Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 57C/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123345407
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kováčová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6123345407.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX C., právne

zast. advokátom JUDr. JCLic. E. B., F., s. r. o., so sídlom Južná trieda 28, IČO: 52858774, proti
žalovanému: Mesto Košice, so sídlom Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00691135, o zaplatenie 5.652,60
eur s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Vierou Kováčovou

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5 652,6 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 5 652,6 eur od 24.05.2023 do zaplatenia a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v miere 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala prostredníctvom právneho zástupcu na OS Banská Bystrica žalobný návrh, ktorým
sa domáhala zaviazania žalovaného k úhrade istiny 5 652,60 eur s prísl., ako aj náhrady trov konania

( sp. zn. 11Up/939/2023 ). Žalobu odôvodnila nasledovne ( body 2 – 7 ) :

2. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. Južné Mesto, obec
G. – H., okr. Košice IV, zapísaných na LV č. XXXXX, parc. KN – E č. XXXX/X, druh pozemku : orná
pôda o výmere 1376 m2,
parc. KN – E D. XXXX/X – orná pôda o výmere 846 m2,
parc. KN – E č. XXXX/X – orná pôda o výmere 430 m2,

parc. KN – E č. XXXX/X – orná pôda o výmere 120 m2,
parc. KN – E č. XXXX/X – orná pôda o výmere 456 m2,
parc. KN – E č. XXXX/X – orná pôda o výmere 748 m2,
parc. KN – E č. XXXX – orná pôda o výmere 4117 m2,
veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne je 1/18 k celku ako vlastník B8, čo predstavuje 471,05 m2.
Spolu celková výmera sa nachádza v areáli kúpaliska Triton a to 8479 m2. Žalovaný Mesto Košice tieto
pozemky užíva na podnikateľské účely, preto je vylúčená aplikácia zák. č. 66/2009 Z. z. Poukázala na

rozhodnutia KS v Košiciach sp. zn. 5Co/136/2021 zo dňa 15. 11. 2022 v tom smere, že kúpalisko Triton
slúži na podnikateľský účel a preto sa na tento prípad nevzťahuje aplikácia zák.č. 66/2009 Z. z.

3. Žalovaný sa bezdôvodne obohacuje na úkor žalobkyne, keďže pozemky užíva bez právneho dôvodu,
bez súhlasu vlastníka, k pozemkom nemá vlastnícky, ani nájomný vzťah.

4. Právne citovala ust. §§ 123, 128, 451 ods. 1, 456 OZ, čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. Tiež poukázala na

rozhodnutie NS SR zo dňa 31. 1. 2001 č. k. 4Cdo/52/2009 a Nález ÚS SR sp. zn. ÚS 237/09.

5. Žalobkyňa si výšku bezdôvodného obohatenia uplatňuje v sume 6 eur/m2 napriek stanovenej v znal.
posudku I. J. č. 7/2021, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu pozemkov na LV č. XXXXX, kat. úz. H. B.,obec G. – H., okr. Košice IV, vo výške 118,28 eur/m2 a nájomné vo výške 9,90 eur/m2 ročne. Žalobkyňa
sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia žalovaným užívanie nehnuteľností, bližšie v odôvodnení
rozsudku špecifikovaný v celkovej výmere 471,05 m2 a to za obdobie od 22. 6. 2021 do 22. 6. 2023

v celkovej sume 5 652,60 eur ( výpočet 471,05 m2 x 6 eur x 2 roky ). Žalobkyňa požaduje aj zákonný
úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 24. 5. 2023, nakoľko predžalobná výzva bola žalovanému
doručená dňa 23. 5. 2023, na ktorú žalovaný nereagoval.

6. Žalobkyňa predložila listinné dôkazy : LV č. XXXXX, kat. úz. H. B., obec G. – H., okr. Košice IV, spolu

s grafickou identifikáciou, rozhodnutie KS Košice sp. zn. 5Co/136/2021 zo dňa 15. 11. 2022, predžalobnú
výzvu s doručenkou, znal. posudok č. 7/2021 znalca Ing. Mateja Špaka, PhD., Mult., upomienku.

