Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 5, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/77/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124350367
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124350367.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., narodená XX.XX.XXXX,
bytom D. XX/XX, XXX XX E., štátna občianka F. G., zastúpená: JUDr. Bronislava Garajová, advokátka so
sídlom Železničná 291, 987 01 Poltár, IČO: 37 958 623, proti žalovanému: H. I., narodený XX.XX.XXXX,
trvale bytom J. XXX/X, XXX XX H., štátny občan C., zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát,
so sídlom Skuteckého 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, o zaplatenie 30.000 EUR
s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 28. apríla
2025, č. k.: 13C/53/2024-448, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie v prvej inštancii
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni istinu 30.000,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 30.000,- EUR od 01.01.2022 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške ako bude rozhodnuté
osobitným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, v lehote troch dní do právoplatnosti tohto
uznesenia.“
2. Súd vychádzal z toho, že žalobkyňa sa žalobou domáhala nesplatenej časti peňažných prostriedkov,
ktoré v roku 2017 poukázala na účet žalovaného v troch prevodoch 35 000 EUR, 25 000 EUR a 30
000 EUR (spolu 90 000 EUR), pričom žalovaný jej v roku 2019 vrátil len 2 × 30 000 EUR a zostatok
30 000 EUR neuhradil. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 7. 9. 2018 uzavreli zmluvu o zriadení

záložnéhopráva,vktorejboldlhžalovanéhovočižalobkyniajejmanželovišpecifikovanýaoznačenýako
pôžička so splatnosťou najneskôr do 31. 12. 2021. Žalovaný namietal, že poskytnuté prostriedky neboli
pôžičkou, ale financovaním spoločného zámeru nadobudnutia a hospodárskeho využívania pozemkov
„K. B.“, a tvrdil, že záväzky boli následne vysporiadané darovacou zmluvou z februára 2019, ktorou
previedol rozsiahle nehnuteľnosti na manžela žalobkyne; uplatnil tiež námietku premlčania a namietal
rozpor žaloby s dobrými mravmi.
3. Súd vykonal dokazovanie listinami a výsluchmi svedkov (najmä B. A., H. I. C., L. C. a B. M. H.). Z

potvrdení o transakciách vyplynulo, že žalobkyňa v roku 2017 skutočne poukázala žalovanému 90 000
EUR, pričom v kolónke „informácia pre príjemcu“ uvádzala „pôžička“. Z rovnakého zdroja vyplynulo,
že žalovaný v roku 2019 poukázal žalobkyni 30 000 EUR dňa 30. 9. 2019 a 30 000 EUR dňa 23. 12.
2019 s poznámkou „vrátenie pôžičky“. Zmluva o zriadení záložného práva z 7. 9. 2018 obsahovalav článku o zabezpečovanej pohľadávke písomné uznanie dlhu žalovaným, ktorý bol čo do dôvodu aj
výšky identifikovaný ako pôžička, pričom bola výslovne dojednaná splatnosť do 31. 12. 2021. Kúpne
zmluvy z 3. 2. 2017 a 17. 5. 2017 preukázali, že žalovaný nadobudol pozemky, na ktoré sa strany v

spore odvolávali, a listiny z katastrálneho konania (návrh na vklad N./XXXX a rozhodnutie o povolení
vkladu z 21. 2. 2019) preukázali darovanie nehnuteľností manželovi žalobkyne. E-mailová komunikácia
z rokov 2019 až 2023 zachytila opakované uisťovania o úhrade dlžných súm s odôvodnením prekážok
(neposkytnutie úveru, resp. „pomoc štátu“). Audiozáznamy a časť svedeckých výpovedí súd nevyužil
pre nejasnosť, jazykovú bariéru a pre neprehľadnosť osobných a majetkových väzieb medzi účastníkmi

a ich blízkymi osobami.
4. Na takto zistenom skutkovom základe súd právne uzavrel, že medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol
záväzkový vzťah zo zmluvy o pôžičke podľa § 657 OZ. Opieral sa o jednoznačné označenie plnení
ako „pôžička“ v bankových prevodoch, o obsah záložnej zmluvy, v ktorej žalovaný písomne uznal
dlh (§ 558 OZ), ako aj o následné čiastočné plnenia žalovaného výslovne označené ako „vrátenie
pôžičky“. Námietku, že peňažný záväzok zanikol darovacou zmluvou z februára 2019, súd neuznal,

