Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 10, 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324201502
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hrehová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8324201502.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Hrehovou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C. XX/X, XXX XX B. D. E., právne zastúpená JUDr. Jana Orinínová, advokátka so
sídlom Pugačevova 1378/1, 066 01 Humenné, proti žalovanému F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX
F. XXX, právne zastúpený JUDr. Viktória Pastýrová, advokátka so sídlom SNP 18, 066 01 Humenné,
v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou súdu dňa 31.05.2024, domáhala, aby súd určil, že je výlučnou

vlastníčkou rodinnému domu súp č. XX, postaveného na parcele č. XXX, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XXXX, vedenom na Okresnom úrade H., katastrálny odbor,
pre okres H., obec B. D. E., katastrálne územie B. D. E.. Zároveň si uplatnila aj nárok na náhradu trov
konania.

2. Predmetnú žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že spolu so svojím bratom (žalovaným) zdedila
rodinný dom súp. č. XX v obci B. D. E.. Každý z nich zdedil spoluvlastnícky podiel 1 na predmetnom

dome. Žalobkyňa uviedla, že pred dvomi rokmi uzavrela ústnu dohodu, vzťahujúcu sa k jeho podielu
k predmetnému domu. Obsahom dohody bola výmena jej osobného motorového vozidla značky G. D. za
jeho podiel k domu. Podľa tvrdenia žalobkyne mal na ňu žalovaný prepísať v katastri nehnuteľnosti jeho
podielkvyššieuvedenejnehnuteľnostipoobdŕžaníauta,avšaknapriektomu,žežalobkyňasvojzáväzok
splnila a auto žalovanému odovzdala, tento svoj záväzok týkajúci sa prevodu spoluvlastníckeho podielu
nedodržal. Žalobkyňa na preukázanie ňou tvrdených skutočností navrhla vypočuť strany sporu ako aj
oboznámiť výpis z LV č. XXXX v kat. území B. D. E.. Žalobkyňa naliehavý právny záujem odôvodnila tým,

žežalovanýjestálevedenýakopodielovýspoluvlastníkspornéhorodinnéhodomuatonapriekexistencii
dohody, podľa ktorej výlučnou vlastníckou predmetného domu je samotná žalobkyňa. Keďže jej právne
postavenie je za danej situácie neisté, súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
je podkladom na vykonanie zmeny v katastri nehnuteľnosti, a teda je spôsobilým právnym prostriedkom
na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. V tejto súvislosti poukázala
na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/96/2008, sp.zn. 3Cdo/146/2003
a sp.zn. 1Cdo/56/2003 ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 531/12.

K žalobe žalobkyňa pripojila výpis z LV č. XXXX v kat. území B. D. E..

3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.10.2024 uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, nakoľko
ku žiadnej dohode za žalobkyňou spomínaných podmienok medzi účastníkmi ako podielovýmispoluvlastníkmi k nehnuteľnosti nedošlo. Žalovaný uviedol, že žiadnu ústnu dohodu so žalobkyňou,
predmetom ktorej je vyporiadanie vyššie uvedenej nehnuteľnosti neuzavrel a ak by k takejto dohode
došlo, v zmysle aktuálnej právnej úpravy by takáto dohoda musela mať písomnú podobu tak, aby

mohla mať právne účinky a mohla byť spôsobila k zápisu spôsobu vyporiadania aj do katastra
nehnuteľnosti. Žalobkyňa však písomnú dohodu nepredložila. Ďalšou skutočnosťou, ktorú žalovaný
označil za nepravdivú je tvrdenie žalobkyne ohľadom označenia údajného motorového vozidla, ktorá
mala byť odmenou za spoluvlastnícky podiel, nakoľko podľa názoru žalovaného žalobkyňa mala zrejme
na mysli vozidlo G. D. I.: H., VIN B., ktoré bolo zakúpené synom žalovaného a to F. G., nar. XX.XX.XXXX,

bytom F. XXX a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.10.2010. Žalovaný poukázal na to, že predmetné
vozidlo bolo dovozené zo zahraničia a syn žalovaného ho užíval približne do roku 2015, kedy ho predal
svojmu kamarátovi za účelom náhradných dielov. Preto nie sú pravdivé tvrdenia o jeho odovzdaní
žalovanému v roku 2022. Žalovaný záverom uviedol, že žalobkyňa nemá na podaní žaloby naliehavý
právny záujem, nakoľko na spoluvlastnícky podiel žalovaného nie je vedená žiadna exekúcia predajom
nehnuteľnosti. S poukazom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal mu nárok

na náhradu trov konania. K žalobe pripojil kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 13.10.2010.

