Rozsudok – Majetok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 18, 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 18T/30/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219010224

Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Klimek Kubicová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2219010224.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda, samosudkyňou Mgr. Mariannou Klimek Kubicovou, v trestnej veci
obžalovaného: A. B., narodeného XX.XX.XXXX v A. C., trvale bytom D. XX/XX, A. C., pre prečin krádeže
podľa § 212 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“),

na hlavnom pojednávaní konanom v Dunajskej Strede dňa 18.09.2024, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaného:
A. B., narodeného XX.XX.XXXX v A. C.,
trvale bytom D. XX/XX, A. C.,

uznáva za vinného, že

dňa 03.11.2016 v Dunajskej Strede, okres Dunajská Streda, na Galantskej ceste 866/4 v pobočke
Tatra banky, a.s., Bratislava predložil platobný príkaz, na základe ktorého previedol zo svojho účtu č.
C. sumu 20.000,- Eur na účet č. C. patriaci spoločnosti AXE CAPITAL s.r.o., so sídlom Šulekova 2,
Bratislava, IČO: 45 701 954, z titulu splatenia pôžičky, hoci vedel, že uvedené peniaze na jeho účte
patria E. F., ktorý tento účet používal s jeho súhlasom na základe ústnej dohody, pri ktorej poškodenému
v presne nezistenom čase v období mesiacov júl a august roku 2016 aj odovzdal všetky prístupové
dáta k internetbankingu a platobnú kartu, aby mohol s účtom disponovať, čím poškodenému E. F., nar.
XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko A. C., G. H. XXXX/XX, spôsobil škodu vo výške 20.000,- Eur,

teda

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, a spôsobil tak malú škodu,

čím spáchal

prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Za to mu ukladá:

Podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, § 36 písmeno j) Trestného zákona trest
odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody obžalovanému
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje obžalovanému skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému:
E. F., nar. XX.XX.XXXX v A. C., trvale bytom G. H. XXXX/XX, A. C., spôsobenú škodu vo výške 20.000,-

Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 12.03.2019 bola na Okresný súd Dunajská Streda doručená obžaloba prokurátora Okresnej
prokuratúry Dunajská Streda č. k. 1 Pv 48/17/2201-57 zo dňa 11.03.2019 na v tom čase obvineného A.
B. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona účinného v čase spáchania skutku, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Po preskúmaní obžaloby a vyšetrovacieho spisu súd rozhodol predmetnú vec trestným rozkazom č.k.
18T/30/2019-460 zo dňa 22.03.2019, proti ktorému podal včas obžalovaný odpor. Následne súd nariadil
a vykonal vo veci hlavné pojednávanie.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný A. B. po poučení o možnosti urobiť niektoré z troch vyhlásení
uvedených v § 257 ods. 1 písm. a), písm. b) a písm. c) Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný.

Obhajca obžalovaného v rámci stanoviska k podanej obžalobe uviedol, že skutok uvedený v obžalobe

nenapĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery, pretože neobsahuje prisvojenie
si cudzej veci a ani zverenie takejto veci do dispozície obžalovaného. Obhajoba mala za to, že konanie
obžalovaného ako je opísané v obžalobe skôr odôvodňuje žalobu na civilné plnenie, nie je však trestným
činom ako to vyplýva z genézy vyšetrovania, keď samotný vyšetrovateľ po 7 mesiacoch dospel k záveru,
že konanie obžalovaného nie je trestným činom a trestné konanie zastavil. Po vznesení obvinenia a

pokračovaní v trestnom konaní sa podľa názoru obhajoby prejavili skôr skutkové znaky trestného činu
spáchaného poškodeným voči vlastnej matke podvodným konaním, keď vlastnú matku uviedol do omylu
s prísľubom, že jej prislúcha časť kúpnej ceny. V tomto smere bolo podané trestné oznámenie na
poškodeného.

Poškodený E. F. si uplatnil voči obžalovanému do skončenia vyšetrovania nárok na náhradu škody
vo výške 20.000 Eur.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie v zmysle návrhov prokurátora, obhajoby, ako aj
poškodeného a jeho splnomocnenkyne.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil právo nevypovedať (č.l. 467).

Svedok - poškodený E. F. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní (č.l. 467 a násl.) uviedol, že
obžalovaného pozná od roku 2012 zo spoločnosti OVB, nie sú v príbuzenskom pomere. K veci sám

spontánne uviedol, že dňa 03.11.2016 vo večerných hodinách mu prišla SMS z Tatrabanky, že z účtu
zmizlo 20.000 Eur, s textom: „vrátenie pôžičky“. Najprv nevedel, čo to vlastne je, lebo on používal ten
účet. Zavolal preto obžalovanému, pokúšal sa s ním skontaktovať, ale nezdvíhal, poslal mu SMS, ale
ani na tú nereagoval. Potom zavolal jednej svojej priateľke F. I., ktorá mala v práci končiť o 18:00 hod. a
potom ho zaviezla k obžalovanému na adresu jeho trvalého pobytu, kde prišli okolo 19:00 hod., zazvonil,

obžalovaný pohol so závesom, vyšiel von. Vytlačil mu osvedčenie, že zobral tých 20.000 Eur a opýtal
sa ho, čo to má znamenať. Vyjadril sa mu, že súrne potreboval peniaze, že sa dostal do problémov
a budúci týždeň mu to vráti späť. Počula to aj F., ona bola v aute. Bol to civilizovaný rozhovor, nekričali.
Potom išiel domov, celú hodinu sa s obžalovaným zhovárali telefonicky, ale vtedy mu už neveril, čo
povedal. Na druhý deň išiel preto za jeho matkou, ktorej ozrejmil, čo sa stalo. Zobral aj papiere a ona

mu sľúbila, že keď pôjde domov, tak sa obžalovaného spýta, čo to má znamenať. Potom mu zavolalamatka obžalovaného, že obžalovaný sa nepriznal, že peniaze zobral, že nech si to vydiskutujú medzi
sebou. Vtedy sa rozhodol ísť na políciu a podal na obžalovaného trestné oznámenie. Uviedol, že sa
pridržiava toho, čo už uviedol. Na položené otázky uviedol, že vedel o tom, že dňa 25.10.2015 uzavrel

dohodu o rozdelení predajnej ceny s matkou. Matka ho poverila, že keby sa jej náhodou niečo stalo,
aby ju mohol opatrovať. Tá suma bola na jej potreby, poverila ho, aby sa o to staral. Boli to peňažné
prostriedkyzpredajarodinnéhodomuvJ.B..Obžalovanýmalonichvedomosť,viezolichtamnapodpis.
Zobral ich z Tatrabanky do J. B., celou cestou sa rozprávali a on všetko počul. K účtu obžalovaného
sa dostal tak, že obžalovaný mu zriadil disponentské právo, nakoľko on ten účet nepoužíval, a teda

poskytol mu ten účet, kartu k nemu, aj čítačku a všetky prístupy. Jeho (poškodeného) adresa, telefónne
číslo tam boli zadané na SMS, bola tam zadaná aj jeho e-mailová adresa. Nikdy dovtedy sa obžalovaný
jeho peňažných prostriedkov nedotkol, len v ten jeden deň. Potom obžalovaný prerušil s nim všetky
styky. V roku 2016 v júli alebo auguste mu obžalovaný ponúkol ten účet, aby ho používal. Z výpisu
z Tatrabanky vidieť, kedy začal ten účet používať, predtým nebol ten účet používaný. Účet obžalovaného
užíval, lebo mu ho ponúkol obžalovaný, neplatil za vedenie účtu, nebolo to kvôli exekúciám. V roku 2016

mala jeho matka účet v Zuno banke, ale tam nevkladali peniaze, nakoľko nemala pobočku. Matka nevie
robiť s internetom. Staral sa o ten účet, ale neboli na ňom žiadne pohyby. Vlastný účet si neotvoril, lebo
obžalovanému dôveroval na 100%. Nikdy by ho nenapadlo, že nastane takýto koniec. V tom období
mal exekúcie v súvislosti so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou – okolo 3.000 Eur a v súvislosti so
Sociálnou poisťovňou – okolo 1.400 Eur. V novembri 2016 už nepracoval, predtým pracoval tam, kde

obžalovaný, pracovný pomer skončil dohodou, potom bol nezamestnaný. Dovtedy zarábal mesačne
podľa predaja 300 - 400 Eur. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny musel predložiť potvrdenie, a keď
dostal menej, tak oni mu to vyrovnali. Uviedol, že od obžalovaného si peniaze nepožičal. Predtým ako
sa stala predmetná vec bol ich vzťah dobrý, od začiatku nemali žiadne problémy, všade chodili spolu,
obžalovaný nejavil žiadne známky, že by chcel tie peniaze zobrať, bol chápavý, z jednej minúty na druhú

sa to všetko zmenilo. Od tej doby, čo zobral tých 20.000 Eur sa ich vzťah skončil. Na otázku obhajcu, aby
ozrejmil jeho osobný vzťah s obžalovaným, aby bolo jasné, prečo mu dal obžalovaný vlastnú debetnú
kartu na používanie, uviedol, že ich vzťah bol intímny, mali veľmi blízky vzťah, obžalovaný mu sám od
seba ponúkol ten účet. Nevie uviesť prečo. Vtedy nemal osobný účet, a keď videl, že obžalovaný je
spoľahlivý,nikdyhonepodviedol,takprijaltútoponuku.Potvrdil,ževtejdobemalexekúcie,alenechápe,

prečo sa to rieši, keď to nemá s vecou žiaden súvis. Exekúciu mal vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni,
čo zaplatil a teraz dopláca. Obžalovaný mu ponúkol túto možnosť mať jeho účet, preto to prijal. V tom
čase nedisponoval účtom jeho matky. Ohľadom karty obžalovaného mal prístup aj k internetbankingu.
Obžalovaný mu dal spolu s číslom účtu a čítačkou aj prístupové údaje, lebo on ten účet nepoužíval
a nepotreboval. Bolo to všetko nastavené na jeho (poškodeného) telefónne číslo. Obžalovaný tam nemal

zložené peniaze. Obžalovaný dostal e-mail, keď sa niečo stalo, lebo účet bol na jeho meno, ale on
(poškodený) ho používal. Obžalovaný mohol vybrať peniaze len tak, že išiel do banky a tam ich osobne
vybral. Uviedol, že dispozičné právo k účtu obžalovaného mal aj v čase, keď bola prevedená časť
kúpnej ceny. Na otázku, či keď bolo tých 20.000 Eur prevedených na účet obžalovaného, či mu dal
nejaký príkaz alebo zákaz, ako ma s tými peniazmi narábať, uviedol, že na účet prišlo 24.000 Eur, nikdy

obžalovanému nedovolil, aby disponoval s peniazmi, ktoré tam boli. Obžalovaný nikdy nepoužíval ten
účet, aj mu povedal, že ho používa on (poškodený), preto boli aj všetky prístupy na neho. Uviedol, že mu
dôveroval na 100%. Na otázku, že či sa vie vyjadriť k tomu, že pred chvíľou povedal, že obžalovaný mu
nikdy nepožičal peniaze, avšak zo spisu vyplýva, že mu požičal najmenej 5.000 Eur, uviedol, že mu túto
sumu nepožičal, dňa 14.09.2016 bola diskotéka v Galante a obžalovaný na ňu prispel sumou 5.000 Eur,

lebo chcel zarobiť. Dostal k tomu aj písomný dokument. Obžalovaný mal zaplatiť školu skôr, ako by sa
uskutočnila diskotéka. O tých peniazoch už nikdy nehovoril, až v roku 2018 alebo na začiatku roku 2019
to vytiahol. Stále naháňal tých 20.000 Eur a tvrdil, že mu to požičal. V konečnom dôsledku, aby mohol
niečo preukázať, tak ukázal ten papier o 5.000 Eurách. Ten papier bol napísaný asi v siedmom mesiaci
2016. Vytiahol ho na konci roku 2018. Tých 5.000 Eur dostal naspäť. Na otázku, aby sa vyjadril k tomu,

že podľa dohody o rozdelení kúpnej ceny prináleží dotknutá suma ako časť kúpnej ceny jemu, avšak
jeho matka má doteraz za to, že tých 20.000 Eur prináleží jej, uviedol, že 20.000 Eur mu dala preto, lebo
sa stará o matku, a keď sa hocičo s ňou stane, aby mohol zaplatiť to, čo má zaplatiť. Nepovažoval to za
svoje, ale vysvetlí to aj jeho matka. Čiastku 4.211,87 Eur, ktorá prináleží podľa dohody o prerozdelení
kúpnej ceny jeho matke, dal k rukám matky, prišlo to v jednej sume z hypotéky. Na otázku, aby sa vyjadril

k tomu, že z výpovede jeho matky ale vyplýva, že tie peniaze nedostala, uviedol, že sa treba jej spýtať,
nežiadala, aby jej dal tie peniaze, od tej doby jej platí všetky výdavky, aj za byt. Dohodu o rozdelení
kúpnej ceny uzavreli z dôvodu a tak, že tých 20.000 Eur bolo na dlhšiu dobu, keby náhodou do budúcna
bolo treba zaplatiť nájomné, kauciu, elektrinu. Predtým matka s nim bývala od roku 2016, vtedy od nejnepýtal nič, a potom od roku 2017 v mesiaci máj získala byt, kde musela zaplatiť kauciu 1.500 Eur a od
tej doby platí všetky jej výdavky. Tú dohodu uzavreli preto, lebo má ešte 3 súrodencov, ktorí sa nestarajú,
a to bola taká zábezpeka, že on sa bude starať o matku, kým bude žiť. Tie peniaze neboli na zábavu,

ale aby boli kryté jej výdavky. Na otázku, ktorá osoba určila v kúpnej zmluve, na ktorý účet majú byť
prevedené peniaze vo výške 24.211,87 Eur, uviedol, že jeho matka ho požiadala, aby zabezpečil jej veci
pri predaji rodinného domu, bolo to na ňom ako sa rozhodol. Vedela, že peniaze prišli 02.11.2016. Bola
informovaná o všetkom. Jeho vzťah s obžalovaným trval od roku 2014 do roku 2016, do 03.11.2016.
Počas vzťahu si peniaze nepožičiavali, mali spoločný len ten jeden účet, navzájom si kupovali veci,

čokolády, mobilný telefón, hodinky alebo šaty, ale neboli to veľké sumy. Obžalovaný vedel od začiatku
o plánovanom predaji ich rodinného domu, v roku 2015 začali tú nehnuteľnosť predávať, vedel o tom
od neho, bavili sa o všetkom. Vedel aj o detailoch predaja, od roku 2015 bolo viac záujemcov, vedel
o všetkých, aj o poslednom, ktorý to kúpil. Vedel aj o kúpnej cene, čakal ich pred Tatrabankou a odtiaľ ich
zobral domov do Trhovej Hradskej a tam sa zhovárali s matkou, počul všetko, o čom sa rozprávali. Bolo
to 25.10.2016, keď podpisovali zmluvu v Tatra banke. Obžalovaný vedel, čo chcel dať a vybaviť svojej

matke z tých 20.000 Eur. Na otázku súdu v rámci doplňujúceho výsluchu poškodeného (č.l. 582), prečo
tvrdil, že v čase skutku, prípadne prevodu časti kúpnej ceny za predané nehnuteľnosti nemal založený
svoj účet, keď z listín, ktoré súdu predložil, konkrétne z výpisu z účtu v Zuno banke – evidovaného na
jeho meno (č.l. 138), vyplýva, že v danom čase mal vlastný účet, a prečo neuviedol do kúpno-predajnej
zmluvy toto číslo účtu na účel vyplatenia dotknutej časti kúpno-predajnej ceny vo výške tých cca 24.000

eur, uviedol, že na jeho meno nemal bankový účet. V Zuno banke mala založený účet jeho matka, táto
banka však nemala pobočku v Dunajskej Strede, a keďže táto banka odchádzala zo Slovenska, tento
účet neuviedol do kúpnej zmluvy, okrem toho používal účet obžalovaného, preto uviedol jeho účet. Po
predložení listiny na č.l. 138 - výpisu z účtu v Zuno banke, evidovaného na jeho meno, uviedol, že na
tento účet bola vyhlásená exekúcia, a keby naň bola poukázaná finančná suma, tak by sa k nej nedostal,

preto používal účet obžalovaného. Aj spomínal, že na tomto bankovom účte je exekúcia, preto používal
bankový účet obžalovaného. V banke sa určite nachádzajú blokácie, ktoré v tom čase figurovali na tom
účte. Túto banku prevzala Tatra banka a tam existujú tie záznamy.

