Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, October 14, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14CoCsp/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124211673
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7124211673.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Lajoša a členov senátu
JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Kataríny Krochtovej, v sporovej veci žalobcu: A. B. C., C., D. X,
XXX XX E. - F., G.: XX XXX XXX, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská
2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: v 1. rade G. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX D., právne zastúpený: RIEDL advokátska kancelária s.r.o, so

sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO: 54 359 490, v 2. rade J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/
X,XXXXXD.,právnezastúpená:Mgr.OtoSaloky,advokát,sosídlomHlavná94,08001Prešov,IČO:42
419 174, o zaplatenie 10.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2.
rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 8Csp/138/2024-195 zo dňa 26.11.2024, jednomyseľne
takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10.000,-
eurspolusúrokomzomeškaniavovýške8,75%ročnezosumy 10.000,-€od14.12.2023dozaplatenia,
a to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu
100 %.“

2. Vec právne posúdil podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, §
7 ods. 1 a 2, § 11 ods. 2, § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), § 52
ods. 1, § 53 ods. 9, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1 a 2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoB“), § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, § 255 ods. 1,
§ 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3.Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žeprávnypredchodcažalobcuažalovaníuzatvorilizmluvuoúvere
(spotrebiteľský úver) s tým, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou). V zmysle
tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným spotrebiteľský úver vo výške 25.000,- Eur
sčasti na účel refinancovania skôr poskytnutého úveru veriteľom, a to právnym predchodcom žalobcu.
Súd prvej inštancie preskúmal zmluvu o úvere a zistil, že obsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods.

2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase jej uzavretia, a teda úver
nepovažoval za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaní sa zaviazali úver splatiť v pravidelných mesačnýchsplátkach. Z platobnej histórie bolo preukázané, že žalovaní porušili svoju zmluvnú povinnosť včas a
riadne uhrádzať dojednané splátky úveru, v dôsledku čoho právny predchodca pristúpil k zosplatneniu
úveru a následne postúpil svoju pohľadávku voči žalovaným na žalobcu. Súd prvej inštancie následne

skúmal, či právny predchodca žalobcu skúmal bonitu žalovaných zákonom stanoveným spôsobom,
pričom dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou
pri posúdení schopnosti žalovaných splácať spotrebiteľský úver, a preto ani z tohto dôvodu nemožno
považovať predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Rovnako konštatoval, že veriteľ bol taktiež
oprávnený požadovať jednorazové splatenie úveru. Ohľadom námietky žalovaného v 1. rade, že veriteľ

neoznačil vo výzve zo dňa 04.05.2023 splátku, resp. splátky, s ktorými boli v omeškaní súd prvej
inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30.01.2024, v ktorom
sa nestotožnil s názorom, podľa ktorého špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by
mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu. V danom prípade si žalobca uplatnil
nárok na zaplatenie istiny úveru vo výške 10.000,- Eur, na zaplatenie ktorej súd prvej inštancie zaviazal
žalovaných spolu s úrokom z omeškania z dlžnej sumy v zmysle žalobného návrhu, t. j. odo dňa

nasledujúceho po dni postúpenia pohľadávky. Výrok o trovách konania odôvodnil tak, že žalobca bol v
konanívcelomrozsahuúspešný,súdprvejinštanciepretozaviazalžalovanýchnanáhradutrovkonania.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade namietajúc nesprávne
skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Trvá na tom, že veriteľ nekonal s odbornou

starostlivosťou, a preto nemôže mimoriadne zosplatniť úver, čo má za následok neplatnosť postúpenia
pohľadávky, v dôsledku čoho žalobca nedisponuje aktívnou legitimáciou. Žalobcom predložené doklady
podľa odvolateľa nepreukazujú, že veriteľ konal v súlade so zákonom. Poukázal na rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 24CoCsp/1/2024 z 22.02.2024. Ďalej zdôraznil, že z podania žalobcu
z 18.10.2024 vyplýva, že veriteľ rátal s príjmom v domácnosti vo výške 1.051,- Eur a s výdavkami

vo výške 893,46 Eur, čo by znamenalo, že na živobytie by veriteľ ponechal štvorčelnej rodine cca
150,- Eur, čo odvolateľ považuje za stav hmotnej núdze. Žalobca v podaní rovnako odkazoval na
výpis z úverového registra, ale súdu žiaden nepredložil, čo podľa žalovaného v 1. rade potvrdzuje, že
vychádzal len zo žiadosti o úver predloženej žalovanými. Takéto skúmanie považuje za nedostatočné
a má za to, že obdobne to vníma aj ustálená súdna prax. Pokiaľ ide o dodatočné predloženie špecifikácie

