvého stupňa vykonanými dôkazmi, popísanými v napadnutom rozsudku, či už ide o svedecké
výpovede, kamerový záznam alebo dôkazne/listinne/znalecky podložené zranenia poškodeného (pri

výsluchu poškodeného pred súdom prvého stupňa navyše nebolo ani postupované podľa § 264 ods.
1 Trestného poriadku, súd teda vychádzal v rámci zásady bezprostrednosti z priamo pred súdom
učinenej výpovede poškodeným, nie zo skoršej výpovede, ktorá má byť napádaná teraz obžalovaným
1, navyše oneskorene predkladanou fotografiou zo strany obžalovaného 1). Navyše, oznámenie napolícii učinil poškodený dňa 07.11.2022 (v čase 12:00hod, viď záznam č. l. 147 oboznámený v rámci
dokazovania na hlavnom pojednávaní za účelom preverenia dôveryhodnosti výpovede poškodeného
pred súdom), vyslúchnutý následne v trestnom konaní bol dňa 09.11.2022 a 11.01.2023, viď č. l. 44 až

61),tedavšetkomimodňa08.11.2022akomábyťuvedenénafotografiiteraz(oneskorene)predkladanej
obžalovaným 1. Každopádne, pre konanie pred odvolacím súdom platí, že tento nemusí o návrhu
na doplnenie dokazovania formálne rozhodnúť uznesením podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku,
pretože „ustanovenia o dokazovaní na hlavnom pojednávaní sa podľa § 295 ods. 2 Trestného poriadku
na verejné zasadnutie použijú len vtedy, ak sa na verejnom zasadnutí vykonávajú dôkazy, pritom sa

nepoužijú priamo, ale „primerane“; z hľadiska zachovania práv obhajoby je podstatné, či sa odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia s návrhom, resp. dôkaznou situáciou vo vzťahu k návrhom dotknutej
okolnosti vysporiadal, k takému vysporiadaniu môže dôjsť aj konkrétnym odkazom na odôvodnenie
napadnutého rozsudku s jeho prípadným doplnením (R 43/2018)“ (viď uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 18.04.2023, sp. zn. 1Tdo/68/2023). V prípade, že súd odmietne vykonať
konkrétny dôkaz a správne sa vysporiada so všetkými okolnosťami dôležitými pre rozhodnutie, nemožno

len z dôvodu inej predstavy o výsledku rozhodovania konštatovať porušenie práva obžalovaného na
obhajobu. Z odvolania tak obžalovaného 1, ako i obžalovaného 2 je v ich konfrontácii s odôvodnením
napadnutého rozsudku zrejmé, že ich podstatou nie je skutočné pochybenie súdu prvého stupňa
v procese dokazovania a z neho plynúceho kreovania napadnutého rozsudku, ale tkvejú v tvrdošijnej, o
sebareflexiu ochudobnenej neochote obžalovaných akceptovať výsledok tohto trestného konania a teda

vlastnú vinu a im súdom uložený trest za ich protiprávnu činnosť.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o nárok poškodenej na náhradu škody, súd prvého
stupňa po v tomto smere vykonanom dokazovaní správne priznal poškodenej na úkor obžalovaných
(zaviazaných solidárne) náhradu škody v sume ňou uplatnenej/riadne zdokladovanej, kedy nebol

v konaní tvrdený no ani zistený zánik či akékoľvek oslabenie takého nároku dopadajúce na možnosť
priznať ho výrokom napadnutého rozsudku.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zrušenie či zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého
stupňa, ani dôvody pre iný procesný postup, pokiaľ ide o výrok o vine/treste/náhrade škody (s výnimkou
ohľadne doplnenia výroku týkajúceho sa poškodeným v konaní uplatneného nároku na náhradu škody,
ako je uvedené nižšie), odvolania oboch obžalovaných ako nedôvodné v zmysle vyššie citovaného §
319 Trestného poriadku zamietol (výrok II. tohto rozsudku).

Podľa§288ods.2Trestnéhoporiadkunacivilnýprocesalebonakonaniepredinýmpríslušnýmorgánom
odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu prizná len
sčasti.

Podľa § 322 ods. 2 Trestného poriadku, ak napadnutý rozsudok je chybný len v tom, že niektorý výrok v
ňom chýba alebo je neúplný, môže odvolací súd bez zrušenia napadnutého rozsudku vec súdu prvého
stupňa vrátiť s nariadením, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky poškodeného, odvolací súd ich vyhodnotil ako sčasti dôvodné (ako je už

naznačené vyššie), súd prvého stupňa nerozhodol napadnutým rozsudkom o celom ním v konaní riadne
a včas uplatnenom nároku na náhradu škody. Celý poškodeným v konaní uplatnený nárok na náhradu
škody nemohol mu byť tu priznaný, nakoľko po vykonanom dokazovaní pred súdom prvého stupňa
správne súd prvého stupňa uzavrel, že zlomenina ľavej ruky nemá preukázateľne (neochvejne) príčinný
súvis s tu žalovaným skutkom (bola vypustená aj zo skutkovej vety; k tomu viď tretí odsek na strane 13

napadnutého rozsudku), preto nemožno na náhradu škody v tomto ohľade obžalovaných zaviazať. Súd
prvého stupňa tak síce dospel na základe pred ním na hlavnom pojednávaní vykonaného dokazovania
k správnemu právnemu záveru ohľadne preukázaného rozsahu poškodenia zdravia poškodeného
v dôsledku trestnej činnosti obžalovaných a z toho plynúceho jeho nároku na náhradu škody (v súdom
prvého stupňa vo výroku napadnutého rozsudku o náhrade škody správne uvedenej sume), no súd

prvého stupňa pozabudol výrokom napadnutého rozsudku sa vysporiadať so zvyškom v konaní riadne
a včas uplatneného, no vo výsledku nepreukázaného nároku poškodeného na náhradu škody (ako je
už uvedené v riadkoch vyššie). Odvolací súd tento nedostatok napadnutého rozsudku, bez zistenia
dôvodu na zrušenie/zmenu napadnutého rozsudku, formálne napravil tak, že poškodeného so zvyškomuplatneného nároku na náhradu škody (ohľadne zlomeniny V. záprstnej kosti ľavej ruky) odkázal týmto
rozsudkom odvolacieho súdu na civilný proces. Odvolací súd pri tom v rámci odvolacieho prieskumu
napadnutého rozsudku nevyužil svoju diskrečnú právomoc zakotvenú v § 322 ods. 2 Trestného poriadku

v podobe vrátenia veci súdu prvého stupňa za účelom rozhodnutia o chýbajúcom výroku podľa § 288
ods. 2 Trestného poriadku, zohľadniac tak potrebu hospodárnosti/rýchlosti konania (§ 2 ods. 7 Trestného
poriadku) rozhodol (o chýbajúcom výroku) v danej veci sám.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.