Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 23, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/170/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121539452
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6121539452.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej,
v právnej veci žalobcu Privatbanka, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 31 634 419,
proti žalovanému Senar s. r. o., so sídlom Dončova 9, 034 01 Ružomberok, IČO: 44 903 715, právne
zastúpenému ULC Čarnogurský s.r.o., so sídlom Tvarožkova 5, 814 99 Bratislava, IČO: 35 975 016,
o zaplatenie 8.000,-- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č.k. 8Cb/1/2024-259 zo dňa 6. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8Cb/1/2024-259 zo dňa 6. mája 2024 p o t v r

d z u j e .

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 8.000,-- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy
8.000,-- Eur od 16.10.2021 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti výroku
rozsudku. Druhou výrokovou vetou žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré uložil
žalovanémuzaplatiťvovýške,oktorejbuderozhodnutésamostatnýmrozhodnutímvyhotovenýmvyšším

súdnym úradníkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že predmetnou žalobou si žalobca uplatnil proti
žalovanému právo na zaplatenie sumy 8.000,-- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 8.000,-- Eur od 16.10.2021 do zaplatenia.

3. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania zistil, že žalobca je poskytovateľom platobných služieb

spoločnosti YVEX, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 36 369 420 (ďalej len „YVEX,
s.r.o.“). Z úplného výpisu z obchodného registra spoločnosti YVEX, s.r.o. zistil, že v čase, kedy mal
vzniknúťžalobouuplatnenýnárok,t.j.dňa16.08.2021malaspoločnosťdvochkonateľov,atoA.B.C.aA.
D. E., ktorí boli oprávnení konať v mene spoločnosti spoločne. V časti konanie menom spoločnosti bolo
uvedené, že v mene spoločnosti konatelia podpisujú spoločne tak, že pri právnych úkonoch vykonaných
v písomnej forme pripoja konatelia k napísanému, resp. vytlačenému obchodnému menu spoločnosti,
svojmu menu a priezvisku svoj vlastnoručný podpis. Dňa 16.08.2021 jeden z konateľov spoločnosti

YVEX, s.r.o., A. B. C. na pobočke Privatbanky, a.s. (žalobcu) podpísal v mene spoločnosti päť príkazov
na úhradu (každý na sumu 4.000,-- Eur), ktorými poukázal v prospech účtu žalovaného vedeného
v F., G. celkovo sumu vo výške 20.000,-- Eur. Nakoľko podľa výpisu z obchodného registra, ako aj
platného podpisového vzoru majiteľa účtu - spoločnosti YVEX, s.r.o., konajú voči žalobcovi ako bankeobaja konatelia tejto spoločnosti spoločne, pričom vyššie uvedené príkazy na úhradu podpísal len jeden
konateľ, žalobca bezodkladne potom ako zistil, že uvedené prevodné príkazy nemali byť spracované
a došlo k chybe na jeho strane, v súlade s § 11 ods. 1, prvá veta zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných

službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 492/2009 Z.z.“, resp. „zákon
o platobných službách“) dňa 17.08.2021 vrátil z vlastných zdrojov na účet spoločnosti YVEX, s.r.o.
všetkyfinančnéprostriedky,ktorébolipredmetomtýchtoplatobnýchoperácií(5x4.000,--Eur).Následne
žalobca postupom podľa § 22 zákona o platobných službách požiadal o bankové storná banku ČSOB,
a.s., t.j. banku príjemcu platieb – žalovaného. Na základe bankového storna boli žalobcovi vrátené

finančné prostriedky len vo výške 12.000,-- Eur, nakoľko zvyšných 8.000,-- Eur sa už nenachádzalo
na účte žalovaného. Žalobca dňa 11.10.2021 vyzval žalovaného na vrátenie sumy vo výške 8.000,--
Eur titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný ku dňu podania žaloby neuhradil ani časť pohľadávky
žalobcu.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné, pričom

v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v dôsledku čoho predstavujú okruh
skutočností, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal podľa § 186 ods. 2, veta prvá zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

5. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že v rámci procesnej obrany žalovaný namietal nedostatok

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keď tvrdil, že žalobca nemá hmotnoprávny nárok proti žalovanému,
nakoľko finančné prostriedky na účte vedenom v Privatbanke, a.s. patria spoločnosti YVEX, s.r.o.
a nie Privatbanke, a.s.. Ďalej poukázal na to, že v danom prípade nemožno hovoriť o neautorizovanej
platobnej operácii, keďže na vykonanie prevodného príkazu bol daný súhlas štatutárneho zástupcu
spoločnosti YVEX, s.r.o., ktorému prináleží dispozičné právo k účtu a právo viesť hotovostnú pokladňu.

Oprávnenia štatutárneho orgánu vyplývajú z Obchodného zákonníka a tieto nie je možné zmluvne
obmedziť alebo vylúčiť. S poukazom na § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka žalobca ako tretia
osoba nemôže obmedziť oprávnenia štatutárneho orgánu konať za spoločnosť YVEX, s.r.o. Konateľ
spoločnosti A. B. C. konal pri prevode finančných prostriedkov v záujme uhradiť existujúci záväzok,
ktorý mala spoločnosť YVEX, s.r.o. voči žalovanému. Žalovaný tvrdil, že v danom prípade došlo

k bezdôvodnému obohateniu na strane spoločnosti YVEX, s.r.o., a to tým, že na základe bankového
storna došlo k vráteniu finančných prostriedkov späť na účet bez právneho dôvodu, a teda v spore nie
je daná ani jeho pasívna vecná legitimácia.

6. Na základe doplneného dokazovania, po opätovnom oboznámení sa s listinnými dôkazmi

a rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu v uznesení sp.zn. 13Cob/35/2023 zo dňa 09.08.2023
dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Súd prvej inštancie skúmal, či došlo k
naplneniu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia, keďže toto bolo podstatou daného sporu a ak
žalobca chcel byť v spore úspešný, mal v konaní preukázať, či sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne
obohatil, teda získal majetkový prospech na úkor žalobcu.

7. V posudzovanom prípade mal súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania za
preukázané, že prostredníctvom žalobcu (banky) jeho klient (spoločnosť YVEX, s.r.o.) vykonal platobné
transakcie v celkovej sume 20.000,-- Eur v prospech účtu vedeného pre žalovaného. Taktiež mal v spore
za preukázané, že tieto finančné prostriedky boli na účet žalovaného prevedené na základe 5-tich

príkazov na úhradu (každý v sume 4.000,-- Eur), ktoré boli podpísané len A. B. C., t.j. jedným z konateľov
spoločnosti YVEX, s.r.o. V čase vykonania uvedených príkazov na úhradu, t.j. dňa 16.08.2021 však
boli podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti YVEX, s.r.o. v mene tejto spoločnosti oprávnení
konať konatelia spoločne. Z výpisu vyplynulo, že v mene spoločnosti konatelia podpisujú spoločne
tak, že pri právnych úkonoch vykonaných v písomnej forme pripoja konatelia k napísanému, resp.

