Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/68/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424200389
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6424200389.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana

Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v C. D., E. XXX, zastúpeného Mgr. et Mgr. Líviou Šouc Kosťovou,
advokátkou so sídlom v Žiari nad Hronom, Pod Donátom č. 5, proti žalovanému: C. F. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom v D. H., H. E. XXX, zastúpenému právnym zástupcom Legal s.r.o., IČO:
47248726, so sídlom v Lutile, Vajanského č. 384/12, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Ing. Filip
Šurka, advokát a konateľ, o zaplatenie 986,34 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 28C/15/2024-67 zo dňa 11.02.2025, ako súdu prvej inštancie,

takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (prvý výrok) m e n í tak, že žalovaný je p
o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 986,34 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy
986,34 € od 19.01.2024 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej
časti žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, do troch dní od

právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (prvý výrok) a žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % (druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným

dokazovaním, podľa ktorého:
(1) v konaní sp. zn. 28C/18/2021 sa žalovaný (ako žalobca) proti žalobcovi (ako žalovanému) domáhal
zaplatenia sumy 8.635,90 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.635,90 € od
29.06.2021 do zaplatenia z titulu náhrady škody;
(2) v priebehu konania žalobca poukázal žalovanému sumu 4.000,- € dňa 30.07.2021, sumu 3.000,- €
dňa 30.08.2021 a sumu 2.683,52 € dňa 21.09.2021 za účelom úhrady žalovanej sumy s príslušenstvom;
(3) uznesením č.k. 28C/18/2021-46 zo dňa 07.10.2021 súd konanie zastavil, priznal žalovanému nárok

na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % a žalovanému vrátil krátený súdny poplatok za
podanie žaloby v sume 441,30 €; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.11.2021;
(4) súd v uvedenom konaní (28C/18/2021) zisťoval, či predmetné platby predstavujú aj úhradu trov
konania, keďže žalovaný uhradil spolu sumu 9.683,52 €, pričom žalobca sa domáhal zaplatenia sumy8.635,90 € s úrokmi z omeškania, ktoré po prepočítaní vzhľadom na jednotlivé čiastočné plnenia
žalovaného predstavovali spolu sumu 61,28 €, na čo právny zástupca žalovaného oznámil, že zo strany
žalovaného neboli uhradené trovy konania, medzi stranami neexistuje dohoda o úhrade trov konania a

nevie, čo tvorí zvyšnú časť rozdielu celkovo uhradenej sumy 9.683,52 € a uplatnených nárokov (istina
8.635,90 € + úroky z omeškania 61,28 €) v sume 986,34 €; k poslednej platbe žalovaného v sume
2.683,52 € vie uviesť len toľko, že so žalovaným komunikoval termín, do ktorého má platbu uhradiť
(pôvodne 15.09.2021), pričom predmetom rozhovoru nebola výška poslednej platby a tú si určil žalovaný
vlastným rozhodnutím;

(5) uznesením č.k. 28C/18/2021-54 zo dňa 20.12.2021 súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy
konania spolu v sume 1.055,25 €; uznesenie bolo doručené žalobcovi dňa 07.01.2022, tento nepodal
voči nemu opravný prostriedok; sťažnosť voči uzneseniu podal žalovaný, ktorá bola uznesením
č.k. 28C/18/2021-60 zo dňa 03.02.2022 zamietnutá; toto uznesenie o zamietnutí sťažnosti doručil
súd žalobcovi dňa 11.02.2022 a uznesenie o výške trov konania sp. zn. 28C/18/2021 nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.02.2022;

(6) z potvrdení o bankových transakciách vyplynulo, že žalobca zaslal na bankový účet IBAN: I. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX s označením „právnik B.“ dňa 30.07.2021 sumu 4.000,- €, dňa 30.08.2021
sumu 3.000,- € a dňa 21.09.2021 sumu 2.683,52 €; vo všetkých prípadoch bola ako poznámka pre
príjemcu uvedené „úhrada škody“;
(7) prostredníctvom elektronickej pošty dňa 27.07.2021 o 12:38 hod. písal žalobca právnemu zástupcovi

žalovaného správu v znení: „Dobrý deň, na základe platobného rozkazu Vám píšem, že mám záujem
vec riešiť nahradením škody a to splatením v dvoch splátkach, prvá do konca tohto mesiaca, druhá
do konca augusta. Preto Vás žiadam č.u., na ktorý pošlem peniaze. B.“; na správu reagoval právny
zástupca žalovaného dňa 27.07.2021 o 13:43 hod. nasledovne: „Dobrý deň pán B., na základe nášho
spoločného rozhovoru Vám posielam číslo účtu pre úhradu I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Máme

za to, že prvá splátka „do konca tohto mesiaca“ znamená, že peniaze budú minimálne vo výške 4.000,-
€ pripísané v prospech účtu I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX najneskôr dňa 31.07.2021; druhá splátka
v prospech účtu I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX najneskôr dňa 31.08.2021“;
(8) z upovedomenia o začatí exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného sp. zn.
350EX/876/2023 vyplýva, že dňa 28.11.2023 začala exekúcia v prospech oprávneného (žalovaného)

