Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, February 13, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 33T/30/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121010572
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šuťak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8121010572.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Petrom Šuťakom na hlavnom pojednávaní dňa 13. februára

2024 v Prešove takto

r o z h o d o l

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B. C. D. E. F. G. B. , nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, I.

je vinný, že

dňa XX.XX.XXXX v čase približne o XX:XX hod. viedol po ceste J. ako vodič osobné motorové vozidlo
K.. L. - M. N. XXXX, EČ: I., v smere od I. G. B. k obci O., kde vo vzdialenosti 300 m od križovatky vedúcej
k obci O., pri predchádzaní cyklistov jazdiacich v jeho smere jazdy pri pravom okraji vozovky, ohrozil
protiidúcich cyklistov, a to L. G., bytom F., P. XX/XX, okr. M., Q. N., bytom F., P. G. XXX/XX, okr. M.,
I. R., bytom H. P. XXX/X, okr. M., následkom čoho títo museli meniť smer a rýchlosť jazdy, pričom L.
G., bytom F., P. XX/XX, okr. M. zišiel z cesty vpravo zo smeru svojej jazdy do priľahlej priekopy, kde
došlo k jeho pádu z bicykla, pri ktorom utrpel zranenia v rozsahu - pomliaždenie spánkovo temennej
oblasti vpravo s otrasom mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie pravého ramena, podvrtnutie hrudníkovo

driekovej chrbtice, pomliaždenie a kožnú odreninu pravého kolena, pomliaždenie a kožnú odreninu
pravého predkolenia, ktoré si vyžiadali jeho práceneschopnosť po dobu 19-20 dní, čím takto obvinený
svojim konaním porušil ustanovenie § 15 ods. 3, ods. 5, písm. c) zák. č. 8/2009 o cestnej premávke a
o zmene a doplnení niektorých zákonov,

t e d a

- inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.Za to mu súd ukladá:

Podľa § 158 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona pri existencii
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcich okolností, §

56 ods. 1, 2 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 700,- (sedemsto) €.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, žeby výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých

druhov vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodených S. K. Q., P., H. XX, M. a I. Q., Q. M., T. X
s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Dňa XX.X.XXXX podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov obžalobu na obžalovaného A. B. pre
prečinublíženianazdravípodľa§158ods.1Tr.zákonanatomskutkovomzáklade,žedňaXX.XX.XXXX

v čase približne o XX:XX hod. viedol po ceste J. ako vodič osobné motorové vozidlo zn. L. - M. N.
XXXX, EČ: I., v smere od I. G. B. k obci O., kde vo vzdialenosti 300 m od križovatky vedúcej k B. O.,
pri predchádzaní cyklistov jazdiacich v jeho smere jazdy pri pravom okraji vozovky, ohrozil protiidúcich
cyklistov, a to L. G., bytom F., P. XX/XX, okr. M., Q. N., bytom F., P. G. XXX/XX, okr. M., I. R., bytom
H. P. XXX/X, okr. M., následkom čoho títo museli meniť smer a rýchlosť jazdy, pričom L. G., bytom F.,

P. XX/XX, okr. M. zišiel z cesty vpravo zo smeru svojej jazdy do priľahlej priekopy, kde došlo k jeho
pádu z bicykla, pri ktorom utrpel zranenia v rozsahu - pomliaždenie spánkovo temennej oblasti vpravo
s otrasom mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie pravého ramena, podvrtnutie hrudníkovo driekovej
chrbtice, pomliaždenie a kožnú odreninu pravého kolena, pomliaždenie a kožnú odreninu pravého
predkolenia, ktoré si vyžiadali jeho práceneschopnosť po dobu 19-20 dní, čím takto obvinený svojim

konaním porušil ustanovenie § 15 ods. 3, ods. 5, písm. c) zák. č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., svedkov L. G., L.
H., Q. U., P. U., Q. T., V. M. a I. R. znalcov L. L. H., J. O. I., J. L. W., prečítaním svedeckých výpovedí

svedkov O. N. T., L. T. a oboznámením listinných a ďalších dôkazov.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a uviedol, že v predmetný deň okolo
XX:XX hod. dopoludnia išiel smerom do U. I. a pred ním išli dvaja cyklisti a oproti asi vo vzdialenosti
100 m išli traja cyklisti vo svojom jazdnom pruhu vedľa seba a chcel ich obísť a ľavým kolesom bol za

stredovou čiarou a prvý dvaja sa zaradili za seba a tretí, ktorý bol pri stredovej čiare začal vulgárne
nadávať a radil sa ku krajnici a naberal rýchlosť a keď sa radil za cyklistov, ktorých predbiehal, musel
zabrzdiť a videl ako zadné koleso mu lietalo a narazil do cyklistu pred ním a vbehol do priekopy a zviezol
sa po pravej strane ramenom a nakoľko boli vulgárni bál sa zastaviť, aby ho nenapadli a preto pokračoval
ďalej a následne mu volala pani z polície, že bol účastníkom dopravnej nehody a prečo nezastavil a po

20 minútach mu volala opäť, že spôsobil škodu 600,- Eur a mal by sa podrobiť dychovej skúške a on
sa rozhodol pre I. Q. a cyklista si zranenie spôsobil sám svojou neopatrnou jazdou. Cyklisti mali cestné
bicykle a potom pokračoval do N. a Q. kde mu volala policajtka a druhý telefonát mal až keď bol na
diaľnici smerom na Q.. Cesta bola nová s prerušovanou čiarou a policajtka mu volala, že narazil do
cyklistu spätným zrkadlom a ten prepadol a mal poškodený bicykel. Pád cyklistu videl v spätnom zrkadle

a bolo to v okamihu keď sa zaradil pred dvoch cyklistov, ktorí išli v jeho smere jazdy. Krajnica je tam bezčiar a cesta bol suchá bez výtlkov. Evidoval ešte jedno menšie I. P. U. P. a najprv išiel rýchlosťou 80 k/
h a keď zbadal cyklistov pribrzdil dal smerovku a išiel rýchlosťou 40 až 50 km/h. Slnko svietilo sprava
a dopadalo na miesto spolujazdca. Pád videl a uvažoval o tom že zastaví a videl, že sa zviezol po ľavej

strane a keď policajtka hovorila že prepadol, tvrdil, že klame. Poškodeného videl ako vstáva z priekopy
a preto nezastavoval.

