Rozsudok – Záložné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-7C/172/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7521207705
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mikulová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7521207705.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Zuzanou Mikulovou, LL.M., v spore žalobkyne: A. B., narodená

XX.XX.XXXX, bytom C. B. XXX, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Kerecman, spoločnosť
s ručením obmedzeným, IČO: 36588725, so sídlom Rázusova 1, Košice, proti žalovanému: Blackside,
a.s., IČO: 48191515, so sídlom Mlynské Nivy 48, Bratislava, zast. AK Herceg, s.r.o., IČO: 35890240, so
sídlom Košická 56, Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XX, okres C. – D., obec C., k.ú. C. B., a to dom súp. č.
XXX na parc. reg. „C“ č. XXX a pozemky parc. reg. „C“ č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere
621 m2 a parc. reg. „C“ č. XXX záhrada o výmere 1197 m2 nie je zaťažená záložným právom zriadeným

zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 3324 – 19439136 uzatvorenou 24.06.1992 medzi
Slovenskou poľnohospodárskou bankou, ú.s. Bratislava ako záložným veriteľom a E. F. a G. F. ako
záložcami zapísanou pod R III 810/93.

II. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 15.11.2021 bola súdu doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia neexistencie
záložného práva na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XX v k.ú. C. B. – D., ktoré sú v jej výlučnom
vlastníctve. Tieto nehnuteľnosti nadobudla dedením po svojom otcovi E. F., zomr. XX.XX.XXXX

v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Košice – okolie pod sp.zn. 10D/2563/1994 (pozn.
súdu: takto nadobudla žalobkyňa 1 vyššie identifikovaných nehnuteľností pod B1, pričom druhú 1
evidovanú pod B2 nadobudla na základe odlišného titulu – uznesenie 10D/399/2006). Predmetné
nehnuteľností sú zaťažené záložným právom zriadeným Zmluvou o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti č. 3324 – 19439136 uzatvorenou 24.06.1992 medzi Slovenskou poľnohospodárskou
bankou, ú.s. Bratislava, ako záložným veriteľom a E. F. a jeho manželkou G. F. (rodičia žalobkyne)
ako záložcami, zapísanou pod R III 810/93 na zabezpečenie pohľadávky z Úverovej zmluvy č. 3324

– 19439136 uzatvorenej medzi veriteľom Slovenskou poľnohospodárskou bankou, ú.s. Bratislava,
a dlžníčkou - NON STOP A. A. (dcéra žalobkyne) dňa 24.06.1992. Na základe tejto zmluvy veriteľ
poskytol dlžníčke úver vo výške 700.000,- Kčs, pričom rodičia žalobkyne boli nielen záložcami, ale aj
ručiteľmi úveru.
Nakoľko dlžníčka úveru tento úver v lehote splatnosti do 20.06.1996 nesplatila, Okresný súd Košice
– okolie rozsudkom sp.zn. 12Cb/27/99 – 42 zo dňa 25.06.1999 právoplatným dňa 17.09.1999
uložil dlžníčke zaplatiť veriteľovi sumu 612.500,- Kčs so 17 % ročným úrokom od 01.08.1996 do

zaplatenia a zaplatiť úroky vo výške 334.325,17 Kčs s prísl. Na základe tohto rozsudku bolo začaté
exekučné konanie, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Košice – okolie pod sp.zn. 17Er/1052/2000.
Z predmetného rozsudku vyplýva, že predmetom rovnakého súdneho a exekučného konania bola
i pohľadávka z ďalšej úverovej zmluvy rovnakej dlžníčky, zabezpečená ručením žalobkyne. Žalovanýtvrdí, že je veriteľom pohľadávky z Úverovej zmluvy č. 3324 – 19439136, ktorú nadobudol sériou
postúpení, pričom je ako záložný veriteľ zapísaný na LV č. XX v k.ú. C. B. – D..
Žalobkyňa ďalej uviedla, že zo zápisu na LV č. XX, konkrétne poznámky P 615/2021 vyplýva, že

žalovaný začal v júli 2021 výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby dotknutých nehnuteľností.
Žalovaný doručil žalobkyni list z 10.09.2021, kde uviedol, že ako dražobník v zmysle zákona č.
527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách nechal vyhotoviť znalecký posudok na nehnuteľnosť, ktorý
zaslal žalobkyni. Ďalším listom zo dňa 05.10.2021 žalovaný vyzval žalobkyňu, aby dňa 26.10.2021
sprístupnila nehnuteľnosť znalkyni H. B. I. za účelom vykonania ohodnotenia predmetu dražby.

Žalovaný oznámil prípravu dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti i na svojom webovom sídle s uvedením
„pripravujeme“ (BAD21 – 06281). Je teda zrejmé, že žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva
predajom dotknutých nehnuteľností v dobrovoľnej dražbe. Žalovaný následne uviedol termín konania
obhliadky v dňoch 25. – 26.11.2021 a termín konania dražby dňa 10.12.2021 o 12:00 hod. v TeleDom
Hotel, Košice, s uvedením najnižšieho podania 40.400,- eur. Tieto skutočnosti žalovaný oznámil
žalobkyni listom zo dňa 09.11.2021, ktorý žalobkyňa prevzala dňa 15.11.2021.