proti povinnému (žalobca) na vymoženie nároku v sume 1.048,55 €, trov oprávneného v exekučnom
konaní 102,95 € a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - uznesenie Okresného súdu Žiar nad
Hronom sp. zn. 28C/18/2021 zo dňa 20.12.2021 právoplatné dňa 11.02.2022 a poverenia na vykonanie
exekúcievydanéhoOkresnýmsúdomBanskáBystricadňa28.11.2023vkonanísp.zn.47Ek/2757/2023;
medzi stranami nebolo sporné, že trovy konania sp. zn. 28C/18/2021 v celkovej sume 1.055,25 € boli

v exekučnom konaní od žalobcu aj vymožené.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie:
(1) suma 986,34 € ako rozdiel medzi nárokom uplatneným žalovaným v konaní sp. zn. 28C/18/2021
v sume 8.697,18 € (istina 8.635,90 € + úroky z omeškania 61,28 €) a žalobcom zaplatenou sumou

9.683,52 € predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného ako plnenie bez právneho
dôvodu;
(2) v konaní nebola preukázaná žalobcom tvrdená existencia dohody strán sporu o tom, že by časť
platby zo dňa 21.09.2021 v sume 2.683,52 € mala slúžiť na úhradu trov konania sp. zn. 28C/18/2021;
(3) nárok strany sporu na náhradu trov konania vzniká až rozhodnutím súdu o výške trov, pričom

rozhodnutie o trovách konania má konštitutívnu povahu (nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS
221/2020 zo dňa 16.11.2021, bod 29); pohľadávka vzniknutá z titulu náhrady trov konania vo svojej
podstate predstavuje pohľadávku sui generis oproti pohľadávkam vzniknutým napr. z titulu existencie
konkrétneho záväzkového vzťahu alebo zodpovednostného vzťahu; v prípade pohľadávky vzniknutej
z titulu náhrady trov konania neexistuje medzistupeň vývoja pohľadávky vo forme existencie dospelej,

či splatnej, resp. vymáhateľnej pohľadávky; preto do doby, pokiaľ nebolo o náhrade trov konania
právoplatne rozhodnuté, nemožno hovoriť o existencii pohľadávky z titulu náhrady trov konania, a to ani
v prípade, ak v spore už došlo k právoplatnému meritórnemu rozhodnutiu (k právoplatnému rozhodnutiu
vo veci samej), avšak bez právoplatného rozhodnutia o náhrade trov konania (uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo/109/2018 zo dňa 28.03.2019);

(4) ku dňu 21.09.2021 teda ešte neexistoval nárok žalovaného na náhradu trov konania sp. zn.
28C/18/2021, nakoľko o výške týchto trov bolo právoplatne rozhodnuté až dňa 11.02.2022; žalobca dňa
21.09.2021 zaplatil žalovanému sumu 986,34 € nad rámec istiny svojho dlhu a úrokov z omeškania
bez toho, aby výslovne označil, že tým mieni hradiť aj budúci (v tom čase ešte neexistujúci) nárok natrovy konania a bez toho, aby bol so žalovaným dohodnutý, že tým bude hradiť jeho budúci nárok na
trovy konania; podľa súdu prvej inštancie bolo preto potrebné dôjsť k záveru, že žalobca uhradil dňa
21.09.2021 žalovanému sumu 986,34 € bez právneho dôvodu, čím v uvedený deň došlo na strane

žalovaného k bezdôvodnému obohateniu;
(5) pokiaľ k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného v sume 986,34 € došlo dňa 21.09.2021,
začala žalobcovi plynúť trojročná objektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia na súde, resp. inom príslušnom orgáne; keďže žaloba bola podaná dňa
09.02.2024, trojročná objektívna premlčacia doba bola zachovaná;

(6) pokiaľ ide o subjektívnu dvojročnú premlčaciu dobu, súd prvej inštancie argumentoval, že táto plynie
odo dňa, keď sa žalobca dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil;
podľa názoru súdu prvej inštancie aj subjektívna premlčacia doba v prejednávanom spore začala
žalobcovi plynúť dňa 21.09.2021; žalobca bezpochyby vedel, že plní žalovanému (prostredníctvom jeho
právneho zástupcu); musel tiež vedieť, že plní nad rámec nároku, ktorý si voči nemu uplatňoval terajší
žalovaný v konaní sp. zn. 28C/18/2021, keďže žaloba v uvedenej veci bola žalobcovi doručená dňa

