Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624203098
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5624203098.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Jany Vargovej

(sudkynespravodajkyne)ačlenovsenátuJUDr.JanyKotrčovejaJUDr.JozefaŠuleka,vsporežalobcov:
1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D., 2/ E. F. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C.
XXXX/X, D., právne zastúpení: LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Kálov 653/23-2, Žilina, IČO: 47
253096,protižalovaným:1/G.H.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomI.J.XXX,2/K.H.,nar.XX.XX.XXXX,
trvale bytom I. J. XXX, právne zastúpení: KRAKOVSKÝ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Záhradnícka
27, Bratislava, IČO: 35 977 272, o uloženie povinnosti odstránenia drobnej stavby na cudzom pozemku,
o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/72/2024-54 zo

dňa 10.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II.Žalobcom1/,2/priznáva protižalovaným1/,2/náhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne
vypratať a na svoje náklady odstrániť drobnú stavbu - oplotenie z nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov
1./, 2./, a to z parcely registra „C“ č. 327/1 o výmere 103 m2, druh pozemku orná pôda a parcely registra
„C“ č. 328 o výmere 94 m2, druh pozemku záhrada, evidovanými na LV č. XXX, k. ú. I. J. do 30 dní
od právoplatnosti napadnutého rozsudku; vo výroku II. žalobcom 1/, 2/ proti žalovaným 1/, 2/ priznal

náhradutrovkonaniavplnomrozsahu,vovýrokuIII.poučilstranysporu,žeovýškenáhradytrovkonania
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.
2. V prejednávanej veci súd prvej inštancie aplikoval ust. § 126 Občianskeho zákonníka a ust. § 153
ods. 1, 2, 3 CSP.

3. V rámci vykonaného dokazovania oboznámil sa súd prvej inštancie s obsahom listín
zažurnalizovaných v spise a to s výpisom z LV č. XXX, k. ú. I. J. (č. l. 7 spisu), s výpisom z LV č. XXX,

k. ú. I. J. (č. l. 8 spisu), so Zameraním skutočného stavu E. K. K. (č. l. 9 spisu), s Výzvou na dohodu o
zámene časti pozemkov zo dňa 11. 01. 2023 (č. l. 12 spisu), s Opakovanou výzvou na dohodu o zámene
časti pozemkov zo dňa 02. 02. 2023 (č. l. 15 spisu), so Záverečnou správou z predmediačnej činnosti
zo dňa 31. 05. 2023 (č. l. 20 spisu), s Výzvou na odstránenie drobnej stavby oplotenia zo dňa 08. 08.
2023 (č. l. 21 spisu), s Predžalobnou výzvou zo dňa 10. 06. 2024 (č. l. 23 spisu), s Protokolom o vytýčení
hranice pozemkov zo dňa 12. 06. 1992 (č. l. 45 spisu).

4. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobcovia sú podieloví
spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k. ú. I. J. a žalovaní bezpodieloví spoluvlastníci
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k. ú. I. J., ktoré nehnuteľnosti vo vlastníctve strán sporu
bezprostredne susedia. Podanou žalobou sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali ochrany svojho vlastníckehopráva, a to odstránenia drobnej stavby oplotenia z nehnuteľnosti, ktorá je v ich vlastníctve. Žalovaní v
rámci prostriedkov procesnej obrany, ktoré vyjadrenie k žalobe bolo doručené súdu cca 50 minút pred
nariadeným termínom pojednávania, uviedli, že žiadnym spôsobom nezasahujú do vlastníckeho práva

žalobcov a oplotenie, ktoré postavili okolo svojej nehnuteľnosti v 90-tych rokoch, sa nachádza na hranici
parcely č. 319/3 evidovanej na LV č. XXX, k. ú. I. J. a stavba plota sa zrealizovala až po zameraní
hranice pozemku geodetom L. K. z GEODÉZIE, a.s., prevádzka Liptovský Mikuláš, o čom súdu predložili
Protokol o vytýčení hranice pozemkov zo dňa 12. 06. 1992, opatrený podpismi, okrem iného aj právneho
predchodcu žalobcov.

5. Podľa mienky súdu prvej inštancie žalobcovia uniesli dôkazné bremeno a preukázali, že sú podieloví
spoluvlastníci nehnuteľnosti, na ktorej je postavená drobná stavba – oplotenie žalovanými, a teda, že
žalovaní neoprávnene zasahujú do ich vlastníckeho práva. Uvedené preukázali listinným dôkazom, a
to Zameraním skutočného stavu E. K. K.. Z toho meračského náčrtu jednoznačne vyplýva, že drobná
stavba - oplotenie realizované žalovanými zasahuje do vlastníckeho práva žalobcov 1/, 2/, a preto sa

vlastníci oprávnene domáhali odstránenia následkov už vykonaného zásahu, teda odstránenia oplotenia
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Neoprávnený zásah, ktorým žalovaní zasahujú
do vlastníckeho práva žalobcov v čase vyhlásenia rozhodnutia trval.

6. Súd prvej inštancie dal do pozornosti skutočnosť, že žalobcovia 1/, 2/ sa počnúc od januára 2023

pokúsili so žalovanými mimosúdne dohodnúť, opakovane žalovaných upozorňovali na presah nimi
zhotoveného oplotenia na pozemok v ich vlastníctve, navrhli žalovaným alternatívne riešenie sporu
(zámena pozemkov), snažili sa vec mimosúdne vyriešiť prostredníctvom mediátora, resp. pred podaním
žaloby prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Na žiadne tieto návrhy žalovaní žiadnym spôsobom
nereagovali, preto žalobcovia boli nútení domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva súdnou cestou.