2. Žalobkyňa v ďalšom argumentovala tým, že žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva napriek
tomu, že jeho právo domáhať sa výkonu záložného práva je premlčané dňom 21.06.2006 a žalobkyňa
u žalovaného vzniesla námietku premlčania listom zo dňa 08.11.2021. Podľa žalobkyne z Úverovej
zmluvy vyplýva, že zabezpečená pohľadávka je pohľadávkou obchodnoprávnou (§ 497 a nasl. zákona

č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“)), ktorá sa stala
splatnou najneskôr dňa 21.06.1996 podľa článku IV. bodu 10 Úverovej zmluvy. Jedná sa o deň, kedy
sa mohlo vykonať po prvý raz. V danom prípade absolútna premlčacia doba uplynula podľa § 408 OBZ
dňa 21.06.2006, nakoľko bez ohľadu na iné ustanovenia OBZ, ako aj § 402 OBZ, sa skončí premlčacia
doba najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Trojročná premlčacia

doba domáhať sa výkonu záložného práva začala plynúť rovnako 21.06.1996 a uplynula 21.06.2006
s poukazom na § 100 ods. 2 tretia veta zákona č 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OZ“). Na strane druhej žalovaný k výkonu záložného práva pristúpil až v roku 2021,
pričom žalobkyňa listom zo dňa 08.11.2021 vzniesla námietku premlčania práva žalovaného domáhať
sa výkonu záložného práva. Pretože žalovaný nerealizoval právo domáhať sa výkonu záložného práva

v premlčacej dobe stanovenej zákonom a žalobkyňa sa premlčania tohto práva dovolala, nemožno
záložné právo vykonať. V prípade, ak je právo žalovaného veriteľa domáhať sa výkonu záložného práva
premlčané, je namieste určiť, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom. Naliehavý právny
záujem žalobkyne na požadovanom určení je daný tým, že na LV č. XX je na základe Zmluvy o zriadení
záložného práva zapísaná ťarcha, ktorá obmedzuje žalobkyňu a bez navrhovaného rozhodnutia nie je

možné zosúladiť stav zápisov v katastri nehnuteľností a stav skutočný, teda dosiahnuť výmaz záložného
práva, ktoré je premlčané. Za daného stavu je právne postavenie žalobkyne neisté.
Na základe vyššie uvedených skutočností žalobkyňa navrhla vydať neodkladné opatrenie, ktorým by súd
uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a to až do právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej, ako aj vydať rozsudok, ktorým by súd určil, že nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve

zapísané na LV č. XX v k.ú. C. B. – D. nie sú zaťažené záložným právom.

3. O návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia bolo rozhodnuté uznesením zo dňa
15.12.2021, a to tak, že súd vyhovel návrhu žalobkyne a žalovanému uložil povinnosť zdržať sa
výkonu záložného práva do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Predmetné uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 17.12.2021.

4. Dňa 11.01.2022 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, ktorý uviedol, že ako vyplýva
z Úverovej zmluvy č. 3324 – 19439136 zo dňa 22.06.1992 je zabezpečená pohľadávka pohľadávkou
z obchodnoprávneho vzťahu. V zmysle § 397 OBZ je pritom premlčacia doba štyri roky. Vo svojom

vyjadrení následne poukázal na znenie § 112 OZ a § 408 OBZ. Žalovaný dodal, že dňa 25.06.1999
bol vydaný rozsudok Okresného súdu Košice – okolie sp.zn. 12Cb/27/99, na základe ktorého bolo
iniciované dňa 22.02.2000 exekučné konanie. Predmetné exekučné konanie v danom čase prebiehalo
na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., pod sp.zn. EX 24712/18.
Žalovaný na to uzavrel, že právny predchodca veriteľa si svoj nárok riadne uplatnil v exekučnom konaní

ešte pred uplynutím absolútnej premlčacej doby, a preto pohľadávka premlčaná nie je a jeho právo môže
byť predmetom výkonu rozhodnutia. Nakoľko podľa § 100 ods. 2 OZ sa záložné práva nepremlčia skôr
než zabezpečená pohľadávka, nemohlo dôjsť ani k premlčaniu záložného práva, ktoré zabezpečuje
pohľadávku. V zmysle tejto argumentácie žalovaný žiadal súd, aby žalobu zamietol.5. Dňa 22.04.2022 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobkyne, kde zdôraznila, že medzi stranami nie je
sporné, že pohľadávka zabezpečená záložným právom je pohľadávkou obchodnoprávnou. Poukázala

na to, že žalovaný zrejme nerozlišuje uplynutie premlčacej doby a účinky premlčania, resp. nerozlišuje
účinky premlčania zabezpečenej pohľadávky a účinky premlčania záložného práva, pričom § 408 OBZ
vykladá v rozpore s jeho znením. Žalobkyňa ďalej zdôraznila, že medzi stranami tiež nie je sporné, že
zabezpečená pohľadávka voči dlžníčke (NON STOP A. A.) sa stala splatnou 20.06.1996, ako ani to, že
na zaplatenie pohľadávky veriteľa boli dlžníčka a jeho ručitelia zaviazaní rozsudkom právoplatným č.

17.09.1999, resp. že dňa 22.02.2000 začalo exekučné konanie, ktoré je vedené dosiaľ.
Podľa žalobkyne žalovaný správne uvádza, že dlžník (povinný v exekučnom konaní) nemôže vzniesť
námietku premlčania svojho záväzku plniť veriteľovi v exekučnom konaní, no nesprávne poukazuje
na § 112 OZ, nakoľko úprava premlčania v Obchodnom zákonníku je komplexná, a preto sa úprava
v Občianskom zákonníku nepoužije. Spočívanie premlčacej doby počas súdneho konania je pre
obchodnoprávne vzťahy osobitne upravené v §§ 402 – 406 OBZ. Žalobkyňa zdôraznila, že to, že

premlčacia doba spočíva podľa §§ 402 – 406 OBZ, vzhľadom na znenie § 408 ods. 1 OBZ neznamená,
že absolútna premlčacia doba podľa tohto ustanovenia podaním návrhu na exekúciu ďalej neplynie. Tá
totiž plynie bez ohľadu na iné ustanovenia OBZ, a teda aj bez ohľadu na § 402 OBZ. Veriteľovi vznesenie
námietky premlčania vymáhaného záväzku teda nehrozí nie preto, že by absolútna premlčacia doba
neuplynula, ale preto, že dlžníkovi zákon jej vznesenie výslovne zakazuje v konaní, ktoré sa začalo pred