uplatneného nároku aj dodatočného preukázania skúmania bonity, uvedené považuje za porušenie ust.
§ 294 CSP. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná v 2. rade namietajúc

porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie
veci. Závery súdu prvej inštancie o dostatočnom skúmaní bonity zo strany veriteľa považuje za
nesprávne, nepresvedčivé a arbitrárne. Súd prvej inštancie sa uspokojil len s tvrdeniami žalobcu, aj keď
ich ničím nepreukázal a žalovaní v 1. a 2. rade ich pravdivosť v priebehu konania namietali, pričom
sa s tvrdeniami žalovaných v 1. a 2. rade v odôvodnení rozhodnutia ani len nevysporiadal. Poukázala

na trestné konanie, ktoré sa voči jej osobe viedlo pre obzvlášť závažný zločin podvodu, pričom bola
spod obžaloby oslobodená. O spomínanom trestnom konaní veriteľ musel mať vedomosť, keďže do
spomínanéhotrestnéhokonaniaopakovanepodávalsprávyaajnapriektýmtovedomostiamtrvánatom,
že bonitu žalovanej v 2. rade skúmal dostatočne a navyše od nej prijímal plnenia nad rámec skutočne
poskytnutýchfinančnýchprostriedkov,badokoncasapohľadávkupokúsilzosplatniťanáslednepostúpiť,

čomu podľa odvolateľky nemožno priznať právnu ochranu. Ďalej poukázala na skutočnosti vyplývajúce
z trestného konania. Trvá na tom, že na základe zistených skutočností žalovanej v 2. rade nemal
byť vôbec poskytnutý úver. Namietala aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu neplatného postúpenia
pohľadávky. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, eventuálne zmeniť a rozhodnúť v súlade s jej odvolacím návrhom. Uplatnila si trovy

odvolacieho konania.

6. K odvolaniu žalovaných v 1. a 2. rade sa vyjadril žalobca. Má za to, že jeho postup pri skúmaní
bonity žalovaných v 1. a 2. rade je plne súladný so súčasnou platnou legislatívou. Poukázal na
národnú úpravu, smernice EÚ, dôvodové správy, či recitáty ohľadom podmienok pre skúmanie bonity

spotrebiteľa. V prípade, že by súd mal o tejto skutočnosti pochybnosti, navrhol vykonať dopyt na NBS,
ktorá vydáva záväzné opatrenia pre poskytovateľov úverov aj pre postupy pri skúmaní bonity, ktorú
považuje za kvalifikovanú na posúdenie tejto problematiky. Pokiaľ ide o trestné konania, uviedol, že
toto sa viedlo výhradne voči žalovanej v 2. rade, ktorá úvery neuzatvárala priamo, ale vylákala ich odiných osôb. Tieto zmluvy preto nemohli byť súčasťou reportu do SRBI. Zdôraznil, že žalovaná v 2. rade
nepreukázala, že by bola dlžníčkou z iného úverového vzťahu ako to tvrdí. Vyjadril sa k fungovaniu
úverového registra v súvislosti s úverom od spoločnosti K., na ktorý poukazovala žalovaná v 2. rade.

Poukázal na skutočnosti, ktoré uviedli žalovaní v 1. a 2. rade v žiadosti o poskytnutie úveru. Navrhol
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

7. K vyjadreniu žalobcu zaslala repliku žalovaná v 2. rade. Opakovane sa vyjadrila k trestnému
konaniu a postupu veriteľa pri skúmaní bonity. V ostatnom zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach

a návrhoch.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie
rozsudku alebo jeho zmenu (§ 387 ods. 1, § 388 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“).

