Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2024

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624201240
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2024:7624201240.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcu: A. B. C.,

trvale bytom D. B. XXXX/XX, E. proti žalovanému: F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/X,
H., zastúpený: JUDr. Ľubomíra Bašistová Virová, advokátka so sídlom Zimná 62, Spišská Nová Ves, o
určenie vlastníckeho práva a zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.03.2024 sa žalobca domáhal potvrdenia jeho

vlastníckeho práva k podielu 1/3 parcely CKN č. 140 na liste vlastníctve č. 417 o ploche 155 m2 na
základe dedičského rozhodnutia č. D 995/90 zo dňa 07.03.1991 a umiestnenie odčlenenej 1/3 parcely
CKN č. 140 na liste vlastníctva č. XXX k susediacej parcele žalobcu na liste vlastníctva č. XXX, parcele
č. 131 podľa priloženého geometrického plánu.

2. V žalobe a doplnení žaloby zo dňa 09.04.2024 uviedol, že žiada o potvrdenie vlastníctva získaného
na základe dedičského rozhodnutia D 995/90, ktoré je právoplatné a žiadna strana ho nenapadla. Na

základe rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 19.01.1994 vo veci sp. zn. 10C/681/1993
nadobudol merito žaloby F. C. st.. Ten v konaní nepreukázal žiaden právny nárok voči žalobcovi,
keď zdedil s ním podiel 1/3 parcely CKN č. 140. Žalobca až v roku 2023 zistil, že bol účastníkom
uvedeného konania. Nemohlo ísť ani o vydržanie, keďže predmetom dedičského konania v roku 1991
bol majetok F. C. a I. C.. V roku 2011 F. C. st. získaný podiel daroval svojmu synovi F. C. ml.. V súdnom
konaní sp. zn. 10C/681/1993 boli upreté jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Z neznámych
dôvodov neobdŕžal ani rozhodnutie v dedičskom konaní. Okrem priznania vlastníckych práv požaduje

umiestnenie predmetnej parcely vedľa jeho pozemku.

3. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 18.10.2024 žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol,
že je podľa aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie I. J. výlučným vlastníkom
parcely CKN č. 140. Uvedenú parcelu nadobudol v roku 2011 na základe darovacej zmluvy. Na
základe dedičského rozhodnutia D 995/90 po nebohej F. C., matky žalobcu, nadobudli deti poručiteľky
k nehnuteľnostiam, každé spoluvlastnícky podiel 1/3 v pomere k celku. Rozsudkom Okresného súdu

v Spišskej Novej Vsi zo dňa 19.01.1994 v konaní sp. zn. 10C/681/1993 nadobudol F. C. st. (otec
žalovaného) parcelu CKN č. 140 do svojho výlučného vlastníctva. F. C. st. neskôr daroval žalovanému
na základe spomínanej vyššie uvedenej darovacej zmluvy parcelu CKN č. 140 do výlučného vlastníctva,
od kedy ju aj dobromyseľne užíva ako výlučný vlastník. Návrh žalobcu na rozhodnutie vo veci samejje zmätočný a nevykonateľný a už len z uvedeného dôvodu je potrebné žalobu zamietnuť. Žalobca, ak
sa o konaní dozvedel v roku 2023, mohol iniciovať obnovu konania za splnenia všetkých podmienok.
RozsudokOkresnéhosúduvSpišskejNovejVsi,sp.zn.10C/681/1991zodňa19.01.1994jeprávoplatný

a súdy sú týmto rozhodnutím viazané. Žalovaný má pochybností, aby súd rozhodol v rozpore so
zákonom, a aby tak uprel akékoľvek práva žalobcu na spravodlivý proces, čo doposiaľ ani v tomto konaní
žalobca nepreukázal. Zároveň došlo k prevodu vlastníckeho práva k uvedenej parcele CKN č. 140 v
celosti z F. C., st. na žalovaného, ktorý dobromyseľne ako vlastník užíva predmetnú parcelu viac ako
desať rokov a v prípade pochybností o jeho vlastníckom práve, by uvedené vlastnícke právo aj vydržal.

