Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/74/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124442407
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124442407.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore
žalobcu A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. C., právne zastúpenému
Mgr. Michal Kurnota, advokátom, so sídlom Páľovská 400/5, 027 21 Žaškov, IČO: 53 423 992, proti
žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05
Bratislava, IČO: 31 595 545, o žalobe na úhradu sumy 334,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7C/10/2025-67 zo dňa 29. apríla 2025, ako súdu
prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 334,20 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 334,20 Eur od 07. 07. 2024 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti
uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom sp. zn. 7C/10/2025 z 29. 04. 2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“)
zamietol žalobu žalobcu (I. výrok) a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 % (II. výrok).
1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného
rozkazu v upomínacom konaní domáhal od žalovaného úhrady sumy 334,20 Eur s príslušenstvom.
Návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil tým, že dňa 28. 04. 2024 došlo k poškodeniu jeho
majetku (garážových dverí), a to osobným motorovým vozidlom, ktorého držiteľom v čase poškodenia
bol F. G., ktorý mal v čase škodovej (resp. poistnej) udalosti uzatvorenú platnú poistnú zmluvu (o
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) so žalovaným. Žalobca

v návrhu na vydanie platobného rozkazu preukazoval naplnenie zákonom stanovených podmienok
v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“).
V návrhu žalobca konštatoval, že zo strany žalovaného došlo k protiprávnemu kráteniu uplatneného
nároku na náhradu škody v súvislosti s amortizáciou poškodenej brány a následnej likvidácii škodovej
udalosti úhradou krátenej sumy 334,20 Eur oproti skutočne vynaloženým nákladom žalobcom na opravu
poškodenej brány.

1.2 Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie právne posúdil vec podľa § 4, § 15 zákona o PZP, §
442, § 443 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 19, § 255 a § 262 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).1.3 Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. S poukazom na ustanovenie § 443 OZ uviedol, že
pre určenie výšky škody je rozhodujúca cena veci v čase, keď bola poškodená, pričom pri určení
ceny sa vychádza z cenového predpisu, prípadne z ceny nadobúdacej, s prihliadnutím na jej pokles

vyplývajúci z jej veku, amortizácie, funkčnosti, atď., ako aj s prihliadnutím na prípadný vzrast (ceny),
ktorý nastal následkom zhodnotenia veci. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že
garážovábrána,ktorábolanásledkomškodovejudalostipoškodená,bolavužívaníodroku2009,pričom
k jej poškodeniu došlo až v roku 2024. Je nesporné, že vzhľadom na dobu jej užívania a fungovania
(2009 – 2024), došlo k zníženiu reálnej hodnoty poškodenej brány. Súd prvej inštancie preto mal za

to, že žalovaný správne v zmysle aktuálnej právnej úpravy pristúpil k odpočtu amortizácie za účelom
zistenia ceny poškodeného segmentu v čase jeho poškodenia. Súd prvej inštancie podporne poukázal
na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/200/2011 a sp. zn. 5Cdo/89/2008,
ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/597/2015. Vo vzťahu k rozhodnutiu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/48/2012, na ktoré poukázal žalobca, uviedol, že
toto rozhodnutie sa týka náhrady škody na motorovom vozidle vzniknutej v dôsledku dopravnej nehody

a riešenia otázky amortizácie, pri takomto prípade náhrady škody. Toto rozhodnutie nie je použiteľné
na daný spor, pretože poškodenie motorového vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná
oprava použitím nových náhradných dielov motorové vozidlo nezhodnocuje. Na rozdiel od motorových
vozidiel,pripoškodenínehnuteľnosti,resp.akýchkoľveksegmentovstavby,opravounehnuteľnosti,resp.
stavby, sa ich cena zvyšuje, najmä keď dôjde k zásadnejšej rekonštrukcii. Pokiaľ žalobca argumentoval

nesprávnym výpočtom amortizácie a tým i znížením náhrady škody z poistného plnenia, súd prvej
inštancie skonštatoval, že toto tvrdenie žalobcu zostalo výlučne v rovine tvrdení. Na rozdiel od žalobcu
však žalovaný dokladoval spôsob výpočtu amortizácie a tým i zníženie náhrady plnenia zo škodovej
udalosti výpočtom amortizácie. Rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoCsp/14/2023, na ktoré
žalobca poukazoval, nie je podľa názoru súdu prvej inštancie v rozpore s posúdením veci súdom

prvej inštancie, nakoľko toto len konštatuje možnosť produkovania ďalšieho dôkazného prostriedku „v
tomto smere“, čo však žalobca v konaní nerealizoval. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo v konaní. Keďže príslušenstvo
pohľadávky zdieľa osud pohľadávky, tak súd prvej inštancie zamietol žalobu v celom rozsahu.
1.4 O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle zásady úspechu (§ 255 CSP) tak, že

žalovanému ako úspešnej strane konania priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

