Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Sfk/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200361
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:3022200361.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): U. H., nar. XX. T.
XXXX, trvale bytom M. XXX, XXX XX M., právne zastúpený: FAIRSQUARE, advokátska kancelária
s.r.o., (predtým GHS Legal, s.r.o.), so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544,
proti žalovanému: Daňový úrad Trenčín, pobočka Partizánske, so sídlom Makarenkova 213/1, 958 01
Partizánske, IČO: 42 499 500, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, konajúc o

kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. TN-28Sa/14/2022
z 19. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „správny súd“) uznesením č. k. TN-28Sa/14/2022 z 19.
decembra 2023 postupom podľa § 261 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu
žalobcu v konaní proti inému zásahu orgánu verejnej správy a neúspešnému žalobcovi súd náhradu
trov konania nepriznal.
2. Správny súd konal o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy z 22. novembra 2022 v
znení jej opravy z 8. marca 2023, ktorou sa žalobca (v súčasnosti v procesnom postavení kasačného

sťažovateľa) domáhal, aby správny súd zakázal žalovanému pokračovať v inom zásahu orgánu verejnej
správy - vo vyrubovacom konaní na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015, apríl
2015, jún 2015 a december 2015 u daňového subjektu N. H., naposledy bytom M. XXX, XXX XX, M.,
G., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, dátum úmrtia: XX.XX.XXXX(ďalej aj len „Vyrubovacie konanie“ )
s U. H., trvale bytom M. XXX, XXX XX M., G., dátum narodenia: XX.XX.XXXX a v lehote 15 dní
odo dňa vyhlásenia tohto uznesenia je žalovaný povinný oznámiť správnemu súdu oznámenie o tom,

že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu orgánu verejnej správy; a ďalej, aby správny súd určil, že
iný zásah orgánu verejnej správy - výzva z 27. septembra 2022, číslo: 102659246/2022 (ďalej aj len
„Výzva“), vykonaný žalovaným bol skončeným/odznelým nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.
Predmetnou výzvou (doručenou žalobcovi a zároveň jeho bratovi C. H.Š.) žalovaný vyzval žalobcu, aby
si na účely vyrubovacieho konania zvolil spoločného zástupcu s poučením o následkoch spojených s
nesplnením tejto výzvy.

3. Správny súd v odôvodnení uviedol, že žalobca podal kombinovanú žalobu proti inému zásahu orgánu
verejnej správy - negatórnu zásahovú žalobu podľa § 252 ods. 1 SSP - v tomto prípade žalobca vymedzil
ako iný zásah orgánu verejnej správy, ktorý napáda, vyrubovacie konanie na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie marec 2015, apríl 2015, jún 2015 a december 2015 u daňového subjektu N.
H., zomrelom XX.XX.XXXX - ako aj určovaciu zásahovú žalobu podľa § 252 ods. 2 SSP - v tomto
prípade žalobca vymedzil ako iný zásah orgánu verenej správny, ktorý napáda, výzvu žalovaného

č. 102659246/2022 zo dňa 27.09.2022, ktorou žalovaný vyzval C. H. (aj U. H., ktorému bola výzva
doručovaná), aby si na účely vyrubovacieho konania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobiemarec 2015, apríl 2015, jún 2015 a december 2015 u daňového subjektu N. H., zomrelého XX.XX.XXXX,
zvolili spoločného zástupcu.
4. Primárnou otázkou, ktorej zodpovedanie správnemu súdu prináležalo, bolo posúdiť, či sú splnené

zákonné podmienky stanovené v ust. § 252 ods. 1, resp. aj ods. 2 a nasl. SSP v nadväznosti na citované
ustanovenie § 3 ods. 1 písm. e) SSP pre poskytnutie ochrany tvrdených dotknutých práv žalobcu
prostredníctvom procesného inštitútu žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Správny súd
uviedol, že v ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP sa vymedzuje iný zásah orgánu verejnej správy, a to všeobecne
a v časti za bodkočiarkou doplnkovo. Obsahom iného zásahu orgánu verejnej správy je faktický postup

vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Doplnková definícia iného zásahu nadväzuje na
doterajšiu judikatúru správnych súdov a v záujme jednoznačnosti explicitne stanovuje, že pod iným
zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie aj postup tohto orgánu pri výkone kontroly alebo inšpekcie
podľa osobitého predpisu. Spoločným menovateľom oboch definičných vymedzení iného zásahu orgánu
verejnej správy je priamy dotyk na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej
a právnickej osoby. Preukázanie dotknutia subjektívnych práv je procesnou podmienkou spojenou s

unesením aktívnej žalobnej legitimácie (§ 254 SSP).
5. Otázku včasnosti podania žaloby správny súd vyhodnotil v nadväznosti na žalobcom vymedzený
zásah orgánu verejnej správy, ktorá bola doručená súdu elektronicky dňa 22. novembra 2021, t. j. v
lehote 2 mesiacov od doručenia Výzvy z 27. septembra 2021, žalobcovi 18. októbra 2021. Zároveň
podľa správneho súdu sa vtedy žalobca dozvedel aj o vyrubovacom konaní, ktoré považoval žalobca za

neukončený iný zásah orgánu verejnej správy. Správny súd podotkol, že otázka priebehu konania, resp.
úkonov vo veci a ich obsahu (Výzvy), teda aj skutkových zistení nebola v predmetnej veci sporná, a
preto vychádzal zo skutkového vymedzenia veci tak, ako je uvedená v úvodnej časti žaloby zo zhodných
tvrdení účastníkov konania.
6. V prvom rade správny súd vychádzal z konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej žaloba proti inému

zásahu orgánu verejnej správy podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP nemôže byť považovaná za náhradu
správnej žaloby podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, t. j. žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia alebo
opatrenia orgánu verejnej správy. Správny súdny poriadok totiž striktne rozlišuje a pojmovo vymedzuje
v citovanom ustanovení § 3 ods. 1 jednotlivé predmety prieskumu v správnom súdnictve a spája s nimi
odlišné procesné prostriedky právnej ochrany (§ 6 ods. 2 SSP). Žalobca je vždy povinný zvoliť jeden

žalobný typ, vymedzený v Správnom súdnom poriadku a nemôže jednotlivé žalobné typy navzájom
zamieňať alebo v žalobe spájať. To všetko je odôvodňované najmä skutočnosťou, že jednotlivým
žalobným typom zodpovedajú v Správnom súdnom poriadku relatívne samostatné procesné úpravy,
ktoré sa líšia čo do stanovenia počiatku behu lehôt k uplatneniu žaloby, ich náležitostí, úpravy aktívnej a
pasívnej legitimácie, úpravy toho, k akému dátumu súd zisťuje skutkový a právny stav. Zákonodarca pri

koncipovaní striktnej úpravy jednotlivých procesných inštitútov ochrany v Správnom súdnom poriadku si
bol jasne vedomý, že by bolo mimoriadne obtiažne viesť súdne konanie o jednej a tej istej žalobe tak, aby
bolo možné na konci súdneho konania rozhodnúť v súlade s požiadavkami ktorejkoľvek z procesných
úprav pripadajúcich hypoteticky do úvahy.
7. V súvislosti s prejednávanou vecou správny súd poukázal na závery vyplývajúce z nálezu Ústavného

súdu SR sp. zn. III. ÚS 596/2022- 29 zo dňa 07.02.2023, v ktorom vyslovil porušenie základného
práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR rozsudkom Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky, konkretizovaným vo výroku nálezu, a v ktorom vyššia súdna autorita uviedla:
„Na základe uvedených východísk a za účinného právneho stavu podľa názoru ústavného súdu platí,
že ak možno ochranu toho istého subjektívneho práva dosiahnuť viacerými typmi konaní v správnom

