Rozsudok – Majetok – Poriadok vo verejných… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 7, 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 2T/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319011273
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Štanglovičová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2319011273.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Simony Štanglovičovej

a prísediacich sudcov Ing. Silvie Šérikovej a Ing. Eduarda Skupina, v trestnej veci obžalovanej A. B.
a spol., stíhanej pre zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.
októbra 2024 v Galante takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra -

Chrenová,

a

E. F., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom A., E. G. H. XXXX/XX

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h, ž e :

1/ v presne nezistenom čase s už právoplatne odsúdeným B. I. dňa 03.06.2019 v byte v A. J. K. E. G. H.
XXXX/XX sa dohodli, že vylákajú peniaze od B. L. M., o ktorej vedeli, že je staršia a má 67 rokov, pretože
obžalovaný E. F. ju pozná dlhodobo ako svoju susedu, pod legendou kontroly zo sociálnej poisťovne
v súvislosti so starostlivosťou o jej postihnutého syna N. M., nar. XX.XX.XXXX tým, že jej sľúbia pomoc,
aby jej syna neodobrali, nakoľko mali vedomosť, že B. L. M. má zostatok na jej účte č. A. vo výške cca
12.000,- eur, následne obžalovaná A. B., ktorá sa vydávala za zamestnankyňu sociálnej poisťovne, dňa
03.06.2019 v čase o 11:00 hod. navštívila na adrese trvalého pobytu B. L. M., ktorej sľúbila pomoc podľa

predchádzajúcej dohody s obžalovaným E. F. a B. I., preto s ňou B. L. M. išla do pobočky Slovenskej
sporiteľne a.s. v Sládkovičove, kde zo svojho účtu č. A. vybrala hotovosť vo výške 5.000,- eur, peniaze
následne odovzdala obžalovanej A. B., ktorá jej sľúbila, že jej peniaze vráti po vykonaní kontroly, čo
sa nestalo a následne si obžalovaná A. B., obžalovaný E. F. s B. I. peniaze rozdelili, čím B. L. M., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. G. H. XXXX/XX, A., spôsobili škodu vo výške 5.000,- eur,

2/ obžalovaný E. F. dňa 10.05.2019 v poobedňajších hodinách z obývacej izby bytu B. L. M., ktorú

pozná dlhodobo ako svoju susedu a vie, že má 67 rokov, na adrese A., K. E. G. H. XXXX/XX, kam ho
dobrovoľne vpustila poškodená, odcudzil zo sedačky spod vankúša dámsku peňaženku červenej farby
s finančnou hotovosťou vo výške 1.400,- eur, čím B. L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., E. G. XXXX/
XX spôsobil škodu vo výške 1.400,- eur,

3/ obžalovaný E. F. v presne nezistený deň v období mesiaca máj až začiatkom júna roku 2019, pri tom,
ako bol na návšteve v byte u svojej susedy B. L. M. na adrese A., E. G. H. XXXX/XX a ktorú pozná

dlhodoboavie,žemá67rokov,sabezpovoleniaoprávnenejosobyzmocnilkľúčaodmotorovéhovozidla
značky Fiat Panda, EČ: D. a kľúče od garáže so súpisným číslom XXXX nachádzajúcej sa v meste A. J.K. E. G., ktoré kľúče sa nachádzali v dámskej kabelke zavesenej na vešiaku chodby bytu, a to v úmysle
odcudziť motorové vozidlo Fiat Panda, po čom v nezistený deň asi v polovici mesiaca jún 2019 v čase
medzi 08:00 hod. až 09:00 hod. pomocou týchto odcudzených pravých kľúčov odomkol predmetnú garáž

a z jej priestorov odcudzil osobné motorové vozidlo Fiat Panda, čím podľa vyjadrenia poškodenej B. L.
M., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom A., E. G. XXXX/XX jej spôsobil škodu odcudzením vo výške
1.000,- eur,
4/ obžalovaný E. F. dňa 30.05.2019 v presne nezistenom čase na území mesta Sládkovičovo, viedol
ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Fiat Panda, EČ: D., pričom rozhodnutím Okresného dopravného

inšpektorátu Galanta sp. zn. ORPZ-GA-ODI2-424, 508/2018-P zo dňa 22.11.2018, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 12.12.2018 mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
na dobu 24 mesiacov a tiež rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Galanta sp. zn. ORPZ-
GA-ODI2-573/2018-P zo dňa 09.01.2019, právoplatným dňa 29.01.2019 mu bol okrem iného uložený
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov,
5/ obžalovaný E. F. dňa 04.07.2019 v čase o 16:00 hod. v A. na O. ulici viedol ako vodič osobné motorové

vozidlo zn. Fiat Panda, EČ: D., pričom bol zastavený a kontrolovaný hliadkou polície, ktorá pri následnej
kontrole zistila, že vozidlo viedol napriek tomu, že rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu
Galanta sp. ORPZ-GA-ODI2-424,508/2018-P zo dňa 22.11.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
12.12.2018 mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu
24 mesiacov a tiež rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Galanta sp. zn. ORPZ-GA-

ODI2-573/2018-P zo dňa 09.01.2019, právoplatným dňa 29.01.2019 mu bol okrem iného uložený trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov,

t e d a :

obžalovaná A. B., nar. XX.XX.XXXX

v bode 1/

- spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a čin

spáchala na chránenej osobe – osobe vyššieho veku,

obžalovaný E. F., nar. XX.XX.XXXX

v bode 1/

- spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a čin
spáchal na chránenej osobe – osobe vyššieho veku,

v bode 2/

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal na chránenej
osobe – osobe vyššieho veku,

v bode 3/
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal na chránenej

osobe – osobe vyššieho veku,

v bode 4/ a 5/
- maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje
rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti.