vytlačenému obchodnému menu spoločnosti, svojmu menu a priezvisku svoj vlastnoručný podpis.
Rovnako aj z podpisového vzoru pre právnické a podnikateľské subjekty majiteľa účtu – spoločnosti
YVEX, s.r.o. vyplynulo, že voči žalobcovi (banke) mali konať obaja konatelia tejto spoločnosti spoločne.
Nakoľko uvedený spôsob konania v mene spoločnosti nebol pri realizácii príkazov na úhradu dodržaný,
keď v rozpore s ustanovením § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka tieto boli podpísané osobou

neoprávnenou konať samostatne a súhlas na ich vykonanie nebol udelený ani vo forme a podobe
dohodnutej medzi platiteľom a jeho poskytovateľom platobných služieb súd prvej inštancie vyslovil
názor, že sa jednalo o neautorizované platobné operácie podľa § 8 ods. 2 zákona č. 492/2009 Z. z.
o platobných službách, ktoré zo strany žalobcu nemali byť vôbec zrealizované.8. Pokiaľ žalovaný v rámci procesnej obrany tvrdil, že nemožno hovoriť o neautorizovanej platobnej
operácii keďže na vykonanie prevodných príkazov bol daný súhlas štatutárneho orgánu spol. YVEX,

s.r.o. p. A. B. C., ktorému prináleží dispozičné právo k účtu, teda právo nakladať s finančnými
prostriedkami, ktoré sa na účte nachádzajú a zmluva o bežnom účte ho môže obmedzovať vo vzťahu
k žalobcovi, avšak nie vo vzťahu k žalovanému, pričom oprávnenia štatutárneho orgánu vyplývajúce
predovšetkým z Obchodného zákonníka nie je možné zmluvne obmedziť alebo vylúčiť a obmedzenie
štatutárneho orgánu vyplývajúce z ust. § 133 ods. 3 Obchodného zákonníka platí iba dovnútra firmy

voči tretím osobám je neúčinné, súd prvej inštancie túto obranu vyhodnotil ako nedôvodnú. V tejto
súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že v prípade, ak je konateľov spoločnosti viac, ide
o kolektívny štatutárny orgán, u ktorého je potrebné určiť spôsob konania v mene spoločnosti, ktorý sa
zapisuje aj do obchodného registra a je zároveň obligatórnou náležitosťou spoločenskej zmluvy. Spôsob
konania znamená určenie ako kolektívny orgán prejavuje vôľu právnickej osoby navonok vo vzťahu
k tretím osobám. Nedodržanie spôsobu konania v mene spoločnosti môže v konečnom dôsledku viesť

ku neplatnosti právneho úkonu, pretože vôľa právnickej osoby navonok voči tretím osobám nebola
prejavená zákonom predpokladaným spôsobom. Určenie spôsobu konania v mene spoločnosti, napr.
tak, že konajú v jej mene dvaja konatelia spoločne, nie je obmedzením konateľského oprávnenia podľa §
133 ods. 3 Obchodného zákonníka. V posudzovanom prípade bolo jednoznačne preukázané, že v mene
spoločnosti YVEX, s.r.o. boli v rozhodnom období oprávnení konať konatelia výlučne spoločne, pokiaľ

konal len jeden z konateľov (ako v uvedenom prípade), sporné prevodné príkazy nie je možné považovať
za prejav vôle spoločnosti YVEX, s.r.o.

9. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie mal za to, že potom bol správny postup žalobcu ako
poskytovateľa platobných služieb spoločnosti YVEX, s.r.o, ktorý po tom, čo zistil, že predmetné príkazy

na úhradu nemali byť vykonané, v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách
vrátil všetky finančné prostriedky vo výške 20.000,-- Eur (sumu neautorizovaných platobných operácií)
klientovi,čovyplývaajzemailovejkomunikáciemedzižalobcomadruhýmkonateľomspoločnostiYVEX,
s.r.o., A. D. E.. Konštatoval, že z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, žalobca ako poskytovateľ
platobných služieb mal povinnosť bezodkladne vrátiť platiteľovi sumu neautorizovanej platobnej

operácie, a to najneskôr do konca nasledujúceho pracovného dňa po tom, ako takú neautorizovanú
platobnú operáciu zistil alebo bol o nej informovaný a ak je to možné, docieliť stav na platobnom účte,
ktorý by zodpovedal stavu, keby sa neautorizovaná platobná operácia vôbec nevykonala, a to vrátane
pripísania finančných prostriedkov na účet platiteľa s dátumom pripísania nie neskorším, ako je dátum,
keď bola suma neautorizovanej platobnej operácie odpísaná z platobného účtu platiteľa. Vzhľadom

k tomu, že žalobca tieto finančné prostriedky vrátil z vlastných zdrojov, nakoľko napravoval chybu, ktorú
spôsobil, následne postupom podľa § 22 zákona o platobných službách požiadal o bankové storno
banku žalovaného, t.j. požiadal o vrátenie celej sumy chybne vykonanej platobnej operácie žalobcovi.
Na základe bankového storna mu boli zo strany žalovaného vrátené len finančné prostriedky vo
výške 12.000,-- Eur, nakoľko zvyšných 8.000,-- Eur sa už na účte žalovaného nenachádzalo. Uvedená

skutočnosť vyplýva z predložených dôkazov a nebola medzi stranami sporná. Súd prvej inštancie dospel
k záveru, že na strane žalobcu teda v dôsledku uvedeného postupu preukázateľne došlo k zmenšeniu
jeho majetku o 8.000,-- Eur, čím je daná jeho aktívna vecná legitimácia v tomto spore.

10. Súd prvej inštancie mal rovnako preukázanú aj pasívnu vecnú legitimáciu na strane žalovaného.

Spoločnosti YVEX, s.r.o. bola suma neautorizovaných platobných operácií vrátená zo strany žalobcu
v celom rozsahu, čím sa docielil stav, ako keby tieto platobné operácie neboli vôbec vykonané,
neoprávnene prevedené peňažné prostriedky (ich časť vo výške 8.000,-- Eur) však zostali v dispozícii
žalovaného. Na strane žalovaného tak došlo k bezdôvodnému obohateniu, keďže prijal plnenie na
základe neplatných právnych úkonov, ktoré nemali byť vôbec vykonané. Plnenie poskytnuté zo strany

žalobcu spoločnosti YVEX, s.r.o. bolo v súlade so zákonom o platobných službách, z tohto dôvodu, preto
na strane tejto spoločnosti nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu ako to tvrdil žalovaný.

11. Súd prvej inštancie dal do pozornosti, že predpokladom vzniku zodpovednosti za získanie
bezdôvodnéhoobohatenia,ktorésamusívydať,niejeprotiprávnyúkonobohatenéhoanijehozavinenie,

ale objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom,
ktorý právny poriadok neuznáva, tak ako v uvedenom prípade. Z tohto hľadiska preto mal súd prvej
inštancie za to, že neobstojí tvrdenie žalovaného, že nenesie žiadnu zodpovednosť za porušenie
povinností žalobcu pri poskytovaní platobných služieb, ani za porušenie povinností konateľa spoločnostiYVEX, s.r.o. pri zadávaní predmetných platobných príkazov a v prípade ak došlo k majetkovej ujme na
strane žalobcu, táto nenastala v dôsledku protiprávneho konania žalovaného ani v dôsledku toho, že
žalobca plnil za žalovaného to, čo podľa práva mal plniť žalovaný. Súd prvej inštancie mal v konaní za

preukázané,žedošlokzväčšeniumajetkužalovanéhovdôsledkunezákonnéhopostupu,pretosúdprvej
inštancie vyslovil názor, že žalovaný je povinný toto plnenie vydať tomu, na úkor ktorého sa bezdôvodne
obohatil, t.j. žalobcovi.

