Rozsudok pre zmeškanie – Obchodné spoločnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 20, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 72Cb/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124306300
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Skyba
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:6124306300.5

Rozsudok pre zmeškanie

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Jaroslavom Skybom v spore žalobcu: XL TRADE s.r.o., Komenského
1643/19, 020 01 Púchov, IČO: 53 110 030, zastúpený JUDr. Ján Behro, advokát, Záriečie 278, 020 52
Záriečie, IČO: 50 589 555, proti žalovanému: A. B. - P.aT. stav., C. XX/XX, XXX XX D., IČO: 48 076 708, o
zaplatenie 4.051,50 Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie 1.950 Eur takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.051,50 Eur spolu s úrokom z omeškania

vovýške13,5%ročnezosumy4.051,50Eurod27.3.2024dozaplateniaanákladyspojenésuplatnením
pohľadávky vo výške 40 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vzájomnú žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica 17.5.2024 v rámci upomínacieho
konania, sa žalobca domáhal v konaní začatom podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“), aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 4.051,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,5 % ročne zo
sumy 4.051,50 Eur od 27.3.2024 do zaplatenia, paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky vo výške 40,00 Eur a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca dodal žalovanému pre jeho klienta tovar a služby spojené s
vyhotovením striekanej penovej izolácie na stavbe, a to za dohodnutú cenu a v dohodnutom čase.
Žalovaný dodanie tovaru a poskytnutie montážnych prác potvrdil, avšak okamžite sa začal vyhovárať, že
nemôžezrealizovaťplatbuhneď,ale,žejuzrealizujepopoludní,potomvečer,potomnaďalšídeň,pričom

takto to pokračovalo viac ako jeden celý mesiac. Dňa 26.04.2024 bola žalovanému zaslaná zo strany
právneho zástupcu žalobcu písomná predžalobná výzva, ktorú si žalovaný prevzal dňa 30.04.2024 a
bezodkladne telefonicky kontaktoval právneho zástupcu žalobcu s tým, že má určité výhrady, ktoré chce
písomne sformulovať. Za obdobie 2 týždňov sa však už viac neozval, a tak je žalobca nútený obrátiť sa
vo veci vymáhania svojho nároku na súd. Do dňa podania tohto návrhu žalovaný nesplnil svoj záväzok
voči žalobcovi, a to ani čiastočne.

3. Na preukázanie ním tvrdených skutočností žalobca v žalobe označil a k tejto pripojil: faktúru č.
24FVP00016, predžalobnú výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 25.4.2024, podací lístok k predžalobnej
výzve.

4. Okresný súd Banská Bystrica 10.6.2024 vydal vo veci platobný rozkaz ktorým uložil žalovanému, aby

do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatil žalobcovi istinu vo výške 4.051,50 Eur,
úrok z omeškania vo výške 13,5 % ročne zo sumy 4.051,50 Eur od 27.3.2024 do zaplatenia a nákladyspojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur, alebo v tej istej lehote podať odpor (I. výrok).
Zároveň rozhodol, že žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť
náhradu trov konania vo výške 714,71 Eur , a to žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu v konaní (II.

výrok). Tento platobný rozkaz sa podarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, ktorý proti nemu podal
odpor.

5. Žalovaný v odpore podanom prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žalovaný neuznáva
nárok žalobcu v celom rozsahu čo do dôvodu ani výšky. Žalovaný najprv sám oznámil zástupcovi

žalobcu, v bezprostrednej reakcii na jeho predžalobnú výzvu, že nárok žalobcu neuznáva v plnom
rozsahu a následne aj prostredníctvom svojho zástupcu reagoval písomne rovnako, pričom mu aj vrátil
žalobcom vystavenú faktúru, ktorú mu doručoval a to č. 24FVP00016 na sumu 4.051,50 Eur, ktorá bola
splatná dňa 26.03.2024, ako nedôvodnú. Z uvedeného dôvodu cit. faktúru žalovaný neeviduje ani vo
svojomúčtovníctveaneuviedoljuanivosvojomkontrolnomvýkaze.Žalovanýtaktoužžalobcoviuviedol,
že je pravdou, že dňa 26.03.2024 prišiel v jeho prospech vykonať dielo (aplikoval penovú striekanú

izoláciu domu na Roľníckej ulici v Novej Dedinke), kedy v ten istý deň prácu aj ukončil a žiadal za
prácu úhradu priamo v hotovosti. Žalovaný, ktorý nebol toho času, ale prítomný na stavenisku, požiadal
žalobcuovystaveniefaktúry,atakžalovanývystavildňa26.03.2024vyššieuvádzanúfaktúrusrovnakým
dňom splatnosti. Žalovaný oznámil žalobcovi, že pred vykonaním úhrady chce ešte zhotovenie diela
skontrolovať a riadne dielo prevziať od žalobcu na stavenisku, pričom so žalobcom po celý čas aj

riadne komunikoval, čo potvrdzuje aj žalobca. Keďže medzičasom boli veľkonočné sviatky a žalovaný
sa na ne dostavil do Košíc, so žalobcom sa dohodli, že hneď po ich skončení dielo prezrie, preberie
a zaplatí za jeho zhotovenie. K tomu ale už nedošlo, pretože dňa 02.04.2024 sa žalobca rozhodol, že
nakoľko splatnosť ním vystavenej faktúry uplynula, svojvoľne (bez súhlasu a v rozpore so stanoviskom
žalobcu) sa dostaví na stavenisko a strhne ním aplikovanú izoláciu dole, o čom telefonicky dokonca

aj upovedomil žalobcu a súčasne mu uviedol, že napriek tomu bude žiadať zaplatiť aj zhotovenie a aj
strhnutie izolácie. Žalobca takto kompletne znehodnotil svoju prácu, čo samo o sebe rozporuje jeho
nárok voči žalovanému, kedy navyše počas strhávania izolácie spôsobil žalovanému dokonca aj škodu
(a to najmä poškodil strešnú fólia v rozmeroch viac než 60 m2 a žalovanému tak vznikli náklady aj na
opravy, upratanie a odpratanie odpadu) vo výške 1.960 Eur, ktorú si týmto voči žalobcovi uplatňuje.