O uvedenú parcelu sa aj riadne stará.

4. V replike zo dňa 27.10.2024 žalobca uviedol, že dedičské rozhodnutie D 995/90 je právoplatné a teda
stal sa majiteľom 1/3 žalovanej parcely. Rozsudok zo dňa 19.01.1994 vo veci sp. zn. 10C/681/1993 je
právoplatný a ním bol zbavený vlastníctva 1/3 žalovanej parcely. Dedičské rozhodnutie, ani rozsudok
neobdŕžal. Žalobcom v konaní sp. zn. 10C/681/1993 bol I. C., ktorému súd nič neprisúdil. Z neznámych

dôvodov k žalobcovi pristúpil F. C. st. a v rozsudku nie je uvedený relevantný dôvod zmeny legitimácie. F.
C. st. nepreukázal z akého titulu si uplatnil nárok voči žalobcovi, v rozsudku to uvedené nie je. Vyhlásenie
žalobcu I. C., že parcelu užíval F. C. st. nemá právnu oporu, nebol o tom predložený dôkaz. Návrh
na obnovu konania nebol podaný z dôvodu, že spis je skartovaný a 3/4 účastníkov už nežije. Starať
sa o nehnuteľnosť neznamená vydržať ju. Namietal vypočutie svedkyne F. J., s ktorou sa mal F. C. C.

finančne vyrovnať za 1/3 žalovanej parcely, ktorú tiež zdedila.

5. V duplike zo dňa 11.11.2024 žalovaný opätovne poukázal na to, že dedičské konanie je právoplatne
ukončené tak aj konanie, ktoré bolo vedené pod sp.zn. 10C/681/1991 je právoplatne ukončené
rozsudkom zo dňa 19.01.1994. Má za to, že súd konal v súlade so zákonom a v zmysle príslušných

právnych predpisov vykonal dokazovanie a vo veci rozhodol. Súd v odôvodnení uvádza, že prevedeným
dokazovaním zistil, že držba F. C. st. k parcele KN-C 140 bola nerušená, dobromyseľná pod dobu
viac ako 10 rokov, teda nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním, a preto
súd žalobe vyhovel. Podstatné je ešte poukázať na to, že v odôvodnení rozsudku sa uvádza, že na
pojednávaní dňa 22.12.1993 boli prítomní zo žalovaní 1., 5., 9. rade, pričom žalovaná 2. rade bola

zastúpená K. K. na základe plnej moci a ostatní účastníci – žalovaní písomne vyjadrili súhlas so žalobou.
Okresný súd je preto v tejto veci viazaný týmto rozhodnutím súdu. Zároveň došlo k prevodu vlastníckeho
práva k uvedenej parcele CKN č. 140 v celosti z F. C., st. na žalovaného. Nakoľko sa F. C. C. stal
výlučnýmvlastníkomuvedenejparcelynazákladerozsudkusúdu,boloprávnenýnakladaťspredmetnou
parcelou. Žalovaný vlastnícke právo nadobudol v súlade so zákonom dobromyseľne a ako vlastník užíva

predmetnú parcelu viac ako desať rokov a v prípade pochybností o jeho vlastníckom práve, by uvedené
vlastnícke právo aj vydržal. O uvedenú parcelu sa aj riadne žalovaný staral a stará.

6. Súd vykonal dokazovanie, vypočul žalovaného, svedkyňu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi
a to rozhodnutím Štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi sp. zn. D/995/90 zo dňa 07.03.1991,

obsahom spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. D/995/1990, Návrhom na začatie konania
o určenie vlastníckeho práva zo dňa 13.10.1993, rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.
10C/981/93 zo dňa 10.01.1994, výpisom z listu vlastníctva č. XXX katastrálne územie I. J., výpisom
z listu vlastníctva č. XXX katastrálne územie I. J., uznesením Okresného súdu sp. zn. 6Dd/1/2012 zo
dňa 14.02.2012, a zistil nasledovné:

7. V dedičskom konaní po nebohej F. C., zomrelej 01.08.1990 zákonnými dedičmi boli manžel
poručiteľky I. C. a deti F. C., A. B. C. a F. J.. Okrem iného, predmetom dedenia boli nehnuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva č. XX katastrálne územie I. J., parcela č. 140 – lúka o výmere 464 m2,
pod A3/b v podiele 45/192. Rozhodnutím Štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi sp. zn. D/995/90 zo

dňa 07.03.1991 bola schválená dohoda dedičov, podľa ktorej nehnuteľnosti nadobúdajú deti poručiteľky
každý v 1/3 z dedičstva. Uvedené rozhodnutie zo dňa 07.03.1991 nadobudlo právoplatnosť dňa
07.03.1991.

8. Návrhom na začatie konania o určenie vlastníckeho práva zo dňa 13.10.1993 podanom na

Okresnom súde Spišská Nová Ves, sa navrhovateľ I. C., nar. XX.XX.XXXX domáhal určenia, že
výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XX katastrálne územie I. J. parcely
č. 140 o výmere 464 m2 je odporca v 5. rade F. C.. Návrh smeroval okrem iných odporcov aj protiodporcovi v 5. rade F. C., nar. XX.XX.XXXX a tiež odporcovi v 7. rade A. B. C., nar. XX.XX.XXXX.Vec
bola súdom, vedená pod sp. zn. 10C/681/1993.

9. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 10C/681/1993-28 zo dňa 10.01.1994 bolo
určené, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XX v katastrálnom území
I. J. a to parcely KN č. 140 o výmere 464 m2 je žalobca v 2. rade F. C., nar. XX.XX.XXXX. Z odôvodnenia
uvedenéhorozsudkubolozistené,ževpriebehukonaniažalovanýv5.radeF.C.navrhol,abyvystupoval
v konaní ako žalobca a žiadal určiť vlastnícke právo k parcele KN č. 140 pre seba. Súd pripustil zmenu

aktívnej a pasívnej legitimácie a zmenu petitu žaloby. Podľa odôvodnenia na pojednávaní vo veci samej
boli prítomní žalovaní v 1., 5., 9. rade, zástupca žalovanej v 2. rade a ostatní žalovaní písomne vyjadrili
súhlas so žalobou. V odôvodnení uvedeného rozsudku sa ďalej konštatuje, že podľa výpisu z listu
vlastníctva č. XX katastrálne územie I. J. bolo zistené, že F. C. je podielovým spoluvlastníkom parcely č.
140 v podiele 15/192. F. C. predmetnú parcelu užíva od roku 1960 v celosti, dostal ju darom od rodičov.
Žalobca I. C. v konaní uviedol, že predmetnú parcelu užíval s manželkou od roku 1948 a v roku 1959

na základe neformálnej zmluvy zamenili zbytok spoluvlastníckych podielov s ďalšími spoluvlastníkmi,
ktorú zmluvu v konaní predložil. V roku 1960 s manželkou darovali parcelu synovi F. C.. Súd poukázal
na to, že držba žalobcu v 2. rade bola nerušená, dobromyseľná a trvala viac ako 10 rokov a teda
nadobudol vlastnícke právo vydržaním. Rozsudok sp. zn. 10C/681/1993 zo dňa 10.01.1994 nadobudol
právoplatnosť dňa 09.02.1994.

10. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX katastrálne územie I. J. výlučným vlastníkom parciel registra
„C“ č. 95 o výmere 352 m2, druh pozemku orná pôda, č. 140 o výmere 464 m2, druh pozemku trvalý
trávny porast a parcely registra „E“ č. 534/2 o výmere 2172 m2, druh pozemku orná pôda je F. C., ktorý
nehnuteľnostizapísanénauvedenomlistevlastníctvanadobudolDarovacouzmluvouV1221/11–34/11.

