Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119203504
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1119203504.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek

senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v právnej veci žalobcu: Poistná udalosť s.r.o.,
so sídlom Sabinovská 11, 821 03 Bratislava, IČO: 45 474 231, právne zastúpený: Advokátska kancelária
MHS Legal, s. r. o., so sídlom Galvaniho 7/D, 821 04 Bratislava, IČO: 36 866 687 proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Danuše Tichá s.r.o., Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava,
IČO: 52 058 310, o zaplatenie 738,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I č. k. 26Cb/45/2019-170 zo dňa 19.10.2022, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/45/2019-170 zo dňa
19.10.2022vspojenísopravnýmuznesenímč.k.26Cb/45/2019-233zodňa15.12.2022 potvrdzuje.

Žalovanému voči žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj
ako ,,súd“), rozsudkom č. k. 26Cb/45/2019-170 zo dňa 19.10.2022 v spojení s opravným uznesením č.
k. 26Cb/45/2019-233 zo dňa 15.12.2022 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté

rozhodnutie“) v spore žalobcu: Poistná udalosť s.r.o., so sídlom Sabinovská 11, 821 03 Bratislava, IČO:
45 474 231 (ďalej aj ako „žalobca“), proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 (ďalej len ako „žalovaný“), o
zaplatenie 738 eur s príslušenstvom, v celom rozsahu zamietol žalobu a žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie v danej veci rozhodol podľa ustanovení § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 440, 442

ods.1, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. b), § 11
ods. 6, § 11 ods. 7 , § 11 ods. 8, zákona č. 381/2001 Z. z. a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným
tunajšiemu súdu dňa 12.03.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 738 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 738 eur od 18.10.2018 do zaplatenia.

Žalobca uplatnený nárok voči žalovanému odôvodnil tým, že dňa 21.08.2018 došlo k totálnej škode na
motorovom vozidle zn. SUZUKI SX4, EČV: D (ďalej aj ako „poškodené motorové vozidlo“ vlastníka C. R.
(ďalej aj ako „poškodený“) a to v dôsledku vzniknutej dopravnej nehody spôsobenej motorovým vozidlomSUZUKI Grans Vitara, EČV: D ktoré bolo poistené z titulu povinného zmluvného poistenia (ďalej aj ako
„PZP“) u žalovaného a z tohto dôvodu si žalobca ako poškodený uplatňoval u žalovaného náhradu
škody. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 07.09.2018 žalobca prevzal pohľadávku

poškodeného voči žalovanému. Uviedol, že poškodený si v dôsledku vzniknutej škody na poškodenom
motorovom vozidle prenajal u prenajímateľa (žalobcu) náhradné motorové vozidlo zn. KIA Ceed, EČV: R
(ďalejajako„náhradnémotorovévozidlo“)nazákladenájomnejzmluvyzodňa22.08.2018.Prenajímateľ
(žalobca) vystavil poškodenému za nájom náhradného motorového vozidla za dobu 17 dní faktúru č.
11809021 na sumu vo výške 1 122 eur (ďalej len ako „faktúra“), z ktorej mu žalovaný plnil len čiastočne

a uhradil mu iba sumu vo výške 384 eur, s tým, že mu neuznal celú dĺžku doby nájmu náhradného
motorového vozidla. Žalovaný zároveň krátil poškodenému dennú sadzbu nájomného zo sumy vo výške
66 eur na sumu vo výške 38,40 eura bez DPH. Žalobca na preukázanie účelnosti a obvyklosti sadzby
denného nájmu súdu predložil súdu cenníky iných auto - požičovní a mal za to, že suma denného
nájmu bola obvyklou, pričom poškodený nemal nijakú povinnosť hľadať auto - požičovňu s najnižšími
cenami. Žalobca si spolu s istinou uplatnil aj nárok na úroky z omeškania, nakoľko sa žalovaný dostal

do omeškania s poistným plnením v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj ako „zákon o
PZP“ alebo aj ako „zákon č. 381/2001 Z. z.“). Uviedol, že za deň ukončenia šetrenia poistnej udalosti
žalobca určil deň telefonického rozhovoru so žalovaným, nakoľko do dnešného dňa nedisponuje listinou
oznamujúcou mu termín skončenia šetrenia.

K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 25.03.2020, v ktorom uviedol, že žalobcom
uplatnené nároky neuznáva. Uviedol, že dňa 24.08.2018 vykonal obhliadku poškodeného motorového
vozidla, pričom na základe posúdenia jeho všeobecnej hodnoty a predbežných nákladov na jeho
opravu, konštatoval vznik tzv. totálnej škody poškodeného motorového vozidla a o tejto skutočnosti

informoval poškodeného oznámením zo dňa 28.08.2018. Zároveň uviedol, že dňa 30.09.2018 mu
žalobca oznámil postúpenie pohľadávky poškodeným na úhradu náhrady škody za nájom náhradného
motorového vozidla. Listom zo dňa 04.10.2018 oznámil žalobcovi, že dňa 03.10.2018 ukončil šetrenie
poistnej udalosti s tým, že poškodenému priznal náhradu škody vo výške 384 eur za obdobie nájmu
náhradného motorového vozidla od 22.08.2018 do 31.08.2018. Uviedol, že pri poskytnutí poistného

plnenia za nájom náhradného motorového vozidla vychádzal z obdobia do oznámenia vzniku totálnej
škody žalobcovi na poškodenom motorovom vozidle t. j. do 28.08.2018 a že mu dokonca priznal
náhradu za nájom motorového vozidla o 3 dní nájmu naviac, pričom pri určení ceny denného nájmu
vychádzal z primeranej ceny porovnateľných motorových vozidiel v danom regióne, ktoré sa pohybovali
na úrovni 38,40 eura s DPH. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobcovi nepriznal náhradu nákladov za nájom

motorového vozidla od 01.09.2018 do 07.09.2018 t. j. za obdobie presahujúce moment oznámenia o
tzv. totálnej škode a to v sume vo výške 462 eur, ako ani žalobcom účtovanú dennú sadzbu nájmu
vozidla vo výške 66 eur bez DPH a to celkovo v sume vo výške 276 eur. K nepriznanej dĺžke nájmu
náhradného motorového vozidla žalovaný uviedol, že dňa 28.08.2018 bolo poškodenému oznámené
listom, ako aj e - mailom, že predmetná škodová udalosť je posudzovaná ako tzv. totálna škoda a

teda že oprava poškodeného motorového vozidla sa považuje za neekonomickú. Preto od momentu
oznámenia o posúdení poškodenia ako totálnej škody, nie je možné považovať náklady spojené s
nájmom náhradného motorového vozidla za účelné a nutné. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.11.2019, sp. zn, 4Obdo/90/2019 a na
závery rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.04.2019, sp. zn. 3Cob/47/2019, kedy súdy

nepovažovali za účelné náklady spojené s nájmom náhradného motorového vozidla za obdobie po
oznámení skutočnosti poisťovateľa, že na poškodenom motorom vozidle vznikla totálna škoda.

Ďalej k výške ceny denného nájmu žalovaný uviedol, že cenu vo výške 66 eur bez DPH za deň
nie je možné považovať za účelnú a primeranú a na dôkaz predložil súdu viacero cenníkov iných

prenajímateľov v regióne, z ktorých vychádzal pre šetrení predmetnej poistnej udalosti s tým, že
predmetom nájmu bolo motorové vozidlo nižšej strednej triedy, ktorého cena denného nájmu sa podľa
iných auto - požičovní pohybovala od 25 eur do 32 eur (GlobalCar SK s. r. o.) prípadne 30 eur až 31
eur za deň (spoločnosť AVIS). Zdôraznil, že neprimeranosť ceny denného nájmu stanovenú žalobcom
preukazujú aj cenníky ním predložené a potvrdzujú tak jeho tvrdenia o neprimeranej výške ceny

denného nájmu, keď z nich vyplývajú ceny od 18,30 eura do 26,60 eura bez DPH (ABC Rent a Car -
cenník z roku 2012), 24 eur do 26 eur za deň (ABRIX - cenník z 2012). Na základe vyššie uvedeného,
žalovaný nepovažoval žalobcom uplatnenú cenu denného nájmu náhradného motorového vozidla za
primeranú a účelnú. Taktiež poukázal na to, že z faktúry vystavenej žalobcom za nájom náhradnéhomotorového vozidla vyplýva, že stanovená cena nájmu pozostávala zo základnej sadzby vo výške 45
eur bez DPH a tzv. prirážky vo výške 21 eur bez DPH za nezloženie zábezpeky na začiatku prenájmu
motorového vozidla. Zdôraznil, že škodca ani žalovaný neboli zmluvnými stranami zmluvy o prenájme

