Rozsudok – Zmenky ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Mária Kubincová, PhD.

Legislation area – Obchodné právoZmenky

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42CoZm/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115221592
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6115221592.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Márie Kubincovej, PhD, členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej
veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom: Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
proti žalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom: C. XXX, XXX XX D. E., o zaplatenie sumy
581,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
60CbZm/80/2015-65 zo dňa 29. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60CbZm/80/2015-65 zo dňa 29. apríla 2024 p
o t v r d z u j e .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie sumy vo výške 581,35
Eur s príslušenstvom (I. výrok) a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % (II. výrok).
2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca podal dňa 16. 09. 2015 na miestne
nepríslušnom Okresnom súde Žiar nad Hronom návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu na
zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 581, 35 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa

26. 09. 2011 uzavrel ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. 606 101 800 (ďalej aj
„zmluva o úvere“) v zmysle ust. § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len
„ObZ“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 800,- Eur. Žalovaný zabezpečil
záväzkový vzťah zo zmluvy o úvere vlastnou zmenkou vystavenou dňa 26. 09. 2011. V bode 13.
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“) strany sporu uzatvorili dohodu o vyplnení
zmenky. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neplnil zmluvu o úvere v súlade s dohodnutými podmienkami
riadne a včas, došlo k vyplneniu zmenky v zmysle dohody o vyplnení zmenky, a to na sumu 2 153,35

Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne od 21. 08. 2012. Vyplnená zmenka bola
žalovanémupredloženánazaplateniedňa26.09.2012.Žalovanýkudňuvyhotovenianávrhunavydanie
zmenkového platobného rozkazu uhradil žalobcovi sumu vo výške 1 572,- Eur.
3. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. čl. I. § 17 ods. 1 a 2, čl. I § 48 ods. 1, čl. I. § 75 zákona
č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon zmenkový
a šekový“ alebo „ZZŠ“), ust. § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 2, 3, 5 a 6, § 54 ods. 1 a 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), ust. § 1 ods. 2, § 9

ods. 2, § 11 ods. 1 a § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), ust. § 175 ods. 4, § 372y
ods. 1 a 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a ust. § 470 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby v celom
rozsahu.
4.Prvoinštančnýsúdvsúvislostisuplatnenýmnárokomzozmenkykonštatoval,žežalobcompredložená

zmenka zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere zo dňa 26. 09. 2011,
ktorú vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, typovú a formulárovú, keď žalobca ako veriteľ konal pri
uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako dlžník mal v danom
vzťahu postavenie spotrebiteľa. Išlo tak o spotrebiteľský úver, a teda o zmluvu o spotrebiteľskom úvere
v zmysle ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.. Súd prvej inštancie mal s poukazom na ust. §

17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. za preukázané, že zmenka slúži ako zabezpečovací právny
prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu, ktorého použitie bolo v čase vystavenia zmenky žalovaným
zakázané. Ak zmenka vznikla súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou za účelom zabezpečenia splnenia
záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy, musí súd ex offo prihliadať a zohľadniť právny vzťah, z ktorého
zmenka vznikla. Ďalej uviedol, že samotná úverová zmluva neobsahovala ani obligatórne náležitosti
spotrebiteľskej zmluvy uvedené v ust. § 9 ods. 2 písm. i) a j) zákona č. 129/2010 Z. z., následkom čoho

je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) tohto zákona. Súd prvej
inštancie taktiež poznamenal, že povinnosť súdu zohľadniť kauzu právneho vzťahu, z ktorého zmenka
vznikla, teda povinnosť súdu ex offo prihliadať na všetky skutočnosti odôvodňujúce kauzálne námietky,
plynie aj z ust. čl. I. § 17 ods. 2 ZZŠ v znení účinnom od 23. 12. 2015. Poukázal i na znenie Spoločného
stanoviska občianskoprávneho kolégia NS NS a obchodnoprávneho kolégia NS SR zo dňa 20. 10. 2015.

V súvislosti s dohodou o vyplnení zmenky uviedol, že táto nebola individuálne dojednaná a spôsobuje
značnú nerovnováhu zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom ju vyhodnotil ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k) a § 53 ods. 5 OZ. Zmenkovú dohodu
vyhodnotil ako neplatnú, a to aj v zmysle ust. § 39 OZ pre rozpor so zákonom (§ 52 a nasl. OZ a § 17 ods.
3 zákona č. 129/2010 Z. z.). Uviedol, že v dôsledku neplatnosti dohody o vyplnení zmenky, je neplatná