Svedkyňa F. I. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní (č.l. 469 a násl.) uviedla, že obžalovaného pozná,

nie je s nim v príbuzenskom pomere. K veci uviedla, že bola v práci, zavolal jej poškodený, že z účtu mu
zmizlo 20.000 Eur, že jediný kto má prístup k účtu je obžalovaný. Bol veľmi nervózny. Nevedel sa dovolať
obžalovanému, že nemá sa ako dostať do Dunajskej Stredy. Upokojovala ho, že po pracovnej dobe
tam s nim pôjde, aby sa mohli stretnúť. Skončila v práci, išla pre poškodeného a potom do Dunajskej
Stredy. Išli na tmavozelenom Superb. Aj počas cesty sa poškodený pokúšal dovolať obžalovanému, on

mu však ani raz nezdvihol telefón. Potom došli k nemu okolo trištvrte na sedem, bola tma, zaparkovala
auto, vystúpili z auta, ona si zapálila cigaretu vedľa auta a poškodený išiel k bráne. Bola asi 4 metre od
nich. Obžalovaný vyšiel von, majú taký nízky plot, postavil sa pred bránu, poškodený bol zvonka z ulice
arozprávalisa.Počula,čosarozprávali,poškodenýsapýtalnatiepeniaze,kamzmizli,načoobžalovaný
povedal, že on súrne potreboval tie peniaze, a že mu to vráti do budúceho týždňa. Poškodený sa pýtal

aj na to, že prečo mu nedal dopredu vedieť, že potrebuje tie peniaze a prečo nezdvíhal telefón, keď
stiahol z účtu 20.000 Eur, na čo mu obžalovaný povedal, že mal veľa roboty a nevedel zdvihnúť ani
telefón a nevedel ani povedať dopredu, že potrebuje peniaze. Nepovedal na čo konkrétne potreboval
tie peniaze. Poškodený sa pomerne upokojil, keď mu obžalovaný sľúbil, že peniaze vráti začiatkom
ďalšieho týždňa. Následne sa normálne rozlúčili, poškodený bol pokojnejší. Celý rozhovor bol krátky,

kým vyfajčila cigaretu. Potom sa o tom ešte bavili v aute. Poškodený jej hovoril, že je pokojnejší, keď sa
stretol s obžalovaným, že určite mu to vráti, len súrne potreboval peniaze. Potom sa už rozprávali o ich
veciach. Vie, že tie peniaze boli z predaja domu. S poškodeným je v priateľskom vzťahu, rozprávajú sa,
vie, čo sa deje v jeho živote, vedela aj o tom, že sa kamaráti s obžalovaným, a že plánoval predať ten
dom, potom si to rozmyslel, že si ho nechá, potom to musel predať, lebo to bolo pre nich neefektívne,

nakoľko boli len dvaja. O tejto udalosti sa nerozprávala s nikým iným, len doma povedala deťom, prečo
meškala. Od poškodeného mala informácie o vývoji danej veci, že viackrát ešte v ten deň a aj na ďalší
deň sa rozprával s obžalovaným, na druhý deň plánoval ísť za jeho matkou, potom jej povedal, že už
sú iné reči o tých peniazoch, že tie peniaze boli obžalovaného, lebo mu ich dlhoval poškodený. V inom
svetle to bolo vysvetlené zo strany obžalovaného na druhý deň, preto poškodenému poradila, aby išiel

na políciu.

Svedkyňa F. B., matka obžalovaného na hlavnom pojednávaní (č.l. 476) odoprela vypovedať z dôvodu,
že obžalovaný jej jej syn (t.j. podľa § 130 Trestného poriadku). Postupom podľa § 263 ods. 4 Trestnéhoporiadku bola prečítaná zápisnica o jej výpovedi z prípravného konania zo dňa 30.05.2018, v ktorej
po poučení podľa § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a oboznámení sa s predmetom výsluchu
uviedla, že vypovedá dobrovoľne, A. B. je jej syn. K vzťahu jej syna A. a poškodeného E. F. uviedla, že

poškodeného pozná od chvíle, keď ju vyhľadal v jej ambulancii v Dunajskej Strede v budove nemocnice,
predtým ho nepoznala. Niekoľkokrát počula od obžalovaného meno E., napríklad keď sa ho spýtala,
že kde bol, tak jej uviedol, že s E. na káve, a tiež počula to meno v súvislosti s organizovaním nejakej
diskotéky, ale žiadne podrobnosti o tom nevie. Obžalovanému nechala voľnosť v jeho obchodných
aktivitách. Keď ju poškodený vyhľadal v jej ambulancii, najskôr si myslela, že je nejaký nový pacient,

vtedy jej však poškodený uviedol, že jej syn A. mu zobral z jeho účtu finančné prostriedky vo výške
20.000 Eur, ktoré patrili jeho matke a pochádzali z predaja niečoho, presne sa už nepamätala, čo jej
povedal. Nevedela o čom poškodený hovorí, dovtedy ho ani nepoznala. Povedala mu, že sa opýta
obžalovaného, či je pravda, čo hovorí. Ešte v ten deň, po tom ako prišla domov, sa porozprávala
o tom s obžalovaným, ktorý jej uviedol, že poškodený ho požiadal o pôžičku vo výške 20.000 Eur,
nevedela na čo potreboval tie peniaze, ani dátum, kedy sa to stalo. Nakoľko obžalovaný vedel, že

ona by neznámemu človeku nepožičala peniaze, požiadal o pôžičku nejakého svojho známeho a takto
získané peniaze potom odovzdal poškodenému tiež ako pôžičku. Následne ako prišli peniaze na účet
obžalovaného, tak on ich vrátil tej osobe, od ktorej si ich požičal, meno tej osoby nevedela uviesť. Toto
všetko jej porozprával obžalovaný, ona osobne nikdy nebola prítomná pri rozhovore obžalovaného a
poškodeného, preto ani nevie uviesť žiadne podrobnosti. Nevedela sa vyjadriť k tomu, prečo poškodený

používal účet obžalovaného, ani k tomu, aká bola medzi nimi dohoda ohľadom používania tohto účtu a
prečo dal poškodený previesť peniaze z predaja na tento účet. Na záver dodala, že obžalovaný býva
s ňou a majú dobrý vzťah, nemali žiadne väčšie konflikty a dôveruje mu a aj on jej. Ak potreboval
obžalovaný niekedy v minulosti peniaze, vždy sa obrátil na ňu a nemusel si požičiavať od cudzích ľudí.
Nevieotom,žebymalobžalovanýnejakédlhyvočitretímosobámanemalanižiadnefinančnéproblémy.

Svedok K. L. M. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní (č.l. 476) uviedol, že obžalovaného nepozná, nie
je s nim v príbuzenskom pomere. K veci uviedol, že sprostredkoval predaj rodinného domu, ktorý mali
v spoluvlastníctve matka a dvaja súrodenci v J. B., E., H. a pani B.. Bol to štandardný predaj s rozšírenou
prácou, nakoľko na dome boli nejaké exekúcie. Riešili, čo bolo menej štandardné, že poškodený žiadal

časť prostriedkov, aby bola prevedená na účet jeho kamaráta A.. Dvakrát sa ho opýtal, či to naozaj
tak chce, na čo mu povedal, že áno, nakoľko je to veľmi dobrý kamarát, ruku strčí do ohňa. Prebehol
obchod a za nejaké dva - tri dni hovoril s poškodeným, ktorý mu povedal, že A. mu zobral peniaze
z účtu. Na položené otázky uviedol, že rozdelenie kúpnej ceny bolo zmluvne upravené tak ako je to
uvedené v tej kúpnej zmluve. Brat H. mal podmienku, že chce z tej kúpno-predajnej ceny 10.000 Eur,

potom sa splatili tie záväzky, to bolo vyše 5.000 Eur, 2.000 Eur išlo im ako realitnej kancelárii a zvyšok,
určený pani B., išiel na ten účet. Keď sa dohodovali na týchto podmienkach, pani N. bola prítomná
v podstate pri celom predaji, vravela, že všetko rieši poškodený, preto všetky záležitosti okolo toho riešil
s ním. Bolo povedané, aká suma má zostať a aká suma zostáva jej. Na otázku, či ona vedela, že časť
tej kúpnej ceny pôjde na iný účet, uviedol, že si vypýtal účet od poškodeného, on dal ten A., opýtal

sa ho či naozaj to tak chce, na čo uviedol, že áno. Chcel to takto z dôvodu, že matka je dôverčivá,
nechce, aby ju niekto zmanipuloval, nakoľko vzťahy medzi matkou a bratom neboli najlepšie, takže je
to jeho starosť, on sa bude o ňu starať. Poškodený mu nevysvetlil, z akého dôvodu chcel dať peniaze
na A. účet. Presviedčal ho nech otvoria účet na ten čas, kým prídu peniaze, to je bežný spôsob. Bolo to
neobvyklé, že peniaze išli na cudzí účet. Poškodený však tvrdil, že na 100% mu dôveruje. Na otázku, kto

ho požiadal o vypracovanie dohody o prerozdelení kúpnej ceny, uviedol, že ho o to požiadal poškodený,
keď riešili ako pôjde tá suma, keď H. chcel tých 10.000 Eur. Uviedol mu, že je to kvôli tomu, aby
matka nebola ukrátená o peniaze. Dal im tú dohodu, ktorú osobne vypracoval, a potom to už neriešil.
Odovzdal ju poškodenému. Osobne s B. N. obsah tejto dohody nepreberal. Bol pri podpisovaní kúpnej
zmluvy, pri podpisovaní dohody nie. Po podaní návrhu na vklad a zaplatení kúpnej ceny sa vyskytol ďalší

problém, objavila sa ďalšia exekúcia na poškodeného. To sa vyriešilo tak, že to doplatil poškodený. Išlo
o pohľadávku vo výške okolo 4.000 Eur. Nejakú časť (možno polovicu, ale to si už presne nepamätal)
zaplatil poškodený, ale nakoľko už nemal peniaze, zvyšok doplatili kupujúci s tým, že poškodený im
to vráti, keď dostane naspäť svoje peniaze. S B. N. sa rozprával o kúpnej cene, o jej rozdelení nie.
Vypracovali aj kúpnu zmluvu, a to na základe dohody strán. Financie boli zaplatené tak, že prvá časť

kúpnej ceny bola odovzdaná v hotovosti im, riešili úhradu tých záväzkov, ktoré tam boli, a ostatná časť
prevodom na účet. Finančné prostriedky pochádzali z časti z hotovosti a z časti z úveru. Bol prítomný pri
podpise kúpnej zmluvy. Bolo to v J. B. na obecnom úrade, boli tam všetci traja predávajúci, nevie však,
či aj kupujúci. Nevedel jednoznačne uviesť, či tam bol aj obžalovaný, nakoľko ho nepoznal.Svedkyňa C. J. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní (478 a násl.) uviedla, že obžalovaného pozná,
pracuje v jeho firme. Táto firma k dátumu jej výsluchu existovala. Nie je s nim v príbuzenskom pomere.

O danej veci sa dozvedela od poškodeného, je to jej kamarát z detstva, on jej porozprával o tomto
prípade,lentoľkovie.Počula,žeurčitásumazmizlazúčtu,suma20.000Eurpatrilamatkepoškodeného.
Bolo to niekedy v novembri alebo decembri 2016, keď tam ešte pracovala. Vtedy to prvýkrát počula.
Obžalovaného poznala taktiež dobre. K vzťahu medzi poškodeným a obžalovaným uviedla, že každý
deň bola s nimi v styku, v tom čase tam bol ešte aj poškodený. Pomer medzi nimi bol viac ako

kamarátsky, bolo to jednoznačné, že medzi nimi bol intímny vzťah, vedeli to. Kupovali si darčeky jeden
druhému, hodinky, sladkosti, chodili spolu na kávu, do kina. O ich finančných vzťahoch nehovoril ani
jeden z nich. K tej sume 20.000 Eur a spore medzi obžalovaným a poškodeným dodala, že keď sa o tom
dopočula, poškodený jej povedal, že to vzniklo v dôsledku predaja rodinného domu v J. B., ktorý predali.
Počula niečo také, že tam bol nejaký dlh. Poškodený mal dlžiť obžalovanému túto sumu, to len počula.
Nevedela, z akého titulu mu mal dlžiť túto sumu. V čase, keď tam ešte pracovala, druhý konateľ L. B.

jej to povedal. Ona osobne nikdy nepočula o tom, že by poškodený niekomu niečo dlžil. V tom čase
sa vyskytli finančné problémy aj vo firme, v ktorej pracovala (t.j. MediCare, s.r.o., v Dunajskej Strede,
kde spoločníkmi boli obžalovaný a L. B.), bolo to asi v zimnom období 2016, preto sa malo stať, že
obžalovaný takto zobral naspäť dlžobu poškodeného. V tom čase bolo veľa ľudí v kancelárii, aj veľa
takých, ktorí tam nemali čo hľadať a tí sa o tom rozprávali medzi sebou. Vo firme o tom hovorili rodičia

druhého konateľa L. B. – L. B. a O. B.. Na otázku, či počula o tom, že prečo udržiava obžalovaný vzťah
s poškodeným, uviedla, že rozprávalo sa o tom, že prečo sú oni spolu a obžalovaný sa mal vyjadriť,
že oni chodia spolu do kina, a že preto je s poškodeným, lebo má voči nemu dlžobu, aby získal čo mu
dlhuje poškodený. Počula od poškodeného, že poškodený a obžalovaný organizovali nejakú diskotéku,
bolo to asi pred 3-4 rokmi. Poškodený jej hovoril, že medzi ním a obžalovaným je niečo, lebo organizujú

diskotéku. Poškodený sa od času predaja nehnuteľnosti živí ako poisťovací poradca, agent. V čase,
keď predávali dom, pracoval poškodený v tej firme ako ona, potom zasa robil poisťovacieho agenta. Na
otázku, či má vedomosť alebo dôkaz, že obžalovaný a poškodený mali naozaj intímny vzťah, uviedla,
že je pravda, že tam nebola, ale podľa toho, čo počula, z toho predpokladá a myslí si, že mali intímny
vzťah. Finančná situácia firmy, v ktorej pracovala, nebola v období roku 2016 dobrá, nakoľko musela

chodiť na políciu, aby dostala svoju výplatu. Stále boli finančné problémy. Na otázku, či má vedomosť
o tom, že pracovníci tejto spoločnosti podávali trestné oznámenia na túto spoločnosť pre nevyplatenie
mzdy a poistného za rok 2016, uviedla, že aj ona sama podala trestné oznámenie, pretože neprávom
jej ukončili pracovný pomer, firma jej neplatila mzdu, mali dlhy aj voči poisťovniam, a tiež nedoplatky.
Ostatní zamestnanci robili len na dohodu. Na plný pracovný pomer pracovali okrem nej asi ešte dvaja,

na dohodu okolo 5-6 ľudí. Potvrdila, že mala vedomosť o tom, že spoločníci: obžalovaný a L. B. mali
medzi sebou nedorozumenia ohľadom financií, počula, že otec L. B. stále naliehal na obžalovaného, aby
doniesol peniaze do firmy, lebo ináč ho vykáže z firmy a budú problémy. Na určitú dobu sa pomer medzi
nimi urovnal, ale len na chvíľu a potom sa to dostalo do starých koľají. Prebehla aj rekonštrukcia budovy.
Budova mala sídlo na Bratislavskej ceste, potrebovala rekonštrukciu. Osobu P. Q. poznala, niekoľkokrát

sa s ním stretla. Zvykol chodiť za druhým konateľom B.. Nevie, aký mal vzťah s obžalovaným. Nevidela,
či spolu jednali, ale vždy keď prišiel P. Q. do firmy, tak L. B. a jeho otec jednali za zatvorenými dverami.