Znalec L. L. H. uviedol, že menovaný utrpel pomliaždenie spánkovo temennej oblasti vpravo s otrasom
mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie pravého ramena, podvrtnutie hrudníkovo driekovej chrbtice,

pomliaždenie a kožnú odreninu pravého kolena, pomliaždenie a kožnú odreninu pravého predkolenia.
K mechanizmu vzniku zranení uviedol, že boli spôsobené tupými predmetmi, ktoré pôsobili na uvedené
oblasti strednou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosť pri páde z bicykla
pri kolízii s osobným motorovým vozidlom. Ide o poranenia ľahké, kde k vyhojeniu dochádza za 5 až
6 dní. V prípade pomliaždenia pravého ramena ide o poranenie stredné ťažké a k úplnému vyhojeniu
dochádza za 12 až 14 dní. V prípade podvrtnutia hrudníkovo driekovej chrbtice ide o poranenie o stredne

ťažké, kde k vyhojeniu dochádza za 19 až 20 dní a rovnakú práceneschopnosť si vyžaduje pomliaždenie
pravého kolena, pomliaždenie a kožná odrenina pravého predkolenia a výška bodového ohodnotenia
predstavuje 100 bodov a sumu 2026,- Eur. Z lekárskej správy je zrejmé, že poškodený sa podrobil
na neurologickej ambulancii vyšetreniu s diagnózou lokálna epilepsia s poruchou vedomia v liečbe
ale klinicky dobre kompenzovaná a viac ako 4 roky bez záchvatu, aj keď lieky používajúce sa na

liečbu epilepsie majú vedľajšie účinky, ale nakoľko poškodený je viac ako 4 roky bez záchvatu, je
možné predpokladať že menovaný nemá nežiadúce účinky. Pokiaľ poškodený bol vyšetrený 20.5.2020
na chirurgickej ambulancii, stav menovaného bol hodnotený ako predkolapsový, ktorý vzniká pri
dlhodobom státi, prípadne pri nedostatočnej hydratácií spôsobenej nedostatočným príjmom tekutín.
Poškodený bezprostredne po nehode udával bolesti pravého ramena, pravého kolena, v bezvedomí

nebol a nevracal a v deň nehody v nočných hodinách opakovane žiadal lekárske vyšetrenie pre
zhoršenie stavu a to pre bolesti hlavy a driekovej chrbtice a bola stanovená diagnóza otras mozgu
ľahkého stupňa.

Dňa XX.XX.XXXX bol ošetrený na neurologickej ambulancii kde mu bola stanovená diagnóza

predkolapsovýstav.Vzhľadomnalekárskesprávy,zktorýchjezrejmé,ževiacako4rokyjebezzáchvatu
a preto ako príčinu dopravnej nehody nie je možné určiť epileptický záchvat. U pacientov s epileptickým
záchvatom ošetrujúci neurológ písomne túto skutočnosť oznámi okresnému dopravnému inšpektorátu,
ktorý tejto osobe bezodkladne automaticky odoberie vodičské oprávnenie a znovuzískanie je možné
najskôrpo2rokochodposlednéhoepileptickéhozáchvatu.Poškodenémutridnipoúrazebolovykonané

špecifické vyšetrenie elektroencefalografia, kde na základe aktivity mozgu môže lekár určiť, či v danom
prípade nedošlo k epileptickému záchvatu, ale u poškodeného bol stanovený záver bez epileptických
zmien. Pokiaľ by došlo k epileptickému záchvatu, nejaké zmeny by boli viditeľné na zázname. Vo
všeobecnosti platí, že osoba, ktorá je v predkolapsovom stave alebo stave pred epileptickým záchvatom
nekomunikuje, uzatvára sa do seba a pôsobí skôr utiahnuto ako agresívne a verbálne sa pred kolapsom

nevyjadruje, a preto u poškodeného môžeme vylúčiť predkolapsový stav alebo stav spojení s epilepsiou.
Skutočnosť, že príznak predkolapsového stavu je zvýšená agresivita znalcovi nie je známa a popisovaný
stav býva pri chorobnej jednotke syndróm exitovaného delíria. Z lekárskej správy je zrejmé, že temenná
oblasť vpravo je minimálne bolestivá na dotyk, aj keď CT vyšetrenie nepreukázalo žiadne úrazové
zmeny, čo však nevylučuje otras mozgu. Na základe zhoršujúcich sa bolestí hlavy ošetrujúci lekár

stanovil diagnózu otras mozgu ľahkého stupňa a odporúčal menovanému neurologické vyšetrenie
a výpoveď poškodeného korešponduje so zistenými poraneniami na pravej časti tela. Poškodený utrpel
poranenia, ktoré mu umožňovali ďalšiu jazdu na bicykli a všetky poranenia mohli byť uvedenou jazdou
zhoršené a poranenia hlavy spojené s otrasom mozgu sa nemusí okamžite prejaviť závažnými prejavmi
a zdravotný stav sa môže postupne zhoršovať a liečenie poranení si vyžiadalo PN do XX.XX.XXXX.

Otras mozgu ľahkého stupňa mohol byť zhoršený ďalšou jazdou na bicykli avšak liečba presiahla
5-6 dní a poranenie hrudníkovo-driekovej chrbtice mohlo byť zhoršené ďalšou jazdou, ale podvrtnutie
bolo vážnejšie a vyžadovalo si postupné rehabilitácie. Dĺžka liečenia pomliaždenia a kožných odrením
pravéhokolenaapredkoleniaakoajzraneniapravéhoramenanebolozhoršenéďalšoujazdouanedošlo
k predlženiu ich liečby.