2. Žalobca v odvolaní podanom proti napadnutému rozsudku v celom rozsahu za použitia odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP vyjadril nesúhlas s napadnutým rozsudkom a uviedol,

že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobe vyhovie. Žiadal tiež priznať nárok na náhradu trov konania.
2.1 Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci vychádzal

z judikatúry, ktorá je neaktuálna a bola rozhodovacou praxou prekonaná. Aktuálna rozhodovacia prax
poukazuje na to, že účelom náhrady škody má byť navrátenie veci do funkčného stavu (ako pred
poškodením), teda na „amortizáciu“ sa neprihliada. Žalobca zdôraznil rozhodnutia, na ktoré poukázal
v prvoinštančnom konaní, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Obo/15/2017, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/28/2024 a rozhodnutie Krajského

súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/110/2023. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku riadne nevysvetlil,
prečo závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/48/2012
nemožno aplikovať na daný spor.
2.2 Žalobca si podanou žalobou uplatňoval nárok na opravu veci, t. j. uvedenie veci do stavu jej
funkčnej podstaty. Žalobca uviedol, že spornou skutočnosťou medzi stranami sporu bola výlučne výška

náhrady škody. Poistná (škodová) udalosť nebola sporná. Podstatou náhrady škody je zabezpečenie,
aby poškodený mohol opäť plnohodnotne užívať poškodenú vec – v tomto prípade, aby žalobca mohol
plnohodnotne používať funkčnú bránu. V dôsledku jej poškodenia žalobca o túto majetkovú hodnotu
prišiel. Žalobca dal poškodenú bránu opraviť v spoločnosti H., I. (dodávateľ brány), pričom na základe
vykonaných opráv vystavila táto spoločnosť žalobcovi faktúru vo výške 635,94 Eur. Skutočnú škodu

tak predstavujú všetky náklady vynaložené na uvedenie veci do stavu pred vznikom škodovej udalosti.
Vykonanou opravou žalobca nedosiahol nič viac, než uvedenie veci do pôvodného stavu – t. j. uvedenie
brány do funkčného stavu. Žalobca mal pred udalosťou poškodenú bránu, táto bola proti jeho vôli
znefunkčnená v dôsledku škodovej udalosti, jeho vôľou pri uplatňovaní nároku na náhradu škodyu žalovaného nebolo zhodnotenie veci, ale výlučne uvedenie brány do pôvodného stavu. Žalobca
uviedol, že síce nespochybňuje, že za určitých okolnosti môže dôjsť v dôsledku opravy k zhodnoteniu
veci, avšak nemožno automaticky tvrdiť, že pri hnuteľných veciach sa vždy počíta s výškou škody tak,

aby sa nahradila hodnota novej veci iba pri novej veci a pri nehnuteľných sa má zohľadniť amortizácia.
Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že opravou brány nebolo dosiahnuté nič iné, než
uvedenie brány do stavu funkčnosti, nedošlo k zlepšeniu jej funkčnosti tým, že by napr. stará brána
vyžadujúca manuálne otváranie bola vymenená za elektronickú bránu. Žalobca sa tak dostal do situácie,
keď aj napriek tomu, že neporušil žiadnu právnu povinnosť, je nútený vynaložiť vlastné finančné

prostriedky na to, aby mohol bránu používať tak, ako pred škodovou udalosťou. Žalobca v podanom
odvolaní podporne poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 10/2016,
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/136/2021 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 5Cob/10/2022, ktoré možno aplikovať aj na daný prípad a ktoré fakticky pojednáva o úplne totožnom
prípade – t. j. o poškodení brány prevádzkou motorového vozidla.
2.3 Čo sa týka výšky náhrady škody, žalobca uviedol, že preukázal na základe predloženej faktúry

a úhrady fakturovanej sumy účelne vynaložené náklady na opravu poškodenej garážovej brány, ktoré
žalovaný relevantným spôsobom nespochybnil. Je preto zrejmé, že uniesol dôkazné bremeno. Pokiaľ
súd prvej inštancie dôvodil, že žalovaný dokladoval spôsob výpočtu amortizácie a tým i zníženie náhrady
plnenia z poistnej udalosti výpočtom amortizácie, tak s týmto nemožno podľa názoru žalobcu súhlasiť.
Žalovaným produkovaný výpočet nemôže obstáť a možno konštatovať, že žalovaný neuniesol dôkazné

bremeno pri výpočte amortizácie a tým i zníženie náhrady plnenia z poistnej udalosti. Žalovaný rozsah
krátenia poistného plnenia nijako neodôvodnil a ani neuviedol zákonný podklad, podľa ktorého pri
výpočte postupoval.