súdnictve, voľba konkrétneho z nich je vecou procesnej autonómie žalobcu. V prípade konkurencie
žalobných typov je výber druhu správnej žaloby, ktorou sa uplatňuje ochrana subjektívnych práv, zverený
do dispozičnej sféry žalobcu. Rovnako aj na uznesenie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu
SR sp. zn. 19SVs/1/2022 z 29. marca 2023, v ktorom súd zhodne venoval náležitú pozornosť nutnosti
jednoznačného ustálenia predmetu konania vzhľadom na následné správne obsadenie správneho

súdu, keď v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia vyslovil: „Z postupujúceho uznesenia sp. zn. 7 Ssk
33/2022vyplýva,žetrojčlennýsenátpovažovalustáleniepovahypreskúmavanéhoaktu(inýzásahalebo
opatrenie) za podstatné predovšetkým preto, že má podstatný vplyv na obsadenie správneho súdu.
Podľa § 23 ods. 2 písm. e) SSP totiž na krajskom súde koná a rozhoduje sudca o žalobách pri inému
zásahu orgánu verejnej správy. O všeobecnej správnej žalobe, ktorá podľa § 177 a nasl. SSP smeruje

proti rozhodnutiu alebo opatreniu takého orgánu, koná a rozhoduje trojčlenný senát na základe § 23 ods.
1 SSP. Samo označenie druhu žaloby v žalobe [porov. napríklad § 182 ods. 1 písm. a) a § 257 písm. a)
SSP] pritom nie je rozhodujúce. Podľa § 55 ods. 3 SSP totiž správny súd každé podanie posudzuje podľa
jeho obsahu. Ak teda žalobca označí svoju žalobu ako žalobu proti inému zásahu podľa § 252 a nasl.SSP, nezbavuje to správny súd povinnosti a možnosti skúmať, či akt orgánu verejnej správy, ktorého
preskúmavania sa žalobca domáha, má alebo aspoň môže mať charakter iného zásahu. Predkladajúci
senát pritom vychádzal z názoru, že to, či krajský súd vo veci rozhodoval správne obsadený [§ 440

ods. 1 písm. e) SSP], sa v zmysle ustálenej judikatúry v kasačnom konaní skúma aj bez návrhu (porov.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžk 5/2021 alebo rozsudok tunajšieho súdu
sp. zn. 7 Sžsk 116/2020).“ V prerokúvanej veci dospel veľký senát k záveru, že v dôsledku nesprávneho
posúdenia právnej povahy predmetu konania správny súd rozhodol nesprávne obsadený, v dôsledku
čoho bol daný dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. e) SSP, a preto podľa § 462 ods. 1

v spojení s § 466 ods. 5 písm. a) SSP napadnuté uznesenie správneho súdu z dôvodu nezákonného
rozhodovania nesprávne obsadeným súdom zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
8. Podľa správneho súdu žalobcom špecifikované iné zásahy orgánu verejnej správy atribúty iného
zásahu orgánu verejnej správy nespĺňajú. V prípade Vyrubovacieho konania nemôže ísť o iný
zásah, keďže sa jedná o formalizovaný administratívny proces. Správny súdny poriadok jednoznačne
vymedzuje, čo možno rozumieť pod pojmom administratívne konanie. V zmysle § 3 ods. 1 písm. e/ SSP

je ním procesný postup orgánu verejnej správy pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych a normatívnych správnych aktov. Administratívne konanie ako také však
nemôže byť samostatným predmetom prieskumu, pokiaľ nedošlo do štádia vydania rozhodnutia alebo
opatrenia. Až v prípade preskúmavania zákonnosti týchto individuálnych správnych aktov môže správny
súd pristúpiť aj k posúdeniu zákonnosti postupu orgánu verejnej správy, ktorý ich vydaniu predchádzal.