11. Žalobcajevýlučnýmvlastníkomparcielregistra„C“č.128ovýmere107m2,druhpozemkuzáhrada,
č. 129 o výmere 973 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, č. 131 o výmere 435 m2, druh
pozemku trvalý trávny porast, č. 131 o výmere 435 m2, druh pozemku trvalý trávny porast a stavby domu
súpisné č. 57 na parcele 129, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie I. J., a to

titulom nadobudnutia na základe Darovacej zmluvy RI 253/88 – 9/88.

12. Parcela registra „C“ č. 131 zapísaná na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie I. J. a parcela
registra „C“ č. 140 zapísaná na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie I. J. spolu čiastočne
bezprostredne susedia, majú čiastočne spoločnú hranicu. Uvedené je zrejme z predložených máp

získaných z internetovej stránky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.

13. Žalobca v konaní poukázal na to, že legitímnym spôsobom nadobudol podiel 1/3 parcely č. 140
a až neskôr zistil, že už nie je jej podielovým spoluvlastníkom, keď asi pred dvoma rokmi žalovaný začal
oplocovať túto parcelu, čím mu zabránil prístup k jeho nehnuteľnostiam.

14. Žalovaný potvrdil, že pred asi dvoma rokmi bol postavený plot medzi parcelou č. 140 a pozemkami
žalobcu z dôvodu, že starý plot sa už prepadával a zver mu likvidovala ovocné strany. Ďalej žalovaný
uviedol, že predmetnú parcelu žalovaný neužíval, užívala ju jeho rodina od kedy si to pamätá.

15. SvedkyňaF.J.uviedla,žeparceluč.140celérokyužívaljejbratF.,parceluužívaajžalovaný,ktorýtu
chodieva pomáhať svojmu otcovi. Súdneho konania týkajúceho sa predmetnej parcely sa nezúčastnila,
v dedičskom konaní splnomocnila svojho manžela na zastupovanie.

16. Uznesením Okresného súdu sp. zn. 6Dd/1/2012 zo dňa 14.02.2012 bol žalobca vyzvaný na

zaplatenie súdneho poplatku za vydanie rozhodnutia D 995/90 vo výške 1,50 Eur podľa položky 28
Sadzobníka súdnych poplatkov. Podľa Vyúčtovania exekučného konania Ex 3423/13 oprávneného
Krajský súd v Bratislave, justičná pokladnica proti povinnému A. B. C. bol dňa 17.10.2017 vydaný príkaz
na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku na úhradu prednostnej pohľadávky 1,50 Eur, trov konania
výkonu rozhodnutia 49,99 Eur, trov exekúcie 160,20 Eur, spolu 211,69 Eur.

17. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak
tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").18. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví.

19. Podľa § 230 ods. 1 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať
znova.

20. Na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci a rozhodnúť, prihliada súd

kedykoľvekzakonania.Jednouzprocesnýmpodmienokkonaniajeajprekážkaprávoplatnerozhodnutej
veci (res iudicata) podľa § 230 Civilného sporového poriadku. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je
neodstrániteľnýmnedostatkompodmienokkonania,ktorýmázanásledokzastaveniekonania.Prekážka
právoplatne rozhodnutej veci je daná, ak už bolo rozhodnuté vo veci týkajúcej sa tých istých strán sporu
(totožnosť osôb) a o tom istom predmete konania (totožnosť predmetu konania).

21. Predmetom tohto konania je určenie, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom parcely č. 140
zapísanej na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie I. J., v podiele 1/3. Predmetom konania
vedeného Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp. zn. 10C/681/1993 bolo určenie vlastníckeho
práva k tej istej nehnuteľnosti v prospech predchodcu žalovaného.

22. V oboch uvedených konaniach bol stranou sporu žalobca v tomto konaní, ktorý v konaní sp. zn.
10C/681/1993 bol v procesnom postavení žalovaného. Žalovaný v tomto konaní síce stranou sporu
v konaní sp. zn. 10C/681/1993 nebol, avšak stranou sporu v procesnom postavení žalobcu bol jeho
právny predchodca (otec). O tie isté strany ide aj vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv z rovnakého
právneho vzťahu v opačnom procesnom postavení, a tiež vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni

nástupcovia strán už skončeného konania. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
13. októbra 2009, sp. zn. 5Cdo/120/2009, o tú istú vec ide aj vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý
nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a
týchistýchosôb.Pritomniejevýznamné,čirovnakéosobymajúvnovomkonanírovnakéaleborozdielne
procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo

má postavenie žalovaného a naopak).

23. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 2011, sp. zn. 5Cdo/280/2010
za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo,
ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. O prekážku rozsúdenej

veci nejde, ak chýba čo i len jeden z uvedených znakov.

24. Predmetom konania v oboch uvedených sporoch bolo určenie vlastníckeho práva k tej istej
nehnuteľnosti. V konaní sp. zn. 10C/681/1993 predchodca žalovaného v tomto konaní požadoval priznať
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v celosti z dôvodu vydržania. V tomto konaní žalobca požaduje určiť,

že je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a to na základe rozhodnutia v dedičskom
konaní sp. zn. D 995/90. Vo veci sp. zn. 10C/681/1993 a sp. zn. 9C/17/2024 sa preto nejedná o totožný
právny dôvod uplatneného nároku vyplývajúci z totožného skutkového stavu a preto súd konštatuje, že
v danom prípade nie je daná prekážka res iudicata.

25. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

26. Podľa § 193 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd je viazaný rozhodnutím

ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný
rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných
ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchanýtrestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto
ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

27. Podľa § 228 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, výrok právoplatného rozsudku
je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku,
ak nie je ustanovené inak.

28. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,

darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

29. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

30. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

31. Podľa § 134 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,

ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide
o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe
právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o
plynutí premlčacej doby.

32. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Jedná sa
o určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, kde ak má byť žaloba o
určenie, či tu právo je alebo nie je úspešná, musia byť z hľadiska procesného splnené dve podmienky
a to že účastníci konania majú vecnú legitimáciu, a že žalobca má na požadovanom určení naliehavý
právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, má

ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny záujem
na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa
bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Povinnosť preukázať existenciu naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení zaťažuje žalobcu.

33. V konaní, kde žalobca navrhuje určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je na
požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke
právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu medzi
právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Pri posudzovaní naliehavého právneho
záujmu žalobcu na určení vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam súd preto vychádzal zo

skutočnosti, že žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník parcely registra „C“ č.
140vkatastrálnomúzemíI.J..Nazákladetvrdeniažalobcu,ktorýpoukazujenarozhodnutievdedičskom
konaní po poručiteľke F. C., žalobca má byť podielovým spoluvlastníkom uvedenej parcely v podiele 1/3.
Žalobca teda má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože rozhodnutie súdu môže byť
podkladom pre uskutočnenie zmeny resp. zápisu v katastri nehnuteľností.

34. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a preto súd posudzoval, či
žalobcamákonkrétnytitulprenadobudnutievlastníckehopráva.Podľatvrdeniažalobcuvlastníckeprávo
k podielu 1/3 parcely registra „C“ č. 140 zapísanej na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území I. J.
nadobudol dedičským rozhodnutím sp. zn. D 995/90 zo dňa 07.03.1991.

35. Je nepochybné, že v dedičskom konaní sp. zn. D 995/1990 po nebohej poručiteľke F. C. zomrelej
01.08.1990, predmetom dedenia, okrem iného, bola aj parcela č. 140 v tom čase zapísaná na liste
vlastníctva č. XX katastrálne územie I. J.. Predmetná parcela však nebola predmetom dedenia v celosti,
ale len v podiele 45/192 vo vlastníctve poručiteľky. Podľa právoplatného dedičského rozhodnutia zo dňa