náhradného motorového vozidla a nemohli ani ovplyvniť takto dojednané podmienky nájomného vzťahu,
ktoré nedôvodne navýšili cenu prenájmu o takmer 100 %. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/3/2015 z 28.06.2016 v súvislosti limitmi náhrady
škody za prenájom náhradných motorových vozidiel. Vzhľadom na uvedené, žalovaný nepovažoval
žalobcom uplatnené nároky za dôvodné v časti náhrady škody vo výške 276 eur, ako sumy rovnajúcej

sa rozdielu medzi priznanou sumou za denný nájom náhradného vozidla vo výške 38,40 eur bez DPH
a žalobcom účtovanou sumou 66 eur bez DPH. Nestotožnil sa ani so žalobcom uplatneným nárokom
na úroky z omeškania, nakoľko mal za to, že si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia
§ 11 ods. 6 zákona o PZP, keď zaslaným oznámením o poistnom plnení zdôvodnil nepriznanie
časti nákladov prenájmu náhradného motorového vozidla. V tejto súvislosti zároveň poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018 sp. zn. 3Cdo/145/2017 podľa ktorého,

poškodenému nevzniká nárok na úroky z omeškania v prípade ak si poisťovateľ splní svoju povinnosť
v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zákona o PZP. Zastával názor, že v danom prípade si uvedenú
povinnosť oznámením zo dňa 04.10.2018, splnil.

Z vyjadrení strán počas súdneho sporu považoval súd za nesporné skutkové tvrdenia o tom, že dňa

21.08.2018 došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle vlastníka - C. R. SUZUKI SX4, EČV:D
pričom zavinenie škodovej udalosti nebolo medzi stranami sporné. Vinník nehody mal v čase nehody
uzatvorené povinné zmluvné poistenie u žalovaného. Poškodený dňa 22.08.2018 uzatvoril so žalobcom
ako prenajímateľom nájomnú zmluvu, predmetnom ktorej bol nájom motorového vozidla KIA Ceed.
Poškodený mal motorové vozidlo v nájme 17 dní, za čo mu žalobca vystavil faktúru na sumu 1 122 eur.

Žalovaný uhradil žalovanému náhrady škodu za nájom náhradného motorového vozidla vo výške 384
eur a vo zvyšku v sume 738 eur poškodenému nepriznal poistné plnenie. Poškodený svoju pohľadávku
postúpil na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 07.09.2018. Sporným v konaní bola
skutočnosť, či žalobca preukázal svoj uplatnený nárok, a dôvodnosť krátenia náhrady škody zo strany
žalovaného.

Súd v zmysle ustanovenia § 204 CSP sa oboznámil s listinami založenými v súdnom spise: s lustráciami
žalobcu a žalovaného v obchodnom registri (č. l. 15-21 s. sp.), so zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 07.09.2018, s nájomnou zmluvou náhradného motorového vozidla zo dňa 22.08.2018, s faktúrou za
nájom motorového vozidla č. 180901, s oznámením o postúpení pohľadávky (č. l. 26 s. sp.), s čestným

prehlásením (č. l. 27 s. sp.), s úhradou faktúry (č. l. 28 s. sp.), s cenníkmi motorových vozidiel (č. l. 29
s. sp.), so správou o nehode, s potvrdením o cene nájmu motorového vozidla (č. . 29 - 30 s. sp.), s
vyjadrením žalovaného zo dňa 24.03.2020, ako aj s ďalším obsahom súdneho spisu.

Z vykonaného dokazovania a z vyjadrení strán mal v konaní súd prvej inštancie preukázaný vyššie

uvedený skutkový stav, pričom po šetrení vykonanom žalovaným, bola škoda na poškodenom
motorovom vozidle ustálená ako totálna.

Súd prvej inštancie vyhodnotil námietky žalovaného ohľadom aktívnej legitimácie žalobcu ako
nedôvodné, nakoľko zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 07.09.2018 považoval za platne uzatvorenú

vsúladespríslušnýmiustanoveniaObčianskehozákonníkaažalobcuakoaktívnevecnelegitimovaného
v tomto konaní.

Ako dôvodné však súd prvej inštancie vyhodnotil námietky žalovaného ohľadne účelnosti nájmu
náhradného motorového vozidla prekračujúci okamih oznámenia žalovaného o totálnej škode na

motorovom vozidle poškodeného, ako aj námietku obvyklosti a primeranosti výšky ceny denného
nájmu náhradného vozidla. Pokiaľ ide o samotnú dĺžku nájmu náhradného motorového vozidla zastával
názor, že poškodenému vznikol nárok na náhradu škody predstavujúcej náklady vynaložené za
nájom náhradného motorového vozidla iba do okamihu, kedy mu žalovaný oznámil, že jeho oprava
je neekonomická, resp. že ide o totálnu škodu. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že poškodený

by mal mať nárok náhradu nákladov za nájom náhradného motorového vozidla až do momentu
vyplatenia finančných prostriedkov zo strany poisťovne (žalovaného), nakoľko by bol v opačnom
prípade znevýhodnený v porovnaní s poškodeným, ktorému by na motorovom vozidle vznikla iba
parciálna škoda. V prípade totálnej škody súd prvej inštancie za účelné náklady nájmu náhradnéhomotorového vozidla považoval dobu bezprostredne po škodovej udalosti, teda v dobe, kedy nie je možné
vedieť, či bude oprava motorového vozidla ekonomická, resp. účelná. V okamihu, keď je jasné, že
oprava poškodeného vozidla nie je hospodárna, nemožno ďalšie náklady za nájom náhradného vozidla

považovať za účelné a tieto náklady nie je možné považovať za nevyhnutný náklad súvisiaci s vznikom
škody. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/102/2020 a
2Cob/34/2020. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie vyhodnotil nájom náhradného motorového
vozidla po oznámení totálnej škody na motorovom vozidle (dňa 28.08.2018) za neúčelný a mal za to,
že poškodenému nevznikol nárok na náhradu týchto výdavkov vynaložených za náhradné motorové

vozidlo. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný priznal žalobcovi nárok na náhradu škody o tri dni
viac, ako mu vznikol nárok.

K výške denného nájmu za náhradné motorové vozidlo uplatneného žalobcom, súd prvej inštancie
uviedol, že po vyhodnotení všetkých dôkazov predložených žalobcom, ako aj žalovaným, dospel k
záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania primeranosti a obvyklosti tejto ceny

vzhľadom na porovnateľné ceny iných auto - požičovní za požičanie porovnateľného motorového vozidla
v danom čase a regióne. V súvislosti s primeranosťou nákladov prenájmu náhradného vozidla súd
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3MCdo/3/2015 z 28.06.2016,
ktorý uviedol, že výšku náhrady škody, za ktorú zodpovedá žalovaný, bolo potrebné stanoviť vzhľadom
na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Na preukázanie

neprimeranosti výšky denného nájmu stanoveného žalobcom (66 eur bez DPH) predložil žalovaný
cenníky iných prenajímateľov v regióne, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalobcom uplatnená
cena nie je vzhľadom na typ náhradného motorového vozidla, dobu nájmu a miesto nájmu cenou
obvyklou. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že nebolo povinnosťou poškodeného hľadať auto -
požičovňu s najnižšími cenami, nakoľko samotná skutočnosť, že bol v užívaní vlastného motorového

vozidla obmedzený škodovou udalosťou, ktorú nezavinil, znamená negatívny zásah do jeho obvyklého
života. Zdôraznil, že poškodený si však pri nájme náhradného motorového vozidla musel byť vedomý
skutočnosti, že zodpovedný subjekt (poisťovateľ vinníka nehody), nie je povinný uhradiť mu akékoľvek
náklady za nájom náhradného motorového vozidla, ale iba také, ktoré boli vynaložené účelne, a ktoré
sú primerané aj vo vzťahu k poškodenému motorovému vozidlu. Primeranými nákladmi za nájom

náhradného motorového vozidla teda nebudú ani také, ktoré by v prípade poškodenia luxusného
motorového vozidla zodpovedali nájmu porovnateľného náhradného motorového vozidla, ak dôjde
k poškodeniu motorového vozidla nižšej triedy a poškodený si najme luxusné motorové vozidlo.
Je preto potrebné skúmať účelnosť vynaložených nákladov. V predmetnom prípade si poškodený
prenajal náhradné motorové vozidlo KIA Ceed, čo je vozidlo nižšej triedy, zodpovedajúce poškodenému

motorovému vozidlu. Z nájomnej zmluvy o nájme motorového vozidla vyplýva, že cena za deň nájmu
predstavovala sumu 66 eur bez DPH, pričom nájom náhradného vozidla trval od 22.08.2018 do
07.09.2018. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj faktúra č. 180901 zo dňa 07.09.2018 na sumu vo výške
1 122 eur, v ktorej je uvedená základná cena denného nájmu vo výške 45 eur + prirážka 21 eur
denne, čo predstavuje konečnú sumu vo výške 66 eur za deň nájmu náhradného motorového vozidla.