jej uplynutím. To tiež neznamená, že záložca nemôže vzniesť námietku premlčania práva záložného
veriteľa domáhať sa výkonu záložného práva, ktorú v danom prípade žalobkyňa vzniesla doručením
listu žalovanému dňa 16.11.2021. Na rozdiel od vznesenia námietky premlčania plnenia zabezpečenej
pohľadávky, žiadne ustanovenie právneho poriadku mu totiž takýto postup nezakazuje. Žalobkyňa tiež
zdôraznila, že Občiansky zákonník nepodmieňuje nastúpenie účinkov premlčania záložného práva

nastúpením účinkov premlčania zabezpečenej pohľadávky, ale stanovuje iba to, že ak (trojročná)
premlčacia doba záložného práva už uplynula, predlžuje sa tak, že neuplynie prv, než uplynie
premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky. V situácii, keď (trojročná) premlčacia doba práva domáhať
sa uspokojenia zo záložného práva zjavne dávno (21.06.2000) uplynula, významné je potom už len to,
či uplynula aj premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky. Táto uplynula 21.06.2006, pretože v zmysle

§ 408 ods. 1 OBZ absolútna premlčacia doba plynie bez ohľadu na iné ustanovenia Obchodného
zákonníka. Pretože v danom prípade obe premlčacie doby uplynuli, žalobkyňa dôvodne vzniesla
námietku premlčania práva žalovaného domáhať sa uspokojenia zo záložného práva. Na základe týchto
skutočností neobstojí názor žalovaného, podľa ktorého iba preto, že jeho právo na zaplatenie môže byť
naďalej predmetom výkonu rozhodnutia, námietka premlčania jeho práva domáhať sa výkonu záložného

práva, ktorú mu doručila žalobkyňa, nespôsobila, že svoje právo domáhať sa výkonu záložného práva
už vykonať nemôže.
Žalobkyňa na záver navrhla vykonať dôkaz zistením stavu exekučného konania vedeného pod sp.zn. EX
24712/18, nakoľko existencia zabezpečenej pohľadávky je predpokladom existencie záložného práva.

6. Dňa 04.10.2023 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom sa strany zopakovali svoju doterajšiu
argumentáciu, bola vypočutá žalobkyňa, a napokon bolo pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu
poskytnutia lehoty stranám sporu na mimosúdne vysporiadanie.

7. Dňa 16.01.2025 bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie novému zákonnému sudcovi. Súd

následne preveroval stav mimosúdnych rokovaní, pre účely ktorých zisťoval stav exekučného konania
vedeného na Exekútorskom úrad súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca (nástupca súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa krutého, PhD.) sp.zn. EX 41720/23 (nová spisová značka).

8.Dňa27.06.2025bolosúdudoručenévyjadreniežalobkyne,vktoromuviedla,žemimosúdnerokovania

neboli úspešné, napriek rokovaniam strán o možnosti odkúpenia pohľadávky žalovaného niektorým
členom rodiny žalobkyne. Žalobkyňa pritom nemá prostriedky na riešenie situácie, keďže jej príjmom je
iba starobný dôchodok, z ktorého sú vykonávané viac ako 25 rokov každý mesiac zrážky.
K prebiehajúcemu exekučnému konaniu žalobkyňa uviedla, že ako vyplýva z listu súdneho exekútora
JUDr. Jakubca zo dňa 23.05.2025, žalobkyňa v exekučnom konaní uhradila sumu 12.163,10 eur

v splátkach, ktoré súdny exekútor uviedol za obdobie od 05.03.2004 do 30.04.2025. Celkový dlh
žalobkyne pritom má predstavovať sumu 18.595,28 eur, na ktorý sa zrážka mesačne 53,37 eur
z dôchodku žalobkyne. Žalobkyňa k predmetnému uviedla, že v exekučnom konaní vymáhanú
pohľadávku uhrádza od začiatku exekúcie, teda od roku 2000 a nie od roku 2004. Navyše na vymáhanúpohľadávku boli vykonávané zrážky od začiatku exekúcie až do 16.11.2003 aj jej matke G. F.. Tieto
skutočnosti pritom už nie je možné preveriť, nakoľko Sociálna poisťovňa požadované doklady už
skartovala. Je povinnosťou súdneho exekútora, aby vedel preukázať koľko peňazí od povinných

v exekučnom konaní vymohol, pričom nesplnenie tejto povinnosti nemôže ísť na ťarchu žalobkyni.
Výpočty súdneho exekútora sú pritom nesprávne, a to aj čo sa týka úrokov z omeškania, nakoľko istina
bola uhradená podstatne skôr než tvrdí súdny exekútor. Pritom pokiaľ žalobkyňa v exekučnom konaní
uhradila sumu, ktorá prevyšuje všetky jej povinnosti, zabezpečená pohľadávka zanikla. V tejto súvislosti
navrhla zopakovať vykonanie dokazovania v súvislosti s preverením stavu vymáhania v exekučnom

konaní.

9. Dňa 21.10.2025 sa konalo pojednávanie, na ktorom súd vykonal dokazovanie oboznámením
s listinami z pripojených súdnych spisov v zmysle návrhu žalobkyne, a následne vo veci rozhodol.