Svedok L. G. uviedol, že spolu s R. a T. išli po trase F. – D. – O. jednotlivo za sebou v smere na F. a on
bol v poradí tretí a zbadal auto L. P. v protismere išli dvaja cyklisti H. a M. a boli na ich úrovni a nemal
šancu urobiť niečo iné a išiel doprava a spadol na pravú stranu na hlavu a rameno a urobil kotrmelec.Posádka oproti idúceho auta, T. H., si zapamätala číslo L. a volali políciu, ktorí povedali aby ich počkali
v najbližšej dedine a R. I. T. zobrali bicykel do servisu a nakoľko mal bicykel schopný jazdy a pokračoval
do Q. na pohotovosť a prišiel po neho otec a večer nakoľko mal závraty išiel na pohotovosť, kde mu

zistili otras mozgu. Viditeľnosť bola dobrá, povrch cesty bol suchý a šírka cesty bola asi 6 metrov, kde
stredová čiara bola vyznačená, ale krajnica nie. Obžalovaného zbadal bezprostredne pred sebou, kde
cyklisti už brzdili a išiel veľkou rýchlosťou. Obžalovaný s vozidlom bol v protismere celou časťou vozidla
a aby zabránil kontaktu so spätným zrkadlom musel ísť doprava, riadidlá držal oboma rukami a nakoľko
sa bál, že ho zrazí, išiel doprava a pri brzdení sa dotkol kolesa R.. Pri páde utrpel aj poranenie hlavy

a on sa cítil v pohode a v ten deň prešli 30 km a obžalovaný nezastal na mieste ale pán U. si zapamätal
evidenčné číslo vozidla. Utrpené zranenia mu spôsobili práceneschopnosť viac ako 10 dní a taktiež
mal problémy v zamestnaní a chodil taktiež na rehabilitácie a na bicykel sa vrátil asi po troch týždňoch
a obžalovaný ho nekontaktoval a medzi jednotlivými cyklistami bola vzdialenosť asi 1 meter. Lieči sa na
epilepsiu a štítnu žľazu a päť rokov je bez záchvatov. Spolujazdci ho informovali, že obžalovaný odišiel
a nezastavil a išli v poradí T., Tkáč a on. Obžalovaný bol na jeho úrovni a oproti cyklisti a on mohol

urobiť iba ten manéver a kolegovia pred ním to nemuseli urobiť lebo neboli na tej istej úrovni a už prešli
určitý úsek a bol to okamih. Od okraja vozovky dodržiaval vzdialenosť asi 30 cm. Pokiaľ by išiel vedľa
pána R., nemohol by mu vraziť do kolesa a pri brzdení sa dotkol kolesa bicykla pred ním a určite nikomu
nenadával. Jeho bicykel má hodnotu XXXX Eur a udalosť oznamoval na číslo 158 z mobilu pána R..
Najprv išiel obžalovaný a za ním J. H. a žiadny predbiehací manéver tých dvoch vozidiel neevidoval

a obžalovaného zaregistroval asi vo vzdialenosti 4 metrov, nakoľko pred ním boli cyklisti.

Svedok L. H. uviedol, že spolu s M. išiel od B. do O., oproti videl troch cyklistov, ktorí sa približovali
a išlo G. I. a keď boli asi na rovnakej úrovni videl ako letí cez barany do priekopy a pani z H. sa pýtala či
nepotrebujú lekárničku, niekto volal políciu, ktorá im povedala nech zídu dole k odbočke B., a nakoľko

ich pomoc nebola potrebná pokračovali ďalej. Počasie bolo dobré a krajnica tam nie je a cyklistov
zaregistroval asi vo vzdialenosti 100m išli za sebou v pravej časti vozovky a zaregistroval zvuk auta
a keď bol na úrovni prvého cyklistu oproti predbiehalo ich a išlo vo vzdialenosti okolo jedného metra
a jeho rýchlosť bola asi 60-70 km/h a za ním išla T. H.. Cyklisti na vodiča mávali, ale tento nezastavil.
Cyklista padol na pravú stranu a keď zastavili, videli, že bol v šoku, ale komunikoval. L. J. predbiehal,

nastal pád a nemal inú možnosť. Cyklisti išli za sebou, aj on s M. išiel za sebou a nepočul žiadne kričanie
a oproti idúci cyklisti išli po pravej strane vozovky a vzdialenosť sa odhadnúť nedá a keď ich čierne
I. predbiehalo jazdili pomaly koleso na koleso a každý sa venoval jazde a mali ruky na riadidlách. Pri
odstraňovaní rozporov ohľadne vzdialenosti uviedol, že z jeho strany to bol iba taký tip nevie sa vyjadriť,
či sa cyklisti striedali v poradí a pokiaľ uvádza, že išli vedľa seba myslí to tak, že predné koleso ide vedľa

zadného kolesa jazdca pred ním a všetko videl, lebo auto už prešlo.

Svedok Q. U. uviedol, že išiel smerom zo I. do O. a pred ním išiel L. P. dvaja cyklisti v jeho smere jazdy,
ktorých K. L. obiehať a traja cyklisti išli oproti a stretli sa v jednej línii a došlo k incidentu. Cyklistov v jeho
smere jazdy zaregistroval, keď ich začal predbiehať a oproti asi 50 metrov. Neregistroval žiadne menenie

poradia u cyklistov P. L. sa pohyboval rýchlosťou asi 80-90 km/h a pri obchádzaní dával smerovku a tretí
cyklista spadol do priekopy a venoval sa riadeniu vozidla. Po páde zastavil vozidlo, či netreba lekárničku
a manželka evidovala EVČ. Vozidlo išlo asi po strede vozovky a K. L. išiel vo vzdialenosti asi 30-50 m
a vzdialenosť od cyklistov mohla byť pol metra až meter a žiadnu zrážku kolesami nevidel. Cyklistov sa
iba opýtal, či nepotrebujú lekárničku.