Vzhľadom na svojvoľný počin žalobcu bola na miesto privolaná aj policajná hliadka, ktorú žalovaný bol
nútený privolať najmä pre neoprávnený vstup na cudzí pozemok, či poškodzovanie cudzieho majetku.
Na mieste sa toho času nachádzali aj dvaja svedkovia, ktorí celý incident natáčali a fotili. Ako to vyplýva
aj len z priloženého záznamu, izolácia bola strhávaná po kusoch a poškodená tak bola aj strešná fólia,
pričom priamou činnosťou žalobcu žalovanému vnikli aj ďalšie drobné škody. Žalovaný neuznáva ani

nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a uplatňuje si voči nemu náhradu konania spočívajúcu v
zaplatenom súdnom poplatku a (zatiaľ) 3 úkonoch právnej služby (v zmysle ust. § 13 ods. 3 vyhlášky
MSSR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) a to
za: (i) prevzatie a príprava zastúpenia (ii) reakcia žalovaného a (iii) podanie odporu á 178, 16 € a plus
3x režijný paušál vo výške á 13,73 € to všetko plus DPH.

6. Na preukázanie ním tvrdených skutočností žalovaný predložil: videozáznam, záznam od polície,
predžalobnú výzvu - odpoveď a doklad o zaslaní mailom JUDr. Jánovi Behrovi, advokátovi a navrhol
výsluch svedkov E. F., B. G..

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu
poukázal na to, že žalobca považuje odpor podaný žalovaným za nedôvodný v celom rozsahu a tvrdenia
v ňom uvedené za absolútne nepreukázané a zavádzajúce. Žalobca uvádza, že predmetná neuhradená
sporná faktúra mu nebola nikdy zo strany žalovaného vrátená, a pokiaľ si ju žalovaný nezaradil do svojho
príslušného kontrolného výkazu, zrejme tak učinil úmyselne v snahe nenavyšovať si daňový základ, ale

žalobcu o tomto svojom zámere nijako neinformoval. Žalobca trvá na tom, že všetky služby, ktoré si u
neho žalovaný objednal, mu poskytol v súlade s ich vzájomnou dohodou, a celá ich vzájomná spolupráca
sa začala komplikovať až v okamihu keď malo dôjsť k úhrade dohodnutej ceny za poskytnuté služby
(dodanie a montáž striekanej izolácie), kedy žalovaný začal hľadať stále nové a nové výhovorky na
neskoršie a neskoršie zaplatenie, až napokon prestal dvíhať žalobcovi telefón, čo žalobcu definitívne

primälo k iniciovaniu tohto súdneho konania. Pre úplné ozrejmenie celej situácie uvádza žalobca na
tomto mieste nasledujúci chronologický prehľad udalostí tak, ako sa tieto stali a ako sú aj dokázateľné
písomnou komunikáciou medzi stranami sporu: Dohoda medzi žalobcom a žalovaným pri objednávke
služby znela, že platba za dielo bude v hotovosti okamžite po ukončení diela, a doklady o úhrade budúobratom zaslané emailom. Jednalo sa o faktúru a doklad z virtuálnej registračnej pokladne pri úhrade
v hotovosti. Dielo bolo zhotovené a odovzdané dňa 26.03.2024 bez akýchkoľvek námietok zo strany
žalovaného s prísľubom okamžitej úhrady na účet žalobcu. Citujeme žalovaného: "Sedím v aute, do

hodinky to máte na účte" (v telefonickom rozhovore žalovaného s konateľom žalobcu). Niekoľkokrát
ubezpečil žalovaný žalobcu, že už faktúru uhradil, čo sa však reálne doposiaľ nestalo. Ďalšia citácia
žalovaného: "OK, ja za chvíľu budem za počítačom doma a uhrádzam." (napísal v správe cez WhatsApp
dňa 26.03.2024 o 20:24 hod.). Následne dňa 27.03.2024 žiadal konateľ žalobcu od žalovaného o doklad
o úhrade. Žalovaný ubezpečil žalobcu, že cenu diela zaplatí v hotovosti nasledujúci deň. Ústne sa cez

telefón dohodli, že ak sa tak nestane, tak svoju penovú striekanú izoláciu dá žalobca strhnúť a bude
vyžadovať od žalovaného aj náhradu nákladov spojených s jej demontážou. Žalovaný opäť ubezpečil
konateľa žalobcu, že k takejto situácii nedôjde, a že sa stretnú dňa 28.03.2024 o 15:00 hod. na mieste
realizácie diela, pričom cena diela bude vyplatená v hotovosti k rukám konateľa žalobcu. Žalovaný
nedodržal ani tento termín a viacej telefón nedvíhal. Na stavbe sa v dohodnutom čase nenachádzal. Dňa
29.03.2024 konateľ žalobcu písomne informoval žalovaného a potvrdil mu ich predchádzajúcu vzájomnú

dohodu cez WhatsApp (o demontáži izolácie, ak nebude cena diela uhradená) s tým, že on svoju časť
dohodydodržíaizoláciudádemontovať.Vtendeňeštekonateľžalobcuinformovalžalovanéhoajočase
a dátume nástupu na demontáž izolácie, t.j. že prídem v utorok 02.04.2024 o 8:00 hod. na demontáž
a poprial mu pekné veľkonočné sviatky. Žalovaný písomne dňa 31.03.2024 cez WhatsApp uisťoval
žalobcu o tom, že to nebude nutné a do druhého dňa, t.j. do 01.04.2024 budú peniaze na účte. Dňa

01.04.2024 žiadal konateľ žalobcu cez WhatsApp žalovaného o zaslanie dokladu o úhrade, aby nedošlo
k nedorozumeniu a zbytočnej práci na demontáži izolácie. Dňa 01.04.2024 o 19:15 hod. žalovaný
žalobcovi odpísal, že sa to vybavuje a do hodinky dá vedieť, ako to bude s platbou. Dňa 01.04.2024 o
23:15 hod. žalovaný žalobcovi odpísal, že to treba vyriešiť osobne a že sa vracia z Košíc do Bratislavy po
sviatkoch. Dňa 01.04.2024 o 23:50 odpovedal žalobca žalovanému, že dovtedy bude izolácia strhnutá a