7. OS Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 12. 7. 2023 platobný rozkaz, ktorým žalobe
v celom rozsahu vyhovel.

8. Proti platobnému rozkaz podal žalovaný včas odôvodnený odpor a žalobkyňa v zákonom stanovenej
lehote navrhla pokračovanie v konaní na prísl. súde, preto OS Banská Bystrica prípisom zo dňa 23. 1.
2024 postúpil na ďalšie prejednanie predmetnú právnu vec tun. súdu v zmysle § zák. č. 307/2016 Z.
z. o upomínacom konaní.

9. Žalovaný neuznáva žalobkyňou uplatnený nárok, ktorý považuje za premlčaný. Vznesenú námietku
premlčania žalovaný odôvodňuje tým, že na uvedený prípad sa má vzťahovať zák. č. 66/2009 Z.
z. o niektorých opatreniach pri majetkovo-právnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli
z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým
zákonom bolo zriadené zákonné vecné bremeno a to ku dňu účinnosti zákona, t. j. k 1. 7. 2009, pričom

k tomuto dátumu vznikol aj nárok na náhradu za zriadené vecné bremeno, ktoré sa premlčuje v zákonnej
trojročnej premĺčacej lehote a teda aj v prejednávajúcom prípade sa premlčalo. Citoval zák. ust. § 1,
ods. 1, 2 cit. zák. a uviedol, že areál kúpaliska Triton až do prerušenia jeho prevádzky v roku 2018 slúžil
verejnosti na športovo-rekreačné účely v súlade s funkčným využitím, stanoveným územným plánom
Mesta Košice, ktorý územie areálu definuje ako plochu športovo-rekreačného vyššieho vybavenia. Areál

prešiel z majetku SR, spravovaného Správou rekreačných a športových zariadení do majetku Mesta
Košice na základe ust. § 2 ods. 6 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, na ktorý odkazuje zákon
v poznámke pod čiarou č. 1 a teda z dôvodu, že sa jednalo o majetok, ktorý sa nepodarilo vydražiť ani
v opakovanej dražbe podľa zák. č. 427/1990 Zb. Splnenie zákonnej podmienky prechodu majetku zo
štátu na Mesto žalovaný preukazuje Delimitačným protokolom zo dňa 26. 5. 1993.

10. Žalovaný má za to, že z uvedených skutočností vyplýva, že právne vzťahy žalobkyne a žalovaného
týkajúce sa pozemkov v areáli kúpaliska Triton, sa spravujú ust. zák.č. 66/2009 Z. z. Poukázal v tomto
smere aj na dôvodovú správu k zák.č. 66/2009 Z. z. Citoval uznesenia NS SR sp. zn. 8Cdo/17/2019 zo
dňa 30. 11. 2020, v ktorom rozhodnutí sa NS SR zaoberal otázkou poskytovania náhrady za zákonom

zriadené vecné bremeno a to citáciou bodu 43. : „ Ak judikatúra najvyššieho súdu akceptovaná ústavným
súdom dospel k záveru, že právo na náhradu za obmedzenie vlast. práva podľa § 23 ods. 5 zák.
č. 182/1993 Z. z. vzniklo ex lege jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu
účinnosti tohto zákona, nemôže byť tomu inak ani pri zriadení vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zák.
č.66/2009 Z. z. ... „Totožný názor vyslovil najvyšší súd aj v skoršom uznesení sp. zn. 2Cdo/194/2019

zo dňa 26. 8. 2019, proti ktorému bola podaná ústavná sťažnosť a ústavný súd v uznesení sp. zn.
IV.ÚS/539/2020-21 zo dňa 28. 10. 2020 túto sťažnosť odmietol. Vzniesol námietku premlčania. Citoval
ust. § 101 OZ. Žalovaný vzniesol námietku proti uplatnenej výške nároku. Uviedol, že znal. posudok
vypracovaný I. B. J., je oproti posudku, ktorý predkladá on ( posudok č. 59/2009 na Ing. Vladimíra
Závadského ), značne nadhodnotený. Záverom žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