Žalobca na preukázanie primeranosti a obvyklosti ceny nájmu k žalobe priložil viaceré cenníky iných
prenajímateľov motorových vozidiel, pričom z cenníka spoločnosti ABC Rent a Car (cenník z roku 2012)
vyplýva, že cena sa pohybovala od 18,30 eur do 26,60 eura bez DPH, v prípade spoločnosti ABRIX
(cenník z roku 2012) sa cena pohybovala v rozmedzí od 24 eur do 26 eur za deň. Pokiaľ ide o cenník
spoločnosti CAR RENTAL 24, súd prvej inštancie uviedol, že tento cenník je nečitateľný, pričom z neho

vyplýva, že je platný od roku 2008, napriek tomu, že k nájmu náhradného motorového vozidla došlo
až v roku 2018. Naopak na preukázanie tvrdení žalovaného o neprimeranosti ceny denného nájmu
uplatnenej žalobcom, predložil aj on cenníky spoločností ponúkajúcich nájom motorových vozidiel, z
ktorých vyplýva, že porovnateľné motorové vozidlo sa v danom čase a mieste dalo najať za sumu od
25 eur do 32 Eur (spoločnosť GlobalCar SK s. r. o.), či od 30 eur do 32 eur za deň nájmu (spoločnosť

AVIS). Z porovnania predložených cenníkov vyplýva, že motorové vozidlo porovnateľné s motorovým
vozidlom, ktoré mal v nájme poškodený bolo možné najať za cenu od 18,30 eur do 32 eur za deň. To
je výrazne nižšia suma, za akú mal v nájme náhradné motorové vozidlo poškodený a akú si nárokuje
v konaní žalobca. Z uvedeného mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobcom uplatnená cena
výrazne vybočuje z cenového pásma porovnateľných vozidiel v rozhodnom čase a regióne. Súd prvej

inštanciezdôraznil,že škodcaaanipoisťovateľškodcuakožalovaný,nebolizmluvnýmistranamizmluvy
o nájme náhradného motorového vozidla a nemohli tak ovplyvniť dojednané podmienky nájomného
vzťahu, ktoré zbytočne navýšili ceny nájmu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/402/2015 zo dňa 28.04.2016, kedy odmietol priznať neprimeranedohodnuté navýšenie cien služieb poskytovaných poškodenému voči škodcovi v rámci náhrady škody.
Zhrnul, že navýšenie základnej sadzby denného nájmu (45 eur/deň) o 21 eur teda znamenalo konečnú
sumu denného nájmu vo výške 66 eur/deň, čo je suma neprimerane vysoká voči porovnateľným

prenajímateľom. Súd prvej inštancie vo vzťahu k obvyklosti ceny denného nájmu za náhradné motorové
vozidlodospelkzáveru,žežalobcaneuniesoldôkaznébremenopreukázaniajehotvrdeníoprimeranosti
tejto ceny, čoho dôsledkom bolo zamietnutie žaloby. K žalobcom uplatneným úrokom za omeškania súd
prvej inštancie sa nepovažoval za potrebné vyjadrovať, nakoľko žalobcom uplatnený nárok bol v celom
rozsahu zamietnutý.

4. Žalobca podal včas odvolanie zo dňa 05.12.2022 proti napadnutému rozsudku v celom rozsahu a z
dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Žalobca namietal, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil v časti týkajúcej

sa odôvodnenosti dĺžky nájmu náhradného motorového vozidla pri totálnej škode vzniknutej na
poškodenom motorovom vozidle a týmto nesprávnym procesným postupom došlo k jeho porušeniu
práva na spravodlivý proces, vec nesprávne právne posúdil ohľadom posúdenia otázky účelnosti nájmu
náhradného motorového vozidla po obdržaní oznámenia žalovaného o totálnej škode na poškodenom
motorovom vozidle. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že náklady vynaložené na nájom

náhradného motorového vozidla nemožno považovať za účelne vynaložené po obdržaní oznámenia
žalovaného o likvidácii poistnej udalosti ako totálnej škody a mal za to, že nesprávne považoval náklady
za náhradné motorové vozidlo vynaložené účelne len do doby, kým nie je rozhodnuté o hospodárnosti
opravy poškodeného motorového vozidla t. j. do doby, kým poškodený neobdrží oznámenie žalovaného
o totálnej škode a v odôvodnení rozsudku neuviedol, prečo zaujal vyššie uvedený právny názor, nie je

jasné,akýmiúvahamisariadilanazákladeakýchargumentovdospelkpredmetnémuprávnemunázoru.

Zastával názor, že náklady vynaložené na nájom náhradného motorového vozidla predstavujú škodu
vzniknutú poškodenému v súvislosti s dopravnou nehodou, pretože poškodený po obdržaní oznámenia
o totálnej škode musel stále ešte vynakladať náklady na nájom náhradného motorového vozidla,

keďže nemohol používať svoje vlastné motorové vozidlo a potreba prenajímať si náhradné motorové
vozidlo odpadla až poukázaním poistného plnenia žalovaným, z ktorého si poškodený mohol kúpiť
nové motorové vozidlo a nemusel si už prenajímať náhradné motorové vozidlo. Náklady vynaložené
na náhradné motorové vozidlo po obdržaní oznámenia o totálnej škode sú preto stále vynakladané v
príčinnejsúvislostisdopravnounehodou.Uviedol,žepoškodenýdňa07.09.2018obdržalpoistnéplnenie

od poisťovne a v tento deň vrátil prenajaté motorové vozidlo a poskytnutím peňažným plnením mal
možnosť zakúpiť si nové motorové vozidlo a tým došlo tak k náprave stavu spôsobeného mu dopravnou
nehodou. Žalobca poukázal na českú judikatúru a to, že obdobný názor aj uviedol Ústavný súd Českej
republiky vo svojom náleze I. ÚS 3831/17 a zdôraznil, že najvyššie súdne autority v Slovenskej republike
sa podľa jeho vedomostí ešte oprávnenosťou nákladov za prenájom náhradného vozidla po doručení

oznámenia o totálnej škode nezaoberali.

Nesúhlasil s argumentáciou súdu prvej inštancie ohľadom doby dĺžky nájmu náhradného motorového
uvedenou v bode 25 napadnutého rozsudku a mal za to, že ju ani nie je schopný napadnúť odvolaním,
nakoľko nie je žiadna uvedená a bola mu tak odňatá možnosť náležite sa brániť v rámci odvolania.

Zároveň nesúhlasil s argumentáciou súdu prvej inštancie ohľadom posúdenia účelnosti nákladov
uvedenou v bode 25 napadnutého rozsudku, nakoľko v odôvodnení neuviedol žiadne argumenty
podporujúce jeho tvrdenie o neúčelnosti nájmu náhradného vozidla po obdržaní oznámenia žalovaného
o totálnej škode. Súd prvej inštancie zaujal právny názor bez akéhokoľvek odôvodnenia a takýmto

konaním porušil právo na spravodlivý súdny proces. Dôvodil, že doručenie oznámenia o totálnej škode
nemalo žiadny vplyv na o faktickú situáciu poškodeného a súd prvej inštancie sa mal vysporiadať s tým,
aký vplyv malo oznámenie o totálnej škode na faktickú situáciu poškodeného, keďže stav spôsobený
dopravnou nehodou stále trval.

