Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 18Ek/2387/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125385656
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Terézia Lattová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125385656.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská televízia a rozhlas, so sídlom
Mlynská dolina 0, 845 45 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 56 398 255, proti povinnej: A.
B., nar.: XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., o vymoženie pohľadávky vo výške 17,00
Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Erik Fekete, so sídlom exekútorského úradu
Puškinova16,08001Prešovpodsp.zn.252EX877/25,onávrhupovinnejnazastavenieexekúcie,takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

II. Oprávnenému sa voči povinnej nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie
exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 09. 09. 2025 domáhal od

povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 17,00 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu –
Platobného rozkazu Okresného súdu Poprad sp. zn. 22C/23/2024 zo dňa 24. 04. 2024, ktorý nadobudol
vykonateľnosť dňa 18. 05. 2024 (ďalej aj ako „exekučný titul“).

2. Súd poverením zo dňa 19. 09. 2025 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: Mgr. Erik Fekete,
so sídlom exekútorského úradu Puškinova 16, 080 01 Prešov, ktorý ju vedie pod sp. zn. 252EX 877/25.

3. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 10. 10. 2025 doručené podanie označené ako „Návrh na zastavenie
exekúcie sp. zn.: 22C/23/2024, exekučné konanie: 252Ex 877/25“ zo dňa 06. 10. 2025, v ktorom povinná
uviedla, že v zákonnej lehote žiada o zastavenie exekúcie. Ďalej povinná uviedla, že si nie je vedomá
toho, že by oprávnenému bola dlžná nejaké sumy na koncesionárskych poplatkoch, pretože ich vždy
platila SIPOM. Povinná uviedla, že k návrhu prikladá e-maily, že je v kontakte so súdnym exekútorom

a rovnako aj oprávneným, ale ešte jej nebol zaslaný súpis platieb. Povinná ďalej uviedla, že posiela
kópiu ink. lístka, kde je evidenčné číslo.

4. Súdny exekútor dňa 15. 10. 2025 predložil návrh povinnej na zastavenie exekúcie súdu na
rozhodnutie, súčasne aj s vyjadrením oprávneného.

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie okrem iného uviedol,
že Povinná mala v zmysle súdneho rozhodnutia č. k. 22C/23/2024, ktoré vydal Okresný súd Poprad,
celkovo uhradiť 59,10 Eur. Povinná v zmysle tohto rozhodnutia plnila len čiastočne, a to platbou vo
výške 25,60 Eur. Oprávnený uviedol, že zostatok bol zo strany oprávneného postúpený na exekúciu.
SIPO II doklad, ktorý povinná predložila neobsahuje platbu, ktorej príjemcom je oprávnený. Príjemcom
sú v tomto prípade iné subjekty (nájomné, VSE plyn a elektrina). Ďalej oprávnený uviedol, že povinná

nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zníženie, resp. zánik vymáhaného nároku
oprávneného. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie považuje oprávnený za nedôvodný, a na základevyššie uvedeného navrhuje, aby exekučný súd návrh povinnej zamietol a pokračoval vo vykonávaní
exekúcie.

6. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

7. Podľa § 61k ods. 1, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu,7l) pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného
titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj

bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie

exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

11. Podľa § 267 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“), odpor proti platobnému
rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 129 sa pri nedostatku vecného odôvodnenia
nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti
uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.

12. Podľa § 268 CSP, Platobný rozkaz nadobúda právoplatnosť
a) márnym uplynutím lehoty na podanie odporu,
b) dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o odmietnutí odporu podľa § 267 ods. 2 písm. c).

13. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu
– Platobného rozkazu, ktorým súd uložil povinnej povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 40,20
Eur, úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,40 Eur a aby mu nahradila trovy
konania vo výške 16,50 Eur, a to všetko do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu. Exekučný

titul nadobudol vykonateľnosť dňa 18. 05. 2024. Povinná pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie
uhradila sumu vo výške 25,60 Eur, ktorú si oprávnený odpočítal od istiny, ktorá mu bola priznaná v rámci
exekučného titulu.

14. Súd má za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 22. 09.

2025 a návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol podaný dňa 06. 10. 2025 na poštovú prepravu,
teda v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku.
Súd po preskúmaní návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a predložených
dokumentov dospel k záveru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie síce bol podaný včas, avšak
nie je dôvodný.