9. Čo sa týka posúdenia Výzvy zo dňa z 27. septembra 2022, podľa správneho súdu ide o opatrenie v
zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP vydané v začatom administratívnom konaní, ktoré mohlo byť spôsobilé
zasiahnuť do práva žalobcu. Správny súd dospel k záveru, že skutkový stav danej veci si v intenciách
ochrany poskytovanej Správnym súdnym poriadkom vyžadoval už v čase podania žaloby ochranu
tvrdených dotknutých práv všeobecnou správnou žalobou podľa § 177 SSP. Je potrebné zdôrazniť, čo

žalobca v podstate namietal v žalobe z 22. novembra 2022, a to aj nepreskúmateľnosť iného zásahu
orgánu verejnej správy pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a ďalej jeho nesprávne právne
posúdenie. Správny súd je však toho názoru, že uvedené je možné skúmať len v rámci súdneho
prieskumu tohto opatrenia v konaní začatom na základe správnej žaloby podľa §177 SSP. Len v tomto
konaní je možné preskúmať zákonnosť tohto neformalizovaného opatrenia, vrátane splnenia podmienok

pre jeho vydanie, podkladov, na základe ktorých bol vydaný, resp. postupu, ktorý mu predchádzal.
10. Procesný inštitút žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy nemôže byť vykladaný ako
náhrada všeobecnej správnej žaloby podľa § 177 SSP, pokiaľ rozhodnutie alebo opatrenie orgánu
verejne správy potenciálne nie je spôsobilým predmetom prieskumu z dôvodu napríklad vylúčenia zo
súdneho prieskumu v zmysle § 7 SSP. Určujúcim kritériom pre podanie žaloby vždy musí byť povaha

napadnutého úkonu. V danom prípade žalobca vo svojej podstate napáda neformalizované rozhodnutie
- opatrenie, ktoré bolo vykonané orgánom verejnej správy vo forme výzvy v podobe, s ktorou bol
žalobca oboznámený jej doručením poštou. Uvedená výzva, s ktorej obsahom sa žalobca nestotožňuje,
predstavuje v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. c) SSP opatrenie orgánu verejnej správy, na ktoré nedopadá
procesný inštitút žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Ak nebolo opatrenie žalovaného

zrušené v rámci konania, ktoré začalo na základe včas podanej správnej žaloby podľa § 177 SSP,
nie je možné jeho účinky prelomiť v rámci jeho posudzovania v intenciách žaloby proti inému zásahu.
Dôvodnosť námietok žalobcu týkajúcich sa jeho účastníctva vo vyrubovacom konaní, keď s poukazom
na ustanovenia jednotlivých právnych predpisov uvádzal, že sa s ním ako s domnelým dedičom konať
nemalo, a na ne nadväzujúcich tvrdení o nesplnení podmienok pre vydanie a doručovanie výzvy podľa

§ 9 ods. 10 daňového poriadku, správnemu súdu neprináležalo posudzovať v tomto konaní na základe
žaloby proti inému zásahu podľa § 352 a nasledujúcich SSP.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti
11. Proti uzneseniu správneho súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu
podľa § 440 ods.1 písm. f) a g) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd uznesenie správneho súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania v plnej výške.
12. K názoru správneho súdu, podľa ktorého sťažovateľ zvolil nesprávny žalobný typ, keď vo vzťahu k
Výzvenamiestovšeobecnejžalobynapreskúmanieopatreniapodľa§3ods.1písm.c)SSPzvolilžalobu
proti inému zásahu, sťažovateľ uviedol, že je zrejmé, že správny súd výzvu považuje za opatrenie ako
výsledok administratívneho konania. Zo zákonnej definície opatrenia je však zrejmá potreba prítomnosti

nexusu medzi opatrením a administratívnym konaním, ktorého každá časť, všetky úkony, majú byť
eventuálne zhmotnené v tomto jednom opatrení. Jediným prítomným konaním, je vyrubovacie konanie,
ktorého výsledkom je rozhodnutie o vyrubení dane a nie výzva. Aby sa mohla výzva na ustanovenie
spoločného zástupcu podľa § 9 ods. 10 Daňového poriadku považovať za opatrenie, musel by daňovýúrad sťažovateľovi oznámiť začatie konania o vydaní výzvy, následne by malo prebiehať dokazovanie
a eventuálne by bola vydaná výzva ako výsledok administratívneho konania o vydaní výzvy. Vydaním
výzvy by sa muselo administratívne konanie skončiť. Nakoľko však vyrubovacie konanie pokračuje