11. Žalovaný predložil Delimitačný protokol o prechode vlastníctva nehnuteľného majetku, majetkových
práv a záväzkov „ kúpaliska Triton „ v Košiciach v zmysle § 2 ods. 6 zák. SNR č. 138/1991 Zb. zo dňa
26. 5. 1993, dôvodovú správu k zák. č. 66/2009 Z. z., stavebné povolenie býv. ONV, odbor výst., Košice
zo dňa 29. 11. 1983, uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/17/2019, uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/194/2018,

uznesenie ÚS SR sp. zn. IV.ÚS/539/2020-21, znal. p. znalca Ing. Vladimíra Závadského č. 59/2019 zo
dňa 30. 12. 2019.12. Súd nariadil pojednávanie na deň 24. 9. 2024. Strany sporu zotrvali na svojej právnej argumentácii,
právny zástupca žalobkyne predložil právoplatný rozsudok tun. súdu sp. zn. K2-24C/10/2021 a KS
v Košiciach sp. zn. 6Co/67/2024, ktorým bol uvedený rozsudok potvrdený. Jedná sa o tú istú žalobkyňu

a tie isté parcely.

13. Na základe predložených listinných dôkazov mal súd ustálený tento skutkový stav, ktorý medzi
stranami sporu nebol sporný.

14. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXXX, kat. úz. H.
B., obec G. – H., okr. Košice IV, v podiele 1/18, pričom z celkovej výmery tam uvedených nehnuteľností
predstavuje jej vlastníctvo 471,05 m2. Nehnuteľnosti, ktorých žalobkyňa je spoluvlastníčkou a sú
zapísané na LV č. XXXXX, kat. úz. H. B., obec G. – H., okr. Košice IV, užíva žalovaný, keďže na týchto
nehnuteľnostiach je vybudované kúpalisko Triton, ktoré delimitačným protokolom o prechode vlastníctva
nehn. majetku, majetkových práv a záväzkov v zmysle § 2 ods. 6 zák. SNR č. 138/1991 Zb. prešlo

z majetku SR, spravovaného správou rekreačných a športových zariadení, do majetku Mesta Košice.

15. Medzi stranami sporu sa stala spornou právna otázka, či na predmetný právny spor sa má aplikovať
zák. č. 66/2009 Z. z., v zmysle ktorého vzniklo zákonné vecné bremeno ku dňu účinnosti zákona, teda
k 1. 7. 2009 a k tomuto dátumu preto aj vznikol nárok na náhradu za zriadené vecné bremeno alebo

vzhľadom nato, že areál kúpaliska Triton je stavba, ktorá slúži na podnikateľské účely a preto sa naň
nevzťahuje zák.č. 66/2009 Z. z. Judikatúra súdov sa posunula v tom smere, že súdy uznali, že kúpalisko
Triton je subjekt, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť, je podnikateľským subjektom a preto návrhu na
vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností žalobkyne bolo vyhovené. Nemôže súd
neprihliadnuť na skoršie rozhodnutie MS Košice u tejto istej žalobkyne proti tomu istému žalovanému,

ktorá sa týka tých istých nehnuteľností ( sp. zn. K2-24C/10/2021 zo dňa 26. 1. 2024), ktoré rozhodnutie
bolo KS v Košiciach sp. zn. 6Co/67/2024 potvrdené, žalobkyni bolo vyhovené.

16. Podľa ust. § 1 ods. 1 - 3 zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom
usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o

zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zák. č. 66/2009 Z.z.), tento zákon upravuje usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku,
ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane
priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len
"pozemok pod stavbou"). Tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov

k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový areál
alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa
osobitného predpisu. Tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom
pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely.

17. Podľa ust. § 4 ods. 1 a 2 zák. č. 66/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto
zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku
pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,
vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych

predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vlastník pozemku pod stavbou
je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav
v príslušnom katastrálnom území.