keďže peňažný dlh nemožno splniť darovaním nehnuteľností; darovacia zmluva ani nepreukazovala
účel vysporiadania pôžičky a navyše po jej uzavretí žalovaný ešte realizoval dve platby s poznámkou
„vrátenie pôžičky“, čo tvrdenú kompenzáciu vyvracalo. Žalovaný nepreukázal ani tvrdenú simuláciu
právneho úkonu podľa § 41a ods. 2 OZ; nebolo preukázané, že by pôžička zastierala iný konkrétny
úkon, a žalobkyňa ju za zastretú nepovažovala. Námietku rozporu výkonu práva s dobrými mravmi súd

odmietol, keďže žalovaný sám opakovane deklaroval vôľu pôžičku uhradiť. Námietku premlčania súd
posúdil ako nedôvodnú: plynutie trojročnej lehoty (§ 101 OZ) sa viazalo na dohodnutú splatnosť 31. 12.
2021, preto odo dňa 1. 1. 2022 do podania žaloby 19. 7. 2024 lehota neuplynula; účinky písomného
uznania dlhu jej plynutie zároveň posilňovali (§ 558 OZ). Keďže žalovaný bol od 1. 1. 2022 v omeškaní,
súd priznal aj zákonný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995

Z. z. V dôsledku plného úspechu žalobkyne priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o
výške mal rozhodnúť súd prvého stupňa samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
Odvolanie
5. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný, pričom odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. h)
CSP (nesprávne právne posúdenie), § 365 ods. 1 písm. f) CSP (nesprávne skutkové zistenia) a § 365

ods. 1 písm. d) CSP (iná vada konania – nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť). Namietal, že súd
prvej inštancie žalobe vyhovel neprávom, keď vychádzal z toho, že žalobkyňa preukázala poskytnutie
pôžičky, že žalovaný uznal záväzok v zmluve o zriadení záložného práva zo dňa 7. 9. 2018 a že nedošlo
k premlčaniu.
6. V časti smerujúcej proti skutkovým a právnym záverom (I) žalovaný uviedol, že síce nepopieral tri

prevody žalobkyne z rokov 2017 (35 000 EUR, 25 000 EUR, 30 000 EUR), avšak tvrdené plnenia
nepovažoval za pôžičku. Zdôraznil, že z potvrdení o bankových transakciách bolo možné zistiť len
samotné prevody, nie existenciu konsenzu o uzavretí zmluvy o pôžičke so všetkými podstatnými
náležitosťami; poukázal na povahu pôžičky ako dvojstranného právneho úkonu a tvrdil absenciu úmyslu
oboch strán uzavrieť pôžičku (podľa neho mal vlastné zdroje a žalobkyňa s manželom sledovali

nadobudnutie lesných pozemkov do svojej sféry). Ako dôkaz tejto verzie poukázal na výpovede svedkov
H. I. C. a O. B. A. a na listinu predloženú žalobkyňou – návrh „Dohody o započítaní vzájomných
pohľadávok a záväzkov“ z 12. 1. 2018 (zaslaný z e-mailovej adresy P.), v ktorej sa mali započítať
pohľadávky žalobkyne a jej manžela (217 749,22 EUR) s jeho pohľadávkou voči nim (214 340,19 EUR)
titulom neuhradenej kúpnej ceny za špecifikované nehnuteľnosti; z toho vyvodzoval, že právny titul mal

byť nanajvýš bezdôvodné obohatenie, nie pôžička.
7. K zmluve o zriadení záložného práva zo dňa 7. 9. 2018 žalovaný namietal jej absolútnu neplatnosť a
neurčitosť a tvrdil, že z nej nemožno vyvodzovať uznanie dlhu ani dojednanú splatnosť k 31. 12. 2021.
Uviedol, že zmluva nebola predmetom vkladu do katastra; že v nej vystupovali žalobkyňa a jej manžel
ako záložní veritelia, hoci žalobkyňa tvrdila samostatné poskytovanie pôžičiek; že zmluva neustanovila