23.07.2021 a mohol z nej teda zistiť, aký peňažný nárok si voči nemu žalovaný uplatňoval; súd prvej
inštancie opätovne zdôraznil, že pokiaľ žalobca dňa 21.09.2021 zaplatil žalovanému sumu 2.683,52
€, ani v bankovom príkaze na úhradu, ani iným spôsobom nešpecifikoval, že by časť tejto sumy mala
podľa jeho vôle slúžiť na úhradu náhrady trov konania sp. zn. 28C/18/2021, pričom nárok žalovaného na
náhradu trov uvedeného konania ku dňu 21.09.2021 ešte ani neexistoval; nebola preukázaná ani žiadna

dohoda strán o tom, že by časť tejto sumy mala slúžiť na úhradu trov konania; žalobca teda musel vedieť,
že plní žalovanému sumu 986,34 € bez právneho dôvodu; omyl v pohnútke žalobcu (ktorú nedal nijako
na vedomie protistrane), prípadne omyl v počtoch na uvedenom závere nie sú spôsobilé nič zmeniť;
(7) na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že v prejednávanom spore subjektívna dvojročná
premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia začala žalobcovi plynúť dňom 21.09.2021, kedy

musel vedieť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil; keďže žaloba bola
podaná dňa 09.02.2024, je zrejmé, že bola podaná po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej
doby; keďže žalovaný premlčanie namietol, súd nemohol žalobcovi uplatnený nárok priznať súdnym
rozhodnutím a musel žalobu zamietnuť;
(8) súd prvej inštancie dospel k záveru, že vznesenie námietky premlčania zo strany žalovaného

v prejednávanom spore nemožno posúdiť ako výkon práva, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi a
z tohto dôvodu by nemal požívať právnu ochranu;
(9) súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhnuté dokazovanie výsluchom jeho manželky, pretože
tento dôkaz považoval za nadbytočný;
(10) na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 a 2,
§ 451 ods. 1 a 2, § 454, § 456 Občianskeho zákonníka; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1
C.s.p. a plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas
odvolanie zo dňa 01.04.2025 (č.l. 76-78 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu;

vyjadrilnázor,žesúdprvejinštancienesprávnymprocesnýmpostupomporušiljehoprávonaspravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm.
g/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.

h/ C.s.p.); v podrobnostiach argumentoval, že:
(1) na základe odôvodnenia napadnutého rozsudku je nevyhnutné zaoberať sa najmä plynutím
subjektívnej doby vo vzťahu k právu žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107
ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého začiatok plynutia subjektívnej doby vo vzťahu k
premlčaniu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovený momentom keď sa oprávnený

dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil; vyššie uvedené predstavuje
subjektívny prvok vnímania osoby na úkor ktorej došlo k obohateniu; pre začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného
obohatenia a o subjekte, ktorý sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil; oba tieto predpoklady musia byťsplnené súčasne a až týmto časovým okamihom dochádza k vzniku práva oprávneného podať žalobu;
oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy,
keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie

plneniazbezdôvodnéhoobohatenia,t.j.keďnadobudnevedomosťorozsahubezdôvodnéhoobohatenia
a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr
(rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/67/2011); pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby
preto treba vychádzať zo skutočnej, a nie z predpokladanej vedomosti oprávneného o tom, že došlo na
jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal;

(2)vzmysleuvedenéhoniejezrejmé,zakýchdôvodovsúdprvejinštanciedospelkzáveru,žezačiatkom
plynutia objektívnej premlčacej doby a subjektívnej premlčacej doby je deň úhrady spornej sumy (t.j.
deň 21.09.2021); z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplývalo, že žalobca bol v čase vykonania
spornejúhradydobromyseľnývtom,žeuhrádzaistinuasúčasneajnároknanáhradutrov;zvykonaného
dokazovania nebolo žiadnym spôsobom zistené, že žalobca mal vedomosť o vzniku nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia; napriek argumentácii súdu o pasivite žalobcu vo vzťahu k uplatňovaniu jeho

práv vyplývajúcich z bezdôvodného obohatenia je nevyhnutné konštatovať, že samotná pasivita nemôže
byť dostačujúcim dôkazom o tom, že žalobca mal vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia;
(3) žalobca sa o skutočnosti, že došlo k bezdôvodnému obohateniu dozvedel až koncom roka 2023,
nakoľkoažvtejtodobeboloiniciovanéexekučnékonaniezostranyžalovaného;právetýmtomomentom,
teda momentom núteného výkonu rozhodnutia si žalobca uvedomil, že žalovaný má v úmysle si svoj

nárok na náhradu trov vymáhať, a teda nemá v úmysle si predmetný sporný nárok započítať; práve
uvedený moment je potrebné považovať za začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, nakoľko
práve týmto momentom sa žalobca dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia;
(4) napadnutý rozsudok je preto nedostatočne odôvodnený, pretože súd prvej inštancie sa v odôvodnení
nevysporiadal s otázkou, z akého dôvodu má za to, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť

súčasnesobjektívnoupremlčacoudobou;argumentáciasúduprvejinštancievtomtosmereibapredvída
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a na základe domnienok za pomoci zásady práva patria
bdelým umelo dotvára skutkový stav a subjektívne vnímanie žalobcu, čo je v priamom rozpore s
rozhodnutím NS SR sp. zn. 1Cdo/67/2011;
(5) súd prvej inštancie navyše nevykonal výsluch svedka (manželky žalobcu) napriek tomu, že táto mala