ďalej to bude už riešené súdnou cestou. Ráno dňa 02.04.2024 o 07:10 hod. opätovne žalovaný písomne
kontaktoval žalobcu cez WhatsApp a žiadal o stretnutie s tým, že to vyplatí v hotovosti. V tomto čase už
bol konateľ žalobcu na ceste na stavbu aj s jedným pracovníkom. Nasledoval telefonický rozhovor so
žalovaným 02.04.2024 o 07:21 hod, kde žalovaný opäť ubezpečoval konateľa žalobcu, že peniaze má
pri sebe, s prácou je spokojný, a že nebude problém s úhradou. A celkovo ho ubezpečoval, že všetko

je v úplnom poriadku. Dohodli sa na vyplatení 02.04.2024 do 18:00 hod. na stavbe. Konateľ žalobcu
s týmto súhlasil a vrátil sa späť domov. Dňa 02.04.2024 o 17:27 hod. žalovaný písomne informoval
konateľa žalobcu o tom, že lepí financie, aby sa to mohlo uhradiť. Vzhľadom na predchádzajúce správy
žalovaného a jeho telefonáty, kde ubezpečoval konateľa žalobcu o tom, že peniaze má pri sebe a v
hotovosti, konateľ žalobcu už toto konanie žalovaného vyhodnotil ako zavádzajúce a podvodné konanie,

a vzhľadom na ich ústnu dohodu sa rozhodol demontovať izolačný nástrek. Samozrejme v dohodnutom
čase (02.04.2024 o 18:00 hod.) na stavbe žalovaný nebol. Pri príchode na stavbu zaslal konateľ
žalobcu žalovanému fotografiu o 18:40 hod. zo stavby a žiadal ho o príchod, pričom ho upozornil na
začatie demontáže. Nasledoval okamžitý telefonický hovor, kde žalovaný tvrdil, že je síce na ceste, ale
nestíha, a preto posiela dvoch chlapov, ktorí to uhradia. Následne prišli na stavbu dvaja ukrajinsky

hovoriaci muži, ktorí konateľovi žalobcu oznámili, že sú majitelia stavby a žalovaný je ich stavbyvedúci.
Peniaze žalobcovi odmietli vyplatiť z odôvodnením, že prácu už vyplatili práve žalovanému. Pri pokuse o
kontaktovanie žalovaného, tento už telefón žalobcovi nedvíhal, ale týmto dvom mužom telefón zodvihol.
Tí ho dali na hlasitý odposluch, aby aj konateľ žalobcu počul, ako sa žalovaný stavia k veciam. Z
hovoru vyplynulo, že peniaze platiť nemajú a že izoláciu aj tak žalobca nedemontuje, pričom celkovo

si robil z toho posmech. Zároveň im ešte povedal, že je v Košiciach a do Novej Dedinky nemá v
úmysle vôbec ísť. Pri tomto všetkom ešte spomenul slovo "otec" a "ukrajinská mafia", ale významu slov
nebolo rozumieť. Po ukončení tohto hovoru sa konateľ žalobcu snažil dohodnúť s majiteľmi domu, ale
tí len krčili rukami a opakovane hovorili, že žalovanému vyplatili cenu za celú stavbu vrátane aplikácie
striekanej izolácie. Opätovnú platbu už neakceptovali. Konateľ žalobcu kontaktoval preto políciu na

čísle 158 a žiadal ich o pomoc pri podvodnom konaní. Bolo mu oznámené, že s týmto skutkom nemá
polícia nič spoločné, a že sa má obrátiť na príslušný súd s občiansko-právnou žalobou. S vedomím
toho, že s týmto polícia žalobcovi nepomôže, a na základe ústnej dohody s objednávateľom služby,
teda žalovaným, a s myšlienkou o tom, že izolácia je do uhradenia ceny diela majetkom žalobcu, začal
konateľ žalobcu s demontážou peny. Po krátkej dobe bola privolaná polícia, pravdepodobne majiteľmi

stavby. Oznámila konateľovi žalobcu, že koná neoprávnene (bez bližšieho vysvetlenia). Konateľ žalobcu
následne svoju činnosť ukončil, fotograficky zdokumentoval stav demontáže a žiadal aj políciu taktiež
o fotodokumentáciu, ako dôkaz, že stavba nebola znehodnotená, a že bola odstránená len malá časť
penového nástreku. Vzhľadom na rýchlosť policajného zásahu sa jednalo len o malú časť izolácie -možno do 15% celkovej plochy, pričom v žiadnom prípade nebola akokoľvek poškodená strešná fólia ani
iné súčasti stavby. Po odchode polície sa konateľ žalobcu s majiteľmi domu pokojne rozprával. Dozvedel
sa, že títo žalovanému vyplatili sumu 135.000,00 Eur alebo 175.000,00 Eur (presne si to už pamätá).

Všetci spoločne sa zhodli na tom, že zrejme sa žalovaný takýmto spôsobom živý a obdobného konania
sa mohol dopustiť už aj v minulosti. Majitelia stavby požiadali konateľa žalobcu o dostrek strhnutej peny
s úmyslom to okamžite vyplatiť, čo tento z dôvodu neskorej nočnej hodiny odmietol urobiť a zo stavby
odišiel. Aj z priloženej WhatsApp komunikácie je vidieť, že žalovaný mal od začiatku podvodný úmysel.
Žalobcovi nie je jasné akých dvoch svedkov chce žalovaný v konaní vypočúvať, ale dňa 10.05.2024 o

18:54 hod. jeden z majiteľov domu dobrovoľne kontaktoval konateľa žalobcu s prísľubom svedectva na
súde proti žalovanému. K vzájomnej žalobe, ktorú podal žalovaný vo svojom odpore, žalobca uvádza,
že túto v celom rozsahu neuznáva, a to z dôvodu, že neporušil žiadnu svoju zákonnú ani zmluvnú
povinnosť, nespôsobil žiadnu škodu a zároveň namieta aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na
strane žalovaného, ktorý sám tvrdí, že stavba mu nepatrí, avšak financie za jej výstavbu už od majiteľov
prijal.

