Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Vladimír Šalamún
Legislation area – Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoCsp/22/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125208752
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6125208752.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra
Šalamúna a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu:
A. B. C., D., IČO: XXX XX XXX, E. XX, XXX XX F., proti žalovanému G. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom I. XXX/XX, XXX XX J. K., o zaplatenie 1.271,03 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 26Csp/12/2025 – 304 zo dňa 17. apríla 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 26Csp/12/2025 – 304 zo dňa 17. apríla 2025 p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v
lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o ich výške.
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom č.k. 26Csp/12/2025 – 304 zo dňa 17. apríla 2025 Okresný
súd Lučenec (ďalej v texte aj ,,okresný súd“, resp. ,,súd prvej inštancie“) uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1.271,03 €, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.271,03 € od
08.01.2025 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a povinnosť zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu
prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania (II. výrok).
1.1 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca dňa 30.06.2020 uzatvoril so
žalovaným Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb č. XXXXXXXXXX
(ďalej ako „Zmluva o účte“), na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet č. C.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Podľa príslušných ustanovení Zmluvy o účte sa táto spravuje aj
znením Všeobecných obchodných podmienok banky (ďalej ako „VOP“) a Sadzobníkom poplatkov,
pričom žalovaný sa s ich znením pred podpisom Zmluvy o účte riadne oboznámil, čo potvrdil svojím
podpisom. Účastníci uzavreli dňa 22.08.2022 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie
na účte, ako Zmluvu uzatvorenú na diaľku - prostredníctvom služby INTERNETBANKING (ďalej ako
„Zmluva o povolenom prečerpaní“), ktorou žalobca poskytol žalovanému limit povoleného prečerpania
vo výške 1.100,00 € s variabilnou úrokovou sadzbou vo výške 19,90 % ročne. Žalovaný opakovane
porušoval Zmluvu o povolenom prečerpaní tým, že prekračoval povolený limit povoleného prečerpania,
nazákladečohožalobcapristúpilkpostupuvzmyslebodu8.9VOPaznížilžalovanémulimitpovoleného
prečerpania na 0,00 € dňa 01.10.2024. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy
vo vyššie uvedenej lehote sa žalovaný dostal do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku
na účte. Po znížení limitu na 0,00 € sa dlh žalovaného navyšoval z právneho titulu prekročenia, ktoré
upravujeustanovenie§2písm.f/austanovenie§18zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ“) a bod 3.13 VOP. Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej
povinnosti žalovaným tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istinya tento dlh nevyrovnal, žalobca zatvoril účet žalovaného č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, o čom
žalovaného informoval posledným výpisom z účtu. Žalobca vyzval žalovaného, aby svoju pohľadávku
voči nemu bezodkladne vyrovnal, to však žalovaný do podania žaloby neurobil. Žalovaná suma 1.271,03
€ predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte
žalovaného.
1.2 Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní platobným rozkazom sp. zn. 31Up/53/2025
zo dňa 05. 02.2025 uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného
rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 1.271,03 € s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.271,03 €
od 08.01.2025 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal
žalovaný v zákonnej lehote odpor. V odôvodnení žalovaný uviedol, že žalobca nesplnil ani len základnú
požiadavku, ktorou je doručenie zosplatnenia predmetného záväzku žalovanému. Ďalej namietal, že
upomínací súd rozhodol nad rámec toho, čo žiadal žalobca, keď ho zaviazal na náhradu trov, čo žalobca
nežiadal. Predmetný platobný rozkaz považoval za predčasne vydaný, nakoľko žalobca nepreukázal,
že došlo k zrušeniu zmluvy o povolenom prečerpaní v súlade s dohodnutými podmienkami v zmluve o
poskytnutí o povolenom prečerpaní ako aj ďalšími dokumentami.