č í m s p á c h a l i :

obžalovaná A. B., nar. XX.XX.XXXX

v bode 1/
- zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona účinného od 06.08.2024
s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona účinného od 06.08.2024,obžalovaný E. F., nar. XX.XX.XXXX

v bode 1/
- zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona účinného od 06.08.2024
s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona účinného od 06.08.2024,

v bode 2/
- zločin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno f) Trestného zákona účinného od
06.08.2024 s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona účinného od 06.08.2024,

v bode 3/
- zločin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno f) Trestného zákona účinného od

06.08.2024 s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona účinného od 06.08.2024,

v bode 4/ a 5/

- pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného

zákona účinného od 06.08.2024.

Z a t o i m s ú d u k l a d á :

Obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX

Podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, s použitím § 38 odsek 2, § 36 písmeno
l), § 37 písmeno m), § 41 odsek 1, odsek 2, § 42 odsek 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024,
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 obžalovanú na výkon
uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 súd zrušuje výrok o treste uložený
rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 05.09.2024, sp. zn. 2T/90/2020, právoplatný dňa

09.09.2024, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 ochranné protitoxikomanické
liečenie ambulantnou formou.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 v spojení s § 78 odsek 1 Trestného
zákona účinného od 06.08.2024 ochranný dohľad na 2 (dva) roky.

Podľa § 77 odsek 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 je obžalovaná povinná po prepustení

z výkonu trestu odňatia slobody:
- oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
- osobne sa hlásiť jedenkrát za tri kalendárne mesiace u probačného a mediačného úradníka okresného
súdu v obvode miesta svojho bydliska, pričom prvý krát je tak povinná urobiť do dvoch pracovných dní
po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody,

- vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej B. L.
M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., E. G. XXXX/XX, škodu vo výške 4.369,02 eur.

Obžalovanému E. F., nar. XX.XX.XXXXPodľa § 221 odsek 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, s použitím § 38 odsek 2, § 36 písmeno
l), § 37 písmeno m), § 41 odsek 1, odsek 2, § 42 odsek 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024,
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 obžalovaného na výkon
uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 súd zrušuje výrok o treste uložený

rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 17.03.2021, sp. zn. 9T/6/2021, právoplatný dňa 18.05.2021
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To/36/2021 zo dňa 18.05.2021, ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá každého druhu vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 v spojení s § 78 odsek 1 Trestného
zákona účinného od 06.08.2024 ochranný dohľad na 3 (tri) roky.

Podľa § 77 odsek 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 je obžalovaný povinný po prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody:
- oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
- osobne sa hlásiť jedenkrát za tri kalendárne mesiace u probačného a mediačného úradníka okresného
súdu v obvode miesta svojho bydliska, pričom prvý krát je tak povinný urobiť do dvoch pracovných dní

po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody,
- vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej B. L.
M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., E. G. XXXX/XX, škodu vo výške 4.369,02 eur.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku poškodenej B. L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., E. G.
XXXX/XX, škodu vo výške 1.400,- eur.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta č. 3 Pv 285/19/2202 zo dňa 23.09.2019,

podanej na Okresný súd Galanta dňa 01.10.2019 súd na hlavnom pojednávaní prejednal trestnú vec
obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaná“) a obžalovaného E. F., nar. XX.XX.XXXX
(ďalej len „obžalovaný“).

Obžalovaný E. F. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.02.2020 vyhlásil, že je vinný zo spáchania

všetkých skutkov uvedených v obžalobe. Následne súd prijal vyhlásenie obžalovaného.

Obžalovaná A. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.02.2020 vyhlásila, že je vinná zo spáchania
skutku uvedeného v bode 1. obžaloby. Následne súd prijal vyhlásenie obžalovanej.

Po zmene v zložení senátu obžalovaný E. F. uviedol, že nesúhlasí so zmenou v zložení senátu a žiadal,
aby sa hlavné pojednávanie vykonalo znova. Obžalovaná A. B. súhlasila so zmenou v zložení senátu
a nežiadala, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo znova.

V dôsledku vyhlásenia obžalovaných súd po prijatí ich vyhlásenia o vine vykonal dokazovanie iba vo

vzťahu k výroku o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení, a to výsluchom obžalovaných k ich
osobným a majetkovým pomerom a prečítaním listinných dôkazov.

Z výsluchu obžalovanej A. B. k jej osobným a majetkovým pomerom súd zistil, že obžalovaná je
slobodná, je matkou 6 detí, ako 15 ročná mala prvé dieťa, preto má ukončené len základné vzdelanie,

opatrovala starého otca a vypomáhala rodičom. Je nemajetná, liečená bola na psychiatrii opakovaneaj od závislosti na návykových látkach, drogy užívala od roku 2018 do roku 2020, príležitostne hráva
automaty, alkohol nepožíva, má podanú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. Skutok veľmi ľutuje,
už by to neurobila, avšak nevie to vrátiť späť, keď je človek nafetovaný, tak nerozmýšľa čo robí.