8. Na preukázanie ním tvrdených skutočností žalobca predložil WhatsApp komunikáciu,
fotodokumentáciu a navrhuje v konaní ako dôkaz vykonať výsluch konateľa žalobcu (C. H.), ako aj
svedkov: A. B. a aj dvoch osôb, ktoré sa vydávali za majiteľov predmetného domu (predpokladá, že to
budú E. F. a B. G., pretože iné osoby pri stretnutí na stavbe neboli). Taktiež žalobca navrhuje ako dôkaz

v konaní vykonať skúmanie vyšetrovacieho spisu Polície SR, avšak nedisponuje akoukoľvek listinou, na
základe ktorej by tento spis vedel bližšie identifikovať a má zato, že súd si ho môže vyžiadať.

9. Žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu 21.10.2024 uviedol, že ak by jeho skorší odpor
nebol dôvodný, asi by súd ho nevzal na zreteľ a nezrušil by platobný rozkaz žalobcu, avšak to nie je

vzhľadom na návrh na pokračovanie v (sporovom) konaní teraz rozhodujúce a či je dôvodný alebo nie,
bude závisieť od predbežného právneho posúdenia, dôkazov a právneho vyhodnotenia veci súdom a
nakoniec jeho rozhodnutia. Žalovaný nič zavádzajúce v odpore neuvádza a sám žalobca nespochybňuje
dokonca ani to, že svoju prácu, ktorú vykonal pre žalovaného, znehodnotil (čo takto samo o sebe
nedáva zmysel požadovať potom z jeho strany celú cenu za uskutočnenie diela). To, že či žalobcovi bola

faktúra vrátená, alebo nie, nechá žalovaný na vyhodnotenie súdom, kedy k tomu, že právny zástupca
žalovaného komunikoval s právnym zástupcom žalobcu (teda zaslal mu odpoveď na výzvu a vrátil
faktúru) vyplýva aj z predloženého dôkazu. Skutočnosť, že v zmysle predpisov SAK má advokát takúto
povinnosť komunikovať prípade, ak je strana zastúpená advokátom výlučne s jej zástupcom, snáď nie
je potrebné zdôrazňovať. Či žalobca všetky služby, ktoré si u neho žalovaný objednal, mu poskytol v

súlade s ich vzájomnou dohodou je otázne, pretože sám si potvrdzuje, že svoju prácu znehodnotil.
Dokonca zrejme celú, pretože v zmysle komunikácie uvádza, že náklady na odstránenie budú tie isté
ako na zhotovenie diela, a to aj požaduje. Až na to, že „služby“ odstránenia si od neho nik neobjednal.
K žiadnej komplikácii pri úhrade dodania a montáže celkom isto podľa žalovaného nedošlo. Okrem, že
boli sviatky, žalobca nič o úhrade faktúry hneď vopred (pri jednaní so žalovaným o podmienkach zmluvy

o dielo) žalovanému neuviedol, cenu za zhotovenie diela dal vedieť až po jeho vykonaní a splatnosť
žalovanému oznámil vlastne v noci po dokončení. Žalobca nijako nevyzval žalovaného na prevzatie
diela a trval na úhrade pred jeho prevzatím. A navyše (čo je vysoko podstatné) sám neposkytol tesne
pred sviatkami ani potrebnú súčinnosť, keď žalovaný aj chcel sa dostaviť na stavbu, prevziať dielo a
zaplatiť mu v hotovosti (viď vlastný dôkaz žalobcu), kedy žalovaný sa vrátil až po sviatkoch a to bolo

skoro všetko už znehodnotené. Žalobcov údajný chronologický prehľad má tak značné trhliny a sám
žalobca na viacerých miestach uvádza, že so žalovaným komunikovali aj ústne a telefonicky, a tak
nemôže svoje časti vytrhnuté z kontextu aplikácie vydávať za nejakú ucelenú a nebodaj chronologickú
komunikáciu, či dohodu o zhotovení diela, a teda vyslovene za nesporné skutočnosti len preto, že ich
taktoprezentuje.Mimoskutočnosť,ženeboložalovanémujasnéakájecenadiela(ažpojehozhotovení),

nebolo žalobcom (ako zhotoviteľom) vyzvané k prevzatiu diela, nedošlo ani len k nejakej dohode o
úhrade ceny diela hneď večer v deň zhotovenia diela. Informácia o splatnosti „dnes“ tu prišla o 20:20 dňa
26.03.2024 a aj to sa stalo len preto, že po nástupe pracovníkov žalobcu na stavbu počas vykonávania
prác na stavbe sa žalovaného jeden z pracovníkov opýtal, že ako bude platiť, na čo mu tento povedal, že
bude potrebovať faktúru (lebo dom bude predávať) a na základe toho mu pracovník žalobcu odpovedal,

že si to musí vykomunikovať s majiteľom. Následné žalovaného oslovil priamo konateľ žalobcu, ktorý mu
riadne vystavil faktúru. Pred úhradou faktúry ale tu nebola ani zmienka o tom, že faktúra bude splatná
večer po zhotovení diela a že teda by nemal žalovaný mať ani len možnosť dielo prezrieť, čo ale takto
vyplýva z dôkazu predloženého žalobcom. Dňa 27.03.2024 žalobca žiada síce o doklad o úhrade, nožalovaný navrhuje platbu na zajtra v hotovosti (teda na deň 28. 03.2024) o 15tej hodine, aby si mohol
dielo prezrieť a takto ho prevziať dielo (teda skontrolovať vykonanú pracú, či je všetko v poriadku). K
tvrdeniam žalobcu, že by dielo bolo zhotovené a odovzdané dňa 26.03.2024 bez akýchkoľvek námietok