Svedok H. N. na hlavnom pojednávaní (479 a násl.) odoprel bez oprávnenia vypovedať. Na návrh
prokurátora bola preto postupom podľa § 263 ods. 3 písm. c) Trestného poriadku prečítaná zápisnica o

jeho výpovedi z prípravného konania zo dňa 05.10.2018, v ktorej uviedol, že s obžalovaným A. B. nie je
v príbuzenskom ani obdobnom pomere. Nehnuteľnosť – rodinný dom na adrese C. R. XXX, J. B., bol
vo vlastníctve jeho matky B. N. v podiele 8/10, jeho brata E. F. v podiele 1/10 a v jeho vlastníctve tiež
v podiele 1/10. Majú ešte dvoch súrodencov, ktorí sa však vzdali svojich podielov v prospech matky (v
dedičskom konaní). V roku 2016 niekoľko mesiacov pred predajom rodinného domu ho vyhľadal maklér

L. M., ktorý mu oznámil, že poškodený a jeho matka B. N., chcú predať predmetnú nehnuteľnosť, už sa
dohodli aj na predajnej cene vo výške 42.000 Eur, a že z toho mu prislúcha 4.000 Eur. On s touto sumou
nesúhlasil a uviedol pánovi M., že žiada sumu 10.000 Eur. Počas priebehu predaja nehnuteľnosti bol
v kontakte len s pánom M.. S jeho matkou B. a bratom E. o tom nejednal, nie je s nimi už 6-7 rokov v
žiadnom kontakte. Pociťoval určitú krivdu, pretože tá nehnuteľnosť mohla byť predaná za vyššiu cenu,

a to aj o 20.000 Eur. V tom čase počul, že poškodený a jeho matka mali v čase predaja rodinného domu
nejaké dlžoby, preto nechcel úplne bojkotovať predaj domu, avšak žiadal z predajnej ceny 10.000 Eur,
ktorú považoval za primeranú. Oznámil to aj pánovi M., ktorý ho následne vyhľadal a ukázal mu všetky
doklady, aj mu preložil, čo je tam napísané, nakoľko on nevie dobre po slovensky. Po nejakom čase išlivšetci traja (on, jeho matka, E.) spolu s pánom M. do Tatra banky v Dunajskej Strede, kde podpísal
nejaké dokumenty, následne išli na Mestský úrad v Dunajskej Strede overiť podpisy na dokumentoch
súvisisacich s predajom nehnuteľností. Po niekoľkých dňoch mu boli na jeho účet prevedené finančné

prostriedky vo výške 10.000 Eur. Vtedy si myslel, že všetky dlhy jeho matky a E. boli vyrovnané, avšak
po nejakom čase mu začali chodiť výzvy od exekútora, išlo o dlh voči SPP a.s., vo výške cca 2.300 Eur.
Vyhľadal matku, ktorá bývala vtom čase s E. v A. C., a obom ukázal ten dokument od exekútora. Pýtal
sa ich, že čo to má znamenať, na čo mu nič neuviedli. Napokon vyhľadal advokáta, ktorý mu odporučil
zaplatiť ten dlh, preto ho aj vo výške cca 2.300 Eur zaplatil. Od tej doby nie je v kontakte s matkou

ani s poškodeným. Obžalovaného nepozná a nevie o jeho vzťahu s poškodeným nič. Nevie ani o tom
ako bola rozdelená kúpna cena medzi jeho matku a poškodeného, on dostal svoj podiel – 10.000 Eur,
viac ho nezaujímalo. O detaily predaja sa nezaujímal, nevie žiadne podrobnosti. Nevie konkrétne, či
mal poškodený otvorený účet v banke, ale podľa neho určite, nakoľko jeho časť bola tiež prevedená na
nejaký účet. V období uzavretia kúpnej zmluvy sa poškodený podľa jeho vedomosti živil poisťovacou
činnosťou.

Svedkyňa B. N. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní (č.l. 480 – 481 a 487 - 488) uviedla, že
obžalovaného pozná ako kamaráta jej syna – poškodeného, bol aj u nich a nie raz. Nie je s nim
v príbuzenskom pomere. Uviedla, že trvá na tom, čo vypovedala na polícii. Ohľadom predaja rodinného
domu prebehlo všetko v poriadku. S poškodeným boli iba dvaja, bol to veľký dom, čo by v ňom robila,

preto bola nútená ho predať. Dohodli sa na predaji, dve jej deti sa vzdali v prospech nej kúpnej ceny.
Vzdali sa, keď boli u notára, a každý súhlasil, išlo o dedičské konanie. Dom predali, ona u seba peniaze
nemala, všetko mal na starosti poškodený, ona býva v byte a tam nechcela zobrať toľko peňazí. Kúpna
cena išla na bankový účet, potom sa s poškodeným dohodli, že keď ona bude potrebovať, tak mu povie,
a on to vybaví. Len zatelefonovala poškodenému a na účte boli peniaze. Nevedela už uviesť, na koho

účet išli peniaze z kúpnej ceny. Ona mala bankový účet, ako aj poškodený. Na otázku, či sa dohodla
na rozdelení kúpnej ceny s poškodeným, uviedla, že bolo to tak, aby ona nemala peniaze na účte,
poškodený sa mal o to starať. Celá suma išla spolu na účet poškodeného, ona sa peniazmi a financiami
nezaoberala. Na otázku, aké dokumenty podpisovala pri predaji domu, uviedla, že v banke podpisovali,
tamimdávalitiepapiere.Nevie,vakejbanke.Rokyžijenadedine,onatamnechodí.Keďniekdeišli,vždy

išli spolu. Na otázku, či keď podpisovala dokumenty, prečítala si to alebo jej to niekto vysvetlil, uviedla,
že v banke mohla podpísať len to, čo jej predložili, súviselo to s predajom domu a kúpnou zmluvou.
Na otázku ako sa dohodla so synom, koľko peňazí dostane ona a koľko on, uviedla, že to nechala na
poškodeného, lebo on sa o ňu stará, keby sa jej náhodou niečo prihodilo, tak poškodený bude robiť
všetko, platiť za byt, atď.. Na otázku, či dostala na ruku nejaké peniaze uviedla, že si na účet vypýta

toľko koľko potrebuje. Poškodený jej chcel dať peniaze, ale ona mu povedala, že nech si ich nechá on.
10.000 Eur dala synovi, ktorý tu bol, a tých 24.000 Eur bolo vložených na účet, nemala ich u seba. Všetko
vybavil poškodený, nikoho iného nemá. Na otázku, či jej poškodený povedal, na aký účet pôjdu peniaze,
uviedla, že povedal, že ich dal na kartu a ona sa tým už nezaoberala. Čo bolo treba, to jej vybavil. Vedela
o tom, že časť kúpnej ceny bude prevedená na bankový účet obžalovaného. Obhajca v tejto súvislosti

navrhol prečítať časť zápisnice z výsluchu svedkyne z prípravného konania na odstránenie rozporu
ohľadom toho, či svedkyňa vedela na koho účet idú peniaze z kúpnej ceny. Postupom podľa § 264 ods.
1 Trestného poriadku bola prečítaná dotknutá časť výpovede svedkyne z prípravného konania zo dňa
23.07.2018, v ktorej uviedla, že s poškodeným nehovorila o tom, že na aký účet bude jej podiel z kúpnej
ceny prevedený, ona sa o to nestarala, nechala to na poškodeného, dôverovala mu, všetko vybavoval

on, jej jej najmladší syn, stará sa o ňu, dôveruje mu. Na prečítané svedkyňa uviedla, že vedela o tom,
že peniaze išli na účet obžalovaného. Ona už nič nevie, ani čo má povedať. Vie len toľko, že peniaze
zmizli z karty a obžalovaný ich spreneveril. Žiaľ. Oni postavili dom a iný má z toho pôžitok. Peniaze
z predaja domu išli na účet poškodeného. K otázke, či jej poškodený povedal, že peniaze z predaja
nehnuteľnosti pôjdu na účet obžalovaného, opätovne uviedla, že poškodený bol poverený všetkým. Ona

sa tým nezaoberala, dala peniaze na jeho ruku a peniaze boli u neho. Ona ho nekontrolovala. Nie je
schopná ísť ani do banky vybrať peniaze. On jej dá určitú sumu, určité peniaze, a keď ide do obchodu, to
jej stačí. K rozhodovaniu o rozdelení kúpnej ceny uviedla, že nebolo potrebné o tom rozhodovať, nakoľko
boli len dvaja, takže to patrí im dvom. Nebola taká matka, aby deťom nedala. Na otázku, či dala pokyn
obžalovanému, alebo poškodenému na prevod časti kúpnej ceny vo výške 24.211,87 Eur, aby s tými

peniazmi narábali alebo nenarábali, uviedla, že oni jej na nos nič nevešajú, ona im nemôže rozkazovať.
V tejto súvislosti navrhol obhajca prečítať časť zápisnice z výsluchu svedkyne z prípravného konania zo
dňa 23.07.2018 na odstránenie rozporu, a to 6. otázku a odpoveď (pozn. súdu č.l. 227), ktorá časť bola
prečítaná podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku, v rámci čoho svedkyňa uviedla, že nedávala osobneobžalovanému alebo poškodenému pokyn na prevod časti kúpnej ceny vo výške 24.211,87 Eur, aby s
tými peniazmi narábali alebo nenarábali. Na prečítané svedkyňa uviedla, že ona nevie o takých veciach.
Ona poškodenému nemusela dávať pokyn, poškodený jej všetko vybavoval. Nevie ani, čo bolo včera. K

tomu akým spôsobom mala obdŕžať svoju časť z kúpnej ceny uviedla, že celkovú sumu dala jej synovi,
žiadnym spôsobom sa to nemalo dostať k nej. Dala mu to, aby s tým disponoval, lebo už na 100%
nevie rozmýšľať, on sa o ňu stará. K podpisu dohody o rozdelení predajnej ceny poznamenala, že to
podpísali u právnika alebo niekde pred nejakým právnikom. Rozumela obsahu tej dohody. Vydiskutovala
si to s poškodeným. Na obsah tej dohody sa už nepamätá, nepamätá si ani, čo bolo včera. K tomu,

že podľa dohody časť kúpnej ceny vo výške 20.000 Eur mala pripadnúť jej synovi, avšak v prípravnom
konaní tvrdila, že táto časť kúpnej ceny prislúchala jej, preto mala aj postavenie poškodenej na začiatku
konania, uviedla, že tam bol nejaký omyl, na čo by jej bolo toľko peňazí, alebo to bolo zle napísané alebo
sa pomýlili. Na otázku, aká časť kúpnej ceny jej mala prislúchať z tej predajnej ceny odpovedala, že sa
nezaoberá peniazmi. Všetko nechala na poškodeného. Ohľadom toho, či osobne obdŕžala nejakú časť
kúpnej ceny, poznamenala, že poškodený sa o ňu stará, čiže z tých peňazí z predajnej ceny, používa

všetko na to, aby sa ňu staral. 10.000 Eur išlo jej druhému synovi, len tak mohli predať dom, a ostatné
peniazeišlipoškodenému.Vtejtosúvislostinavrholobhajcaprečítaťčasťzápisnicezvýsluchusvedkyne
z prípravného konania zo dňa 23.07.2018 na odstránenie rozporu, a to 7. otázku a odpoveď (na č.l. 227),
ktoré boli prečítané podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku, v rámci čoho svedkyňa na otázku, akým
spôsobom mala obdŕžať svoju časť z kúpnej ceny po jej prevode, uviedla, že v prípade potreby by šli s

poškodeným do banky a vybrali by pre ňu potrebnú sumu, taká bola dohoda medzi ňou a poškodeným.
Na prečítané svedkyňa uviedla, že ona nemá žiadne peniaze, a nech sa jej nepýtajú na žiadne peniaze.
Poškodený sa o ňu stará, pracuje a zarába, má peniaze. Ona býva v paneláku, všetko platí poškodený,
vodu, elektrinu. K tomu, kto ich viezol v deň podpisu kúpnej zmluvy na podpis kúpnej zmluvy a do banky,
ukázala na obžalovaného. Myslí si, že on ich priviezol do Dunajskej Stredy aj naspäť. V tom aute, kde

boli všetci, sa bavili s poškodeným o tom, že majú prísť podpísať kúpnu zmluvu, obžalovaný však len
mlčal. Bavila sa len s poškodeným a obžalovaný iba šoféroval.

Svedok P. Q. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní (č.l. 488 a násl.) uviedol, že obžalovaného pozná
asi od roku 2013, majú spoločných známych, odvtedy sú v kontakte. Nie sú v príbuzenskom, ani inom

pomere. Nevedel ohľadom akej veci je na súde. Na položené otázky uviedol, že v minulosti požičal
obžalovanémusumuspolu20.000Eur,ktorábolanaviackrátčiastočnepožičaná,asina4-5krát.Pôžičky
prebiehali vždy hotovostne, nebol dojednaný dátum splatnosti, ale keď to dosiahlo sumu 20.000 Eur, tak
vtedy povedal, že už stačí, lebo to bolo dosť peňazí. Že mu viac nepožičia. Tieto finančné prostriedky
mu poskytol z vlastných osobných zdrojov. Potom, keď tá suma pôžičky dosiahla 20.000 Eur a dal

obžalovanému stopku, tak mu vrátil tie peniaze naraz prevodom na účet, na jeho firmu. Mohlo to byť
v roku 2015 alebo 2016.Viac sa nepýtal. Vrátil to, uzavrel to. Ta suma bola zaúčtovaná riadne podľa
zákona, nevedel presne povedať, asi ako vklad konateľa. Obžalovaný mu nepovedal odkiaľ nadobudol
tých 20.000 Eur, ani sa na to nepýtal. Keby znovu potrebuje, tak mu znovu požičia. S obžalovaným
nemal podnikateľské aktivity. Tie peniaze si obžalovaný požičal pre nejakého blízkeho, že mu chce

pomôcť, tak mu to povedal, jeho to ale nezaujímalo. Aj mu povedal pre koho, ale nespomína si, bolo
to nejaké maďarské mužské meno. Jednotlivé zmluvy o pôžičke boli uzavreté písomne, vždy vystavil aj
príjmový doklad. Vedel, že obžalovaný v tom čase mal nejaké obchodné aktivity s pánom B., niečo spolu
riešili, ale nič bližšie o tom nevedel. Nevedel, či mal obžalovaný s poškodeným nejaký obchodný vzťah,
poškodeného videl prvýkrát na hlavnom pojednávaní. Splnomocnenkyňa poškodeného navrhla prečítať