Žalovaným bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nej doručená dňa 16.08.2024 (v rozhodnutí
súdu prvej inštancie omylom uvedený deň 16.8.2022 – poznámka odvolacieho súdu), žalovaní nevyužili
svoje procesné oprávnenie na podanie vyjadrenia v súdom stanovenej lehote, ani nepožiadali súd
o prípadné predĺženie sudcovskej lehoty. Dňa 22.08.2024 udelili plnú moc na zastupovanie svojmu
právnemuzástupcovistým,ževyjadreniekpodanejžalobealistinnýdôkaz–Protokolovytýčeníhranice

pozemkov predložil cca 50 minút pred nariadeným termínom pojednávania. Pretože sa jedná o listinný
dôkaz z roku 1992, žalovaným nič nebránilo, aby tento listinný dôkaz predložili skôr.

7. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie
konania.Znamenáto,žestranasporuniejeoprávnenévykonávaťniektoréprocesnéúkonykedykoľvekv

priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii
konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje procesnoprávne účinky. Absencia procesnoprávnych
účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Súd prvej inštancie preto návrh
právneho zástupcu žalovaných na doplnenie dokazovania predložením výsledku štátneho stavebného
dohľadu zamietol a uplatnil tzv. sudcovskú koncentráciu konania, a to z dôvodu, že by vznikla potreba

pojednávanieodročiť.Zostranyprávnehozástupcužalovanýchnebolouvedené,ktoréskutkovétvrdenia
týmto dôkazom majú byť preukázané, keďže označovanie dôkazov má nadväzovať na skutkové
tvrdenia. Žalovaným nič nebránilo, aby takýto dôkaz navrhli skôr. Žalovaní boli poučení aj o následkoch
sudcovskejkoncentráciekonania(č.l.39,40spisu)ateda,ženaneskôrpredloženédôkazyaskutočnosti
súd nemusí prihliadať.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie pri aplikácii ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom
ako úspešnej strane sporu voči žalovaným 1/, 2/ priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením v zmysle §
262 ods. 2 CSP.

9. Včas podaným odvolaním domáhajú sa žalovaní 1/, 2/ zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie
a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. V podanom odvolaní namietajú porušenie práva na spravodlivý proces. Konštatujú, že súd v rámci
sudcovskej koncentrácie neprihliadol na Protokol o vytýčení hranice pozemkov, vyhotovený 12.6.1992

geodetom L. K. z GEODÉZIE, a.s., prevádzka Liptovský Mikuláš, ktorý bol zaslaný súdu ešte pred prvým
pojednávaním. Takýto postup súdu je podľa mienky žalovaných v rozpore so zákonom, resp. zákonnou
koncentráciou konania, keďže Protokol zo dňa 12. júna 1992 bol predložený súdu ešte pred vyhlásením
uznesenia, ktorým súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Na margo porušenia sudcovskej koncentráciekonania žalovaní 1/, 2/ udávajú, že ako osoby neznalé práva oslovili ich právneho zástupcu, aby im
pomohol a prevzal ich právne zastúpenie. Právny zástupca im dňa 22.8.2024 zaslal na email ich syna
C. H. na podpis plnomocenstvo. Súčasne im uviedol, že od 24. augusta 2024 do 15. septembra 2024

bude na dovolenke a ich prípadu sa bude vedieť venovať až koncom septembra. Tak sa aj stalo a
dňa 22. septembra 2024 došlo k stretnutiu, kedy sa uskutočnila porada, ktorej výsledkom bola úloha
pre žalovaných zabezpečiť podklady k zameraniu ich nehnuteľností, resp. parcely v susedstve parciel
žalobcov. Žalovaní vynaložili značné úsilie, aby zabezpečili všetky relevantné doklady a výsledkom bolo
viac dokumentov, medzi ktorými sa ako hlavný ukázal Protokol o zameraní parciel z roku 1992. Tento bol

následne zaslaný dňa 8. októbra 2024 na email právneho zástupcu, ktorý mohol spracovať vyjadrenie
pre súd. Na základe uvedeného majú žalovaní za to, že prostriedky procesného útoku a obrany uplatnili
včas, nakoľko ich predložili krátko po tom, ako našli Protokol o zameraní parciel. Konali starostlivo so
zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania a tento dôkaz bol právnym zástupcom predložený ešte
pred prvým pojednávaním. Nebol preto problém sa s ním oboznámiť priamo na pojednávaní. Právny
zástupca žalovaných s protokolom oboznámil žalobcov a ich právneho zástupcu ešte pred začiatkom

prvého pojednávania. O tomto svojom skutkovom tvrdení predložili žalovaní 1/, 2/ ako dôkaz – emailovú
komunikáciu (č.l. 90 súdneho spisu).
11. Žalovaní sú ďalej toho názoru, že so skutkovým stavom sa mohol súd prvej inštancie oboznámiť
prostredníctvom verejných registrov, a to konkrétne na webovom portáli Úradu geodézie, kartografie a
katastra Slovenskej republiky, kde je prístupná katastrálna mapa SR, súčasťou ktorej je aj katastrálna

mapa I. J., kde sa sporné parcely nachádzajú.