Ďalej žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s
viacerými jeho podstatnými argumentami prednesenými na pojednávaní.K uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. značka 4Obdo/90/2019 zo dňa 15.11.2019,
na ktoré odkázal žalovaný vo svojom vyjadrení, žalobca uviedol, že citované rozhodnutie nie je
aplikovateľné na túto vec, nakoľko najvyšší súd sa vôbec nezaoberal odôvodnenosťou nákladov za

náhradné motorové vozidlo po doručení oznámenia poisťovne o totálnej škode, pretože dovolanie
bolo odmietnuté z procesných dôvodov. Zastával názor, že pri rozhodovaní možno prihliadnuť na ním
uvedené nálezy Ústavného súdu Českej republiky.

Zároveň tvrdil, že má voči žalovanému nárok na úrok z omeškania za oneskorené poskytnutie poistného

plnenia vo výške 5 %, avšak súd prvej inštancie sa z dôvodu zamietnutia žaloby úrokmi z omeškania
nezaoberal.

Žalobca zastával názor, že má nárok na priznanie náhrady nákladov za nájom náhradného motorového
vozidla aj za obdobie po doručení oznámenia o totálnej škode a nesúhlasil s dôvodmi uvedenými
žalovaným a to, že § 11 ods. 8 zákona o PZP upravuje povinnosť žalovaného zaplatiť úrok z omeškania

len v prípade neskorého prešetrenia poistnej udalosti. Ďalej argumentoval, že má nárok na krátené
poistné plnenie, ktoré mu malo byť vyplatené do 15 dní odo dňa skončenia šetrenia poistnej udalosti a
ktoré mu nebolo vyplatené včas (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Žalobca zhrnul, že preukázal, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil, že

náklady na prenájom náhradného motorového vozidla sú odôvodnené aj po doručení oznámenia o
totálnej škode a že má nárok na úrok z omeškania za oneskorené plnenie.

5. Žalovaný vyjadrením zo dňa 06.03.2023 k odvolaniu žalobcu zo dňa 05.12.2022 uviedol, že súd prvej
inštancie vykonal nevyhnutné a dostatočné dokazovanie vo veci samej, a z vykonaných dôkazov dospel

ksprávnymskutkovýmzisteniamanapadnutýrozsudokspĺňavšetkyzákonnénáležitostirozsudkupodľa
ust. § 220 CSP, t. j. o. i. aj to, že odôvodnenie rozsudku je úplné a preskúmateľné, a teda spôsobilé
odstrániť právnu neistotu strán sporu, nakoľko súd prvej inštancie zrozumiteľne a jasne uviedol, ako
vec ustálil a právne posúdil a na základe akých vykonaných dôkazov a aplikáciou akých právnych
noriem. Mal za to, že súd prvej inštancie správne právne vec posúdil, a teda správne aplikoval príslušnú

právnu úpravu na vec samú. Ďalej mal za to, že, súd prvej inštancie postupoval počas súdneho konania
procesne správne, a ani jednej zo strán konania neznemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, a že zo strany súdu prvej inštancie nedošlo žiadnym spôsobom k porušeniu práva na spravodlivý
súdny proces, a teda možno konštatovať, že napadnutý rozsudok je v súlade aj so základnými princípmi
CSP.

Poukázal na to, že z odvolania žalobcu vyplýva, že v zásade len nesúhlasí s názorom súdu prvej
inštancie, čo však nie je odvolacím dôvodom a ďalej, že nesúhlasí so skutkovými a právnymi závermi
súdu prvej inštancie uvedenými (podľa nepreukázaných tvrdení žalobcu zrejme len v odseku 25.) v
odôvodnení napadnutého rozsudku, čo však nie je dané/dôvodné, a navyše to ani nie je odvolacím

dôvodom. Mal za to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie sa
veľmi rozsiahlo a podrobne oboznámil so skutkovým stavom a okolnosťami súvisiacimi s (nielen)
údajným nárokom žalobcu na náhradu nákladov za nájom náhradného motorového vozidla v prípade
neekonomickej opravy (totálnej škody) motorovéhovozidla, ale i okolnosťami zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 07.09.2018 v spojení s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu.

Argumentoval, že žalobca nekonkretizoval, aké konkrétne ustanovenia zákona súd prvej inštancie
svojim postupom porušil a v čom konkrétne vidí ich porušenie, a to tým, že (údajne) nedostatočne
odôvodnil napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa dĺžky nájmu náhradného motorového vozidla
pri totálnej škode na poškodenom motorovom vozidle, resp. „zaujal právny názor bez akéhokoľvek

odôvodnenia“, pričom žalobca ešte doplnil, že účelnosť predmetného nájmu náhradného vozidla po
oznámení žalovaného o totálnej škode, údajne súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil; ďalej
žalobca uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho ďalšími argumentmi prednesenými na
pojednávaní dňa 19.10.2022, avšak toto nie je dané, preukázané, a ani dôvodné.

Žalovaný zastával názor, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo žalobcu ako strany
sporu,abysasúdprvejinštanciestotožnilsjehoprávnyminázormi,navrhovanímahodnotenímdôkazov,
tak ako to nesprávne dôvodí žalobca.V súvislosti s vyššie uvedeným žalovaný uviedol, že nie je celkom zrejmé, na základe akej skutočnosti
žalobca tvrdil, že u neho došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko práve žalobca bol tou
stranou,ktorábolavkonanínasúdeprvejinštancienečinná.Kvyjadreniužalovanéhozodňa24.03.2020

sa žalobca vyjadril takmer po troch rokoch, pričom žalobca doručil súdu prvej inštancie svoje vyjadrenie
až dňa 18.10.2022, a to deň pred pojednávaním (konanom dňa 19.10.2022). Na uvedené vyjadrenie
žalovaného, súd prvej inštancie neprihliadal, čo považuje žalovaný za správny a právom aprobovaný
procesný postup súdu prvej inštancie (aj) s ohľadom na zásadu kontradiktórnosti, zásadu koncentrácie
konania a hospodárnosti konania (podľa najmä, nie však výlučne čl. 8, 9, 10 a 17 CSP). Uzavrel, že

žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno), nakoľko uvedené (zdanlivé/neúčinné) „popretie“ o. i. aj v
podobe vyjadrenia zo dňa 18.10.2022, nebolo žalobcom uplatnené včas. Dôvodil, že súd prvej inštancie
okrem iného aj v tejto časti dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, pretože v zmysle § 153 (odsek 2,
3) CSP platí, že ak strana žalobcu nepredloží prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas,
súd prvej inštancie nie je povinný na takéto (včas nepredložené) prostriedky prihliadnuť, čo však nie je
možné kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivý súdny proces.

K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ a to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalovaný uviedol, že mu nie je celkom zrejmé, či
si ho žalobca správne vykladá, čo je jeho obsahom a kedy je namieste ho použiť ako odvolací dôvod,
lebo nie je objektívne daný a ani dôvodný. Faktom je, že tento dôvod v sebe implikuje hmotnoprávnu

vadu rozhodnutia, a teda je použiteľný iba za predpokladu, ak došlo k mylnému použitiu tej-ktorej
právnej normy (žalobca však nekonkretizuje, ktorej konkrétne a potom, v čom konkrétne vidí jej „mylné“
použitie) na zistený skutkový stav alebo prípadne k použitiu právnej normy, ktorá nie je aplikovateľná
na ten-ktorý skutkový stav, čo však nie je (podľa názoru žalovaného) použiteľné v prípade napadnutého
rozsudku. Žalovaný zastával názor, že napadnutý rozsudok je v celom jeho rozsahu (vecne aj) právne

správny. Navyše za riadne odôvodnené a právo na spravodlivý proces neporušujúce rozhodnutie možno
považovať (aj) také, ktoré nedáva (pretože nie je to nutné) podrobnú odpoveď na každé tvrdenie,
či námietku tej-ktorej strany sporu, a to nakoľko rozsah povinnosti odôvodniť akékoľvek rozhodnutie
všeobecného súdu sa posudzuje s ohľadom na okolnosti toho-ktorého prípadu.