zo strany žalovaného nemá zmysel sa bližšie vyjadrovať. Nevedno ako by tomu mohlo byť, keď teda
sám žalobca uvádza večer 26., že ak to žalovaný uvidí, bude spokojný, že by takto mal nejako (možnosť)
dielo prevziať. Je tak prirodzené, že žalovaný chcel zaplatiť v hotovosti žalobcovi o 15 tej, aby dielo
mohol prezrieť a riadne od žalobcu prevziať (veď takto by sa potom nedali posudzovať riadne ani napr.
prípadné nároky z vád, alebo vôbec či je dielo zhotovené riadne a vyzvať na prevzatie mal práve žalobca

po zhotovení diela, lebo vlastne sa ani nevedelo, že kedy presne dielo zhotoví). Keďže žalobca následne
neposkytol žalovanému súčinnosť na prebratie diela a dokonca si tak zmaril vlastne jeho zaplatenie dňa
28.03.2024 (deň pred sviatkami), žalovaný odcestoval na sviatky do Košíc a už takto nevedel objektívne
dielo skontrolovať a prevziať. Nie je pravdou, že by žalovaný nedodržal termín 28.03.2024 o 15tej hodine
a nezdvíhal, žalobca sám v tento čas nemohol (o čom spolu strany sporu komunikovali telefonicky), a
tak v tomto termíne ani sám žalobca na stavbu nedošiel, lebo tento termín sa skôr zrušil. A následne už

sa žalobca žalovaného len vyhrážal a tlačil ho k tomu, aby bez odovzdania (alebo aspoň vzhliadnutia
vykonania diela žalobcom) ho len počas veľkonočných sviatkoch vyplatil. K tvrdeniam žalobcu, že: „Dňa
29.03.2024 konateľ žalobcu písomne informoval žalovaného a potvrdil mu ich predchádzajúcu vzájomnú
dohodu cez WhatsApp (o demontáži izolácie, ak nebude cena diela uhradená) s tým, že on svoju časť
dohody dodrží a izoláciu dá demontovať. V ten deň ešte konateľ žalobcu informoval žalovaného aj

o čase a dátume nástupu na demontáž izolácie, t.j. že prídem v utorok 02.04.2024 o 8:00 hod. na
demontáž a poprial mu pekné veľkonočné sviatky.“ tak nemá žalovaný veľmi čo uviesť, lebo žiadna
dohoda o demontáži tu nebola. Žalovaný ešte počas Veľkonočného pondelka písal žalobcovi, to, čo
sám uvádza, že to chce vyriešiť osobne a vracia sa z Košíc do Bratislavy. Na to mu reagoval žalobca
tak, že do času návratu žalovaného už bude izolácia (dielo žalobcu) strhaná a bude to riešiť len cez

svojho právnika. V utorok dňa 02. 04. napriek snahe a opätovnej vôli žalovaného to vyriešiť osobne
(tak aby aspoň videl zhotovenie) to žalobca odmietol a strhal to, čo vykonal (zrejme niekedy dňa 02.
04. 2024 v čase okolo 19tej hodiny). Žalovaný prístup a svojvoľný protiprávny postup žalobcu nebude
zbytočne nadmieru komentovať, nech si o tom spraví súd obraz. Okrem právnych nezmyslov, ktoré tvrdí,
si svojvoľne vstúpil na cudzí pozemok a do cudzej stavby a znehodnotil tak nie len svoju prácu ale

dokonca aj spôsobil škodu na majetku toho času žalobcu, pretože tento bol vlastníkom nehnuteľností na
ktorých prebiehala výstavba domu. Boli sviatky, kedy žalobca vedel dobre, že žalovaný je odcestovaný
a napriek tomu, že žalovaný nemal možnosť prísť, vyhrážal sa a tlačil na žalovaného, nech zaplatí bez
toho, aby vôbec ho vyzval na jeho prevzatie. Žalobca žalovaného vopred nijako neinformoval, že bude
požadovať okamžitú splatnosť večer po zhotovení a navyše bez možnosti, aby si žalovaný dielo vôbec

vedel prezrieť a prevziať. Žalovaný takto prirodzene nechcel uhradiť faktúru pred kontrolou - odovzdaním
a prevzatím diela, kedy dokonca viackrát informoval žalobcu, že sa žalovaný vracia (pôvodne to malo
byť dokonca až v noci dňa 03.04.2024), kedy nakoniec pre tieto okolnosti sa vrátil skôr. Na stavbe bolo
už toho času ale skoro všetko strhnuté a poškodené a takto žalobca nebol ochotný platiť za neodovdané
a navyše zničené dielo (ktoré teda takto nebolo vykonané riadne) a kedy navyše žalobca spôsobil

žalovanému aj ďalšie materiálne škody na strešnej fólii, veľký neporiadok z postrhávanej izolácie, a tak
náklady na prácu (demontáž, opravu strechy, nové fólie, upratanie, materiál, odvoz odpadu) sú náklady
mimo toho, že si musel dať aplikovať novú izoláciu. Žalovanému je jasné, že žalobca to „hrá“ na to,
že si nejako vytrhajúc ich komunikáciu cez WA tvrdí svoje, no podstatné je, že z viacerých vyjadrení
samotného žalobcu je zrejmé, že spolu komunikovali aj telefonicky, a tak tvrdiť následne takúto časovú

chronológiu ako tvrdí, je prinajmenšom nezmyselné, lebo ešte aj v zo samotného dôkazu žalobcu
žalovaný tesne po sviatkoch uvádza žalobcovi, že či sa nemôžu stretnúť a osobne a to vyriešiť a že
za 6 dní čakania sú to 4 sviatočné dni (ináč mimochodom najdôležitejšie sviatky celého roka), a tak
skutočne nevedno, že po vlastne presne 3 dňoch „čakania“ musel prikročiť k tomuto činu. Kedy s ním
bolo vkuse komunikované. Ináč ako absurdné a nepochopiteľné hrotenie sa to nazvať nedá. Skutočnosť,