Znalec J. O. I. uviedol, že k dopravnej nehode došlo na prehľadnom úseku smerovo rozdelenej cesty
mimo obec a nedošlo k priamemu stretu vozidla a bicykla a analýza nehodového deja je vypracovaná na
základe výpovede svedkov a dodatočnej obhliadky miesta nehody. Na základe uvedeného je technicky
odôvodnenétvrdenie,žeobžalovanýpočaspredchádzaniadvochcyklistovjazdiacichvrovnakomsmere

akoon,svozidlomprešieldoprotismernéhojazdnéhopruhuatýmohrozilprotiidúcichcyklistov.Výpoveď
obžalovaného je technicky neprijateľná ako technickú príčinu nehodového deja vyhodnotil nesprávnu
techniku jazdy obžalovaného a to jeho predchádzanie cyklistov idúcich v jeho smere jazdy, keď sa
daným úsekom v nebezpečnej vzdialenosti pohybovali traja protiidúci cyklisti a vznik kolíznej situácie
bol spôsobený ako aj vyvolaný technikou jazdy obžalovaného. Z výpovedi svedkov je zrejmé, že svedok

R. videl čierne vozidlo, ktoré predbiehalo W. T. načo reagoval brzdením a rovnako aj T. začal prudko
brzdiť a stiahli sa viac k pravému okraju vozovky a počas brzdenia pocítil náraz do bicykla zozadu.
Z jeho výpovede je zrejmé, že sa cítil ohrozený aj on a bol nútený vybočiť vpravo a vzdialenosť medzijednotlivými bicyklami čo medzi bicyklom poškodeného a R. bola 80 cm, ktorú možno označiť ako
nebezpečnú, ale nie je prvkom, ktorý vyvolal kolíznu situáciu.

Znalec vypracoval dve varianty, kde jedna vychádza z výpovede obžalovaného, že cyklisti jazdili
vedľa seba a táto verzia je technicky neprijateľná a preto vychádzal z výpovedí ostatných svedkov
a poškodeného a na základe vykonanej analýzy je prípustné tvrdenie, že vozidlo L. M. K. prechádzať
do protismerného jazdného pruhu keď vzdialenosť pred ním cyklistu M. bola asi 9 metrov a vzdialenosť
s cyklistom T. bola 17,5 až 18 metrov. Šírka cesty v tomto úseku je 6 m a má iba stredovú prerušovanú

čiaru vodorovného dopravného značenia, kde je možné šírku jazdného pruhu určiť na 2,95 m a šírka
vozidla L. M. O. 2,022 m. Všetky bicykle boli športové, kde šírke riadidiel je okolo 55cm a je odôvodnený
predpoklad, že pri nimi uvádzanej rýchlosti 25-30 km budú jazdiť kolesom bicykla minimálne pol metra od
okraja asfaltu aby nespadli a bicykel sa nepohybuje po priamke, ale cyklista sa kýve do strán, z výpovedi
svedkom jazdiacich rovnakým smerom vyplynulo že sa necítili ohrození pri predchádzaní, čo znamená
že vodič si zachoval bezpečnú vzdialenosť minimálne 60 cm a po spočítaní dostaneme skutočnosť, že

L. M. sa minimálne šírkou pohybovalo v protismere a nešlo o priamy stret, ale nepriamy, lebo cyklista
vošiel do priekopy, lebo sa cítil ohrozený. Cyklista R. bol nútený brzdiť nie z dôvodu nekvalitného povrchu
alebo inej prekážky ale z dôvodu jazdy W. L. v protismere a výpoveď obžalovaného, že poškodený
mal pustiť riadidlá a ďalšie je technicky nevykonateľná a zohľadnil taktiež výpoveď svedka M. že cyklisti
oproti išli za sebou.

Svedkyňa P. U. uviedla, že s manželom išli zo I. do O. a pred nimi išlo čierne auto. Čierne auto bolo pred
nimi stále a pád cyklistu nevidela ani následne z auta nevystúpila, číslo nadiktovala manželovi.

Svedok Q. T. uviedol, že išiel prvý a za ním kamaráti, oproti taktiež dvaja cyklisti a išlo červené auto, ktoré

čakalo kým prejdú a objavila sa čierne auto, ktoré nezastavilo a obe skupiny cyklistov išli po krajnici.
Prvý v poradí išiel on, druhý R. a tretí G. a k rozostupom sa vyjadriť nevedel, nakoľko išiel prvý a jazdili
stále za sebou a čierne auto obehovalo červené auto a vošiel im do cesty a prešiel okolo nich 20-30 cm
až on skončil na tráve a keď sa obzrel videl G. v priekope a volali políciu a ku kolízii sa nevedel vyjadriť
nakoľko išiel prvý. Protiidúci cyklisti boli skoro na rovnakej úrovni, ale oni boli trochu nižšie a predbiehací

manéver, ktorý nespomínal nikto iný nevedel vysvetliť. S poškodeným jazdieva často a cítili sa v pohode.
Priamo pád nevidel a mal špinavý chrbát a sťažoval sa hlavne na chrbát a prešiel ešte do Q., kde on
s R. ho ťahali a hovoril že ho to pobolieva a len tak tak prišiel do Q.. Ďalej uviedol, že poškodený sa
sťažoval na celé telo a mal poranený aj chrbát a čierne auto videl vo vzdialenosti asi 5-10 m a mohlo
to trvať 3-4 sekundy a ich rýchlosť bola cca 30 km/h.

Svedok V. M. uviedol, že s L. H. šiel od I. C. U. I., kde videli skupinu troch cyklistov keď ich míňalo
čierne auto a jeden skončil v priekope a oni šli za sebou po pravom okraji cesty a prvý išiel L. H.. Oproti
idúci cyklisti išli traja za sebou po pravej strane vozovky a keď ich predbiehali čierne vozidlo boli na tej
istej úrovni alebo tesne pred nami. Čierne auto v čase predbiehania išlo v strede cesty a žiaden krik

nepočul. Videl poškodeného ako padol do výmoľa vedľa cesty a žiaden náraz do bicykla pred ním si
nepamätá. Poškodený po príchode k nemu bol doškretý, bicykel bol nepojazdný, ale oni s H. odišli preč
a na ceste si nevšimol brzdnú dráhu. Oni sa pohybovali rýchlosťou maximálne 10-20 km/h a nakoľko
išli súbežne je tam úzka cesta. Pri predbiehaní čiernym autom oproti idúci cyklisti boli na tej istej úrovni
a čierne auto išlo asi trocha ďalej stredom vozovky a predbiehací manéver hnedého vozidla čiernym

nevidel, iba si to myslel.