12. V súvislosti s prijatými peňažnými prostriedkami súd prvej inštancie považoval za právne irelevantné,

na aký účel boli žalovanému prevedené. Skutočnosť, že podľa žalovaného mali byť použité na úhradu
záväzkov, ktoré má proti nemu spoločnosť YVEX, s.r.o., o čom predložil ako dôkaz uznesenie Mestského
súdu Bratislava III spis. zn. B2-26Cb/8/2022-186 zo dňa 06.11.2023, faktúru č. 2001012 zo dňa
31.12.2020 na sumu 4.000,-- Eur, faktúru č. 2101004 zo dňa 30.04.2021 na sumu 4.000,-- Eur,
nemení nič na tom, že sporné prevodné príkazy nemali byť vôbec realizované z dôvodu nedodržania
predpísanéhospôsobukonaniavmenespoločnosti,atedasajednásaoneplatnéprávneúkony.Plnenie

prijaté na základe týchto neplatných právnych úkonov je potrebné vrátiť v celom rozsahu. Nedostatok
týchto právnych úkonov nie je možné dodatočne konvalidovať. Súd prvej inštancie sa nestotožnil
s tvrdením žalovaného, že realizáciu prevodných príkazov, ktoré podľa žalovaného boli použité na
úhradu záväzkov spoločnosti YVEX, s.r.o. nie je možné považovať za právne úkony. V tejto súvislosti
súd prvej inštancie poukázal na závery odvolacieho súdu, ktorý uvádza, že prevodom peňažných

prostriedkov sa rozumie postúpenie pohľadávky, resp. prevzatie dlhu (ak sa nejedná o prevod v rámci
jedného peňažného ústavu). To znamená, že v prípade relevantne realizovanej platobnej operácie
prevodom peňažných prostriedkov z účtu platiteľa príjemcovi platby dochádza k prevodu pohľadávky,
ktorú má platiteľ voči svojej banke, a to s tým dôsledkom, že zaniká pohľadávka platiteľa z účtu voči
bankeapríjemcazískavapohľadávkuzúčtuvočisvojmupeňažnémuústavu–banke.Ztohtohľadiskasa

teda v uvedenom prípade jednoznačne jedná o právny úkon, nakoľko po riadnej autorizácii prevodných
príkazov, je to prejav vôle smerujúci k zmene tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s týmto
prejavom spájajú (mení sa výška pohľadávky klienta voči banke).

13. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca nemá hmotnoprávny nárok proti žalovanému, nakoľko finančné

prostriedky na účte vedenom v Privatbanke, a.s. pod názvom účtu YVEX, s.r.o. patria tejto spoločnosti
a nie Privatbanke, a.s. súd prvej inštancie poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej financie
umiestnené na bežnom účte sú v zmysle § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka majetkom peňažného
ústavu (banky) a osobe, pre ktorú je daný účet vedený, náleží voči príslušnej banke pohľadávka na
výplatu predmetných prostriedkov. Obchodný zákonník používa v ustanoveniach § 708 a nasl. termín

„majiteľ účtu“ aj keď účet sám o sebe nemá majetkovú hodnotu, a teda peňažné prostriedky na ňom
uložené sú majetkom peňažného ústavu. Za majiteľa účtu je treba z pohľadu ustanovení Obchodného
zákonníka o bežnom a vkladovom účte považovať osobu, pre ktorú peňažný ústav zriadil na základe
zmluvy účet. Peňažný ústav je povinný prijať na účet peňažné vklady uskutočnené majiteľom účtu alebo
platby uskutočnené v jeho prospech. Pri uskutočňovaní výplat z účtu sa peňažný ústav riadi výlučne

pokynmi majiteľa účtu. Oprávnenie majiteľa účtu, ako aj osôb majúcich k účtu dispozičné oprávnenie,
spočíva v tom, aby na základe jeho príkazu boli vyplácané peňažné prostriedky z účtu v peňažnom
ústave, prijímané platby na tomto účte, teda jeho oprávnenie predstavuje len pohľadávku z účtu v
peňažnom ústave. Inak povedané nejde o ,,vec“, ale o ,,nárok majiteľa účtu na výplatu peňažných
prostriedkov (pohľadávka z účtu) z tohto účtu pri splnení dohodnutých podmienok.

14. Súd prvej inštancie mal za preukázanú existenciu právneho vzťahu medzi žalovaným, ktorý sa
bezdôvodne obohatil a žalobcom, na úkor ktorého k bezdôvodnému obohateniu došlo, preto dospel
k záveru, že bolo povinnosťou žalovaného vydať toto bezdôvodné obohatenie spočívajúce v prijatí
peňažnej sumy vo výške 8.000,-- Eur na základe neplatných právnych úkonov, žalobcovi. Nakoľko

k tomu nedošlo, súd prvej inštancie žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 8.000,-- Eur žalobcovi.

15. Súd prvej inštancie zároveň priznal žalobcovi aj príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, a to úroky
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8.000,-- Eur od 16.10.2021 do zaplatenia, t.j. odo dňa keď
bola žalovanému doručená výzva na úhradu dlžnej sumy. Konštatoval, že výška úrokov z omeškania je

v súlade s ust. § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a Nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z. (v znení
účinnom v čase omeškania dlžníka).16. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP tak,
že žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, zistený skutkový

stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnenéažerozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávneho
právneho posúdenia veci. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne
a predčasné. Namietal, že súd prvej inštancie rozhodol výlučne na základe názoru odvolacieho súdu bez
skúmania relevantných skutkových okolností, pričom poukázal na bod 29. odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Prejav arbitrárnosti žalovaný videl v tom, že súd prvej inštancie rozsudkom sp.zn. 8Cb/7/2022

zo dňa 07.09.2022 žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a následne napadnutým rozsudkom
žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie porušuje
ústavou garantované základné práva majúce za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.
Vyslovil názor, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní nezaoberal skutočnosťou, či je pasívne vecne
legitimovaným subjektom a obmedzil sa len na konštatovanie, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil,

pretože na jeho účet bola poukázaná suma 8.000,-- Eur zo strany žalobcu. Uviedol, že zo skutkového
stavu vyplýva, že mu chýba pasívna vecná legitimácia, a preto nie je subjektom povinnosti a nemá
povinnosť uhradiť žalovanú sumu žalobcovi, pričom poukázal na skorší rozsudok súdu prvej inštancie
v tejto veci. Zdôraznil, že nie je subjektom hmotnoprávneho vzťahu so žalobcom a že žalobca nemá
hmotnoprávny nárok proti nemu.

18. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že medzi žalobcom
a ním existuje priamy hmotnoprávny vzťah, nakoľko medzi žalobcom a ním v skutočnosti právny vzťah
neexistuje a nikdy neexistoval, a teda proti žalobcovi nemá žiadne práva, ani povinnosti. Poukázal na to,
že podľa platného práva bezdôvodné obohatenie môže nastať len z protiprávneho konania. Uviedol, že

on sa však žiadneho protiprávneho konania nedopustil a pokiaľ sa žalobca domnieva, že áno, bolo jeho
povinnosťou uplatniť si náhradu škody od subjektu, na strane ktorého nastala táto protiprávnosť a ktorý
sa na jeho úkor údajne bezdôvodne obohatil. Vyslovil názor, že žalobca v konaní túto protiprávnosť
konania vo vzťahu k nemu nepreukázal, neosvedčil a nedoložil, pričom svoju argumentáciu opiera
o údajný neplatný právny úkon na strane spoločnosti YVEX, s.r.o.. V konaní nebolo ani preukázané, že

by jeho konaním alebo v príčinnej súvislosti s jeho konaním vznikla žalobcovi akákoľvek škoda, alebo
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Poukázal na to, že podľa ustálenej súdnej praxe platí,
že bezdôvodne sa obohatil ten, za koho sa plnilo a nie ten, komu sa plnilo. Poprel argumentáciu žalobcu
o bezdôvodnom obohatení. Zdôraznil, že na úkor žalobcu nezískal žiadny majetkový prospech, ktorý by
mal žalobcovi vydať. Považoval za potrebné uviesť, že postúpenie záväzku vyplatiť sumu 8.000,-- Eur zo

žalobcu na ČSOB neurobil žalovaný, žalovaný tiež nezadal príkaz, aby bola uvedená suma postúpená
zo žalobcu na ČSOB. Mal za nesporné, že žalobca v dôsledku svojej chyby previedol záväzok na ČSOB.
Preto ak mal žalobca pocit, že došlo k neplatnému prevodu, v skutočnosti mal žalovať ČSOB a nie jeho,
nakoľko prevodom prostriedkov zo žalobcu na ČSOB sa vlastníkom finančných prostriedkov stala táto
banka. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že úhrada záväzkov spoločnosti YVEX, s.r.o. prostredníctvom

štatutára A. C. z peňažných prostriedkov žalobcu nie je právny úkon, ale iba zmena držby, fyzická
dispozícia s peniazmi. Platba peňazí z účtu žalobcu nie je spôsobilá meniť práva a povinnosti, až
pripísaním peňazí na účet veriteľa spôsobuje zmenu v záväzkoch. Zdôraznil, že jeho majetok sa nijakým
spôsobomtoutooperáciounezmenil,aninezväčšilazaplateniepohľadávokzostranyspoločnostiYVEX,
s.r.o. vykázal riadne v účtovníctve a v kontrolnom výkaze. Žalobca v konaní nepreukázal, že sa jeho

majetok z titulu bezdôvodného obohatenia zmenil. Suma pripísaná na jeho účet vo výške 8.000,--
Eur bola úhradou záväzkov spoločnosti YVEX, s.r.o. a tento záväzok zanikol úhradou tejto sumy na
účet žalovaného z účtu tejto spoločnosti. Považoval za irelevantné, kto podpisoval prevodný príkaz,
nakoľko ide o internú záležitosť spoločnosti YVEX, s.r.o. a žalobcu. O tom, že nedošlo k bezdôvodnému
obohateniu na jeho strane svedčí faktúra č. 2101004 vo výške 4.000,-- Eur a faktúra č. 2001012 vo

výške 4.000,-- Eur, ktoré vznikli z titulu jeho pohľadávky voči spoločnosti YVEX, s.r.o. Tvrdenie žalobcu,
že nevie posúdiť oprávnenosť vystavených faktúr zo strany žalovaného na spoločnosť YVEX, s.r.o.
žalovaný považoval za účelové, a preto mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný
ďalej považoval za potrebné uviesť, že predmetom iného súdneho sporu vedeného na Mestskom súdeBratislavaIII.podsp.zn.B2-26/8/2022súajďalšiejehopohľadávkyprotispoločnostiYVEX,s.r.o.,pričom
toto konanie bolo právoplatne skončené, pretože medzi nimi došlo k mimosúdnemu urovnaniu sporu.
Úhradou uvedených faktúr vo výške 8.000,-- Eur nemohlo prísť k bezdôvodnému obohateniu na jeho

strane na úkor žalobcu, nakoľko spoločnosť YVEX, s.r.o. iba splnila svoj záväzok, ktorý mala voči nemu.
Postup, ktorým žalobca vrátil v dôsledku údajného neautorizovaného platobného príkazu vrátil účet do
stavu, ako keby sa tieto prevodné príkazy nikdy neuskutočnili podľa § 11 ods. 1 zákona o platobných
službách sa netýka žalovaného, pretože tieto príkazy nerealizoval a ani na ich realizáciu nedal pokyn.
Žalobca v konaní nepreukázal právny vzťah medzi ním a žalovaným, t.j. neuniesol dôkazné bremeno,

nakoľko samotné preukázanie dokladu o zrealizovanej platbe nestačí. Žalobca v konaní spoľahlivo
nepreukázal, že by na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie, prípadne či došlo k zväčšeniu jeho
majetku, pričom žalobcom tvrdené skutočnosti neboli ani osvedčené. Nakoniec uviedol, že nemôže
v žiadnom prípade trpieť za chyby, ktoré spravil žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu. Súčasne navrhol, aby mu
odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania.

19. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie považuje za správne a že napadnuté rozhodnutie je riadne zdôvodnené. K námietke
žalovaného, že mu chýba pasívna vecná legitimácia v tomto spore žalobca poukázal na závery
Krajského súdu v Žiline vyslovené v uznesení sp.zn. 13Cob/35/2023 zo dňa 09.08.2023. Poukázal

na to, že platobné príkazy, ktoré vykonal p. C. v mene spoločnosti YVEX, s.r.o. boli neplatné právne
úkony z dôvodu nedodržania spôsobu konania v mene spoločnosti podľa § 133 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo teda z neplatného právneho úkonu.
Na základe uvedeného mal žalovaný povinnosť vrátiť finančné prostriedky, ktoré mu boli pripísané na
jeho účet na základe neplatného právneho úkonu. Tým, že musel uplatniť postup podľa § 11 ods. 1

zákona o platobných službách, tak plnil za žalovaného to, čo mal žalovaný podľa práva plniť sám. Na
tomto základe mu vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného. K tvrdeniu
žalovaného, že mal žalovať namiesto neho ČSOB Banku žalobca uviedol, že tento názor žalovaného
je nesprávny najmä z dôvodu, že spoločnosť ČSOB je bankou, ktorá len vedie účet pre majiteľa účtu,
ktorým je žalovaný. Dispozičné práva k účtu má len žalovaný, z uvedeného je zrejmé, že na strane

ČSOB Banky nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Názor žalovaného, že prevodný príkaz nie je
právnym úkonom žalobca považoval za nesprávny. Vyslovil názor, že vykonané prevodné príkazy sú
jednoznačne právne úkony, ktoré boli neplatnými právnymi úkonmi z dôvodu nedodržania spôsobu
konania v mene spoločnosti podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vyslovil názor, že pre toto
súdne konanie a rozhodnutie v danej veci nie je relevantné, či finančné prostriedky boli určené na úhradu

existujúcich záväzkov, ktoré mala spoločnosť YVEX, s.r.o. proti žalovanému. Uviedol, že ani nedokáže
posúdiť relevantnosť týchto záväzkov. Argument žalovaného, že úhrady od spoločnosti YVEX, s.r.o. boli
úhradami záväzkov voči spoločnosti žalovaného považoval za irelevantný vo vzťahu k tomuto konaniu,
nakoľko išlo o prevod, ktorý bol uskutočnený na základe neplatného právneho úkonu. Poukázal na §
11 ods. 1 zákona o platobných službách, v zmysle ktorého musel platbu vrátiť a docieliť stav, ako keby

sa daná platobná operácia nevykonala. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že ak žalovaný obdržal
platbu, pri ktorej sa má docieliť stav ako keby sa vôbec nevykonala, je povinný túto platbu vrátiť, pretože
došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu. Banka v súlade s týmto ustanovením plnila svoju
povinnosť namiesto žalovaného, a preto jej vzniklo bezdôvodné obohatenie proti žalovanému podľa §
454 Občianskeho zákonníka. Dal do pozornosti súdu, že platobné príkazy, ktoré vykonal p. C. v mene

spoločnosti YVEX, s.r.o. boli neplatné právny úkony z dôvodu nedodržania spôsobu konania v mene
spoločnosti podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka a zdôraznil, že v zmysle výpisu z Obchodného
registra spoločnosti YVEX, s.r.o., ako aj z podpisového vzoru k účtu tejto spoločnosti vyplýva, že v mene
spoločnosti sú oprávnení konať konatelia spoločne. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inšancie potvrdil a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

20. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení zotrval na svojich tvrdenia a mal za to,
že všetky tvrdenia nielen preukázal, ale viaceré argumenty žalobcu aj vyvrátil. Uviedol, že žalobca po
vrátení veci odvolacím súdom súdu prvej inštancie nepredložil na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa
08.04.2024 žiadne nové dôkazy a ani tvrdenia, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť skutkový stav, ktorý

bol súdu známy už v čase vydania rozhodnutia súdom prvej inštancie dňa 07.09.2022. Bol to práve
on, kto na tomto pojednávaní predložil súdu dôkazy, a to dve faktúry – faktúru č. 2101004 a faktúru č.
2001012 spolu vo výške 8.000,-- Eur, ktorých úhradou došlo k splneniu záväzku spoločnosťou YVEX,
s.r.o. voči nemu a tento záväzok úhradou tejto sumy na jeho účet zanikol. Považoval za irelevantnéa nepodstatné, kto podpisoval prevodný príkaz, pretože ide výlučne o internú záležitosť spoločnosti
YVEX, s.r.o. a banky, v žiadnom prípade sa to netýka jeho. Uviedol, že v konaní nerozporoval, že žalobca
musel vrátiť peňažné prostriedky, ale rozporoval to, že nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom.

Žalovaný vyslovil názor, že žalobca si je vedomý, že nie je pasívne vecne legitimovaný. Mal za to,
že žalobca nepreukázal, že by A. C. postupoval pri výkone funkcie konateľa spoločnosti YVEX, s.r.o.
s odbornou starostlivosťou a nepreukázal ani to, že by A. C. nemal dobrú vieru v tom, že koná v záujme
tejto spoločnosti. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 165/2020 zo dňa 28.04.2020
a na to, že A. C. len realizoval prevod finančných prostriedkov v jeho prospech za účelom úhrady

existujúcich záväzkov. Finančné prostriedky na účte vedenom žalobcom patrili spoločnosti YVEX, s.r.o.
a nie žalobcovi a A. C. preto prináležalo dispozičné právo k účtu, teda právo nakladať s týmito finančnými
prostriedkami, ktoré sa na účet nachádzali. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že tým, že musel
uplatniť postup podľa § 11 ods. 11 zákona o platobných službách, tak musel plniť za neho to, čo mal
žalovaný podľa práva plniť sám a že na tomto základe žalobcovi vzniklo právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia zo strany žalovaného. Uviedol, že dôsledok chyby podľa zákona o platobných službách

nemožno pričítať jemu, nakoľko žalobca dobrovoľne vydal peňažné prostriedky spoločnosti YVEX, s.r.o.
a tieto skutočnosti predstavujú pohľadávku žalovaného proti tejto spoločnosti. Úhradou spoločnosti
YVEX, s.r.o. len došlo k splneniu záväzku tejto spoločnosti voči nemu, a preto nejde o neplatné
právne úkony. Zotrval na svojej argumentácii, že neboli naplnené zákonné predpoklady bezdôvodného
obohatenia, keďže na jeho strane nedošlo k navýšeniu majetku. Poukázal na to, že žalobca v konaní

nepreukázal, že by na jeho strane došlo k akémukoľvek bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu.
Považoval za neprípustné, aby súd prvej inštancie vydal rozhodnutia, v ktorých si svoj právny názor
vzájomne vyvracia. Podotkol, že skutkový a právny stav prezentovaný žalobcom zostal od podania
žalobynezmenený,apretomalzato,žetakétoneefektívneadiametrálneodlišnérozhodnutiesúduprvej
inštancie je ústavne neudržateľné a arbitrárne. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie sa nemôže odchýliť

od svojho právneho názoru uvedeného v rozhodnutí zo dňa 07.09.2022 takým zásadným spôsobom, že
si v rozhodnutí zo dňa 06.05.2024 svoje právne závery vyvrátil. Žalobca vo vyjadrení vo vzťahu k jeho
pasívnej vecnej legitimácii nepredkladal nič, čo by vyvracalo opačný záver, poukazoval len na judikatúru
Krajského súdu v Žiline pod sp.zn. 13Cob/35/2023 zo dňa 09.08.2023. Mal za to, že súd prvej inštancie
po vrátení veci odvolacím súdom rozhodol zásadne len na podklade právneho názoru odvolacieho

súdu a nezohľadnil dôkazy v podobe faktúr, ktoré predložil a tieto dôkazy pri rozhodovaní dostatočne
neodôvodnil. Z uvedeného dôvodu považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Vo vzťahu
k súdnemu sporu medzi spoločnosťou YVEX, s.r.o. a žalovaným žalovaný vo vyjadrení uviedol, že
právne záväzky spoločnosti YVEX, s.r.o. proti nemu sú rozhodné pre posúdenie, či na jeho strane došlo
alebo nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Práve právoplatne skončené konanie vedené na Mestskom

súde Bratislava III. pod sp.zn. B2-26Cb/8/2022 má podľa názoru žalovaného právnu relevanciu vo
vzťahu k tomuto konaniu, pretože jeho pohľadávka v tomto konaní proti spoločnosti YVEX, s.r.o. vo
výške 8.000,-- Eur zanikla splnením záväzku touto spoločnosťou voči nemu. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu a aby mu
odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania.