1.3 V ďalšom obsahu napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol stručný priebeh konania a
zistený skutkový stav, na ktorý aplikoval ustanovenia § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 708 ods. 1 a 2 a
§ 710 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 7 ods. 1, 2 a 20, § 9 ods. 1 a 2, § 10 ods. 1 a 2 ZoSÚ,
§ 52 ods. 1, 3 a 4, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
1.4 Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že žaloba je dôvodná v celom
rozsahu. Žalobca so žalovaným dňa 30.06.2020 uzatvorili Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému zriadený bankový účet a
poskytované služby spojené s užívaním tohto účtu. Následne bola medzi stranami sporu dňa 22.08.2022
uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanému revolvingový úver s možnosťou povoleného prečerpania. Obe zmluvy súd
považoval za spotrebiteľské zmluvy v zmysle ustanovenia § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte, súd prvej inštancie považoval aj
za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 10 ZoSÚ. Po preskúmaní zmluvy súd prvej inštancie
dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom. Následne súd prvej
inštancie posúdil skutočnosť, či žalobca pri poskytovaní spotrebiteľského úveru postupoval s odbornou
starostlivosťou pri vyhodnocovaní finančných, majetkových, zárobkových pomerov žalovaného, ako
dlžníka. Skonštatoval, že žalobca, ako veriteľ pri uzatváraní zmluvy o povolenom prečerpaní so
žalovaným postupoval s odbornou starostlivosťou.
1.5 Medzi stranami sporu bola sporná skutočnosť, či žalobca riadne ukončil Zmluvu o povolenom
prečerpaní. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Výpoveďou zo dňa 31.07.2024 žalobca vypovedal
zmluvu o povolenom prečerpaní s dvojmesačnou výpovednou lehotou, ktorá začína plynúť prvým dňom
mesiaca nasledujúceho, kedy bola výpoveď doručená. Zmluva zanikne ku dňu 01.10.2024. Súčasne bol
žalovaný upozornený, že banka znížila sumu povoleného prečerpania na 0,00 €. Výpoveď povoleného
prečerpania bola žalovanému doručená prostredníctvom elektronického bankovníctva dňa 31.07.2024
(uvedené preukazuje výstup z informačného systému žalobcu č.l. 242 spisu), teda v súlade s bodom
19.8 VOP. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca zmluvu o povolenom
prečerpaní ukončil v súlade so VOP. Žalobca pred uzatvorením účtu vykonal dňa 07.01.2025 internú
účtovnú operáciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte žalovaného previedol na svoj vnútorný
výdavkový účet a následne účet žalovaného k uvedenému dňu zatvoril - zrušil. Z predloženého prehľadu
obratov vyplynulo, že celkový debet bol vo výške 53.039,45 € a žalovaný na predmetný úver uhradil
51.768,42 €. Debetný zostatok predstavuje výšku 1.271,03 €. Uvedené skutočnosti žalovaný účinným
spôsobomnepoprel,súdichpretospoukazomnaustanovenie§151ods.1CSPpovažovalzanesporné.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel.
1.6 O náhrade trov konania strán sporu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a §
262 ods. 1 CSP. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto potom súd prvej inštancie uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania. Na záver súd prvej
inštancie poznamenal, že pokiaľ žalovaný v odpore namietal, že v platobnom rozkaze upomínací súd
žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania bez toho, že by tento o ich náhradu
požiadal, tak v zmysle § 262 ods. 1 CSP súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V danom prípade žalobcovi v konaní vznikli len trovy konania vpodobe zaplateného súdneho poplatku vo výške 38,00 €, ktoré v konečnom dôsledku upomínací súd
uložil v platobnom rozkaze žalovanému zaplatiť.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v celom rozsahu odvolanie včas žalovaný, v ktorom
navrhoval,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzrušilavrátilvecsúduprvejinštancienaďalšiekonanie
a nové rozhodnutie.
2.1 V úvode poznamenal, že z predmetného rozsudku nie je zrejmé, akými úvahami súd dospel k tomu,
že návrh žalobcu je dôvodný. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.
