Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoCsp/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124227710
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124227710.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana

Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 2, zastúpeného
právnym zástupcom Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53255739, so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 2,
v mene ktorého pred súdom konajú Mgr. Martina Klačanová, JUDr. Marek Baraník a JUDr. Ján Dolejš,
advokáti a konatelia, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v C., C. D. E. XXX/XXX,
zastúpenémuJUDr.IdouCabanovou,advokátkousosídlomvBanskejBystrici,Mičinskácestač.221/35,
o zaplatenie 3.134,97 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská

Bystrica č.k. 13Csp/9/2024-204 zo dňa 21.01.2025, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok) a žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktoré je žalobca povinný zaplatiť
žalovanémuvlehote3dníodprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsúdrozhodneoichvýške(druhývýrok).

1.2 V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa voči žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 3.134,97 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.659,05
€ od 06.12.2022 do zaplatenia z titulu nesplateného spotrebiteľského úveru a náhrady trov konania.

1.3 Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným
dokazovaním, podľa ktorého:
(1) dňa 12.07.2019 uzavrel žalovaný ako dlžník a právny predchodca žalobcu F. G. H., I., ako veriteľ
(banka) zmluvu o spotrebiteľskom úvere (F. J. K.); na základe zmluvy poskytla banka žalovanému
spotrebiteľský úver bez preukazovania účelu v sume 3.000,- € s úrokovou sadzbou vo výške 8,70
% ročne, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 84 splátkach, pričom 1. až 83. splátka v sume 47,82 €

a posledná splátka v sume 46,87 € so splatnosťou prvej splátky dňa 12.08.2019, nasledujúce splátky
splatné vždy 12. deň v mesiaci a posledná dňa 12.07.2026 s tým, že celková čiastka úveru, ktorú mal
žalovaný zaplatiť predstavovala sumu 4.015,93 € pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 9,06
%;(2) žalovaný čerpal sumu 3.000,- € v deň uzatvorenia zmluvy, t.j. dňa 12.07.2019; úver spočiatku splácal
žalovaný riadne a včas, do omeškania sa dostal už so splátkou splatnou dňa 12.10.2019 (uhradená
dňa 14.10.2019); poslednú úhradu vykonal dňa 08.11.2021, potom už nezaplatil žiadnu splátku; spolu

zaplatil 789,29 €, z toho na istinu 340,95 €, na zmluvný úrok 410,65 €, na úroky z omeškania 1,43 €, na
poplatky 36,26 €; dlh na istine tak predstavuje 2.659,05 € (3.000,- € mínus 340,95 €);
(3) listom zo dňa 27.03.2022 zaslaným žalovanému poštou doporučene na adresu uvedenú v zmluve:
C. D. E. XXX/XXX, C. (č.l. 49 spisu) banka oznámila žalovanému, že nakoľko mešká so splácaním úveru
viac ako 3 splátky, v lehote 15 dní má uhradiť dlžnú sumu 284,42 €, inak má banka právo požadovať

splatenieceléhoúverudo10dníododňadoručeniavyhláseniaúveruzapredčasnesplatný;tútozásielku
žalovaného prevzala jeho mama dňa 01.04.2022, čo vyplýva z doručenky, kde je podpis s poznámkou
„mama“; predmetná výzva neobsahuje identifikáciu splátky, s ktorou je žalovaný v omeškaní, ktorá
zakladá dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru;
(4) listom zo dňa 21.04.2022 banka pristúpila k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a oznámila
žalovanému, že účinnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný nastáva 10. deň odo dňa doručenia

tejto výzvy (ďalej „deň účinnosti“); zásielku adresovanú žalovanému poštou doporučene na adresu: C.
D. E. XXX/XXX, C., prevzala podľa doručenky jeho matka dňa 27.04.2022; súčasne banka vyzvala
žalovaného na úhradu záväzku zo zmluvy v deň účinnosti, ktorý ku dňu 20.04.2022 predstavoval sumu
2.975,20 €, z toho istina 2.659,05 €, úroky 304,89 €, úroky z omeškania 1,26 €, poplatky 10,- €; ani
vyhlásenie úveru za predčasne splatný neobsahuje špecifikáciu splátky, pre ktorú veriteľ úver zosplatnil;