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym
právnymposúdením,tedato,čisúdprvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

10.Kodvolacejnámietke,žerozsudoktrpínedostatkomriadnehoavyčerpávajúcehoodôvodneniapodľa
ust.§365ods.1CSPpísm.b),pričomjenedostatočneodôvodnený,nezrozumiteľnýanepreskúmateľný,
odvolací súd uvádza, že Civilný sporový poriadok určuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne

požiadavky na odôvodenie rozsudku, ktoré sú presne uvedené v ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového
poriadku. Z tohto ustanovenia sa dá vyvodiť aj záväzná logická štruktúra odôvodnenia. Po preskúmaní
rozhodnutia súdu prvej inštancie musí odvolací súd súhlasiť s odvolateľmi, že odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie zaoberajúce sa postupom právneho predchodcu žalobcu pri skúmaní bonity
žalovaných v 1. a 2. rade je nedostatočné, zmätočné a arbitrárne. Žalovaní v 1. a 2. rade v priebehu

prvoinštančného konania namietali, že žalobca síce deklaroval, že existujúce záväzky žalovaných v 1.
a 2. rade overil dopytom do úverového registra dňa 16.06.2014, no žiadny takýto výpis z úverového
registra nepredložil, a preto je podľa nich zjavné, že právny predchodca žalobcu žiadny takýto dopyt
nevykonal (č. l. 184). V zmysle ust. § 151 CSP sa tak tvrdenia žalobcu o skúmaní bonity žalovaných
v 1. a 2. rade dopytom do úverového registra stali spornými a bolo na žalobcovi, aby pravdivosť jeho

tvrdení preukázal, čo sa však nestalo. Súčasťou preskúmavaného spisu nie je žiadna listina, ktorá by
preukazovala, že by právny predchodca žalobcu reálne vykonával dopyt do úverového registra, tak
ako to deklaroval. Súd prvej inštancie sa však v odôvodnení rozhodnutia s namietanými skutočnosťami
nijako nevysporiadal. Navyše, súd prvej inštancie v bode 9 napadnutého rozsudku konštatoval, že
„preskúmal zmluvu o úvere a zistil, že obsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase jej uzavretia“. Takéto odôvodnenie súdu, pokiaľ
ide o skúmanie obligatórnych náležitostí zmluvy, je z pohľadu odvolacieho súdu nepreskúmateľné.
Odvolaciemu súdu nie je zrejmé ako súd prvej inštancie posúdil splnenie zákonom vyžadovanej
obligatórnej náležitosti zakotvenej v ust. § 9 ods. 2 písm. j) ZoÚ účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy
(17.06.2014), a to uvedenie predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery

nákladov, ktorá, zdá sa, v zmluve absentuje. Z uvedených dôvodov musí odvolací súd konštatovať, že
k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu došlo.

11.Knámietkenesprávnychskutkovýchzistenízvykonanýchdôkazovpodľaust.§365ods.1CSPpísm.
f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní

jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda
spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej
veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne
normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou znajdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre
rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť

v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj
to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj
strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy,
procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky
uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať

v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom
strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu.
K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že
vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa §
220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd

hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii
následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z
vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov,
alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Pokiaľ ide o túto odvolaciu námietku, odvolací súd aj v tomto
ohľade súhlasí s odvolateľmi. Súd prvej inštancie konštatoval, že právny predchodca žalobcu konal

s odbornou starostlivosťou a bonitu žalovaných v 1. a 2. rade skúmal dostatočne. Ako odvolací súd
uviedol už vyššie, žalovaní v 1. a 2. rade namietali, že právny predchodca žalobcu nevykonal dopyt
do úverového registra ako to deklaroval vo svojom podaní. Na túto námietku žalovaných v 1. a 2.
rade však súd prvej inštancie vôbec nereagoval, nijakým spôsobom na ňu nereflektoval, a preto možno
konštatovať, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie je nedostatočný. Skutočnosť, či právny

predchodca žalobcu preskúmaval úverovú zaťaženosť žiadateľov o úver v úverovom registri, najmä
pokiaľ tento nedostatok žalovaní v 1. a 2. rade namietajú, má zásadný význam pre riadne a kvalifikované
posúdenie, či právny predchodca žalobcu skúmal bonitu žalovaných v 1. a 2. rade zákonom stanoveným
spôsobom. Aj túto odvolaciu námietku žalovaných v 1. a 2. rade bolo, v kontexte vyššie uvedeného,
potrebné posúdiť ako dôvodnú.

12. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. že súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O

omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Rovnako aj k naplneniu tejto odvolacej
námietky došlo.

13. Súd prvej inštancie v bode 14 napadnutého rozsudku konštatoval nasledovné: „Ohľadom námietky
žalovaného v 1. rade, že veriteľ neoznačil vo výzve zo dňa 04.05.2023 splátku, resp. splátky s ktorými
boli v omeškaní súd poukazuje na uznesenie NS SR, sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30.01.2024, v ktorom
sa nestotožnil s názorom, podľa ktorého špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by
mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu.“. S uvedeným právnym posúdením sa

odvolací súd nestotožňuje.