Svedok I. R. uviedol, že išiel spolu s T. a G. smerom na Sabinov a čierne auto šiel pomedzi nich a prvý
išiel T., ktorý začal brzdiť a rovnako aj on a G. narazil do neho a preletel do priekopy cez riadidlá P. L.
pokračoval v jazde. Oni išli po pravej krajnici za sebou a vzdialenosť medzi nimi bola asi dva – tri metre

a oproti-idúci cyklisti boli skoro na ich úrovni a potom preletelo čierne auto asi 15 cm od seba cítil spätné
zrkadlo a nebolo to žiadne brzdenie, ale zrýchľujúca jazda a všetci boli v pohode a keď on sa snažil
brzdiť, poškodený narazil do neho, ale narazil iba do kolesa z boku pravej strany a k presnej vzdialenosti
poškodeného sa vyjadriť nevedel a nevedel sa vyjadriť k predbiehaniu lebo to videl takto. Obžalovaný
ho iba šuchol a letel do priekopy a poškodeného nepočul hlasnejšie rozprávať a do Q. išli pomalšie po

cyklistickom chodníku a poškodený mal potrhané nohavice a mohli ísť rýchlosťou 50 km a vzdialenosť
spätného zrkadla od neho bola si 0,5 m.Z prečítanej výpovede I. O. N. T. vyplynulo, že zastupuje sociálnu poisťovňu a ich poistenec L. G. bol
pri dopravnej nehode zranený a uznaný práceneschopným od XX.XX.XXXX – XX.XX.XXXX a sociálna
poisťovňa mu od 11.dňa trvania PN vyplatila dávky nemocenského poistenia v celkovej výške 69,20 Eur,

kde túto sumu si uplatnili ako spôsobenú škodu a žiadajú ju nahradiť.

Z prečítanej výpovede L. T. vyplynulo, že poškodený je poistencom S. zdravotnej pisťovne, a. s.
a poisťovňa vynaložila liečebné náklady vo výške 178,63 Eur a škodu si uplatnila v takejto výške.

Z oboznámených listinných dôkazov je zrejmé, že bol vyhotovený záznam z dopravnej nehody, ktorý
obžalovaný odmietol podpísať a zároveň bola vyhotovená zápisnica o obhliadke miesta dopravnej
nehody spolu s príslušnou fotodokumentáciou a zároveň aj v náčrtoch predmetnej dopravnej nehody
spolu s miestom, kde k dopravnej nehode došlo.

Ohľadne osoby obžalovaného podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov je zrejmé, že tento má

priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a z evidenčnej karty vodiča je zrejmé,
že obžalovaný sa dopustil celkovo 70 priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
a ďalšie 4 priestupky boli riešené v správnom konaní a mal uložený aj jeden zákaz činnosti vo výmere
1 mesiaca, podľa odpisu z registra trestov obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný a z aktuálneho
výpisu je zrejmé, že počas trestného konania sa dopustil ďalších 4 priestupkov na úseku bezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky.

Znalec J. L. W. uviedol, že ide o špecifickú dopravnú nehodu, kde neboli zadokumentované žiadne
stopy na vozovke, nakoľko nedošlo ku kontaktu medzi vozidlom a cyklistami a v mieste nehodového
deja sa nachádzali dve skupiny cyklistov a dve vozidlá. Dvaja cyklisti sa pohybovali v smere od B. na

O. v smere jazdy vozidla L. P. traja cyklisti sa mali pohybovať v smere B. O. na B.. Obidve skupiny
cyklistov mali jazdiť pri okraji vozovky svojho jazdného pruhu a to asi 0,3 m od pravého okraja, ku
kontaktu medzi vozidlom a cyklistami nedošlo a predmetné vozidlo prechádzalo v miestach, kde malo
dôjsť k pádu jedného z cyklistov a pokračovalo v jazde bez zastavenia. Skupina cyklistov idúca v smere
jazdy motorového vozidla sa pohybovala rýchlosťou cca 30 km/h a vozidlo rýchlosťou 60 až 70 km/h

s bočným odstupom asi 1 meter. Oproti idúca skupina sa pohybovala jednotlivo za sebou rýchlosťou
30 až 35 km/h a poškodený predným kolesom narazil do zadného kolesa cyklistu I. R., ktorý mal brzdiť
z dôvodu, že brzdil prvý cyklista v poradí. Podľa vyjadrenia cyklistu motorové vozidlo prešlo z bočným
odstupom asi 15 cm a malo byť celé v protismere a na fotografii je viditeľné, že vpravo mimo vozovky
sa nachádza priekopa a pravý okraj asfaltu vykazuje rôzne praskliny. Z technického hľadiska, vzhľadom

na povrch vozovky, praskliny povrchu vozovky vpravo ako aj na skutočnosť že cyklista mal prepadnúť
cez riadidlá je možné z technického hľadiska pripustiť skutočnosť, že poškodený prudkým zabrzdením
presunul ťažisko dopredu a prepadol cez riadidlá bicykla do priekopy. Obžalovaný svojím vozidlom
predbiehal prvú skupinu dvoch cyklistov a podľa výpovede svedka U., L. Q. tak, že stredová deliaca čiara
vozovky mala prechádzať stredom tohto vozidla a taktiež nedošlo ku kontaktu s cyklistami. Bezpečná

pozdĺžna vzdialenosť medzi cyklistami mala byť väčšia ako 6,6 metra až 9,76 m, oni jazdili za sebou
v rozostupe 0,8 až 1,0 m a pri takomto pohybe je možné usúdiť, že G. nedodržal bezpečnú pozdĺžnu
vzdialenosť od cyklistu I. R..

Ztechnickéhohľadiskajepodstatné,čibolomožnépripredbiehacommanévredodržaťbezpečnýodstup

W. L. M. od jednej a druhej skupiny cyklistov a rýchlosť vozidla nie je možné objektívne stanoviť.
Z odbornej literatúry je zrejmé, ak sa vozidlo L. pohybovalo rýchlosťou od 51-75 km/hod. tak bezpečný
odstup od cyklistov mal byť 1 m a pri väčšej rýchlosti 1,25 m od obidvoch skupín cyklistov. Pri šírke
vozovky 6 metrov by bola bočná vzdialenosť od obidvoch skupín cyklistov 1,3 metra a ak by vychádzal
z výpovede svedka U., tak bočný odstup 1,3 m je väčší ako bezpečný odstup 1,25 m pri rýchlosti vozidla

prevyšujúcej 76 km/h. Vodič vozidla L. M. R. zachoval bezpečný odstup od jednej aj druhej skupiny
cyklistov a svojím pohybom nevyvolal kolíznu situáciu. Ak by malo dôjsť k vyvolaniu kolíznej situácie
s najväčšou pravdepodobnosťou by došlo ku kolíznej situácii medzi prvým cyklistom a vozidlom a nie
medzi tretím cyklistom a vozidlom.