(5) žalovaný tvrdil, že v čase doručovania zásielok nebýval na adrese podľa zmluvy, zásielky podľa
doručeniek prevzala jeho matka, ktorá mu ich nikdy nedala a on ju na preberanie zásielok nikdy
nesplnomocnil, preto sa nedostali do jeho dispozičnej sféry; pokiaľ žalovaný navrhol uvedené preukázať
tým, aby súd požiadal Slovenskú poštu, a.s. o potvrdenie, či žalovaný v roku 2022 splnomocnil svoju
matku na preberanie zásielok, tento dôkaz súd v záujme hospodárnosti konania nevykonal, nakoľko

zásielky podľa doručeniek boli zasielané bez služby do vlastných rúk (poznámka o tejto službe tam nie
je výslovne uvedená), preto podľa poštových podmienok Slovenskej pošty, a.s. takúto zásielku môže
prevziať okrem adresáta, ním splnomocnenej osoby na preberanie zásielok, aj osoba, ktorá býva s
adresátom v tom istom dome (byte) a dovŕšila 15. rok života, teda aj matka adresáta (žalovaného);
(6) žalobca tvrdil, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporového konania, mu bola

postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 05.12.2022 uzavretej medzi bankou ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom; podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok postúpená
pohľadávka pozostávala z istiny 2.659,05 €, úrokov 451,05 €, úrokov z omeškania 14,87 € a poplatkov
10,- €; postúpenie pohľadávky postupca oznámil žalovanému listom zo dňa 13.12.2022 bez dokladu o
doručení.

1.4 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, pričom v podrobnostiach
argumentoval, že:
(1) sporná zmluva o spotrebiteľskom úvere predstavuje spotrebiteľskú zmluvu; nebolo sporné uzavretie
zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.07.2019 ani poskytnutie úveru v sume 3.000,- € žalovanému,

ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v dojednaných splátkach s termínom konečnej splatnosti dňa
12.07.2026; žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru, vykonal poslednú úhradu dňa
08.11.2021, pričom spolu zaplatil 789,29 €, z toho na istinu 340,95 €, na úroky 410,56 €, na úroky z
omeškania 1,43 € a na poplatky 36,26 €; v dôsledku omeškania žalovaného so splácaním úveru banka
pristúpila k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru listom zo dňa 21.04.2022 a následne postúpila svoju

pohľadávku z úveru na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 05.12.2022;
(2) v zmluve bolo dojednané právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu (predčasnú) splatnosť úveru (článok
IX bod 2 písm. b/ v spojení s bodom 1/ písm. a/ zmluvy), pričom na zosplatnenie úveru sa vzťahujú
ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024 a § 565 Občianskeho
zákonníka;

(3) právny predchodca žalobcu s odbornou starostlivosťou preveril schopnosť žalovaného splácať
poskytnutý úver (tzv. úverovú bonitu);
(4) žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore; predmetom konania je pohľadávka
banky (F. G. H., I.) zo spotrebiteľského úveru, ktorá mala byť bankou, resp. jej právnym nástupcom, tiež
bankou (E., I.) postúpená na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 05.12.2022;

v tomto prípade teda aktívna vecná legitimácia žalobcu súvisí so splnením podmienok určených v
§ 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom do 31.10.2024, § 565 Občianskeho zákonníka a v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.
obankách;termínkonečnejsplatnostiúverubolvzmluvedohodnutýna12.07.2026,pretosplatnosťcelejpohľadávky mohla v čase postúpenia nastať iba v prípade platného vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru, čo žalovaný namietol a žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie neosvedčil; podľa názoru súdu
prvej inštancie obligatórnu náležitosť upozorňujúcej výzvy pred zosplatnením predstavuje vymedzenie