Z výsluchu obžalovaného E. F. k jeho osobným a majetkovým pomerom súd zistil, že obžalovaný je
rozvedený, má dve deti, pred nástupom do výkonu trestu bol zamestnaný v Rakúsku s mesačným
príjmom do 2.000,- eur, je nemajetný, alkohol ani drogy už neužíva. Drogy prestal užívať ešte pred
nástupom do výkonu trestu, automaty nehráva, má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou.

Trestnú činnosť veľmi ľutuje a ďalšiu páchať už nebude.

Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Maroša Uhrina č. 35/2019 vyplynulo, že obžalovaná A. B. je
závislá na omamných a psychotropných látkach, u obžalovanej je v čase jej znaleckého vyšetrenia
prítomná aktívna závislosť na viacerých ilegálnych návykových látkach (najmä heroín, pervitín), neboli
zistené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vyšetrenie duševného stavu, z hľadiska psychiatrického by

bolo u obžalovanej vhodné zrealizovať nariadenie ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou
formou (obžalovaná nie je schopná samostatného nastavenia na abstinenciu a vzhľadom na jej sociálny
status a potrebu zachovania kontinua konzumu drogy s vyhnutím sa odvykaciemu stavu môže
dochádzať aj ku kriminogénnemu konaniu.

Z dodatku č. 1 k znaleckému posudku č. 35/2019 vyplynulo, že v súčasnosti ani po výkone trestu,
ktorý aktuálne obžalovaná A. B. vykonáva, nemá zmysel ukladať jej ochranné liečenie ústavnou formou,
nakoľko sa už dlhšiu dobu nachádza v prebiehajúcom výkone trestu odňatia slobody, z ktorého má mať
výstupvroku2029,apretonakoľkosaaktuálnenachádzavprostredí,ktoréjejbránivprístupekdrogám,
a bude sa v ňom vysoko pravdepodobne nachádzať aj nasledujúce dlhšie obdobie trvať na ochrannom

ústavnom liečení by postrádalo zmysel, pre ktorý bolo ochranné liečenie v roku 2019 navrhované.

K znaleckému posudku č. 35/2019 a k dodatku č. 1 sa vyjadrila obžalovaná, ktorá uviedla, že liečenie
podstupuje v Ústave na výkon trestu odňatia slobody so psychiatričkou, ústavné liečenie si myslí, že
malo byť nariadené ihneď, pretože vzhľadom na odstup času ako uviedol znalec, by nemalo význam.

Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Galante, Odbor kriminálnej polície
ČVS: ORP-326/2-VYS-GA-2019 zo dňa 07.06.2019 bol do konania pribratý znalec MUDr. Maroš Uhrin,
znalec z odboru zdravotníctvo – odvetvie psychiatria.

Zo zápisnice o vydaní veci s fotodokumentáciou č.l. 76-79 vyplynulo, že dňa 04.07.2019 obžalovaný E.
F. po predchádzajúcom poučení dobrovoľne vydal zväzok dvoch kľúčov – kľúč s nápisom Fiat, strieborný
kľúč s nápisom CISA a bezpečnostný kľúč od dverí.

Z potvrdenia o vrátení veci č.l. 81 vyplynulo, že poškodenej B. L. M. boli dňa 04.07.2019 vrátené veci

– zväzok dvoch kľúčov – kľúč s nápisom Fiat a strieborný kľúč s nápisom CISA a bezpečnostný kľúč
od dverí.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu č.l. 83 vyplynulo, že dňa 04.07.2019 od 17:35 hod. do 17:55 hod.
bola vykonaná obhliadka odcudzeného osobného motorového vozidla zn. Fiat Panda, žltej farby, EČ: D..

Zo správy z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava č.l. 638 vyplynulo, že obžalovaný E. F. sa
nachádzal v predmetnom ústave od 07.06.2022, správanie a vystupovanie nebolo vždy na požadovanej
úrovni, vyskytli sa nedostatky v dodržiavaní ústavného poriadku, za čo bol aj disciplinárne potrestaný.
Dňa 28.06.2022 bol premiestnený na ďalší výkon trestu do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody

Želiezovce, kde správanie a vystupovanie bolo bez negatívnych poznatkov, avšak pri premiestnení
do ústavu Bratislava z dôvodu súdnych pojednávaní správanie nebolo vždy na požadovanej úrovni,
mal negatívny zápis za nedodržiavanie poriadku a čistoty a vyskytli sa u neho znaky manipulácie,
kedy neodoberal stravu a snažil sa docieliť svojich požiadaviek. Medzi spolu odsúdenými konflikty
nevyvolával, disciplinárne odmenený nebol, bol jeden krát disciplinárne potrestaný a to 19.06.2022

pokarhaním za nešetrné zaobchádzanie s majetkom. Pracovne zaradený nebol z dôvodu nedostatku
pre neho vhodných pracovných príležitostí.Zo správy z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra - Chrenová č.l. 641 vyplynulo, že obžalovaná
bola dodaná do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov 07.05.2020,
kde sa u nej vyskytli problémy psychického charakteru súvisiace s adaptáciou, vzhľadom k čomu bola