12. Súd prvej inštancie ďalej nedôvodne zamietol návrh právneho zástupcu žalovaných na doplnenie
dokazovania predložením výsledku štátneho stavebného dohľadu. Žalovaní uvádzajú, že posledná
obhliadka nehnuteľností v rámci štátneho stavebného dohľadu uskutočnila sa len deň pred

pojednávaním, t.j. dňa 9.10.2024 a štátny stavebný dohľad, ohľadne plota a hranice parciel, ktoré sú
predmetom tohto sporu iniciovali žalobcovia, z čoho vyplýva, že malo byť aj v ich záujme, aby poznali
výsledok dohľadu ešte pred rozhodnutím súdu.

13. Žalovaní ďalej uvádzajú, že nie je pravdou, že na pozemkoch žalobcov parcela CKN 327/1 a CKN

328 postavili bez vedomia a súhlasu žalobcov drobnú stavbu – oplotenie, ktorým by malo dochádzať
k neoprávnenému zasahovaniu a obmedzovaniu vlastníckeho práva žalobcov. Podľa výpisu z katastra
nehnuteľností žalobcovia nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX, pre k.ú.
I. J., na základe darovacej zmluvy až v roku 2005 a plot žalovaných bol postavený už v roku 1992
so súhlasom právneho predchodcu žalobcov K. B., a to po zameraní hranice pozemku geodetom

L. K. z GEODÉZIE, a.s., prevádzka Liptovský Mikuláš. Zameranie sa uskutočnilo dňa 12.6.1992
a hranice parcely CKN 319 vo vlastníctve žalovaných, ktorá bezprostredne susedí s parcelami CKN
327/1 a CKN 328 vo vlastníctve žalobcov boli označené železnými rúrkami, ktoré sa nachádzajú na
pozemkudoteraz.ZozameraniasaspísalProtokolovytýčeníhranicepozemkov,zameraniasazúčastnili
všetci vlastníci susediacich pozemkov vrátane právneho predchodcu žalobcov K. B.. Účastníci boli

oboznámení s priebehom a označením hranice pozemkov a nemali k vytýčenej hranici pozemkov žiadne
výhrady, čo potvrdili svojimi podpismi na protokole. Na základe uvedeného zamerania žalovaní pristúpili
k postaveniu plota, ktorý je predmetom tohto sporu. Žalovaní k odvolaniu pripojili dôkaz - Protokol
o vytýčení hranice pozemkov zo dňa 12.6.1992 (č.l. 68 pv. spisu spolu s fotodokumentáciou oplotenia
(č.l. 67 p.v. spisu a 68 spisu).

14. Žalobcovia 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne
správny, stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi, obsiahnutými v napadnutom rozsudku.

15. Na margo odvolacej argumentácie žalobcovia udávajú, že nepoznajú predmet rokovaní či iných

dohôd žalovaných s pánom K. B. v minulosti, ak sa tieto vôbec uskutočnili a existovali. Obsah týchto
dohôd už nie je možné k dnešnému dňu verifikovať. Poukaz žalovaných na uvedené dôvody nemôže
nijakým spôsobom konvalidovať nezákonnosť umiestnenia plotu žalovaných na pozemkoch žalobcov.
Na umiestnenie plota žalovaným nedali súhlas a nakoľko je tento plot nezákonne umiestnený na
pozemku žalobcov, obmedzujúc ich vlastnícke právo, naďalej trvajú na jeho odstránení. Stavba plotu

žalovaných má nezákonný charakter a žalovaní v rámci konania pred súdom prvej inštancie nepredložili
žiadne dôkazy, ktoré by preukázali opak.16. Žalobcovia súhlasia s postupom súdu prvej inštancie, ktorý na žalovanými predložené dôkazy
neprihliadol s poukazom na § 153 ods. 2 CSP, nakoľko v danej veci boli splnené všetky predpoklady
na to, aby bola aplikovaná sudcovská koncentrácia a vyvolaný zákonom predpokladaný účinok.

Žalovaní konali hrubo, nedbanlivostne, v uplatňovaní svojich práv. Žaloba bola podaná 1.8.2024.
Aj samotnej žalobe predchádzali dokonca viaceré výzvy a pokusy o mimosúdnu dohodu, na ktoré
žalovaní nijakým spôsobom nereflektovali, vrátane iniciovania mediácie. Výzva na vyjadrenie im bola
doručená 16.8.2024, opätovne následné nedbanlivostné správanie žalovaných, ktorí na predmetnú
výzvu nereagovali žiadnym spôsobom. Právny zástupca žalovaných uvádza, že dňa 22.8.2024 zaslal

email so splnomocnením s tým, že sa mohol venovať prípadu až koncom septembra. V takomto prípade
však žalovaní ako aj právny zástupca mohli konať tak, že by súdu oznámili prevzatie zastúpenia
a požiadali o predĺženie lehoty. Uvedené však neučinili. Pojednávanie bolo vytýčené na deň 10.10.2024,
no ani do tohto dátumu nebolo na súde oznámené žiadne zastupovanie, ospravedlnenie zmeškania
lehoty či žiadosť o predĺženie lehoty, a to napriek tomu, že strany sporu – žalovaní si boli vedomí
nariadenia pojednávania.