konkrétnejsplátky,sktoroujedlžníkvomeškaní,aktorázakladáprávoveriteľanavyhláseniepredčasnej
splatnosti úveru, pričom ide o nevyhnutnú náležitosť takejto výzvy z hľadiska jej určitosti a teda platnosti
(§ 37 Občianskeho zákonníka); vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že
výzva pred zosplatnením zo dňa 27.03.2022 adresovaná žalovanému na adresu bydliska podľa zmluvy
neobsahujeidentifikáciusplátky,sktoroubolžalovanývomeškaníaktorázakladaladôvodnavyhlásenie

predčasnej splatnosti úveru; v dôsledku tejto skutočnosti, t.j. z dôvodu neurčitosti tohto právneho úkonu,
ho súd prvej inštancie považoval za neplatný (§ 37 Občianskeho zákonníka); ak tento úkon veriteľa je
neplatný, ani následný úkon, t.j. vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru veriteľom nemožno považovať
za platný, pre absenciu výzvy pred zosplatnením v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení
do 31.10.2024 ako jednu z kumulatívnych podmienok zosplatnenia;
(5) žalobca nepreukázal, že by sa výzva zo dňa 27.03.2022 a vyhlásenie úveru za predčasne splatný zo

dňa 21.04.2022, dostali do dispozičnej sféry žalovaného v zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka;
samotná skutočnosť, že zásielky adresované žalovanému prevzala jeho mama nespôsobuje neúčinnosť
doručenia, pretože nešlo o zásielky určené do vlastných rúk; na druhej strane žalovaný vyhlásil, že
v čase doručovania na adrese doručenia nebýval, čo žalobca nespochybnil, išlo tak o nesporné tvrdenie,
preto nebolo možné prijať záver, že sa zásielky dostali do dispozičnej sféry žalovaného;

(6) keďže ku dňu postúpenia pohľadávky (05.12.2022) nebol splatný celý úver (nedošlo k platnému
vyhláseniu predčasnej splatnosti z vyššie uvedených dôvodov) a konečná splatnosť úveru bola v zmluve
dohodnutá na deň 12.07.2026, banka nemohla postúpiť svoju pohľadávku z úveru v celosti inému
subjektu s poukazom na § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s § 525 ods. 2
Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a pokiaľ sa tak stalo, je zmluva

o postúpení pohľadávok neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor
so zákonom (R 4/2021);
(7) žalobca nepreukázal ani splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, pretože nepreukázal doručenie výlučnej a samostatnej písomnej
výzvy banky, že jej klient (žalovaný) je v omeškaní so splnením čo len časti svojho záväzku; žalobca

tak nepreukázal, že by jeho právny predchodca doručoval žalovanému takúto výlučnú a samostatnú
kvalifikovanú výzvu v zmysle § 92 ods. 8 prvá veta zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, keďže obe výzvy
(zo dňa 27.03.2022 aj zo dňa 21.04.2022) súd prvej inštancie vyhodnotil ako neplatné právne úkony;
(8) na základe uvedeného považoval súd prvej inštancie postúpenie pohľadávky za neplatné podľa §
39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom (§ 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a § 92 ods.

8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách), žalobcu nepovažoval za aktívne vecne legitimovaného v spore
a preto žalobu v plnom rozsahu zamietol.

1.5 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 39, § 53 ods. 9 v znení účinnom do
31.10.2024, § 524 ods. 1 a 2, § 525 ods. 2, § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 ods. 8

zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov a v spojení s § 1 ods. 2, § 7 ods. 1 a
2, § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom
ku dňu 12.07.2019 (ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z. z.“); o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1
C.s.p. a plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi plnú náhradu trov konania.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas

odvolanie zo dňa 07.03.2025 (č.l. 224-230 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom
rozsahu; vyjadril názor, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo na
spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); v odvolaní konkrétne

argumentoval, že:
(1) nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie o neplatnosti výzvy zo dňa 27.03.2022 a výzvy zo
dňa 21.04.2022, pretože žalovaný porušoval zmluvné povinnosti a vo výzvach bol jasne, určitoa zrozumiteľne vyzvaný k zaplateniu dlžnej sumy; z obsahu výziev je zrejmá dlžná suma ako aj to, že
žalovaný musí dlžnú sumu uhradiť, aby veriteľ neuplatnil pohľadávku v súdnom konaní;
(2) žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka nezakotvuje povinnosť veriteľa uviesť konkrétnu