časť zápisnice z výsluchu svedka z prípravného konania zo dňa 31.10.2018 na odstránenie rozporu, a to
poslednú otázku a odpoveď (č.l. 300), ktorá časť bola prečítaná podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku,
v rámci čoho svedok uviedol, že v období od leta 2014 do marca 2016 požičal obžalovanému ako fyzická
osoba na základe zmlúv o pôžičke celkom sumu 20.000 Eur, asi na základe 4-5 pôžičiek. Nevie, na
čo ich potreboval, nepýtal sa na to a ani ho to nezaujímalo. Nemali určený dátum splatnosti. Bola to

priateľská pomoc, nechcel ani žiadne úroky. Dohodli sa, že mu to vráti, keď bude mať, buď v splátkach
alebo naraz. Každú pôžičku mu dal v hotovosti u neho doma v Dunajskej Strede. Kedy presne a v akých
sumách nevedel uviesť. Na prečítané svedok uviedol, že vypovedal rovnako, maďarské mená nedrží v
hlave. K tomu, že odkiaľ mal peniaze, ktoré mal požičať obžalovanému ako fyzická osoba, keď mal samé
exekúcie, uviedol, že má asi 7 rokov priateľku, ktorá podniká a dobre sa jej darí, peniaze má vždy od nej,

firmamánejakéexekúcienazdravotnomalebosociálnompoistení,čojepodľanehobežnávec.Peniaze,
ktoré požičal obžalovanému, boli od priateľky. Obžalovaný mu vrátil tých 20.000 Eur na účet jeho firmy
AXE CAPITAL s.r.o.. Na otázku ako to mohlo byť zaúčtované ako vklad konateľa, keď mu preposlal
peniaze, uviedol, že on mal pôžičku so svojou firmou a proste takto sa to zaúčtovalo, pretože obžalovanýmu dával tie peniaze ako fyzickej osobe. Obžalovaný nemá účasť v jeho spoločnosti. Nevedel uviesť,
kedy požičiaval ako fyzická osoba svojej spoločnosti finančné prostriedky, lebo takýchto vecí robil veľa
a často. Nepamätal si presne, kedy predal spoločnosť AXE CAPITAL s.r.o., mal kupujúceho, Číňanku,

ktorá je aj uvedená v zápisnici, má doma od toho notársky overené prevodné listiny, podiel, atď., nastal
tam problém s tým, že keď mala vyplatiť tú časť, ktorú v tej firme mal, tak mu tie peniaze nedošli,
preto spoločnosť predal ďalšiemu záujemcovi, preto aj vyšetrovateľovi uvádzal, že to predal Číňanke,
v tom čase to tak bolo. Nespomínal si, kto je novým majiteľom jeho firmy, sprostredkovala to advokátska
kancelária, ktorá sa zaoberá predajom firiem, bolo to dávno, dostal svoje peniaze. Potvrdil, že už bol

súdne trestaný.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.2016 (č.l. 68-74) vyplýva, že táto bola uzavretá medzi predávajúcimi: 1/
B. N., nar. XX.XX.XXXX, s vlastníckym podielom 8/10 k celku, 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, s vlastníckym
podielom 1/10 k celku, a 3/ H. N., nar. XX.XX.XXXX, s vlastníckym podielom 1/10 k celku, a kupujúcimi 1/
F.I.a2/K.O.,pričomjejpredmetombolpredajrodinnéhodomusos.č.XXXapoľnohospodárskejbudovy

so s.č. XXXX a tam špecifikovaných pozemkov, zapísaných na LV č. XXXX F. R. XXX v katastrálnom
území J. B. (ďalej len „prevádzané nehnuteľností“), s tým, že kúpna cena prevádzaných nehnuteľností
boladojednanávovýške42.000Eurakupujúcisajuzaviazaliuhradiťspoločneanerozdielnetak,žeprvú
časť kúpnej ceny vo výške 5.788,13 Eur uhradili pred podpisom tejto zmluvy v hotovosti predávajúcemu
2/ za účelom úhrady nedoplatkov viažucich sa k prevádzanej nehnuteľnosti, ktorej prevzatie predávajúci

2/ podpisom tejto zmluvy potvrdzuje, a druhú časť kúpnej ceny vo výške 36.211,87 Eur uhradia z
prostriedkov čerpaného hypotekárneho úveru bezodkladne po splnení podmienok stanovených pre
čerpanie úveru najneskôr v lehote 15 dní od podpisu kúpnej zmluvy nasledovne: 24.211,87 Eur na účet
predávajúceho 1/ č. účtu: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a 10.000 Eur na účet predávajúceho 3/
č. účtu: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a zvyšných 2.000 Eur na účet sprostredkovateľa predaja

nehnuteľnosti K. L. M., na tam uvedené číslo účtu. Kúpna cena sa považuje za uhradenú dňom jej
prevodu v celom rozsahu na vyššie uvedené účty. Kúpna zmluva bola podpísaná všetkými účastníkmi
kúpnej zmluvy s tým, že pravosť podpisu všetkých troch predávajúcich bola osvedčená na Mestskom
úrade Mesta Dunajská Streda dňa 25.10.2016.

Zo zmluvy o záložnom práve k úveru zo dňa 25.10.2016 (č.l. 75-82) vyplýva, že táto bola uzavretá
medzi záložným veriteľom (Tatra banka, a.s.), záložcami (vyššie označenými predávajúcimi 1/, 2/
a 3/) a dlžníkmi (vyššie označenými kupujúcimi 1/ a 2/) v súvislosti s kúpou a predajom vyššie
uvedených nehnuteľností a poskytnutím úveru kupujúcim za účelom uhradenia časti kúpnej ceny z
úveru. Predmetom tejto zmluvy bolo zriadenie záložného práva financujúcej banky na prevádzaných

nehnuteľnostiach. Zmluva bola všetkými účastníkmi riadne podpísaná.

Z dohody o rozdelení predajnej ceny zo dňa 25.10.2015 (č.l. 87) vyplýva, že táto bola uzavretá medzi
predávajúcimi: 1/ B. N., nar. XX.XX.XXXX, a 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, v súvislosti s predajom
vyššie špecifikovaných prevádzaných nehnuteľností, pričom jej predmetom bola dohoda týchto osôb

o prerozdelení predajnej ceny vo výške 24.211,87 Eur v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.2016
prevedenej na účet účastníka 1/ č. účtu C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX tak, že suma vo výške
4.211,87 Eur patrí účastníkovi 1/ a suma vo výške 20.000 Eur patrí účastníkovi 2/. Pravosť podpisov
účastníkov na dohode bola osvedčená u notárky JUDr. F. I. dňa 25.10.2016. (Pozn. súdu: je evidentné,
že pri uvedení roku uzavretia tejto dohody došlo vzhľadom na dátum uzavretia kúpnej zmluvy a dátum

osvedčenia podpisov účastníkov na dohode o rozdelení predajnej ceny k chybe v písaní, kde namiesto
roku 2016 bol uvedený rok 2015).

Podľa rozhodnutia Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor zo dňa 23.11.2016 č. V
7693/2016 bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti vo vzťahu k prevádzaným

nehnuteľnostiam (zapísaným na LV č. XXXX F. R. XXX, katastrálne územie J. B.) v prospech kupujúcich
A.B. a I.M. v podiele 1 pre každého z nich (č.l. 359-360).

Z oznámenia Tatra banky zo dňa 15.02.2017 a pripojených príloh (č.l. 51-59) vyplýva, že banka na
základe žiadosti zo dňa 25.01.2017 zaslala orgánom činným v trestnom konaní tabuľkový prehľad

majiteľa a disponentov k bežnému osobnému účtu č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX patriaci
subjektu s názvom A. B., nar. XX.XX.XXXX, a podrobný výpis z účtu a denné zostatky za obdobie od
01.07.2016 do 25.01.2017. Zároveň poskytla informáciu o tom, že dňa 03.11.2016 bol z predmetnéhoúčtu uskutočnený prevod vo výške 20.000 Eur na účet č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom
zadávateľom prevodného príkazu bol A. B., v súvislosti s čím pripojila aj príslušnú kópiu dokladu.

Z pripojenej listiny – podpisové oprávnenie podľa čísla účtu vyplýva, že účet č. C. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX patriaci klientovi s názvom A. B. bol otvorený dňa 21.05.2015, kedy ako majiteľ účtu mal od
22.05.2015 aktívny stav podpisového oprávnenia s úrovňou právomoci konať samostatne, pričom mal
zriadený aj Internetbanking a Dialog a platobnú kartu Visa Electron. Poškodenému vzniklo podpisové
oprávneniektomutoúčtuakodisponentovi(osobeoprávnenejdisponovaťspeňažnýmiprostriedkamina

účte, samostatne požadovať informácie o účte nevyhnutné pre výkon jeho oprávnenia, t.j. informácie o
názve, čísle účtu, stave a pohyboch na účte, výpis z účtu, pričom má aj oprávnenia kuriéra a vkladateľa)
s úrovňou právomoci konať samostatne dňa 05.08.2016. Od 06.10.2016 bol stav jeho podpisového
oprávnenia ako u disponenta s právomocou konať samostatne aktívny. Vkladateľ je osoba oprávnená
vkladať na účet peňažné prostriedky majiteľa účtu a vykonávať vklad na jeho účet. Kuriér ako osoba
oprávnená preberať výpisy z účtu, predkladať zmluvy, žiadosti prevodné príkazy a ostatné doklady

podpísané osobami zo skupiny majiteľ a / alebo disponent, preberať hotovosť na základe predloženého
príkazu oprávnených osôb, má zároveň oprávnenia vkladateľa. Majiteľ účtu ako osoba oprávnená
zakladať, meniť a rušiť vzťahy súvisiace s účtom, zadávať, meniť a rušiť osoby v podpisových vzoroch
k účtu, požadovať bankové informácie o účte, mal podľa legendy tejto písomnosti zároveň oprávnenia
disponenta, kuriéra a vkladateľa.

Zbankoupripojenéhovýpisuzúčtuč.C.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXazdennýchstavovzaobdobie
od 01.07.2016 do 25.01.2017 vyplýva, že za mesiac júl 2016 sa na danom účte nerealizoval žiaden
pohyb, resp. sa nevykonala žiadna transakcia. Prvá aktivita je realizovaná dňa 05.08.2016, a to vklad
hotovosti na účet vo výške 100 Eur obžalovaným. Následne sú evidované jednotlivé platby. V septembri

2016 boli realizované ďalšie vklady na účet, a to 16.09.2016 vklad vo výške 150 Eur obžalovaným a
dňa 19.09.2016 vklad vo výške 120 Eur poškodeným. Následne sú tu opäť evidované jednotlivé platby.
Dňa 28.09.2016 bol uskutočnený na daný účet vklad hotovosti poškodeným vo výške 360 Eur, dňa
06.10.2016 opäť vklad poškodeným vo výške 50 Eur a dňa 20.10.2016 vklad jeho osobou vo výške
55 Eur. Dňa 02.11.2016 bola na daný účet prijatá platba vo výške 24.211,87 Eur od osoby F. I. a dňa

03.11.2016 bol z daného účtu zrealizovaný prevod vo výške 20.000 Eur na účet č. C. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX (patriaci príjemcovi AXE CAPITAL s.r.o.) s poznámkou: vrátenie pôžičky.

Z platobného príkazu SEPA na sumu 20.000 Eur zo dňa 03.11.2016 súd zistil, že dňa 03.11.2016 zadal
obžalovaný v Tatra banke v Dunajskej Strede príkaz na prevod sumy 20.000 Eur z účtu č. C. XXXX

XXXX XXXX XXXX XXXX (ktorého je majiteľom) na účet č. C. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
s poznámkou: vrátenie pôžičky, podpísaný A. B. s uvedením rodného čísla, z ktorého vyplýva dátum
narodenia XX.XX.XXXX.

Z detailu pohybu na účte obžalovaného č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v J. I. (č.l. 66) vyplýva, že

dňa 03.11.2016 bola z daného účtu odoslaná platba na základe príkazu zadaného cez pobočku vo výške
20.000 Eur v prospech účtu spoločnosti AXE CAPITAL, s.r.o., č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s
informáciou pre príjemcu: vrátenie pôžičky. Prevod tejto sumy na účet spoločnosti AXE CAPITAL s.r.o.,
vyplýva aj z výpisu účtu tejto spoločnosti na č.l. 595-608.

Z výpisu spoločnosti AXE CAPITAL s.r.o., z Obchodného registra SR zo dňa 31.01.2017 (č.l. 61) vyplýva,
že predmetná spoločnosť bola zapísaná do obchodného registra dňa 20.08.2010, pričom jej konateľom
je od 16.05.2016 P. Q., Sídl. S. XXXX/XX, H., pričom predmetom činnosti tejto spoločnosti nie je
poskytovanie finančných prostriedkov za alebo bez odplaty.

Z písomných zmlúv o pôžičkách zo dňa 01.09.2014, 09.09.2014, 03.08.2015, 12.01.2016 a 08.03.2016
(č.l. 89-98) uzavretých medzi P. Q., Sídl. S. XXXX/XX, H., ako veriteľom a A. B., nar. XX.XX.XXXX, ako
dlžníkom, vyplýva, že veriteľ poskytol dlžníkovi v hotovosti bezúročne a bez určenia lehoty splatnosti dňa
01.09.2014 pôžičku vo výške 5.000 Eur, dňa 09.09.2014 pôžičku vo výške 8.000 Eur, dňa 03.08.2015
pôžičku vo výške 2.000 Eur, dňa 12.01.2016 pôžičku vo výške 2.000 Eur a dňa 08.03.2016 pôžičku vo

výške 3.000 Eur.Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 29.07.2014 na č.l. 416 vyplýva, že obžalovaný zložil
spoločnosti Orange Franchise Services, zast. poškodeným, sumu 5.000 Eur, kde bol identifikovaný
svojim IČOm.

Z listín predložených poškodeným (výpis z účtu poškodeného v ZUNO banke č. …...0389 za obdobie
od 01.08.2013 do 08.11.2016 na č.l. 138-140, výpis z Národnej banky Slovenska na č.l. 141, podrobný
rozpis hovorov od spoločnosti Orange, a.s., v súvislosti s t.č. XXXXXXXXXX vedeným na meno matky
poškodeného za obdobie 08.10.2016 do 07.11.2016, ktoré číslo používal poškodený na č.l. 142-161,

printscreen z FB účtu obžalovaného, z ktorého vyplýva, že na svojom účte na FB má obžalovaný
uvedené telefónne číslo XXXXXXXXXX na č.l. 162, oznámenie z J. I. a heslo k internetbankingu na č.l.
165-167, screenshot z mobilného telefónu o detaile pohybu na účte - prevode sumy 20.000 Eur na účet
spoločnosti AXE CAPITAL s.r.o., zo dňa 03.11.2016 s poznámkou: vrátenie pôžičky na č.l. 168, zmluva
o dielo medzi Orange Franchise Services – zastúpenou poškodeným ako objednávateľom a osobou
P.K. ako zhotoviteľom zo dňa 31.07.2014 o vykonaní manažérskych služieb v súvislosti s organizovaním

hudobného kultúrneho podujatia za odmenu 600 Eur, pričom limit nákladov podujatia zhotoviteľa bol
dojednaný najviac do 8.000 Eur, zmluva o prenajatí priestorov uzavretá medzi Mestským kultúrnym
strediskom v Galante ako prenajímateľom a Orange Franchise Services – zastúpenou poškodeným ako
usporiadateľom zo dňa 27.08.2014 v súvislosti s uskutočnením podujatia Night vision dňa 13.09.2014
za cenu 517 Eur, potvrdenia o vkladoch a príjmové pokladničné bloky, ktorými poškodený uhrádzal

jednotlivé náklady v zmysle uzavretých zmlúv v súvislosti s organizovaním vyššie uvedeného podujatia,
a to vo výške 880 Eur na účet VÚB, vo výške 517 Eur Mestskému kultúrnemu stredisku Galanta, vo
výške 600 Eur, 311 Eur, 491 Eur, 135 Eur, 72 Eur, ako aj ďalšie úhrady, ktoré sú nečitateľné - osobe
P.K., vo výške 345,60 Eur za bomba energy drink 250 ml, vo výške 200 Eur ďalšej osobe, ktorej meno
je nečitateľné na č.l. 174-186) súd zistil nasledovne.

Účet v ZUNO banke č. …...0389 používal poškodený aktívne v období od 09.08.2013 do 01.08.2014,
kedy boli pravidelné na tomto účte realizované kreditné transakcie v rôznych výškach, debetné
transakcie v predloženom výpise nie sú uvedené, nakoľko neboli vybraté na zobrazenie. Obžalovaný
bol zapísaný v registri Národnej banky Slovenska ako podriadený finančný agent (navrhovateľa OVB

Allfinanz Slovensko a.s.) od 04.10.2012 do 05.11.2013, ako viazaný finančný agent od 10.07.2014 do
17.07.2015, ako viazaný finančný agent – životné a neživotné poistenie od 27.07.2015 do 29.04.2016.
Podľa rozpisu hovorov spoločnosti Orange, a.s., na telefónnom čísle XXXXXXXXXX používanom
poškodeným za obdobie 08.10.2016 do 07.11.2016 vyplýva, že obžalovaný (t.č. XXXXXXXXXX) bol
s poškodeným v kontakte v tomto období na základe telefonických hovorov alebo SMS v dňoch:

14.10.2016, 18.10.2016, 19.10.2016, 21.10.2016, 22.10.2016, 25.10.2016 (okolo 50x), 26.10.2016
– 04.11.2016 (každý deň veľakrát), pričom dňa 03.11.2016 o 20:20 hod. poškodený telefonoval s
obžalovaným 30 minút. Z oznámenie z J. I. a hesla k internetbankingu, ktoré predložil poškodený, je
evidentné, že poškodený disponoval prístupovým heslom k internetbankingu účtu obžalovaného, ktorý
užíval poškodený. Z detailu pohybu zo dňa 03.11.2016 na účte obžalovaného je zrejmé, že poškodený

ako disponent účtu obžalovaného v J. I. bol informovaný o prevode sumy 20.000 Eur dňa 03.11.2016
v prospech spoločnosti AXE CAPITAL s.r.o.. Z listín preukazujúcich uzavretie zmlúv v súvislosti s
organizovaním hudobného kultúrneho podujatia Night vision poškodeným dňa 13.09.2014 v Galante
a predložených príjmových dokladov a potvrdení o realizovaných vkladoch vyplýva, že poškodený
uhrádzal postupne od konca júla do septembra 2015 jednotlivé výdavky na predmetné podujatie (podľa

predložených listín vo výške cca 3551 Eur).