4. Žalobkyňa v replike zo dňa 12.11.2024 zotrvala na svojich tvrdeniach o uzatvorení ústnej dohody,
predmetom ktorej bola výmena osobného motorového vozidla žalobkyne značky G. D., VIN: B. za podiel
žalovaného na dome súp. č. XX C. B. D. E.. Žalobkyňa opravila nesprávny údaj v žalobe ohľadom

evidenčného čísla motorového vozidla, ktoré bolo predmetom výmeny. Uviedla, že v čase výmeny malo
motorové vozidlo slovinské evidenčné číslo a slovenské evidenčné číslo ešte nemalo. Tiež nemalo
vykonanú kontrolu originality, ani technickú a emisnú kontrolu, ktoré sú k prideleniu slovenského EVČ
nevyhnutné. Podľa predmetnej dohody mal žalovaný po obdŕžaní predmetného auta prepísať v katastri
nehnuteľnostínažalobkyňusvojpodielkdomu.Žalobkyňataktiežopravilaajnesprávnyúdajomomente,

kedy bola ústna zmluva uzatvorená, nakoľko správne malo byť uvedené v roku 2010. Na preukázanie
uzatvorenia tejto ústnej dohody navrhla žalobkyňa vykonať výsluchu svedka J. B., manžela žalobkyne
a J. B., syna žalobkyne. Uviedla, že v zmysle tejto dohody odovzdala uvedené vozidlo žalovanému,
pričom na preukázanie uvedenej skutočnosti navrhla vykonať výsluch svedka B. K.. Poukázala na to,
že predmetné motorové vozidlo nadobudla od L. C., ktoré navrhla vypočuť ako svedka. Žalovaný však

svoj záväzok, týkajúci sa prevodu jeho spoluvlastníckeho podielu nedodržal, čo potvrdzuje k žalobe
doložený výpis z listu vlastníctva, preto nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že žaloba je nedôvodná.
Vyjadrenia žalovaného označila za klamlivé a účelové. Predmetom ústnej dohody nebolo vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva ale výmena motorového vozidla za spoluvlastnícky podiel žalovaného.
Žalobkyňa má za to, že pre uzatvorenie predmetnej dohody o výmene, zákon nevyžaduje písomnú

formu a preto je postačujúca ústna forma dohody. Žalobkyňa výslovne poprela tvrdenie žalovaného,
že by motorové vozidlo G. D. zakúpil syn žalovaného F. G. to údajne na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 13.10.2010 od L. C.. Žalobkyňa namietala pravosť kúpnej zmluvy ako aj jej absolútnu neplatnosť,
nakoľko L. C. predal predmetné vozidlo žalobkyni. Na preukázanie doby prvej evidencie predmetného
motorového vozidla v SR žalobkyňa navrhla, aby súd vyžiadal evidenčnú kartu predmetného vozidla.

Podľa žalobkyne skutočnosť, kto predmetné motorové vozidlo užíval po uzatvorení vyššie uvedenej
ústnej dohody o výmene medzi žalobkyňou a žalovaným v roku 2010, nemá vplyv na dôvodnosť žaloby
žalobkyne. Žalobkyňa namietala, že žalovaný jeho tvrdenie o nadobudnutí predmetného motorového
vozidla synom žalovaného nepreukázal, resp. uviedol nepravdivé skutočnosti. Žalobkyňa zotrvala
na tom, že predmetné motorové vozidlo nadobudol žalovaný na základe ústnej dohody o výmene

uvedeného vozidla žalobkyne za podiel žalovaného na spornom dome. Taktiež žalobkyňa nesúhlasila
s námietkou žalovaného, že na podaní žaloby nemá naliehavý právny záujem, nakoľko uvedený
stav neistoty je potrebné odstrániť určovacím výrokom súdu o určení vlastníckeho práva žalobkyne
k predmetnému rodinnému domu č. XX v B. D. E.. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 1Cdo/56/2003, zverejneného v časopise Zo súdnej praxe 48/2004. Žalobkyňa zotrvala

na podanej žalobe s úpravami uvedenými v replike a navrhla, aby súdu určil, že je výlučnou vlastníckou
rodinného domu so súp. .č XX v obci B. D. E..