v období od 08.05.2020 do 19.05.2020 premiestnená a hospitalizovaná v Nemocnici pre obvinených
a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trenčín, po návrate späť do ústavu správanie
a vystupovanie obžalovanej nebolo na požadovanej úrovni, opakovane bolo zaznamenané porušovanie
ústavného poriadku, týkajúce sa nadväzovania nedovolených kontaktov a jeden negatívny poznatok
týkajúci sa porušenia zákazu fajčiť mimo vyhradených priestorov, konflikty nevyvoláva. Do Ústavu na

výkon trestu Nitra – Chrenová k ďalšiemu výkonu trestu bola premiestnená 27.04.2021, adaptácia
na podmienky výkonu trestu prebiehala s problémami, správanie sa však podarilo skorigovať do
požadovanej podoby, k príslušníkom vystupuje slušne, s rešpektom, príkazy a nariadenia plní, bola
dva krát pracovne zaradená, v oboch prípadoch vyradená zo zdravotných dôvodov, počas doterajšieho
výkonu trestu odňatia slobody disciplinárne potrestaná nebola, bola trikrát disciplinárne odmenená.

Zo zápisnice o vydaní veci č.l. 157 vyplynulo, že obžalovaná dňa 04.06.2019 po predchádzajúcom
poučení dobrovoľne vydala finančnú hotovosť vo výške 178,38 eur.

Zo zápisnice o vydaní veci čl.l. 158 vyplynulo, že B. I. po predchádzajúcom poučení dňa 04.06.2019
dobrovoľne vydal finančnú hotovosť vo výške 452,60 eur.

Z potvrdenia o vrátení veci č.l. 161 vyplynulo, že poškodená B. L. M. dňa 24.06.2019 prevzala finančnú
hotovosť vo výške 452,60 eur a 178,38 eur, spolu vo výške 630,98 eur.

Z podstatného obsahu spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/89/2020 súd zistil, že trestným

rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 22.04.2020, sp. zn. 0T/89/2020, právoplatný dňa 22.04.2020
a doručený obžalovanej dňa 22.04.2020 bola obžalovaná A. B. uznaná za vinnú z prečinu krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, pričom skutok bol spáchaný dňa 20.04.2020 a bol jej uložený
trest povinnej práce vo výmere 150 hodín.

Z podstatného obsahu spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 9T/6/2021 súd zistil, že obžalovaný
E. F. trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 26.01.2021, sp. zn. 9T/6/2021, doručený
obžalovanému dňa 02.02.2021 uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona, skutok bol spáchaný dňa 03.11.2020 a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 1 rok so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženiaakoajtrestprepadnutiavecí.NáslednebolobžalovanýrozsudkomOkresnéhosúduGalantazo
dňa 17.03.2021, sp. zn. 9T/6/2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.05.2021,
sp. zn. 3To/36/2021 uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
a bol mu uložený okrem iného nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením na
jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Uznesenie o vznesení obvinenia

bolo obžalovanému oznámené dňa 04.11.2020.

Z podstatného obsahu spisu Okresného súdu Bratislava II. sp. zn. 0T/197/2022 súd zistil, že obžalovaný
E. F. bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 07.06.2022, sp. zn. 0T/197/2022,
právoplatný a doručený obžalovanému dňa 07.06.2022 uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa §

212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorý skutok bol spáchaný dňa 04.06.2022 a bol
mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením na jeho výkon do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a trest zákazu pobytu na území mesta Bratislava
na 3 roky. Uznesenie o vznesení obvinenia bolo obžalovanému oznámené dňa 04.06.2022.

Z podstatného obsahu spisu Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 1T/57/2022 súd zistil, že obžalovaný
E. F. bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 07.12.2022, sp. zn. 1T/57/2022,
právoplatný dňa 03.04.2023, doručený obžalovanému dňa 03.04.2023 uznaný za vinného z prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorý skutok bol spáchaný dňa
05.02.2022 a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením na jeho výkon

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia za súčasného zrušenia výroku o treste, ktorý
bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 07.06.2022, sp. zn. 0T/197/2022.
Uznesenie o vznesení obvinenia bolo obžalovanému oznámené dňa 27.06.2022.Z aktuálneho odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaná bola doposiaľ 19 krát súdne trestaná
prevažne za majetkovú trestnú činnosť, v štyroch prípadoch sa na ňu hľadí, akoby odsúdená nebola,
naposledy bola odsúdená rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 03.02.2021, sp. zn. 2T/90/2020,

právoplatný dňa 06.04.2021.

Z aktuálneho výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaná
v minulosti spáchala dva priestupky proti majetku.

Z aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 19 krát súdne
trestaný, prevažne za majetkovú trestnú činnosť, v dvoch prípadoch sa na neho hľadí, akoby odsúdený
nebol, naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 07.12.2022,
sp. zn. 1T/57/2022, právoplatný dňa 03.04.2023.

Z aktuálneho výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaný

sa doposiaľ dopustil 11 priestupkov prevažne proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky ale aj proti
majetku.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 23.09.2021, sp. zn. 5T/42/2012 bol obžalovaný E.
F. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a) s poukazom

na § 138 písmeno a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 trestného zákona v súbehu
s prečinom kupliarstva podľa § 367 odsek 1, odsek 2 s poukazom na § 138 písmeno d) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a bolo mu upustené od uloženia súhrnného trestu.