Ďalej žalovaný poukázal aj na rozpory v čl. I. odvolania, ktoré sú už (vo vzťahu k celku) na hranici
zmätočnosti. Žalovaný považoval skutočnosti/domnienky uvádzané žalovaným v odvolaní (čl. I., II. a
III.) iba za opakujúcu sa nedôvodnú argumentáciu, z opatrnosti k čl. I., II. a III. uvedené skutočnosti
namietal, nakoľko tieto nie sú spôsobilé rozporovať v konaní na súde prvej inštancie uvedené jeho
tvrdenia, čo mal súd prvej inštancie preukázané a s čím sa aj vysporiadal v odôvodnení napadnutého

rozsudku (o. i. najmä v odseku 24. až 27.). Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že oznámenie o tzv. totálnej
škode zo dňa 28.08.2018 nie je spôsobilé viesť k zániku príčinnej súvislosti medzi škodou, ktorá vznikla
poškodenému v podobe nákladov na náhradné motorové vozidlo a porušením právnej povinnosti, ktoré
ho viedlo k potrebe využívať a že priama príčinná súvislosť v rámci totálnej škody existuje až do doby
obstarania „nového“ motorového vozidla (pri tzv. totálnej škode, kedy je poškodené vozidlo ekonomicky

neopraviteľné).

Zároveň žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že rozhodným by mohlo byť v takomto prípade až
vyplatenie finančných prostriedkov, t.j. faktické plnenie žalovaného (poisťovateľa), nakoľko takýto postup
je vylúčený a nehospodárny a poukázal na to, že ním uvedené názory boli citované z rozhodnutí v

Českej republike a v predmetnom odvolaní boli iba preložené do slovenského jazyka s tým, že takmer
celé odôvodnenie odvolania je len akýmsi kompilátom (aj) predmetných českých rozhodnutí. Žalovaný
zdôraznil, že rozhodnutia súdu Českej republiky nespadajú pod pojem ustálená rozhodovacia prax, ani
pod pojem rozhodnutie najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky (viď uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/129/2017 zo dňa 31.10.2017) a teda nepredstavujú rozhodnutia,

od ktorých by sa nemohol súd v prvej inštancii alebo aj odvolací súd v skutkovo obdobnej veci odkloniť.

Zastával názor, že v prípade totálnej škody možno za určitých okolností považovať za účelne vynaložené
tie náklady na nájom náhradného motorového vozidla, ktoré vznikli v čase bezprostredne po nehode,
pokiaľ ešte nie je zrejmé, že či bude účelné ho opraviť. Akonáhle je však objektívne zistiteľné, že oprava

poškodeného motorového vozidla je nehospodárna/neekonomická (ako tomu bolo vo veci samej),
a preto sa vykonávať nebude (t. j. ide o totálnu škodu), nemožno náklady na nájom náhradného
motorového vozidla považovať za účelné, nutné a primerané.Preto nájomné za náhradné motorové vozidlo za dobu po oznámení o totálnej škode, už nemožno
považovať za účelný a nevyhnutný náklad v súvislosti so vznikom škody. Žalovaný rozporoval aj názor
žalobcuato,žeNajvyššísúdSlovenskejrepublikyvuznesenísp.zn.4ObdO/90/2019zodňa15.11.2019

sa vôbec nezaoberal právnou argumentáciou Krajského súdu v Bratislave v jeho rozsudku sp. zn.
3Cob/47/2019 zo dňa 24.04.2019, nakoľko dovolanie voči nemu bolo odmietnuté, a to z dôvodu, že
žalobca vyčlenil iba niektoré úryvky/odseky z odôvodnenia citovaného pričom toto k odvolaniu nepriložil
tak,akobolovydané,ale(zrejme)účelovosiznehopovyberalibaniektoréstrany(čospôsobilovytrhnutie
z kontextu) či odseky z jeho odôvodnenia tak, aby to (zrejme) mohol žalovaný podporne (putatívne)

použiť v rámci svojej domnelej argumentácie. Faktom však je, že predmetné uznesenie skôr potvrdzuje
argumentáciu žalovaného súvisiacu práve s neúčelnosťou a neprimeranosťou nákladov spojených s
nájmom náhradného motorového vozidla po oznámení o totálnej škode.

Žalovaný mal za to, že argumentácia žalobcu uvedená v odvolaní, neobstojí, a preto ho považuje za
nedôvodné a napadnutý rozsudok považoval za zákonný, vecne a právne správny. Navrhoval, aby ho

odvolací súd potvrdil a aby mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného zo dňa 06.03.2022, replikou zo dňa 12.05.2023 a zotrval
na svojich tvrdeniach a v podrobnostiach odkázal na podané odvolanie.

Uviedol, že podal ústavnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu Bratislava zo dňa 23.06.2022
vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. 4Cob/102/2020. Ústavný súd Slovenskej republiky dňa
16.02.2023 v tejto veci vydal nález pod spisovou značkou III. ÚS 602/2022 a čiastočne zrušil rozsudok
Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/102/2020 zo dňa 23.06.2022 a to v bodoch III a IV výroku a
vec v rozsahu zrušenia vrátil Krajskému súdu Bratislava na ďalšie konanie. Podstata ústavnej sťažnosti

spočívala v námietke žalobcu, že Krajský súd Bratislava ústavne neudržateľným spôsobom ustálil, že
poškodený má nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených so vznikom škody na jeho
motorovom vozidle (v danej veci na náhradu nákladov spojených s prenájmom náhradného motorového
vozidla) iba do času, keď bolo poškodenému zo strany žalovanej poisťovne oznámené, že ide o totálnu
škodu na motorovom vozidle a jeho oprava nie je účelná. Dôvodil, že v konaní pred Ústavným súdom

Slovenskej republiky sa posudzovala rovnaká právna otázka ako v tejto veci. Podľa Ústavného súdu
Slovenskej republiky je názor o zániku účelnosti nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla
momentom doručenia oznámenia poisťovne o totálnej škode ústavne neudržateľný s tým, že poukázal
najmä na body 20, 21, 24 26 citovaného nálezu. Poukázal na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky
sa priklonil k jeho názoru prezentovanom v odvolaní. Zdôraznil, že rovnaký názor zaujal aj Ústavný súd

Českej republiky s tým, že na jeho rozhodnutia poukazoval v odvolaní. Nález bol vydaný v priebehu
odvolacieho konania.

Žalobca mal za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdeniaveci.Malzato,že odvolaniepodalzrelevantnýchodvolacíchdôvodovanesúhlasilsnázorom

žalovaného že napadol rozsudok z dôvodov, ktoré ani nie sú odvolacími dôvodmi. Uviedol, že v odvolaní
nespochybňoval skutkové závery súdu, ale namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku a právne
posúdenie veci. Žalobca uviedol, že v odvolaní nespochybňoval správnosť neprihliadnutia súdu prvej
inštancie na jeho vyjadrenie zo dňa 18.10.2022 z dôvodu koncentrácie konania, avšak tvrdil, že súd
prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho právnou argumentáciou prednesenou na

pojednávaní s tým, že na pojednávaní neuvádzal nové skutkové tvrdenia.

Žalobca zároveň priložil k odvolaniu úplné znenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4ObdO/90/2019 zo dňa 15.11.2019 získané z portálu judikaty.info a bez akéhokoľvek zásahu do jeho
obsahu ho priložil k odvolaniu. Uviedol, že argumentácia Krajského súdu Bratislava sa týkala povinnosti

poisťovne nahradiť náklady za prenájom náhradného motorového vozidla len do momentu doručenia
oznámenia o totálnej škode. Poukázal na to, že z uvedeného uznesenia však vyplýva, že Najvyšší súd
Slovenskej republiky sa danou argumentáciou nezaoberal. Uvedené vyplýva aj zo spôsobu rozhodnutia
o podanom dovolaní. Najvyšší súd podané dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c) CSP. Pri odmietnutí
dovolania sa vecná správnosť napadnutého rozhodnutia neskúma.