17. Právny zástupca žalovaných kriticky vytýka súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal dôkazom –
Protokolom zo dňa 12. júna 1992. Žalobcovia však zdôrazňujú, že tento dôkaz bol súdu predložený
50 minút pred uskutočnením pojednávania, čo potvrdzuje hrubo nedbanlivostný prístup žalovaných,
ktorí nereagovali ani na niekoľkonásobné výzvy žalobcov a ani na výzvu súdu, a to napriek poučeniu
a vedomosti o vytýčení pojednávania. Žalovaní sa tak nemôžu voči súdu prvej inštancie dovolávať

porušenia procesných práv, keď oni sami boli tými, ktorí práva nevyužívali, resp. nemali záujem využívať.
18. Aj údajné predloženie protokolu dva dni pred pojednávaním 8.10.2024 opätovne preukazuje prístup
žalovaných. Ide o Protokol z roku 1992, o ktorom mali žalovaní od toho času vedomosť. Prvé pokusy
o mimosúdnu dohodu boli žalovaným zasielané počnúc 1.11.2023, teda minimálne od toho času mohli
žalovaní preukázateľne na svoju obranu vyvinúť úsilie na získanie protokolu na ktorý sa vo svoj prospech

odvolávajú. Opätovne tak však nekonali.
19. Žalovanými predložený Protokol o vytýčení hranice zo dňa 12.6.1992 nerieši hranicu medzi vtedy
platnými číslami pozemkov CKN 327/1 a CKN 320/1, CKN 328 a CKN 319/1. Samotné vytýčenie
hranice pozemku ešte neoprávňuje žalovaných zrealizovať nezákonné oplotenie. Taktiež žalovaní
žiadnym spôsobom nepredložili ani dokument, že právny zástupca žalobcov K. B. údajne svojím

podpisom odsúhlasil výstavbu oplotenia. Nie je pravdou, že podpisy na Protokole o vytýčení hranice
zo dňa 12.6.1992 sú zároveň aj súhlasom s výstavbou plota. Odvolacie konanie neslúži na nápravu
a predkladanie dôkazov, ktoré žalovaní objektívne mohli použiť už skôr.

20. Žalobcovia nesúhlasia s tvrdením uvedeným v odvolaní, že boli oboznámení s Protokolom z roku

1992 ešte pred pojednávaním. Je pravdou, že právny zástupca žalovaných zaslal právnemu zástupcovi
žalobcov pred pojednávaním prostredníctvom emailu predmetný dôkaz spolu s vyjadrením. Avšak
s poukazom na krátky časový rámec sa s ním právny zástupca žalobcov nestihol oboznámiť, pričom
klientom boli prílohy preposlané síce v ten istý deň, no až po pojednávaní vo veci samej. O uvedenom
tvrdení predkladá právny zástupca žalobcov dôkaz – emailovú komunikáciu s právnym zástupcom

žalovaných zo dňa 10.10.2024.

21. Žalobcovia poukazujú aj na nezrovnalosť tvrdení spočívajúcej v predložení protokolu zo strany
žalovaných až dňa 8.10.2024, t.j. dva dni pred pojednávaním. Tvrdenie o nájdení Protokolu zo dňa
12.6.1992 a jeho zaslanie dňa 8.10.2024 o 18.36 hod. od C. H., ktoré vyplýva z predloženej komunikácie

právneho zástupcu a C. H. na preukázanie určitej časovej tiesne, resp. včasného konania žalovaných
je účelové a zavádzajúce. Žalobcovia zdôrazňujú, že ten istý Protokol o vytýčení hranice zo dňa
12.6.1992 bol zo strany žalovaných predložený štátnemu stavebnému dozoru už dňa 27.2.2024,
o ktorom skutkovom tvrdení predkladajú žalobcovia dôkaz - emailovú komunikáciu s orgánom štátneho
stavebného dohľadu – poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe

k informáciám (č.l. 93 spisu).
22. Dňa 9.10.2024 bol vykonaný štátny stavebný dohľad, avšak k úplne inej veci. Štátny stavebný dohľad
k oploteniu, ktoré je predmetom sporu sa uskutočnilo už dňa 27.2.2024.

23. Žalovaní 1/, 2/ v súdom stanovenej lehote odvolaciu repliku k vyjadreniu žalobcov nepodali.

24. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne
legitimovaná (neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP),
vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v § 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP a bez nariadeniapojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie
pri aplikácii § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 387 ods. 2 CSP potvrdil ako vecne správny.

25. Odvolací súd po oboznámení sa s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj
rozhodnutiu predchádzajúceho konania konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie
v dostatočnom rozsahu, potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie vrátane výroku
o náhrade trov konania náležite odôvodnil. V danom prípade súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol

rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil. Z pohľadu logiky
a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia vytknúť nedostatky.

26. Je potrebné poznamenať, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo

účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (obdobne sp.zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred
všeobecnýmsúdomúspešný,tedaabybolorozhodnutévsúladesjehopožiadavkouaprávnyminázormi
(I. ÚS 50/04).

27. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konajúceho
súdu prvej inštancie, a preto naň v celom rozsahu a v podrobnostiach v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP
poukazuje. Uvedené bolo tiež dôvodom pomerne rozsiahleho opisu dôvodov rozhodnutia súdu prvej
inštancie v rozhodnutí odvolacieho súdu.

28. Nad rámec dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie vo väzbe na
odvolaciu argumentáciu žalovaných odvolací súd dodáva nasledovné.

29. Námietku žalovaných o porušení práva žalovaných na spravodlivý proces v dôsledku neprihliadnutia
na žalovanými predložený dôkaz – Protokol o vytýčení hranice pozemkov zo dňa 12.6.1992 (ďalej len

„Protokol zo dňa 12.6.1992) súdom prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.