ÚS 119/03-30 tvrdil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
2.2 Namietol, že žalobca nesplnil ani len základnú požiadavku, ktorou je doručenie zosplatnenia
predmetného záväzku žalovanému. Žalobca predložil len doručenku z listovej zásielky I., no predmetná
zásielka obsahovala výzvu na vysporiadanie prekročenia zostatku na účte. Žalobca nepreukázal, že
doručil výpoveď zmluvy o povolenom prečerpaní v dohodnutej lehote, resp. nepreukázal, že vôbec
doručoval takúto písomnosť.
2.3 V súvislosti s výrokom č. II. namietol, že z návrhu na vydanie platobného rozkazu je viac než zrejmé,
že súd rozhodol nad rámec toho čo žiadal žalobca, t.j. zaviazal žalovaného na náhradu trov, aj keď to
žalovaný nežiadal.
2.4 Zduplikoval, že žalobca vo svojom návrhu neuniesol vecné bremeno, ktorým by preukazoval
dôvodnosť a hlavne oprávnenosť svojho nároku. Upozornil na ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ktoré upravuje režim doručovanie hmotnoprávnych úkonov a ich účinnosti. V zmysle tohto
ustanovenia prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. V danom prípade
ide o tzv. teóriu dôjdenia, a teda pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie
a prevzatie písomnosti, ale je potrebné preukázať, že písomnosť sa dostane do dispozičnej sféry
adresáta. Až takýmto okamihom totiž začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Z
vyššieho uvedeného je podľa neho nesporné, že v návrhu na vydanie platobného rozkazu, resp.
rozsudku, v ktorom je povinnosť žalovaného zaplatiť určitú sumu, je potrebné uviesť zákonom
požadované listiny na preukázanie svojich tvrdení. Bez preukázania možnosti žalovaného oboznámiť sa
s obsahom citovaných písomností nemohli nastať účinky jednostranného hmotnoprávneho úkonu. Na
základe vyššie uvedeného mal za to, že predmetný rozsudok bol vydaný predčasne, nakoľko žalobca
nepreukázal, že došlo k zrušeniu zmluvy o povolenom prečerpaní v súlade s dohodnutými podmienkami
v zmluve o poskytnutí povoleného prečerpania ako aj ďalšími dokumentami.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu s poukazom na § 363 CSP uviedol, že v žalovaným podanom
odvolaní nie je uvedené, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne. V rámci odvolania nie
je uvedený ani len odkaz na paragrafové ustanovenie, na ktoré by sa žalovaný odvolával, alebo ktoré
by priblížilo dôvody, prečo žalovaný považuje rozhodnutie za nesprávne. Podľa jeho názoru odvolanie
nespĺňa zákonom stanovené náležitosti, a preto odvolací súd žiadal, aby odvolanie odmietol.
3.1 K tvrdeniam žalovaného v odvolaní uviedol, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej
inštancie a ak odvolací súd neodmietne odvolanie pre nedostatočné náležitosti, žiadal odvolací súd,
aby napadnutý rozsudok potvrdil. Žalovaný podľa neho v podaní neuvádza žiadne nové skutočnosti,
ku ktorým by žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nezaujal stanovisko. Žalovaný do odvolania
uviedol taký istý text ako do podaného odporu.
3.2 Naďalej trval na to, že žalobca si priamo prostredníctvom formulára - Návrh na vydanie platobného
rozkazu v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku.
Čo sa týka Výpovede povoleného prečerpania, táto bola žalovanému doručovaná prostredníctvom
poštového podniku a tiež prostredníctvom elektronického bankovníctva a teda bola žalovanému riadne
doručená. V uvedenom sa teda žalobca nestotožnil s tvrdeniami žalovaného, že by mu výpoveď
povoleného prečerpania nebola doručovaná a taktiež sa nestotožnil s tvrdením, že by nepredložil
dôkazy o doručovaní. Žalobca sa riadne k doručovaniu výpovede vyjadril, ozrejmil skutočnosti aj spôsob
doručovania.
4. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal.