Z facebookovej komunikácie medzi poškodeným a obžalovaným zo dňa 24.10.2016 a jej prekladu na
č.l. 431-437 vyplýva, že poškodený písal obžalovanému, že je nervovo mimo z toho alkoholika, že chce
dať peniaze aj druhému súrodencovi, že je nervovo mimo, neustále ho znervózňuje, nechápe veciam,

zajtra ak nepodpíše papier u notára, tak on nepodpíše papier v banke, na čo obžalovaný odpísal, že tak
tomu verí, že ho riadne zničí. Ďalej poškodený obžalovanému píše o tom ako našiel matku spadnutú
v pivnici a zbieral ju.

Z fotokópii LV č. XXXX, R. XXX, katastrálne územie J. B., zobrazujúcich stav ku dňu 16.06.2015 až

po obdobie, kedy B. N., poškodený a jeho brat H. N. prestali byť spoluvlastníkmi tam zapísaných
nehnuteľností na č.l. 304 a násl., vyplýva, že dotknuté (prevádzané) nehnuteľností boli v čase, kedy boli
ich spoluvlastníkmi poškodený, jeho matka a brat zaťažené viacerými ťarchami – exekučnými záložnými
právami zriadenými v prospech viacerých veriteľov ako oprávnených osôb (č.l. 328-332, 334-335).Zdokumentovzadováženýchodjednotlivýchexekútorovnač.l.368-412,425-430vyplýva,ževočimatke
poškodeného (od roku 2009 do 05.10.2016) a voči poškodenému (v rokoch 2013, 2014 a 2016, z ktorých

niektoré boli ukončené do novembra 2016) sa viedli viaceré exekučné konania na základe návrhov
rôznych oprávnených osôb.

Z výpisu z obchodného registra SR spoločnosti MediCare ADOS s.r.o., na č.l. 438-439 vyplýva, že
spoločníkmi a konateľmi tejto spoločnosti boli od 17.08.2016 obžalovaný a L. B., pričom výška vkladu

každého spoločníka bola vo výške 2.500 Eur. Spoločnosť vznikla dňa 17.08.2016. Z výpisu dlžníci na
poistnom a na daniach na č.l. 440-442 súd zistil, že táto spoločnosť mala ku dňu 20.0.22019 dlh vo
Všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške 2.032,25 Eur, ku dňu 25.02.2019 dlh v Sociálnej poisťovni vo
výške 10.819,50 Eur a ku dňu 31.01.2019 dlh na daniach vo výške 240 Eur.

Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Dunajská Streda zo dňa 10.07.2019 na č.l.

472-475 bola podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku odmietnutá vec na podklade trestného oznámenia
podaného obžalovaným na poškodeného vo veci podozrenia zo spáchania zločinu podvodu voči
poškodenej B. N. ohľadom sumy z predaja ich nehnuteľností vo výške 20.000 Eur.

Z lustrácie spoločnosti AXE CAPITAL s.r.o., na webovej stránke Finstat.sk na č.l. 482-486 vyplýva, že

od 26.05.2016 do 10.08.2017 bol konateľom tejto spoločnosti P. Q..

Z odpisu z registra trestov svedka P. Q. z apríla 2024 a z pripojených spisov Okresného súdu Nitra,
sp. zn. 33T/18/2013, sp. zn. 6T/133/2013, sp. zn. 21T/80/2016, súd zistil, že tento svedok bol doposiaľ
od roku 2011 (od roku 2011 do roku 2016) 5-krát trestne stíhaný z toho 4-krát súdne potrestaný za

majetkovú trestnú činnosť, a to trestné činy krádeže, sprenevery a podvodu.

Súd uznesením podľa 277 ods. 4 Trestného poriadku odmietol dôkazný návrh prokurátora na vypočutie
svedka L. B., nar. XXXX, z dôvodu nemožnosti vykonať tento dôkaz, nakoľko svedok zomrel dňa
XX.XX.XXXX (č.l. 645).

Na hlavnom pojednávaní dňa 08.04.2024 (č.l. 645) súd procesné strany upozornil, že skutok uvedený
v obžalobe bude na rozdiel od obžaloby ďalej právne posudzovať ako prečin krádeže podľa § 212
ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, za ktorý možno uložiť
trest odňatia slobody vo výmere od 6 mesiacov do 3 rokov. Nakoľko medzičasom, t.j. od 06.08.2024

nadobudla účinnosť novela Trestného zákona, v zmysle ktorej sa, okrem iného, upravila hranica malej
škody tak, že malou škodou sa od 06.08.2024 rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 Eur až do 20.000
Eur (vrátane), súd v zmysle ust. § 2 ods. 1 posledná veta Trestného zákona účinného v čase spáchania
skutku procesné strany na hlavnom pojednávaní dňa 18.09.2024 (č.l. 580) opätovne upozornil na
zmenu právnej kvalifikácie stíhaného skutku, a to že ho bude v zmysle tejto novely Trestného zákona

posudzovať ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024
(skrátka „Trestný zákon“ je zavedená už v záhlaví tohto rozsudku), za ktorý možno uložiť trest odňatia
slobody vo výmere od 0 do 2 rokov, nakoľko Trestný zákon účinný od 06.08.2024 je pre obžalovaného
priaznivejší ako Trestný zákon účinný v čase spáchania skutku.

K výroku o vine:

V posudzovanej veci súd postupujúc v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku tak, aby bol zistený
skutkový stav veci bez dôvodných pochybností v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie, po vykonaní
všetkých vyššie uvedených dôkazov tieto hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného

presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, a to nezávisle od toho,
či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, teda tak ako to predpokladá
§ 2 ods. 12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dokazovania
dospel k záveru, že skutok, ktorý je v predmetnej trestnej veci obžalovanému kladený za vinu, sa stal tak
ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku, napĺňa všetky zákonné znaky trestného

činu - prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 psím. a) Trestného zákona a spáchal ho obžalovaný A. B.
ako plne trestne zodpovedný subjekt.Obžalovaného usvedčili zo spáchania stíhaného skutku predovšetkým výpoveď poškodeného E. F.,
ktorý detailne opísal pôvod, okolnosti a právny titul nadobudnutia finančnej čiastky vo výške 20.000
Eur do svojho vlastníctva, okolnosti vzniku jeho oprávnenia používať účet obžalovaného v J. I. č. C.

XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ako aj prevod jemu patriacej sumy 20.000 Eur dňa 03.11.2016 bez
jeho vôle, vedomia a súhlasu obžalovaným z tohto účtu v prospech účtu spoločnosti AXE CAPITAL
s.r.o., ktorej konateľom bol v tom čase svedok P. Q.? výpoveď svedkyne F. I., kamarátky poškodeného,
ktorá mala od poškodeného informácie ohľadom pôvodu a právneho titulu nadobudnutia sumy 20.000
Eur poškodeným, o prevode tejto sumy obžalovaným na účet spoločnosti AXE CAPITAL s.r.o., a

ktorá ako priama svedkyňa potvrdila tiež jeho tvrdenia ohľadom návštevy obžalovaného doma v deň
prevodu sumy 20.000 Eur z dotknutého účtu vo večerných hodinách, a tiež tvrdenia ohľadom spôsobu
zdôvodnenia prevodu tejto sumy obžalovaným, ktorý sa vyjadril, že ten prevod uskutočnil, pretože tie
peniaze súrne potreboval, nakoľko sa dostal do problémov a vráti ich poškodenému budúci týždeň?
a v neposlednom rade ho usvedčili zo stíhaného konania aj jednotlivé listinné dôkazy, ktoré v plnej
miere potvrdzujú výpoveď poškodeného, sú s ňou vo vzájomnom súlade, prípadne ju doplňujú, a to

najmä: kúpna zmluva zo dňa 25.10.2016, dohoda o rozdelení predajnej ceny preukazujúca vlastníctvo
poškodeného k sume 20.000 Eur na účte obžalovaného, podpisy na ktorej boli osvedčené na notárskom
úradedňa25.10.2016,oznámenieTatrabankyzodňa15.02.2017apripojenéprílohy-tabuľkovýprehľad
majiteľa a disponentov k bežnému osobnému účtu č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX patriacemu
obžalovanému, podrobný výpis z tohto účtu a denné zostatky za obdobie od 01.07.2016 do 25.01.2017,

platobný príkaz SEPA zadaný obžalovaným v pobočke J. I. na sumu 20.000 Eur dňa 03.11.2016 o
prevode sumy 20.000 Eur z účtu č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na účet č. C. XX XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX s poznámkou: vrátenie pôžičky, detail pohybu na účte obžalovaného č. C. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX v J. I. zo dňa 03.11.2016, výpis z účtu spoločnosti AXE CAPITAL s.r.o., za
obdobie od novembra do decembra 2016, listiny predložené poškodeným - oznámenie z J. I. a heslo

k internetbankingu.

Tvrdenie poškodeného o tom, že mu patrí suma 20.000 Eur, ktorá prišla na účet obžalovaného, ktorý
oprávnene užíval v tom čase poškodený, a ktorú dňa 03.11.2016 previedol obžalovaný bez jeho vedomia
a súhlasu na základe prevodného príkazu zadaného v pobočke Tatra banky na účet spoločnosti AXE

CAPITAL s.r.o., s poznámkou: vrátenie pôžičky, vyplýva nesporne z vykonaných dôkazov. Z kúpnej
zmluvy zo dňa 25.10.2016 (bod IV) mal súd jednoznačne preukázané, že časť kúpnej ceny vo výške
24.211,87 Eur mala byť poukázaná v prospech predávajúcej 1/ (B. N.) na účet č. C. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, t.j. na účet patriaci obžalovanému, ktorý v tom čase oprávnene užíval poškodený.
Skutočnosť, že poškodený v danom čase oprávnene užíval vyššie identifikovaný účet obžalovaného,

vyplýva z listiny J. I. označenej podpisové oprávnenia, resp. zoznam majiteľa a disponentov účtu č. C.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, podľa ktorej bol síce majiteľom tohto účtu obžalovaný A. B., ktorý
otvoriltentoúčetdňa21.05.2015,odkedymalaktívnystavpodpisovéhooprávneniasúrovňouprávomoci
konať samostatne, pričom mal zriadený aj Internetbanking a Dialog a platobnú kartu Visa Electron a
mal zároveň oprávnenia disponenta, kuriéra a vkladateľa, avšak dňa 05.08.2016 vzniklo podpisové

oprávneniektomutoúčtuakodisponentovi(osobeoprávnenejdisponovaťspeňažnýmiprostriedkamina
účte, samostatne požadovať informácie o účte nevyhnutné pre výkon jeho oprávnenia, t.j. informácie o
názve, čísle účtu, stave a pohyboch na účte, výpis z účtu, pričom má aj oprávnenia kuriéra a vkladateľa)
s úrovňou právomoci konať samostatne aj poškodenému. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný zriadil
v prospech poškodeného disponentské oprávnenie k jeho vlastnému účtu, a teda, že mu umožnil tento

účet užívať. Súd mal tak preukázanú pravdivosť tvrdení poškodeného, že bol oprávnený používať účet
obžalovaného, pričom z výpisu z tohto účtu za obdobie od júla 2016 až do 25.01.2017 súd tiež zistil, že
v rámci tohto obdobia je zaznamenaná prvá aktivita na tomto účte až zo dňa 05.08.2016, kedy vzniklo
poškodenému oprávnenie disponovať s týmto účtom a kedy obžalovaný vložil na daný účet sumu 100
Eur. Obžalovaný vložil na daný účet počas tohto obdobia ešte raz sumu 150 Eur, a to v septembri

2016, potom realizoval vklady jednotlivých súm na tento účet už len poškodený, pričom boli z účtu
realizované aj jednotlivé debetné transakcie (platby kartou). Dňa 02.11.2016 bola na daný účet pripísaná
kreditná platba vo výške 24.211,87 Eur od osoby F. I. (kupujúca z kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností
poškodeného, jeho matky a brata) a dňa 03.11.2016 bol z daného účtu uskutočnený prevod sumy vo
výške20.000Eur naúčetč.C.XXXXXXXX XXXXXXXXXXXXpatriacipríjemcoviAXECAPITAL,s.r.o.,

s poznámkou: vrátenie pôžičky, ktorý uskutočnil obžalovaný, čo je preukázané prevodným príkazom
zo dňa 03.11.2016 z pobočky J. I., ktorý podpísal vlastnoručne obžalovaný. Listinami predloženými
poškodeným, konkrétne oznámením J. I., heslom napísaným na listine od Tatra banky, ako aj výpisom
z tohto účtu za obdobie od júla 2016 do januára 2017, podľa ktorého užíval poškodený tento účetod 05.08.2016, je preukázaná tiež pravdivosť tvrdenia poškodeného, že obžalovaný mu odovzdal v
lete 2016 prístupové údaje od internetbankingu v súvislosti s týmto účtom, a tiež platobnú kartu, ktoré
následne používal.

Vzhľadom na časové údaje jednotlivých transakcií mal súd tiež jednoznačne preukázané, že suma
24.211,87 Eur, ktorá bola dňa 02.11.2016 pripísaná na účet obžalovaného, ktorý v tom čase oprávnene
užíval poškodený, a tým aj suma 20.000 Eur tvoriaca časť tejto sumy, ktorá bola dňa 03.11.2016 na
základe príkazu zadaného obžalovaným prevedená na účet spoločnosti AXE CAPITAL s.r.o. (čo vyplýva

nesporne z dotknutého príkazu zadaného a podpísaného obžalovaným v pobočke Tatra banky zo dňa
03.11.2016), pochádzali, tak ako to tvrdil poškodený, z predaja nehnuteľností patriacich poškodenému,
jeho matke a bratovi. Napokon aj z výpisu z tohto účtu za dané obdobie nepochybne vyplýva, že
na danom účte sa nenachádzala žiadna vyššia finančná čiastka, ktorá by mimo sumy z predaja
24.211,87 Eur pripísanej na daný účet dňa 02.11.2016, predstavovala sumu 20.000 Eur (a to i po sčítaní
jednotlivých kreditných položiek a odrátaní debetných položiek), pričom za dotknuté obdobie realizoval

na daný účet obžalovaný len 2 vklady - v auguste a v septembri 2016 spolu vo výške 250 Eur, ostatné
finančnéprostriedkypochádzaliodpoškodeného,zčohojeevidentné,žedanéprostriedkynepochádzali
od obžalovaného.