30. Odvolatelia dôvodili porušením princípov zákonnej i sudcovskej koncentrácie. Uviedli, že protokol
zaslalisúduprvejinštanciepredprvýmpojednávaním.Neprihliadnutienadanýdôkazjepodľaichmienky
v rozpore s princípom zákonnej koncentrácie konania, nakoľko dôkaz predložili ešte pred vyhlásením

uznesenia o skončení dokazovania. Namietajú aj nesprávne uplatnenie sudcovskej koncentrácie
konania dôvodiac, že žalovaní sú osobami neznalými práva, právny zástupca prevzal zastupovanie až
dňa 22.8.2024 s tým, že uviedol, že od 24.8.2024 do 15.9.2024 bude na dovolenke a prípadu sa bude
vedieť venovať až koncom septembra. Dňa 22. septembra došlo k stretnutiu s právnym zástupcom,
uskutočnilasaporadaažalovanímalizaúlohuzabezpečiťpodkladykzameraniunehnuteľností.Protokol

z roku 1992 bol zaslaný 8.10.2024 na email právneho zástupcu, ktorý mohol spracovať vyjadrenie
pre súd. Protokol predložili krátko po tom, ako ho našli. Konali starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.

31. Prioritne k danej odvolacej argumentácii odvolací súd uvádza, že k porušeniu princípov

zákonnej koncentrácie konania (v dôsledku neprihliadnutia na dôkaz predložený súdu prvej inštancie
pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania) nemohlo dôjsť, nakoľko súd prvej inštancie
v prejednávanej veci aplikoval tzv. sudcovskú koncentráciu konania (§ 153 CSP), ktorá je plne
v diskrečnej právomoci súdu a učinil tak rešpektujúc zákonodarcom stanovené premisy obsiahnuté
v úprave ust. § 153 ods. 1, 2, 3 CSP.

32. Východiskovo je potrebné úvodom k danej problematike ozrejmiť, že sporové konanie sa spravuje
zásadou koncentrácie konania. Uvedené znamená, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré
procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný
úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom

ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia procesnoprávnych účinkov sa prejaví
v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii
konania, sú prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (§ 149 CSP).33. Z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné procesnoprávne sankcie (v
podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu) za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť
riadneho vedenia sporu. Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v Čl. 8 CSP tak, že

strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany v súlade
s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (Čl. 5 CSP). Účelom
a zmyslom koncentrácie konania je teda prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania
a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas (Števček, Ficová, Baricová,
Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., Civilný sporový poriadok, komentár, 2. vydanie, C.H.Beck,

rok 2022).
34. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia vhodná (§ 153
– sudcovská koncentrácia konania) a koncentrácia nutná (§ 154 – zákonná koncentrácia konania).

35. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro
vykonanými procesnými úkonmi. Napr. nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia

alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného
pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie
skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní, je v konkrétnom prípade dôvodný,
napr. ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania.
Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vždy vyhodnotí

v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie
procesného úkonu ospravedlní alebo či príjme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na
procesný úkon neprihliadne, ako tomu bolo v prejednávanej veci.
36. Ustanovenie § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania je normatívne vyjadrením základného
princípu zakotveného v Čl. 5 CSP, podľa ktorého môže súd (v rozsahu ustanovenom zákonom)

odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.
37. Predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré nie včasné, je
definované v ust. § 153 ods. 1 druhá veta CSP. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu
mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Toto pravidlo
je lex generalis. Neaplikuje sa, ak osobitná právna úprava poskytuje strane sporu lehotu na vykonanie

určitého procesného úkonu.
38. Vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci je potrebné dať do pozornosti nasledovné
právne významné skutočnosti (na ktoré správne upriamil pozornosť aj súd prvej inštancie):
Ad 1) Žalobcovia 1/, 2/ sa počnúc januárom 2023 pokúšali so žalovanými mimosúdne dohodnúť,
opakovane žalovaných upozorňovali na presah nimi zhotoveného oplotenia na pozemok vo vlastníctve

žalobcov 1/, 2/, navrhli žalovaným alternatívne riešenie sporu (zámenu pozemkov), snažili sa vec
mimosúdne vyriešiť prostredníctvom mediátora, resp. pred podaním žaloby prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Na žiadne tieto návrhy však žalovaní žiadnym spôsobom nereagovali, preto
žalobcovia boli nútení domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva súdnou cestou.

Ad 2) Žalovaným bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nej doručená dňa 16.8.2024, žalovaní
nevyužili svoje procesné oprávnenie na podanie vyjadrenia v súdom stanovenej lehote ani nepožiadali
súd o prípadné predĺženie sudcovskej lehoty.
Ad 3) Dňa 22.8.2024 udelili žalovaní plnú moc na zastupovanie svojmu právnemu zástupcovi s tým, že
vyjadrenie k podanej žalobe a listinný dôkaz – Protokol o vytýčení hranice pozemkov predložil právny

zástupca žalovaných až cca 50 minút pred nariadeným termínom pojednávania.

39.Uplatneniedikrečnéhoprávasúduzávisíodokolnostíkonkrétnehoprípadu.Oneskorenépredloženie
prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, môže súd ospravedlniť na základe
objektívnych kritérií (napr. právna zložitosť sporu), alebo subjektívnych kritérií (napr. schopnosť

účastníka rozpoznať potrebu tvrdiť určité skutočnosti).

40. V prejednávanej veci je podstatným, že neboli naplnené objektívne kritériá pre ospravedlnenie
oneskorenej procesnej obrany žalovaných. Spor medzi stranami sa nevyznačuje právnou zložitosťou.
V prejednávanej veci bolo tiež z hľadiska uplatnenia sudcovskej koncentrácie podstatným, že dôkazný

návrh (Protokol z roku 1992) doručený súdu v deň pojednávania (cca 50 minút pred jeho začatím) spolu
s vyjadrením k žalobe, nebol bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré by sa žalovaným stali
známymi až v deň pojednávania.41. Napokon je potrebné zdôrazniť, že pre ospravedlnenie oneskorenosti procesnej obrany žalovaných
nebol daný dôvod ani na základe tzv. subjektívnych kritérií, najmä z hľadiska schopnosti účastníka
rozpoznať potrebu tvrdiť určité právne významné skutočnosti a o nich súdu označiť/predložiť dôkazy.