5. Žalovaný v duplike zo dňa 19.12.2024 uviedol, že naďalej považuje žalobu za nedôvodnú a tvrdenia
žalobkyne označil za klamlivé a mylné, nakoľko ku žiadnej dohode medzi účastníkmi ako podielovými

spoluvlastníkmi nedošlo. Žalovaný tvrdil, že žiadnu ústnu dohodu neuzavrel a ak by k takejto dohode aj
došlo, táto by musela mať písomnú podobu, aby mohla mať právne účinky a spôsobila zápis do katastra
nehnuteľností. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobkyňa v žalobe tvrdila, že túto dohodu uzatvorili strany
pred dvomi rokmi, pričom následne uviedla, že k tomu malo dôjsť v roku 2010, čo je 12 rokov. Taktiežžalovaný poukázal na to, že nikdy nebol vlastníkom motorového vozidla G. D. EČV: H. XXXXX a ani nie
je vlastníkom vodičského oprávnenia. Uviedol, že preukázal, že vozidlo kúpil jeho syn od L. C. a to na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.10.2010. Uvedené vozidlo bolo privezené zo zahraničia a následne

jeho syn vykonal na vozidle technickú a emisnú kontrolu ako aj kontrolu originality a prvýkrát bolo vozidla
evidované na SR dňa 8.12.2010 a to na syna žalovaného. Toto vozidlo syn žalovaného užíval do roku
2015, kedy ho predal kamarátovi na náhradné diely. Opätovne uviedol, že žalobkyňa nemá na podaní
predmetnej žaloby naliehavý právny záujem. K duplike žalovaný ako listinný dôkaz pripojil odborný
posudok o kontrole originality vozidla zo dňa 19.11.2010, protokol o emisnej kontrole motorového vozidla

zo dňa 15.10.2012, protokol o technickej kontrole vozidla zo dňa 15.10.2012, rozhodnutie Obvodného
úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Humennom zo dňa 29.11.2010, základný technický
opis jednotlivo dovezeného vozidla zo dňa 29.11.2010.

6. Na pojednávaní dňa 10.2.2025 žalobkyňa predložila súdu ako aj protistrane krátkou cestou výpis
z LV č. XXXX v kat. území B. D. E. ako aj notársku zápisnicu N 484/2014 z 26.8.2014. Čo sa týka

tvrdení, žalobkyňa zotrvala na skutočnostiach, uvedených vo svojich písomných podaniach. Žalovaný
taktiež zotrval na skutočnostiach, uvedených jeho písomných podaniach a to najmä na tom, že zmluva
o prevode nehnuteľností musí byť v písomnej forme, inak je táto neplatná.

7. Súd vykonal dokazovania a to postupom podľa § 204 CSP, teda tak, že sa oboznámil s predloženými

listinnými dôkazmi, ktoré vyššie špecifikoval a ktoré boli súdu doručené stranami sporu, tieto dôkazy
boli následne zaslané protistranám, pričom tieto ich obsah ani pravdivosť, s výnimkou kúpnej zmluvy zo
dňa 13.10.2010, nespochybnili, a preto súd nevykonával tieto dôkazy ich prečítaním, avšak vychádzal
z týchto dôkazov pri rozhodovaní vo veci samej.

8. Súd na pojednávaní dňa 10.2.2025 vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a žalovaného
a zároveň oboznámil obsah kúpnej zmluvy zo dňa 13.10.2010. Taktiež na predmetnom pojednávaní súd
zamietol návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania a to výsluchom J. B., nar. X.X.XXXX (manžela
žalobkyne), J. B., nar. X.X.XXXX (syna žalobkyne), B. K., L. C. a F. G., nar. XXXX (syna žalovaného)
ako aj návrh na doplnenie dokazovania vyžiadaním evidenčnej karty motorového vozidla G. D., a to

