Uznesenie – Majetok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124011293
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124011293.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD.
a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a Mgr. Ivany Datlovej, v trestnej veci obžalovaného A. B.,
pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, prejednal na verejnom
zasadnutí konanom dňa 09. septembra 2025 v Banskej Bystrici odvolanie obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno sp. zn. 3T/92/2024 zo dňa 22. mája 2025, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno sp. zn. 3T/92/2024 zo dňa
22. 05. 2025 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci
podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 26. 12. 2023 v čase okolo 13.00 h počas slovnej potýčky s A. C. v k. ú. obce D., na ulici E. F. XXXX v

smere na Nový závod Železiarne Podbrezová a.s., prišiel k vozidlu továrenskej značky Škoda Octavia,
EČV: G., striebornej farby, rok výroby 2014, VIN:H., kde sa oboma rukami chytil vrchnej časti prednej
kapoty a kolenami skočil na prednú časť prednej kapoty a tým spôsobil 2 preliačiny a poškodenie laku
prednej kapoty, čím majiteľovi predmetného osobného motorového vozidla I. A. spôsobil škodu vo výške
860,- Eur.

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 56 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 300,- Eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre
prípad, ak bude peňažný trest zo strany obžalovaného úmyselne zmarený, určil mu súd náhradný trest
odňatia slobody vo výmere 2 mesiace. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bol zaviazaný k povinnosti
nahradiť poškodenej I. A. škodu vo výške 860,- Eur.

Proti tomuto rozsudku podal priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný, ktoré
neskôr písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu v podstate tým, že namieta závery súdu
prvého stupňa, a hoci súd prvého stupňa považoval za vierohodnú výpoveď svedka C. a svedka C.,
tak on túto vierohodnosť svedkov namieta, čo namietal už aj v prípravnom konaní, keď svedkovia
aj poškodená sú osobami navzájom blízkymi alebo sú v inom obdobnom pomere, preto nie je
pravdepodobné, že by vypovedali inak ako zhodne, čo znamená, že ich výpovede nemožno považovať

za dôveryhodné a hodnoverné. Svedok J. C. na hlavnom pojednávaní dňa 13. 03. 2025 sám uviedol
a potvrdil, že A. C. je jeho zať, poškodená je jeho priateľka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti.
Vozidlo používa on ako vodič, ale vtedy šoféroval A. C.. Ďalej uviedol, že nie je zrejmé a v konaní
nebolo jednoznačné dokázané, či na motorovom vozidle už existovali iné poškodenia vniknuté pred
dňom 26. 12. 2023. Súd prvého stupňa v tomto smere poukázal na to, že bezprostredne potom, ako
vznikol vzájomný konflikt medzi obžalovaným a poškodeným prišli na miesto činu príslušníci polície,

ktorí zdokumentovali poškodenie motorového vozidla a aj svedkyňa poškodená I. A. mala potvrdiť, že
predtým, ako požičala motorové vozidlo svedkovi C., motorové vozidlo nebolo poškodené. Z výpovedepoškodenej I. A., ktorá nebola prítomná pri incidente, a ktorá auto nepoužíva, nemožno jednoznačne
konštatovať, že predmetné vozidlo s istotou nebolo poškodené aj pred dňom 26. 12. 2023. Hoci sa súd
prvého stupňa stotožnil so závermi odborného vyjadrenia znalca A. K. v tom zmysle, že mohol aj cez

bolesť vyskočiť na predmetné motorové vozidlo a že to mohlo byť v jeho schopnostiach, tak k tomu
uviedol, že znalec predostrel len možnosť určitého konania, ale z vykonaného dokazovania aj s ohľadom
na namietanú vierohodnosť svedkov vypočutých v tomto konaní nemožno odborné vyjadrenie znalca
hodnotiť ako jednoznačný a nespochybniteľný dôkaz o vine. Už v prípravnom konaní namietal, že neboli
vykonané neodkladné a neopakovateľné úkony spočívajúce v zisťovaní prítomnosti alkoholu alebo iných

omamných alebo psychotropných látok u všetkých zúčastnených osôb pri incidente. Z vykonaného
dokazovania tak nevyplýva dostatočne odôvodnený, jednoznačný a nespochybniteľný záver, že by
spáchal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, a tak možno konštatovať, že ide o pochybnosti, nie o
jednoznačnú a nespochybniteľnú dôkaznú situáciu usvedčujúcu ho zo spáchania skutku, ktorý sa mu
kladie za vinu. Na základe uvedeného preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec
vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne, aby krajský súd sám vo veci

rozhodol tak, že ho oslobodí spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je
obžalovaný stíhaný.