Žalovaným (ako už bolo zmieňované na iných miestach tohto rozsudku) bola žaloba s prílohami
doručená dňa 16.8.2024. Žalovaní ešte v rámci plynutia lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe udelili
dňa 22.8.2024 plnú moc na zastupovanie kvalifikovanému právnemu zástupcovi. Ten o predĺženie lehoty
na podanie vyjadrenia k žalobe a označenie/predloženie dôkazov nepožiadal. V súdom stanovenej
lehote menom svojich klientov vyjadrenie k žalobe a návrhy na vykonanie dôkazov nepodal. Učinil

tak v deň pojednávania (cca 50 minút pred začatím pojednávania). V danej veci je významným, že
splnomocneným zástupcom žalovaných bol kvalifikovaný právny zástupca, ktorý objektívne musel
rozpoznať potrebu tvrdiť právne významné skutočnosti (musel si byť vedomý i procesných následkov
oneskorenej procesnej obrany) a to už v rámci plynutia lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe.
Odhliadnuc od uvedeného aj samotní žalovaní boli kvalifikovane poučení o princípoch zákonnej
a sudcovskej koncentrácie, ktoré poučenie im bolo doručené spolu s uznesením, ktorým boli vyzvaní na

vyjadrenie sa k žalobe (č.l. 39 súdneho spisu). Mohli teda rozpoznať potrebu tvrdiť v súdom stanovenej
lehote právne významné skutočnosti a o týchto označiť/predložiť dôkazy.
42. Na margo skutkových okolností uvádzaných odvolateľmi – udelenie plnej moci 22.8.2024, dovolenka
právneho zástupcu 24.8.2024 – 15.9.2024, stretnutie s právnym zástupcom dňa 22.9.2024, predloženie
Protokolu o zameraní z roku 1992 dňa 8.10.2024 bezprostredne po tom, čo žalovaní 1/, 2/ tento

Protokol „našli“ právnemu zástupcovi za účelom spracovania vyjadrenia pre súd atď.) musí odvolací súd
konštatovať, že tieto nie sú spôsobilé naplniť danosť subjektívnych dôvodov pre oneskorenie uplatnenia
procesnej obrany žalovaných, ale idú plne na ťarchu právneho zástupcu žalovaných, konajúceho ich
menom. Pri dôslednom prístupe k veci mal v prvom rade žiadať, a to v rámci plynutia sudcovskej lehoty
na podanie vyjadrenia k žalobe o jej predĺženie s poukazom na prevzatie zastupovania žalovaných

počas jej plynutia.
43. Na margo argumentu žalovaných, podľa ktorého právnemu zástupcovi predložili protokol krátko po
tom, ako protokol „našli“, odvolací súd dodáva, že protokol je datovaný dňom 12.6.1992. Vo vyjadrení
predloženom súdu prvej inštancie dňa 10.10.2024 sami žalovaní uvádzajú, že podľa tohto protokolu
zrealizovali stavbu oplotenia, je teda celkom dôvodné predpokladať, že týmto protokolom disponovali už

skôr. Napokon neprodukovali v konaní pred súdom prvej inštancie žiadne argumenty, ktoré by osvetlili
okolnosti, pre ktoré sa k Protokolu zo dňa 12.6.1992 dostali („našli protokol“) žalovaní až v októbri 2024,
a teda tento bez svojej viny nemohli predložiť už skôr.
44. Mimo rámca potrebného odôvodnenia odvolací súd poukazuje aj na prílohu vyjadrenia žalobcov
k odvolaniu žalovaných (č.l. 90 súdneho spisu) – emailovú komunikáciu s odborom štátneho stavebného

dozoru zo dňa 18.3.2024 (v rámci poskytnutia informácií podľa zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom
prístupe k informáciám), z ktorej plynie informácia Mestského úradu Ružomberok, oddelenia stavebnej
správy, že splnomocnený zástupca žalobcov E. C. H. v rámci opakovaného štátneho stavebného
dohľadu konaného dňa 27.2.2024 zo strany pozemku parc. č. CKN 319/3, ktorý je vo vlastníctve
žalovaných 1/, 2/ predložil Protokol o vytýčení hranice pozemkov zo dňa 12.6.1992. Z poskytnutej

informácie teda plynie, ako správne konštatovali vo vyjadrení k odvolaniu žalobcovia, že minimálne od
februára 2024 mali žalovaní označený dôkaz k dispozícii.
45. Na margo argumentu žalovaných, podľa ktorého právny zástupca žalovaných s protokolom
oboznámil žalobcov a ich právneho zástupcu pred začatím prvého pojednávania (o ktorom tvrdení
odvolatelia predložili dôkaz – emailovú komunikáciu zo dňa 10.10.2024) odvolací súd uvádza, že nielen

strane sporu ale aj súdu musí byť daný, v rámci prípravy pojednávania priestor pre oboznámenie sa
s procesnou obranou žalovaných. Odhliadnuc od uvedeného je v prejednávanej veci podstatným, že
zo žalovanými predloženej emailovej komunikácie plynú tieto skutočnosti, ktoré nepodporujú dôvodnosť
ich obrany:
Ad a) Dňa 10.10.2024 o 8.25 hod. bolo právnemu zástupcovi žalobcu zaslané právnym zástupcom

žalovaných vyjadrenie žalovaných k žalobe.