10. V priebehu konania bolo (výlučne žalobkyňou) produkovaných množstvo listinných dôkazov, a to:

výpis z LV č. XX v k.ú. C. B. – D., Úverová zmluva č. 3324 – 19439136 zo dňa 22.06.1992, Zmluva
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 3324 – 19439136 zo dňa 24.06.1992, Žiadosť o zmenu
v osobe záložného veriteľa záznamom zo dňa 28.10.2020, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa
06.03.2017, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 01.04.2019, Zmluva o predaji časti podniku zo
dňa 02.01.2014, Žiadosť o zmenu v osobe záložného veriteľa záznamom zo dňa 31.05.2013, Žiadosť

o zmenu v osobe záložného veriteľa záznamom – doplnenie zo dňa 14.08.2013, Zmluva o postúpení
pohľadávok č. 1 zo dňa 08.12.2003, výtlačok z webového portálu žalovaného – rodinný dom C. (BAD21
– 06281), Výzva na umožnenie vykonania obhliadky a ohodnotenia predmetu dražby zo dňa 05.10.2021,
Objednávka znaleckého posudku zo dňa 02.07.2021, Znalecký posudok č. 212/2021 vypracovaný
znalcom Ing. Pavelom Jurkom, rozsudok Okresného súdu Košice – okolie sp.zn. 12Cb/27/99 – 42 zo

dňa 25.06.1999, Osvedčenie o dedičstve Okresného súdu Košice – okolie sp.zn. 10D/2563/1994, Dnot
68/1998 zo dňa 24.02.2005, Oznámenie o dobrovoľnej dražbe BAD21 – 06281 zo dňa 09.11.2021,
Znalecký posudok č. 177/2021 vypracovaný znalkyňou Ing. Paulínou Černochovou, list od Sociálnej
poisťovne,ústrediezodňa25.10.2021,Námietkapremlčaniaprávadomáhaťsavýkonuzáložnéhopráva
zo dňa 08.11.2021, Oznámenie o upustení od dobrovoľnej dražby BAD21 – 06281 zo dňa 11.11.2021,

oznámenia súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca sp.zn. EX 41720/23 zo dňa 26.09.2024, zo
dňa 03.02.2025, zo dňa 23.05.2025 a zo dňa 25.07.2025, List od Sociálnej poisťovne, ústredie zo
dňa 22.04.2025, a následne listiny z pripojených súdnych spisov: návrh na vykonanie exekúcie č.
13/1087/2000 zo dňa 22.02.2000, prehľad splácania exekúcie, uznesenie Okresného súdu Košice
– okolie sp.zn. Er/1052/2000 zo dňa 21.12.2006, uznesenie sp.zn. K3 – 17Er/1052/2000 zo dňa

26.11.2024, z ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

11. Z Úverovej zmluvy č. 3324 – 19439136 zo dňa 22.06.1992 súd konštatuje, že veriteľ Slovenská
poľnohospodárska banka, ú.s., Bratislava poskytol dlžníčke NON STOP A. A. úver vo výške 700.000,-
Kčs na účel rekonštrukcie (článok I. Úverovej zmluvy), pričom dlžníčka sa zaviazala splatiť poskytnutý

úver spolu s úrokmi do 20.06.1996 (článok IV. Úverovej zmluvy, resp. bod 4. článku I.). Tento úver bol
zabezpečený zriadením záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve ručiteľov: F. E. a G. J. K., v k.ú.
C. B., druh pozemku: dom, dvor, 621 m2, záhrada 1197 m2, súpisné č. XXX (článok V. Úverovej zmluvy).
Takto na predmetnú Úverovú zmluvu nadväzuje Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č.
XXXX – XXXXXXXX zo dňa 24.06.1992, ktorým bolo zriadené záložné právo z dôvodu zabezpečenia

pohľadávky veriteľa vyplývajúcej z vyššie uvedenej úverovej zmluvy. Žalobkyňa na pojednávaní dňa
21.10.2025 poukázala na to, že tak ako to vyplýva aj zo súdneho spisu sp.zn. 12Cb/27/99, okrem vyššie
uvedeného úveru veriteľ poskytol dlžníčke úver aj na základe Úverovej zmluvy č. 2321 – 43930 – 136
zo dňa 22.06.1993, a to vo výške 200.000,- Kčs, pričom tento úver mal byť zabezpečený zriadením
záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve ručiteľov: A. B. (žalobkyňa) a J. B., v k.ú. L., č. parcely

XX, XX, XX/X, XX/X, XX/X, č. súpisné 26 a 6.

12. Z rozsudku Okresného súdu Košice – okolie sp.zn. 12Cb/29/99 – 42 zo dňa 25.06.1999 súd
konštatuje, že žalobca: Poľnobanka, a.s., Bratislava, žaloval žalovaných: 1. A. A., 2. G. F., 3. J. B., 4. A.
B., v konaní o zaplatenie 812.500,- Sk s prísl., pričom súd rozhodol tak, že (výrok I.) žalovaného v 1. a 2.

rade sú povinné zaplatiť žalobcovi 612.500,- Sk so 17 % úrokom od 01.08.1996 do zaplatenia a úroky
vo výške 334.325,17 Sk do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia jednej
zo žalovaných zaniká povinnosť druhej žalovanej, (výrok II.) žalovaní 1., 3. a 4. rade sú povinní zaplatiť
žalobcovi 200.000,- Sk s 18 % úrokom od 01.08.1996 do zaplatenia a úroky v sume 72.778,48 Sk dotroch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká
povinnosť plniť u ostatných žalovaných, (výrok III.) žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi trovy konania
32.500,- Sk spoločne a nerozdielne do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Tento rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 17.09.1999.

13. Z návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 22.02.2000 značka 13/1087/2000 (nachádza sa v súdnom
spise sp.zn. 17Er/1052/2000) súd konštatuje, že oprávnený: Poľnobanka, a.s., Bratislava, inicioval
exekučné konanie voči povinným: 1. A. A., 2. G. F., 3. J. B., 4. A. B., na vymoženie pohľadávky na

podklade exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Košice – okolie sp.zn. 12Cb/27/99 – 42 zo dňa
25.06.1999, a to: a. proti povinnému 1. a 2. vo výške 612.500,- Sk so 17 % úrokom od 01.08.1996 do
zaplatenia a úroky vo výške 334.325,17 Sk, b. proti povinnému 1., 3. a 4. vo výške 200.000,- Sk so 18
% úrokom od 01.08.1996 do zaplatenia a úroky vo výške 72.778,48 Sk a c. proti povinnému 1., 2., 3.
a 4. vo výške 32.400,- Sk a trovy exekúcie.