Krajský súd vykonal dňa 09. 09. 2025 verejné zasadnutie v zmysle § 293 ods. 5 Trestného poriadku
v neprítomnosti obžalovaného, pretože upovedomenie o verejnom zasadnutí mu bolo doručené riadne

a včas a písomne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za
zákonný, dôvodný a správny a preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného v rámci verejného zasadnutia uviedol, že v plnom rozsahu trvá na podanom
odvolaní a navrhlo, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch a vec
vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne, aby krajský súd po zrušení
napadnutého rozsudku sám vo veci rozhodol tak, že oslobodí obžalovaného spod obžaloby podľa § 285
písm. a) Trestného poriadku.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote
ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s §
307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo

k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací
súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku
v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom
odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom

na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je
teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom prvostupňový súd vysporiadal so všetkými
podstatnými okolnosťami, jednak vo vzťahu k otázke viny, ako aj vo vzťahu k otázke trestu a náhrady
škody. V podrobnostiach preto krajský súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku, s ktorým sa v plnej

miere stotožnil.

Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozsudku, s poukazom na obhajobné námietky obžalovaného
krajský súd konštatuje, že výrok o vine obžalovaného zo spáchania prečinu poškodzovania cudzejveci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona nevzbudzuje žiadne dôvodné (rozumné) pochybnosti. Z
dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní možno spoľahlivo zistiť, že obžalovaný dňa 26. 12.
2023 počas slovnej potýčky kolenami skočil na prednú časť prednej kapoty motorového vozidla Škoda

Octavia, čím spôsobil na motorovom vozidle škodu vo výške 860,- Eur. Žiadny z vykonaných dôkazov
ani podľa názoru krajského súdu nespochybnil priebeh skutku tak, ako bol ustálený okresným súdom,
preto správne okresný súd dospel k záveru, že vina obžalovaného bola bez akýchkoľvek dôvodných
pochybností preukázaná.

Aj krajský súd musí konštatovať, že všetky vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní preukázali, že
obžalovaný A. B. po predchádzajúcej slovnej potýčke so svedkom A. C. pristúpil ku prednej kapote
motorového vozidla, ktoré v tom čase viedol uvedený svedok, oboma rukami sa chytil vrchnej časti
kapoty a kolenami skočil na prednú kapotu, a tak spôsobil dve preliačiny a poškodenie laku, čím spôsobil
škodu v celkovej výške 830,- Eur. Dve preliačiny na prednej kapote boli riadne zadokumentované
privolanou hliadkou polície, a výška spôsobnej škody bola objektivizovaná odborným vyjadrením.

Svedkovia C. a C. zhodne popísali správanie a konanie obžalovaného, ktoré viedlo k spôsobeniu
škody na motorovom vozidle, a ani krajský súd nezistil žiadny dôvod, prečo by si obaja svedkovia
vymysleli priebeh skutku a z jeho spáchania usvedčovali práve obžalovaného, keď ho dovtedy
nepoznali a vôbec nevedeli, o koho ide. Len skutočnosť, keď v ich prípade ide o osoby blízke (aj
vo vzťahu k samotnej poškodenej) ešte nemôže mať za následok nedôveryhodnosť ich výpovedí.

Rovnako tak spôsobená škoda na motorovom vozidle (dve preliačiny na prednej kapote) boli procesne
zadokumentované privolanou hliadkou polície a na základe odborného vyjadrenia bola stanovená aj
výška spôsobenej škody. Vlastníčka motorového vozidla – poškodená I. A. vypovedala, že motorové
vozidlo pred dňom 26. 12. 2023 nebolo poškodené, teda je zrejmé, že dve preliačiny na prednej
kapote motorového vozidla boli spôsobené v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaného.

Krajský súd nezistil žiadny rozumný dôvod, prečo by si všetci uvádzaní svedkovia vymysleli priebeh
skutku a usvedčovali z jeho spáchania obžalovaného, za účelom zakrytia poškodenia motorového
vozidla, ktorého predná kapota mala byť podľa obžalovaného poškodená už predtým. A napokon,
znalec A. K. vyčerpávajúcim spôsobom v rámci trestného konania vysvetlil, že z lekárskeho hľadiska
bolo v schopnostiach obžalovaného oboma kolenami vyskočiť na prednú kapotu motorového vozidla,

napriek predchádzajúcej operácii, pričom nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval
opak. Vzhľadom na priebeh skutku tak, ako bol správne ustálený okresným súdom, bolo možné bez
akýchkoľvek dôvodných pochybností vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného A. B..