7. Žalovaný sa vyjadril k replike žalobcu zo dňa 12.05.2023, duplikou zo dňa 25.07.2023 a zotrval
na svojich tvrdeniach s tým, že k ostatným (len zopakovaným) tvrdeniam žalobcu sa vo svojom
vyjadrení k odvolaniu už rozsiahlo vyjadroval. Uviedol, že žalobca v zásade len opakoval svojudoterajšiu účelovú argumentáciu a na ostatné vyjadrenie žalovaného reagoval len sčasti (a to prevažne
opakovaním už ním skôr uvádzanej argumentácie, či citáciami z rozhodnutí) a vo veci samej nereaguje
vôbec. Poukázal na to, že žalovaný vo svojom poslednom vyjadrení uvádzal o.i. viaceré rozhodnutia,

ktoré len potvrdzujú, že súdna prax nie je ustálená v rovnakom právnom názore tak, ako to uviedol
žalobca. Žalovaný trval na tom, že ani odkazovanie na žalobcom vybrané rozhodnutia v iných konaniach
nemožno považovať za odstránenie podstatného nedostatku odvolania žalobcu, keď tento žiadnym
spôsobom neuviedol, v čom konkrétne malo spočívať o. i. nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie. Odvolanie žalobcu nespĺňa náležitosti odvolania. Ďalej uviedol, že nepreukázané tvrdenia

žalobcu ohľadom nedostatočného odôvodnenia, či údajnej nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku,
považuje za nedôvodné, nakoľko napadnutý rozsudok je v celom jeho rozsahu vecne aj právne správny.
Žalovaný argumentoval, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo žalobcu ako strany
sporu,abysasúdprvejinštanciestotožnilsjehoprávnyminázormi,navrhovanímahodnotenímdôkazov.
Súdprvejinštancienemusíposkytnúťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéžalobcom,alelennatie,ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných tou- ktorou stranou sporu (žalobcom).
Záverom žalovaný zhrnul, že je zrejmé, že žalobca v zásade len nesúhlasí s názorom súdu prvej
inštancie, ako aj, že nesúhlasí so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v
odôvodnení napadnutého rozsudku, čo však nie je dané/dôvodné a nie je to ani odvolacím dôvodom.
Žalobca v odvolaní len opakoval tie isté tvrdenia, ktoré už uvádzal v priebehu konania a s ktorými sa

súd prvej inštancie riadne v napadnutom rozsudku vysporiadal.

8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v
zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380

CSP, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.

9. Podľa § 420 ods. 1, zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „Občiansky
zákonník“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

10. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

11. Podľa § 440 Občianskeho zákonníka, kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má

proti nemu postih.

12. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Z uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

14. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

15. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon č.
381/2001 Z. z.“ alebo aj ako „zákon o PZP“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

16. Podľa§4ods.2písm.b)zákonač.381/2001Z.z.,poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,aby

poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.17. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na

zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah

povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa
považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta
vrátila ako nedoručené.

18. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15
dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

19. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

20. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

21. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

22. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

23. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosťkonania.Podľaodseku2naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,

ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

24. V konaní nebolo sporné, že dňa 21.08.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené
motorové vozidlo poškodeného - C. značky SUZUKI SX4, EČV: D a že na tomto motorovom vozidle

vznikla totálna škoda, a to v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla SUZUKI Grans Vitara,
EČV: D ktoré bolo poistené z titulu povinného zmluvného poistenia u žalovaného.

25. Ďalej v konaní nebolo sporné, že poškodený v postavení nájomcu dňa 22.08.2018 uzatvoril
so žalobcom v postavení prenajímateľa nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom náhradného

motorového vozidla značky značky KIA Ceed, EČV: R UV a ktoré mal prenajaté 17 dní a že žalobca
za prenájom náhradného motorového vozidla vystavil poškodenému faktúru č. 11809021 na sumu vo
výške 1 122 eur.

26. V konaní bola sporná výška uplatneného nároku žalobcom z titulu náhrady škody vzniknutej

na motorovom vozidle poškodeného v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej motorovým vozidlom
poisteného u žalovaného a dôvody nepriznania žalovaným žalobcovi náhrady škody v uplatnenom
rozsahu a teda, či súd prvej inštancie správne právne posúdil otázku nevyhnutnej potreby doby (dĺžky)
nájmu náhradného motorového vozidla pri totálnej škode vzniknutej na poškodenom motorovom vozidle,
keď poškodenému priznal nárok na náhradu škody len do dňa oznámenia žalovaným, keďže na

poškodenom motorovom vozidla vznikla totálna škoda a či možno považovať nájomné za náhradné
motorové vozidlo za účelný a nevyhnutný náklad aj za dobu po oznámení mu žalovaným, že na
poškodenom motorovom vozidle vznikla totálna škoda.27. Po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej
inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalobcu a vyjadrením žalovaného k
odvolaniu a ďalšími vyjadreniami sporových strán, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku

súdu prvej inštancie, z ktorého podrobným odôvodnením sa stotožňuje a ktorý je v súlade s dikciou
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a z ktorého je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci k
ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Súd
prvej inštancie sa dostatočným, náležitým, zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom vysporiadal so
všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo

vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady
procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku.

28. S odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil a v odôvodnení
tohto rozhodnutia sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov a vyjadril sa k tým
dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci (§ 387 ods. 2 CSP).

29. Odvolací súd mal z obsahu súdneho spisu zistené, že dňa 21.08.2018 došlo k totálnej škode
na motorovom vozidle zn. SUZUKI SX4, EČV: D vlastníka - C. R. ako poškodeného a to v dôsledku
vzniknutej dopravnej nehody spôsobenej motorovým vozidlom SUZUKI Grans Vitara, EČV: D ktoré
bolo poistené z titulu povinného zmluvného poistenia u žalovaného. Ďalej mal odvolací súd zistené

zo súdneho spisu, že poškodený si prenajal u prenajímateľa (žalobcu) náhradné motorové vozidlo
zn. KIA Ceed, EČV: R na základe nájomnej zmluvy zo dňa 22.08.2018 a že prenajímateľ (žalobca)
vystavil poškodenému za nájom náhradného motorového vozidla za dobu 17 dní faktúru č. 11809021
na sumu vo výške 1 122 eur. Žalovaný dňa 24.08.2018 vykonal obhliadku poškodeného motorového
vozidla, pričom na základe posúdenia jeho všeobecnej hodnoty a predbežných nákladov na jeho opravu,

konštatoval vznik tzv. totálnej škody na poškodenom motorovom vozidle a o tejto skutočnosti informoval
žalobcudňa28.08.2018aktorémulistomzodňa04.10.2018oznámil,žedňa03.10.2018ukončilšetrenie
ním uplatnených nákladov s tým, že mu priznal náhradu škody vo výške 384 eur za obdobie nájmu
náhradného vozidla od 22.08.2018 do 31.08.2018 (ešte o 3 dní nájmu naviac vzhľadom na doručené
oznámenie žalobcovi žalovaným o vzniku totálnej škody) s tým, že žalovaný žalobcovi nepriznal náhradu

nákladov za nájom motorového vozidla v sume vo výške 462 eur a to za obdobie od 01.09.2018 do
07.09.2018 t. j. za obdobie od oznámenia žalovaným žalobcovi, že na poškodenom motorovom vozidle
v dôsledku dopravnej nehody vznikla totálna škoda, pričom pri určení ceny denného nájmu vychádzal
z primeranej ceny porovnateľných motorových vozidiel v danom regióne, ktoré sa pohybovali na úrovni
38,40 eura s DPH. Ďalej mal odvolací súd zistené z faktúry č. 11809021 vystavenej žalobcom za nájom

náhradného motorového vozidla v sume vo výške 1 122 eur, že stanovená cena nájmu pozostávala
zo základnej sadzby vo výške 45 eur bez DPH a tzv. prirážky vo výške 21 eur bez DPH za nezloženie
zábezpeky na začiatku prenájmu motorového vozidla a že žalovaný nepriznal žalobcovi náhradu
nákladov za účtovanú dennú sadzbu za nájom náhradného motorového vozidla vo výške 66 eur bez
DPH, ktorú mu krátil na sumu vo výške 38,40 eura bez DPH a že žalovaný neuhradil žalobcovi nárok

na náhradu nákladov - za dennú sadzbu za nájom náhradného motorového vozidla v sume vo výške
276 eur. Zároveň mal odvolací súd zistené zo súdneho spisu, že dňa 07.09.2018 žalobca ako postupník
a poškodený - C. R. ako postupca, uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej žalobca
prevzal pohľadávku poškodeného na úhradu náhrady škody za nájom náhradného motorového vozidla
voči žalovanému a že dňa 30.09.2018 poškodený žalovanému oznámil postúpenie tejto pohľadávky

poškodeným.

30. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil
v časti týkajúcej sa odôvodnenosti dĺžky nájmu náhradného motorového vozidla pri totálnej škode
vzniknutej na poškodenom motorovom vozidle a týmto nesprávnym procesným postupom došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces, vec nesprávne právne posúdil ohľadom posúdenia otázky
dĺžky účelnosti nájmu náhradného motorového vozidla, keď nesprávne považoval náklady za nájom
náhradného motorového vozidla vynaložené účelne len do doby, dokiaľ nebolo rozhodnuté žalovaným
o hospodárnosti opravy poškodeného vozidla t. j. do doby doručenia oznámenia žalovaného
poškodenému o totálnej škode na poškodenom motorovom vozidle, odvolací súd uvádza, že sa

stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý na základe vykonaného dokazovania dospel k
správnym skutkovým zisteniam a riadne vysvetlil dôvody a to, že poškodenému vznikol nárok na
náhradu škody predstavujúcej náklady vynaložené za nájom náhradného motorového vozidla iba do
okamihu (t.j. do 28.08.2018), kedy mu žalovaný oznámil, že jeho oprava je neekonomická, keďžesa jednalo o totálnu škodu, a preto už nemožno považovať po tomto oznámení ďalšie náklady za
nájom náhradného motorového vozidla za účelné a takisto ich nemožno považovať ani za nevyhnutný
náklad súvisiaci so vznikom škody. Z tohto dôvodu poškodenému nevznikol nárok na náhradu týchto

výdavkov vynaložených za náhradné motorové vozidlo do doby vyplatenia poistného plnenia poisťovňou
(žalovaným) t. j. do 07.09.2018. V zmysle ustálenej judikatúry sa nepovažujú za účelné a nutné
náklady spojené s nájmom náhradného motorového vozidla za obdobie po oznámení skutočnosti
poisťovateľa, že na poškodenom motorovom vozidle vznikla totálna škoda a to od momentu jeho
oznámenia poškodenému o posúdení poškodenia motorového vozidla ako totálnej škody (viď napr.

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.11.2019, sp. zn, 4Obdo/90/2019). Podľa
názoru odvolacieho súdu, žalovaný postupoval správne, keď nepriznal poškodenému náhradu nákladov
za nájom motorového vozidla od 01.09.2018 do 07.09.2018 t. j. za obdobie presahujúce moment
oznámenia o tzv. totálnej škode a to v sume vo výške 462 eur a uhradil mu skutočnú škodu do doby tohto
oznámenia žalovaným poškodenému t. j. do 28.08.2018 z dôvodu, že jeho oprava je neekonomická,
keďže sa jednalo o totálnu škodu poškodeného motorového vozidla. V nadväznosti na uvedené odvolací

súd zdôrazňuje, že nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že poškodený má nárok na náhradu nájmu
za náhradné motorové vozidlo až do momentu obstarania „nového“ motorového vozidla alebo dokonca
až do doby, kedy sa mu dostane do dispozičnej sféry oznámenie o ukončení šetrenia škodovej
udalosti resp. až do doby reálnej úhrady samotného poistného plnenia, nakoľko náklady na nájom
náhradného motorového vozidla by mohli prevýšiť škodu spôsobenú na pôvodnom motorovom vozidle,

pri ktorom bola poškodenému oznámená totálna škoda, a teda by už nebola naplnená podmienka
účelnosti a primeranosti vynaložených nákladov na nájom náhradného motorového vozidla. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že systém povinného zmluvného poistenia slúži k ochrane
poškodenýchpridopravnýchnehodáchajehoprostredníctvommajúbyťlikvidovanénákladyvynaložené
na odstránenie vzniknutej ujmy (materiálnej a imateriálnej). Tento systém primárne chráni poškodených,

ale aj vinníkov nehôd, ktorí následne nemusia hradiť škody z vlastných finančných prostriedkov.
Nemožno však pripustiť, aby boli účelovým navyšovaním nákladov na odstraňovanie škôd čerpané
finančné prostriedky, ktoré by pri poctivom konaní čerpané neboli, čo by nakoniec mohlo byť na ťarchu
všetkých poistníkov (nielen podnikateľov v poisťovníctve). (viď nález Ústavného súdu Českej republiky
zo 14. februára 2018, sp. zn. IV. ÚS 2043/17, verejne dostupný na webovej stránke www.usoud.cz).

V danom prípade sa jednalo o totálnu škodu a preto je zrejmé, že oprava motorového vozidla nebola
možná. Žalovaný tak postupoval v súlade so zákonom o PZP - § 4 ods. 2 písm. b/, z ktorého vyplýva,
že poisťovňa (žalovaný) je povinná nahradiť poškodenému za škodcu (poisteného), účelne preukázané
nároky na náhradu škody a na druhej strane bolo povinnosťou poškodeného preukázať ním uplatnený
nárok voči poisťovni (žalovanému) na náhradu škody, ktorú je povinný za škodcu nahradiť žalovaný v

rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.).

Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby v lehote 15
dní predložil vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného k žalobe uznesením zo dňa 20.11.2020, ktoré mu bolo
až doručené dňa 14.06.2021, s poučením o možnosti neprihliadnutia na neskôr predložené prostriedky

procesného útoku a procesnej obrany. Odvolací súd dospel k záveru, že o predmetnom podaní sa súd
ako aj žalovaný dozvedeli až na pojednávaní, a preto rozhodol, že na toto podanie nebude prihliadať
s poukazom na § 153 ods. 2 CSP, nakoľko by to znamenalo nutnosť odročenia pojednávania, čo by
bolo z hľadiska konania neefektívne a nehospodárne. Bolo nesporné, že predmetné uznesenie spolu s
prílohami bolo žalobcovi riadne a včas doručené a že žalobca bol riadne poučený súdom o sudcovskej

koncentrácii konania v zmysle § 167 ods. 3 CSP, ktoré je lex specialis k ustanoveniu § 153 ods. 1
CSP a v zmysle ktorého platí, že prostriedky procesného útoku žalobcu (ako aj prostriedky procesnej
obrany žalovaného) sú predložené včas, ak boli predložené v lehotách podľa § 167 CSP a ak neexistujú
osobitné dôvody.

Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca
nepredložil svoje vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného ako prostriedok procesného útoku včas, a to v
lehote uloženej súdom uznesením tak, aby došlo k zachovaniu lehoty pre protistranu v zmysle § 178 ods.
2 CSP, pričom zo strany žalobcu neboli ani tvrdené ani preukázané žiadne osobitné dôvody (objektívnej
alebo subjektívnej povahy), ktoré by mu bránili vo včasnom uplatnení prostriedkov procesného útoku

podľa § 167 ods. 3 CSP. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.V zmysle ustanovenia § 153 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas, pričom prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť

a hospodárnosť konania.

Na základe uvedeného, odvolací súd má za to, že žalovaný správne aplikoval na predmetné podanie
sudcovskú koncentráciu konania s poukazom na § 153 CSP.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje, že dôkazné bremeno je inštitútom procesného
práva, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním, a to bremenom tvrdenia, a prejavuje
sa vo výsledku sporu. V sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu (čl. 8 Základné princípy CSP).
Odvolací súd konštatuje, že dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, ktorý nevyvrátil tvrdenia žalovaného
a účinným spôsobom nerozporoval dôkazy tvrdené žalovaným v konaní a tak neuniesol dôkazné

bremeno na preukázanie svojich tvrdení a dôvodnosti uplatneného nároku, t. j. výšku uplatneného
nároku a dôvody, pre ktoré mal byť nárok priznaný (viď judikát č. R 7/1992, v zmysle ktorého
náhradanákladovzaprenájomnáhradnéhovozidlapredstavujeskutočnúškodu,ktorúješkodcapovinný
nahradiť v rozsahu nutne vynaložených nákladov a ktorú je potrebné posudzovať z hľadiska účelnosti
a primeranosti).

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne
vysvetlil účelnosť náhrady nákladov poškodenému za nájom náhradného motorového vozidla do doby
doručenia mu oznámenia o totálnej škode, pričom jasne a zrozumiteľne uviedol, prečo zaujal uvedený
právny názor. Preto nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že súd prvej inštancie v odôvodnení

napadnutého rozsudku neuviedol žiadne argumenty podporujúce jeho tvrdenie o neúčelnosti nájmu
náhradného motorového vozidla po obdržaní oznámenia žalovaného o totálnej škode a že takýmto
konaním mal porušiť právo na spravodlivý súdny proces.