07.03.1991 uvedený podiel po poručiteľke zdedili jej tri deti a to každé v podiele 1/3 z predmetu dedičstva
t.j. z podielu poručiteľky 45/192.36. Žalobca v tomto konaní ako jeden zo zákonných dedičov po nebohej F. C. na základe uvedeného
dedičského rozhodnutia tak nadobudol spoluvlastnícky podiel v predmetnej nehnuteľnosti 15/192
(poručiteľkin podiel 45/192 delene troma t.j. 15/192). Pokiaľ sa týka zvyšnej časti podielu, ktorý je

predmetom tohto konania, t.j. podielu 49/192 (podiel 1/3 t.j. 64/192 mínus 15/192), žalobca neuviedol
a ani nepreukázal v konaní žiaden titul, na základe ktorého by mal byť podielovým spoluvlastníkom
predmetnej parcely v uvedenom rozsahu. Súd poukazuje na to, že v sporovom konaní sa uplatňuje
prejednacia zásada, v zmysle ktorej je vecou strán sporu tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na
preukázanie svojich skutkových tvrdení. Žalobca musí jednak tvrdiť konkrétne skutočnosti, ktoré

uplatnený nárok odôvodňujú a jednak označiť dôkazy, preukazujúce jeho tvrdenia. Strana sporu, ktorá
neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie prípadné nepriaznivé následky v
podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných
vykonaných dôkazov.

37. Žalobca v konaní tvrdil, že titulom na nadobudnutie 1/3 podielu v predmetnej parcele je práve

dedičské rozhodnutie sp. zn. D/995/1990, iný titul resp. spôsob nadobudnutia uvedeného podielu
v konaní nepreukázal resp. ani netvrdil. Už len na základe uvedeného bol tu dôvod na zamietnutie
žaloby o určenie vlastníckeho práva v prospech žalobcu a to pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel
49/192, keďže na základe dedičského rozhodnutia sp. zn. D/995/1990 žalobcovi svedčalo právo len
k spoluvlastníckemu podielu 15/192.

38. Po právoplatnom ukončení dedičského konania bolo, na základe žaloby zo dňa 13.10.1993, vedené
tunajším súdom konanie sp. zn. 10C/681/1993, predmetom ktorého konania bolo určenie vlastníckeho
práva k parcele č. 140 zapísanej na liste vlastníctva č. XX v katastrálnom území I. J.. Pôvodne žalobcom
v uvedenom konaní bol len I. C. (otec žalobcu v tomto konaní) a po pripustení zmeny vecnej legitimácie,

žalobcom v 2. rade sa stal F. C. st. (brat žalobcu a otec žalovaného v tomto konaní). Stranou v spore sp.
zn. 10C/681/1993 bol ako žalovaný v 6. rade aj žalobca v tomto konaní A. B. C. a to nepochybne z toho
dôvodu, že v čase podania žaloby bol vedený ako podielový spoluvlastník parcely, ktorá bola predmetom
uvedeného konania, v spoluvlastníckom podiele 15/192 a to na základe dedičského rozhodnutia sp.
zn. D 995/90 (tak, ako aj žalobca v konaní sp. zn. 10C/681/93 F. C. st. a žalovaná v 5. rade F. J. ,

ktorí sú súrodencami žalobcu v tomto konaní). Uvedené konanie sp. zn. 10C/681/1993 bolo ukončené
rozsudkom zo dňa 13.01.1994, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.02.1994 a ktorým bolo určené,
že výlučným vlastníkom parcely č. 140 v katastrálnom území I. J. je F. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorý
podľa odôvodnenia rozsudku nadobudol vlastnícke práva k uvedenej nehnuteľnosti jej vydržaním.
Z odôvodnenia uvedeného rozsudku sp. zn. 10C/681/1993 je zrejme, že v priebehu konania došlo

k zmene vecnej legitimácie u F. C. st., ako aj to z akých skutočností súd pri rozhodovaní vychádzal
a síce, že F. C. st. predmetnú nehnuteľnosť užíval nerušene po dobu viac ako 10 rokov a to na základe
neformálnej darovacej zmluvy z roku 1960, kedy mu bola nehnuteľnosť darovaná jeho rodičmi I. C. a F.
C., ktorý ju užívali od roku cca 1948.