solidárnu veriteľskú väzbu podľa § 513 OZ ani premenu pôvodných samostatných práv na spoločné
právo podľa § 512 OZ (chýbala výslovná kumulatívna novácia podľa § 516 ods. 1 OZ); a že z článku
III nebolo možné určito priradiť jednotlivé bankové prevody ku konkrétnym veriteľom. Z týchto dôvodov
tvrdil neplatnosť pre neurčitosť zabezpečovanej pohľadávky a neodvoditeľnosť splatnosti či uznania.
8. K premlčaniu žalovaný namietal, že nárok žalobkyne bol premlčaný bez ohľadu na kvalifikáciu. Ak

by išlo o bezdôvodné obohatenie, mal sa uplatniť § 107 ods. 1 OZ (dvojročná lehota od vedomosti
o obohatení a osobe obohateného). Ak by išlo o pôžičku bez dohodnutej splatnosti, mal sa aplikovať
§ 563 OZ, podľa ktorého bol dlh splatný prvý deň po veriteľovej výzve; s poukazom na R 28/1984 a
rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo/25/03 tvrdil, že objektívna možnosť výkonu práva nastala hneď po vznikuzáväzku, a teda trojročná lehota začala plynúť dňom nasledujúcim po jednotlivých prevodoch v roku
2017 a uplynula skôr, než žalobkyňa podala návrh v upomínacom konaní.
9. V časti procesnej žalovaný namietal nepreskúmateľnosť a porušenie práva na spravodlivý proces pre

nedostatok odôvodnenia. Tvrdil, že súd sa vôbec alebo nedostatočne vysporiadal s jeho argumentáciou
k absolútnej neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva zo 7. 9. 2018; odvolával sa na judikatúru
Ústavného súdu SR k požiadavke náležitého, preskúmateľného a zrozumiteľného odôvodnenia (napr.
III. ÚS 135/04, III. ÚS 198/05, III. ÚS 34/07, IV. ÚS 296/09) a namietal porušenie zásady rovnosti zbraní,
keďže z odôvodnenia nebolo zrejmé, ako sa súd vysporiadal s jeho tvrdeniami.

10. V petite odvolania žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Vyjadrenie k odvolaniu
11. Žalobkyňa sa k odvolaniu vyjadrila tak, že odvolacie dôvody žalovaného nepovažovala za dôvodné
a navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie. K námietke, že medzi stranami nevznikla pôžička.
Uviedla, že už v návrhu priložila potvrdenia o prevodoch z 3. 2. 2017 a 16. 5. 2017, pri ktorých bol

v „informácii pre príjemcu“ uvedený text „pôžička H. I.“, a že pri platbách žalovaného z 30. 9. 2019 a
23. 12. 2019 bolo uvedené „vrátenie pôžičky“. Poukázala na záložnú zmluvu z 7. 9. 2018, v ktorej si
strany dohodli, že „pôžička bude zabezpečená záložným právom“ (čl. III ods. 2) a termín splatnosti do
31. 12. 2021 (čl. IV ods. 1). Zdôraznila, že žalovaný sám inicioval vypracovanie záložnej zmluvy u B.
H., predkladal jej podklady a následne časť pôžičiek vrátil s týmto označením; ak by nešlo o pôžičky a

nesúhlasil by so splatnosťou, neobjednával by takú listinu, neuvádzal by titul „pôžička“, neuzatváral by
ju ani by neoznačoval svoje platby ako „vrátenie pôžičky“. K „Dohode o započítaní“ z 12. 1. 2018 dodala,
že práve v nej žalovaný znovu označil pohľadávku 217 749,22 € ako „pohľadávku titulom neuhradenej
pôžičky“, pričom k uzavretiu dohody ani k uzavretiu navrhovanej kúpnej zmluvy nedošlo, a teda zánik
pôžičiek započítaním nenastal.