18. Podľa ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.20. Podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo

výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

21. V súvislosti s nárokom žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za pozemky, ktoré
sa nachádzajú v areáli kúpaliska, použitie zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri
majetkovoprávnomusporiadanípozemkovpodstavbami,ktoréprešlizvlastníctvaštátunaobceavyššie

územné celky, tak ako to navrhoval žalovaný, v danom prípade nie je možné s poukazom na ust. § 1
ods. 3 cit. zákona, podľa ktorého sa tento zákon nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k
pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely.

22. Podnikateľská činnosť je vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku vtedy, keď hlavným účelom
podnikania je dosiahnutie zisku (majetkového prospechu). Podnikateľ teda podniká preto, aby dosiahol

zisk. Z hľadiska posúdenia tohto znaku podnikateľskej činnosti nie je rozhodujúce, či zisk bol skutočne
dosiahnutý. Dôležitý je cieľ podnikateľskej činnosti, teda to, či podnikateľ vyvíjal činnosť s úmyslom
dosiahnuť zisk.

23. Vzhľadom na skutočnosť, že stavba - areál kúpaliska Triton slúžila na podnikateľské účely, nemožno

na pozemky v areáli kúpaliska Triton aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z., teda k týmto pozemkom nevzniklo
vecné bremeno v zmysle cit. zákona v prospech žalovaného. Splnenie zákonných podmienok pre
aplikáciu zákona č. 66/2009 Z.z. sa posudzuje ku dňu 1.7.2009 a keďže k tomuto dňu kúpalisko Triton
bolo stavbou slúžiacou na podnikateľské účely, nevzniklo k pozemkom v jeho areáli zákonné vecné
bremeno v prospech žalovaného.

24. Otázku, či kúpalisko Triton slúžilo na podnikanie, riešil už iný senát Krajského súdu v Košiciach v
skutkovo a právne obdobnej veci inej žalobkyne proti tomu istému žalovanému (rozsudok Krajského
súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/136/2021 zo dňa 15. novembra 2022) a dospel k záveru, že „Kúpaliská,

aj keď vo všeobecnosti slúžia verejnosti, ale odplatne a sú využívané na podnikateľské účely, preto sa
na ne nevzťahuje zákon č. 66/2009 Z.z.. Skutočnosť, že kúpalisko už dlhé roky neslúži svojmu účelu a
nie je využívané, nemôže byť na ujmu žalobkyne“. Potvrdil preto rozsudok v časti, ktorou bolo žalobkyni
priznané bezdôvodné obohatenie za užívanie jej pozemkov v areáli kúpaliska Triton. S vyššie uvedeným
záverom, v zmysle ktorého kúpalisko Triton slúžilo na podnikanie, sa vec prejednávajúci senát stotožnil

z nasledujúcich dôvodov:

25. Podľa ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná
samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku
alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť

registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.

26. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka, podnikateľom podľa tohto zákona je osoba
zapísaná v obchodnom registri.

27. Do obchodného registra sa v zmysle § 27 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka zapisujú obchodné
spoločnosti, ktorými sú aj spoločnosti s ručením obmedzeným v zmysle § 105 a nasl. Obchodného
zákonníka.

28. Podnikateľmi sú osoby zapísané v obchodnom registri (právnické osoby a fyzické osoby) bez ohľadu

na to, či podnikajú alebo sú oprávnené podnikať. Nie je rozhodujúce, či je zápis uskutočnený povinne
alebo dobrovoľne.

29. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, vymedzenie pojmu podnikanie úzko súvisí
s pojmom podnikateľ, lebo podnikanie je definované ako činnosť vykonávaná podnikateľom. Znamená

to, že podnikateľskú činnosť, t.j. podnikať môže len podnikateľ v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného
zákonníka, teda ten, kto je na to oprávnený.30. Podnikaním je podľa Obchodného zákonníka len taká činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ a zároveň
kumulatívne spĺňa všetky znaky, ktoré požaduje zákon, teda tie, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 2
ods. 1 Obchodného zákonníka. Sú to: samostatnosť, sústavnosť, uskutočňovanie vo vlastnom mene,

na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku.