s poukazom na vyslovené právne závery súdu prvej inštancie o nevyhnutnosti unesenia dôkazného
bremena žalobkyne a nevyhnutnosť preukázania existencie písomnej zámennej zmluvy, ktorá súdu
nebola predložená a zároveň ani nebolo tvrdené, aby bola uzatvorená a zároveň s poukazom na
vyslovené právne závery súdu o neplatnosti ústnej zámennej zmluvy podľa § 46 OZ v spojení s §
40 OZ, keďže zmluva o prevode nehnuteľností musí mať písomnú formu, pričom v prejednávanom

prípade žalobkyňou tvrdená zámenná zmluva, prostredníctvom ktorej malo dôjsť k zámene výlučného
vlastníckeho práva žalobkyne k jej motorovému vozidlu za spoluvlastnícky podiel žalovaného 1 na
rodinnom dome so súp. .č.XX v obci B. D. E., mala byť uzatvorená iba v ústnej forme medzi stranami
sporu. V dôsledku neplatnosti ústnej zámennej zmluvy súd vyhodnotil ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovanie, ktoré mali preukázať existenciu ústnej zámennej zmluvy, za nehospodárne, nakoľko

preukázanie týchto skutočnosti by nebolo spôsobilé ovplyvniť závery súdu o neplatnosti tejto zámennej
zmluvy, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovaného vo výmere 1
na predmetnom rodinnom dome na žalobkyňu.

9. Na základe vyššie uvedeného vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový

stav:

10. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania má za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný sú
podielovými spoluvlastníkmi v spoluvlastníckom podiele 1 k rodinného domu so súp. č. XX, postavenom
na parcele XXX v kat. území B. D. E., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX. Na predmetnom LV č. XXXX

je pri vlastníkovi č.1, t.j. pri žalovanom, vyznačená plomba na základe V-1308/2014 (kúpna zmluva).
Z notárskej zápisnice č. N484/2014, Nz 31522/2014 zo dňa 26.8.2014 je zrejmé, že žalovaný ako
predávajúci previedol svoj spoluvlastnícky podiel 1 na rodinnom dome súp. č. XX v obci B. D. E., ktorý
je postavený na parc. č. XXX a evidovaný na LV č. XXXX na M. G. za kúpnu cenu 500,- Eur, ktorá
bola vyplatená pred podpísaním tejto kúpnej zmluvy. Predávajúci potvrdil prevzatie kúpnej ceny v plnej

výške. Zmluvné strany zobrali na vedomie, že vlastnícke právo kupujúcej vzniká dňom povolenia vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na Okresnom úrade H., katastrálny odbor.11. Žalobkyňa svoje vlastnícke právo aj k spoluvlastníckemu podielu, ktorý podľa katastra nehnuteľností
patrí toho času žalovanému, odvodzovala od ústnej zmluvy, resp. dohody medzi stranami sporu z roku
2010, na základe ktorej žalobkyňa previedla na žalovaného svoje vlastnícke právo k motorovému vozidlu

G. D., VIN:B. a žalovaný mal v zmysle tejto zmluvy previesť na žalobkyňu sporný podiel žalovaného.
Existencia uvedenej ústnej dohody vyplývala jednak z výsluchu žalobkyne, ktorá opísala priebeh ako
kúpila nepojazdné auto od pána C. za kúpnu cenu 370,- Eur, ktoré bolo dovezené zo zahraničia, bolo na
slovinských ŠPZ a ktoré následne jej manžel opravil u pána M. do stavu, že toto vozidlo bolo pojazdné,
pričom táto oprava ich stála približne 1500,- Eur. Avšak aj samotný žalovaný vo svojom výsluchu na

pojednávaní dňa 10.2.2025 uviedol, že predmetné vozidlo prevzal od žalobkyne a to na základe toho,
že žalobkyňa mu mala povedať, aby si zobral vozidlo a prepísal na ňu spoluvlastnícky podiel na dome.
Žalovaný síce uviedol, že kúpnu zmluvu uzatvoril s pánom C. a za kúpu vozidla zaplatil 150,- Eur, avšak
na otázky súdu a právnej zástupkyne žalobkyne uviedol, že toto vozidlo prevzal od žalobkyne a zmluva
bola uzatvorená až po tom, čo vozidlo od žalobkyne prevzal. Až po tom, čo otázky kládla jeho právna
zástupkyňa, žalovaný uviedol iné skutočnosti a to, že vozidlo prevzal jeho syn za sumu 150,- Eur od