ďalej a iné konanie neprebehlo, je potrebné výzvu klasifikovať ako „iný zásah“ orgánu verejnej správy.
Dokonca aj samotný Správny súd v bode 32 uznesenia označil výzvu za neformalizovanú, či je práve
pojmovým znakom iného zásahu, pretože administratívne konanie je naopak postupom formalizovaným.
Na podporu svojej argumentácie odkázal na jednotlivé žalobné body.
13. Druhým kasačným bodom sťažovateľ namietal, že správy súd opomína identifikovať administratívne

konanie, ktoré by malo predchádzať vydaniu výziev, a ktoré by malo byť doručením výziev skončené.
Sťažovateľ uviedol, že súd žiadnym spôsobom neodôvodnil, ako dospel k záveru, že vydaniu výzvy
predchádzalo administratívne konanie, pritom jeho absenciu sťažovateľ opakovane popisoval. V
uznesení teda absentujú relevantné právne a skutkové závery, preto sú závery súdu nejednoznačné a
nepresvedčivé.
14. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa v plnom rozsahu

pridržiava svojich doterajších vyjadrení, v plnom rozsahu trvá na oprávnenosti vydania a zaslania výzvy.
Navrhol, aby kasačný súd napadnute rozhodnutie správneho súdu ako vecne správne potvrdil.
III. Konanie a právne závery kasačného súdu
15. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2
SSP) preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola

podanáoprávnenouosobouvzákonnejlehote(§442ods.1SSP,§443ods.1SSP)ažeideouznesenie,
proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť, spochybňujúca správnosť záverov o
tom, že Výzva nespĺňa zákonné podmienky pre uznanie za iný zásah v zmysle § 3 ods. 1 písm. e) SSP,
je nedôvodná.

16. Za rozhodujúce pre posúdenie právnej veci považoval kasačný súd nasledovné zákonné
ustanovenia:
Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené
alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, je iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri
plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnostifyzickejosobyaprávnickejosobypriamodotknuté;inýmzásahomjeajpostuporgánuverejnej
správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva,

právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného
iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku
1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

Podľa § 9 ods. 10 Daňového poriadku, ak urobilo niekoľko daňových subjektov spoločné podanie alebo

ak vystupujú spoločne v rovnakej veci, alebo ak sú spoluvlastníkmi veci, ktorá je predmetom zdanenia,
sú povinní zvoliť si spoločného zástupcu na účely správy daní. Ak tak neurobia ani na výzvu, určí
spoločného zástupcu správca dane a vyrozumie o tom príslušné daňové subjekty. Proti rozhodnutiu o
určení spoločného zástupcu nemožno podať odvolanie.

Podľa § 55 ods. 14 Daňového poriadku povinnosť zaplatiť daň, ktorá vznikla pred smrťou fyzickej osoby,
prechádza na dediča do výšky hodnoty nadobudnutého majetku v dedičskom konaní. Povinnosť zaplatiť
daň za právnickú osobu, ktorá zanikla s právnym nástupcom, prechádza na tohto nástupcu.Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola
predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na
obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.