3. Žalovaný sa v odvolacom konaní nevyjadril, hoci mu na to bol poskytnutý príslušný procesný priestor.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa §
34 ods. 1 CSP, preskúmal vec v celom rozsahu, z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1
CSP a mimo nich v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle § 380 ods. 2 CSP, ktoré
vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP z dôvodu nenaplnenia

zákonných podmienok pre jeho nariadenie a napadnutý rozsudok zmenil v zmysle § 388 CSP, pretože
neboli naplnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

5.Vzmysleustanovenia§383CSPjeodvolacísúdviazanýskutkovýmstavomtak,akohozistilsúdprvej
inštancie, odvolací súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového

stavu; procesné predpoklady doplňovať alebo zopakovať dokazovanie zo strany odvolacieho súdu
naplnené neboli.

6. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný
ako rozsahom odvolania (§ 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolateľ

v podanom odvolaní fakticky svojim dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu, preto odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu
viazanosti odvolania a jeho dôvodmi. Ne/dostatok procesných podmienok skúma odvolací sud ex offo
(§ 380 ods. 2 CSP).

7. Odvolací súd úvodom konštatuje, že nevzhliadol žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. d) CSP. Žalobca v podanom odvolaní nevymedzil konkrétne okolnosti, v ktorých má tento
odvolací dôvod spočívať, t. j. v čom spočívajú iné vady konania, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie súdu prvej inštancie. Všetky námietky žalobcu uvedené v odvolaní možno subsumovať
pod odvolacie dôvody uvedené v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalobca tým, že v

lehote na podanie odvolania nekonkretizoval odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, vlastne
ho neuviedol. Rovnaký názor zastávajú aj autori Veľkého komentára k CSP: „Odvolanie musí byť
niektorou (prípadne viacerými) z uvedených vád odôvodnené (§ 363), čo znamená, že nestačí formálne
citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t. j. v akom konkrétnom pochybení
(vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,

Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Veľký komentár. Praha:
C. H. Beck, 2016, s. 1237). Taktiež v zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
IV. ÚS 90/2019 iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce na to,aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť vecným preskúmaním správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov.

8. Žalobca v podanom odvolaní namietal aj nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvej inštancie. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd
dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel
formálnej logiky. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je

chybou aplikácie práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t. j.
náležitý právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval,
alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery.
8.1 Relevantné skutkové zistenia súdu prvej inštancie a skutkový stav veci, z ktorého v súlade s
ustanovením § 383 CSP vychádzal aj odvolací súd, je možné zhrnúť nasledovne: Dňa 28. 04. 2024 došlo
k poškodeniu garážových dverí (brány) garáže vo vlastníctve žalobcu. Predmetná garáž je evidovaná na

liste vlastníctva č. XXXX, vedeným Okresným úradom Žiar nad Hronom, okres, obec a k. ú D. E. C., súp.
č. XXX, vchod č. XX. Garážové dvere boli poškodené prevádzkou motorového vozidla, ktorého držiteľom
v čase poistnej (škodovej) udalosti bol F. G., ktorý mal v rozhodnom období so žalovaným uzavretú
zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Medzi držiteľom motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola poškodená garážová brána

garáže vo vlastníctve žalobcu a žalovaným teda v rozhodnom období existovala platná a účinná zmluva
o tzv. povinnom zmluvnom poistení. Žalovaný v konaní účinne nepoprel žalobcom tvrdenú skutočnosť,
že v dôsledku poistnej udalosti musel vynaložiť náklady nutné na opravu poškodenej garážovej brány,
ktoré súvisia s jej uvedením do pôvodného stavu. Opravu na základe dohody so žalobcom vykonala
spoločnosť H., I., Kremnica, ako pôvodný dodávateľ brány, pričom žalobcovi vystavila faktúru vo

výške 635,94 Eur s DPH, ktorú žalobca v plnom rozsahu uhradil. Žalobca si uplatnil škodu v rozsahu
vyfakturovanej sumy u žalovaného (oznámil poistnú udalosť). Žalovaný poistnú udalosť viedol pod
č. XXXXXXXXXX. Žalovaný listom Oznámenie o poistnom plnení z 21. 06. 2024 informoval žalobcu
o ukončení likvidácie poistnej udalosti tak, že priznal žalobcovi plnenie vo výške 301,74 Eur, pričom
uviedol, že z plnenia bol vykonaný odpočet za opotrebenie (brány v rozmedzí rokov 2009 až 2024),

preto žalobcovi nepriznal poistné plnenie v plnom rozsahu. Rozdiel medzi vyfakturovanou sumou
a žalobcovi žalovaným priznaným poistným plnením predstavuje sumu 334,20 Eur. Žalobca sa teda
žalobou domáhal doplatenia náhrady nákladov vynaložených na opravu garážovej brány poškodenej
pri poistnej udalosti, ku ktorej došlo dňa 28. 04. 2024, konkrétne odpočítanej amortizácie spolu v sume
334,20 Eur, ktorú žalovaný žalobcovi nepriznal po ukončení likvidácie poistnej udalosti. Skutkový stav

zistil súd prvej inštancie správne, odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP neobstojí.