21.Kvyjadreniužalovanéhosavyjadrilžalobca.Vovyjadreníuviedol,žetvrdeniežalovaného,ženechce
posúdiť relevantnosť záväzkov, ktoré boli predmetom súdneho sporu vedeného na Mestskom súde
Bratislava III. pod sp.zn. B2-26Cb/8/2022 nie je pravdivé. Považoval za zjavné, že spoločnosť YVEX,
s.r.o. považovala faktúry za sporné, keďže sa v danej veci viedlo súdne konanie. V danej veci nejde

o to, že nechce, ale ide o to, že nedokáže posúdiť relevantnosť týchto záväzkov a ani nemá dôvod ich
posudzovať a spojitosti s týmto konaním sú irelevantné. Poukázal na skutočnosť, že ak by išlo o splnenie
záväzku, ako tvrdí žalovaný, tak splnenie záväzku sa musí uskutočniť spôsobom, ktorý je v súlade so
zákonom.Vpredmetnejvecivšakbolaplatbavykonanávrozpores§133ods.1Obchodnéhozákonníka.
Opakovane uviedol, že bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo z neplatného právneho

úkonu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

22. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalovaného
v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380

CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti napadnutému rozsudku
súdu prvej inštancie nie je dôvodné, a preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.23. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

24.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

26. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo
k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom
prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci

na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil
v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v
súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje
a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

27. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa v predmetnej veci proti žalovanému domáhal
zaplatenia istiny vo výške 8.000,-- Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.08.2021 boli prostredníctvom žalobcu uskutočnené platby v celkovej
výške 20.000,-- Eur prostredníctvom piatich platobných príkazov zadaných neoprávnenou osobou, ktorá

konala v mene spoločnosti YVEX, s.r.o. v prospech účtu vedeného pre žalovaného. Bezodkladne potom,
ako zistil, že uvedené transakcie nemali byť vykonané a došlo k chybe na strane žalobcu, žalobca
postupoval podľa § 22 zákona o platobných službách a požiadal o bankové storno banku žalovaného
a zároveň vrátil všetky finančné prostriedky vo výške 20.000,-- Eur spoločnosti YVEX, s.r.o., nakoľko
k prevodu došlo z dôvodu chyby na strane žalobcu. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe bankového

storna mu boli vrátené finančné prostriedky len vo výške 12.000,-- Eur, nakoľko zvyšných 8.000,-- Eur
sa už nenachádzalo na účte žalovaného. Z uvedeného dôvodu žalobca uviedol, že mu v zmysle § 451
ods.1 Občianskeho zákonníka a § 454 Občianskeho zákonníka vznikla proti žalovanému pohľadávka
vo výške 8.000,-- Eur.

28. Súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol prvýkrát rozsudkom č.k. 8Cb/7/2022-147 zo dňa
07.09.2022 tak, že žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, o ktorú v spore ide, t.j. že nie je pasívne vecne legitimovaný. Na základe podaného
odvolania žalobcom Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) uznesením č.k.
13Cob/35/2023-204 zo dňa 09.08.2023 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

29. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

30. Je nepochybné, že jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo strany na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky relevantné, právne a skutkové
otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany (IV.ÚS 115/2003). Z práva na spravodlivé súdne konanie
vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými
návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ( I.ÚS 46/05, I.ÚS 353/06, II.ÚS

220/08, III.ÚS 12/07, IV.ÚS 163/08 ).

31. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie vodôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré skutkové zistenia považoval za podstatné pre právny
záver o dôvodnosti žaloby. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, k svojím záverom
dospel na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu.

Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia dáva odpoveď na relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo dospel súd prvej inštancie k
záveru, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. Okolnosť, že táto
odpoveď neúspešnú stranu sporu neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre
zákonného rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP.

32. Do práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo strany konania, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani
právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v
súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva procesnej obrany, ak si
neosvojí ním navrhnutý spôsob hodnotenia navrhnutých dôkazov a ak sa neriadi ním predpokladaným

výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov ( III. ÚS 339/0 , II. ÚS 197/07, IV.ÚS 251/03, II.ÚS
3/97 ).

33. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažuje námietku žalovaného týkajúcu sa
nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie za opodstatnenú.

34. Žalovaný v podanom odvolaní namietol aj vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie.

35. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

36. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.

37. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

38. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.

39.Podľa§8ods.1zákonač.492/2009Z.z.oplatobnýchslužbách,akplatiteľudelilsúhlasnavykonanie
platobnej operácie, platobná operácia sa považuje za autorizovanú; platiteľ môže udeliť súhlas
na vykonanie platobnej operácie aj prostredníctvom príjemcu alebo prostredníctvom poskytovateľa

platobných iniciačných služieb. Platiteľ môže autorizovať platobnú operáciu pred jej vykonaním alebo,
ak sa na tom platiteľ a jeho poskytovateľ platobných služieb dohodnú, po vykonaní platobnej operácie.

40. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách, súhlas na vykonanie
platobnej operácie alebo viacerých platobných operácií sa udeľuje vo forme a podobe dohodnutej

v zmluve o poskytnutí jednorazovej platobnej služby alebo v rámcovej zmluve medzi platiteľom a
jeho poskytovateľom platobných služieb. Ak takýto súhlas chýba, platobná operácia sa považuje za
neautorizovanú.

41. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách, poskytovateľ platobných

služieb platiteľa je povinný vrátiť platiteľovi sumu neautorizovanej platobnej operácie, a to bezodkladne,
najneskôr do konca nasledujúceho pracovného dňa po tom, ako takú neautorizovanú platobnú operáciu
zistil alebo bol o nej informovaný, a ak je to možné, docieliť stav na platobnom účte, ktorý by zodpovedal
stavu, keby sa neautorizovaná platobná operácia vôbec nevykonala, a to vrátane pripísania finančných
prostriedkov na účet platiteľa s dátumom pripísania nie neskorším, ako je dátum, keď bola suma

neautorizovanejplatobnejoperácieodpísanázplatobnéhoúčtuplatiteľa;týmniejedotknutéustanovenie
§ 9. Lehota podľa prvej vety sa neuplatní, ak poskytovateľ platobných služieb má dôvodné podozrenie,
že platiteľ konal podvodným spôsobom, pričom bezodkladne tieto dôvody písomne oznámi Národnej
banke Slovenska. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 89 ods. 6 a 7.42. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách, ak platobný príkaz predkladá
platiteľ priamo poskytovateľovi platobných služieb platiteľa, ten je zodpovedný platiteľovi za správne

vykonanie platobnej operácie. Ak poskytovateľ platobných služieb platiteľa preukáže platiteľovi alebo
poskytovateľovi platobných služieb príjemcu, že poskytovateľovi platobných služieb príjemcu bola
doručená suma platobnej operácie v lehote podľa § 15 ods. 1, za nevykonanie alebo chybné vykonanie
platobnej operácie je zodpovedný poskytovateľ platobných služieb príjemcu voči príjemcovi. Ak je
a) poskytovateľ platobných služieb platiteľa zodpovedný za nevykonanie alebo chybné vykonanie

platobnej operácie, je povinný bezodkladne vrátiť platiteľovi sumu nevykonanej platobnej operácie alebo
chybne vykonanej platobnej operácie, a ak je to možné, docieliť stav na platobnom účte, ktorý by
zodpovedal stavu, ako keby sa chybná platobná operácia vôbec nevykonala, a to s dátumom pripísania,
ktorým je najneskôr pracovný deň, ku ktorému sa suma platobnej operácie odpísala z platobného účtu
platiteľa,
b) poskytovateľ platobných služieb príjemcu zodpovedný za nevykonanie alebo chybné vykonanie

platobnej operácie, je povinný bezodkladne umožniť príjemcovi disponovať sumou platobnej operácie, a
ak je to možné, pripísať sumu platobnej operácie na platobný účet príjemcu, a to s dátumom pripísania,
ktorým je najneskôr pracovný deň, keď mala byť taká suma platobnej operácie pripísaná na platobný
účet príjemcu,
c) poskytovateľ platobných služieb príjemcu zodpovedný za oneskorené vykonanie platobnej operácie,

jepovinnýnažiadosťposkytovateľaplatobnýchslužiebplatiteľakonajúcehovmeneplatiteľazabezpečiť,
aby dátum pripísania sumy na platobný účet príjemcu nebol neskorší ako dátum, ku ktorému by sa táto
suma pripísala, ak by sa platobná operácia vykonala správne bez oneskorenia.

43. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách, ak ide o nevykonanú alebo chybne

vykonanú platobnú operáciu podľa odseku 1, poskytovateľ platobných služieb platiteľa na žiadosť
platiteľa a bez ohľadu na jeho zodpovednosť bez zbytočného odkladu vynaloží primerané úsilie na
to, aby vyhľadal priebeh nevykonanej alebo chybne vykonanej platobnej operácie, a oznámi platiteľovi
výsledok priebehu nevykonanej alebo chybne vykonanej platobnej operácie.

44. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v súlade s vysloveným
právnym názorom v zrušovacom rozhodnutí odvolacieho súdu skúmal či v danom prípade došlo
k naplneniu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje
na ustanovenie § 391 ods. 2 CSP, podľa ktorého v prípade, ak bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie
zrušené a ak mu bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie

viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí. Z uvedeného teda
vyplýva, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku uplatnenom v tomto súdnom konaní bol
povinný opätovne preskúmať predmetnú vec v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu
a na základe doplneného dokazovania a po opätovnom oboznámení sa s listinnými dôkazmi opätovne
rozhodnúť v tejto veci.

45. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol
opačne, ako vo svojom predchádzajúcom rozsudku č.k. 8Cb/7/2022-147 zo dňa 07.09.2022, t.j., že súd
prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces v súvislosti s porušením princípu viazanosti
súdu vlastným rozhodnutím vysloveným skôr v konaní a viazanosti súdu prvej inštancie právnym

názorom odvolacieho súdu, prehliada, že právo na spravodlivý proces nemožno interpretovať tak, že
by znamenalo právo na priaznivé rozhodnutie vo veci bez ďalšieho, a preto nemožno v nepriaznivom
závere konštatovať porušenie jeho základných práv. Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv
žalovaného, ktorý si závery odvolacieho súdu vyslovené v jeho predchádzajúcom zrušujúcom uznesení
interpretoval spôsobom, aký mu subjektívne vyhovoval, nie je spôsobilá založiť záver o existencii

tvrdenej vady zmätočnosti, a to že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil jeho
právo na spravodlivý proces.

46. V ustanovení § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa
na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie

bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto
sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho
sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne
neustanovuje. Ustanovenie § 451 odseku 2 Občianskeho zákonníka vymedzuje pojem bezdôvodnéobohatenie. Jednu z foriem bezdôvodného obohatenia predstavuje majetkový prospech, ktorý bol
získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy. Kedy je zmluva neplatná,
treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách (§ 43 a nasl. Občianskeho

zákonníka),jednakpodľaustanoveníupravujúcichtentypzmluvy,oktorývdanomprípadeide.Vprípade
atypickej zmluvy musia byť splnené podmienky ustanovené v § 51 Občianskeho zákonníka. Právny
úkon, resp. zmluva môže byť neplatná z dôvodov obsahových (§ 39 Občianskeho zákonníka) alebo
z dôvodov formálnych (§ 40 Občianskeho zákonníka), ale aj z iných dôvodov (napr. podľa § 37 a 38
Občianskeho zákonníka).

47. Aktívna legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z §
456 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu
oprávneným; je ním ten, na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal, teda ten, v koho
majetkovej sfére došlo k zmenšeniu majetku. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie
pasívnelegitimovaným,vyplývaz§451ods.1Občianskehozákonníka.Totoustanovenieurčujesubjekt,

ktorý je povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého
bezdôvodne zväčšil. Majetkový prospech môže spočívať aj v tom, že majetok povinného sa nezmenšil,
hoci by sa zmenšiť mal, keby si obohatený za bežných okolností plnil svoje povinnosti (napr. plnil za
neho niekto iný a pod.). Všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, musí sa vydať. Pre túto
povinnosť je irelevantné (bez právneho významu), či ten, kto bezdôvodné obohatenie získal, bol v dobrej

viere alebo nie. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa týka aj súčastí, ako aj príslušenstva
k veci v zmysle§ 120 a § 121 Občianskeho zákonníka. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Cdo
52/2005)

48. Odvolací súd tiež poukazuje na názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozsudku sp.zn. 4Cdo

237/2005 zo dňa 15.12.2005, podľa ktorého o plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod
od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od
začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho
vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť, a zároveň právo na poskytnuté plnenie. V prípade plnenia
z neplatného právneho úkonu, právna skutočnosť, ktorou je v tomto prípade právny úkon, síce nastala,

ale právny úkon je postihnutý neplatnosťou (je vadný). To znamená, že právny úkon nemal za následok
vznik práva ani povinnosti na poskytnuté plnenie.

49. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že v predmetnom súdnom spore nie je pasívne legitimovaným
subjektom, odvolací sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnej veci prostredníctvom

žalobcu spoločnosť YVEX, s.r.o. vykonala platobné transakcie v celkovej sume 20.000,-- Eur v prospech
účtužalovanéhonazákladepiatichprevodnýchpríkazovpo4.000,--Eur,ktorébolipodpísanékonateľom
spoločnosti A. B. C., t.j. jedným z konateľov tejto spoločnosti. Z výpisu z Obchodného registra Okresného
súdu Žilina spoločnosti YVEX, s.r.o. odvolací súd zistil, že v čase vykonania prevodných príkazov, t.j.
dňa 16.08.2021 v mene tejto spoločnosti boli oprávnení konať konatelia spoločne, a to spôsobom, že

v mene spoločnosti konatelia podpisujú spoločne tak, že pri právnych úkonoch vykonaných v písomnej
forme pripoja konatelia k napísanému, resp. vytlačenému obchodnému menu spoločnosti, svojmu menu
a priezvisku svoj vlastnoručný podpis. Aj z podpisového vzoru pre právnické osoby a podnikateľské
subjekty majiteľa účtu – spoločnosti YVEX, s.r.o. vyplýva, že v mene majiteľa účtu, tejto spoločnosti mali
konať obaja konatelia spoločnosti spoločne. Preto pokiaľ prevodný príkaz podpísal len jeden z konateľov

spoločnosti YVEX, s.r.o. súd prvej inštancie správne konštatoval, že pri realizácii príkazov na úhradu
nebol dodržaný spôsob konania v mene tejto spoločnosti, keď v rozpore s § 133 ods. 1 Obchodného
zákonníkatietobolipodpísanéosobouneoprávnenoukonaťsamostatneasúhlasnaichvykonanienebol
udelený ani vo forme a podobe dohodnutej platiteľom a jeho poskytovateľom platobných služieb. Preto
išlo o neautorizované platobné operácie podľa § 8 ods. 2 zákona o platobných službách, ktoré zo strany

žalobcu nemali byť vôbec zrealizované.