31. Samostatnosť pri výkone podnikateľskej činnosti treba chápať v tom zmysle, že podnikateľ sám
rozhoduje o spôsobe a formách svojej podnikateľskej činnosti, nie je teda podriadený inému subjektu,

ktorého príkazy musí plniť.

32. Sústavnosť podnikania nemožno vykladať reštriktívne, napr. tak, že by malo ísť o nepretržitú
podnikateľskú činnosť. Kritérium sústavnosti spĺňa aj sezónna činnosť, prípadne činnosť, ktorú
podnikateľ na určitý čas preruší a znovu v nej pokračuje. Dôležité je, aby úmyslom podnikateľa bolo
vykonávať túto činnosť opakovane. Požiadavka sústavnosti vylučuje z podnikateľskej činnosti takú

činnosť, ktorá sa vykonáva náhodne, výnimočne, prípadne príležitostne.

33. Podnikateľ koná vo svojom mene vtedy, keď nekoná v mene niekoho iného. Nie je podmienkou, aby
konal osobne, ale osoba, ktorá za neho koná, musí konať v mene podnikateľa. Podnikateľ podniká pod
vlastným menom, keď podniká pod obchodným menom. Obchodným menom obchodnej spoločnosti je

názov, pod ktorým je zapísaná v obchodnom registri.

34. Podnikateľ vykonáva podnikateľskú činnosť na vlastnú zodpovednosť vtedy, keď za jeho
podnikanie nezodpovedá nikto iný. Vlastná zodpovednosť podnikateľa je logickým dôsledkom toho, že
podnikateľská činnosť je vykonávaná samostatne a pod vlastným menom podnikateľa. To znamená, že

konanie podnikateľa zaväzuje jeho samého, a preto podnikateľ musí niesť aj vlastnú zodpovednosť za
porušenie povinností, ktoré na seba prevzal.

35. Podnikateľská činnosť je vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku vtedy, keď hlavným účelom
podnikania je dosiahnutie zisku (majetkového prospechu). Podnikateľ teda podniká preto, aby dosiahol

zisk. Z hľadiska posúdenia tohto znaku podnikateľskej činnosti nie je rozhodujúce, či zisk bol skutočne
dosiahnutý. Dôležitý je cieľ podnikateľskej činnosti, teda to, či podnikateľ vyvíjal činnosť s úmyslom
dosiahnuť zisk. Za zisk možno považovať akýkoľvek majetkový prospech.

36. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec pri výkone samosprávy najmä

zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácii, verejných priestranstiev,
obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok,
pamiatkových území a pamätihodností obce (f), utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob
života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečenie
zdravotnej starostlivosti, na vzdelanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú

kultúru a šport (h), vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia
potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce (k).

37. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že obec môže v záujme zabezpečenia potrieb
obyvateľov obce a rozvoja obce vykonávať aj vlastnú investičnú činnosť a vlastnú podnikateľskú činnosť.

38. Obec môže realizovať podnikateľskú činnosť vo viacerých formách:
a/ podnikanie obce vlastným menom, kedy obec figuruje v pozícii podnikateľa podľa § 2 ods. 2
Obchodného zákonníka; ide o prípady, keď obec vystupuje ako právnická osoba, ktorá podniká najmä
na základe živnostenského oprávnenia,

b/ podnikanie obce prostredníctvom zriadených príspevkových organizácií - príspevková organizácia
obce môže so súhlasom obce vykonávať podnikateľskú činnosť,
c/ podnikanie obce prostredníctvom vlastných (komunálnych) obchodných spoločností - spravidla pôjde
o spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciovú spoločnosť,
d/ podnikanie prostredníctvom vstupu do iných obchodných spoločností - tento spôsob predstavuje

formu podnikania, v rámci ktorej sa obec podieľa účasťou na podnikaní iných subjektov,
e/ spoločné podnikanie s inými právnymi subjektmi,f/ príjmy z prenájmu nehnuteľností - podľa § 4 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
prenájomnehnuteľnostíobceježivnosťou,ibaaksapopriprenájmeposkytujúajinénežzákladnéslužby
spojené s prenájmom,

g/ podnikanie obce prostredníctvom obecného sociálneho podniku.