Zároveň vo vzťahu k výroku o vine je potrebné uviesť, že v prípade, ak súd prvého stupňa postupoval

pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, tzn. že ich hodnotil podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i
v ich súhrne a urobil logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia, nemôže odvolací súd podľa § 321
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho
presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným v úvahu prichádzajúcim výsledkom, čo však nebol tento

prejednávaný prípad. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu chybu
v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia. Krajský súd sa preto stotožnil s názorom okresného súdu,
že v posudzovanej veci nejde o žiadnu pochybnosť, ale o rozumnú istotu, že obžalovaný žalovaný
skutok spáchal tak, ako bol ustálený v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Práve naopak, hodnotenie
vykonaných dôkazov v prospech obžalovaného by bolo nie len v príkrom rozpore so spravodlivosťou, ale

hlavne s pravidlami logického úsudku, keďže krajský súd rovnako ako súd prvého stupňa nemal o vine
obžalovaného žiadne rozumné dôvodné pochybnosti. V trestnom konaní platia zákonom stanovené
pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať
skutkový stav veci v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie. Trestný poriadok nestanovuje žiadne
pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých

dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 2 ods. 12 Trestného poriadku,
podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo
niektorá zo strán. Námietky obžalovaného k obsahu a rozsahu vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých

dôkazných prostriedkov a námietky k hodnoteniu dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám
obžalovaného,svojimobsahompotomnenapĺňažiadnyodvolacídôvodpodľa§321Trestnéhoporiadku.
Všetkyvykonanédôkazytotižtvoriauzavretúreťazjednotlivýchdôkazov,logickynasebanadväzujúcich,
po vyhodnotení ktorých nie je možné prijať iný logický a právny záver, než ten, že vina obžalovanéhobola preukázaná. Krajský súd tak nezistil žiadny zákonný dôvod pre to, aby mohol zrušiť napadnutý
rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

V tejto súvislosti krajský súd ešte poznamenáva, že obžalovaný namieta hodnotenie dôkazov súdom
prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov,
ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Tu krajský súd konštatuje,
že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa súd stotožnil s jej právnymi
názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou

navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom právnych predpisov.

Možno teda konštatovať, že okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy, ktoré v rámci dokazovania
prichádzali do úvahy, tieto náležite v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil, a dospel bez
akýchkoľvek dôvodných pochybností k záveru o vine obžalovaného zo spáchania žalovaných trestných
činov. Krajský súd tak nezistil ani žiadny zákonný dôvod pre to, aby mohol oslobodiť obžalovaného

spod obžaloby, keďže je zrejmé, že svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej
podstaty žalovaného trestného činu.

Okresný súd napokon nepochybil ani pri rozhodovaní o uloženom treste. Pri ukladaní trestu prihliadol
na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34, § 36, § 37, § 38 Trestného zákona, na ktoré je

povinný prihliadnuť, a to na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce
a priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ako aj generálnu
a individuálnu prevenciu. Okresný súd dostatočným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku
uviedol, prečo obžalovanému ukladal peňažný trest vo výške 300,- Eur, a prečo pre prípad jeho
úmyselného zmarenia ukladal náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace. Krajský súd

v tejto súvislosti opätovne uvádza, že v rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu
sudcovská individualizácia trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade
stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Okrem ďalších skutočností,
na ktoré je súd povinný pri ukladaní trestu prihliadnuť, patrí aj osoba páchateľa, pomery páchateľa
(majetkové, rodinné, osobné), či možnosť jeho nápravy. Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd

prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní
o treste. Súd musí zohľadniť okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa. V zmysle § 34 ods. 3 Trestného
zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a
jemu blízke osoby. Uložený peňažný trest (ako druh alternatívneho trestu) vo vyššie uvedenej výmere
aj krajský súd považuje za primeraný a zákonný, a skôr výchovný trest, keďže nie je spojený s odňatím

slobody. Preto podľa názoru krajského súdu takto uložený trest je postačujúci, pričom spĺňa jednak
výchovný účel trestu, ako aj atribúty individuálnej a generálnej prevencie, a zároveň postihuje len
obžalovaného, a zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu.

Vsúladesozákonomjeajvýroknapadnutéhorozsudkuonáhradeškody.PoškodenáI.A.akovlastníčka

motorového vozidla si v adhéznom konaní riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody, ktorej
výška bola potvrdená aj odborným vyjadrením, preto správne okresný súd zaviazal obžalovaného aj
k povinnosti nahradiť poškodenej spôsobenú škodu vo výške 830,- Eur.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle § 319 Trestného poriadku
zamietol odvolanie obžalovaného A. B. ako nedôvodné.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného

poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.