Z podstatného obsahu spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/90/2020 súd zistil, že rozsudkom

Okresného súdu Galanta zo dňa 03.02.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa
06.04.2021, sp. zn. 3To/26/2021 bola obžalovaná uznaná za vinnú v bode 1/ z zločinu krádeže podľa §
212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. b), písm. f) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f) a § 139
ods. 1 písm. e) Trestného zákona, v bode 2/ z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1
Trestného zákona v súbehu so zločinom krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. f) Trestného

zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a v bode 3/ z prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. k) Trestného zákona a bol jej uložený za skutok v bode
1/ nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia a za skutky v bode 2/ a 3/ súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 4 roky a 6 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia za súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Galanta
sp. zn. 0T/89/2020 zo dňa 22.04.2020, právoplatný dňa 22.04.2020 ako i ochranný dohľad na 1 rok,
pričom skutok v bode 1/ bol spáchaný dňa 05.05.2020, skutok v bode 2/ bol spáchaný dňa 06.03.2020
a skutok v bode 3/ bol spáchaný dňa 07.09.2019.

Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 05.09.2024, sp. zn. 2T/90/2020, právoplatný dňa
09.09.2020 bol zrušený výrok o treste za skutok v bode 2/ a 3/ uložený rozsudkom Okresného súdu
Galanta sp. zn. 2T/90/2020 zo dňa 03.02.2021, právoplatný dňa 06.04.2021 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave sp. Zn. 3To/26/2021 zo dňa 06.04.2021 a obžalovanej bol s poukazom na
právoplatný výrok o vine uložený úhrnný trest odňatia vo výmere 18 mesiacov, so zaradením na jeho

výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a zároveň bolo rozhodnuté, že sa už
vykonaný trest uložený týmto rozsudkom zrušeného rozsudku započítava do výkonu týmto rozsudkom
uloženého trestu.

Trestnosť činu súd posudzoval a trest ukladal podľa zákona účinného v čase vyhlásenia rozsudku,

nakoľko tento bol pre obžalovaných najmä s ohľadom na aktuálnu výšku trestných sadzieb priaznivejší.
Napriek súdom prijatému vyhláseniu o vine súd konanie obžalovaných kvalifikoval podľa priaznivejšej
právnej úpravy, a to vo vzťahu k obžalovanej A. B. v bode 1. ako zločin podvodu podľa § 221 odsek 1,
odsek 3 písmeno d) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno
e) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona

účinného od 06.08.2024 a vo vzťahu k obžalovanému E. F. v bode 1. ako zločin podvodu podľa § 221
odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s poukazom na § 139 odsek 1
písmeno e) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona účinného od 06.08.2024, v bode 2/ ako zločin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), odsek3 písmeno f) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e)
Trestného zákona účinného od 06.08.2024, v bode 3/ ako zločin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno
a),odsek3písmenof)Trestnéhozákonaúčinnéhood06.08.2024spoukazomna§139odsek1písmeno

e) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 a v bode 4/ a 5/ ako pokračovací prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s
poukazom na novelu Trestného zákona. Uvedomujúc si, že súd je viazaný prijatým vyhlásením aj čo do
právnej kvalifikácie skutku, obžalovaných uznal za vinných ako už bolo vyššie uvedené vyššie, nakoľko
takáto právna kvalifikácia bola pre obžalovaných priaznivejšia.

Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Podľa
čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Uvedené ustanovenie Ústavy SR
bolo prevzaté aj do Trestného zákona v ustanovení § 2 odsek 1.

Vyhlásenie obžalovaného a jeho prijatie zo strany súdu je tak silou Ústavy SR prelomené práve vyššie
uvedeným článkom Ústavy SR. Súd tak bez ohľadu na prijaté vyhlásenie obžalovaného nemôže v
situácii, ktorá mu je prikazovaná Ústavou SR ako nadzákonným predpisom uznať obžalovaného za
vinného v zmysle právnej kvalifikácie skutku v stave prijatého vyhlásenia (a v rámci prijatej trestnej

sadzby), nakoľko neskorší zákon je pre páchateľa priaznivejší, keďže podľa neho skutok už nie je vôbec
trestným činom - prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona. Súdu
teda prelomenie prijatého vyhlásenia prikazuje priamo Ústava SR a akékoľvek odkazy na ustanovenia
Trestného poriadku týkajúce sa prijatého vyhlásenia by boli len odkazmi na podústavné predpisy, ktoré
nedosahujú silu Ústavy SR.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vo vzťahu k obžalovanej A. B. súd prihliadol najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu,
najmä na úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa

o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd
skúmal pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U obžalovanej vzhliadol poľahčujúcu okolnosť v
zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že sa priznala k spáchaniu trestného činu a jeho spáchanie
úprimne oľutovala a zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť a to podľa § 37 písm. m) Trestného zákona,
že bola už za trestný čin odsúdená. Súd pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby uvedenej v

ustanovení § 221 odsek 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 v rozpätí 2 až 8 rokov. Trest
ukladal ako trest súhrnný podľa zásad na uloženie úhrnného trestu, keďže sa obžalovaná trestného
činu dopustila skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jej trestný čin
(rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/90/2020). Vzhľadom na skutočnosť, že súd ukladal trest
za viac trestných činov, z ktorých jeden bol zločin, zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby trestného činu