39. Zákon o obecnom zriadení a ani iný zákon tiež nevylučuje zabezpečenie potrieb obyvateľov obce aj
podnikateľskou činnosťou iných subjektov než samotnej obce, teda prostredníctvom iných podnikateľov.

40. O takýto prípad ide aj v prejednávanom spore, keď síce mesto Košice realizovalo výstavbu kúpaliska
Triton za účelom uspokojovania verejných potrieb (rekreácia a oddych obyvateľov mesta), ale tieto
potreby sa následne zabezpečovali prostredníctvom podnikateľského subjektu - podnikateľa v zmysle
§ 2 ods. 1 písm. a/ Obchodného zákonníka, ktorému nájomnou zmluvou zo dňa 13.09.1994 prenajalo
celý objekt kúpaliska Triton v Košiciach.

41. Mesto Košice teda síce samo kúpalisko nevyužívalo na podnikateľský účel (prenájom nehnuteľnosti
vo vlastníctve obce bez poskytovania iných než základných služieb sa považuje iba za správu vlastného
majetku a nie za podnikanie - viď § 4 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní), ale svoj
majetok (kúpalisko Triton) prenajalo podnikateľskému subjektu (Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice),
ktorý prevádzkoval kúpalisko za účelom dosiahnutia zisku.

42. Vstup na kúpalisko bol podmienený vstupným, ktoré predstavovalo príjem tohto podnikateľského
subjektu - nájomcu a de facto išlo o podnikanie Mestskej časti Košice - Juh, ktorá podnikala
prostredníctvom vlastnej spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej bola jediným spoločníkom.

43. Prenajatý majetok mesta Košice - kúpalisko Triton teda nepochybne bolo využívané na podnikanie
nájomcu - Miestneho podniku služieb, s.r.o. Košice, ktorý je podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 písm. a/
Obchodného zákonníka a z tohto podnikania mal aj príjmy, ako o tom svedčia jeho účtovné závierky za
roky 2013 až 2016, ktoré sú obsahom spisu.

44. Podstatným z hľadiska rozhodnutia vo veci teda bolo posúdenie, či stavba (areál kúpaliska) slúžila na
podnikanie a nemusí ísť pritom o prípad, že stavba je využívaná na podnikanie priamo mestom (obcou,
VÚC), v ktorého vlastníctve sa táto stavba nachádza.

45. Na charaktere podnikateľskej činnosti nemení nič ani tá skutočnosť, že mesto resp. Mestská časť

Košice - Juh poskytovali dotácie na prevádzku tohto kúpaliska, pretože dotácie môžu byť poskytované
aj na podnikateľskú činnosť a tieto dotácie tiež predstavovali v zmysle predložených účtovných závierok
výnosy kúpaliska.

46. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ kúpaliska ako podnikateľ nedosahoval zisk, taktiež

nepreukazuje resp. nevylučuje, že nešlo o prevádzkovanie kúpaliska s podnikateľským účelom.

XX. Činnosť podnikateľa, aj keď sa ňou nedosahuje zisk, neprestáva byť podnikaním, pokiaľ táto napĺňa
všetky znaky podnikania v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako už boli uvedené vyššie.

48. Podnikaním nie je činnosť, ktorej výsledkom musí byť vždy zisk, podstatným je to, či podnikateľ
vyvíjal činnosť s úmyslom dosiahnuť zisk. Podnikanie teda môže byť aj stratové, čo v praktickom živote
je bežným javom.

49. Vzhľadom na skutočnosť, že stavba - areál kúpaliska Triton slúžila na podnikateľské účely, nemožno

na pozemky v areáli kúpaliska Triton aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z., teda k týmto pozemkom nevzniklo
vecné bremeno v zmysle cit. zákona v prospech žalovaného.