12. K námietke absolútnej neplatnosti a neurčitosti záložnej zmluvy a z nej vyvodzovaného
neexistujúceho uznania/splatnosti žalobkyňa uviedla, že záložnú zmluvu nepredkladala na účely
preukázania vzniku záložného práva, ale ako listinný dôkaz dohody strán o splatnosti a o uznaní
záväzku. Zdôraznila, že písomná forma nie je podstatnou náležitosťou pôžičky a dojednanie splatnosti
mohlo byť zachytené aj v inej listine; aj keby záložná zmluva nevyvolala vecnoprávne účinky,

nezasahovalo by to do platnosti prejavu vôle o splatnosti a uznaní. K identifikácii zabezpečenej
pohľadávky poukázala na judikatúrne východiská, podľa ktorých postačuje charakterizácia predmetu
plnenia, osoby veriteľa a dlžníka a právneho dôvodu natoľko určito, aby pohľadávka nebola zameniteľná;
v predmetnej listine boli uvedené konkrétne sumy, dátumy prevodov, účty a titul pôžičky a v
posudzovaných termínoch žalobkyňa iné zameniteľné pôžičky žalovanému neposkytla. Z výpovede B.

H. podľa nej vyplynulo, že dátum splatnosti 31. 12. 2021 bol zapracovaný na výslovnú požiadavku
žalovaného a že všetka komunikácia ohľadom listiny prebiehala s ním.
13.Knámietkepremlčaniažalobkyňauviedla,žeideonovúprávnukvalifikáciužalovaného(bezdôvodné
obohatenie), ktorá nebola uplatnená v prvostupňovom konaní a žalovaný ani nešpecifikoval, o aký typ
bezdôvodného obohatenia má ísť. Zároveň namietla, že § 563 OZ nedopadá na vec, keďže splatnosť

bola medzi stranami dohodnutá na 31. 12. 2021, preto nemožno počiatok premlčania viazať na dni
nasledujúce po prevodoch v roku 2017. Zdôraznila, že predmetom uplatnenia je vrátenie pôžičky so
splatnosťou dojednanou v záložnej zmluve, predžalobná výzva z roku 2024 iba reflektovala omeškanie
po tomto dátume.
14. K procesnej námietke nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti žalobkyňa výslovne uviedla, že

napadnutý rozsudok považovala za vecne správny a dostatočne odôvodnený. Zopakovala, že kľúčové
závery o povahe vzťahu strán, identifikácii a splatnosti pohľadávok a k uznaniu záväzku vychádzali
z listinných dôkazov, ktoré sám žalovaný inicioval alebo vykonal (záložná zmluva, návrh dohody o
započítaní, označenie platieb ako „vrátenie pôžičky“). Napokon poukázala na to, že záložné právo síce
nevzniklo pre nevykonanie vkladu, no to nebránilo tomu, aby bola listina použitá ako dôkaz o dohode

strán o splatnosti a o uznaní dlhu. Z týchto dôvodov navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil.
Replika
15. Žalovaný v replike zotrval na všetkých dôvodoch svojho odvolania a znovu uviedol, že rozsudok súdu
prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, z nesprávnych skutkových zistení a

je nepreskúmateľný pre svoju nezrozumiteľnosť, čím je konanie postihnuté vadou, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
16. Opätovne zdôraznil, že medzi účastníkmi konania nikdy nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke,
pričom odkázal na svoju predchádzajúcu argumentáciu uvedenú v odvolaní. Trval na tom, že žalobkyňanepreukázala existenciu dvojstranného právneho úkonu v zmysle § 657 OZ, a poukázal na dôkazy, ktoré
podľa neho potvrdzovali absenciu zmluvného konsenzu – konkrétne na svedecké výpovede H. I. a O.
B. A., ako aj na listinu označenú ako „Dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov“, ktorá

podľa jeho výkladu preukazovala, že vzťah strán mal obchodný, nie pôžičkový charakter.
17. Rovnako trval na námietke, že zmluva o zriadení záložného práva z 7. 9. 2018 je absolútne
neplatným právnym úkonom. V replike zopakoval a rozvinul tvrdenia z odvolania, že zmluva je neurčitá
pre nedostatočné vymedzenie zabezpečenej pohľadávky, keďže z jej článku III nemožno jednoznačne
určiť, ktoré bankové prevody sa týkali žalobkyne a ktoré jej manžela. Uviedol, že listina neobsahuje

určenie právneho dôvodu, rozsahu a individualizácie pohľadávok záložných veriteľov a že neobsahuje
ustanovenia o solidárnom veriteľstve ani kumulatívnej novácii pôvodných pohľadávok. Z týchto dôvodov
zmluvu označil za neurčitú a neplatnú, pričom zdôraznil, že súd nemohol z takéhoto úkonu vyvodzovať
žiadne právne následky — najmä nie platnosť uznania záväzku ani existenciu dohody o splatnosti k 31.
12. 2021 (čl. IV zmluvy).
18. K otázke premlčania žalovaný zopakoval svoju argumentáciu, že súd prvého stupňa nesprávne