splátku, pre ktorú sa chystá, prípadne pre ktorú pristúpil k možnosti vyhlásiť splatnosť úveru; zo
strany veriteľa nedošlo pri uplatnení práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka k porušeniu žiadnej
zákonnej povinnosti, pretože možnosť zosplatnenia úveru bola medzi stranami dohodnutá, žalovaný bol
preukázateľne v omeškaní so zaplatením splátok aspoň tri mesiace a postupca upozornil žalovaného na
možné uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka v lehote nie kratšej ako 15 dní (podanie

zo dňa 27.03.2022); navyše povinnosť uvedenia konkrétnej splátky vo výzve na plnenie nezakotvuje ani
právna úpravy po novelizácii účinnej od 01.11.2024 (§ 53 ods. 9 a 10 Občianskeho zákonníka);
(3) posledná výzva zo dňa 27.03.2022 pred zosplatnením ako aj vyhlásenie úveru za predčasne
splatný zo dňa 21.04.2022 boli doručované na adresu totožnú s adresou, ktorú žalovaný uviedol pri
podpise zmluvy (C., C. D. E. XXX/XX); pokiaľ sa žalovaný so zásielkami neoboznámil pre nesplnenie
oznamovacej povinnosti o údajnej zmene adresy nemôže to ísť na ťarchu veriteľa; písomnosti boli tak

doručené do dispozičnej sféry žalovaného bez ohľadu na skutočnosť, že ich prevzala mama žalovaného;
(4) na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo, aby napadnutý rozsudok zmenil tak,
že žalobe vyhovie.

2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.03.2025 (č.l. 250-252 spisu) prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne k odvolaniu žalobcu uviedol, že:
(1) súhlasí s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v tom smere, že neuvedenie
konkrétnej splátky vo výzve na zaplatenie alebo v oznámení o zosplatnení spôsobuje neplatnosť výzvy,
resp. zosplatnenia;

(2) na doručenkách ohľadne doručenia výzvy na zaplatenie a oznámenia o zosplatnení je síce uvedený
ako adresát, ale pošta tieto listiny doručila tretej osobe (matka), ktorá nikdy nedisponovala oprávnením
na preberanie zásielok, preto sa s uvedenými listinami nemohol oboznámiť;
(3) postúpenie pohľadávky na žalobcu predstavuje neplatný právny úkon;
(4) na základe uvedeného navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

2.3 Žalobca v odvolacej replike zo dňa 05.06.2025 (č.l. 261-262 spisu) prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uviedol, že v plnom rozsahu trvá na podanom odvolaní a tvrdenia žalovaného v podanom
vyjadrení považuje za nesprávne.

2.4 Žalovaný v odvolacej duplike zo dňa 20.06.2025 (č.l. 270 spisu) prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne poukázal na skutočnosť, že v konaní sp. zn. 16Csp/58/2023 išlo o rovnakých účastníkov
s rovnakou právnou argumentáciou, kde za žalovaného preberala listiny matka bez akéhokoľvek
splnomocnenia; žaloba bola v uvedenom konaní zamietnutá, pričom odvolací súd rozsudok potvrdil.

2.5 Žalobca ani žalovaný sa viac v odvolacom konaní nevyjadrili.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.)

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri

rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.4.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

4.4 Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol
postačujúci skutkový stav veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj
odvolací súd (§ 383 C.s.p.); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní nebolo potrebné

opakovať ani dopĺňať dokazovanie (§ 384 C.s.p.).

4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k splneniu podmienok na zamietnutie
žaloby žalobcu, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle

§ 387 ods. 2 C.s.p. na tieto v plnom rozsahu poukazuje; na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie
právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil; z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom
a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len

námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§
380 ods. 2 C.s.p.).

4.6 Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom

spore boli splnené zákonné podmienky na zamietnutie žaloby žalobcu.