Ad b) Dňa 10.10.2024 o 22:22 (t.j. po pojednávaní) zasiela právny zástupca žalobcov žalobcom
vyjadrenie a Protokol zo dňa 12.6.1992.

Z uvedenej emailovej komunikácie teda plynie, že právny zástupca žalobcov nemal pred pojednávaním
k dispozícii protokol, ale len vyjadrenie k žalobe (aj to len cca 1,5 hod. pred začatím pojednávania).
Vyjadrenie síce k dispozícii mal, ale nemal podľa mienky odvolacieho súdu vytvorený plnohodnotnýpriestor na oboznámenie sa s jeho obsahom a realizáciu porady splnomocneného zástupcu žalobcu so
žalobcami ohľadne skutkovej a právnej argumentácie obsiahnutej v procesnej obrane žalovaných.

46. Odvolatelia ďalej vo väzbe na porušenie ich práva na spravodlivý proces namietajú postup súdu prvej
inštancie, ktorý zamietol návrh právneho zástupcu žalovaných na doplnenie dokazovania predložením
výsledku štátneho stavebného dohľadu. Odvolatelia udávajú, že ohliadka nehnuteľnosti zo strany
štátneho stavebného dohľadu uskutočnila sa dňa 9.10.2024, a štátny stavebný dohľad ohľadne plota
a hranice parciel, ktoré sú predmetom tohto sporu iniciovali žalobcovia, z čoho podľa mienky žalovaných

vyplýva, že malo byť aj v ich záujme, aby poznali výsledok dohľadu ešte pred rozhodnutím súdu.
47. Uvedenú námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Prioritne odvolací súd upriamuje
pozornosť na vyjadrenie právneho zástupcu odvolateľov, zaprotokolované v zápisnici o pojednávaní
konanom dňa 10.10.2024, v rámci ktorého právny zástupca odvolateľov uviedol (okrem iného), cit.:
„Včerajším dňom sa na pozemku zúčastnil štátny stavebný dozor, ktorý sa týka plotu č. 2, predmetom
sporu je plot č. 3...“. Právny zástupca odvolateľov tak pred súdom prezentoval informáciu, podľa ktorej

sa štátny stavebný dohľad uskutočnený deň pred pojednávaním, t.j. dňa 9.10.2024 vzťahoval k inému
oploteniu („plot č. 3“), než ktorého odstránenie tvorí predmet tohto sporu („plot č. 2“). Odhliadnuc od
uvedeného považuje odvolací súd za podstatné uviesť, že dokazovanie možno vykonať len o právne
významných skutkových tvrdeniach. Právny zástupca odvolateľov navrhol odročiť pojednávanie (č.l.
52 spisu) s tým, aby sa, cit.: „predložil výsledok štátneho stavebného dohľadu, ktorý je určujúci pre

tento súdny spor a ktorý iniciovali žalobcovia“. Odvolací súd teda konštatuje, že právny zástupca
žalovaných navrhol doplniť dokazovanie bez toho, aby uviedol, ktoré právne významné skutkové
tvrdenia žalovaných majú byť týmto dôkazom preukázané.
48. Napokon pre úplnosť odvolací súd dodáva, že štátny stavebný dohľad zameriava sa na dodržanie
administratívnoprávnych predpisov (t.j. napr. či je stavba postavená podľa stavebného povolenia, resp.

na základe ohlásenia, či boli splnené podmienky na uskutočnenie stavby, či sa stavba užíva spôsobom
povolenýmvkolaudačnomrozhodnutíatď.).Samotnáskutočnosť–zistenievrámcištátnehostavebného
dohľadu, že stavba bola postavená v súlade s administratívnoprávnymi predpismi (teda že nejde o tzv.
„čiernu stavbu“), ešte neznamená, že v dôsledku umiestnenia takejto stavby nedošlo k zásahu do
vlastníckeho práva žalobcov, t.j. porušeniu občianskeho práva hmotného. Aj z tohto pohľadu sú zistenia

štátneho stavebného dohľadu právne bezvýznamné.
49. Odvolatelia ďalej udávajú, že nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX,
kat.úz. I. J. na základe darovacej zmluvy až v roku 2005 a plot žalovaných bol postavený už v roku 1992
so súhlasom právneho predchodcu žalobcov K. B., a to po zameraní hranice pozemku geodetom L. K.
z GEODÉZIE, a.s., prevádzka Liptovský Mikuláš. Zameranie sa uskutočnilo dňa 12.6.1992 a hranice

parcely CKN č. 319 vo vlastníctve žalovaných, ktorá bezprostredne susedí s parcelami CKN č. 327/1
a CKN č. 328 vo vlastníctve žalobcov boli označené železnými rúrkami, ktoré sa nachádzajú na
pozemkudoteraz.ZozameraniasaspísalProtokolovytýčeníhranicepozemkov,zameraniasazúčastnili
všetci vlastníci susediacich pozemkov, vrátane právneho predchodcu žalobcov K. B.. Účastníci boli
oboznámení s priebehom a označením hranice pozemkov a nemali k vytýčenej hranici pozemkov žiadne

výhrady, čo potvrdili svojimi podpismi na protokole.