14. Z prehľadu splácania exekúcie (č.l. 99 – 100 súdneho spisu 17Er/1052/2000) súd konštatuje,
že pohľadávka vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní (aj voči žalobkyni) bola splácaná
(nepravidelnými) splátkami od 15.01.2001, a o aj v priebehu rokov 2002, 2003, 2004 a 2005 s uvedením
celkovej uhradenej sumy 103.665,10 Sk. Z uznesenia sp.zn. Er/1052/2000 zo dňa 21.12.2006 vyplýva,
že exekúcia voči povinnej v 2. rade: G. F. bol zastavené. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 23.04.2007. Z uznesenia sp.zn. K3 – 17Er/1052/2000 zo dňa 26.11.2024 vyplýva, že exekúcia
bola zastavená aj voči povinnej v 1. rade A. A., pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
14.01.2025.

15. Z Osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Košice – okolie sp.zn. 10D/2563/1994, Dnot 68/1998

zo dňa 24.02.2005 súd konštatuje, že E. F. (otec žalobkyne) zomrel dňa XX.XX.XXXX. Z predmetného
rozhodnutia vyplýva, že G. F., J. K. (matka žalobkyne) zomrela dňa XX.XX.XXXX.

16. Z výpisu z LV č. XX v k.ú. C. B. – D. súd konštatuje, že žalobkyňa je výlučná vlastníčka nehnuteľností,
a to pozemkov – parcely registra „C“ – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 621 m2 s parcelným č.

XXX, záhrada o výmere 1197 m2 s parcelným č. XXX, stavieb – dom na parcele č. XXX so súpisným č.
160. Predmetné nehnuteľnosti vo veľkosti podielu 1 pod B1 nadobudla žalobkyňa na základe uznesenia
sp.zn. 10D/2563/1994 a vo veľkosti 1 pod B2 nadobudla na základe uznesenia sp.zn. 10D/399/2006.
V časti C: ťarchy je evidovaná záložná zmluva 3324 – 1943936 R III 810/92 v prospech: Blackside, a.s.
– č.z. 72/13, č.z. 98/20. V časti poznámok je pod P 615/2021 zo dňa 07.07.2021 evidované oznámenie

o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby spoločnosťou Blackside, a.s. na základe
záložného práva R III 810/93 – č.z. 47/21.

17. Z predložených žiadostí o zmenu záložného veriteľa vyplýva, že pohľadávka, ktorá je predmetom
exekučného konania sp.zn. 17Er/1052/2000 na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného

súdu Košice – okolie sp.zn. 12Cb/29/99 – 42 zo dňa 25.06.1999, bola niekoľkokrát postúpená na
nového veriteľa, počnúc spoločnosťou UniBanka, a.s., Credit Clearing Center, a.s., Bratislavská aukčná
dražobná, s.r.o., Silverside, a.s. a napokon Blackside, a.s..

18.Známietkypremlčaniaprávadomáhaťsavýkonuzáložnéhoprávazodňa08.11.2021súdkonštatuje,

že žalobkyňa zaslala žalovanému list s námietkou premlčania, nakoľko k premlčaniu práva žalovaného
domáhať sa výkonu záložného práva došlo dňa 21.06.2006. Žalobkyňa súčasne vyzvala žalovaného,
aby od výkonu záložného práva bezodkladne upustil.

19. Z vyššie uvedených listinných dôkazov vyplýva, že pohľadávka pôvodného veriteľa, ktorá bola

postupom času prevádzaná a napokon postúpená žalovanému, bola zabezpečená zriadením záložného
práva na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XX v k.ú. C. B. – D.. V konaní nebolo tiež sporné, že
takto zabezpečená pohľadávka je pohľadávka obchodnoprávna, ako to sám konštatoval aj žalovaný vo
vyjadrení doručenom súdu dňa 11.01.2022. Tiež nebolo sporné, že od 22.02.2000 prebieha exekučné
konanie sp.zn. (K3-)17Er/1052/2000 na vymoženie zabezpečenej pohľadávky, a to na podklade

exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Košice – okolie sp.zn. 12Cb/29/99 – 42 zo dňa
25.06.1999. A napokon nebolo v konaní sporné, že žalovaný (ako aktuálny veriteľ) pristúpil k výkonu
záložného práva predajom nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalobkyne zapísaných na LV č XX
v k.ú. C. B. – D., a to na základe Oznámenia o dobrovoľnej dražbe BAD21 – 06281 zo dňa 09.11.2021.V tejto súvislosti žalobkyňa vzniesla námietku premlčania domáhať sa výkonu záložného práva listom
zo dňa 08.11.2021 adresovaným žalovanému.

20. Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:

21. Podľa § 151a ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia záložnej zmluvy zo dňa 24.06.1992),
záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho
a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci; záložné

právo sa vzťahuje na záloh, jeho príslušenstvo a prírastky, ale z plodov len na tie, ktoré nie sú oddelené.

22. Podľa § 151b ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia záložnej zmluvy zo dňa 24.06.1992),
záložné právo vzniká na základe písomnej zmluvy, schválenej dedičskej dohody alebo zo zákona.
Na účinnosť záložnej zmluvy, ktorou sa zakladá nehnuteľnosť, je potrebná jej registrácia štátnym
notárstvom.

23. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

24. Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

25. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

26. Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

27. Podľa § 387 ods. 1 a 2 OBZ, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu
uzavretú na dobu neurčitú.

28. Podľa § 388 ods. 1 OBZ, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže
ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

29. Podľa § 402 OBZ, premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia
svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne

konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

30. Podľa § 408 ods. 1 OBZ, bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba
najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Ak ide o premlčanie nárokov
z porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva, skončí sa premlčacia doba najneskôr po uplynutí

šiestich rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť
v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.