právne posúdil jeho námietku premlčania, keď nebral do úvahy neplatnosť záložnej zmluvy a
aplikovateľnosť § 563 OZ. Tvrdil, že ak bola zmluva o pôžičke neplatná, ide o plnenie bez právneho
dôvodu, a teda o bezdôvodné obohatenie, ktoré sa premlčuje v dvojročnej lehote od pripísania plnenia
na účet žalovaného. Ak by však išlo o platnú pôžičku, vzhľadom na neplatnosť dojednania splatnosti
nebol čas plnenia dohodnutý a premlčanie by sa malo posudzovať podľa § 563 OZ – teda dlh bol splatný

prvého dňa po tom, čo mohol byť veriteľ požiadaný o plnenie. Podľa žalovaného začala všeobecná
trojročná lehota plynúť už dňom nasledujúcim po jednotlivých prevodoch v roku 2017, a preto žaloba
podaná v roku 2024 bola po uplynutí premlčacej doby.
19. V závere žalovaný opätovne navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec
mu vrátil na ďalšie konanie, keďže skutkové aj právne závery súdu prvej inštancie považoval za

neudržateľné.
Duplika
20. Žalobkyňa vo svojej duplike zo dňa 8. 9. 2025 reagovala na vyjadrenie žalovaného z 10. 8. 2025 a
uviedla, že žalovaný v ňom iba opätovne zopakoval pôvodné argumenty – absenciu pôžičky, neplatnosť
zmluvy o zriadení záložného práva a premlčanie pohľadávky.

21. Zdôraznila, že všetky rozhodujúce skutočnosti boli už v konaní jednoznačne preukázané listinnými
dôkazmi. Poukázala najmä na potvrdenia o bankových prevodoch, v ktorých bol ako účel platby uvedený
text „pôžička H. I.“, ako aj na potvrdenia o neskorších prevodoch od žalovaného, kde bolo výslovne
uvedené „vrátenie pôžičky“. Z týchto listín podľa nej nepochybne vyplývalo, že právnym titulom prevodov
bola pôžička, nie iný právny vzťah. Rovnako zdôraznila, že aj všetky následné listiny vypracované na

pokyn žalovaného – vrátane zmluvy o zriadení záložného práva a dohody o vzájomnom započítaní
pohľadávok – označovali tieto platby ako pôžičku, a teda potvrdzovali zhodnú vôľu strán.
22. Žalobkyňa poukázala na svedeckú výpoveď B. M. H., ktorá jednoznačne uviedla, že všetky podklady
na vyhotovenie záložnej zmluvy dostala od žalovaného, ktorý s ňou výlučne komunikoval, poskytol jej
potvrdenia o prevodoch, listy vlastníctva a sám požiadal o zapracovanie termínu splatnosti 31. 12. 2021.

Podľavýpovedeadvokátkytentotermínneboljejnávrhom,alepriamopožiadavkouklienta–žalovaného,
ktorú bez výhrad zapracovala do listiny.
23. Na tomto základe žalobkyňa uviedla, že ak žalovaný teraz popiera vlastný prejav vôle zachytený v
listine, ktorú si sám objednal, navrhol a podpísal, ide o zjavné zneužitie práva podľa čl. 5 CSP, ktorému
nemožno poskytnúť právnu ochranu.

24. V závere konštatovala, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, dostatočne odôvodnený a v
súlade so zisteniami dokazovania, a preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu potvrdil
a žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania.
Právne posúdenie odvolacím súdom
25. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
26. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
27. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj po oboznámení sa s odvolaním
žalovaného, jeho replikou, vyjadrením žalobkyne a jej duplikou, dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné. Napadnutý rozsudok je vecne správny, vychádza zo správneho právneho posúdenia veci az úplne zisteného skutkového stavu, pričom konanie nebolo postihnuté žiadnou vadou, ktorá by mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
28. K námietke absencie zmluvy o pôžičke (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) odvolací súd uvádza, že žalovaný