V súvislosti s vlastníctvom prevedenej sumy 20.000 Eur a postavením poškodeného v tomto trestnom

konaní súd upriamuje pozornosť na dohodu o rozdelení kúpno-predajnej ceny vo výške 24.211,87
Eur medzi poškodeného a jeho matku tak, že poškodenému pripadne suma 20.000 Eur a matke
poškodeného – B. N. suma 4.211,87 Eur, ktorá bola vlastnoručne podpísaná poškodeným a aj jeho
matkou, pričom pravosť ich podpisov bola osvedčená dňa 25.10.2016 na notárskom úrade. Z tejto
dohody je zrejmé, že titulom tejto dohody sa stal vlastníkom časti kúpnej ceny vo výške 20.000

Eur poškodený a jeho matka vlastníčkou časti kúpnej ceny vo výške 4.211,87 Eur. Aj keď finančné
prostriedky poškodeného a jeho matky nadobudnuté titulom kúpno-predajnej zmluvy boli na účte
obžalovaného zmiešané, z argumentácie obžalovaného, ktorý v priebehu tohto trestného konania
odôvodňoval svoje konanie (prevod sumy 20.000 Eur z jeho účtu v J. I. na účet spoločnosti AXE
CAPITAL s.r.o., dňa 03.11.2016) tým, že malo ísť o vrátenie pôžičky, ktorú získal od svedka P. Q. pre

poškodeného, a teda išlo o jeho peňažné prostriedky na jeho účte, vyplýva, že jeho konanie smerovalo
len voči peňažným prostriedkom patriacim poškodenému (t.j. sume 20.000 Eur), a nie proti tým, ktoré
prináležali podľa dohody o rozdelení matke poškodeného, preto je podľa názoru súdu nepochybné, že
postavenie poškodeného v tomto trestnom konaní prináleží správne E. F.. Súd ďalej v tejto súvislosti
pre úplnosť uvádza, že i keď sa poškodený a prípadne i niektorí svedkovia v priebehu tohto konania

nepresne vyjadrovali o prevedenej sume 20.000 Eur ako o peniazoch matky poškodeného – čo napokon
pôvodne aj vyplývalo z kúpnej zmluvy, v zmysle ktorej celá časť kúpnej ceny vo výške 24.211,87
Eur pripadla matke poškodeného a bola poukázaná na účet obžalovaného používaný v tom čase
oprávnene poškodeným, z dohody o rozdelení tejto časti kúpnej ceny je evidentné, že sa následne
dohodli na rozdelení tejto časti kúpnej ceny medzi seba v pomere ako je tam uvedené, pričom obaja

tento konsenzus (ich prejav vôle) vlastnoručne podpísali a pravosť ich podpisov bola riadne notársky
osvedčená. Súd preto ich vágne vyjadrenia v tomto smere nepovažoval za relevantné, pretože išlo len o
neprávne jednoduché vyjadrenia bežných ľudí bez právnického vzdelania. Súd nezistil, že by sa medzi
poškodeným a jeho matkou viedol spor o neplatnosť tejto dohody, a nezistil ani iné skutočnosti, ktoré
by navodili pochybnosti o platnosti tejto dohody. Práve naopak, poškodený a aj jeho matka opakovane

vo svojich výpovediach pred súdom uvádzali, že predaj vyššie špecifikovaných nehnuteľností nechala
matka poškodeného na poškodeného, nakoľko mu plne dôverovala, stará sa o ňu, platí jej náklady na
živobytie, ona nevie narábať s účtom, nevie používať internetbanking, vždy mu povie len sumu, ktorú
potrebuje, a on jej tu sumu vyberie a dá, preto mu prenechala napokon celú sumu 24.211,87 Eur z
predaja nehnuteľností, a aj svoju časť 4.211,87 Eur, pričom výslovne uviedla, že nechcela tie peniaze u

seba, nechala ich poškodenému, aby sa o ňu staral a uhrádzal jej výdavky. Ani jeden z účastníkov tejto
dohody jej platnosť v trestnom konaní nenamietal a ani nespochybnil, pričom iné osoby touto dohodou
nie sú dotknuté na svojich právach.

Skutočnosť, že obžalovaný previedol dňa 03.11.2016 sumu 20.000 Eur z dotknutého účtu bez vedomia,

súhlasu a vôle poškodeného, vyplýva z výpovede poškodeného, ktorý výslovne poprel, že by dal
obžalovanému akýkoľvek pokyn alebo príkaz nakladať so sumou 24.211,87 Eur, pričom zdôraznil,
že nikdy mu nedovolil nakladať s touto sumou alebo inak s ňou disponovať a obžalovaný ten
účet nepoužíval, vedel, že ho používa on (poškodený), preto mal aj všetky prístupy. Taktiež matkapoškodeného vo svojej výpovedi výslovne uviedla, že ani ona obžalovanému nedala žiaden pokyn
nakladať s peňažnými prostriedkami z predaja nehnuteľností prevedenými na jeho účet. Napokon
skutočnosť, že poškodený nedal obžalovanému súhlas na nakladanie so sumou 20.000 Eur vyplýva

nepriamo aj z časových súvislostí a sledu udalostí nasledujúcich potom ako poškodený zistil, že zmizla
z účtu obžalovaného, ktorý oprávnene používal, jemu patriaca suma 20.000 Eur, keď ihneď potom ako
túto skutočnosť zistil, opakovane neúspešne kontaktoval obžalovaného (čo potvrdzuje aj poškodeným
predložený výpis hovorov z telefónneho čísla v Orange, ktoré používal), ktorého podvečer navštívil aj
doma s kamarátkou – svedkyňou F. I., kedy ho mal obžalovaný uistiť, že peniaze mu vráti, potreboval ich

súrne, nakoľko sa dostal do problémov, nemal čas, pracoval, preto ho vopred nekontaktoval, a prisľúbil,
že mu ich vráti budúci týždeň, čo potvrdila aj táto svedkyňa, avšak na základe neskoršej telefonickej
komunikácie s obžalovaným z inkriminovaného dňa a z dňa potom, v rámci ktorej obžalovaný už tvrdil,
že ide o jeho peniaze, ktoré mu poškodený dlhuje, poškodený nadobudol presvedčenie, že peniaze
mu nevráti, a preto podal na neho trestné oznámenie už dňa 04.11.2016 o 15:40 hod.. Skutočnosť, že
obžalovaný previedol sumu 20.000 Eur bez vedomia a súhlasu poškodeného potvrdzuje aj výpoveď

svedkyneF.I.,ktoráuviedla,žepoškodený,keďjejvtendeňzavolaldopráce,bolnervóznyapovedaljej,
že mu zmizli z účtu peniaze, a že jediný, kto má prístup k účtu, je obžalovaný, ktorý mu nezdvíha telefón,
a ani nereaguje na správy. Uviedla tiež, že počas jazdy k obžalovanému sa poškodený opakovane
pokúšal dovolať obžalovanému, avšak neúspešne. V zhode s výpoveďou poškodeného uviedla, že
keď u obžalovaného zaparkovali a poškodený sa s nim rozprával, počula ako obžalovaný na dopyt

poškodeného, kam zmizli tie peniaze, odpovedal, že potreboval súrne peniaze a do začiatku budúceho
týždňamuichvráti,anaotázkypoškodeného,žeprečomunedalvopredvedieť,žepotrebujetiepeniaze,
aprečonezdvíhaltelefón,keďpreviedoltiepeniaze,uviedol,žemalveľaroboty,nevedelzdvihnúťtelefón
a ani dať dopredu vedieť, že potrebuje peniaze, z čoho tiež vyplýva, že peniaze poškodeného previedol
bez toho, aby o tom vedel poškodený a udelil mu na to súhlas. Realizácia samotného prevodu sumy

20.000 Eur obžalovaným dňa 03.11.2016 z účtu č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na účet č. C.
XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (patriaci spoločnosti AXE CAPITAL s.r.o.) s poznámkou: vrátenie
pôžičkybolapreukázanáplatobnýmpríkazomSEPAzadanýmapodpísanýmvlastnoručneobžalovaným
v pobočke Tatra banky dňa 03.11.2016.

Výpoveď poškodeného ohľadom predaja nehnuteľností, v ktorej tvrdil, že celý predaj nehnuteľností
nechala matka na neho, a preto to riešil on, pričom matku o všetkom informoval, bola potvrdená okrem
výpovede matky poškodeného, tiež výpoveďou svedka K. L. M., ktorý sprostredkoval predaj dotknutých
nehnuteľností, na ktorých viazli aj nejaké exekúcie, a ktorý jednoznačne uviedol, že keď sa dohodovali
jednotlivé podmienky zmluvy – medzi nimi aj kúpna cena a jej rozdelenie, matka poškodeného B. N.

bola prítomná v podstate pri celom predaji, a sama sa vyjadrila, že všetko rieši poškodený, preto všetky
záležitosti okolo toho riešil s ním. Svedok L. M. tiež potvrdil, že od poškodeného mal informáciu o tom,
že peniaze z predaja vo výške 20.000 Eur obžalovaný bez jeho súhlasu previedol inej osobe.

Svedok H. N., brat poškodeného, sa nevedel k predmetnej trestnej veci relevantne vyjadriť, vedel sa

vyjadriť iba k predaju nehnuteľností v katastrálnom území J. B., v ktorej súvislosti uviedol, že ohľadom
predaja nehnuteľností komunikoval iba s K. L. M., ktorý mu oznámil, že poškodený a matka majú záujem
predať dané nehnuteľností, následne s ním riešil podmienky kúpno-predajnej zmluvy, a s poškodeným
a matkou sa stretli až pri podpise tejto zmluvy. Ohľadom rozdelenia kúpnej ceny 24.211,87 Eur nemal
žiadne informácie a rovnako to platilo pokiaľ išlo o vzťah medzi poškodeným a obžalovaným a následne

uskutočnený prevod sumy 20.000 Eur z účtu obžalovaného.

Vychádzajúc z jednotlivých dôkazov súd konštatuje, že nemal pochybnosti o vierohodnosti poškodeného
a pravdivosti jeho tvrdení, nakoľko jeho výpoveď je v plnej miere v jednotlivých častiach podporená
príslušnými dôkazmi, tak je to podrobne uvedené vyššie, a to nielen svedeckými výpoveďami, ale

aj vykonanými listinnými dôkazmi, pričom jednotlivé dôkazy sú vo vzájomnom súlade a navzájom
sa doplňujú. Pokiaľ ide o ostatných vo veci vypočutých svedkov, ani u týchto súd nezistil žiadnu
takú skutočnosť, resp. okolnosť, ktorá by svedčila v prospech záveru o tendenčnosti, resp. účelovosti
ich výpovede, a ktorá by spochybňovala vierohodnosť ich výpovedí, ako aj vierohodnosť samotných
svedkov.

Obranu obžalovaného, že 20.000 Eur mu patrilo, nakoľko poškodený mu túto sumu dlhoval, a že malo
ísť o výšku pôžičky, ktorú mu poskytol pre poškodeného P. Q., vyhodnotil súd ako účelovú a nemajúcu
oporu vo vykonanom dokazovaní. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že vykonanými dôkazmi nebolopreukázané, že by obžalovaný požičal niekedy poškodenému sumu 20.000 Eur ako to tvrdí. Poškodený
poskytnutie takejto pôžičky obžalovaným výslovne poprel. Vypočutí svedkovia sa k tejto skutočnosti
nevedeli relevantne vyjadriť, nakoľko neboli priamymi svedkami takejto udalosti. Z jednotlivých zmlúv

o pôžičkách zo dňa 01.09.2014 na sumu 5.000 Eur, zo dňa 09.09.2014 na sumu 8.000 Eur, zo
dňa 03.08.2015 na sumu 2.000 Eur, zo dňa 12.01.2016 na sumu 2.000 Eur a zo dňa 08.03.2016 na
sumu 3.000 Eur vyplýva iba to, že tieto boli uzavreté medzi P. Q. ako fyzickou osobou - veriteľom
a obžalovaným ako dlžníkom, pričom jednotlivé sumy pôžičiek mali byť obžalovanému poskytnuté v
hotovosti, bezúročne a bez určenia termínu splatnosti. Z obsahu týchto pôžičiek nevyplýva účel, na ktorý

boli obžalovanému poskytnuté. Z ich obsahu je však zrejmé, že išlo o pôžičky - dlh obžalovaného a nie
poškodeného voči osobe P. Q..

Pokiaľ ide o príjmový pokladničný doklad zo dňa 29.07.2014, ktorý doložil do spisu obžalovaný
argumentujúc, že je to dôkaz o poskytnutí pôžičky poškodenému vo výške 5.000 Eur, súd uvádza,
že sa nestotožňuje s tvrdením obžalovaného a jeho predostretým hodnotením tohto dôkazu, pretože

z tejto listiny vyplýva len to, že obžalovaný zložil spoločnosti Orange Franchise Services, zast.
poškodeným, sumu 5.000 Eur, pričom bol identifikovaný svojim IČOm. Príjmový pokladničný doklad
nemožno v žiadnom prípade považovať za dôkaz o poskytnutí pôžičky, pretože takýto doklad len
potvrdzuje (preukazuje), že bola vykonaná určitá úhrada platiteľom (v danom prípade obžalovaným
označeným IČOm) v prospech príjemcu (v danom prípade spoločnosti Orange Franchise Services,

zast. poškodeným). Z tejto listiny nevyplýva žiadna povinnosť príjemcu vrátiť platiteľovi prijatú sumu.
Napokon poškodený sa k tomuto príjmovému pokladničnému dokladu vyjadril tak, že v tom čase
organizoval hudobné podujatie v Galante a obžalovaný sa rozhodol doň investovať túto sumu s cieľom
zarobiť, pričom táto suma mu už bola vrátená. Súd nemal dôvod neveriť poškodenému, pretože
súdu jednotlivými listinnými dôkazmi podrobne preukázal, že naozaj organizoval hudobné podujatie

Night vision v Galante, ktoré sa uskutočnilo dňa 13.09.2014, čiže jeho vysvetlenie korešponduje s
predloženými listinnými dôkazmi. Taktiež svedkyňa C. J. vo svojej výpovedi potvrdila, že mala od
poškodeného informáciu o tom, že organizoval s obžalovaným nejakú diskotéku, rovnako to potvrdila aj
matka samotného obžalovaného, keď uviedla, že meno E. počula doma od obžalovaného aj v súvislosti
s organizovaním nejakej diskotéky. Okrem toho je potrebné v súvislosti s argumentáciou obžalovaného,

že táto suma 5.000 Eur mala predstavovať časť pôžičky pre poškodeného, ktorú mal podľa jeho tvrdenia
zabezpečovať od P. Q., poukázať na skutočnosť, že obžalovaný zložil v prospech spoločnosti Orange
Franchise Services, zast. poškodeným (nie poškodenému ako fyzickej osobe), sumu 5.000 Eur dňa
29.07.2014 a pôžička (v poradí prvá) od P. Q., jediná v zodpovedajúcej výške 5.000 Eur, t.j. vo výške
korešpondujúcej so sumou uhradenou podľa príjmového pokladničného dokladu, bola obžalovanému

poskytnutá až na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 01.09.2014, t.j. podstatne neskôr, z čoho vyplýva, že
táto argumentácia obžalovaného je nelogická a nemá racionálny základ (keď najskôr mal obžalovaný
zaplatiť poškodenému 5.000 eur a potom o mesiac aj niečo si požičať tieto peniaze od inej osoby
pre poškodeného). Vychádzajúc z vyššie uvedeného vyhodnotil súd argumentáciu obžalovaného o
poskytnutí pôžičky poškodenému vo výške 20.000 Eur v jednotlivých čiastkach ako účelovú v snahe

vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo poskytnutie žiadnej
pôžičky obžalovaným pre poškodeného. K tvrdeniam svedkov P. Q., že od obžalovaného mal informáciu,
že tie pôžičky, ktoré poskytol obžalovanému v celkovej výške 20.000 Eur, mali byť pre jeho kamaráta,
ktorého meno si už nepamätá, ale išlo o maďarské mužské meno, matky obžalovaného, že od
obžalovaného mala informáciu, že tých 20.0000 Eur mala byť pôžička obžalovaného od nejakej osoby

pre poškodeného, a C. J., že mala z počutia informáciu o tom, že poškodený mal dlžiť obžalovanému
tú sumu 20.000 Eur, avšak nevedela, z akého titulu, povedal jej to druhý konateľ L. B. (ktorý bol spolu s
obžalovaným konateľom spoločnosti MediCare ADOS, s.r.o.), ona však osobne nikdy nepočula o tom,
že by poškodený niekomu niečo dlžil, pričom o tom spore mali vo firme hovoriť aj rodičia tohto konateľa
L. B., súd uvádza, že ide len o výpovede nepriamych svedkov, ktorí mali len akési sprostredkované

informácie z počutia buď priamo od obžalovaného alebo od úplne inej osoby – konateľa L. B., u ktorého
je vysoko pravdepodobné, že ich mal taktiež práve od obžalovaného, keďže boli spolu konateľmi v
rovnakej spoločnosti. Takéto informácie z počutia bez možnosti preukázania ich pravdivosti nemožno
považovať za relevantné a spôsobilé preukázať určitú skutočnosť, a keďže pochádzali od obžalovaného,
súd mal vážne pochybnosti o ich pravdivosti, ako aj o ich výpovednej hodnote, najmä za situácie, keď

obžalovaný najskôr poškodenému, keď ho v inkriminovaný deň navštívil, povedal, že tie peniaze mu
vráti, súrne ich potreboval, a neskôr zvolil argumentáciu, že sú to jeho peniaze, ktoré mu dlží poškodený,
ktorá korešponduje s jeho obhajobou v tomto trestnom konaní, avšak vykonaným dokazovaním sa
nepreukázalo poskytnutie akejkoľvek pôžičky obžalovaným poškodenému.Z výpovede svedkyne C. J. však vyplynulo, že obžalovaný v danom období skutočne potreboval
peniaze. Okrem toho, že firma MediCare ADOS, s.r.o., v ktorej v tom čase pracovala a ktorej konateľmi
bol obžalovaný a L. B., mala finančné problémy (nevyplácali zamestnancom mzdy, pracovníci tejto

spoločnosti podávali trestné oznámenia na túto spoločnosť pre nevyplatenie mzdy a poistného za rok
2016, aj ona podala trestné oznámenie, pretože jej neprávom ukončili pracovný pomer, firma jej neplatila
mzdu, a okrem toho mala firma dlhy aj voči poisťovniam, a tiež nedoplatky), uviedla, že mala vedomosť
o tom, že obžalovaný a L. B. mali medzi sebou nedorozumenia ohľadom financií, počula, že otec L.
B. stále naliehal na obžalovaného, aby doniesol do firmy peniaze, lebo ináč ho vykáže z firmy a budú

problémy. Samotný svedok P. Q. potvrdil, že aj on v tom období požadoval od obžalovaného sumu
pôžičiek v celkovej výške 20.000 Eur, čo mu napokon aj obžalovaný vrátil, avšak nie jemu ako fyzickej
osobe, ale na účet jeho spoločnosti AXE CAPITAL s.r.o., v ktorej pôsobil. Svedok P. Q. tiež uviedol, že
mal vedomosť o tom, že obžalovaný mal v tom čase nejaké obchodné aktivity s pánom B., niečo spolu
riešili,alebližšieotomnevedeluviesťnič,čopotvrdzujetvrdeniasvedkyneC.J..Tvrdeniatýchtosvedkov
korelujú s tvrdeniami poškodeného a svedkyne F. I., ktorí zhodne uviedli, že keď boli dňa 03.11.2016

osobne navštíviť obžalovaného u neho doma, tak im povedal, že sa dostal do problémov a urgentne
potreboval peniaze. Napokon aj matka obžalovaného potvrdila tvrdenia poškodeného, že ju navštívil a
konfrontoval ju s tým, že mu obžalovaný previedol bez jeho súhlasu z účtu spornú sumu 20.000 Eur.