50. Následne súd prvej inštancie správne konštatoval, že v predmetnom prípade bolo jednoznačne
preukázané, že v mene spoločnosti YVEX, s.r.o. boli v rozhodnom období oprávnení konať konatelia
výlučne spoločne a že pokiaľ konal len jeden z konateľov, prevodné príkazy podpísané len týmto jedným

konateľom, nie je možné považovať takýto právny úkon za prejav vôle tejto spoločnosti. Žalobca potom,
ako zistil, že predmetné prevodné príkazy na úhradu nemali byť vykonané z dôvodu neautorizovanej
platobnej operácie postupoval v súlade s § 11 ods. 1 zákona o platobných službách, keď všetky
finančné prostriedky vo výške 20.000,-- Eur vrátil spoločnosti YVEX, s.r.o., ako to vyplýva aj z mailovejkomunikácie medzi žalobcom a druhým konateľom tejto spoločnosti založenej v spise. Nakoľko žalobca
uvedené finančné prostriedky spoločnosti YVEX, s.r.o. vrátil v celom rozsahu z vlastných zdrojov,
žalobca v súlade s § 22 zákona o platobných službách požiadal o bankové storno banku žalovaného,

t.j. požiadal o vrátenie celej sumy chybne vykonanej platobnej operácie, pričom mu boli zo strany
žalovaného vrátené len finančné prostriedky vo výške 12.000,-- Eur z dôvodu, že 8.000,-- Eur sa už
na účte žalovaného nenachádzalo. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
že na strane žalobcu v dôsledku uvedeného postupu došlo preukázateľne k zmenšeniu jeho majetku
o 8.000,-- Eur, čím bola daná jeho aktíva vecná legitimácia v spore.

51. Odvolací súd sa tiež stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že postupom, ktorým bola suma
neautorizovaných platobných operácii vrátená žalobcom spoločnosti YVEX, s.r.o. v celom rozsahu sa
docielil stav, ako keby tieto platobné operácie neboli vôbec vykonané, pričom neoprávnene prevedené
peňažné prostriedky vo výške 8.000,-- Eur zostali v dispozícii žalovaného. Z uvedeného dôvodu odvolací
súd má za to, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že na strane žalovaného týmto spôsobom

došlo k bezdôvodnému obohateniu, keďže prijal plnenie na základe neplatných právnych úkonov, ktoré
nemali byť vôbec vykonané. Z uvedeného dôvodu odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie
v predmetnej veci správne posúdil pasívnu legitimáciu žalovaného v tomto spore, pričom túto skutočnosť
aj dostatočným spôsobom odôvodnil.

52. Odvolací súd sa tiež stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že predpokladom vzniku
zodpovednosti za získanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa musí vydať, nie je protiprávny
úkon obohateného, ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo
spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Preto súd prvej inštancie vyslovil správny názor, že
tvrdenie žalovaného, že nenesie žiadnu zodpovednosť za porušenie povinností žalobcu pri poskytovaní

platobných služieb, ani za porušenie povinností konateľa spoločnosti YVEX, s.r.o. pri zadávaní
predmetných príkazov a v prípade, ak došlo k majetkovej ujme na strane žalobcu, táto nenastala
v dôsledku protiprávneho konania žalovaného, ani v dôsledku toho, že žalobca plnil za žalovaného
to, čo podľa práva mal plniť žalovaný, nie je správne. Rovnako, ako súd prvej inštancie, aj odvolací
súd považoval za preukázané, že v danom prípade došlo k zväčšeniu majetku žalovaného v dôsledku

nezákonného postupu, preto žalovanému vznikla povinnosť toto plnenie vydať žalobcovi, na úkor
ktorého sa bezdôvodne obohatil.

53. Rovnako, ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd považoval za právne irelevantné, na aký účel boli
peňažné prostriedky žalovanému prevedené. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že podľa názoru

žalovaného boli finančné prostriedky poskytnuté na úhradu záväzkov, ktoré mala proti nemu spoločnosť
YVEX, s.r.o., na preukázanie ktorých skutočností žalovaný predložil súdu ako dôkaz uznesenie
Mestského súdu Bratislava III. sp.zn. B2-26Cb/8/2022-186 zo dňa 06.11.2023, faktúru č. 2001012 zo
dňa 31.12.2020 na sumu 4.000,-- Eur, faktúru č. 2101004 zo dňa 30.04.2021 na sumu 4.000,-- Eur,
nakoľko sporné prevodné príkazy nemali byť vôbec zrealizované z dôvodu nedodržaného predpísaného

spôsobu konania v mene spoločnosti YVEX, s.r.o.. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej
inštancie, že realizácia prevodných príkazov, ktoré boli použité na úhradu záväzkov spoločnosti YVEX,
s.r.o. je potrebné považovať za právne úkony, pričom súd prvej inštancie pri posudzovaní týchto
úkonov správne vychádzal z názoru vysloveného Krajským súdom v Žiline v zrušujúcom uznesení č.k.
13Cob/35/2023-204 zo dňa 09.08.2023, na odôvodnenie ktorého odkazuje odvolací súd aj v tomto

odvolacom konaní.

54. Odvolací súd sa nakoniec v súvislosti s tvrdením žalovaného, že žalobca nemá proti nemu žiadny
hmotnoprávny nárok stotožnil s názorom súdu prvej inštancie vyjadrením v odôvodnení napadnutého
rozsudku, a to, že financie umiestnené na bežnom účte sú podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka

majetkom peňažného ústavu a osoby, pre ktorú je daný účet vedený náleží proti príslušnej banke
pohľadávka na výplatu predmetných prostriedkov. Uvedené vyplýva zo znenia ustanovení § 708 a nasl.
Obchodného zákonníka, v ktorých Obchodný zákonníka používa termín „majiteľ účtu“, aj keď účet
sám o sebe nemá majetkovú hodnotu, a teda peňažné prostriedky na ňom uložené sú majetkom
peňažnéhoústavu.ZamajiteľaúčtujepotrebnézpohľaduustanoveníObchodnéhozákonníkaobežnom

a vkladovom účet považovať osobu, pre ktorú peňažný ústav zriadil na základe zmluvy účet. Peňažný
ústav je povinný prijať na účel peňažné vklady uskutočnené majiteľom účtu alebo platby uskutočnené
v jeho prospech. Pri uskutočňovaní výplat z účtu sa peňažný ústav riadi výlučne pokynmi majiteľa účtu.
Oprávnenie majiteľa účtu, ako aj osôb majúcich k účtu dispozičné oprávnenie, spočíva v tom, aby nazáklade jeho príkazu boli vyplácané peňažné prostriedky z účtu v peňažnom ústave, prijímané platby na
tomto účte, teda jeho oprávnenie predstavuje len pohľadávku z účtu v peňažnom ústave. Z uvedeného
je teda zrejmé, že nejde o „vec“, ale o „nárok majiteľa účtu na výplatu peňažných prostriedkov z tohto

účtu pri splnení dohodnutých podmienok“, pričom tento istý záver vyplýva aj zo zrušujúceho rozhodnutia
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/35/2023-204 zo dňa 09.08.2023, na ktoré odvolací súd odkazuje.

55.Vzhľadomnato,ževdanomprípadebolapreukázanáexistenciaprávnehovzťahumedzižalovaným,
ktorý sa bezdôvodne obohatil na úkon žalobcu, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel

k správnemu záveru, že bolo povinnosťou žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie získané prijatím
peňažnej sumy vo výške 8.000,-- Eur na základe neplatných právnych úkonov žalobcovi.

56. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania správne
rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a zohľadnil pomer úspechu strán v konaní. Žalovaný zároveň
v odvolaní žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie

o nároku na náhradu trov konania.

57. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a predmetnú vec správne právne
posúdil, keď dospel k záveru, že nárok žalobcu vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodný, a preto

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

58. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti

na ust. § 251 CSP súd prvej inštancie.

59. Rozsudok bol schválený členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).