i samotná zmenka, na základe ktorej si žalobca v konaní uplatnil svoju pohľadávku (viď. rozhodnutie
NS SR sp. zn. 4Obo/161/2007 zo dňa 06. 05. 2008). Záverom poznamenal, že následkom neplatnosti
zmenkovej dohody je stav, akoby žiadna zmenková dohoda nevznikla, čím je daný základný predpoklad,
že by bolo možné takto vyplnenú zmenku považovať za zmenku zabezpečovaciu, keď žalobca v konaní
nerozporoval ani zabezpečovací charakter zmenky ani jej vystavenie v súvislosti so spotrebiteľskou

zmluvou. Nárok zo zmenky si tak žalobca uplatnil voči žalovanému, ktorý je fyzickou osobou zo zmenky,
ktorá zabezpečovala spotrebiteľský uver vzniknutý na základe spotrebiteľskej zmluvy, neoprávnene.
Zmenka, ktorá by tak mala plniť zabezpečovaciu funkciu reálne nezabezpečuje žiaden úver, pretože
nemá žiaden zmluvný základ a navyše ani nemohla byť vydaná, žalovaný preto nemusí na zmenku plniť
(pozri aj rozsudok NS SR, sp. zn. 1 Obdo V 432/2006 zo dňa 05. 03. 2009).

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP
tak, že priznal v konaní plne úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v
rozsahu 100 %.
6. Voči rozhodnutiu okresného súdu podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. f) a h) CSP. Žalobca namietal spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, pričom poukázal na

definíciu spotrebiteľa obsiahnutú v ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. a tvrdil, že žalovanému
bol poskytnutý úver na výkon zamestnania. Zdôraznil, že podstatné nie je na čo konkrétne žalovaný
poskytnuté prostriedky použil, ale na aký účel bol úver poskytnutý. Pokiaľ veriteľ koná v dobrej viere,
že dlžník nie je spotrebiteľom, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že vystupovala v postavení
spotrebiteľa. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo

veci C-464/01, Johann Gruber proti Bay Wa AG. Mal za to, že na predmetnú vec nedopadá právna
úprava týkajúca sa ochrany spotrebiteľa a tým aj zákaz použitia zmenky. Ďalej tvrdil, že VPPÚ (ktorých
súčasťou je i dohoda o vyplnení zmenky) sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, a to nielen
z formálneho, ale aj z materiálneho hľadiska (zmluva o úvere a VPPÚ sú vyhotovené obojstranne),
z čoho možno vyvodiť, že uzavretie zmluvy o úvere bez toho, aby tento prejav vôle zahŕňal i viazanosť

VPPÚ nie je možné. Pokiaľ ide o zmenku predloženú ako cenný papier, jej platnosť možno posudzovať
len z hľadiska splnenia zákonom predpísaných náležitostí s poukazom na ust. § 1 a § 2 ods. 1 ZZŠ.
Zdôraznil, že v prípade blankozmenky môže súd posudzovať len to, či bola táto vypísaná v zhode
s dohodou o vyplňovacom práve zmenky podľa ust. § 10 ZZŠ. Žalobca poznamenal, že práve doplnením
blankozmenky o chýbajúce údaje v zmysle Dohody o vyplnení zmenky obsiahnutej v čl. 13 VPPÚ sa

táto stáva perfektnou, čo bol aj daný prípad. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd
rozsudoksúduprvejinštanciezrušilavecvrátilnaďalšiekonanieanovérozhodnutie. Zároveňsiuplatnil
náhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane tých odvolacích.
7. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.8. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon

použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
9. KrajskýsúdvBanskejBystriciakosúdodvolacíprejednalvecpodľaust.§379a§380ods.1CSP,bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať, alebo doplniť

dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok
bol v zmysle ust. § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle
ust. § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovanému bol zo strany žalobcu poskytnutý na základe
Zmluvy o úvere č. 606 101 800 zo dňa 26. 09. 2011 úver vo výške 800,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal
vrátiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 772,- Eur, a to v 12 mesačných splátkach po 131,- Eur,

počnúc dňom 05. 11. 2011. Zmluva o úvere bola uzatvorená v zmysle ust. § 497 a nasl. ObZ s tým,
že žalovaný podpísal prehlásenie a súhlas s VPPÚ predtlačenými na zadnej strane tejto zmluvy. Na
zabezpečenie peňažného záväzku žalovaného vystavil tento dňa 26. 09. 2011 zmenku vydanú k zmluve
oúvereč.606101800,vktorejvzmyslečl.13VPPÚnebolavyplnenázmenkovásumaadátumúročenia
(blankozmenka). Následne bola zmenka vyplnená na sumu 2 135,35 Eur spolu so zmenkovým úrokom