17. Vzhľadom na obsah žaloby, kasačnej sťažnosti a preukázaný priebeh správneho a súdneho konania
kasačný súd poukazuje na to, že v predchádzajúcom období rozhodoval senát 3S v skutkovo aj právne
obdobnej veci žalobcu C. H. (brata sťažovateľa), vedenej na Najvyššom správnom súde SR v konaní
pod sp. zn. 3Sfk/5/2024, v ktorom sa tento domáhal súdneho prieskumu totožnej Výzvy, ktorá mu bola
zároveň s U. H.B. doručená vzhľadom na ich predpokladané právne nástupníctvo v daňovom konaní

po úmrtí ich otca N. H..
18. Kasačný súd preto postupom predvídaným ustanovením § 464 ods. 1 SSP v odôvodnení svojho
rozhodnutia, ktorým sa stotožňuje so svojimi závermi vyslovenými v konaní 3Sfk/5/2024, odkazuje na
odôvodnenie tohto rozhodnutia a v príslušnom rozsahu ho uvádza. Zároveň, z dôvodu zachovania
prehľadnosti, kasačný súd ponechal číslovanie jednotlivých prevzatých bodov rozhodnutia v pôvodnom
znení:

„26. Ako nedôvodnú vyhodnotil kasačný súd aj námietku „nepresných“ a „nedostatočných“ dôvodov
rozhodnutia správneho súdu, ktoré mali viesť k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods.
1 písm. f) SSP). Povinnosti správneho súdu odôvodniť svoje rozhodnutie vo veci samej sa venoval
vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky napríklad v náleze sp. zn. IV. ÚS 1/2, II. ÚS
174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, III. ÚS 36/2010), ako aj Európsky súd pre ľudské

práva (Kraska c/a Švajčiarsko z 29.04.1993 A č. 254-B, Garcia Ruiz c/a Španielsko z 21.01.1999).
Judikatúra ESĽP ani Ústavného súdu SR pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Správny súd v predmetnej veci podrobil
riadnemu prieskumu napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup, ktorý predchádzal vydaniu tohto

rozhodnutiastým,žezáveryuvádzanévnapadnutomrozhodnutísúplnepreskúmateľnéatobezohľadu
na skutočnosť, či správny súd reagoval na všetky žalovaným uvádzané argumenty. Zároveň treba dodať,
že správny súd nie je súdom skutkovým, ale posudzovacím. Uvedené znamená, že nemá povinnosť
vykonávať dôkazy navrhnuté procesnými stranami a z tejto samotnej námietky nie je naplnený kasačný
dôvod podľa cit. ustanovenia SSP.

27. Iný zásah orgánu verejnej správy je vo všeobecnosti definovaný prostredníctvom svojho obsahu
a právnych účinkov. Obsahom iného zásahu orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri
plnení úloh v oblasti verejnej správy (napr. v procese kontroly a inšpekcie). Na rozdiel od rozhodnutia
alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom

žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia
oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Opätovne však musí ísť o oprávnenie týkajúce
sa zákonom ustanovenej pôsobnosti (plnenia úloh) orgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy.
Aj pri inom zásahu orgánu verejnej správy sa vyžaduje, aby sa tento navonok prejavil, a to priamym
dotykom na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby.

Posudzovanie existencie tohto priameho dotyku u takejto osoby, ktorá je logicky v pozícii žalobcu, je
prísne individuálne v závislosti od osobitostí konkrétneho prípadu.

28. Podľa kasačného súdu sťažovateľom špecifikované iné zásahy orgánu verejnej správy atribúty
iného zásahu orgánu verejnej správy nespĺňajú, pretože nemôže ísť o iný zásah, keďže sa jedná

o formalizovaný administratívny proces. Správny súdny poriadok jednoznačne vymedzuje, čo možno
rozumieť pod pojmom administratívne konanie. V zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP je ním procesný postup
orgánu verejnej správy pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych
a normatívnych správnych aktov. Administratívne konanie ako také však nemôže byť samostatným
predmetom prieskumu, pokiaľ nedošlo do štádia vydania meritórneho rozhodnutia alebo opatrenia. Až

v prípade preskúmavania zákonnosti týchto individuálnych správnych aktov môže správny súd pristúpiť
aj k posúdeniu zákonnosti postupu orgánu verejnej správy, ktorý ich vydaniu predchádzal.