Určite nedošlo k vzájomnému kontaktu medzi vozidlom a cyklistom a najpravdepodobnejšou príčinou
pádu G. z technického hľadiska bola kolízna situácia, ktorá vznikla medzi cyklistami R. a G., ktorý
nedodržal bezpečnú pozdĺžnu vzdialenosť od R., kde pri prudkom zabrzdení došlo k presunu tiaže
dopredu čo spôsobilo jeho prepad jeho prepad cez riadidlá do priekopy, čo je možné označiťz technického hľadiska ako nesprávnu techniku jazdy, ktorá bola príčinou vzniku nehodovej udalosti
medzi cyklistami, ak by aj priečna vzdialenosť medzi ľavým zrkadlom vozidla L. P. ľavým bokom cyklistu
bolo 0,5 m, nemalo by to znamenať vyvolanie kolíznej situácie a vzdialenosť cyklistov od kraja vozovky

nie je možné presne stanoviť lebo sa vychádzalo iba z výpovedi cyklistov na jednej aj druhej strane.

Bol konfrontovaný K. J. I., ktorý uviedol, že sa nestotožňuje s názorom J. W. v otázke bezpečného
odstupu, na vznik kolíznej situácie a samotnú technickú príčinu pádu, tretieho cyklistu. Závery
znaleckého posudku J. W. sú akceptovateľné pri statickom posudzovaní deja a pri dynamickom

posudzovaní je pravdepodobnosť dosiahnutia takýchto polôh cyklistov a vozidla málo pravdepodobná,
skôr vylúčená. Pri bočnom odstupe 30 cm od kraja cesty by pravý bok bicykla a tela cyklistu pohyboval
na rozhraní cesty a zatrávnenej plochy a pri rýchlosti 30 km prejde bicykel za 1 sekundu 8,33 m
a cyklista by sledoval iba vzdialenosť, ktorú prejde za pol sekundy a je technicky vylúčené, aby cyklista
bol schopný jazdiť s bočným odstupom 30 cm od okraja cesty. Je technicky prípustný variant, že ak
sledovali vzdialenosť pred bicyklom na 10 m, tak potom jazdili s bočným odstupom od krajnice 30

cm a to pravým okrajom bicykla nie kolesom, koleso by sa pohybovalo vo vzdialenosti približne 55
cm od kraja. Pokiaľ nemáme presné údaje o rýchlosti jazdy vozidla L. M. P. pri rýchlosti 50 km/h
pravdepodobnosť, aby vybočil vozidlom do takej polohy, že stred cesty bude prechádzať popod stred
vozidla je málo pravdepodobné. Bicykel prejde za sekundu 8,33 m a vozidlo pri rýchlosti 16,7 m za
sekundu a teda každou sekundou sa vozidlo a cyklisti priblížili o 25 m. Skupina cyklistov mala dĺžku

10 m a teda proces míňania sa vozidla L. I. proti idúcimi cyklistami trval 0,4 sekundy. Ak zohľadníme
všetky okolnosti, nie je tam odstup 1,2 m ale iba 0,9 m a tým nebudú spochybnené výpovede svedkov.
Nestotožnil sa s tým, že vznik kolíznej situácie je priradený až v čase míňania vozidla L. W. porade
s tretím cyklistom kde prvý cyklista podľa jeho výpovede stihol uhnúť a bočný odstup odhadol na 20-30
cm. Druhý cyklista R. uvádzal bočný odstup asi 15 cm a títo cyklisti opisujú väčší presah vozidla do

ich jazdného pruhu ako je polovica šírky vozidla. K vzniku kolíznej situácie došlo už v čase míňania
vozidla s prvým cyklistom nie až tretím. Stotožnil sa s J. W., že v poradí tretí cyklista nedodržal bezpečnú
vzdialenosť za v poradí druhým jazdiacim cyklistom, ale príčinou brzdenia cyklistu R. nebola očakávaná
vpredu viditeľná prekážka, ale bola to technika jazdy W. L., teda jeho vybočenia do proti jazdného pruhu.
Obhliadky bicykla poškodeného bolo zistené mierne poškodené koleso a náraz do kolesa cyklistu R. bol

veľmi mierny a stotožnil sa s J. W. , že príčinou pádu tretieho cyklistu bolo náhle zabrzdenie prednou
brzdou.Pozohľadnenítýchtoznámychatechnikyodôvodniteľnýchskutočnostítechnickoupríčinoupádu
poškodeného bola technika jazdy vodiča W. L. M., jeho predchádzanie dvoch cyklistov v úseku, kde
neboli technicky vytvorené bezpečné podmienky pre súbežné sa minutie sa s proti idúcimi cyklistami.
Výpoveď svedka Kráľa túto nemal k dispozícii a cyklisti idúci v smere jazdy vozidla L. I. necítili ohrození

a obmedzení. Pokiaľ ide o výšku škody bola odhadnutá iba o mechanickú škodu nakoľko sa nevedel
vyjadriť ku kvalite materiálov.

Znalec J. W. reagoval, že na vozovke neboli zaznamenané žiadne stopy a nebol príslušníkom PZ
stanovený ani vychodzí bod merania ani pomocný a čo sa týka vzdialenosti bicykla od pravého

okraja pod pojmom bicykel rozumieme predné a zadné koleso a on pridal šírku riaditok a policajt
nezadokumentoval žiadnu stopu a pokiaľ svedok H. hovorí, že okolo nich vozidlo prešlo vo vzdialenosti 1
m tak potom bočný odstup od troch cyklistov by bol až 1,6 m a za najviac vierohodnú výpoveď považuje
výpoveď vodiča vozidla H. P. K. názor, že pád tretieho vozidla bol nedodržaním vzdialenosti medzi
predným kolesom bicykla cyklistu G. a cyklistu pred ním. Pokiaľ by sa vzdialenosť zmenšila o 20 cm

medzi kolesami cyklistov tak koridor by sa presunul z 0,6 na 0,8 m a stále by bol dodržaný bezpečný
odstup 1 m od protiidúcich cyklistov.