9. Odvolací súd po preskúmaní obsahu podaného odvolania a predloženého spisu dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci dospel k záveru,
že žalovaný správne pri likvidácii poistnej udalosti pristúpil k odpočtu amortizácie za účelom zistenia

ceny poškodeného segmentu v čase jeho poškodenia. Súd prvej inštancie vychádzal z právneho
názoru, že skutočnou škodou je fakturovaná suma za opravu brány znížená o amortizáciu poškodenej
veci zabudovanej do nehnuteľnosti, pretože opravou takejto veci sa cena nehnuteľnosti zvyšuje.
Súd prvej inštancie podporne poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Cdo/200/2011, 5Cdo/89/2008 a na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

12Co/597/2015. Súd prvej inštancie odmietol prihliadnuť na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Obdo/48/2012.
9.1 Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 289/2017 z 21. 11. 2017 má súd
poznať vlastnú judikatúru, t. j. aj rozhodnutia iných sudcov (resp. senátov) toho istého súdu, a tieto
rozhodnutia zohľadniť bez toho, či na ňu samotné strany poukazujú. Odvolací súd konštatuje, že

pozná rozhodovaciu činnosť vlastného súdu a je oboznámený s obsahom rozhodnutia Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/597/2015 z 31. 05. 2017, ktorého závery súd prvej inštancie pretavil do
odôvodnenia napadnutého rozsudku. Pri právnom posúdení veci senát 12Co vychádzal z rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/89/2008 a sp. zn. 5Cdo/200/2011. Krajský súd
v tomto rozhodnutí dospel k (vlastnému; subjektívnemu) záveru o tom, že „opravou“ nehnuteľnosti,

resp. jej zásadnou rekonštrukciou, sa hodnota nehnuteľnosti zvyšuje, a to na rozdiel od motorových
vozidiel, ktorých hodnota sa každou vykonanou opravou znižuje. V súvislosti s povinnosťou súdu poznať
vlastnú judikatúru odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 7Cdo/3/2023 z 29. 05. 2024, z ktorého vyplýva, že poznanie judikatúry vlastného súdu neznamenápovinnosť iného senátu prevziať názor vyslovený iným senátom, ak sa s ním nestotožňuje, iba povinnosť
svoj odklon odôvodniť. Na margo uvedeného tiež odvolací súd poukazuje (mutatis mutandis) na právny
názor vyplývajúci z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/213/2022 z 29.

05. 2024, podľa ktorého požiadavka jednotného rozhodovania je daná len v prípadoch skutkovo a
právne identických. V kontexte uvedeného odvolací súd zdôrazňuje rozdielnosť skutkového stavu
v preskúmavanej veci a veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 12Co/597/2015.
9.2 Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/89/2008 24. 03. 2010 uviedol,
že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá vznikla

žalobcovi poškodením elektronického zariadenia (priecestné zabezpečovacie zariadenie). Najvyšší súd
konštatoval,žeelektronickézariadenie,ktorébolopoškodenékonanímžalovaného,bolovecoupoužitou
a opotrebovanou, už po dobe životnosti, malo len tzv. úžitkovú hodnotu, preto bolo potrebné zohľadniť,
že hodnota poškodeného elektronického zariadenia sa po jeho oprave zhodnotila. Skonštatoval tiež,
že súd správne vychádzal pri stanovení ceny elektronického zabezpečovacieho zariadenia z vyhlášky
č. 255/2002 Z. z. Najvyšší súd uviedol, že bolo potrebné vychádzať z nákladov na uvedenie veci

do pôvodného stavu poškodenej veci, ktorej cena v dôsledku amortizácie bola nízka. V uvedenom
rozhodnutí najvyšší súd poukázal na rozhodnutie, údajne uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) pod R č. 57/2003, z ktorého má vyplývať, že
pri škode na veci opotrebovanej alebo použitej sa vychádza z názoru, že pri vynaložení určitej čiastky
na opravu veci je od tejto čiastky potrebné odrátať čiastku zodpovedajúcu zhodnoteniu veci oproti jej

stavu pred poškodením. Pokiaľ sa vykonanou opravou (napr. výmenou súčiastok) vec oproti pôvodnému
stavu zhodnotila, od nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu sa odráta čiastka predstavujúca
toto zhodnotenie.
9.3 V rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/200/2011 z 26. 04. 2012 najvyšší súd takisto s poukazom na rozhodnutie,
ktoré má byť údajne zverejnené v Zbierke pod R 57/2003, uviedol, že v danom spore žalovaný titulom

povinného zmluvného poistenia likvidoval škodu, ktorá vznikla poškodenému poškodením hnacieho
dráhového vozidla. Obdobne ako v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/89/2008, najvyšší súd konštatoval, že
hnacie dráhové vozidlo, ktoré bolo poškodené, bolo vecou použitou a opotrebovanou, preto bolo
potrebné zohľadniť, že hodnota poškodeného hnacieho dráhového vozidla sa po jeho oprave zhodnotila.
Najvyšší súd dospel k záveru, že súd správne pri stanovení ceny hnacieho dráhového vozidla vychádzal