vedomosťotom,kedysažalobcadozvedelovznikubezdôvodnéhoobohatenia,pričomžalobcauvedený
návrh na vykonanie dôkazu inicioval riadne a včas;
(6) na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil a žalobe vyhovel alebo, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 05.05.2025 (č.l. 86 spisu) k odvolaniu žalobcu prostredníctvom svojho
právneho zástupcu uviedol, že:
(1) v plnej miere zotrváva na doterajších tvrdeniach; súd prvej inštancie rozhodol zákonne a správne;
(2) podľa jeho názoru súd prvej inštancie svoj názor o začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby

ako aj subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie nároku dňa 21.09.2021 odôvodnil konkrétnymi
skutočnosťami, ktoré žalovaný v podrobnostiach zopakoval;
(3) súd prvej inštancie riadne odôvodnil aj nevykonanie výsluchu navrhnutého svedka (manželky
žalobcu), pričom v tomto smere podľa žalovaného postupoval v súlade so zákonom;
(4) na základe uvedeného navrhol „zamietnutie“ odvolania žalobcu.

2.3 Žalobca v odvolacej replike zo dňa 22.05.2025 (č.l. 91-92 spisu) prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne k vyjadreniu žalovaného uviedol, že:
(1) úhrada dlhu v troch splátkach bez dohody so žalovaným nespôsobuje zánik nároku žalobcu na
vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného; nie je preto zrejmé, preto žalovaný ako aj

súd prvej inštancie poukazujú na absenciu výslovnej dohody medzi sporovými stranami o úhrade dlhu,
pretože absencia právneho titulu predstavuje dôvod na kvalifikáciu poskytnutého plnenia zo strany
žalobcu žalovanému ako bezdôvodné obohatenie (plnenie bez právneho dôvodu); zo skutočnosti, že
medzi žalobcom a žalovaným nebola explicitne uzatvorená dohoda o zaplatení spornej sumy nevyplýva,
kedy v kontexte inštitútu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť subjektívna

premlčacia doba; ani skutočnosť, že žalobca si sumu 2.683,52 € vypočítal sám, nespôsobuje zánik jeho
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému nesporne došlo;
(2) ak žalovaný tvrdí, že žalobca hradil v tom čase ešte neexistujúci nárok na trovy konania, je
potrebné zdôrazniť, že práve tento druh konania (plnenia) je predpokladom pre vznik nároku na vydaniebezdôvodného obohatenia, nakoľko ide o tzv. plnenie nedlhu (plnenie domnelého dlhu), ktorý v čase
plnenia neexistoval; argumentácia žalovaného ani súdu prvej inštancie preto nie sú spôsobilé ovplyvniť
vznik, zmenu alebo zánik nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia;

(3) s prihliadnutím na poznámku uvedenú žalobcom pri realizovaní čiastkových úhrad (úhrada škody)
je evidentné, že žalobca nedisponoval subjektívnou vedomosťou, že plní bez právneho dôvodu, ale
naopak, žalobca bol v tom, že uhrádza svoj dlh, ktorý vznikol na základe právneho titulu, ktorý žalobca
(ako osoba bez právneho vzdelania) označil ako úhrada škody; žalobca v čase všetkých platieb
žalovanému (teda aj platby vykonanej dňa 21.09.2021) nedisponoval subjektívnou vedomosťou o tom,

že plní bez právneho dôvodu;
(4) žalobcom navrhnutý svedok mal uviesť informácie, akým spôsobom a prečo uhrádzal platby
žalovanému; svedok sa mal vyjadriť aj ku skutočnosti, či žalobca v čase realizácie platieb nedisponoval
subjektívnou vedomosťou, že plní bez právneho dôvodu, resp. naopak, či žalobca bol v tom, že uhrádza
svoj dlh, ktorý vznikol na základe právneho titulu, ktorý žalobca (ako osoba bez právneho vzdelania)
označil ako „úhrada škody“; ak by súd uvedený dôkazný prostriedok vykonal, bola by preukázaná

skutočnosť, že žalobca v čase realizácie úhrad mal za to, že uhrádza existujúci dlh, v kontexte čoho
moment začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby nemožno na tento deň vzťahovať v dôsledku
toho, že v danom čase nebola naplnená hypotéza právnej normy § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
a to najmä skutočnosť, že v tom čase žalobca nevedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a z tohto
dôvodu nevedel ani to, kto sa na jeho úkor obohatil;

(5) nakoľko žalobca v poznámke uviedol právny dôvod, na základe ktorého platby realizoval ako
„úhrada škody“, je evidentné, že žalobca v čase realizovania úhrady nemal vedomosť, že dochádza
k bezdôvodnému obohateniu na základe plnenia bez právneho dôvodu; z odôvodnenia napadnutého
rozsudku pritom nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal so skutočnosťou, že žalobca pri
vykonaní platby do poznámky uviedol právny titul plnenia; je predsa nemožné, aby žalobca v jeden

konkrétny okamih mal vôľu „uhrádzať škodu“ (ako je uvedené v poznámke pri realizovanej platbe) a
súčasne mal v ten istý okamih vedomosť o neexistencii právneho dôvodu, na základe ktorého plní svoj
domnelý záväzok; uvedená skutočnosť má zásadný vplyv na začatie plynutia subjektívnej premlčacej
doby a podporuje skutkové tvrdenia žalobcu o skutočnom momente začatí plynutia subjektívnej
premlčacej doby, ktoré sú podporené aj ustálenou súdnou praxou;

(6) na základe uvedeného žalobca zotrval na podanom odvolaní a odvolacom návrhu.