Súd hodnotiac dôkazy jednotlivo ako aj v ich súhrne zistil nasledovné:

Dňa XX.XX.XXXX na ceste medzi obcami I. a O. obžalovaný ako vodič osobného motorového W. L. M.
pri predchádzaní cyklistov M. a H. ohrozil protiidúcich cyklistov a to L. G., Q. T. a I. R., ktorí z dôvodu jeho
techniky jazdy museli rýchlo meniť smer a rýchlosť jazdy pričom poškodený G. zišiel do priekopy, kde
pri páde z bicykla utrpel zranenia, ktoré sú verifikované znaleckým posudkom L. H. a zranenia uvedené
vo výrokovej časti si vyžiadali jeho liečenie spojené s práceneschopnosťou v rozmedzí 19 až 20 dní.

Obžalovaný A. B. spáchanie skutku poprel a uviedol, že cyklisti išli vedľa seba a stredovú čiaru
prekročil iba ľavým kolesom a videl ako poškodený spadol do priekopy, ale nezastavil a až následnebol kontaktovaný príslušníkmi polície a v čase predchádzania cyklistov sa pohyboval rýchlosťou podľa
jeho vyjadrení 40 až 50 km/h.

Poškodený uviedol, že pred ním išli R. a T. a nemal šancu niečo iné urobiť a musel ísť doprava, kde
spadol a urobil kotrmelec a následne vyhľadal lekárske ošetrenie aj keď sa lieči na epilepsiu ale už 5
rokov je bez záchvatov. Nebezpečnú jazdu potvrdili svedkovia tkáč a T., kde T. uviedol, že čierne auto
prešlo okolo neho vo vzdialenosti 20 až 30 cm a ku kolízii sa nevedel vyjadriť lebo išiel prvý a nesledoval
spôsob jazdy za ním idúcich cyklistov a ďalší spolujazdec poškodeného R. uviedol, že spätné zrkadlo

cítil asi 15 cm od seba a poškodený pri prudkom brzdení šuchol jeho koleso a spadol do priekopy.

Svedkovia V. M. a L. H. uviedli, že predmetné auto ich predbiehalo asi vo vzdialenosti 1 metra a oproti
idúci cyklisti určite išli za sebou v pravej časti vozovky a podľa jeho názoru cyklista nemal inú možnosť
a nepočul žiadne výkriky a videl všetko lebo auto už v tom čase prešlo. Rovnako svedok V. M. uviedol,
že čierne auto ich predbiehalo a išlo stredom cesty a keď ich predbiehalo, oproti idúci cyklisti boli na tej

istej úrovni a čierne auto išlo trocha ďalej stredom vozovky.

Ohľadne spôsobených zranení je podstatný znalecký posudok L. H., ktorý opísal všetky zranenia,
ktoré utrpel poškodený a najzávažnejšie zranenie s najdlhšou dobou práceneschopnosti je podvrtnutie
hrudníkovo driekovej chrbtice a ide o poranenie stredne ťažké kde vyhojenie dochádza 19 až 20 dní

arovnakúpráceneschopnosťsivyžadujepomliaždeniepravéhokolenaapomliaždenieakožnáodrenina
pravého predkolenia a k mechanizmu vzniku poranení uviedol, že boli spôsobené tupými predmetmi,
ktoré pôsobili na uvedenú oblasť strednou silou a prudkosťou s najväčšou pravdepodobnosťou pri páde
z bicykla po kolízii s osobným motorovým vozidlom. Aj keď sa poškodený lieči na epilepsiu, podľa jeho
záverov to nemalo žiaden význam pre jeho pád a navyše, keď sa tri dni po úraze podrobil špecifickému

vyšetreniuavprípadeepileptickéhozáchvatubybolinejakézmenyviditeľnénazáznameatedachoroba
poškodeného nemala žiaden vplyv na jeho pád.

Najdôležitejšou otázkou ohľadne technického priebehu nehody sú znalecké posudky znalcov z odboru
dopravu, kde znalec J. O. I. S., že nedošlo k priamemu stretu vozidla a bicykla a závery vypracoval

na základe výpovedí svedkov a obhliadky miesta nehody, kde ako technickú príčinu nehodového
deja vyhodnotil nesprávnu techniku jazdy obžalovaného a verzia podaná obžalovaným je technicky
neprijateľná a príčinou nehody bolo predchádzanie obžalovaného cyklistov idúcich v jeho smere jazdy,
keď sa daným úsekom protismernej časti vozovky pohybovali traja cyklisti a spôsobená kolízna situácia
bola jednoznačne vyvolaná technikou jazdy obžalovaného. Všetci cyklisti sa cítili ohrození, aj keď

vzdialenosť medzi nimi bola krátka, ale nie je prvkom, ktorý vyvolal kolíznu situáciu. Je potrebné
poukázať, že cyklisti ako aj vozidlo boli v pohybe a pri zohľadnení ich rýchlosti sa za sekundu k sebe
približovali asi na vzdialenosť 25 metrov a nakoľko cyklisti idúci v jeho smere jazdy sa necítili ohrození,
musela tam byť zachovaná vzdialenosť minimálne 60 cm a teda W. L. M. sa minimálne svojou šírkou
pohybovalo v protismere a cítili sa byť ohrození jazdou vozidla L..

Obhajoba predložila znalecký posudok J. L. W., ktorý uviedol, že nedošlo k priamemu kontaktu a obidva
skupinycyklistovmalijazdiťasi0,3metraodpravéhookrajaacyklistijazdilizasebouasirýchlosťou30až
35 km/h a z technického hľadiska pripustil možnosť, že poškodený prudkým brzdením presunul ťažisko
dopredu a zohľadnil aj výpoveď svedka U., že vozidlo išlo stredom vozovky a bezpečná vzdialenosť

medzi cyklistami v skupine, kde bol aj poškodený mala byť 6,6 až 9,76 metra a oni vo vzdialenosti cca
1 meter a teda poškodený nedodržal bezpečnú vzdialenosť od cyklistu I. R. a pri odhadovanej rýchlosti
do 75 km/h je bezpečná vzdialenosť 1 m a pri väčšej rýchlosti 1,25 metra a teda vzdialenosť od oboch
skupín cyklistov bola 1,3 metra čo predstavuje bezpečnú vzdialenosť. Kolízna situácia by vznikla s prvým
cyklistom nie až s tretím a najpravdepodobnejšou príčinou pádu poškodeného z technického hľadiska

bola skutočnosť, že nedodržal bezpečnú pozdĺžnu vzdialenosť od R. a teda jeho nesprávna technika
jazdy. Pokiaľ svedok H. tvrdí, že okolo nich vozidlo prešlo vo vzdialenosti asi 1 m tak bočný odstup od
troch cyklistov by bol až 1,6 metra.