Súd považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že protirečivé tvrdenia obžalovaného (najskôr

tvrdenie, že tie peniaze vráti, potom tvrdenie, že sú jeho titulom pôžičky poskytnutej poškodenému) len
potvrdzujú, že klame a ide iba o účelovú obranu.
Na základe vykonaného hodnotenia dôkazov súd ustálil skutkový stav bez dôvodných pochybností tak,
ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom dospel k záveru, že v tomto trestnom konaní
bolo nepochybne preukázané, že skutok uvedený v obžalobe sa stal a spáchal ho obžalovaný.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu stíhaného skutku, súd dospel na základe vykonaného dokazovania na
rozdiel od obžaloby k záveru, že skutok, ktorý sa kladie obžalovanému v obžalobe za vinu, je potrebné
posudzovať nie ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona (ako by to bolo po novele
Trestného zákona účinnej od 06.08.2024), ale ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona (čo súd uviedol už vyššie, pričom skrátka „Trestný zákon“ je zavedená v záhlaví rozsudku).

Podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak
na cudzom majetku škodu malú, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí
tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 130 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, vecou sa na účely tohto zákona rozumejú peňažné
prostriedky na účte.

Podľa § 130 ods. 3 Trestného zákona, zverenou vecou sa na účely tohto zákona rozumie vec vo
vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom užívaní alebo z dôvodov
plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel
alebo za dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť.

Podľa § 130 ods. 4 Trestného zákona, prisvojením veci sa na účely tohto zákona rozumie odňatie veci
z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať
ako s vlastnou vecou.

Zverená vec je v zmysle právnej úpravy definovaná ako vec, ktorá je vo vlastníctve inej osoby.
Za túto osobu je možné považovať osobu odlišnú od vlastníka, pričom táto osoba nemôže byť ani
spoluvlastníkom veci. Inak by mala právo s vecou nakladať v zmysle svojho oprávneného podielu. Táto
vec je následne osobe zverená na základe zmluvy, ktorá ju oprávňuje na užívanie tejto veci alebo má
túto vec v držbe z dôvodu plnenia určitých úloh podľa dispozície vlastníka, so záväzkom, aby bola táto

vec použitá len na dohodnutý účel alebo aby bola za dohodnutých podmienok vrátená.

V čase zverenia musí byť vec v oprávnenom užívaní páchateľa. Ak neexistuje reálny základ zverenia
(zmluva, príp. iná dohoda), nejde o zverenú vec a môže ísť o prisvojenie si veci bez súhlasu vlastníka, čouž zakladá trestnú zodpovednosť k trestnému činu napríklad krádeže. V prípade, že je vec v oprávnenej
držbe, môže sa z nej stať neoprávnená držba, ak sa s ňou naloží v rozpore so zmluvou alebo v
rozpore so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel. Držba je upravená ustanoveniami Občianskeho

zákonníka v § 129 až 131 a oprávňuje držiteľa nakladať s vecou ako s vlastnou. Ak je držiteľ so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Držiteľ má rovnaké práva ako vlastník. Ak bol
páchateľ na základe zmluvy zaviazaný len tieto veci strážiť pred ich odcudzením, poškodením alebo
zničením, tieto veci mu neboli zverené do jeho dispozície, čiže sa nedostali z faktickej moci vlastníka

veci či inej oprávnenej osoby. Konanie páchateľa, ktorý si prisvojí takto strážené veci tým, že sa ich
zmocní, nevykazuje znaky trestného činu sprenevery, ale za splnenia podmienok, ktoré sú uvedené v
Trestnom zákone, môže ísť o trestný čin krádeže (ASPI komentár k § 130 ods. 3 Trestného zákona).

Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že poškodený užíval dotknutý bankový
účet obžalovaného na základe ústnej dohody s obžalovaným, v dôsledku ktorej mu obžalovaný ako

majiteľ účtu v banke zriadil aj dispozičné oprávnenie používať tento účet, poskytol prístupové údaje
k internetbankingu a platobnú kartu. Obžalovaný vložil na tento účet finančné prostriedky len dvakrát,
naposledy v septembri 2016, v celkovej výške 250 Eur, inak používal tento účet poškodený. Vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané, že by poškodený zveril finančné prostriedky na tomto účte vo
výške 20.000 Eur z predaja nehnuteľností obžalovanému za účelom ich užívania podľa určitej zmluvy

alebo z dôvodu plnenia určitých úloh podľa dispozície poškodeného so záväzkom použiť ich len na
dohodnutý účel alebo za dohodnutých podmienok ich poškodenému vrátiť. Poškodený výslovne uviedol,
že obžalovanému nikdy neudelil žiaden pokyn alebo príkaz nakladať s týmito finančnými prostriedkami,
aniakokoľveksnimidisponovať.Tietofinančnéprostriedkyakočasťkúpnejcenyzpredajanehnuteľností
patriacich poškodenému, jeho matke a bratovi, patrili poškodenému podľa dohody o rozdelení kúpnej

ceny, a teda boli v jeho vlastníctve, pričom poškodený, i keď boli prevedené na účet obžalovaného,
mu ich nikdy nezveril za účelom nakladania s nimi podľa jeho dispozície. Vykonaným dokazovaním sa
nezistil takýto prejav vôle poškodeného voči obžalovanému, z jeho správania sa po zistení, že z účtu
obžalovaného, ktorý v tom čase oprávnene užíval, zmizla jemu patriaca suma 20.000 Eur (opakovane
neúspešne kontaktoval obžalovaného, potom ho aj osobne v ten deň navštívil so svedkyňou F. I.,

ktorá potvrdila, že keď jej zavolal poškodený do práce a povedal jej o tom, čo sa stalo, bol nervózny,
následne poškodený opäť opakovane kontaktoval obžalovaného a na druhý deň podal na neho trestné
oznámenie),vyplývapresnýopak,ato,žeobžalovanémunielenženikdytietopeniazenezverilzaúčelom
určitej dispozície (ako to vyžaduje legálna definícia pojmu zverenej veci podľa § 130 ods. 3 Trestného
zákona), ale vôbec mu ich nezveril (ani za účelom stráženia, čo nie je zverením veci, keďže pri zverenej

veci zákon vyžaduje zverenie za účelom určitej dispozície, pričom musí ísť o oprávnenú držbu, prípadne
oprávnené užívanie).

Vzhľadom na to, že súd vykonaným dokazovaním nemal preukázané zverenie veci – finančných
prostriedkov vo výške 20.000 Eur poškodeným obžalovanému, dospel k záveru, že nie sú naplnené

znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery, a preto skúmal akého iného trestného činu sa
obžalovaným týmto svojím konaním mohol dopustiť, a dospel k záveru, že svojim konaním naplnil
všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona. Podľa názoru súdu bolo vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že obžalovaný si
prisvojil cudziu vec (finančné prostriedky na účte vo výške 20.000 Eur patriace poškodenému) tým, že

sa jej zmocnil, pričom k zmocneniu došlo v okamihu vyplnenia, podpísania a predloženia prevodného
príkazu na sumu 20.000 Eur dňa 03.11.2016 na realizáciu v pobočke Tatra banky za účelom prevodu
tejto sumy z dotknutého účtu obžalovaného (ktorý v tom čase oprávnene užíval poškodený) na účet
spoločnosti AXE CAPITAL s.r.o., a jej následným prevodom na tento účet. Zadaním a odovzdaním
tohto vyplneného a podpísaného prevodného príkazu v banke na realizáciu obžalovaný získal faktickú

kontrolu nad vecou a jej udržanie, t.j. zmocnil sa jej, a súčasne tým, že zadal príkaz na prevod danej
sumy si ju prisvojil, nakoľko (na základe odovzdania ním podpísaného prevodného príkazu v banke
na realizáciu) došlo k odňatiu veci (finančných prostriedkov na účte vo výške 20.000 Eur) z dispozície
vlastníka – poškodeného bez jeho súhlasu, vedomia a vôle, s úmyslom naložiť s týmito prostriedkami
ako s vlastnými, pričom s nimi podľa vlastnej dispozície napokon obžalovaný aj naložil (previedol ich

inej osobe). Úmysel obžalovaného naložiť s týmito finančnými prostriedkami na účte ako s vlastnými
vyplýva zo samotného konania obžalovaného, ktorý, ako súd už vyššie vysvetlil, bez súhlasu, vedomia
a vôle poškodeného previedol jeho financie na účet inej osoby za účelom splnenia svojich záväzkov,
čo napokon obžalovaný súdu preukázal jednotlivými zmluvami o pôžičke uzavretými s P. Q., ktorý bolv tom čase konateľom spoločnosti AXE CAPITAL s.r.o., na účet ktorej obžalovaný finančné prostriedky
poškodeného vo výške 20.000 Eur previedol, a čo vyplynulo aj z výpovede svedka P. Q.. Podľa názoru
súdu bolo tak preukázané naplnenie objektívnej stránky trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.

a) Trestného zákona.

Pokiaľ ide o ďalší znak trestného činu, a to objekt, vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané,
že stíhaná trestná činnosť porušila záujem chránený Trestným zákonom, a to záujem na ochrane
vlastníckeho práva – v danom prípade vlastníckeho práva poškodeného k finančným prostriedkom na

účte vo výške 20.000 Eur.

Obžalovaný sa dopustil predmetnej trestnej činnosti ako všeobecne trestne zodpovedná fyzická osoba,
pričom neboli na jeho strane zistené žiadne okolnosti brániace vyvodeniu trestnej zodpovednosti voči
jeho osobe.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku tohto trestného činu, vyžaduje sa úmyselne zavinenia. Na základe
vykonaného dokazovania mal súd za to, že obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle § 15
písm. a) Trestného zákona, nakoľko nielenže vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť
záujem chránený týmto zákonom – záujem na ochrane vlastníckeho práva poškodeného k finančným
prostriedkom na účte vo výške 20.000 Eur, ale vychádzajúc zo spôsobu jeho konania, kedy potajomky

bez vedomia, súhlasu a vôle poškodeného previedol jeho finančné prostriedky na účte vo výške 20.000
Eur podľa vlastnej dispozície inej osobe za účelom splnenia svojich vlastných záväzkov, a to hneď
v nasledujúci deň po ich dôjdení na účet, pričom sa vyhýbal kontaktu s poškodeným, a keď ho ten
osobne konfrontoval v deň skutku u neho doma, sám sa priznal, že má finančné problémy, peniaze
súrne potreboval a vráti ich budúci týždeň, avšak od nasledujúceho dňa prestal s poškodeným úplne

komunikovať, z čoho je evidentné, že nemal úmysel tie peniaze poškodenému nielenže nikdy vrátiť, ale
ani si ich požičať, bola to len výhovorka, preto podľa názoru súdu svojim konaním jednoznačne chcel
porušiť záujem chránený Trestným zákonom v § 212 ods. 1 písm. a), a to v záujme získať finančný
prospech. Zároveň tvrdením, že ich vráti, vyvrátil svoju obranu, že išlo o jeho peniaze, ktoré údajne
kedysi požičal poškodenému.

Obžalovaný veľmi dobre vedel, že finančné prostriedky vo výške 20.000 Eur mu nepatria, nakoľko
kúpnou zmluvou zo dňa 25.10.2016 bolo preukázané, že išlo o časť kúpnej ceny, ktorá prišla dňa
02.11.2016 vo výške 24.211,87 Eur podľa dojednania v tejto kúpnej zmluve na účet obžalovaného,
pričom z uzavretej dohody o rozdelení tejto časti kúpnej ceny je evidentné, že suma 20.000 Eur

(predstavujúca časť sumy 24.211,87 Eur, ktorá prišla na účet obžalovaného) patrila poškodenému.
Obžalovaný vedel o predaji nehnuteľností poškodeným a jeho rodinou, ako aj o podrobnostiach. Vyplýva
to z výpovede poškodeného. V konaní bolo tiež preukázané (výpoveďou poškodeného a svedkýň F. I. a
C. J., nepriamo aj svedka P. Q.), že vzťah poškodeného a obžalovaného bol v tom čase blízky priateľský
a z výpisu hovorov z telefónneho čísla používaného poškodeným je zrejmé, že obžalovaný a poškodený

boli v danom období naozaj v častom kontakte.

Zpopísanýchokolnostískutkuasprávaniaobžalovanéhonepochybnevyplýva,žeúmyselobžalovaného
prisvojiť si finančné prostriedky poškodeného vo výške 20.000 Eur na jeho účte zmocnením bol daný
vopred, t.j. predtým ako zadal prevodný príkaz v pobočke banky. Napokon, keby mal záujem si požičať

od poškodeného finančné prostriedky , tak by ho o to požiadal vopred a použil ich si jeho súhlasom a nie
potajomky. Zo samotnej následnej obrany obžalovaného v konaní, že išlo o jeho finančné prostriedky,
ktoré mu dlžil poškodený, čo sa však v konaní nepreukázalo, vyplýva, že tieto finančné prostriedky si
chcel nechať a použiť ich ako vlastné.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný svojim konaním, tak ako je
uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku, naplnil všetky zákonné znaky prečinu krádeže
podľa§212ods.1písm.a)Trestnéhozákona,pretohouznalzavinnéhozospáchaniastíhanéhoskutku.