pána C.. Súd však týmto tvrdeniam žalovaného neuveril a to s poukazom na spôsob, akým žalovaný
odpovedal na položené otázky, pričom tieto otázky boli stručné, žalovaný na nich pohotovo reagoval,
bez akéhokoľvek rozmýšľania (odlišne ako tomu bolo v prípade otázok súdu a právnej zástupkyne
žalobkyne)arovnakobolistručnéajodpovedežalovaného.Vzhľadomnauvedenésúdneuverilvýpovedi
žalovaného. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na to, že odpovede žalovaného na jeho právnou

zástupkyňou položené otázky odporovali skutočnostiam, ktoré uviedol sám žalovaný spontánne na
otázky súdu a otázky protistrany. Z uvedené dôvodu a najmä s poukazom na skutočnosť, že aj samotný
žalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že žalovaná mu predmetné vozidlo odovzdala s tým, že na ňu
prepíše spoluvlastnícky podiel, súd mal za nespornú existenciu ústnej dohody o zámene vlastníckeho
práva žalobkyne k motorovému vozidlu za spoluvlastnícky podiel žalovaného 1 na rodinnom dome so

súp. č. XX v kat.území B. D. E..

12. Súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania ohľadom preukázania existencie vlastníckeho práva
žalobkyne k motorovému vozidlu, ktoré malo byť preukázané výsluchom manžela žalobkyne J. B.,
nar. X.X.XXXX, syna žalobkyne J. B., nar. X.X.XXXX, B. K., ktorý mal preukázať odovzdanie vozidla

žalovanému a L. C., ktorý mal preukázať uzatvorenie kúpnej zmluvy so žalobkyňou, nakoľko uvedené
dôvody mali preukázať vlastnícke právo žalobkyne k motorovému vozidlu G. D., avšak preukázania
vlastníckeho práva žalobkyne k predmetnému vozidlu bolo pre toto konanie právne irelevantné, nakoľko
v konaní nebol preukázaný platný titul, na základe ktorého by na žalobkyňu prešlo vlastníckeho právo
k podielu žalovaného na rodinnom dome. Na uvedenom závere neboli spôsobilé tieto dôkazy nič zmeniť

a to aj za predpokladu, ak by sa preukázalo, že žalobkyňa bola pôvodnou vlastníčkou vozidla G. D..
Zuvedenéhodôvodusasúdbližšienevysporiadavalanisdôkazmi,predloženýmižalovanýmatokúpnou
zmluvou zo dňa 13.10.2010 na č.l. 58, odborným posudkom o kontrole originality vozidla z 19.11.2010
na č.l. 80, protokolom o emisnej kontrole motorového vozidla z 15.10.2012 na č.l. 81, protokolom
o technickej kontrole vozidla zo dňa 15.10.2012 na č.l. 82, rozhodnutím Obvodného úradu pre cestnú

dopravu a pozemné komunikácie v H. č.k. 2/2010/01604-002 zo dňa 29.11.2010 na č.l. 83 s prílohou
na č.l.94.

13. Žalobkyňa v konaní netvrdila a ani nepreukázala existenciu písomnej zmluvy, na základe ktorej malo
dôjsť k prevodu, resp. zámene jej vlastníckeho práva k motorovému vozidlu za spoluvlastnícky podiel

žalovaného na rodinnom dome.

14. Súdu z jeho úradnej činnosti je zrejmé, že totožná žaloba žalobkyne voči žalovanému na tých istých
skutkových tvrdeniach sa viedla na tunajšom súde pod sp.zn. 15C/205/2014, čo potvrdila aj žalobkyňa
vo svojom vyjadrení, keď opravila dátum uzatvorenia ústnej zmluvy medzi stranami sporu s tým, že

poukázala na to, že túto žalobu len skopírovala podľa žaloby, ktorú podala už v roku 2014, a preto došlo
k chybe ohľadom momentu, kedy bola uzatvorená dohoda o výmene medzi stranami sporu. Konanie,
vedené pod sp.zn. 15C/205/2014, bolo zastavené z dôvodu neuhradenia súdneho poplatku za žalobu.
Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2014.