39. Rozhodnutie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 10C/681/93 zo dňa 13.01.1994 nepatrí
medzi rozhodnutia, ktorými je súd viazaný v zmysle § 193 Civilného sporového poriadku, keďže sa
nejedná o rozhodnutie Ústavného súdu SR alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ani o rozhodnutie
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, rozhodnutie o osobnom stave alebo rozhodnutie

o vzniku alebo zániku spoločnosti.

40. V danej veci však je potrebné aplikovať citované ustanovenie § 228 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, v ktorom je upravená tzv. materiálna stránka právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorá
spočíva v záväznosti súdneho rozhodnutia pre určitý okruh subjektov. V zmysle uvedeného ustanovenia

výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán
po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Z uvedeného vyplýva, že výrok právoplatného
rozsudku nenadobúda všeobecnú záväznosť, ale je záväzný pre strany sporu a ich právnych nástupcov.

41. StranousporuvedenéhoOkresnýmsúdomSpišskáNováVespodsp.zn.10C/681/1990bolžalobca

v tomto konaní v procesnom postavení žalovaného a tiež právny predchodca žalovaného F. C. st.
v procesnom postavení žalobcu. Výrok rozsudku sp. zn. 10C/681/1993, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 09.02.1994 je preto záväzný pre obe strany sporu v tomto konaní t.j. pre žalobcu, ako aj žalovaného.
Vychádzajúc z uvedeného je aj súd v tomto konaní viazaný tým, ako bola vec posúdená súdom v konanípod sp. zn. 10C/681/1990 medzi danými sporovými stranami, keďže predmetom oboch konaní bolo
vyriešenie vlastníckych práv k parcele č. 140 zapísanej na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie
I. J.. Súd nie je viazaný rozhodnutím absolútne, ale len potiaľ, pokiaľ bola otázka definitívne vyriešená

medzi stranami sporu. V konaní pod sp. zn. 10C/681/1990 bola vyriešená otázka vlastníckeho práva
k predmetnej parcele v prospech právneho predchodcu žalovaného v tomto konaní a týmto výrokom je
súd v tomto konaní viazaný.

42. Žalobca v konaní tvrdil, že rozhodnutie vo veci samej v konaní sp. zn. 10C/681/1990 mu nebolo

doručené a to, že bol účastníkom takéhoto konania zistil až v roku 2023. V tomto smere súd uvádza,
že v tomto konaní nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať procesný postup súdu v konaní sp.
zn. 10C/681/1993. Súd však poukazuje na druhý odsek na strane 2 odôvodnenia rozsudku sp. zn.
10C/681/1993 zo dňa 10.01.1994, podľa ktorého na pojednávaní vo veci samej sa zúčastnili len žalovaní
1., 5., 9. a zástupca žalovanej v 2. rade a ostatní žalovaní mali písomne vyjadriť súhlas so žalobou.
Žalobca v tomto konaní bol v konaní vedený ako žalovaný v 6. rade, t.j. na pojednávaní sa nezúčastnil,

ale so žalobou mal písomne vyjadriť súhlas.

43. V súvislosti s námietkou žalobcu o nedoručení mu rozhodnutia vo veci samej v konaní sp. zn.
10C/681/1990 súd poukazuje na to, že na rozsudku sp. zn. 10C/681/1990 zo dňa 10.01.1994 je
vyznačená právoplatnosť dňom 09.02.1994, preto aj keď k rozhodnutiu už nie sú pripojené doručenky

o doručovaní tohto rozhodnutia súd má za to, že predmetné rozhodnutie bolo doručené osobne resp.
fikciou všetkým účastníkom predmetného konania. V súvislosti so skartáciou uvedeného spisu súd
poukazuje na prílohu č. 10 vyhlášky MS SR č. 543/2005 o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre
súdy, podľa ktorého lehota uloženia spisov s právoplatným rozhodnutím v občianskoprávnych sporových
veciach je 20 rokov.