2.4Žalovanývodvolacejduplikezodňa11.06.2025(č.l.96-97spisu)kodvolacejreplikeprostredníctvom
svojho právneho zástupcu uviedol, že:
(1) zotrváva v plnej miere na doterajších tvrdeniach, pričom podľa jeho názoru súd prvej inštancie

rozhodol zákonne a správne;
(2) netvrdí zánik nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia; tvrdenia ohľadne absencie
výslovnej dohody medzi sporovými stranami boli prostriedkom procesnej obrany voči prostriedkom
procesného útoku žalobcu o tom, že medzi stranami existovala dohoda o plnení;
(3) zo skutočnosti, že medzi žalobcom a žalovaným nebola explicitne uzatvorená dohoda o zaplatení

spornej sumy skutočne nevyplýva, kedy v kontexte inštitútu nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia začala plynúť subjektívna premlčacia doba; neexistencia dohody medzi stranami sporu
je skutočnosť rozhodná pre posúdenie právneho vzťahu medzi stranami sporu; kedy v kontexte
inštitútu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť subjektívna premlčacia doba bolo
ovplyvnené len konaním žalobcu;

(4) nie je sporné, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu; žalovaný však náležite
uplatnil námietku premlčania a súd prvej inštancie ju dôvodne akceptoval;
(5) za nepravdivé považuje tvrdenie, že predpokladom pre vznik nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia je to, aby osoba poskytujúca plnenie nedisponovala subjektívnou vedomosťou o tom, že plní
bez právneho dôvodu; či došlo k bezdôvodnému obohateniu alebo nie, nie je ovplyvnené subjektívnym

postojom toho, kto plnenie poskytuje a ani toho, kto plnenie prijíma; hlavným kritériom je existencia
právneho dôvodu na plnenie;
(6)zanepravdivéazavádzajúcepovažujetvrdenie,ženaprieknepresnostiprávnehotitulu,ktorýžalobca
uviedol v poznámke pri každej z troch čiastkových úhrad, je evidentné, že žalobca v čase všetkých
uhrádzaných platieb žalovanému (teda aj platby vykonanej dňa 21.09.2021) nedisponoval subjektívnou

vedomosťou o tom, že plní bez právneho dôvodu; v rámci konania poukázal na skutočnosť, že žalovaný
už bol stranou civilného súdneho konania (7C/55/2015), vedel ako fungujú trovy konania a vedel, kedy
vzniká nárok na tieto trovy; pokiaľ teda žalobca plnil, vedel, že plní neexistujúci záväzok a to v čase, keď
konal; uvedená argumentácia je logická a preukazuje stav poznania na strane žalobcu; ak teda žalobcavedel, že plnil niečo, čo neexistuje, momentom bezdôvodného obohatenia s vedomosťou žalobcu bol
moment vykonania platby, teda vlastný úkon žalobcu;
(7) nevykonanie dôkazu výsluchom manželky žalobcu považuje za správne; manželka žalobcu nebola

stranou pôvodného konania (28C/18/2021) a nebola ani účastníkom rozhovoru medzi žalobcom a
právnym zástupcom žalovaného, v rámci ktorého žalobca navrhol spôsob platenia náhrady škody; ak
sa mala manželka žalobcu vyjadrovať k jeho konaniu, s ohľadom na samotné vyjadrenia žalobcu nebol
jej výsluch potrebný pre zistenie skutkového stavu, pretože žalobca presne opísal ako konal, keď platil
sumu 2.683,52 €; sumu vypočítal sám a ako k nej dospel nevedel uviesť; základnou matematikou v čase

platbyžalobcavedel,žeplatíviac,akojepredmetomkonania;ajpodľaobsahuspisusp.zn.28C/18/2021
vyplýva, že žalobca mal opakovane vedomosť, že platil, čo nemal, a to minimálne momentom doručenia
uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 28C/18/2021-54 zo dňa 20.12.2021, ktorým boli
priznané trovy konania, voči ktorému nepodal opravný prostriedok, a ďalej momentom doručenia
uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 28C/18/2021-60 zo dňa 03.02.2022, ktorým súd
zamietol sťažnosť žalovaného voči rozhodnutiu o trovách konania;