že žalobca zaslal v utorok dňa 02.04.2024 fotografiu, je nesporná. Žalovaný nevedel, čo by v tejto situácii
vedel ešte urobiť, poslal na stavbu rýchlo aspoň svojho robotníka, čo je neporné aj z tvrdení žalobcu
v 7. odseku na 3. strane jeho vyjadrenia. Ako žalovaný už uviedol vyššie, v danom čase bol majiteľom
domu práve on, čo preukazuje dôkazmi, kedy bez ohľadu na vlastníctvo objednával zhotovenie diela
predsa práve žalovaný ako objednávateľ a v každom prípade žalobca takto dodatočne na mieste jeho

zhotovenie nemal čo robiť. Skutočnosť, že šlo o majetok žalovaného a bol tam bez jeho súhlasu, je
celkom nesporná napriek vlastným dodatočným ospravedlneniam si tohto žalobcom. Je pravdou, že
žalovaný žalobcu cez robotníka aj poslal preč, bolo to jeho právo nemal čo na stavbe vôbec robiť a
takto dokonca to bolo dôvodné! A navyše na miesto privolal aj políciu, pričom sa snažil čím skôr dostaťspäť do Košíc, kedy nakoniec sa mu podarilo vycestovať do Košíc až ráno dňa 03.4.2024. Svedkovia
(najmä E. F.) takto nemali čo a prečo dôvod vyplácať záväzok za žalovaného a nevedno aký príbeh si
a prečo vytvoril pri nejakých robotníkoch o nejakej „mafii“ iba preto, že hovorili ukrajinsky. Ak žalobca

kontaktoval políciu za situácie, že už skôr sa vyhrážal vlastným právnikom žalovanému, je to jeho právo,
no nejaké jeho vlastné fabulácie o „podvode“ mohol a mal prebrať najprv s ním, lebo jeho tvrdenia
sú ničím nepodložený a iba jeho vlastný príbeh, ktorý je navyše nezmysel. A tak postup polície pri
žalobcovej žiadosti o pomoc bol jednak dostatočný a hlavne správny (ak mu uviedli, že ide o nejakú
civilnú vec a odkázali ho na súd). To, že kontaktoval políciu v tom čase ako majiteľ stavby a pozemku

ešte žalovaný a táto mu neposkytla vlastne žiadnu ochranu, lebo podľa nej nešlo o obydlie a nechcelo
sa jej vyporiadavať s tým, že či mal žalobca na vstup na pozemok právo alebo nie a navyše ešte ani
dodatočne nedala záznam o tomto zázname a pochybne argumentuje ochranou nejakých práv (keď
s jednalo v tom čase o vlastníka nehnuteľností) a dokonca ani len následne vo veci nijako nekonala,
je síce nepochopiteľné, ale žiaľ nič zvláštne v podmienkach OČTK na Slovensku. V každom prípade
by šlo asi zrejme skôr iba o priestupok a aj žalovaného by polícia v prípade nároku na náhradu škody

správne odkázala iba na civilný (či obchodný) súd, a tak žalovaný nevidí zmysel nejaké svojho ďalšieho
ne/konania vo vzťahu k OČTK. Nejakú „myšlienku“ žalobcu že o tom, že by tento mal byť vlastníkom
izolácie, ktorá bola aplikovaná na vlastníctvo žalovaného, nebude žalovaný na tomto mieste zatiaľ a
zbytočne hodnotiť, bude závisieť o právneho posúdenia veci súdom. A ono zbytočne je to asi aj hodnotiť,
lebo žalobca sa nad nejakými právnymi skutočnosťami nezapodieval ani čo do zhotovenia diela, nie to

či mohol byť ešte jeho vlastníkom a vôbec takto konať ako konal. Skutočnosť, že do akej miery žalobca
zdokumentoval zničenie diela nie je ani už podstatné iba tvrdiť. Toto mal doložiť (preukázať) v konaní,
zvlášť v tomto, kde žiada zaplatiť za zhotovenie diela v rozsahu o ktorom sú pochybnosti. Žalovaný dúfa,
že žalobca bol poučený o koncentrácii rovnako ako on a nedôjde takto k porušeniu rovnosti zbraní, kedy
potom ale s ohľadom na jeho vlastné tvrdenia (že by poškodil hoc len tých 15 % diela) nevedno, že

a bude mať dôkaznú núdzu v tom, že prečo takto požaduje potom zaplatiť 100 % ceny diela. Ďalšie
fabulácie žalobcu o tom, že ako by sa mal žalovaný živiť a s kým sa vlastne pokojne rozprával žalobca
nemá dôvod hodnotiť. Žalovaný má za to, že žalobca mal po zhotovení diela (ktoré mal uskutočniť
riadne a včas) vyzvať žalovaného na jeho odovzdanie v mieste jeho zhotovenia. To, že to neučinil,
vyplýva z jeho vlastného dôkazu (žiadal zaplatiť skôr, ako reálne žalovaný dielo uvidí). Žalovaný tak

dielo od žalobcu neprevzal a v čase, kedy mal vôbec možnosť sa dostaviť na jeho prevzatie (objektívne,
keďže termín vo štvrtok 28. 03. 2024 žalobca neakceptoval a ani na to nijako nereagoval) a keď sa na
miesto jeho zhotovenia dostavil, tak dielo nebolo vykonané riadne, pričom takto by ho istotne neprevzal.
Nárok žalobcu je tak nedôvodný v plnom rozsahu. V prípade, ak by súd právne posúdil vec ináč, a teda
že dielo bolo riadne a včas zhotovené, a že žalobca vyzval na jeho prevzatie žalovaného a tento ho

bezdôvodne neprevzal, žalovaný si z opatrnosti uplatnil už pri podaní žaloby kompenzačnú námietku a
to z dôvodov už skôr uvedených. K skutočnostiam kedy a kto žalobcu dodatočne kontaktoval a prečo
a s čím, sa žalovaný nebude vyjadrovať, v čase zhotovenia diela bol práce žalovaný sám majiteľom
nehnuteľnosti, pričom kedy kto je novým vyplýva z dôkazu. Ale skutočnosti, ktoré žalobca uvádza o
možnom svojom svedkovi, mu ho takto len spochybnili, čo žalovaný už týmto namieta. Z vykonaného