14. Možnosť predčasného zosplatnenia úveru je právne upravená v ustanovení § 565 Občianskeho
zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí

určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

15.Ustanovenie§565Občianskehozákonníkatedaumožňujeveriteľoviuplatňovaťsivočidlžníkovicelú
pohľadávku, resp. jej nezaplatený zvyšok, ak dlžník nedodržal dohodu o včasnom plnení dohodnutých
splátok. Ak veriteľ takto dohodnuté právo nepoužije najneskoršie do zročnosti najbližšie nasledujúcej

splátky, pokračuje sa v plnení v splátkach. Veriteľ však svoje právo môže využiť po opätovnom porušení
povinnosti dlžníkom. Strata výhody splátok teda nenastáva priamo zo zákona.16. V prípade, ak veriteľ svoje oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka
využije, vyhlásenie predčasnej splatnosti má významné právne následky. Ustanovenie § 565
Občianskeho zákonníka je zaradené do 8. časti hlavy I. oddielu 6 tohto právneho predpisu upravujúceho

zánik záväzkov. Právny predchodca žalobcu oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 565
Občianskeho zákonníka využil, čím spôsobil zánik povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade splácať
poskytnutý úver v dohodnutých splátkach.

17. Keďže medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade bola uzatvorená zmluva spotrebiteľská, pre

posúdenie jednorazového predčasného zosplatnenia celého dlhu bolo potrebné zohľadniť i špeciálne
ustanovenie k § 565 Občianskeho zákonníka, ktorým je ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
upravujúce osobitné podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh. V zmysle ustanovenia § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

18. V prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne právne úkony veriteľa, a to upozornenie na
uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a samotná žiadosť o zaplatenie
celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky. Podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je riadne

doručenie oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi.

19. Ak Občiansky zákonník v tomto ustanovení hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka, najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky, s ktorom je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto

prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota troch mesiacov pre
uplatnenie takéhoto práva veriteľom.

20. Rovnako konkretizovanie splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, má zásadný vplyv na
plynutie premlčacej doby. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenie § 53 ods.

9 tohto právneho predpisu, upravujú len zákonné podmienky zosplatnenia celého peňažného dlhu pre
nezaplatenie splatnej splátky. Sami o sebe nemajú vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby. Tento
je právne upravený v ustanovení § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak bolo dohodnuté
plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa
pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo

dňa zročnosti nesplnenej splátky. Z tohto ustanovenia nevyplýva, aby začiatok plynutia premlčacej doby
mal nastať až po uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorom je spotrebiteľ
v omeškaní s prihliadnutím a zohľadnením aj uplynutia 15 dňovej lehoty od upozornenia spotrebiteľa na
úmysel veriteľa jeho dlh zosplatniť pre nezaplatenie splátky.

21. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 29. novembra 2022, sp. zn. 7Cdo/268/2020,
zverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 3/2023 pod
č. 29 konštatoval, cit.: „Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia
doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je
tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v
lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa.
Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka)“.

22.ZodôvodneniacitovanéhouzneseniaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyďalejvyplýva,ževeriteľ
sa na súde môže po prvý raz domáhať svojho práva prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej
doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným
celý dlh (za súčasného splnenia upozornenia na zosplatnenie). Práve tento deň je teda najskorším
dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka), čo v danom kontexte

znamená, že tento deň je aj začiatkom premlčacej doby práva na splnenie celého dlhu, čím sa naplní
zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba pri zosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle veriteľa (§ 103
Občianskeho zákonníka).23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právny úkon, akým je zosplatnenie celého peňažného dlhu pre
nezaplatenie splátky, musí obsahovať aj dôležitý údaj, a to identifikáciu tej splátky, pre ktorú sa veriteľ
rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Ak právny úkon zosplatnenia neobsahuje

konkretizáciu splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol peňažný dlh zosplatniť, je nejasný a teda neurčitý,
nakoľko vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či došlo k dodržaniu zákonom stanovenej minimálnej
lehoty troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľa, ako aj o tom, kedy začala plynúť trojročná
premlčacia doba upravená v ustanovení § 103 vety druhej a § 101 Občianskeho zákonníka. Záver,
podľa ktorého právny úkon zosplatnenia je pre jeho neurčitosť neplatný podľa ustanovenia § 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka má oporu vo vykonanom dokazovaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 7CoCsp/18/2022 zo dňa 28.11.2022, ktorý v obdobnej veci potvrdil
rozsudok Okresného súdu Svidník sp.zn. 1Csp/95/2018 zo dňa 19.01.2022, obdobne aj rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20CoCsp/25/2022.