Znaleckému Q. J. W. oponoval K. J. I., ktorý uviedol, že závery znaleckého posudku sú akceptovateľné

iba v prípade, keď by išlo o statický dej, ale treba zohľadniť, že išlo o dej dynamický a spochybnil
taktiež skutočnosť, že podľa jeho názoru je nepravdepodobné, aby kolesá bicykla išli 30 cm od kraja
vozovky a pri zohľadnení rýchlosti cyklistov ako aj motorového W. L. M. dospel k záveru že každou
sekundou sa k sebe približovali o 25 metrov a samotné míňanie skupiny cyklistov, v ktorej bol ajpoškodený trval 0,4 sekundy a pri zohľadnení výpovedí svedkov by bol odstup iba 0,9 m. Svedkovia T.
a R. odhadovali bočný odstup motorového vozidla 20 až 30 cm a R. iba 15 cm a opisujú väčší presah
vozidla do ich jazdného pruhu a k vzniku kolíznej situácie došlo už v čase míňania vozidla s prvým

cyklistom a samozrejme sa stotožnil, že poškodený nedodržal bezpečnú vzdialenosť, ale je potrebné
uviesť, že príčinou brzdenia cyklistu R. nebola očakávaná vpredu viditeľná prekážka, ale spôsob jazdy
vodiča L. a technickou príčinou pádu poškodeného bola nesprávna technika jazdy obžalovaného teda
predbiehanie dvoch cyklistov v úseku, kde neboli technicky vytvorené bezpečné podmienky pre súbežné
sa minutie s protiidúcimi cyklistami. Z uvedeného je zrejmé, že takéto rozpory medzi znalcami neboli,

ktoré by odôvodňovali pribratie znaleckého ústavu ale súd sa stotožnil so závermi znaleckého Q. J. I.,
ktorý vierohodne odôvodnil svoje závery a rozpor so znaleckým posudkom J. W. bol iba v tom, že ten iba
vychádzal zo statickej situácie a nezohľadnil pohyb jednotlivých účastníkov cestnej premávky a preto
súd právne uzatvoril, že technickou príčinou nehody bola nesprávna technika jazdy a nesprávne miesto
predbiehania vodiča vozidla L. M., R. j. obžalovaného.

Zo všetkých znakov skutkovej podstaty bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný svojím spôsobom
jazdy ohrozil cyklistov a to tým spôsobom, že títo museli meniť smer a rýchlosť jazdy a následkom
toho došlo k pádu poškodeného a utrpel zranenia, ktoré sú verifikované znaleckým posudkom L.
H., a teda je tu príčina súvislosť medzi konaním obžalovaného t. j. spôsobom vedenia motorového
vozidla a následkom, t. j. spôsobením poranení poškodenému a obžalovaný konal formou vedomej

nedbanlivosti, lebo vedel, že môže porušiť alebo ohroziť záujem týmto zákonom, ale bez primeraných
dôvodov sa spoliehal, že takéto ohrozenie nespôsobí a subjektívna stránka je preukázaná podľa § 16
písm. a) Trestného poriadku.

Pri rozhodovaní od druhu a výmere trestu súd obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, t. j. že

doposiaľ viedol riadny život a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť a vychádzal taktiež z trestnej sadzby
uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona, kde za takýto trestný čin je možné uložiť trest odňatia
slobody až na 1 rok a vzhľadom na skutočnosť, že ide o trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ako
aj skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, súd dospel k záveru, že nie je potrebné
pôsobiť na neho trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom ani hrozbou takéhoto trestu, ale

postačuje uloženie peňažného trestu, kde v konkrétnom prípade mal za to, že peňažný trest vo výške
700 Eur je na dosiahnutie účelu trestného zákona a to tak generálnej ako aj individuálnej prevencie
dostatočnýapodľa§57ods.3Tr.zákonamuuložilnáhradnýtrestodňatiaslobodyvovýmere3mesiacov
pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný má v evidenčnej karte vodiča evidovaných 70 priestupkov
a ďalšie 4 priestupky boli riešené v správnom konaní a navyše počas trestného stíhania sa obžalovaný
dopustil ďalších 4 priestupkov a skutku sa dopustil pri výkone činnosti, na ktorú sa vyžaduje určité
povolenie, preto súd má za to, že je potrebné uložiť aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
všetkých druhov a v tomto konkrétnom prípade mu uložil trest zákazu činnosti vo výmere 18 mesiacov,

ktorý považoval za primeraný zákonný a spravodlivý.

Pokiaľ ide o rozhodovanie o náhrade škody súd zistil, že Q. I. Q., P. ako aj S. zdravotná poisťovňa
si uplatnili škodu riadne a včas, ale nakoľko ku škode došlo pri prevádzke motorového vozidla, bolo
by potrebné skúmať, či nedošlo k plneniu zo zákonného poistenia alebo či si nemôžu uplatňovať toto

plnenie zo zákonného poistenia a preto týchto poškodených s nárokmi na náhradu škody odkázal na
civilný proces.

Pokiaľ ide o poškodeného L. G., podľa názoru súdu si tento škodu neuplatnil riadne a včas ako to
vyžaduje § 47 ods. 3 Tr. poriadku, lebo poškodený si musí škodu uplatniť najneskôr do skončenia

vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a z návrhu musí byť zrejmé, z akého dôvodu a výške sa
nárok na náhradu škody uplatňuje, čo poškodený v prípravnom konaní neurobil a škodu si uplatnil až
v konaní pred súdom, preto výrok rozsudku neobsahuje ani výrok o škode ohľadne poškodeného L. G.,
nakoľko škoda nebola uplatnená riadne a včas.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Okresný súd Prešov
dňa 13. februára 2024