(8) napadnutý rozsudok spĺňa kvalifikačné kritériá uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p.; pokiaľ
žalobca poukázal na skutočnosť, že „…žalobca (síce nesprávne) v poznámke uviedol právny dôvod,
na základe ktorého platby realizoval ako „úhrada škody“, z tohto dôvodu je evidentné, že žalobca
v čase realizovania úhrady nemal vedomosť, že dochádza k bezdôvodnému obohateniu na základe
plnenia bez právneho dôvodu“, toto tvrdenie popiera, pretože odporuje logike; žalobca vedel, v akom

rozsahu uplatnil voči nemu žalovaný práva v konaní sp. zn. 28C/18/2021, vedel, že zaplatené sumy
(osobitne suma 2.683,52 €) presahujú v súčte uplatnené nároky, a aj napriek tomu označil platbu „úhrada
škody“; za obsah právneho úkonu platby nesie zodpovednosť žalobca; tvrdenie, že sa súd nevyrovnal
so skutočnosťou, že žalobca pri vykonaní platby do poznámky uviedol právny titul, žalovaný poprel ako
nepravdivé, uvedená skutočnosť navyše nie je pre posúdenie prípadu podstatná; aplikujúc § 35 ods. 2

a 3 Občianskeho zákonníka tvrdil, že platba 2.683,52 € je úkonom kombinovaným, t.j. vyjadreným aj
slovne, aj iným spôsobom; z časti úkonu vyjadrenej slovami vyplýva, že sa jednalo o „náhradu škody“, a
tak to aj adresát úkonu pochopil, z časti vyjadrenej inak, než slovami vyplýva, že žalovaný poukázal viac,
ako bola uplatnená škoda; nakoľko medzi žalobcom a žalovaným (právnym zástupcom žalovaného)
nebol v čase platby, prípadne bezprostredne pred ňou žiadny kontakt, mohol adresát platby vykladať

úkon len podľa jeho prejavu v súlade s jazykovým vyjadrením; ak žalobca podľa vlastného tvrdenia platil
trovy konania, uvedené z úkonu nevyplýva a záväzok neexistoval; ak žalobca podľa vlastného tvrdenia
platil náhradu škody, plnil viac ako bolo uplatnené v konaní, o čom mal s ohľadom na predchádzajúce
platby plnú vedomosť;
(9) na základe uvedeného žalovaný zotrval na svojej argumentácii v odvolacom konaní.

2.5 Žalobca ani žalovaný sa viac v odvolacom konaní nevyjadrili.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na

jeho zrušenie.

4.2 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

4.3 Odvolanie žalobcu je dôvodné.

4.4 Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol postačujúci skutkový stav veci, ako ho
zistil súd prvej inštancie (bod 1.2 odôvodnenia), z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd (§383 C.s.p.); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní tak nebolo potrebné opakovať ani
dopĺňať dokazovanie (§ 384 C.s.p.).

4.5 Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie ťažiskovo vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným
prebiehalo konanie sp. zn. 28C/18/2021 o zaplatenie sumy 8.635,90 € s príslušenstvom (úroky
z omeškania); v priebehu uvedeného konania žalobca poukázal žalovanému sumu 4.000,- € dňa
30.07.2021, sumu 3.000,- € dňa 30.08.2021 a sumu 2.683,52 € dňa 21.09.2021 za účelom úhrady
žalovanej sumy s príslušenstvom (t.j. spolu sumu 9.683,52 €); uznesením č.k. 28C/18/2021-46 zo dňa

07.10.2021 súd konanie zastavil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
v rozsahu 100 %; uznesením č.k. 28C/18/2021-54 zo dňa 20.12.2021 uložil súd žalobcovi povinnosť
nahradiť trovy konania spolu v sume 1.055,25 €; uznesenie bolo doručené žalobcovi dňa 07.01.2022;
sťažnosť žalovaného súd uznesením č.k. 28C/18/2021-60 zo dňa 03.02.2022 zamietol; predmetné
uznesenie doručil súd žalobcovi dňa 11.02.2022, kedy nadobudlo právoplatnosť; trovy konania v sume
1.055,25 € boli od žalobcu exekučne vymožené (47Ek/2757/2023).

4.6 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že súd prvej inštancie
dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci ohľadne okamihu počiatku plynutia dvojročnej
subjektívnejpremlčacejdobynavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia(§107ods.1Občianskeho

zákonníka).

4.7 Súd prvej inštancie síce správne pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že dvojročná subjektívna
premlčacia doba na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka začne veriteľovi plynúť v okamihu, keď sa dozvie také skutkové okolnosti,

z ktorých možno vyvodiť, že (1) k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor došlo a (2) kto sa na jeho úkor
obohatil, nesprávne však tento okamih stotožnil s dátumom platby poslednej splátky žalovanej sumy
v konaní sp. zn. 28C/18/2021 dňa 21.09.2021.

4.8 Nebolo sporné, že uvedený okamih (platba zo dňa 21.09.2021) je podstatný pre začiatok

plynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia.
Pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa však vyžaduje skutočná (preukázaná) vedomosť veriteľa (žalobcu)
o vzniku bezdôvodného obohatenia a nie len predpokladaná vedomosť, pričom nie je ani rozhodujúce,
že sa veriteľ (žalobca) o skutkových okolnostiach ohľadne vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho

úkor mohol dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti.