v odvolaní i v replike opakovane tvrdil, že medzi stranami nebola uzavretá zmluva o pôžičke, keďže
neexistoval konsenzus vôle strán o poskytnutí pôžičky podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Tvrdil, že
poskytnuté finančné prostriedky boli určené na spoločný investičný zámer nadobudnutia pozemkov, a
teda išlo o iný právny vzťah, ktorý nemožno kvalifikovať ako pôžičku.
29. Odvolací súd túto námietku nepovažuje za opodstatnenú. Z vykonaných dôkazov – najmä z

bankových prevodov z 3. februára 2017 a 16. mája 2017, pri ktorých bol v kolónke „informácia pre
príjemcu“ uvedený text „pôžička H. I.“, jednoznačne vyplýva, že peňažné prostriedky boli poskytované
so zrejmým účelom pôžičky. Ešte väčšiu dôkaznú silu majú následné platby žalovaného z 30. septembra
2019 a 23. decembra 2019, ktoré sám označil ako „vrátenie pôžičky“. Tento prejav je nielen faktickým
správaním, ale aj právnym konaním, ktoré v zmysle § 35 ods. 2 OZ vyjadruje uznanie existencie záväzku
z pôžičky.

30. Zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 7. septembra 2018, ktorú žalovaný vlastnoručne podpísal
aktorábolavyhotovenánajehopokyn,výslovneoznačujeposkytnutépeňažnéprostriedkyako„pôžičku“
a obsahuje údaj o ich splatnosti k 31. 12. 2021. Rovnako návrh Dohody o započítaní pohľadávok z
12. januára 2018, na ktorý sa žalovaný sám odvoláva, identifikuje jeho záväzok voči žalobkyni ako
„pohľadávku titulom neuhradenej pôžičky“.

31. Tieto listiny, pochádzajúce z prostredia žalovaného a vyhotovené na jeho podnet, predstavujú
nepochybný prejav vôle, ktorý podľa § 35 OZ treba vykladať podľa skutočného úmyslu konajúceho, nie
podľa formálnych formulácií.
32. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že medzi stranami
došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa § 657 OZ, a že žalovaný sa zaviazal poskytnuté prostriedky

vrátiť. Tvrdenie o spoločnom investičnom zámere nebolo preukázané žiadnym dôkazom a má povahu
účelovej obhajoby. Námietka je preto nedôvodná.
33. K námietke neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) odvolací súd
uvádza, že žalovaný namietal, že zmluva o zriadení záložného práva z 7. septembra 2018 je absolútne
neplatná, a teda nemožno z nej odvodiť uznanie záväzku ani dohodnutie splatnosti.

34. Odvolací súd zdôrazňuje, že aj keby zmluva o zriadení záložného práva bola neplatná ako
vecno-právny úkon (pre neúplnosť identifikácie zálohu alebo nezapísanie do katastra), neznamená to
automaticky neplatnosť všetkých právnych vyhlásení, ktoré sú jej obsahom. Podľa § 41 OZ neplatnosť
časti právneho úkonu nemá za následok neplatnosť celého úkonu, ak sa táto časť dá oddeliť od
ostatného obsahu.

35. Záložná zmluva je v prejednávanej veci relevantná nie ako titul k zriadeniu záložného práva, ale ako
listinný dôkaz prejavu vôle strán o existencii pôžičky, jej výške a splatnosti. Táto dohoda o splatnosti,
ako aj uznanie záväzku, majú povahu samostatných záväzkových prejavov, ktoré nie sú podmienené
platnosťou vecno-právneho úkonu.
36. Okrem toho, svedecká výpoveď B. M. H., advokátky, ktorá zmluvu vyhotovila, jednoznačne potvrdila,