50. Žalovaný pozemky v areáli kúpaliska Triton užíva bez právneho dôvodu (bez zmluvy či iného titulu,
oprávňujúceho ho na užívanie), tieto pozemky užíva bezodplatne, čím na úkor žalobkyne ako podielovej

spoluvlastníčky pozemkov v areáli kúpaliska Triton vzniká bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451
Občianskeho zákonníka vo výške obvyklého nájomného, ktoré by uhrádzal, ak by k týmto pozemkom
existoval nájomný vzťah. Toto bezdôvodné obohatenie je žalovaný povinný vydať žalobkyni, na úkor
ktorej sa obohatil.51. Súd pri určení výšky náhrady síce vychádzal zo znal. posudku znalca I. J. zo dňa 30. 1. 2021, ktorý
stanovil nájomné vo výške 9,90 eur/m2. Žalobkyňa napriek znalcom stanoveného nájomného uplatnila

sumu 6 eur/m2. Súd je viazaný návrhom žalobkyne, tak pri stanovení výšky z bezdôvodného obohatenia
vychádzal zo žalobkyňou stanovenej sumy. Znal. posudok znalca Ing. Závadského č. 59/2019 súd
vyhodnotil ako neaktuálny, nemajúci objektívnu výpovednú hodnotu vzhľadom na dátum vypracovania
znal. posudku 30. 12. 2019 a obdobie, za ktoré si žalobkyňa uplatňuje vydanie bezdôvodného
obohatenia, t. j. obdobie od 22. 6. 2021 do 22. 6. 2023. Je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa ponížila

uplatňovanú sumu oproti znal.posudku znalca Ing. Špaka č. 7/2021 na sumu 6 eur/m2, t. j. o 3,90 eur
nižšia uplatnená suma, ako stanovil znalec.

XX. Pri konkurencii znal. posudkov I. J. a I. A., ktoré obe stanovili všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov,
ktoré sú predmetom sporu, je preto potrebné uprednostniť znal.posudok I. J., nakoľko tento bol
vypracovaný ku dňu 30. 1. 2021, pričom predmetom sporu bolo vydanie bezdôvodného obohatenia

za obdobie od 22. 6. 2021 do 22. 6. 2023. Znal. posudok I. J. je preto aktuálnejší a hodnovernejší,
odzrkadľuje hodnotu požadovaného bezdôvodného obohatenia. Súd zvážil, za ktoré obdobie bola
ustálená všeobecná hodnota nájmu a preto posudok I. J. je aktuálnejší.

53. Záverom súd právne uzatvára, že na predmetnú právnu vec nie je právne správne aplikovať

zák. č. 66/2009 Z. z. a keďže medzi stranami sporu nebola uzatvorená nájomná zmluva žalovanému
nesvedčí žiaden právny titul na užívanie sporných nehnuteľností. Súd aplikoval základné ustanovenia
Obč. zákonníka, týkajúce sa vlastníckeho práva.

54. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,

požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

55. Žalobkyňa je obmedzená vo svojom základnom práve užívať vlastnícky jej patriacu nehnuteľnosť.

56. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech, získaný z nepoctivých zdrojov.
57. Podľa § 456 veta prvá OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.

58. S poukazom na zistený skutkový stav a zák. ustanovenia súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
59. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

60. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

61. Súd priznal žalobkyni úroky z omeškania, výšku ktorých stanovuje vo vl. č. 84/1992 Zb. v ust. § 3
tak, že táto je závislá od úrokovej sadzby stanoveej ECB a to k prvému dňu s omeškaním peňažného

dlhu. Predžalobná výzva bola žalovanému doručená 23. 5. 2023, na ktorú nereagoval.

62. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

64. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

65. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, súd s poukazom na vyššie cit. zák.
ustanovenia priznal žalobkyni náhradu trov konania v plnej miere, t.j. v miere 100%.Poučenie:

Podľa § 355 ods. 1 CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
nevylučuje.

Podľa § 356 CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku
a.)vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného
z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia,
b.) pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na
vydanie takéhoto rozhodnutia.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh)

Podľa § 364 CSP rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a.)neboli splnené procesné podmienky
b.)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c.)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d.)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e.)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f.)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

g.)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo
h.)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.