4.9 Súd prvej inštancie ako aj žalovaný v podstate argumentovali, že žalobca v čase poukázania platby
dňa 21.09.2021 musel mať vedomosť o tom, že plní žalovanému bez právneho dôvodu (t.j. plní viac,
ako bola žalovaná suma s príslušenstvom v spore sp. zn. 28C/18/2021), pretože to mohol a mal zistiť

zo žaloby a jej príloh, ktoré mu boli v uvedenom spore doručené a na základe ktorých podľa vlastného
tvrdenia aj vypočítal sumu, ktorú plnil žalovanému. Uvedené skutočnosti však podľa odvolacieho súdu
predstavujú len domnienky, z ktorých nemožno ustáliť záver o okamihu skutočnej vedomosti žalobcu
o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor v prospech žalovaného.

4.10 Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nestačí možnosť ochudobneného nadobudnúť
vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia zo strany obohateného na jeho úkor, rozhodujúci
je skutočný okamih nadobudnutia vedomosti o vzniku bezdôvodného obohatenia. Na zamedzenie
neúmerne dlhej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia slúži trojročná
objektívna premlčacia doba, ktorá plynie bez ohľadu na subjektívnu vedomosť ochudobneného o tom,

že na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia obohateného.

4.11 Z uvedeného je zrejmé, že pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby žalobcu na
uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia nemohla stačiť vedomosť o okamihu
zaplatenia poslednej platby (21.09.2021), pretože túto vedomosť nemožno stotožniť so subjektívnou

vedomosťou o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor (ide o objektívnu skutočnosť). Naopak je
skôr logické, že keby žalobca v čase poslednej platby vedel, že ide o bezdôvodné obohatenie, platbu
by nevykonal (preto zaplatenie platby svedčí skôr o opaku, t.j. že v tom čase ešte nevedel, že ide
o bezdôvodné obohatenie). Nie je rozhodujúce (podstatné), že to z akýchkoľvek dôvodov mohol, resp.mal vedieť. Subjektívna vedomosť ochudobneného o bezdôvodnom obohatení nemôže byť založená ani
na domnienke znalosti právneho poriadku (§ 15 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov
a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov), pretože sa vyžaduje skutočná

vedomosť a nie len vedomosť predpokladaná (hoci aj právnym poriadkom prostredníctvom právnej
domnienky).

4.12 Obdobne ani v spotrebiteľských sporoch časťou súdnej praxe prezentovaný názor, podľa ktorého
subjektívnuvedomosťovznikubezdôvodnéhoobohateniaprisplácaníspotrebiteľskéhoúveruvprípade,

že úver je bezúročný a bez poplatkov nadobudne veriteľ (spotrebiteľ) v okamihu „preplatenia sumy
istiny“ (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/169/2017
zo dňa 10.01.2018, sp. zn. 8Cdo/163/2018 zo dňa 22.05.2019 alebo sp. zn. 4Cdo/116/2019 zo dňa
31.03.2020) bol ústavným súdom vyhodnotený ako nedostatočne odôvodnený (arbitrárny), pretože
nedáva odpoveď „na otázku súvisiacu s bežnou životnou skúsenosťou, a síce, či je pravdepodobné,
aby dlžník platil veriteľovi plnenie, ak by vedel, že mu toto plnenie nepatrí“ (porovnaj nálezy Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS/43/2020 zo dňa 12.05.2020 alebo sp. zn. I.ÚS/51/2020 zo dňa
09.06.2020),pričomtentozáverjepodľaodvolaciehosúduplneaplikovateľnýajvprejednávanomspore.

4.13 Žalobca preplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom v konaní sp. zn. 28C/18/2021 odôvodňoval
úmyslom úhrady trov konania žalovaného v uvedenom spore. Existencia dohody žalobcu a žalovaného

o úhrade trov konania žalovaného v spore sp. zn. 28C/18/2021 nebola v prejednávanom spore
preukázaná. Napriek tomu však z hľadiska tejto motivácie žalobcu na jeho subjektívnu vedomosť
o vzniku bezdôvodného obohatenia malo vplyv zistenie, že preplatená suma nebude použitá na
úhradu trov konania žalovaného. Túto vedomosť žalobca nadobudol v okamihu doručenia uznesenia
č.k. 28C/18/2021-60 zo dňa 03.02.2022 o zamietnutí sťažnosti žalovaného proti predchádzajúcemu

uzneseniu o určení výšky trov konania žalovaného v spore sp. zn. 28C/18/2021, kedy bolo definitívne
zrejmé, že žalovaný uplatnil náhradu trov konania v konkrétnej sume a žalobca bude definitívne povinný
ich žalovanému zaplatiť. Predmetné uznesenie o zamietnutí sťažnosti žalovaného doručil súd žalobcovi
dňa 11.02.2022, kedy uznesenie nadobudlo aj právoplatnosť. Dvojročná subjektívna premlčacia doba
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia začala tak žalobcovi plynúť dňa 11.02.2022 a jej