z vyhlášky č. 492/2004 Z. z. Obdobne ako vo veci vedenej pod sp. zn. 5Cdo/89/2008 najvyšší súd dodal,
že odvolací súd rozhodol vo veci v súlade s platným a účinným právom, ako aj v súlade s judikatúrou
dovolacieho súdu. Ďalej uviedol, že výklad, v zmysle ktorého rozsah náhrady škody má umožniť účelovú
a primeranú obnovu štruktúry majetku poškodeného, aby mohol byť naďalej užívaný v takej miere
a takým spôsobom ako pred poškodením, by mohol vo viacerých prípadoch viesť k bezdôvodnému

obohateniu na strane poškodeného. Poškodený by tak mohol po oprave veci získať vec vo vyššej
hodnote, ako mala pred poškodením, čo nie je v súlade s právnym inštitútom náhrady škody.
9.4 V zmysle čl. 2 ods. 2 CSP je povinnosťou súdu rozhodovať v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít. Ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (dovolacieho súdu) treba rozumieť stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré

sú (ako judikáty) publikované v Zbierke. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu,
alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré (viaceré – pozn.
odvolacieho súdu) neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté
v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne

nadviazali (R 71/2018). Rozhodnutie najvyššieho súdu, na ktoré senát 5Cdo vo vyššie uvedených
rozhodnutiachpoukázal,publikovanévZbierkepodRč.57/2003,nezakladáustálenúrozhodovaciuprax
najvyšších súdnych autorít, ktorú by bolo možné aplikovať na daný spor, keď právna veta tohto judikátu
znie: „Právo na vydanie nehnuteľnosti uplatnené v prekluzívnej lehote na pozemkovom úrade zaniklo, ak
reštituentka nepredložila príslušnému pozemkovému úradu dôkazy o uplatnenom reštitučnom nároku

v hmotnoprávnej lehote do 31. decembra 1995, a to aj v prípade, ak by bolo pravdivé tvrdenie
reštituentky, že jej matka nadobudla podiel v pasienkovom spoločenstve po jej prvom manželovi.“, t. j.
má absolútne odlišný skutkový a právny základ než preskúmavaná vec.
9.5 Odvolací súd nevidí dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie nemohol analogicky prihliadnuť aj na
závery vyplývajúce z rozhodnutia sp. zn. 2Obdo/48/2012. Len okrajovo odvolací súd uvádza, že pokiaľ

si dva alebo viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu odporujú pri posúdení rovnakej otázky, ohľadne
ktorejneexistujeustálenározhodovaciapraxnajvyššíchsúdnychautorít,takjestvujepotrebapreferencie
záverov vyplývajúcich z toho rozhodnutia, ktoré bolo vydané „najneskôr“, nakoľko práve ono rozhodnutiev čo najväčšej miere reflektuje časovému posunu z hľadiska vývoja materiálnych prameňov práva
(podmienok v spoločnosti) a tiež v aspekte vývoja právnej vedy (doktríny).
9.6 Najvyšší súd Slovenskej republiky v neskoršom rozhodnutí vedenom pod sp. zn. 2Obdo/48/2012

z 28. 03. 2013, v ktorom riešil otázku zásadného právneho významu, či vzhľadom na ustálenú judikatúru,
v zmysle ktorej pri škode spôsobenej na starších opotrebovaných vozidlách je potrebné odrátať
amortizáciu u tých nových častí a súčiastok vozidla zamontovaných do nich pri oprave, ktorými sa
hodnota vozidla po oprave zvýšila, je možné prijať taký výklad ustanovenia § 442 ods. 1 a 3 OZ aj
pod vplyvom nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2221/07, že sa poškodenému

musí uhradiť plná cena opravy, ktorá slúžila na uvedenie motorového vozidla do pôvodného stavu
konštatoval, že súd správne s poukazom na zmysel a účel ustanovení § 442 a § 443 OZ vyložil tieto
ustanovenia tak, že škoda, ktorá vznikla v dôsledku dopravnej nehody, vykonanej opravy poškodeného
vozidla, predstavuje hodnotu vynaložených nákladov na opravu motorového vozidla, bez zohľadnenia
amortizácie pri tých náhradných dieloch, ktoré boli do vozidla zamontované ako nové. Najvyšší súd
dôvodil, že poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava v použití nových

náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidla
poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie poškodeného len viedlo ku
tomu, aby obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou a k vynaloženiu nákladov na
vykonanú opravu bol poškodený donútený dopravnou nehodou. Poškodenému musí byť kompenzovaná
ujma, ktorá mu vznikla z dopravnej nehody, za súčasného stavu, že žalovaný a ani vedľajší účastník na

strane žalovaného nepreukázali, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t. j. že by na opravu vozidla
boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, resp. že by nové
diely s opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady
neminem laedere (nikoho nepoškodzovať). Účelom zákona a súdneho konania je taký postup, aby sa
poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode so spravodlivým