15. Podľa § 126 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), vlastník má
právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže
domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten,
kto je oprávnený mať vec u seba.16. Podľa § 132 ods. 1 a 2 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou
zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených

zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v
ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

17. Podľa § 40 ods. 1, 3 a 4 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo
dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou;

ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis
ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými
prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon
urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je
podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

18. Podľa § 47 ods. 1, 2 OZ, ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného
orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh
na rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

19. Podľa § 130 ods.1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

20. Podľa § 134 ods.1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

21. V prvom rade súd konštatuje, že sa jedná o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, teda o žalobu na
určenie, či tu právo je alebo nie je, pričom predpokladom na rozhodovanie o takejto žalobe je to, či je na
takomto určení naliehavý právny záujem. V danej právnej veci má súd za to, že naliehavý právny záujem
na takomto určení je daný, nakoľko žalobkyňa sa domáha určenia, že je vlastníčkou spoluvlastníckeho

podielu 1, ktorý je toho času v katastri nehnuteľností zapísaný vo vlastníctve žalovaného. Vo vzťahu ku
konštatovanému súd poukazuje na právnickú literatúru a to: TOMAŠOVIČ, Marek. § 137 [Obsah žaloby].
In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ,
Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022,
s. 550, marg. č. 10, kde autori konštatovali: „Osobitosti vykazujú určovacie žaloby, ktorými žalobca

sleduje dosiahnutie zhody zápisu vo verejnom registri so skutočným právnym stavom. Príkladom je
žaloba o určenie vlastníckeho práva, ak žalobca tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je v katastri
nehnuteľností zapísaná na žalovaného. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení práva je daný vždy,
ak zo zápisu vo verejnom registri vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému.“ K rovnakému záveru
dospela aj súdna prax a to napr. v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/179/2010, v ktorej

súd vyslovil: „Žaloba o určenie vlastníckeho práva a o vydanie veci, resp. o vypratanie nehnuteľnosti
(aj bytu), je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva. Základnými
predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho práva žalobcu a skutočnosť, že
žalovaný vec neprávom zadržuje, a pri určovacej žalobe aj preukázanie naliehavého právneho záujmu
na žiadanom určení. V predmetnej veci bol naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe daný

jej spôsobilosťou byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby
zodpovedal skutočnému stavu. “ Taktiež aj z rozhodnutia, zverejneného v ZSP 48/2004 vyplýva: „Ak je
žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý
právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť aj
podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.“ Vzhľadom na vyslovené závery aj

v predmetnej právnej veci má súd za to, že na žalobkyňou požadovanom určení práva je daný naliehavý
právny záujem.

22. Z vyjadrení strán sporu vyplýva, že nie je sporná tá skutočnosť, že medzi nimi nikdy nedošlo
k uzatvoreniu písomnej zmluvy o prevode nehnuteľností, teda v danom prípade k uzatvoreniu písomnej

zámennej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1 k rodinnému domu so súp. č.
XX v obci B. D. E. na žalobkyňu výmenou za prevod vlastníckeho práva žalobkyne k motorovému
vozidlu G. D. na žalovaného. Z ustanovenia § 46 ods.1 OZ výslovne vyplýva, že zmluvy o prevodoch
nehnuteľností musia mať písomnú formu, teda táto forma uzatvorenia zmluvy je vyžadovaná samotnýmzákonom a jej absencia je v zmysle § 40 ods.1 OZ sankcionovaná absolútnou neplatnosťou zmluvy.
V zmysle uvedeného akýkoľvek typ zmluvy, či sa jedná o kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu ale aj
zámennú zmluvu, prostredníctvom ktorej má dôjsť k prevodu nehnuteľného majetku na tretiu osobu,

musí mať písomnú formu. Uvedené ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady neformálnosti právnych
úkonov a to práve z dôvodu závažnosti účinkov predmetných právnych úkonov, pri ktorých na unesenie
dôkazného bremena existencie právneho úkonu týkajúceho prevodu nehnuteľnosti nepostačuje ústna
forma zmluvy, resp. dohody. Písomná forma zmluvy znamená, že obsah právneho úkonu musí byť
zachytený v materializovanej forme, pričom aj podpisy účastníkov zmluvy musia byť obsiahnuté na