4.7 Zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním v prejednávanom spore vyplýva, že právny
predchodca žalobcu F. G. H., I., ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom
úvere (F. J. K.) zo dňa 12.07.2019, na základe ktorej poskytla banka žalovanému spotrebiteľský úver

vsume3.000,-€,ktorýsažalovanýzaviazalsplatiťvdohodnutýchsplátkachsosplatnosťouprvejsplátky
dňa 12.08.2019 a posledná dňa 12.07.2026 s tým, že celková čiastka úveru, ktorú mal žalovaný zaplatiť
predstavovala sumu 4.015,93 €; žalovaný čerpal sumu 3.000,- € v deň uzatvorenia zmluvy, t.j. dňa
12.07.2019; úver spočiatku splácal žalovaný riadne a včas, poslednú úhradu vykonal dňa 08.11.2021,
potom už nezaplatil žiadnu splátku; listom zo dňa 27.03.2022 banka oznámila žalovanému, že nakoľko

mešká so splácaním úveru viac ako 3 splátky, v lehote 15 dní má uhradiť dlžnú sumu 284,42 €, inak
má banka právo požadovať splatenie celého úveru do 10 dní odo dňa doručenia vyhlásenia úveru za
predčasne splatný; predmetná výzva neobsahuje identifikáciu splátky, s ktorou je žalovaný v omeškaní,
ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru; listom zo dňa 21.04.2022 banka
pristúpila k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a oznámila žalovanému, že účinnosť vyhlásenia

úveru za predčasne splatný nastáva 10. deň odo dňa doručenia tejto výzvy; ani vyhlásenie úveru za
predčasne splatný neobsahuje špecifikáciu splátky, pre ktorú veriteľ úver zosplatnil; sporná pohľadávka
mala byť na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 05.12.2022 uzavretej
medzi bankou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom; pred postúpením pohľadávky právny
predchodca žalobcu nevyzval žalovaného na plnenie osobitnou samostatnou výzvou podľa § 92 ods. 8

zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

4.8 Odvolací súd udáva, že z listu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 21.04.2022 o vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru nevyplýva uvedenie konkrétnej splátky, kvôli nezaplateniu ktorej pristúpil
veriteľ k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Podľa aktuálnej súdnej praxe „bez konkretizácie

splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za
splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024); právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne
určitý, sankcionovaný neplatnosťou podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka“ (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025 uverejnené v zbierke

ako R 34/2025, rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/99/2024 zo
dňa 17.06.2025). Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je preto neplatné pre neurčitosť podľa § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka.4.9 Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že sporná
pohľadávka nebola na žalobcu postúpená platne, v dôsledku čoho nie je žalobca v spore aktívne vecne
legitimovaný.

4.10 Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom vecná legitimácia je potrebné rozumieť stav vyplývajúci
z hmotného práva; podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie
také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok
uplatnený žalobou v sporovom konaní a pod pojmom pasívna vecná legitimácia sa rozumie také

hmotnoprávne postavenie žalovaného, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva povinnosť splniť nárok
žalobcu uplatnený žalobou v sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia
tvrdenéhoprávanastranežalobcu)alebopasívnej(existenciatvrdenejpovinnostinastranežalovaného)
je imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu
a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta; aktívne vecne legitimovaná je tak strana, ktorá
tvrdí a je schopná preukázať, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a pasívne vecne legitimovaná

je strana, o ktorej žalobca tvrdí, že je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti a v konaní to
aj skutočne preukáže; výsledok skúmania vecnej legitimácie strán (aktívnej a pasívnej) sa prejaví
v rozhodnutí vo veci samej; nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu alebo pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného vedie vždy k zamietnutiu žaloby; aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a pasívnu
vecnú legitimáciu žalovaného skúma súd samostatne (oddelene), preto na zamietnutie žaloby postačuje

záver o neexistencii ktorejkoľvek z nich; skúmanie danosti vecnej legitimácie strán v konkrétnom spore
je závislé od konkrétneho hmotného práva, ktorého aplikácia prichádza do úvahy na dokazovaním
zistený, resp. nesporný skutkový stav veci. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj
postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom konania.