31. Podľa § 408 ods. 2 OBZ, ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní
neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne

vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať.

32. Žalobkyňa sa v predmetnom konaní domáhala určenia neexistencie záložného práva, ktoré malo
k nehnuteľnostiam v jej výlučnom vlastníctve vzniknúť na základe Zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti č. 3324 – 19439136 zo dňa 24.06.1992 s cieľom zabezpečiť pohľadávku veriteľa

voči dlžníčke (osoby odlišné od žalobkyne) vyplývajúcu z Úverovej zmluvy č. 3324 – 19439136 zo
dňa 22.06.1992, a to na tom základe, že došlo k premlčaniu práva žalovaného domáhať sa výkonu
záložného práva dňom 21.06.2006 a žalobkyňa vzniesla u žalovaného námietku premlčania listom zo
dňa 08.11.2021. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že nakoľko bol nárok na vyplatenie zabezpečenejpohľadávky riadne uplatnený v exekučnom konaní ešte pred uplynutím absolútnej premlčacej doby,
pohľadávka premlčaná nie je a jeho právo môže byť predmetom výkonu záložného práva.

33. V predmetnom konaní záložné právo zabezpečovalo pohľadávku z obchodnoprávneho vzťahu,
ako to bolo zhodne tvrdené aj stranami sporu, a ako to vyplynulo aj z Úverovej zmluvy č. 3324 –
19439136 zo dňa 22.06.1992. Otázka premlčania je pritom pre obchodnoprávne vzťahy upravená
osobitne v ustanoveniach § 387 a nasl. OBZ, kde je možné nájsť aj úpravu tzv. absolútnej premlčacej
dobypodľa§408OBZ.Nastranedruhejbolapredmetnápohľadávkazabezpečenázriadenímzáložného

práva na nehnuteľnosti, kde pre akcesorickú povahu zabezpečenia sa uplatní úprava § 100 ods. 2 in
fine OZ, podľa ktorého záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka, resp. otázka
premlčania sa bude riadiť ustanoveniami § 100 a nasl. OZ. V predmetnom spore bolo preto nevyhnutné
vyriešiť otázku, či a akým spôsobom dopadol vplyv (absolútnej) premlčacej lehoty podľa § 408 OBZ na
pohľadávku žalovaného, či na jeho plynutie mali vplyv začatie súdneho a exekučného konania, resp.
aký vplyv malo prípadné uplynutie tejto lehoty na právo veriteľa domáhať sa výkonu záložného práva za

súčasného vznesenia námietky premlčania tohto práva veriteľa žalobkyňou.

34. Inštitút premlčania je nevyhnutným dôsledkom požiadavky právnej istoty, ktorá sa prejavuje i v tom,
aby nepretrvávali nevyjasnené právne vzťahy a neuspokojené práva bez časového obmedzenia po
neprimerane dlhú dobu. Inštitút premlčania má preto motivovať veriteľov, aby svoje práva uplatňovali

včas (vigilanibus iura scripta sunt). Premlčaním právo nezaniká, zaniká iba spôsobilosť práva byť súdne
alebo inak mocensky vykonateľné. K premlčaniu práva dochádza márnym uplynutím premlčacej doby.
Aj v okamihu uplynutia premlčacej doby je však nastúpenie jeho následkov podmienené vznesením
námietky premlčania dlžníkom. Aj z ustanovenia § 388 ods. 1 OBZ a obdobne aj v § 100 ods. 1
OZ vyplýva, že je potrebné rozlišovať samotné uplynutie premlčacej doby (premlčanie pohľadávky)

a následky z toho plynúce. Tie môžu nastať iba v prípade splnenia kumulatívnej podmienky, ktorou je
vznesenienámietkypremlčania.Zatiaľčouplynutiepremlčacejdobysamoosebenemážiadnenásledky
pre pohľadávku, jej uplynutie a súčasné vznesenie námietky premlčania dlžníkom má za následok
nemožnosť priznania alebo uznania pohľadávky súdom. Záložné právo tiež podlieha premlčaniu, pričom
premlčaniu podlieha záložné právo v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď

vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Premlčanie záložného práva sa
riadi Občianskym zákonníkom aj v prípade, ak ním bola zabezpečená pohľadávka spravujúca sa
Obchodným zákonníkom. Ak záložný veriteľ neuplatnil v premlčacej lehote právo na uspokojenie
pohľadávky zabezpečenej z výťažku z predaja zo zálohu, má to za následok, ak sa záložca dovolá
premlčania tohto práva, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu (uspokojenia

zabezpečenej pohľadávky z výťažku z predaja zálohu). Záložné právo v takom prípade už nemôže byť
naďalej spôsobilým predmetom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Tu je potrebné brať zreteľ
na úpravu § 100 ods. 2 in fine OZ, ktorej zmysel spočíva v tom, že v situácii, keď obe premlčacie doby
(premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky a premlčacia doba záložného práva) môžu, ale nemusia
začať plynúť v rovnaký deň, nezodpovedalo by akcesorickej povahe záložného práva, ak by existovala

zabezpečená pohľadávka, vo vzťahu ku ktorej premlčacia doba (ktorá môže byť aj dlhšia než trojročná)
neuplynula, a súčasne záložného práva, vo vzťahu ku ktorému už (trojročná) premlčacia doba uplynula,
čo by malo za následok stav, za ktorého by sa veriteľ zabezpečenej pohľadávky mohol domáhať
uspokojenia sa zo zálohu iba podmienečne pre prípad, že záložca námietku premlčania jeho práva
domáhať sa uspokojenia zo zálohu nevznesie. Tomu korešponduje aj ustanovenie § 151j ods. 2 OZ,

podľa ktorého sa môže záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď
je zabezpečená pohľadávka premlčaná. To však platí iba v prípade, ak nie je zároveň premlčané aj právo
záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu, resp. v prípade, ak síce premlčané je, avšak
záložca nevzniesol námietku premlčania. Súčasne bude platiť, že pokiaľ záložca a obligačný dlžník sú
rozdielne osoby, námietku premlčania pohľadávky môže účinne vzniesť iba obligačný dlžník (avšak nie

záložca), a v spojení s § 100 ods. 2 OZ platí, že námietku premlčania práva domáhať sa uspokojenia
zo zálohu, môže vzniesť iba záložca (avšak nie obligačný dlžník zabezpečenej pohľadávky) (obdobne
v náleze Ústavného súdu SR sp.zn. II. 250/2011 zo dňa 08.12.2011).