danom právnom úkone. V prejednávanej právnej veci však písomná zmluva, týkajúca sa prevodu
spoluvlastníckeho podielu žalovaného na žalobkyňu uzatvorená nebola, čo medzi stranami sporné
nebolo. Čo sa týka avizovanej existencie ústnej zmluvy, aj v prípade, ak by sa jej existencia v konaní
preukázala,tátobybolaabsolútneneplatnouzmluvoupodľa§46ods.1vspojenís§40ods.1OZ,ateda
by nebola spôsobilá privodiť zamýšľané následky ako je prevod spoluvlastníckeho podielu žalovaného
na žalobkyňu. Z uvedeného dôvodu súd nevykonával ďalšie dokazovanie ohľadom existencie ústnej

zámennej zmluvy medzi stranami sporu a s poukazom na nespornú neexistenciu písomnej zmluvy
o prevode spoluvlastníckeho práva žalovaného na žalobkyňu súd žalobu zamietol, nakoľko v spore
nebol preukázaný platný titul, na základe ktorého by došlo k prevodu tohto práva na žalobkyňu. Súd
taktiež len na doplnenie poznamenáva, že aj v prípade, ak by súd vyhodnotil, že v čase prevzatia
vozidla žalobkyne žalovaným by došlo len k uzatvoreniu zmluvy o budúcej zmluve, na základe ktorej

mal žalovaný až následne previesť vlastnícke právo k domu na žalobkyňu, aj táto dohoda by bola
neplatná, nakoľko v zmysle ustanovenia §50a OZ aj zmluva o budúcej zmluve musí mať písomnú
podobu vyžadovanú zákonom, teda jej nedodržanie spôsobuje absolútnu neplatnosť takejto zmluvy.
Spoukazomnauvedené,zdôvodunedodržaniazákonnomstanovenejformyprávnehoúkonuoprevode
spoluvlastníckeho podielu žalovaného na žalobkyňu, nedošlo k existencii platného titulu podľa § 132

ods.1OZ,nazákladektoréhodochádzakprevoduprávknehnuteľnostiam,pretosúdnemalinúmožnosť
ako žalobu zamietnuť.

23. V prípade, ak medzi stranami sporu existovala ústna dohoda ohľadom zámeny vlastníckeho práva
k jednotlivým veciam, uvedené zakladá iné nároky žalobkyne voči žalovanému, avšak medzi tieto

nároky nepatrí možnosť domáhať sa určenia vlastníckeho práva žalobkyne k spoluvlastníckemu podielu
žalovaného, a teda uvedené nepredstavuje predmet tohto konania.

24. Záverom, pre úplnosť, súd prvej inštancie považoval za potrebné vysporiadať aj sa s možnosťou
určenia vlastníckeho práva žalobkyne k spoluvlastníckemu podielu žalovaného titulom vydržania podľa

§ 130 ods. 1 OZ, pričom vo vzťahu k uvedenému súd konštatuje, že vydržanie predstavuje originárny
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ku ktorému dochádza za splnenia zákonom stanovených
predpokladov, ktorými sú: 1. spôsobilý subjekt, 2. spôsobilý predmet držby, 3. dobrá viera
(dobromyseľnosť) vydržateľa, 4. oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu a 5. uplynutie vydržacej
doby. Vo vzťahu k prvým dvom podmienkam a to podmienky spôsobilého subjektu a spôsobilého

predmetu držby, súd konštatuje, že tieto sú splnené, nakoľko žalobkyňa má spôsobilosť na práva
a povinností, a teda môžu nadobudnúť vlastnícke právo. Rovnako aj spoluvlastnícky podiel žalovaného
1 k rodinnému domu so súp. č. XX v B. D. E. je spôsobilým predmetom vydržania, nakoľko nemá žiadnu
charakteristiku podľa §134 ods. 2 OZ, ktorá by vylučovala možnosť vydržať toto právo k nehnuteľnosti.
Avšak pri posúdení toho, či žalobkyňa bola so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľná po dobu 10-