výkladom zákona, ako aj s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri
rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu.
9.7 Výkladom pojmu skutočná škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 OZ sa zaoberal dovolací
súd aj v rozhodnutí z 25. 06. 2025 sp. zn. 3Cdo/74/2024, keď dovolateľka namietala nesprávnu
interpretáciu pojmu skutočná škoda. Dovolateľka v uvedenej veci vzniesla námietky voči vyslovenému

názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici, že pri určení výšky náhrady škody spôsobenej požiarom
na nehnuteľnosti je potrebné vychádzať zo znalcom určenej sumy potrebnej na opravu poškodenej
veci, v ktorej sume je zohľadnená aj miera opotrebenia nehnuteľnosti. Dovolateľka s poukazom
na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/89/2008, 5Cdo/200/2011
argumentovala, že pri škode vzniknutej na veci použitej a čiastočne opotrebovanej, musí byť prihliadnuté

k všeobecnej cene veci v dobe poškodenia a k rozsahu poškodenia, pričom od čiastky vyjadrujúcej
náklady na opravu veci, musí byť odpočítaná čiastka zodpovedajúca zhodnoteniu veci jej opravou oproti
pôvodnému stavu, v opačnom prípade by poškodenému vzniklo bezdôvodné obohatenie zhodnotením
veci, pokiaľ by opotrebované súčasti boli nahradené súčasťami novými. Dovolací súd odpoveď na
položenú otázku (výklad pojmu skutočná škoda) neodpovedal z dôvodu, že žalovaná ani v tej veci

(rovnako ako v tejto, odvolacím súdom prejednávanej veci) neuniesla dôkazné bremeno ohľadom jej
tvrdení o zhodnotení nehnuteľností poškodeného vykonanou opravou.
9.8 Pokiaľ súd prvej inštancie prevzal závery vyplývajúce z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 12Co/597/2015 v tom, že v prípade opravy nehnuteľností, resp. stavieb, dochádza
(najmä výraznou rekonštrukciou) „logicky“ a de facto automaticky k zvýšeniu ich hodnoty, tak odvolací

súd uvádza, že v konaní nebolo tvrdené ani súdom prvej inštancie zistené, že opravou poškodenej
garážovej brány došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti, v ktorej je garážová brána zabudovaná. Odvolací
súd zdôrazňuje, že strana sporu má v konaní povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Platí, že strana
sporu musí produkovať také tvrdenia a dôkazy, ktoré vyznievajú v jej prospech. Rovnako ako má
poškodený (žalobca) povinnosť preukázať základ a rozsah svojho nároku, tak aj žalovaný (škodca

alebo poisťovňa), ktorý v konaní tvrdí, že opravou poškodenej opotrebovanej veci použitím nových
(náhradných) dielov došlo k navýšeniu jej obvyklej trhovej hodnoty, má povinnosť toto rozhodujúce
skutkové tvrdenie preukázať.

10. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že

žalobca v konaní preukázal škodovú udalosť, vznik škody, jej rozsah a príčinnú súvislosť medzi škodou
a (škodovou) udalosťou. V konaní nebolo sporné, že prevádzkou motorového vozidla osobou, ktorá
mala v rozhodnom období platne a účinne uzavretú zmluvu o tzv. povinnom zmluvnom poistení, došlo
k poškodeniu garážovej brány garáže vo vlastníctve žalobcu, čím došlo k znefunkčneniu tejto veci. Čosa týka rozsahu vzniknutej škody, žalobca jednoznačne na základe predloženej faktúry, ako aj následnej
úhrady tejto faktúry, preukázal účelne vynaložené náklady na opravu poškodenej veci. V konaní nebolo
sporné,žežalobcaprávevdôsledkupoškodeniaveciprevádzkoumotorovéhovozidla,ktoréhodržiteľom

bola osoba poistená u žalovaného, bol nútený dať si poškodenú vec v jeho vlastníctve opraviť za účelom
navrátenia poškodenej veci do technického stavu (funkčnosti) pred škodovou udalosťou. Žalovaný
v konaní účinne nepoprel tvrdenie žalobcu, že opravou poškodenej veci mienil výlučne navrátiť túto
vec do pôvodného stavu (technickej funkčnosti). Žalovaný v konaní netvrdil, že by žalobca vykonanou
opravou mienil dosiahnuť zlepšenie či už úžitkových alebo iných technických vlastností poškodenej veci.