5. V dôsledku podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP),
preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 „a contrario, lenv rozsahu odvolania žalovaného podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380
ods. 1 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
6. Odvolací súd vzhľadom na obsah spisového materiálu, ako aj dôvody odvolania konštatuje, že súd
prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci a v zmysle ustanovenia § 383 CSP je odvolací súd
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvoinštančný súd. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal
zo súdom prvej inštancie správne a náležite zisteného skutkového stavu a neboli naplnené procesné
predpoklady zo strany odvolacieho súdu doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie
pojednávanie (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3 v spojení s ustanovením § 366 CSP).
7. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie za vecne správny. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozsudku. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností,
dostatočne zistil skutkový stav a mal dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci. Dôvody, pre ktoré tak
rozhodol, správne rozobral v odôvodnení rozhodnutia, s týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje
aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Dôvody uvedené žalovaným v odvolaní nemajú za
následok zmenu napadnutého rozhodnutia. Nad rámec uvedeného k zásadným odvolacím námietkam
odvolací súd uvádza:
9. Medzi zákonom povinne vyžadované náležitosti odvolania patrí aj uvedenie odvolacích dôvodov, z
akých sa rozhodnutie považuje za nesprávne. Absencia relevantného odvolacieho dôvodu je vadou
odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Na doplnenie odvolacích dôvodov
súd prvej inštancie odvolateľa nikdy nevyzýva. Neprávoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie možno
napadnúť len z dôvodov, ktoré sú taxatívne uvedené v § 365 ods. 1 CSP. Úkony strán sporu sa
posudzujú s prihliadnutím na ich obsah (Čl. 11 CSP v spojení s § 124 ods. 1 CSP). Z obsahu odvolania
je zrejmé, že odvolanie bolo žalovaným podané z dôvodov podľa § 356 písm. b/ a f/ CSP.
10. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.271,03 €, s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 1.271,03 € od 08.01.2025 do zaplatenia titulom prekročenia na platobnom
účte žalovaného vo výške rozdielu medzi na ňom vykonanými debetnými a kreditnými obratmi. Súd prvej
inštancie žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Žalovaný s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasil,
nakoľko podľa jeho názoru žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súd prvej inštancie napadnutým
rozsudkomzasiaholdojehoprávanaspravodlivýproces,keďsvojerozhodnutienedostatočneodôvodnil
a prekročil žalobný návrh žalobcu.
11. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.
11.1 Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. uplatneným nárokom a obranou proti takému uplatneniu. Rozhodnutie súdu
musí teda obsahovať dostatočné a presvedčivé dôvody, na ktorých je založené. Účelom odôvodnenia
rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné. Také (arbitrárne) rozhodnutie
súdu odníma strane sporu možnosť uskutočňovať procesné práva a v konečnom dôsledku porušuje jej
právo na spravodlivý súdny proces pretože jej upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať
proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.11.2 Žalovaný v podanom odvolaní namietal porušenie svojho práva na spravodlivý proces v dôsledku
nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorému vyčítal, že z neho nie je zrejmé, akými
úvahami súd dospel k tomu, že návrh žalobcu je dôvodný.
11.3 Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozsudku dospel k záveru, že tento spĺňa
kritériá pre odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie napadnutého rozsudku
nevykazuje znaky nepreskúmateľnosti, v dôsledku ktorých by nebolo možné zistiť, na základe akých
dôvodov súd prvej inštancie vo veci rozhodol, a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný,
neodôvodnený, či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je
dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov vychádzal, akými úvahami sa riadil, zistené
skutkové okolnosti súd prvej inštancie náležite vyhodnotil a dospel na základe vykonaných dôkazov k
správnym skutkovým zisteniam, ktoré správne právne posúdil a svoje rozhodnutie logicky zdôvodnil.
Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá aj základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia,
vyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej
strane a právnymi závermi na strane druhej. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že jeho odôvodnenie
dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, v dostatočnom rozsahu uvádza dôvody, na ktorých je rozhodnutie
založené a obsahuje zákonom vyžadované obsahové náležitosti. Pre záver o nepreskúmateľnosti, resp.
arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, nepostačuje len skutočnosť, že strana s napadnutým
rozhodnutím a jeho dôvodmi nesúhlasí alebo ich považuje za nedostatočné. Z uvedeného dôvodu
odvolací súd nepovažoval túto odvolaciu námietku žalovaného za dôvodnú.