Súd neuveril tak obrane obžalovaného, ktorý svoju vinu od počiatku popieral, pretože obžalovaného z

jeho konania usvedčili všetky vykonané dôkazy, predovšetkým výpoveď poškodeného plne podporená
najmä listinnými dôkazmi, a tiež ďalšími svedeckými výpoveďami.Ako nedôvodnú a účelovú vyhodnotil súd tiež obranu obhajcu prednesenú v jeho záverečnej reči, v rámci
ktorej argumentoval, že konanie obžalovaného nevykazuje znaky prečinu krádeže, a ani iného trestného
činu, nakoľko poškodený v postavení predávajúceho a ďalší účastníci zmluvy po predaji nehnuteľnosti

uzavreli predmetnou kúpnou zmluvou aj zmluvu v prospech tretej osoby podľa § 50 Občianskeho
zákonníka, keď jednak zmluvné strany určili, že časť kúpnej ceny prináleží tretej osobe - obžalovanému,
ktorý vyslovil súhlas, aby medzi ním a dlžníkom, teda kupujúcou stranou podľa zmluvy vznikol právny
vzťah. Tento právny vzťah teda vznikol aj medzi kupujúcou stranou a obžalovaným, keď bolo zmluvne
dojednané, že časť kúpnej ceny bude zaplatená v prospech účtu, ktorého majiteľom je obžalovaný. Stalo

sa to z dôvodu, že poškodený mal v tom čase rôzne splatné dlhy, boli voči nemu vedené rôzne exekučné
konania, a tak isto dlhoval 20.000 eur priamo obžalovanému. Ďalej v tejto súvislosti uviedol, že tým,
že poškodený disponoval platobnou kartou od účtu obžalovaného, sa podľa práva nestal vlastníkom,
ani disponentom tohto účtu. Pre uvedené dôvody potom obžalovaný následne vyjadroval svoju vôľu
zasielaním uvedenej čiastky jednej spoločnosti, pretože týmto spôsobom, keď mal za to, že z vlastného
účtu posiela vlastné peniaze, pretože týmto spôsobom mu vrátil pôžičku poškodený, obžalovaný sám

v postavení dlžníka voči veriteľovi P. Q., tomuto veriteľovi vrátil peniaze.

Účelovosť tejto obrany vidí súd nielen v tom, že argumentáciu o uzavretí údajnej zmluvy v prospech
tretieho - obžalovaného predostrel obhajca až v samotnej záverečnej reči, t.j. na úplnom konci
trestného konania, ale aj v účelovej des-interpretácií obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.2016, z ktorej

obsahu jednoznačne a nepochybne vyplýva, že časť kúpnej ceny vo výške 24.211,87 Eur mala byť
predávajúcemu 1/ (t.j. B. N.) vyplatená na tam určený účet (patriaci obžalovanému). Už zo samotnej tejto
formulácie je evidentné, že išlo o sumu patriacu predávajúcej 1/ a mala byť len uhradená na tam určený
účet, pričom následne došlo k uzavretiu dohody o rozdelení tejto sumy, v zmysle ktorej suma 20.000 Eur
pripadla poškodenému. Z obsahu kúpnej zmluvy, ani následne uzavretej dohody o rozdelení nevyplýva

prejav vôle účastníkov kúpnej zmluvy uzavrieť súčasne zmluvu v prospech tretieho - obžalovaného.
Samotné uvedenie jeho účtu v zmluve ako účtu, na ktorý má dôjsť táto suma, nemožno vykladať ako
uzavretie zmluvy v prospech tretieho – obžalovaného. Meno obžalovaného nie je v kúpnej zmluve, ani
v dohode o rozdelení časti kúpnej ceny nikde uvedené. Z vykonaného dokazovania uzavretie obhajcom
tvrdenej zmluvy v prospech tretieho nevyplynulo a poškodený výslovne poprel, že by akýmkoľvek

spôsobom umožnil obžalovanému disponovať s týmito finančnými prostriedkami na účte, prípadne, že
by mu dal pokyn alebo príkaz na nakladanie s nimi určitým spôsobom, a nikdy ani netvrdil, že by tieto
finančné prostriedky obžalovanému dal, prípadne chcel dať do jeho dispozície. V tejto súvislosti súd
zároveň odkazuje na už vyššie uvedenú argumentáciu súdu k námietkam obhajoby, že suma 20.000 Eur
patrila obžalovanému, nakoľko ju požičal poškodenému, ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú a opätovne ju

už neuvádza. Keďže v konaní nebolo preukázané poskytnutie pôžičky v tejto hodnote obžalovaným pre
poškodeného, potom nemá opodstatnenie ani účelová žiadnym dôkazom nepodložená argumentácia
obhajoby o uzavretí zmluvy v prospech tretej osoby – obžalovaného.

Pokiaľ ide o argumentáciu obhajoby, že na to, aby došlo k naplneniu skutkovej podstaty prečinu

krádeže, musí sa prisvojiť cudzia vec spôsobom jej zmocnenia sa, avšak peniaze vo výške malej škody
20.000 Eur nie sú vo vzťahu k obžalovanému cudzou vecou, keď právnym dôvodom kúpnej zmluvy
o predaji nehnuteľnosti, tieto peniaze nadobudol do svojho výlučného vlastníctva, a preto si tieto peniaze
obžalovaný neprisvojil a neodňal z dispozície poškodeného, ktorému nikdy nepatrili, a teda obžalovaný
nikdy neodňal tieto peniaze z faktickej moci poškodeného, túto súd vyhodnotil taktiež ako nedôvodnú,

a to z dôvodov, ktoré už vyššie uviedol. Súd sa nestotožnil s hodnotením dôkazov prezentovaným
obhajobou a odkazuje na už vyššie vykonané hodnotenie dôkazov súdom. Rovnako odkazuje obhajobu
na podrobné odôvodnenie právnej kvalifikácie skutku ako prečinu krádeže, v ktorom sa súd podrobne
venoval výkladu prisvojenia si cudzej veci zmocnením a naplneniu týchto znakov skutkovej podstaty
konaním obžalovaného v posudzovanom prípade.

Na záver súd uvádza, že vzhľadom na už všetky vyššie uvedené zistenia, hodnotenie dôkazov
uskutočnené súdom a prezentované argumenty k obrane obhajoby sa nestotožnil s tvrdením obhajoby,
že konanie obžalovaného nevykazuje znaky prečinu krádeže.

Pre úplnosť súd výlučne v hypotetickej rovine uvádza, že pokiaľ by aj obžalovaný požičal poškodenému
finančné prostriedky v ním tvrdenej výške (čo však nebolo v tomto konaní preukázané), v žiadnom
prípade by ho to neoprávňovalo previesť bez vedomia, vôle a súhlasu poškodeného jeho finančné
prostriedky podľa vlastného uváženia, pričom je irelevantné, že bol majiteľom dotknutého účtu a mohol sfinančnými prostriedkami na tomto účte ako majiteľ účtu disponovať, pretože vedel, že mu dané finančné
prostriedky nepatria a nie je oprávnený s nimi (ako cudzou vecou) svojvoľne disponovať, aj napriek
tomu, že sa nachádzali na jeho účte. Oprávnenie obžalovaného používať vlastný účet ako majiteľ s

oprávneniami disponenta (ktoré mal v tom čase poškodený) je však obmedzené logicky len na peňažné
prostriedky v jeho vlastníctve, nie vo vlastníctve inej osoby, keď táto druhá osoba, ktorej dané peňažné
prostriedkypatria,neprejavilavôľudarovaťmuich,alebovôľu,abynimiakýmkoľvekspôsobomnakladal.

Záverom súd uvádza, že vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti nebránil ani tzv. materiálny korektív

podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona. Vzhľadom na okolnosti a spôsob spáchania činu a jeho následky,
kde obžalovaný bez vedomia a súhlasu poškodeného, s ktorým bol v priateľskom vzťahu, previedol z
účtu finančné prostriedky poškodeného vo výške 20.000 Eur za účelom splnenia vlastných záväzkov,
čím spôsobil poškodenému škodu vo výške 20.000 Eur, ktorá predstavuje hranicu medzi malou škodou
a väčšou škodou, dospel súd k jednoznačnému záveru, že závažnosť činu je nepochybne vyššia ako
nepatrná.

K výroku o treste:

Vo vzťahu k výroku o treste súd vykonal dokazovanie podľa § 269 Trestného poriadku prečítaním
podstatného obsahu listinných dôkazov – relácii k osobe obžalovaného, pričom zistil nasledujúce

skutočnosti:

Z výsledku lustrácie obžalovaného v registri obyvateľov zo dňa 16.09.2024 mal súd preukázané, že
obžalovaný je v produktívnom veku, slobodný a bezdetný s trvalým pobytom prihláseným na adrese:
D. XX/XX, A. C..

Z výsledku lustrácie obžalovaného v Sociálnej poisťovni, a.s., zo dňa 16.09.2024 súd zistil, že
obžalovaný pracuje od 01.07.2024 ako samostatne zárobkovo činná osoba s vymeriavacím základom
za obdobie júl a august 2024 vo výške 652 Eur. Nie je poberateľom žiadnych dávok sociálneho poistenia.

Z lustrácií obžalovaného v Zbore väzenskej a justičnej stráže, v Centrálnej evidencii správnych deliktov
a priestupkov a v registri trestov zo dňa 16.09.2024 vyplýva, že obžalovaný nemá v týchto evidenciách
žiadne záznamy.

ZlustrácievAgendedopravno-správnychčinnostízodňa16.09.2024vyplýva,žetumáevidovanýjeden

priestupok na úseku cestnej premávky z 19.10.2012 – porušenie všeobecných povinností účastníka
cestnej premávky (§ 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z.), za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške
20 Eur.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,

ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové

alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva aprávom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.

Pri úvahe nad druhom trestu, jeho výškou a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia
§ 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov
a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Ďalej súd vychádzal zo všetkých relevantných

kritérií upravených v § 34 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, z ktorých je povinný pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery vychádzať.

Súd pri ukladaní trestu prihliadal najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy. Pri prečine krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona je trestná

sadzba trestu odňatia slobody určená od 0 do 2 rokov. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd zistil, že u obžalovaného nie je žiadna priťažujúca
okolnosť podľa § 37 Trestného zákona a je u neho daná jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36
písm. j) Trestného zákona, a to, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Súd mohol teda
obžalovanému v zmysle § 212 ods. 1 Trestného zákona ukladať trest odňatia slobody vo výmere od

0 do 2 rokov.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, jeho pomery a doterajší život (kriminálnu a priestupkovú minulosť)
a možnosť jeho nápravy, v tomto smere súd zohľadnil predovšetkým skutočnosť, že obžalovaný mal v
čase skutku len 24 rokov a doposiaľ viedol riadny a usporiadaný život, nedopustil sa žiadnej trestnej

činnosti a pokiaľ ide o priestupkovú minulosť, doposiaľ spáchal len jeden menej závažný priestupok na
úseku cestnej premávky, a to ešte v roku 2012, za ktorý mu bola uložená pokuta 20 Eur.

Pokiaľ ide o spôsob a následky trestného činu, súd uvádza, že obžalovaný sa dopustil prečinu krádeže
takým spôsobom, že najskôr poškodenému, s ktorým mal v tom čase blízky priateľský vzťah, umožnil

používať svoj vlastný účet, platobnú kartu, dal mu aj prístupové hesla k internetbankingu, a potom
ako došla na tento účet väčšia suma finančných prostriedkov z predaja nehnuteľností patriacich
poškodenému a jeho rodinným príslušníkom, majúc vedomosť o tom, že mu tieto finančné prostriedky
nepatria, aj keď boli na jeho účte, ich použil v rozsahu 20.000 Eur podľa vlastného záujmu bez vôle,
vedomia a súhlasu poškodeného tak, že ich previedol na účet spoločnosti jemu známej osoby, čím

poškodenému spôsobil škodu vo výške 20.000 Eur, ktorá výška predstavuje v zmysle Trestného zákona
malú škodu, a zároveň je hranicou medzi malou škodou a škodou väčšou, ktorou je škoda prevyšujúca
sumu 20.000 Eur, kedy by šlo už o naplnenie znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, kde je trestná sadzba už v rozpätí od 1 roka
do 4 rokov. Podľa názoru súdu možno hodnotiť spôsob spáchania trestného činu obžalovaným ako

bezcharakterný a podlý.

Pokiaľ ide o zavinenie, súd prihliadal na to, že obžalovaný konal v priamom úmysle (čo je vysvetlené
vyššie).

Po zohľadnení všetkých týchto okolností súd konštatuje, že miera narušenia osoby obžalovaného je z
kriminálneho hľadiska nízka.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že na obžalovaného je v
rámci tak individuálnej ako i generálnej prevencie trestu nutné pôsobiť trestom odňatia slobody, ktorý sa

nachádza v dolnej polovici do úvahy prichádzajúcej trestnej sadzby (od 0 do 2 rokov), a to v trvaní 6
mesiacov, ktorú výmeru považoval súd za primeranú a zohľadňujúcu nielen skutočnosť, že obžalovaný
doteraz viedol riadny a usporiadaný život, ale aj závažnosť konania, ktorého sa dopustil, a teda aj výšku
spôsobenej škody.

Vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život, prostredie, v ktorom žije a pracuje, ako aj na
okolnosti prípadu (už vyššie špecifikovaný spôsob spáchania stíhaného trestného činu a jeho následok),
dospel súd k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravy obžalovaného, nie je výkon
trestu odňatia slobody nevyhnutný, preto mu jeho výkon za splnenia podmienok § 49 ods. 1 písm. a)Trestného zákona podmienečne odložil s tým, že mu určil skúšobnú dobu podľa § 50 ods. 1 Trestného
zákona v trvaní 12 mesiacov, t.j. na samej dolnej hranici, nakoľko takúto dĺžku trvania skúšobnej
doby považoval vzhľadom na všetky okolnosti prípadu za primeranú a dostatočnú na dosiahnutie

efektívnej ochrany spoločnosti a prevýchovy obžalovaného a predovšetkým na dosiahnutie stavu, aby
si obžalovaný plne uvedomil neprípustnosť takéhoto konania. Počas takto určenej skúšobnej doby bude
mať obžalovaný príležitosť preukázať spoločnosti i súdu svoju nápravu a schopnosť viesť i naďalej
riadny život. Súd neuložil obžalovanému iný alternatívny druh trestu (napr. peňažný trest, trest povinnej
práce, trest domáceho väzenia), nakoľko takýto trest vzhľadom na závažnosť stíhanej trestnej činnosti a

jej následok v podobe spôsobenia škody vo výške 20.000 Eur nepovažoval za dostatočný na dosiahnutie
účelu trestu.

Uložený podmienečný trest odňatia slobody je podľa názoru súdu primeraný, zákonný, spravodlivý a
spôsobilý dosiahnuť účel trestu, nakoľko v sebe obsahujú tak požadovaný prvok represie (zabránenie v
páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu), ako aj prvok

generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného
zákona. Podľa názoru súdu uložený trest zohľadňuje povahu a závažnosť stíhaného trestného činu, ako
aj osobu obžalovaného a jeho doterajší život.

K výroku o náhrade škody:

Poškodený si ako vlastník finančných prostriedkov z predaja nehnuteľností vo výške 20.000 Eur uplatnil
do skončenia vyšetrovania voči obžalovanému nárok na náhradu škody v celkovej výške 20.000 Eur a
žiadal,abysúdvprípadeodsudzujúcehorozsudkuzaviazalobžalovanéhoknáhradeškodyvtejtovýške.
Uplatnený nárok na náhradu škody poškodený uplatnil riadne a včas a aj ho súdu riadne preukázal

príslušnými listinnými dôkazmi. Obžalovaný poškodenému spôsobenú škodu doposiaľ neuhradil.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že obžalovaný sa svojim
vyššie popísaným úmyselným protiprávnym konaním dopustil trestného činu – prečinu krádeže podľa

§ 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého bezprostredným následkom bolo spôsobenie škody
poškodenému vo výške 20.000 Eur, ktorá teda vznikla v príčinnej súvislosti s touto trestnou činnosťou
obžalovaného, a keďže poškodený ním uplatnený nárok na náhradu škody uplatnil riadne a včas a aj
ho riadne preukázal príslušnými listinnými dôkazmi, súd mu tento nárok priznal a obžalovanému uložil
podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť mu spôsobenú škodu vo výške 20.000 Eur.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, spravujúc sa úvahami uvedenými v tomto
odôvodnení, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolanie,ktorémožnopodaťnaOkresnomsúdeDunajskáStredado

15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného
poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie:

prokurátor: pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech i v neprospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Trestného poriadku),obžalovaný: pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1
písm. b), § 308 ods. 2 Trestného poriadku),

príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh: pre
nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného
poriadku),

zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a jeho obhajca: pre nesprávnosť výroku,

ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti
na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v
jeho prospech i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),

poškodený: ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v
neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c) a § 308 ods. 1 Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy (§
311 ods. 1, ods. 4 Trestného poriadku).