z nich najprísnejšie trestného (zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona)
o jednu tretinu a trest ukladal v takto modifikovanej trestnej sadzbe 2 roky až 10 rokov a 8 mesiacov.
Z dôvodu aplikácie tzv. asperačnej zásady už súd nepriznal obžalovanej priťažujúcu okolnosť v zmysle
§ 37 písmeno h) Trestného zákona, teda že spáchala viac trestných činov, a to z nasledujúcich dôvodov.
Podľa § 38 ods. 1 Trestného zákona na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno

prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie
trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje
použitie vyššej trestnej sadzby. Aplikáciu ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona možno jednoznačne
kvalifikovať ako okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Aplikáciou ustanovenia § 41
ods. 2 Trestného zákona prišlo k zmene (zvýšeniu) trestnej sadzby, a to zvýšení hornej hranice trestnej

sadzby trestu odňatia slobody o jednu tretinu. Z tohto dôvodu (zvýšenia trestnej sadzby) nemožno na
spáchanie viacerých trestných činov prihliadnuť aj ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h)
Trestného zákona. Ustanovenie § 38 ods. 1 Trestného zákona nerozlišuje medzi zvýšením hornej a
dolnej sadzby trestu odňatia slobody, ale vychádza len zo sprísnenia sadzby trestu odňatia slobody po
aplikácii príslušného hmotnoprávneho ustanovenia (v tomto prípade § 41 ods. 2 Trestného zákona).

Obžalovanej uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, teda pri spodnej hranici upravenej
trestnej sadzby, pričom prihliadol najmä na obžalovanou učinené vyhlásenie o vine, priznanie sa
obžalovanej k trestnej činnosti a jej úprimné oľutovanie. Na druhej strane však bolo potrebné prihliadnuť
aj na mnohosť a závažnosť trestnej činnosti ako aj na kriminálnu minulosť obžalovanej, u ktorej zvykonaného dokazovania vyplynulo, že doposiaľ uložené a vykonané tresty nemali na obžalovanú
dostatočný prevýchovný účinok, keďže v páchaní trestnej činnosti pokračovala. Z uvedeného dôvodu
nebolomožnéuložiťobžalovanejaninapriekjejvyhláseniuovinetrestnasamotnejdolnejhranicitrestnej

sadzby, či dokonca pod jej dolnú hranicu.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery je v rámci zásad ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona
dôležité najmä zistiť a vyhodnotiť možnosti nápravy páchateľa trestného činu. V prejednávanej trestnej
veci je pritom jednoznačne preukázané, že tieto možnosti nápravy sú u obžalovanej podstatne sťažené.

Vyplývatozjejdoterajšejtrestnejhistórie,zktorejjeakoužbolouvedenézrejmé,žeobžalovanávdanom
prípade v podstate úplne „odignoroval“ zmysel podmienečného ako aj nepodmienečného trestu, sankcie
za priestupok, keď v prejednávanej trestnej veci sa opätovne dopustila druhovo rovnakej – majetkovej
trestnej činnosti z čoho vyplýva, že predchádzajúce podmienečné, resp. nepodmienečné tresty odňatia
slobody na ňu nemali žiaden resocializačný účinok.

Trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu Trestného zákona, má pôsobiť výchovne na páchateľa
s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, na ostatných členov spoločnosti, v čom sa prejavuje prvok generálnej
prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa takto
uskutočňuje prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne

v každom treste, pričom pri ukladaní trestu je potrebné mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru
medzi trestnou represiou a prevenciou, v treste má byť obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci

hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosť jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k
spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosť jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na
základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu a pri náležitom zhodnotení osoby
páchateľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, z hľadiska potrieb prevýchovy obžalovanej, ale tiež ochrany
spoločnosti jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo vyššej výmere, ako je spodná
hranica trestnej sadzby, zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje
v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, pričom takýto

trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 33a a § 34 Trestného zákona a súčasne i
z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.

Obžalovaná by si mala uvedomiť, že pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne
hodnotenie činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nielen v závislosti od samotnej závažnosti činu,

ale i osobných pomerov obžalovanej osoby, ktoré sú rovnocennými právnymi skutočnosťami a tiež
rozhodujúcimi kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu účelu trestu prispieva
tiež aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza
verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia
verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúci takýto druh

trestnej činnosti.

Rešpektujúc všetky tieto hľadiská považuje súd trest odňatia slobody vo výmere 3 roky nepodmienečne,
za zákonný, spravodlivý a primeraný tak závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ako aj k osobnostným
charakteristikámobžalovanej,možnostiamjejnápravyaprevýchovy.Taktouloženýtresttedazodpovedá

požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie.

Výkon trestu odňatia slobody nebolo možné podmienečne odložiť a nebolo možné ukladať ani žiaden z
alternatívnych trestov, pretože rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 05.09.2024 2T/90/2020 bol
obžalovanej uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom súhrnný trest nesmie byť miernejší,

ako trest uložený skorším rozsudkom a tiež platí, že nepodmienečný trest odňatia slobody je vždy
prísnejšíakotrestpodmienečnýazároveňžealternatívnytrest,resp.trestnespojenýsujmounaosobnej
slobode je vždy miernejší ako trest odňatia slobody.Obžalovanú súd na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bola vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin.