dokazovanie vyplynie, že žalobca svojim svojským protiprávnym konaním spôsobil žalobcovi (ako toho
času vlastníkovi stavby) aj škodu poškodením, ktoré uviedol a ku ktorému predkladá aj dôkazy. Preto
z dôvodu právnej opatrnosti si už skôr uplatnil ako kompenzačnú námietku aj škodu, ktorá mu vznikla
poškodenímjehomajetku.Skutočnosť,žežalobcamuseldopĺňaťznačnéčastiizolácienovýmsubjektom
je nesporným tvrdením oboch strán, pričom rozsah doplnenia (čo nie je ale škodou žalovaného), tento

dodatočne uhradil v sume približne 1.500 Eur. Žalobca neuvádza, že čo by malo vyplynúť zo skúmania
vyšetrovacieho spisu a tak žalovaný namieta vykonanie tohto dôkazu, pretože je to nejasné, neurčité
a nezrozumiteľné. Žalovaný vzhľadom na vyššie uvádzané navrhuje rozhodnúť tak, aby súd žalobu
žalobcu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania, resp. v
prípade ak by posúdil vec odlišne v tom, že nárok žalobcu je v nejakej časti dôvodný, uplatňuje si z

opatrnosti voči žalobcu na zaplatenie sumu 1.950,00 Eur a žiada, aby mu súd priznal náhradu trov
konania voči žalobcovi.

10. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil: cestovné lístky žalovaného, ktorý sa vracal po
sviatkoch do Bratislavy z Košíc (navyše sa mu pokazilo auto a preto, aby vyriešil žalovaného, sa vracal

dokonca skôr, ako plánoval – k tomu napr. rezervácia a lístok na utorok a stredu po sviatkoch), dôkaz
o snahe získať záznam z polície, ktorý polícia odmietla sprístupniť žalovanému – aj keď v zásade
nie je sporné medzi stranami, že došlo k výjazdu polície, ktorá ale následne doposiaľ vôbec vo veci
nijako nekonala, kúpnu zmluvu preukazujúcu, že vlastníkom stavby bol v čase incidentu žalovaný (a taknevedno s akým iným vlastníkom by tak žalobca mohol hovoriť), list vlastníctva o tom, že v čase od
04.04.2024 sa stal vlastníkom stavy pán I. J., navrhol výsluch žalovaného, výsluch E. F., pripojil faktúru
a doklad o úhrade opráv.

11. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20.10.2025. Na pojednávanie sa nedostavil právny
zástupca žalobcu, ktorý však svoju neprítomnosť ospravedlnil písomným podaním zo dňa 17.10.2025,
a zároveň navrhol rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v prípade, ak sa žalovaný
nedostaví na pojednávanie bez ospravedlnenia. Žalovaný sa na pojednávanie konané dňa 20.10.2025

nedostavil, pričom svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi dôvodmi, a to
napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie jeho právnemu zástupcovi bolo riadne a včas doručené
26.9.2025. Žalovaný bol v predvolaní na pojednávanie zároveň poučený, že ak sa na pojednávanie vo
veci nedostaví a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní, súd na návrh druhej
strany rozhodne o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 CSP.
12.Právnyzástupcažalovanéhoprevzaldňa26.9.2025predvolanienapojednávanieaaždňa27.9.2025

oznámil súdu, že 11.6.2025 odstúpil od zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Odvolanie alebo
výpoveď splnomocnenia sú jednostrannými právnymi úkonmi, ktoré sú adresované druhému účastníkovi
dohody o zastúpení. V dôsledku právnych účinkov niektorého z týchto úkonov splnomocnenie zaniká.
Súd a iné subjekty v rámci uskutočňujúceho sa sporového konania, ktoré sa nachádzajú mimo
zaniknutého vzťahu zastúpenia, nemajú o reálnom zániku splnomocnenia vedomosť a sú oprávnené

legitímne konať s dôverou v platnosť a záväznosť pôvodne predloženého splnomocnenia. Zákon z tohto
dôvodu ustanovuje, že odvolanie alebo výpoveď splnomocnenia sú voči súdu účinné dňom, keď ich
zástupca súdu oznámil. Pre súd teda nie je relevantné, kedy zaniklo splnomocnenie odvolaním alebo
výpoveďou,alekedydošlokoznámeniutejtoskutočnostidokonania.Zuvedenéhovyplýva,ženarozdiel
od udelenia splnomocnenia, ktoré je reálne a vzniká vždy pred oznámením zastúpenia súdu, je zánik

procesnoprávnych účinkov splnomocnenia formálny a dochádza k nemu vždy až po reálnom zániku
samotného splnomocnenia. Pred oznámením zániku splnomocnenia koná súd lege artis so zástupcom
a so stranou ako so zastúpeným, pričom nie je možné namietať zánik splnomocnenia spätne. Rovnaký
princíp sa aplikuje aj v hmotnom práve (§ 33b ods. 5 OZ). Civilný sporový poriadok nevyžaduje, aby bola
výpoveď splnomocnenia preukázaná. Na vznik právnych účinkov v zmysle § 92 ods. 3 CSP postačuje

oznámenie ako procesné podanie strany alebo jej zástupcu. Súd z tohto oznámenia vychádza a nie
je oprávnený skúmať, či skutočne došlo k zániku splnomocnenia alebo dohody o zastúpení, ktorou sa
splnomocnenec zaviazal stranu v spore zastupovať.
13. V zmysle vyššie uvedeného bola žalovanému zachovaná päťdňová lehota na prípravu na
pojednávanie a teda mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom.

14. Keďže žalovaný neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní ani nepožiadal o jeho odročenie, súd
vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu v písomnom podaní zo dňa
17.10.2025 navrhol, aby súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274
CSP, v prípade ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie bez ospravedlnenia a budú splnené zákonné
podmienky na takéto rozhodnutie.

15. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu

rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a
b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

17. Podľa § 275 CSP odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.18. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“)
táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s
prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 536 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ
vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie
zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie
dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa

rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v
zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia
vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

20. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným

spôsobom.

21.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného

upozornenia.

22. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

23. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

24. Podľa § 1 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády č. 21/2013
Z.z.“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky
platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych
bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka

omeškania.Namiestoúrokovzomeškaniapodľasadzbyurčenejpodľaodseku1môževeriteľpožadovať
úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky
platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z
omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej
podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

25. Podľa § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku
omeškania.

26. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

27. Podľa § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana

požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

28. Podľa § 379 Obchodného zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku
záväzkovéhovzťahuakomožnýdôsledokporušeniasvojejpovinnostipredvídalaaleboktorúbolomožné

predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala
poznať pri obvyklej starostlivosti.29.Podľa§380Obchodnéhozákonníkazaškodusapovažujetiežujma,ktorápoškodenejstranevznikla
tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

30. Z dikcie ust. § 274 CSP vyplýva, že súd na pojednávaní po splnení formálnych podmienok
obligatórne rozhodne rozsudkom pre zmeškanie tak, ako je navrhnutý v petite žaloby, teda nevykonáva
dokazovanie, ktoré by malo vplyv na meritum veci ako v priebehu „riadneho“ konania. V tejto súvislosti
súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 274 CSP a v ňom obsiahnutú povinnosť súdu vydať kontumačný
rozsudok v prípade kumulatívneho splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok (na rozdiel

od formulácie ustanovenia § 273 CSP, kde zákonodarca prostredníctvom formulácie „môže“ dáva
súdu priestor na zváženie, či kontumačný rozsudok vydá) je potrebné vykladať v zmysle čl. 3 ods. 2
veta prvá Základných princípov CSP, podľa ktorého výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo
je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Súd zároveň poukazuje aj na bod 23. uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. augusta 2020, sp. zn. 4 Obdo 34/2020, z ktorého vyplýva,
že v prípade, ak strana sporu navrhne na pojednávaní vydať rozsudok pre zmeškanie protistrany

a pre vydanie takéhoto rozsudku sú splnené všetky zákonom stanovené predpoklady, súd je povinný
takýto kontumačný rozsudok vydať. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného - kontumačný rozsudok tak
predstavuje procesnú sankciu za pasivitu žalovaného v spore. Navyše, ani dovtedajšia aktivita strany
sporu v konaní (napríklad vo forme podania odporu) nezakladá žiadny relevantný dôvod na rezignáciu
strany sporu na dodržiavanie procesných podmienok (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 31. augusta 2020, sp. zn. 4 Obdo 34/2020, uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 19. januára 2022,
sp. zn. 1Cob/85/2021). Nemožno totiž vylúčiť, že postoj strany k vedeniu a aktivite v spore sa v priebehu
konania zmení.

31. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti

súd konštatuje, že v prejednávanej veci boli splnené všetky zákonné podmienky predpokladané
ustanovením § 274 CSP pre rozhodnutie o žalobe žalobcu podanej podľa § 137 písm. a) CSP na
pojednávaní rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Žalovaný sa na pojednávanie 20.10.2025 o 10:30
hod. nedostavil a svoju neúčasť ani neospravedlnil, hoci ho súd riadne a včas predvolal a súčasne ho
v predvolaní na pojednávanie poučil o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti

vydania rozsudku pre zmeškanie. Súčasne žalobca v písomnom podaní zo dňa 17.10.2025 navrhol, aby
na pojednávaní súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Súd preto v zmysle § 274 CSP
rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel (výrok
I.). Pri odôvodnení rozhodnutia súd aplikoval ust. § 275 CSP.

32. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe súd uvádza, že Obchodný zákonník rozlišuje v ustanovení § 373
OBZ tri predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to: a) protiprávny úkon, b) vznik škody, c)
príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Všetky z uvedených
predpokladov majú objektívnu povahu. Existenciu predpokladov zodpovednosti za škodu preukazuje
poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody. Je úlohou súdu, aby v každom jednotlivom prípade

nielenzistil,alepredovšetkýmvyhodnotilexistenciu,resp.neexistenciujednotlivýchpredpokladovvzniku
zodpovednosti za škodu. V prípade absencie čo i len jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti
za škodu, nemôže súd náhradu škody priznať. Žalovaný nepreukázal, že mu vznikla skutočná škoda,
ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty,
ktoré vynaložil, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Žalovaný nepreukázal, že mu vznikla

ujma, ktorá nastala a prejavila sa v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná
všeobecným ekvivalentom t.j. peniazmi, napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia. Žalovaný
predloženými listinnými dôkazmi – faktúrou a príjmovým pokladničným dokladom nepreukázal, že
z jeho strany v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu došlo k reálnemu vynaloženiu nákladov na
odstránenie poškodenia alebo znehodnotenia strešnej fólie práve na predmetnej nehnuteľnosti (domu

na Roľníckej ulici v Novej Dedinke), kde žalobca aplikoval penovú striekanú izoláciu. Neschopnosť
žalovaného preukázať existenciu jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a to vznik
škody, predstavuje dôvod k neúspešnosti vzájomnej žaloby žalovaného.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.35. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

36. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanoveniami 262 ods. 1 CSP a 255
ods. 1 CSP. Vychádzajúc z toho, že žalobca mal v konaní a v konaní o vzájomnej žalobe úspech v celom
rozsahu, o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov
konania proti žalovanému (II. výrok). Súd nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno
použiť len výnimočne.

37. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku pre zmeškanie (výrok I.) odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného
z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia [§ 356 písm. b) CSP] a odvolania
podaného proti výroku o nároku na náhradu trov konania [§ 357 písm. a), písm. m) CSP].

Odvolanie je možné podať aj proti výroku II. rozsudku v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. (§ 362
ods. 2 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.

Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové
pojednávanie. Návrh môže žalovaný podať do 15 dní, odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel;
o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí (§ 277 ods. 2 a 3 CSP ).