12. Žalovaný v podanom odvolaní namietol, že žalobca vo svojom návrhu neuniesol dôkazné bremeno,
ktorým by preukazoval dôvodnosť a hlavne oprávnenosť svojho nároku, najmä nepreukázal, že došlo
k zrušeniu zmluvy o povolenom prečerpaní v súlade s dohodnutými podmienkami.
12.1 CSP vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov a táto zásada znamená, že záver, ktorý si
sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou
jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu, pričom hodnotiaca úvaha súdu
musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a výsledok hodnotenia dôkazov majú byť súčasťou
rozsudku.
12.2 Uvedená odvolacia námietka nemá oporu vo vykonanom dokazovaní ani v odôvodnení
napadnutého rozsudku. V tejto námietke sa najviac prejavuje skutočnosť, že žalovaný pri koncipovaní
odvolania vychádzal z podaného odporu a jeho argumentácia nezohľadňuje ďalší priebeh súdneho
konania, kedy žalovaný už vo vyjadrení k odporu uvedené dôkazy preložil. Súd prvej inštancie
tieto dôkazy riadne vykonal a vyhodnotil v bode 31. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom
skonštatoval, že výpoveď povoleného prečerpania bola žalovanému v súlade s bodom 19.8 VOP
v zmysle žalobcom predloženého výstupu z informačného systému žalobcu (č.l. 242 spisu) doručená
prostredníctvom elektronického bankovníctva dňa 31.07.2024, a preto mal za preukázané, že žalobca
Zmluvu o povolenom prečerpaní ukončil v súlade so VOP.
12.3 Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom
všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Do práva na spravodlivý
procesnepatríaniprávoúčastníkakonania,abysasúdstotožnilsjehoprávnyminázormianavrhovaným
hodnotením dôkazov. Nie je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných
dôkazov, skutkových tvrdení účastníkov, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť podaného nároku,
resp. uplatnených námietok.
13. Odvolací súd preskúmal i odvolaním napadnutý II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd
prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
13.1 Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že z návrhu na vydanie platobného rozkazu je viac než
zrejmé, že súd rozhodol nad rámec toho čo žiadal žalobca, pretože zaviazal žalovaného na náhradu
trov, aj keď to žalobca nežiadal.
13.2 Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou civilného súdneho procesu. O nároku
na náhradu trov konania v zmysle § 262 ods. 1 rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o trovách konania podrobne vysvetlil v bodoch 34.
až 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací súd odkazuje a s ktorými sa stotožňuje.
Nedôvodnosť uvedenej odvolacej námietky ešte viac zvýrazňuje skutočnosť, že uvedené tvrdenie
žalovaného nemá ani oporu v súdnom spise, keď žalobca si nárok na náhradu trov konania uplatnil
priamo v časti E. návrhu na vydanie platobného rozkazu (č.l. 3 druhá strana súdneho spisu).13.3 V nadväznosti na vecnú správnosť odvolaním napadnutého I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie,
odvolací súd, ako vecne správny posúdil aj závislý výrok, ktorým súd prvej inštancie v súlade so zásadou
úspechu v spore vyplývajúcou z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP rozhodol o trovách prvoinštančného
konania. Možno skonštatovať, že súd prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa
správnych ustanovení CSP a tieto správne aplikoval.
14. Sumarizujúc vyššie uvedené dôvody, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
spôsobilé privodiť zmenu ani zrušenie napadnutého rozsudku. Keďže je napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v meritórnom I. výroku, ako aj v II. výroku o trovách konania vecne správny, odvolací súd ho
postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, § 262
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalovaného, tento nebol
úspešný ani sčasti, keď odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
Celý procesný úspech v odvolacom konaní tak prináleží žalobcovi, ktorý sa k odvolaniu i vyjadroval. S
poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP odvolací súd uložil žalovanému, ako procesne neúspešnej
strane sporu v odvolacom konaní, povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým
rozhodne o trovách konania.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.