že všetky podklady i požiadavku na uvedenie splatnosti 31. 12. 2021 poskytol žalovaný osobne.
Advokátka len spísala listinu podľa jeho pokynov a nemala dôvod obsah modifikovať. Tento dôkaz
má zásadný význam. Preukazuje, že splatnosť bola výsledkom vôle žalovaného, nie jednostranným
zásahom druhej strany.
37. Zmluva je navyše dostatočne určitá, identifikuje osoby veriteľa a dlžníka, predmet záväzku (peňažné

plnenie), výšku, ako aj právny dôvod (pôžička). Takéto označenie v súlade s judikatúrou Najvyššieho
súdu SR (napr. sp. zn. 5Cdo/121/2008) spĺňa požiadavku určitého vymedzenia zabezpečovanej
pohľadávky.
38. Odvolací súd preto uzatvára, že vyjadrenie o uznaní dlhu a o dohodnutej splatnosti v záložnej
zmluve má povahu samostatného právneho úkonu a nie je dotknuté prípadnou neplatnosťou záložného

právneho úkonu. Táto námietka je preto nedôvodná.
39. Žalovaný vzniesol tiež námietku premlčania (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Tvrdil, že pohľadávka
žalobkyne je premlčaná. Podľa neho ide buď o nárok z bezdôvodného obohatenia (s dvojročnou
premlčacoulehotou),aleboopôžičkubezdohodnutejsplatnosti(strojročnoulehotou,ktorázačalaplynúť
po poskytnutí plnenia).

40. Odvolací súd s jeho argumentáciou nesúhlasí. Po prvé, z vyššie uvedených dôvodov je nesporné,
že právny vzťah medzi stranami bol zmluvou o pôžičke, nie bezdôvodným obohatením. Žalovaný preto
nemôže spätne meniť právnu kvalifikáciu len z dôvodu procesnej výhodnosti.41. Po druhé, splatnosť bola dohodnutá na 31. decembra 2021. Ide o výslovné zmluvné dojednanie,
ktoré žalovaný sám požadoval, a ktoré bolo zachytené v listine vyhotovenej advokátkou. V súlade s §
110 ods. 1 OZ začala premlčacia doba plynúť od splatnosti záväzku, t. j. od 1. januára 2022, pričom

žaloba bola podaná 19. júla 2024, teda v rámci trojročnej lehoty.
42. Navyše, aj keby sa spochybňovala platnosť záložnej zmluvy, obsahuje výslovné uznanie záväzku
žalovaným. Podľa § 558 OZ má uznanie záväzku účinky prerušenia premlčania a začiatku novej
trojročnej lehoty. Uznaním sa zároveň posúva moment, od ktorého sa právo stáva vykonateľným, a
premlčanie plynie až od tohto okamihu.

43. Odvolací súd preto konštatuje, že premlčanie nenastalo, a námietka žalovaného je nedôvodná.
44. K námietke nepreskúmateľnosti rozsudku (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP) odvolací súd uvádza, že
žalovaný namietal, že rozsudok je nepreskúmateľný pre svoju nezrozumiteľnosť, keďže sa súd údajne
nevysporiadal s jeho tvrdeniami o neplatnosti záložnej zmluvy.
45.Odvolacísúdsastýmtotvrdenímnestotožňuje.Odôvodnenienapadnutéhorozsudkuobsahujejasnú
a logickú štruktúru, v ktorej sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami. V

bodoch 35 až 41 rozsudku OS Lučenec podrobne rozobral otázku povahy právneho vzťahu, existencie
pôžičky, platnosti zmluvy o zriadení záložného práva a plynutia premlčacej doby. Odôvodnenie je
vnútorne konzistentné, zrozumiteľné a umožňuje jeho vecné preskúmanie.
46. Ústavný súd SR vo svojej judikatúre (napr. I. ÚS 301/06, III. ÚS 135/04) zdôraznil, že
nepreskúmateľnosť je daná len vtedy, ak z odôvodnenia nemožno vôbec zistiť, na základe akých úvah

súd dospel k výroku. O takýto prípad v danej veci nejde. Odôvodnenie je síce stručné, ale obsahovo
úplné a plne vyhovuje požiadavkám § 220 CSP.
47. Odvolací súd na záver konštatuje, že medzi stranami existovala platne uzavretá zmluva o pôžičke
podľa § 657 OZ; žalovaný dlh písomne uznal a dohodol splatnosť do 31. 12. 2021; pohľadávka
nebola premlčaná a napadnutý rozsudok je preskúmateľný, logický a zákonný. Súd prvej inštancie

správne vyhodnotil skutkové okolnosti a dôkazy, svoje závery náležite odôvodnil a aplikoval relevantné
ustanovenia hmotného práva. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli
viesť k inému právnemu záveru. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny.
Trovy odvolacieho konania

48. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto
jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

49. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.