29. Podstatou negatórnej zásahovej žaloby je domáhanie sa ochrany pred trvajúcim alebo hroziacim,
opakujúcim sa iným zásahom. Negatórny charakter tejto ochrany pritom vyplýva z úpravy rozhodnutia

správneho súdu v § 262 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého takáto žaloba smeruje k uloženiu zákazu orgánu
verejnej správy pokračovať v napadnutom inom zásahu. Negatórna zásahová žaloba pritom môže mať
aj čiastočnú reštitučnú povahu spočívajúcu v tom, že ak je to možné, má žalovaný obnoviť stav pred
iným zásahom. Len samotná hrozba iného zásahu, ktorý ešte nenastal, teda nemôže byť napadnutážalobou.Kedypritompôjdeohrozbunovéhozásahuakedyohrozbuopakujúcehosazásahu,budevždy
závisieť od okolností konkrétneho prípadu. Medzi vykonaným iným zásahom a hrozbou jeho opakovania
by však vždy mala byť vecná a časová súvislosť, ktorej existencia bude musieť byť správnym súdom

náležite vyhodnotená, aby tento mohol rozlíšiť medzi neprípustnou ochranou pred novým len hroziacim
iným zásahom a ochranou pred hrozbou opakujúceho sa iného zásahu.

30. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj predložený
administratívny spis žalovaného, konštatuje, že sa v plnej miere stotožňuje s odôvodnením kasačnou

sťažnosťou napadnutého uznesenia správneho súdu a na jeho výklad v plnom rozsahu odkazuje.
Správny súdny poriadok vymedzuje definičné znaky iného zásahu orgánu verejnej správy v § 3 ods.
1 písm. e). Na účely prejednávanej veci je relevantná úprava pred bodkočiarkou, v zmysle ktorej sa
pod iným zásahom rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým
sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby
priamo dotknuté.

31. Sťažovateľ namietal, že iným zásahom je vydanie výzvy žalovaného na ustanovenie spoločného
zástupcu. Tak, ako konštatoval správny súd, s uvedeným počíta samotná právna úprava a teda uvedené
nie je možné pojmovo zaradiť pod iný zásah. Podľa § 9 ods. 10 daňového poriadku ak urobilo niekoľko
daňových subjektov spoločné podanie alebo ak vystupujú spoločne v rovnakej veci, alebo ak sú

spoluvlastníkmi veci, ktorá je predmetom zdanenia, sú povinní zvoliť si spoločného zástupcu na účely
správy daní. Ak tak neurobia ani na výzvu, určí spoločného zástupcu správca dane a vyrozumie o
tom príslušné daňové subjekty. Cieľom uvedenej výzvy je stanoviť spoločného zástupcu, nakoľko sa
jedná o daňové konanie s viacerými účastníkmi konania v jednej veci. Samotná výzva teda nijakým
spôsobom nezasiahla do subjektívnych práv sťažovateľa. Kasačný súd nevylučuje, že v priebehu

daňového konania môže dôjsť zo strany správcu dane k nezákonnému zásahu, kedy prekročí rozsah
svojich oprávnení a faktickým úkonom zasiahne do práv a právom chránených záujmov daňového
subjektu, no takýmto zásahom nemôže byť procesný postup správcu dane v rámci administratívneho
konania predpokladaný zákonom, ani priame následky procesného postupu, ktoré zákon predpokladá.“
IV. Záver

19. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť podaná
z dôvodov v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP je nedôvodná. Kasačné námietky vyhodnotil
ako nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu. Z uvedeného
dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP, ako nedôvodnú, zamietol.
20. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 168 SSP

v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že procesne úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko
nepovažoval za preukázané splnenie zákonných podmienok.
21. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.