31. Záverom odvolací súd dodáva, že pri posudzovaní náhrady škody v uplatnenom rozsahu žalobcom

t.j.nevyhnutnejpotrebydoby(dĺžky)nájmunáhradnéhomotorovéhovozidlapritotálnejškodevzniknutej
na poškodenom motorovom vozidle a účelnosti a nevyhnutnosti týchto nákladov za nájom náhradného
motorového vozidla aj za dobu po oznámení žalovaným žalobcovi, že na poškodenom motorovom
vozidle vznikla totálna škoda, je potrebné vychádzať vždy z konkrétnych okolností daného prípadu
a posudzovanie náhrady (skutočnej) škody preto nie je možné generalizovať na akékoľvek prípady

pri tzv. totálnej škode tak, ako to tvrdil žalobca v odvolaní. Za právny názor súdu je vo všeobecnosti
možné považovať názor súdu, ako sa má prejednávaná vec právne posúdiť, tzn. ktorú právnu normu
je potrebné zvoliť na zistený skutkový stav a ako interpretovať jej obsah. Právne posudzovanie veci
je činnosť súdu, pri ktorej skutkový stav (zistený aj na základe podkladov predložených účastníkom
konania) podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k

záveru, či sa právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto
činnosti dopustil omylu, a to tým, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis, než
mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval. V zmysle ustálenej judikatúry
ale nesprávnym právnym posúdením veci nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konania pred
súdom konať, lebo právnym posúdením veci sa mu neodníma možnosť uplatnenia jeho procesných práv

v zmysle CSP (viď R 43/2003).

Preto odvolací súd považuje túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.

32. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie sa nezaoberal z dôvodu zamietnutia žaloby

žalobcom uplatneným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 738 eur od 18.10.2018 do zaplatenia
za oneskorené poskytnutie poistného plnenia s tým, že žalobca zastával názor, že má nárok na krátené
poistné plnenie, ktoré mu malo byť vyplatené do 15 dní odo dňa skončenia šetrenia poistnej udalosti a
ktoré mu nebolo vyplatené včas (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka), odvolací súd uvádza, že podľa
§ 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poškodenému poistné plnenie do 15 dní

po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa alebo po doručení
právoplatnéhorozhodnutiasúduovýškenáhradyškodypoisťovateľovi,akztohtorozhodnutianevyplýva
iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Žalobca nepopieral v konaní vyplatenie náhrady škody
žalovaným v lehote do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti dňa 03.10.2018 a to vo výške384 eur ako primerané náklady na prenájom náhradného motorového vozidla za obdobie od 22.08.2018
do 31.08.2018 a že mu uvedené oznámil písomne žalovaný listom zo dňa 04.10.2018. Ustanovenie
§ 11 ods. 8 zákona o PZP upravuje omeškanie poisťovateľa s plnením jeho povinnosti riadne a včas

začať a skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a jeho výsledky riadne poškodenému oznámiť, čo v
uvedenom prípade bolo zo strany žalovaného splnené a to zaslaným oznámením dňa 28.08.2018, o
vzniku totálnej škody na jeho poškodenom motorovom vozidle, čím si splnil svoju povinnosť v zmysle §
11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona o PZP, pričom uvedenú skutočnosť žalobca ani nepopieral. Odvolací
súd konštatuje, že nakoľko bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá, súd prvej inštancie nemal

dôvod sa zaoberať úrokmi z omeškania zo žalovanej sumy (nepriznanej žalovaným náhrady škody).
Preto odvolací súd považuje túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.

33. V nadväznosti na uvedené, odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. k. II. ÚS 263/2022 zo 7. septembra 2022, v ktorom sa uvádza, že: „ustanovenie § 11 ods. 8 zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje
vznik nároku poškodeného na úrok z omeškania pri samotnom omeškaní s poskytnutím peňažného
plnenia náhrady škody zo strany poisťovateľa, a preto nie je možné na základe tohto ustanovenia nárok
na úrok z omeškania u poškodeného vylúčiť. Toto ustanovenie upravuje len omeškanie poisťovateľa s
plnením jeho povinnosti riadne a včas začať a skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a jeho výsledky

riadne poškodenému oznámiť, a nie aj omeškanie poisťovateľa so splnením jeho inej podstatnejšej
právnej povinnosti včas a riadne poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody. Výklad ustanovenia
§ 11 ods. 8 zákona zvolený krajským súdom spočívajúci v tom, že poškodený má nárok na úrok z
omeškania jedine v prípade uvedenom v tomto ustanovení, nemožno akceptovať pre jeho prílišný
formalizmus popierajúci zmysel a účel inštitútu úrokov z omeškania.“

34. Ustanoveniu § 11 ods. 8 zákona o PZP, venoval pozornosť aj ÚS SR, napr. v nálezoch sp. zn. III.
ÚS 214/2020 zo dňa 14.10.2021, sp.zn. III. ÚS 309/2020 zo dňa 14.10.2021 v ktorých konštatoval, že
vzťahpoškodenéhoapoisťovneniejevzťahompoškodenéhoaškodcu,alevzťahomosobitným,ktorého
podstatou je verejnoprávna potreba náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Táto

čiastočne verejnoprávna povaha poistenia následne vedie k tomu, že vzťah poškodeného a poisťovne
nie je bežným vzťahom veriteľa a dlžníka, čo sa prejavuje v osobitných konštrukciách ustanovenia § 11
ods. 6 až 8 zákona o PZP, ktoré modifikujú osobitnou úpravou následky ustanovenia § 563 Občianskeho
zákonníka. Podľa týchto ustanovení je poisťovňa povinná bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa

oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie a oznámiť poškodenému výšku
poistného plnenia, ak bol rozsah tejto povinnosti preukázaný, alebo mu poskytnúť písomné vysvetlenie
dôvodov, pre ktoré bolo plnenie odmietnuté alebo znížené. Túto povinnosť si poisťovňa splnila tým, že
poškodenému plnenie odmietla (§ 11 ods. 6 zákon o PZP). Ak by tak neurobila bola by povinná poskytnúť
sťažovateľovi poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania alebo po doručení právoplatného

rozhodnutia súdu o výške náhrady škody (§ 11 ods. 7 zákon o PZP). Na tieto ustanovenia nadväzuje
norma, podľa ktorej, ak poisťovňa nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinná zaplatiť poškodenému
úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, ktorým je Občiansky zákonník (§ 11 ods. 8 zákon o PZP).

35. K žalobcom namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že obsah

práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva
alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných
orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/04).

36. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred
všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04).

37. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberalialebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03) (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010).

38. K citovaným rozhodnutiam s rôznymi právnymi závermi ohľadom obdobných sporných nárokov
odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie nie je viazaný rozhodnutiami iných súdov, pokiaľ
nejde o rozhodnutia najvyšších súdnych autorít. Podľa § 8 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov táto úloha zjednocovať rozhodovaciu činnosť súdov nižších stupňov
prináleží Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky Slovenskej republiky. Odvolací súd si je vedomý, že

je v záujme právnej istoty, aby súdy rozhodovali v obdobných skutkových veciach rovnako, na druhej
strane však treba konštatovať, že súd musí zohľadniť vždy konkrétne okolnosti konkrétneho prípadu a
musí vychádzať z obsahu spisového materiálu.

39. V danom prípade možno konštatovať, že odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť
správne právne závery súdu prvej inštancie a jeho vyhodnotenie listinných dôkazov v časti nepriznanej

istiny.

40. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a v odôvodnení
tohto rozhodnutia sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov a vyjadril sa k tým
dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci (§ 387 ods. 2 CSP).

41. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

42. Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

43. Právonariadneodôvodneniesúdnehorozhodnutianeznamená,žesúdmusídaťpodrobnúodpoveď
na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie

podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

44. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05).

45. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

46. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátilpodstatnézáverysúduprvejinštanciepremietnutédonapadnutejvýrokovejčasti,odvolacísúd
viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie je vecne
správne, a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP a s § 262 ods. 1 CSP, a keďže žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho

konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

50. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d/ a e/ CSP).