vo výške 0,25 % denne s dátumom začiatku úročenia dňa 21. 08. 2012 do zaplatenia, a to v zmysle
dohody o vyplnení zmeniek obsiahnutej v bode 13. VPPÚ. Zmenka bola žalovanému predložená na
zaplatenie dňa 26. 09. 2012.
11. Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného v čase vystavenia zmenky, v súvislosti s
poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou

alebo šekom.
12. Podľa článku I. § 17 ods. 1 ZZŠ v znení účinnom od 23. 12. 2015, kto je žalovaný zo zmenky,
nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je
žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,

možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom vždy.
13. Podľa článku I. § 17 ods. 2 ZZŠ v znení účinnom od 23. 12. 2015, v konaní, v ktorom sa uplatňuje
alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti1) odôvodňujúce
námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť

zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
14. Dňa 23. 12. 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa aj
zákon zmenkový a šekový. Z novelizovaného ustanovenia čl. I. § 17 ods. 1 ZZŠ vyplýva, že pokiaľ je
žalovaným zo zmenky ten, kto je viazaný zo zmenky v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je možné
vždy robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sú postavené na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi

alebo k predošlým majiteľom. Z odseku 2 citovaného ustanovenia je zrejmé, že v konaní o nároku
zo zmenky, aj keď zmenkový dlžník, ktorý má postavenie spotrebiteľa, a ktorý podpísal ako vystaviteľ
zabezpečovaciu zmenku žiadne kauzálne námietky nepodá, musí súd z úradnej povinnosti prihliadnuť
na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyplývajú z ust. § 52 a nasl. OZ, ako i z iných právnych
predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa (výpočet právnych predpisov, na ktoré ods. 2 odkazuje

je demonštratívny). V zmysle vyššie uvedeného je tak súd z úradnej povinnosti povinný prihliadnuť na
všetky kauzálne námietky, ktoré by žalovaný mohol v prejednávanej veci uplatniť voči majiteľovi zmenky
zakladajúce sa na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi zmenky alebo k predošlým majiteľom. Súd
tak ex offo zistí, či viazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a preskúma,
či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto vznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. Ustanovenie čl. 1

§ 17 ods. 2 ZZŠ, ktoré má procesnoprávny charakter, nakoľko je v ňom upravená procesná činnosť
súdu, tak dopadá i na konania, ktoré začali pred nadobudnutím účinnosti novely zákona č. 438/2015
Z. z. vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia tohto zákona k úprave účinnej od 23. 12. 2015,
keď v prípade procesnej normy sa táto aplikuje odo dňa, kedy nadobudne účinnosť na všetky už začaté
konania, pokiaľ zákonodarca neustanovil osobitný režim.

15. Odvolací súd v zmysle vyššie uvedeného konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď
zmluvuoúverezodňa26.09.2011uzavretúmedzistranamisporuvyhodnotilakozmluvuspotrebiteľskú,
nakoľko je zrejmé, že žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti ako dodávateľ a túto uzatvoril so žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý bol v zmluve označený akofyzická osoba (nepodnikateľ). Na predmetnú zmluvu o úvere tak dopadajú ustanovenia Občianskeho
zákonníka a rovnako táto v zmysle ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia
zmluvy spĺňa i definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže sa jednalo o dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov žalobcom ako veriteľom spotrebiteľovi, ktorým bol žalovaný. Súd prvej inštancie
zároveň správne predmetný úver pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere upravených v ust. § 9 ods. 2 písm. i) a j) zákona č. 129/2010 Z. z. považoval za bezúročný
a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) tohto zákona (v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy). Spotrebiteľ by tak mal vrátiť len sumu poskytnutého úveru s tým, že záver o bezúročnosti

a bezpoplatkovosti úveru má dopad i na sumu, ktorá bola vyplnená v zmenke.
16. V konaní nebol sporný ani zabezpečovací charakter zmenky vystavenej dňa 26. 09. 2011 v deň,
kedy došlo k podpisu zmluvy o úvere, v ktorej v zmysle čl. 13 VPPÚ nebola vyplnená zmenková suma
adátumúročenia,keďpovahazabezpečovacejzmenkyvyplývaizosamotnéhozneniauvedenéhočl.13
VPPÚ upravujúceho dohodu o vyplnení zmeniek, v ktorom sa uvádza, že táto slúži: „...na zabezpečenie
peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek (ďalej aj ako „remitent“) vyplývajúceho z tejto

úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako „remitent“)...“. To, že zmenka mala
zabezpečovací charakter žalobca v konaní nerozporoval ani nevyvrátil. Rovnako je nepochybné, že
zmenka bola vystavená v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou za účelom zabezpečenia záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy. Súd prvej inštancie sa tak správne zaoberal hlavným záväzkom zabezpečeným
zmenkou, na základe ktorej sa žalobca v konaní uplatnil svoj nárok, a to s poukazom na vyššie citované

znenie ust. čl. I. § 17 ods. 2 ZZŠ, kedy bol ex offo povinný skúmať, či zaviazanosť žalovaného zo zmenky
vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a prihliadať na skutočnosti odôvodňujúce kauzálne
námietky žalovaného. Podstatné je, že zákon č. 129/2010 Z. z. predstavujúci osobitnú právnu úpravu
vo vzťahu k zákonu zmenkovému a šekovému v ust. § 17 ods. 3 v znení účinnom ku dňu, kedy
došlo k vystaveniu zmenky v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru, vylučuje splnenie dlhu

alebo zabezpečenie jeho splnenia zmenkou. Predmetné ustanovenie tak výslovne zakazuje vystavenie
zmenky na zabezpečenie spotrebiteľského úveru v čase, kedy došlo medzi stranami sporu k uzavretiu
zmluvy o úvere. Z rovnakých dôvodov nemalo dôjsť ani k uzatvoreniu dohody o vyplnení zmeniek
obsiahnutej v bode 13. VPPÚ. Súd prvej inštancie tak postupoval správne, keď žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol, nakoľko zmenka na zabezpečenie hlavného záväzku nemala byť vôbec vystavená,

a preto nemohlo dôjsť zo strany majiteľa k nadobudnutiu žiadnych práv zo zmenky.
17. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v pozícii spotrebiteľa, nakoľko
mu boli prostriedky poskytnuté na výkon zamestnania, k uvedenému považuje odvolací súd za potrebné
uviesť, že súd prvej inštancie správne ustálil spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere a na uvedenom nič
nemeníaniskutočnosť,ževzmluvebolpredtlačenýtextprehláseniažalovaného,žefinančnéprostriedky

sú mu poskytnuté na výkon zamestnania, keď ide len o všeobecný údaj, s ktorého nemožno vyvodiť
konkrétny súvis s výkonom zamestnania. Podstatné je, že žalovaný je v dotknutej zmluve označený
osobnými údajmi typickými pre nepodnikajúcu fyzickú osobu (meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu,
rodné číslo a číslo občianskeho preukazu). Zmluva o úvere má povahu adhéznej zmluvy, ktorú žalobca
používal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, s tým, že sa do predtlačenej zmluvy len

jednostranne dopisovali údaje. Predtlačené prehlásenie žalovaného o účele poskytnutého úveru tak nič
nemení na spotrebiteľskej povahe právneho vzťahu medzi stranami sporu.
18. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalobcu o tom, že platnosť zmenky možno
posudzovať len z hľadiska splnenia zákonom predpísaných náležitostí v zmysle ust. § 1 a § 2 ods. 1 ZZŠ,
nakoľko žalovanému v predmetnej veci prislúcha ochrana pred zneužívaním spotrebiteľskej zmenky,

keďže záväzok žalovaného vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Na predmetnú vec tak súd
prvej inštancie správne aplikoval ust. čl. I § 17 ZZŠ i § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z.
19. Záverom odvolací súd konštatuje, že rozsudok Súdneho dvora z 20. 01. 2005 vo veci C-464/01
Johann Gruber proti Bay Wa AG, na ktorý odkazuje odvolateľ vychádza z úplne odlišného skutkového
stavu veci. V danej veci išlo o prípad, kedy došlo k uzavretiu zmluvy týkajúcej sa tovaru určeného

čiastočne na podnikateľský účel a čiastočne na účel, ktorý nie je súčasťou obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti. Možno uzavrieť, že uvedené rozhodnutie na predmetnú vec nedopadá,
nakoľko, ako bolo zmienené vyššie, je posudzovaný právny vzťah strán sporu vzťahom založeným
spotrebiteľskou zmluvou, úver tak nebol žalovanému poskytnutý v súvislosti s obchodnou alebo
podnikateľskou činnosťou, a to ani sčasti.

20. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne
správne, a preto ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a to vrátane závislého výroku
o trovách konania, kde súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP, ohľadne ktorého
žalobca v odvolaní neuviedol žiadnu konkrétnu odvolaciu argumentáciu.21. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Odvolací súd pri svojom rozhodnutí aplikoval zásadu zodpovednosti za
výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bol v odvolacom konaní

plne úspešný žalovaný, v zásade by teda mal nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože
však zo spisu odvolací súd nezistil, že by žalovanému v odvolacom konaní nejaké účelne vynaložené
trovy vznikli, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
22. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.