4.11 Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal aj z názoru, že právny predchodca žalobcu pred
postúpením pohľadávky nedodržal postup podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., pretože pred
postúpením pohľadávky nevyzval žalovaného na plnenie samostatnou písomnou výzvou. Žalobca
s týmto názorom súdu prvej inštancie nesúhlasil. Medzi stranami tak zostalo v odvolacom konaní
ťažiskovo sporné, či pôvodný veriteľ (právny predchodca žalobcu) pred postúpením spornej pohľadávky

na žalobcu dodržal postup podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Odvolací súd sa v tomto smere
stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o porušení uvedeného ustanovenia, pretože „ustanovenie
§ 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt
osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku,
pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný“ (porovnaj rozsudok veľkého
senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VCdo/4/2025 zo
dňa 30.07.2025 uverejnený v zbierke ako R 38/2025). Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
„v sporovom súdnom konaní súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti; dôkazné bremeno
preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách pred postúpením

pohľadávky zaťažuje banku“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Cdo/162/2020 zo dňa 27.10.2021). Pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie postupcu v spotrebiteľskom
spore je potrebné prihliadať na skutočnosť, že nesplnenie zákonných podmienok na postúpenie
pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách spôsobuje absolútnu neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (porovnaj napríklad rozsudky Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018 alebo sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa
24.04.2018 zverejnený v zbierke ako R 60/2018).

4.12 Nakoľko právny predchodca žalobcu platne nevyhlásil sporný úver za predčasne splatný,
postúpenie spornej pohľadávky na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 05.12.2022 bolo

preto v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., pretože predmetom postúpenia
nebola pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti úveru (konečná splatnosť
sporného úveru bola dojednaná na deň 12.07.2026); postúpenie spornej pohľadávky na žalobcu je
preto absolútne neplatné pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pretože podľa
§ 17 ods. 1 časť vety pred bodkočiarkou zákona č. 129/2010 Z. z. práva vyplývajúce zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu okrem výnimiek
uvedených v ustanovení § 17 ods. 1 časť vety za bodkočiarkou zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré neboli
splnené. Súčasne nakoľko právny predchodca žalobcu pred postúpením spornej pohľadávky na žalobcu
nepostupoval podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. je predmetná zmluva o postúpení pohľadávkyvo vzťahu k spornej pohľadávke v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná pre rozpor
so zákonom.

4.13 Z dôvodu neplatnosti postúpenia spornej pohľadávky na žalobcu z uvedených dôvodov nie je
žalobca v spore aktívne vecne legitimovaný. Súd prvej inštancie preto žalobu žalobcu správne ako
nedôvodnú zamietol.

4.14 Pokiaľ ide o zostávajúcu konkrétnu odvolaciu argumentáciu žalobcu (§ 387 ods. 3 C.s.p.) odvolací

súd udáva, že vzhľadom na neuvedenie splátky, ktorá mala byť dôvodom na vyhlásenie predčasnej
splatnosti sporného úveru vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do
31.10.2024 ako aj vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka nebolo
potrebné osobitne skúmať doručenie uvedených listín do dispozičnej sféry žalovaného.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení

rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie

nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
porušil jeho právo na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a
napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.);
skutkové zistenia súdu prvej inštancie ako aj jeho právne posúdenie veci ohľadne nedostatku aktívnej

vecnej legitimácie žalobcu v spore považuje odvolací súd za správne a odvolacími dôvodmi sa žalobcovi
správnosť napadnutého rozsudku nepodarilo spochybniť (body 4.4 až 4.14 odôvodnenia). Odvolací súd
nezistil ani tvrdené porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, ktoré žalobca v podanom odvolaní
ani presnejšie nešpecifikoval.

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
v celom rozsahu potvrdil a to vrátane závislého výroku (§ 379 písm. a/ C.s.p.) o trovách konania (druhý
výrok), ktorý bol odôvodnený plným úspechom žalovaného v spore.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,

podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, vznikol mu proti plne neúspešnému žalobcovi

(odvolateľovi) nárok na plnú náhradu trov konania (100 %); z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia
o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do
povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016
zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov

odvolacieho konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 C.s.p. (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.