35. V danom prípade žalobkyňa argumentovala uplynutím tzv. absolútnej premlčacej doby v zmysle §

408 OBZ majúcej dopad na zabezpečenú obchodnoprávnu pohľadávku v zmysle Úverovej zmluvy č.
3324 – 19439136 zo dňa 22.06.1992. V súvislosti s aplikáciou § 408 OBZ platí, že v záujme právnej
istoty účastníkov obchodných vzťahov v ustanovení § 408 OBZ je upravené všeobecné obmedzenie
premlčacej doby. Podľa § 408 ods. 1 vety prvej OBZ, bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona, saskončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. To
znamená, že maximálna dĺžka premlčacej doby je ustanovená na 10 rokov, pričom začiatok sa počíta
odo dňa, keď premlčacia doba začala plynúť po prvý raz. Táto premlčacia doba je záväzná, nemôžu

ju strany meniť ani ju vylúčiť(obdobne v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Obo/2/2007 zo dňa
10.04.2008). Jedná sa teda o kogentné ustanovenie, ktoré vyslovene uvádza, že 10 ročná premlčacia
lehota uplynie „bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona“, a teda aj bez ohľadu na ustanovenie §
402 OBZ (uplatnenie práva veriteľom u príslušného orgánu spôsobujúce spočívanie premlčacej doby).
Žalovaný sa v konaní bránil práve námietkou, že si pôvodný veriteľ riadne uplatnil svoje právo na súde,

resp. následne v exekučnom konaním. Táto námietka však vzhľadom na jednoznačný zmysel úpravy
absolútnej premlčacej doby v § 408 OBZ nemôže obstáť, nakoľko absolútna premlčacia doba podľa §
408 ods. 1 OBZ sa nikdy nepretrhne a nebude ani spočívať.

36. Súdu je známe, že v istom období sa rozhodovacia činnosť aj vzhľadom na dikciu § 408 ods. 2
OBZ značne líšila, nakoľko existovali názory podľa ktorých sa právo vyplývajúce z obchodnoprávneho

záväzkového vzťahu právoplatne priznané v súdnom konaní v posledných troch mesiacoch plynutia
10 ročnej premlčacej doby podľa § 408 ods. 1 OBZ alebo aj po jej uplynutí nepremlčí, ak oprávnený
podal návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia alebo exekúcie v lehote troch mesiacov od vykonateľnosti
rozhodnutia súdu (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1MCdo/5/2008 zo dňa 28.07.2008).
Na strane druhej existuje aj opačná rozhodovacia prax vychádzajúca aj z vyššie uvádzaného nálezu

Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 250/2011 zo dňa 08.12.2011, na ktorú poukazuje aj právna teória, ktorá
zaujala stanovisko k rozdielom v rozhodovacej činnosti súdov. Právna prax v súvislosti s úpravou § 408
ods. 2 uvádza, že táto úprava má len jednu funkciu, a to aby umožnila oprávnenému podať návrh na
zahájenie konania o výkon rozhodnutia v prípade, ak samotné súdne konanie bude prebiehať dlhšie než
trimesiacepreduplynutímpremlčacejdobyalebodokoncapresiahnetaktovymedzenúpremlčaciudobu.

Nepôjde teda o predĺženie maximálneho 10 ročného obmedzenia plynutia premlčacej doby (obdobne
v publikácii Ovečková, O.: Premlčacie v obchodnom práve. Bratislava: Wolters Kluwer s.r.o., 2015, s.
262).

37. Súd napokon dáva do pozornosti závery, ku ktorým dospel ústavný súd (v skutkovo obdobnej

právnej veci, sp.zn. II. ÚS 250/2011): „Pri ústavne konformnom výklade dotknutých ustanovení právnych
predpisov, ktoré sa na vec vzťahujú v ich vzájomnej spojitosti, je potrebné vychádzať aj z previazanosti
ustanovenia § 408 (primárne) ods. 2 Obchodného zákonníka a § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
pričom neostáva než dospieť takto k záveru, podľa ktorého k predĺženiu premlčacej doby zabezpečenej
pohľadávky nedochádza v obchodnoprávnych vzťahoch nad rámec jej absolútneho obmedzenia, hoci

sa už pre ňu vedie exekúcia, v dôsledku čoho ani podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka nedôjde
k predĺženiu (samostatnej) premlčacej doby záložného práva, keďže je už zabezpečená pohľadávka
premlčaná sama osebe.“