ich rokov (vydržacia doba), že jej patrí vlastnícke právo k predmetnému spoluvlastníckemu podielu, súd
konštatuje,žežalobkyňamalavedomosťotom,žepodobu10-ichrokovniejedobromyseľnoudržiteľkou
spoluvlastníckeho podielu žalovaného, keďže táto mala vedomosť o nespôsobilom nadobúdacom
titule a nemožnosti zavkladovať zmluvu do katastra nehnuteľnosti, čo vyplýva aj zo samotnej žaloby
žalobkyne, ktorá sa viedla na tunajšom súde pod sp.zn. 15C/205/2014 a v ktorej žalobkyňa uviedla

totožné skutkové tvrdenia ako tomu bolo v predmetnej žalobe, ktorá je predmetom tohto konania.
Žalobkyňa už v roku 2014 mala vedomosť o tom, že titul, na základe ktorého sa domáhala
určenia vlastníckeho práva nie je spôsobilým na jeho vklad do katastra nehnuteľností, vlastníkom
sporného spoluvlastníckeho podielu je žalovaný a len samotné uplynutie 10 ročnej vydržacej doby bez
dobromyseľnosti držby žalobkyne na uvedenom nič nezmenilo. Z uvedeného dôvodu súd nevzhliadol

aninaplneniepodmienokprevydržanie,atedaprávneuzatvára,ževkonanínebolpreukázanýspôsobilý
titul podľa § 132 ods. 1 OZ, na základe ktorého by došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovaného
na žalobkyňu k rodinnému domu so súp. č. XX v obci B. D. E., preto súd žalobu zamietol.25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

27. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 257 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán
sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Za dôvod hodný osobitného zreteľa súd považoval
jednak majetkové pomery strán sporu, pričom žalobkyňa bola od platenia súdneho poplatku oslobodená

z dôvodu nepriaznivých majetkových pomerov a to uznesením tunajšieho súdu 5C/35/2024-22 zo
dňa 2.7.2024, pri rozhodovaní o ktorom súd zisťoval majetkové pomery žalobkyne, pričom zistil, že
táto je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 400,- Eur, pričom jej mesačné výdavky súvisiace
s bývaním sú vo výške 315,- Eur a jej ďalšie výdavky pozostávajú z výdavkov na lieky vo výške 50,-
Eur. Taktiež aj manžel žalobkyne je invalidný dôchodca s príjmom 380,- Eur. Súd mal za preukázané
aj majetkové pomery žalovaného, nakoľko tomuto bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci až

do právoplatného skončenia veci s finančnou účasťou vo výške 40,- Eur. Z rozhodnutia Centra právnej
pomoci č. B./XXXXX/XXXX-XXXXXX/XXXX z 25.11.2024 je zrejmé, že príjem žalovaného prevýšil
zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, pričom o priznaní pomoci bolo rozhodnuté podľa § 6b ods.2
zákona č. 327/2005 Z.z., teda jednalo sa o priznanie právnej pomoci s finančnou účasťou oprávnenej
osoby, nakoľko to bolo primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Nejednalo sa o priznanie

právnej pomoci z dôvodu nemajetnosti žalovaného. Taktiež za ďalší dôvod hodný osobitného zreteľa
súd považoval aj skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, kedy aj samotný žalovaný
v rámci svojho výsluchu priznal, že vozidlo mu odovzdala žalobkyňa s tým, že on mal na ňu previesť
spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome, avšak k prevodu tohto majetku už nedošlo. Vzhľadom na
uvedené sa súdu javí nespravodlivé, aby žalobkyňa, ktorá podľa výpovedi strán sporu prišla o motorové

vozidlo G. D., ktoré bolo v jej dispozícií, bez platného prevodu spoluvlastníckeho podielu na rodinnom
dome, ku ktorému podľa výpovedi strán sporu malo dôjsť, bola zaviazaná aj na náhradu trov konania
žalovanému ako úspešnej strane v konaní. S poukazom na uvedené ako aj na výšku finančnej účasti
žalovaného na poskytnutej právnej pomoci mal súd za to, že uvedené skutočnosti predstavujú dôvody
hodné osobitného zreteľa, pri existencii ktorých súd úspešnej strane sporu (žalovanému) neprizná

náhradu trov konania voči žalobkyni. Vzhľadom na uvedené, súd o nároku na náhradu trov rozhodol tak,
že žiadnej zo strán sporu tento nárok nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Humenné.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.