15. Exekučný súd v konaní o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť
začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia
exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremenoohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinnú, ktorá ho
podala. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide
o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex

ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať
dôvody, pre ktoré exekúcia ani nemala začať. Súd v exekučnom konaní je v ktoromkoľvek štádiu povinný
skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie
exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa
§ 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom

zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na
vykonanie exekúcie zamietnuť alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie
exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa
§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu
zastaviť a to aj bez návrhu povinnej na zastavenie exekúcie.

16.Súdktvrdeniampovinnejuvádza,žepovinnávosvojomnávrhunavykonanieexekúcienepreukázala
žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že exekučný titul je
v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný. Skutočnosti, ktoré povinná v návrhu namieta, nastali ešte
v čase pred vznikom exekučného titulu, a teda sú pre exekučné konanie irelevantné. Exekučný súd
zdôrazňuje, že je v exekučnom konaní viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, jeho

výrokom a nemôže predmetné rozhodnutie, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva spochybniť
bez priameho dôkazu, ktorý by preukázal jeho nevykonateľnosť, resp. neprípustnosť vykonania
exekúcie. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po
vzniku exekučného titulu, a teda ak by nastali pred jeho vznikom, zásadne ich nemožno uplatniť
v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného

exekučného titulu, ktorý sa stal podkladom pre exekúciu. Preto návrh na zastavenie exekúcie nie je
a ani nemôže byť opravným prostriedkom. Skutkový stav, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul
je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, prípadne konania o opravnom prostriedku.
Exekučný súd nepôsobí ako ďalšia opravná inštancia v sústave súdov a preto mu zákon nezveruje
právomoc predložený exekučný titul akokoľvek preskúmavať z hľadiska jeho správnosti, ale skúma

len tie náležitosti rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Vzhľadom k uvedenému sa povinná mala brániť skutočnosťami uvádzanými v návrhu na zastavenie
exekúcie, už v pôvodnom konaní. O možnosti podať opravný prostriedok, bola povinná poučená priamo
v exekučnom titule, čo vyplýva z jeho obsahu. Z predložených dokumentov má súd za to, že povinná
možnosť podať opravný prostriedok, ktorý v tomto prípade predstavoval odpor voči platobnému rozkazu

nepodala, a tak platobný rozkaz (exekučný titul) nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a stal sa
riadnym exekučným titulom. Súd poukazuje taktiež aj na skutočnosť, že povinná nijakým spôsobom
ani nepreukázala iné úhrady, nakoľko predložila len doklad SIPO II., ktorým uhrádzala nájomné, plyn
a elektrinu.

17. Súd tiež poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26. 09. 2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený
exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie

exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk
zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu
právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu
obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv
a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania

nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku
všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť
či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní,
v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky
exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či

exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“

18. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez existencie
ktorého nemožno exekúciu vykonať. Súd dospel k záveru, že platobný rozkaz, na podklade ktoréhoexekúcia začala, a ktorý má byť exekučným titulom, spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu. Z
tohto dôvodu v súlade s ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučný súd správne vydal
poverenie na vykonanie exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi.

19.Súdvychádzalprirozhodovanízdokumentov,ktorémubolipredložené,adospelkprávnemunázoru,
že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených skutočností nie je dôvodný.
Súd nemal zo strany povinnej za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie
podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l

ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výroková veta rozhodnutia)

20.Podľa§195Exekučnéhoporiadku,trovamiexekučnéhokonaniasútrovyexekútora,trovyúčastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

21.Podľa§199aExekučnéhoporiadku,trovamioprávnenéhosúvýdavkynazastupovanievexekučnom

konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na
zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok s hotové výdavky spojené s podaním návrhu
na vykonanie exekúcie.

22. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v

exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd

prizná náhradu týchto trov protistrane.

26. V zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania
náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za
výsledoksporu,atotak,ženeúspešnýúčastníkjepovinnýnahradiťúspešnémuúčastníkovipreukázané,

odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo
bránením svojho práva. Nakoľko oprávnený bol v tomto konaní úspešný, pretože súd návrh povinnej
na zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnej mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených
trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie (v zmysle §
199d ods. 1 Exekučného poriadku), avšak v danom konaní si oprávnený nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie
voči povinnej neuplatnil, a ani mu žiadne preukázateľne vynaložené trovy nevznikli, preto súd rozhodol
tak, že oprávnenému voči povinnej nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie
exekúcie nepriznal. (II. výroková veta rozhodnutia)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.