38. V predmetnom konaní bolo nesporné, že pohľadávka veriteľa z obchodnoprávneho vzťahu sa stala

splatnou dňa 21.06.1996, nakoľko sa dlžníčka (dcéra žalobkyne) zaviazala splatiť úver vrátane úrokov
a poplatkov do 20.06.1996 (bod 4. článku I. Úverovej zmluvy). Takto absolútna 10 ročná premlčacia
doba v zmysle § 408 ods. 1 OBZ uplynula 21.06.2006. Tiež nebolo v konaní sporné, že žalobkyňa
v súvislosti so začatím výkonu záložného práva (Oznámenie o dobrovoľnej dražbe BAS21 – 06281 zo
dňa 09.11.2021) vzniesla námietku premlčania práva žalovaného domáhať sa výkonu záložného práva

listom zo dňa 08.11.2021. Preto mal súd za nesporné, že vzhľadom na uplynutie 10 – ročnej premlčacej
doby k 21.06.2006 a súčasného uplynutia premlčacej doby výkonu záložného práva, ktorá začala plynúť
rovnako 21.06.1996 a s poukazom na § 100 ods. 2 OZ uplynula 21.06.2006, ako aj vzhľadom na
vznesenie námietky premlčania práva domáhať sa výkonu záložného práva žalobkyňou, už nemôže
žalovaný záložné právo vykonať. Na tieto skutočnosti pritom nemalo vplyv ani to, že si pôvodný veriteľ

uplatnil svoju pohľadávku v súdnom konaní (12Cb/27/99) a následne v konaní o výkon rozhodnutia (K3 –
17Er/1052/2000),keďžepremlčaciadobapodľa§408ods.1OBZuplyniebezohľadunainéustanovenia
zákona (teda aj bez ohľadu na ustanovenie § 402 OBZ). Súd na okraj dodáva, že je pravdou, že
dlžníkovi zákon v ustanovení § 408 ods. 1 in fine OBZ vyslovene zakazuje vzniesť námietku premlčania,
nezakazuje však vzniesť námietku premlčania práva záložného veriteľa domáhať sa výkonu záložného

práva záložcom, čo je práve prípad žalobkyne. Tu súd poukazuje na právny názor prezentovaný
v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/260/2017 zo dňa 28.08.2018, podľa ktorého: „ak
dôjde k premlčaniu záložného práva, môže sa záložný dlžník nepochybne dovolať premlčania pri každej
obrane proti výkonu práva (nároku) záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zvýťažku speňaženého zálohu, teda rovnako v konaní začatom podaním žaloby o určenie, že tu záložné
právo nie je. Najvyšší súd Českej republiky z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru pozn. súdu:
v rozsudku sp.zn. 21Cdo/2185/2009 zo dňa 21.12.2010), že sú v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. splnené

predpoklady pre určenie, že záložné právo tu nie je, ak sa záložný dlžník dôvodne premlčania záložného
práva dovolal a ak je na takomto určení naliehavý právny záujem. Ak záložné právo nie je možné
realizovať z dôvodu jeho premlčania a záložca dôvodne vzniesol námietku premlčania, neexistuje žiadny
dôvod na to, aby bola vec v príslušnom registri zaťažená neexistujúcou ťarchou. Zápis premlčaného
záložného práva na vec v príslušnom registri znemožňuje vlastníkovi takejto veci realizovať riadny výkon

dispozičných oprávnení súvisiacich s jeho vlastníckym právom. Za danej situácie žaloba o určenie
neexistencie záložného práva vedie k odstráneniu stavu právnej neistoty vlastníka veci, pričom iná
žaloba, ktorá by viedla k výmazu záložného práva, neprichádza do úvahy.“ Z predmetného právneho
názoru tiež vyplýva, že existuje naliehavý právny záujem na určení neexistencie záložného práva, a to
z dôvodu neexistencie dôvodu pre zápis takéhoto záložného práva v katastri nehnuteľností a potreby
zosúladiť stav zápisov v katastri nehnuteľností zo stavom skutočným, ako na to správne poukázala aj

žalobkyňa. Takto súd vyhodnotil žalobu žalobkyne za dôvodnú a vyhovel jej v plnom rozsahu.

39. Súd považuje za potrebné na okraj uviesť, že ako dôvodnú považoval aj námietku žalobkyne
týkajúcu sa možného zániku zabezpečenej pohľadávky vymáhanej v konaní vedenom pod sp.zn. K3
– 17Er/1052/2000, kde v zmysle vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že v poradí už šiesty súdny

exekútor zjavne nedisponuje dostatočným podkladom na zhodnotenie rozsahu doteraz vymožených
peňažných prostriedkov v predmetnom exekučnom konaní. Súdu bolo predložených niekoľko prepočtov
od súdneho exekútora, kde napríklad v prepočte zo dňa 26.09.2024 sa uvádzala ako výška vymožených
prostriedkov 5.400,23 eur a zostatok 149.613,92 eur, v prepočte zo dňa 03.02.2025 sa uvádzala
výška vymožených prostriedkov 6.200,51 eur a zostatok 150.690,05 eur, resp. v prepočte zo dňa

23.05.2025 sa uvádzala výška vymožených prostriedkov 12.163,10 eur a zostatok 18.595,28 eur,
pričom je súdu zrejmé, že v súčasnosti sa vymáhaná pohľadávka spláca len zrážkami zo starobného
dôchodku žalobkyne v sume približne 53,- eur mesačne. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že napriek
tomu, že súdny exekútor v prepočte zo dňa 23.05.2025 uviedol, že eviduje splátky od 05.03.2004,
pohľadávka bola splácaná už oveľa skôr, pričom poukázala na prepočet založený v súdnom spise

sp.zn. K3 – 17Er/1052/2000, z ktorého vyplýva, že minimálne od 15.01.2001 pôvodný súdny exekútor
(JUDr. Kristanová) evidovala splátky vymáhanej pohľadávky. Nakoľko však pre neprehľadnosť už 25
rokov trvajúceho exekučného konania mal samotný súdny exekútor ťažkosti vyhodnotiť stav vymáhanej
pohľadávky, súd nemohol dospieť k jednoznačnému záveru o zániku záložným právom zabezpečenej
pohľadávky žalovaného.

40. Žalobkyňa v konaní dosiahla plný úspech, preto súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP jej priznal plný
nárok na náhradu trov konania. Súd existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257
CSP nevzhliadol. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Mestský súd
Košice (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodaniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.