Netvrdil ani len to, že navrátenie poškodenej veci bolo možné dosiahnuť iným spôsobom než napr.
opravou za súčasného použitia nových (náhradných) dielov. V konaní tak podľa názoru odvolacieho
súdu bolo preukázané, že žalobca konal pri oprave poškodenej veci v nevyhnutnom rozsahu a účelne.
10.1 Náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu
skutočnej škody. Naturálna reštitúcia (opravou) spočíva v navrátení veci do (technického, užívacieho)
stavu, v akom bola pred poškodením. Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky ústavno-právna

podstata náhrady majetkovej ujmy spočíva v požiadavke, aby znehodnotenie majetku spôsobené
protiprávnym konaním zaväzovalo škodcu (resp. poisťovateľa namiesto škodcu v zmysle zákona o PZP
– pozn. odvolacieho súdu) na také plnenie, ktoré bude viesť v maximálnej možnej miere k eliminácii
negatívnych majetkových dôsledkov spôsobených poškodenému (pozri nález ústavného súdu sp. zn.
PL. ÚS 10/2016). Pokiaľ oprava smeruje k uvedeniu poškodenej veci do stavu pred škodovou udalosťou,

tak na výšku škody nemôže mať vplyv zhodnotenie veci z hľadiska navýšenia jej trhovej hodnoty. Výšku
škody preto nie je možné robiť závislou na tom, či poškodený vykonaním nevyhnutných opráv pri použití
nákladnejších (nových) materiálov vec (z hľadiska obvyklej trhovej hodnoty) zhodnotil alebo nie, pretože
uvedená okolnosť nemá príčinnú súvislosť s príčinou vzniku škody (Števček, M., Dulak, A., Bajánkova,
J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 – 450. 2 vydanie. Komentár.

Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1639). Nemenej podstatnou je okolnosť, že poškodenému zhodnotenie
poškodenej veci bolo vnútené, nepristúpil k nemu dobrovoľne, ale v dôsledku jej poškodenia. Vynútenou
opravou poškodenej veci nedošlo k zjavnému prínosu pre žalobcu ako poškodeného, keďže nebolo
v konaní preukázané ani tvrdené, že by oprava poškodenej veci zvýšila jej úžitkové vlastnosti, a to bez
ohľadu na vek či trhovú hodnotu poškodenej veci. Poškodený nekonal excesívne tak, že by napr. nechal

poškodenú vec opraviť nad rámec (rozsah) vzniknutej škody a následne si opravu v celom rozsahu
uplatnil u žalovaného. Ak sa poškodený chová ekonomicky racionálne, nie excesívne, nie je možné
považovaťzanespravodlivéto,žesadožadujenáhradyškodyvrozsahu,vakomboldonútenýškodovou
udalosťou vynaložiť náklady na opravu poškodenej veci. Skutočnú škodu s poukazom na zistené
skutočnosti predstavujú všetky náklady vynaložené účelne a v nevyhnutnom rozsahu na uvedenie

poškodenejvecidostavupredvznikomškodovejudalosti.Vzhľadomnauvedenémápotomodvolacísúd
za to, že škoda, ktorá nastala na strane žalobcu z titulu nákladov na vykonanú opravu (vo vyfakturovanej
a uhradenej výške) je skutočnou škodou, vzniknutou vynaložením nákladov na opravu poškodenej veci,
a to za účelom navrátenia poškodenej veci do stavu (funkčnosti) pred škodovou udalosťou.
10.2 Odvolací súd ďalej konštatuje, že žalovaný hodnoverne nepreukázal v akom rozsahu (v akej

výške) mala byť poškodená opotrebená vec alebo nehnuteľnosť, v ktorej je zabudovaná, opravou
zhodnotená. Pokiaľ žalovaný do konania predložil tabuľku výpočtu amortizácie vyhotovenú likvidátorom
poistnej udalosti, tak odvolací súd zdôrazňuje, že tento dôkaz zhodnotenie poškodenej veci opravou
nepreukazuje. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nenavrhol vykonať iné dokazovanie, ktoré
by hodnoverným spôsobom toto jeho tvrdenie o zhodnotení opotrebovanej veci preukazovalo. Nie je tak

preukázané tvrdenie žalovaného, že by sa mal žalobca na jeho úkor obohatiť, ak by mu bolo vyplatené
poistné plnenie v uplatnenej výške, keďže žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojho
tvrdenia ohľadne navýšenia hodnoty poškodenej opotrebenej veci v dôsledku vykonanej opravy. Súd
prvej inštancie v tomto smere podľa názoru odvolacieho súdu dospel k nesprávnemu právnemu záveru
o tom, čo predstavuje skutočnú škodu, ktorá sa má žalobcovi nahradiť. Žalobca doloženou faktúrou

spoločnosti H., I., Kremnica, preukázal akú sumu musel vynaložiť na opravu poškodenej brány. Žalovaný
rozsah potrebnej opravy nespochybnil, nevzniesol námietky voči účelnosti a fakturovanej cene opravy,
netvrdil, že oprava nesmerovala len k oprave následkov poškodenia brány jeho poistencom a netvrdil
a nepreukázal, že došlo k jej zhodnoteniu opravou oproti pôvodnému stavu. Cenu poškodenej brány
v čase jej poškodenia ani neuviedol. Zníženie poistného plnenia odôvodnil odpočtom 80,74 % z hodnoty