Z dôvodu ukladania súhrnného trestu súd obligatórne zrušil výrok o treste uložený rozsudkom
Okresného súdu Galanta zo dňa 05.09.2024, sp. zn. 2T/90/2020, právoplatný dňa 05.09.2020, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Obžalovanej súd ukladal aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, pretože z
vykonaného znaleckého dokazovania s poukazom na znalecký posudok MUDr. Maroša Uhrina č.
35/2019 vyplynulo, že sa obžalovaná trestného činu dopustila v dôsledku závislosti od návykovej látky.
S poukazom na dodatok k znaleckému posudku dodatku č. 1 k znaleckému posudku č. 35/2019 ukladal
ochranné liečenie vo forme ambulantnej, nakoľko sa znalec vyjadril, že ústavná forma ochranného

liečenia už v danom čase nemá zmysel.

Obžalovanej súd uložil aj ochranný dohľad na dva roky ako páchateľke zločinu, pretože vzhľadom
na osobu obžalovanej najmä s prihliadnutím na jej doterajší spôsob života sa nedá očakávať, že po
prepustení z výkonu trestu povedie riadny život a v rámci ochranného dohľadu jej uložil aj povinnosť

oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť u
probačného a mediačného úradníka vo vymedzených intervaloch a vopred oznamovať vzdialenie sa z
miesta bydliska, vo svojom súhrne smerujúce k tomu, aby po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
viedla riadny život.

Zároveň súd obžalovanú zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej spôsobenú škodu a to
vo výške 4.369,02 eur, nakoľko výška škody je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku,
ktorým bola obžalovaná uznaná za vinnú, táto vyplynula aj z vykonaného dokazovania, pričom súd
zohľadnil finančnú čiastku, ktorá bola poškodenej v rámci trestného konania vrátená.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vo vzťahu k obžalovanému E. F. súd prihliadol najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu,
najmä na úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa
o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd

skúmal pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. U obžalovaného vzhliadol poľahčujúcu okolnosť
v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že sa priznal k spáchaniu trestných činov a ich spáchanie
úprimne oľutoval a zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť a to podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že už
bol za trestný čin odsúdený. Súd pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby uvedenej v ustanovení
§ 221 odsek 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 v rozpätí 2 až 8 rokov. Trest ukladal ako

trest súhrnný podľa zásad na uloženie úhrnného trestu, keďže sa obžalovaný trestného činu dopustil
skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jej trestný čin, resp. ako
mu bol doručený trestný rozkaz (trestný rozkaz Okresného súdu Galanta zo dňa 26.01.2021, sp. zn.
9T/6/2021, doručený obžalovanému dňa 02.02.2021). Vzhľadom na skutočnosť, že súd ukladal trest
za viac trestných činov, z ktorých jeden bol zločin, zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby trestného činu

z nich najprísnejšie trestného (zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona)
o jednu tretinu a trest ukladal v takto modifikovanej trestnej sadzbe 2 roky až 10 rokov a 8 mesiacov.
Zdôvoduaplikácietzv.asperačnejzásadyužsúdnepriznalobžalovanémupriťažujúcuokolnosťvzmysle
§ 37 písmeno h) Trestného zákona, teda že spáchal viac trestných činov, a to z nasledujúcich dôvodov.
Podľa § 38 ods. 1 Trestného zákona na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno

prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie
trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje
použitie vyššej trestnej sadzby. Aplikáciu ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona možno jednoznačne
kvalifikovať ako okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Aplikáciou ustanovenia §
41 ods. 2 Trestného zákona prišlo k zmene (zvýšeniu) trestnej sadzby, a to zvýšení hornej hranice

trestnej sadzby trestu odňatia slobody o jednu tretinu. Z tohto dôvodu (zvýšenia trestnej sadzby)
nemožno na spáchanie viacerých trestných činov prihliadnuť aj ako na priťažujúcu okolnosť podľa §
37 písm. h) Trestného zákona. Ustanovenie § 38 ods. 1 Trestného zákona nerozlišuje medzi zvýšením
hornej a dolnej sadzby trestu odňatia slobody, ale vychádza len zo sprísnenia sadzby trestu odňatiaslobody po aplikácii príslušného hmotnoprávneho ustanovenia (v tomto prípade § 41 ods. 2 Trestného
zákona). Obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, teda pri spodnej hranici
upravenej trestnej sadzby, pričom prihliadol najmä na obžalovaným učinené vyhlásenie o vine, priznanie

sa obžalovaného k trestnej činnosti a jej úprimné oľutovanie. Na druhej strane však bolo potrebné
prihliadnuť aj na mnohosť a závažnosť ním spáchanej trestnej činnosti ako aj na kriminálnu minulosť
obžalovaného, u ktorého z vykonaného dokazovania vyplynulo, že doposiaľ uložené a vykonané tresty
nemali na obžalovaného dostatočný prevýchovný účinok, keďže v páchaní trestnej činnosti pokračoval
aj naďalej. Z uvedeného dôvodu nebolo možné uložiť obžalovanému ani napriek jeho vyhláseniu o vine