24. Argumentáciu žalobcu (ktorú si osvojil súd prvej inštancie), podľa ktorej špecifikácia splátky, pre

ktorú dochádza k zosplatneniu, nie je podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu, sa odvolací
súd nestotožňuje a nepovažuje ju za súladnú s ustálenou aplikačnou praxou Najvyššieho súdu SR.

25. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25.09.2024. V tomto rozhodnutí Najvyšší súd SR skonštatoval, že

napadnutým rozhodnutím nedošlo k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
pri riešení neplatnosti úkonov veriteľa realizovaných v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 a ustanovenia
§ 565 Občianskeho zákonníka, preto namietané nesprávne právne posúdenie nebolo dôvodné.
Neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej splátky
v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka malo za následok neplatnosť zosplatnenia

úveru v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj absolútnu neplatnosť zmluvy o
postúpenípohľadávkyuzavretejmedziprávnym predchodcom žalobcu ako postupcomažalobcomako
postupníkom v zmysle ustanovenia § 39 v spojení s ustanovením § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka z
dôvodu nesplnenia zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru
na tretiu osobu v zmysle ust. § 92 ods. 8 veta prvá Zákona o bankách.

26. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024 v prípade, ak zo
strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ust. § 565 a § 53 ods.9
Občianskeho zákonníka, pre platný právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v
tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil

celý dlh.

27. Obdobný záver vyplýva tiež z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa
26.06.2024, v ktorom bolo zdôraznené, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu
úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,

pre platný právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu
splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh.Identifikáciasplátkyjepotrebná
z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej lehoty, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom,
že zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná

informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla
kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky kedy by mohol byť úver zosplatnený
celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru,
môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.

28. Podobný záver prijal Najvyšší súd SR aj v uznesení sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024,
ktorý rovnako poukázal na to, že ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne
splatnývsúladesustanovením§565Občianskehozákonníkaa§53ods.9Občianskehozákonníka,pre
platnýprávnyúkonzosplatneniajezostranyveriteľanevyhnutné,abyužvtejtovýzvepresnešpecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú môže jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh. Ak veriteľ totiž oznámi

iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený
a v dôsledku informačnej asymetrie poškodený.29. Napokon prijatý právny názor zaujal aj Najvyšší súd SR v prvej vete „bez konkretizácie
splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva
došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods.

9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku
je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“
uverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2025. (rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 17CoCsp/38/2021 v spojení s uznesením NS SR sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025).

30. Čo sa týka rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 123/2022 zo dňa 30.01.2024, na ktoré
odkazoval súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že ide o ojedinelé rozhodnutie, ktoré vyslovuje
opačný názor ako bol uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 2/2023,
ktoré bolo vydané v rovnakom čase, pričom po tomto rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky
prijal ďalšie rozhodnutia, ktoré jasne konštatujú, že pre platné zosplatnenie sa vyžaduje, aby výzva pred
zosplatnením obsahovala špecifikáciu konkrétnej splátky, s úhradou ktorej je dlžník v omeškaní viac ako

3 mesiace.

31. Aj podľa názoru odvolacieho súdu z oznámenia o zosplatnení (v tomto prípade z „Výzvy na úhradu
dlžnej sumy“), prípadne z upozornenia na možnosť zosplatnenia, musí byť zrejmé, pre omeškanie
ktorej konkrétnej splátky je predmetný úver predčasne zosplatnený. Tento údaj musí byť aspoň v

jednej notifikácii jednoznačne konkretizovaný. I keď Občiansky zákonník expressis verbis neuvádza
čo má byť obsahom predmetných oznámení, tento obsah možno vyabstrahovať z podmienok, ktoré
musia byť splnené pre realizáciu mimoriadneho zosplatnenia úveru veriteľom. Pokiaľ ustanovenie §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka možnosť predčasného zosplatnenia úveru podmieňuje uplynutím 3
mesačnej doby od omeškania so zaplatením splátky, tak je zrejmé, že táto konkrétna splátka musí byť