50.VyššieuvedenésubstancovanéskutkovétvrdeniažalovanýchmajúvyplývaťzProtokoluzroku1992.
Odvolací súd konštatuje, že na takýto prostriedok procesnej obrany nemožno prihliadnuť ani v konaní
odvolacom, nakoľko:

Ad 1) bola súdom prvej inštancie vo vzťahu k označenému prostriedku procesnej obrany dôvodne
uplatnená zásada sudcovskej koncentrácie

Ad 2) nezávisle od argumentu Ad 1) je potrebné dodať, že ani v odvolacom konaní neprodukovali
a nepreukázali žalovaní skutočnosti, relevantné z hľadiska aplikácie § 366 CSP potrebné pre

prihliadnutie na novoty v odvolacom konaní, predovšetkým netvrdili/nepreukázali odvolaciemu súdu, že
bez svojej viny daný prostriedok procesnej obrany nemohli uplatniť už pred súdom prvej inštancie (a to
pred uplatnením sudcovskej koncentrácie súdom prvej inštancie).

51. V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo

a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie
k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak opätovne strata sporu pre
neunesenie konkrétneho procesného bremena. Ak teda súd procesnú stranu „pristihne“ pri porušení
povinnosti tvrdenia, je v rámci tzv. materiálneho vedenia sporu oprávnený a povinný k tejto skutočnostiprihliadnuť a vyhodnotiť ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri rozhodovaní
sporu. Nástrojom materiálneho vedenia sporu v tejto súvislosti je oprávnenie a zároveň povinnosť súdu
normatívne zakotvená v § 191 ods. 1 CSP za stredníkom – ide o oprávnenie a povinnosť starostlivo

prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd teda in concreto prihliadne i na dodržanie
procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t.j. substancovať ich
pravdivo a úplne).
52. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany znáša povinnosť tvrdenia, a teda i povinnosť dôkaznú.
Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena vedie v prípade

žalovaného k procesnej pasivite, ktorá je rovnako sankcionovaná stratou sporu. Vo všeobecnosti preto
platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej
procesnej povinnosti tvrdiť.

53. Dôkazné bremeno teda v kontradiktórnom spore rozhodne nesvedčí len žalobcovi. V tejto súvislosti
sa dôkazné bremeno prirovnáva ku stromu, ktorého koruna sa podľa vývoja konkrétneho sporu

nakláňa raz na stranu žalobcu a inokedy, naopak, na stranu žalovaného. Dôkazné bremeno v spore
nepredstavuje statický prvok, ale nasleduje konkrétny priebeh kontradiktórneho sporu, pri ktorom
procesné strany procesne útočia, alebo sa procesne bránia. Možno teda konštatovať, že v spore stíha
dôkazné bremeno obe sporové strany, hoci nie v rovnakom rozsahu. Rozsah dôkazného bremena
žalovaného sa odvíja od miery aktivity žalobcu. Ak je samotný žalobca v spore pasívny, unesie žalovaný

jemu prislúchajúce dôkazné bremeno ľahšie, keďže mu v zásade stačí vierohodne spochybňovať
nedôsledné skutkové tvrdenia žalobcu. Ak však žalobca splní svoju povinnosť tvrdenia dôkladne,
žalovanému spravidla nebude stačiť spochybňovať skutkové tvrdenia žalobcu, ale musí predostrieť
vlastné relevantné skutkové tvrdenia, týkajúce sa konkrétneho prejednávaného procesného nároku
(Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., Civilný sporový poriadok,

Komentár 2. vydanie vydavateľstvo C.H.Beck, rok 2022).

54. Žalobcovia v prejednávanej veci splnili svoju povinnosť tvrdenia dôsledne a uniesli i bremeno
dôkazné ohľadne svojich substancovaných skutkových tvrdení. „Koruna stromu“ nachýlila sa potom na
stranu žalovaných, ktorí svoju procesnú obranu neprodukovali včas, čo je sankcionované stratou sporu.

55. Na margo odvolacej námietky, podľa ktorej mal súd prvej inštancie sám vykonať šetrenie
na webovom portáli úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, kde je prístupná
katastrálna mapa, odvolací súd dodáva, že ust. § 185 ods. 2 CSP v klasickom sporovom konaní dáva
(za podmienok stanovených v danej právnej úprave) možnosť súdu, (nie však povinnosť) vykonať aj iný

než navrhovaný dôkaz. Odhliadnuc od uvedeného, odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ strana sporu
neoznačí svoje skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a nepodporí svoje tvrdenia dôkazmi,
rešpektujúc princíp hospodárnosti konania (Čl. 17 CSP) bolo by v rozpore s princípom kontradiktórnosti
a prejednacím princípom (Čl. 8 CSP), aby súd nad rámec svojich povinností vyhľadával z verejného
registra dôkazy svedčiace v prospech pasívnej procesnej strany.

56. Odvolací súd napokon pripomína, že (opätovne) odvolatelia v odvolaní neuviedli, aké konkrétne
právne významné a pre rozhodnutie relevantné skutočnosti (žalovanými tvrdené) by mali byť z daného
verejného registra preukázané.

57. Vzhľadom na skutočnosť, že vznesené odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd dané rozhodnutie
s poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
58. Žalovaní síce odvolaním napadli rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, t.j. aj výrok o nároku
na náhradu trov prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s nimi tvrdenou nesprávnosťou

rozhodnutia vo veci samej. Nadväzne potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť
(pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 380 ods. 1 CSP) aj od neho
závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj odvolací súd dopĺňa, že súd prvej inštancie
náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore (§ 255 ods. 1 CSP).

59. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP. Odvolatelia – žalovaní neboli v tomto štádiu konania (vôbec) úspešní, preto majú voči nim
žalobcovia nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu – 100%.60. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)