posledný deň pripadol na pondelok dňa 12.02.2024 (nakoľko deň 11.02.2024 je nedeľa, posledný deň
sa v zmysle § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka presunul na najbližší nasledujúci pracovný deň).
Pokiaľtedažalobcadoručilžalobuvprejednávanomsporenasúddňa09.02.2024urobiltaknepochybne
pred uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) ako aj pred uplynutím trojročnej

objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia (§
107 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorá začala plynúť dňa 21.09.2021 a jej posledný deň pripadol
na pondelok dňa 23.09.2024 (obdobne po presune posledného dňa zo soboty 21.09.2024 na najbližší
nasledujúci pracovný deň v zmysle § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Žalobca doručil žalobu na
súd pred uplynutím subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia

z bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie preto nesprávne v rozpore so zákonom (§ 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka) prihliadol na námietku premlčania uplatneného nároku vznesenú žalovaným
a žalobu žalobcu z dôvodu premlčania zamietol, hoci námietka premlčania nebola žalovaným vznesená
dôvodne.

4.14 Nakoľko žalobca v prejednávanom spore neuplatnil premlčané právo, bolo nevyhnutné zaoberať
sa dôvodnosťou uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Medzi stranami nebolo
sporné, že žalobca preplatil nárok žalovaného uplatnený v spore sp. zn. 28C/18/2021 o sumu 986,34
€. Žalovaný v prejednávanom spore neprodukoval žiadnu argumentáciu ohľadne právneho dôvodu, na
základe ktorého by bol oprávnený prijať uvedenú sumu. Išlo preto o plnenie bez právneho dôvodu,

ktorým došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu, s ktorým záverom žalovaný
v prejednávanom spore výslovne súhlasil. Žalovaný sa plnením bez právneho dôvodu na úkor žalobcu
bezdôvodne obohatil (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) o sumu 986,34 €, ktorú je povinný vydať
žalobcovi (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd preto zmenil napadnutý rozsudok vo
výroku o zamietnutí žaloby (prvý výrok) tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

986,34 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 986,34 € od 19.01.2024 do
zaplatenia. Žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto žalobcovi vzniklo popri istine aj
právo na úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ustanovenia o bezdôvodnom
obohatení neupravujú jeho splatnosť, ktorú tak možno stanoviť na základe výzvy (§ 563 Občianskehozákonníka). Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy listom zo dňa 09.01.2024 (č.l.
3 spisu), ktorý doručil žalovanému dňa 15.01.2024 (č.l. 39 p.v. spisu), pričom vo výzve poskytol
žalovanému lehotu na plnenie 3 dni od doručenia výzvy, ktorá uplynula dňa 18.01.2024. Žalovaný

sa tak do omeškania s plnením žalovanej sumy dostal dňa 19.01.2024. Základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania žalovaného (19.01.2024) predstavovala 4,50 %
ročne. Žalobcovi tak popri istine vzniklo právo aj na úroky z omeškania vo výške 9,50 % ročne (§ 3
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov) zo sumy 986,34
€ od 19.01.2024 do zaplatenia, preto v prevyšujúcej časti uplatneného príslušenstva (v rozsahu úrokov

z omeškania za obdobie od 16.01.2024 do 18.01.2024) odvolací súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietol. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388
C.s.p. zmenil.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s

§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom

porušil jeho právo na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.),
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Odvolací súd dospel k záveru o nesprávnom

právnom posúdení premlčania uplatneného nároku žalobcu. Ostatné odvolacie dôvody nepovažuje
odvolací súd za uplatnené dôvodne. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nepovažuje odvolací súd za
nepreskúmateľné. Skutkové zistenia z vykonaných dôkazov považuje odvolací súd za správne.

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom

výroku o zamietnutí žaloby (prvý výrok) podľa § 388 C.s.p. zmenil.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého
ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s
§ 396 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu

trov konania na súde prvej inštancie v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko
rozhodnutím odvolacieho súdu konanie v prejednávanom spore končí a súčasne odvolací súd zmenil

rozhodnutie súdu prvej inštancie, bol odvolací súd povinný rozhodnúť o nároku na náhradu trov celého
konania (t.j. trovách konania pred súdom prvej inštancie ako aj o trovách odvolacieho konania); nebolo
potrebné osobitne rozhodovať o zrušení výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách
konania, pretože tento výrok je odstránený novým rozhodnutím o trovách konania zo strany odvolacieho
súdu podľa § 396 ods. 2 C.s.p. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania bolo nevyhnutné

zobrať do úvahy výsledok celého konania. Pri rozhodovaní o trovách konania nebral odvolací súd do
úvahy uplatnené príslušenstvo. Podľa výsledku konania bol žalobca v spore v plnom rozsahu úspešný
a vznikol mu proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. Preto odvolací súd uložil žalovanému
povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia
o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov konania do povinnosti ich

náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016
zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017
a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov konania žalobcu rozhodnesúd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád

neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.