jednoznačne identifikovateľná, čomu zodpovedá povinnosť vedieť ju i konkretizovať. Veriteľ predsa musí
vedieť, pre ktorú splátku svoje právo zosplatniť úver uplatnil a nie je dôvod, prečo by touto informáciou
nemal disponovať aj dlžník. V kontexte vyššie uvedených skutočností je potrebné považovať za právne
bezvýznamný tvrdenie, že aj matematickým výpočtom zo žalobcom predložených listín je možné ustáliť
splátku, pre nezaplatenie ktorej žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.

32.Odvolacísúdvsúladeskonštantnoujudikatúroupoukazujenatúskutočnosť,žepodanieadresované
súdu musí byť formulované jasne, zrozumiteľne a určito, a najmä žaloba, ktorou sa sťažovateľ domáha
vydania konkrétneho rozhodnutia musí v zmysle § 132 Civilného sporového poriadku obsahovať úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh, pretože

iba formálne a obsahovo spôsobilá žaloba je predpokladom vecného prejednania veci. Súd v civilnom
sporovom konaní nie je povinný a ani nemôže nahrádzať úkony sporových strán, ktoré zaťažuje
povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (§ 150 CSP). Úlohou (a zodpovednosťou) sporových strán je
substancovať skutkový základ sporu, t.j. vymedziť jeho základ a podstatu. Sú to predovšetkým sporové
strany, ktoré sú zodpovedné za výsledok sporu. Zvýšenie požiadaviek na procesnú aktivitu sporových

strán a s tým spojenú procesnú diligenciu (zodpovednosť) so sankčnými dôsledkami v prípadoch
procesnej pasivity je tak spôsobilé prispieť k efektívnemu a rýchlemu konaniu. (uznesenie Ústavného
súdu SR, č.k. I. ÚS 268/2019-18 z 10.9.2019).

33. V danom prípade sa odvolaciemu súdu nateraz javí, že v prejednávanom prípade neboli splnené

všetky zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t. j. že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k
zosplatneniu úveru zákonným spôsobom, nakoľko vo výzve na úhradu dlžnej sumy chýba identifikácia
nezaplatenej splátky, pre ktorú sa žalobca rozhodol zosplatniť úver, v dôsledku čoho tento právny úkon
možno považovať za neurčitý (37 OZ). Z uvedeného dôvodu sa tak námietka žalovaných v 1. a 2.

rade o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu javí ako opodstatnená. Uvedený nedostatok namietali
odvolatelia už pred súdom prvej inštancie, no tento na ich námietku nijako nereflektoval.

34. V súvislosti s povinnosťou veriteľa posudzovať schopnosť žalovaných v 1. a 2. rade ako spotrebiteľov
splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že

z obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by súd prvej inštancie dôsledne, predovšetkým
v kontexte § 11 ods. 2 ZoSÚ druhá veta, vyhodnotil, či právny predchodca žalobcu poskytol predmetný
úver bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnostispotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a dôsledky opomenutia, resp. nepreukázania splnenia tejto
svojej povinnosti.

35. Náprava uvedených pochybení súdu prvej inštancie by vyžadovala takú mieru ingerencie
odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie
(úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných v prvom rade od
súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným
doplnením dokazovania a nie vykonávanie základného dokazovania).

36. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnutý rozsudok
zrušil a postupom podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

37. Úlohou súdu prvej inštancie bude znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím
súdom vyššie, posúdiť, či zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti, a primerane a po doplnení

dokazovania sa vysporiadať s námietkami žalovaných v 1. a 2. rade ohľadom nedostatočného skúmania
ich schopnosti splácať predmetný úver pred jeho poskytnutím zo strany právneho predchodcu žalobcu
a súčasne zohľadniť a v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia rozvedených intenciách zohľadniť
námietky žalovaných v 1. a 2. rade, týkajúce sa aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní.

38. Až po takomto doplnení konania bude môcť súd prvej inštancie vo veci znova rozhodnúť, s tým že
svoje rozhodnutie je povinný v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodniť.

39. Ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v inštruktívnej časti rozhodnutia

(§ 391 ods. 2 CSP).

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania (aj dovolacieho) bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie v rozhodnutí vo veci samej v zmysle ust. § 396 ods. 3 v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP.

41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).