materiálu potrebného na opravu, uvedenej vo faktúre sumou 413,95 Eur. Za takto zisteného skutkového
stavu považuje odvolací súd za zodpovedajúce spravodlivému výkladu zákona, § 442 ods. 1 a § 443
OZ taký výklad, ktorý zabezpečí poškodenému plnú kompenzáciu vzniknutej škody (podľa rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo 48/2012). Žalovaný pri zistenom skutkovomstave súdom prvej inštancie nemal dôvod znížiť poistné plnenie, keď nebolo preukázané, že výplatou
celej uhradenej sumy za opravu poškodenej brány by sa žalobca bezdôvodne obohatil. Tieto úvahy
viedli odvolací súd k zmene rozsudku súdu prvej inštancie inštancie pre odlišné právne posúdenie veci

v otázke, čo sa považuje za skutočnú škodu v zmysle § 442 ods. 1 OZ.
10.3 V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP je poisťovateľ povinný uhradiť za škodcu
nárok žalobcu na náhradu škody vzniknutej poškodením. Poškodený je oprávnený nárok na náhradu
škody uplatniť priamo u poisťovateľa, je povinný nárok preukázať. Poisťovateľ je za splnenia zákonných
podmienok povinný uplatnený a preukázaný nárok na náhradu škody poškodenému uhradiť. Odvolací

súd sa s poukazom na uvedené nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný správne
pristúpil k odpočtu amortizácie za účelom zistenia ceny poškodeného segmentu v čase jeho poškodenia
a v tomto dôsledku krátil žalovanému poskytnuté poistné plnenie. Škodca mal v rozhodnom čase so
žalovaným uzavretú platnú a účinnú zmluvu o tzv. povinnom zmluvnom poistení, žalobca nesporne
uplatnil svoj nárok u žalovaného riadne a včas, pričom preukázal svoj nárok na náhradu škodu vzniknutej
poškodením veci v jeho vlastníctve. Žalovaný ako poisťovateľ mal v zmysle relevantných ustanovení

zákona o PZP povinnosť žalobcovi vyplatiť preukázaný a uplatnený nárok na náhradu škody vzniknutej
poškodením. Nespravil tak, hoci podľa názoru odvolacieho súdu boli naplnené podmienky pre vznik
povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi poistné plnenie v zmysle ustanovenia § 4 a nasl. zákona o PZP
v rozsahu (vo výške, sume), v akom si u neho žalobca uplatnil riadne preukázaný nárok na náhradu
škody. Žalovaný nesprávne, nie v súlade s platným právom, bez relevantného právneho dôvodu, krátil

žalobcovi poskytnuté poistné plnenie, ktoré mu mal poskytnúť v rozsahu uplatneného nároku na náhradu
škody. Na základe vyššie uvedených dôvodov považuje odvolací súd odvolaciu argumentáciu žalobcu
o nesprávnom právnom posúdení veci za dôvodnú a preto odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil
napadnutý rozsudok v I. výroku tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 334,20 Eur titulom
nároku na náhradu škody z poistnej (škodovej) udalosti č. XXXXXXXXXX.

11. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je povinný platiť
poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Popri istine odvolací
súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania vo výške 9,25 % od 07. 07. 2024 do zaplatenia.

V konaní nebolo sporné, vyplýva to aj z listu predloženého žalobcom do konania, ktorý adresoval
žalovaný žalobcovi, že najneskôr dňa 21. 06. 2024 ukončil šetrenie predmetnej poistnej udalosti
a poistné plnenie v celej uplatnenej výške neposkytol v lehote upravenej v ustanovení § 11 ods. 7 zákona
o PZP, ktorá uplynula dňa 06. 07. 2024, preto sa žalovaný dostal do omeškania nasledujúci deň. Žalobca
má preto v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ nárok na úroky z omeškania v rozsahu podľa §

3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, t. j. aj ustanovenie § 517 ods. 2 OZ, podľa ktorého výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (4,25 %). Na tomto nič nemení ani skutočnosť, že
žalovaný sa nedôvodne a nesprávne domnieval, že nebol povinný žalobcovi poskytnúť poistné plnenie

v uplatnenom rozsahu, keďže nárok, ktorý si žalobca voči žalovanému uplatnil, bol dôvodný čo do
základu, tak aj do rozsahu.

12. Odvolací súd rozhodol aj bez návrhu v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP o
nároku strán sporu na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania, pretože zmenil

napadnutý rozsudok (§ 396 ods. 2 CSP). Žalobca mal v spore plný úspech, dosiahol, čoho sa podanou
žalobou a odvolaním domáhal. Preto priznal odvolací súd žalobcovi v zmysle § 255 ods. 1 CSP voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude podľa § 262
ods. 2 CSP rozhodnuté súdom prvej inštancie. Z uvedeného dôvodu je povinnosť náhrady trov konania
viazaná na právoplatnosť rozhodnutia o výške trov konania.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)

(§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci
deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,d) čo sa ním sleduje a
e) podpis
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania

lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11
ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek

riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek
výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e/ CSP v spojení s § 436
ods. 1 CSP).