trest na dolnej hranici trestnej sadzby, či dokonca pod dolnú hranicu.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery je v rámci zásad ukladania trestov podľa § 34 Trestného
zákona dôležité najmä zistiť a vyhodnotiť možnosti nápravy páchateľa trestného činu. V prejednávanej
trestnej veci je pritom jednoznačne preukázané, že tieto možnosti nápravy sú u obžalovaného
podstatne sťažené. Vyplýva to z jeho doterajšej trestnej histórie, z ktorej je ako už bolo uvedené

zrejmé, že obžalovaný v danom prípade v podstate úplne „odignoroval“ zmysel podmienečného ako aj
nepodmienečného trestu, sankcie za priestupok, keď v prejednávanej trestnej veci sa opätovne dopustil
aj druhovo rovnakej – majetkovej trestnej činnosti z čoho vyplýva, že predchádzajúce podmienečné,
resp. i nepodmienečné tresty odňatia slobody na neho nemali žiaden resocializačný účinok.

Trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu Trestného zákona, má pôsobiť výchovne na páchateľa
s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, na ostatných členov spoločnosti, v čom sa prejavuje prvok generálnej
prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa takto
uskutočňuje prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne

v každom treste, pričom pri ukladaní trestu je potrebné mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru
medzi trestnou represiou a prevenciou, v treste má byť obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci

hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosť jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k
spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosť jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na
základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu a pri náležitom zhodnotení osoby
páchateľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, z hľadiska potrieb prevýchovy obžalovaného ale tiež ochrany
spoločnosti jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo vyššej výmere, ako je spodná
hranica trestnej sadzby, zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje
v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, pričom takýto

trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 33a a § 34 Trestného zákona a súčasne i
z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.

Obžalovanýbysimaluvedomiť,žepretrestjecharakteristické,žejesnímspojenénegatívnehodnotenie
činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nielen v závislosti od samotnej závažnosti činu, ale i osobných

pomerov obžalovanej osoby, ktoré sú rovnocennými právnymi skutočnosťami a tiež rozhodujúcimi
kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu účelu trestu prispieva tiež aj jeho
preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza verejnosť od
páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti
o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúci takýto druh trestnej

činnosti.

Rešpektujúc všetky tieto hľadiská považuje súd trest odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením
na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia ukladaný obžalovanému za
zákonný, spravodlivý a primeraný tak závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ako aj k osobnostným

charakteristikám obžalovaného, možnostiam jeho nápravy a prevýchovy. Takto uložený trest teda
zodpovedá požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie.Výkon trestu odňatia slobody nebolo možné podmienečne odložiť a nebolo možné ukladať ani žiaden
z alternatívnych trestov, pretože rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 17.03.2021, sp. zn.
9T/6/2021 bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom súhrnný trest

nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom a tiež platí, že nepodmienečný trest odňatia
slobody je vždy prísnejší ako trest podmienečný a zároveň že alternatívny trest, resp. trest nespojený s
ujmou na osobnej slobode je vždy miernejší ako trest odňatia slobody.

Obžalovaného súd na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Z dôvodu ukladania súhrnného trestu súd obligatórne zrušil výrok o treste uložený rozsudkom
Okresného súdu Galanta zo dňa 17.03.2021, sp. zn. 9T/6/2021, právoplatný dňa 18.05.2021 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.05.2021, sp. zn. 3To/36/2021, ako aj všetky ďalšie

rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Obžalovanému súd ukladal aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, pretože sa trestného činu
v bode 4/ a 5/ dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla. Trestná sadzba pri treste zákazu

činnosti je 1 až 10 rokov. S ohľadom na osobu obžalovaného, jeho trestnú minulosť mu súd uložil trest
zákazu činnosti vo výmere 3 roky, teda v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, pričom
prihliadol aj na obžalovaným učinené a súdom prijaté vyhlásenie o vine.

Obžalovanému súd uložil aj ochranný dohľad na tri roky ako páchateľovi zločinu, pretože vzhľadom na

osobu obžalovaného najmä s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob života sa nedá očakávať, že po
prepustení z výkonu trestu povedie riadny život a v rámci ochranného dohľadu mu uložil aj povinnosť
oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť u
probačného a mediačného úradníka vo vymedzených intervaloch a vopred oznamovať vzdialenie sa z
miesta bydliska, vo svojom súhrne smerujúce k tomu, aby po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody

viedol riadny život. Navyše, obžalovaný už bol v minulosti najmenej dva krát odsúdený za trestný čin
krádeže a súd mu znovu ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody.

Zároveň súd obžalovaného zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej spôsobenú škodu
a to vo výške 4.369,02 eur, nakoľko výška škody je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku

rozsudku (bod 1/ rozsudku), ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, táto vyplynula aj z vykonaného
dokazovania, pričom súd zohľadnil finančnú čiastku, ktorá bola poškodenej v rámci trestného konania
vrátená.

Samostatným výrokom súd zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej škodu vo výške 1.400,- eur,

nakoľko výška škody je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku (bod 2/ rozsudku),
ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného a táto vyplynula aj z vykonaného dokazovania.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Tento rozsudok bol prijatý senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný
súd Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd

v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolaniemožno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne
vzdal.