44. Nadobudnutím právoplatnosti rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 10C/681/1993 bolo konanie
o určenie vlastníckeho práva k parcele č. 140 zapísanej na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie
I. J. s konečnou platnosťou skončené a jeho výsledok, t.j. rozhodnutie vo veci samej, je pre strany
predmetného sporu a ich právnych nástupcov záväzné.

45. Súd zamietol návrh žalobcu na vypočutie svedkyne K. B. za účelom objasnenia nejasnosti
konania vedeného pod sp. zn. 10C/681/1993. Súd tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol ako
nadbytočný. K. B. bola zákonnou sudkyňou v uvedenom konaní sp. zn. 10C/681/1990, ktoré je však
právoplatne ukončené a preto výsluch menovanej by nezmenil nič na vyššie uvedených záveroch a to,

že právoplatné rozhodnutie je pre strany sporu záväzné.

46. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a to, že výlučným vlastníkom parcely č. 140 zapísanej na
liste vlastníctva č. XX v katastrálnom území I. J. bol rozhodnutím súdu určený právny predchodca
žalovaného, súd žalobu o určenie vlastníckeho práva v prospech žalobcu k tej istej nehnuteľnosti

v podiele 1/3 zamietol.

47. Súd napriek už uvedenému poukazuje aj na to, že z vykonaného dokazovania je zrejme, že
predmetnú parcelu užíva nepretržite a nerušene právny predchodca žalovaného resp. žalovaný.

48. Občiansky zákonník v § 134 ods. 1 a 2 upravuje vydržanie ako osobitný spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva, pri ktorom po splnení zákonom určených podmienok dochádza k nadobudnutiu
vlastníckehoprávapriamozozákona.Ideonadobudnutievlastníckehoprávanazákladeinejskutočnosti
ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej
držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie

vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá
viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Spôsobilým
subjektom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním sú tak fyzické, ako aj
právnické osoby resp. štát. Spôsobilým predmetom držby môže byť hnuteľná i nehnuteľná vec
s výnimkou vecí uvedených v § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zákonom stanovená doba na

vydržanie nehnuteľnosti je 10 rokov.

49. Ďalším predpokladom vydržania je oprávnenosť držby. Za oprávnenú držbu veci sa považuje
nakladanie s vecou ako so svojou, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom,že mu vec patrí ako vlastníkovi. Oprávnenosť držby musí byť daná nielen pri jej vzniku, ale v celom
jej priebehu. Oprávnenosť držby sa posudzuje objektívne z hľadiska existencie právneho titulu a
nakladania s vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou. Dokazovaním bolo preukázané, že

žalovanému daroval nehnuteľnosti jeho právny predchodca v roku 2011. Predchodca žalovaného
užíval nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy z roku 1960 a jeho vlastníctvo k predmetnej
nehnuteľnosti bolo určené súdom. Následne nehnuteľnosť daroval žalovanému. Pokiaľ sa preto
predchodca žalovaného v preskúmavanej veci ujal držby sporného spoluvlastníckeho podielu na
nehnuteľnostiach, bol so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je jeho vlastníkom.

50. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v časti určenia, že žalobca je podielovým
spoluvlastníkom spornej nehnuteľností, zamietol. Z uvedeného dôvodu nebol už daný dôvod na
rozhodovanie o zrušení a vyporiadaní poideového spoluvlastníctva, a preto aj v tejto časti bol žaloba
zamietnutá.

51. Súd zamietol aj návrh žalovaného na doplnenie dokazovania za účelom vyhotovenia geometrického
plánu, na základe ktorého by došlo k rozdeleniu parcely č. 140 a prikázaniu časti parcely v podiele
1/3 žalobcovi v časti, v ktorej bezprostredne susedí s parcelou č. 131. Z dôvodu, že žaloba žalobcu
bola zamietnutá už v časti určenia vlastníckeho práva, vykonanie uvedeného dokazovania by bolo
nadbytočné, v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

XX. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak

existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

54. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

55. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, v konaní bol teda úspešný žalovaný, ktorý má preto nárok

na náhradu trov konania.

57. Právna úprava umožňuje úspešnej strane v spore nepriznať náhradu trov konania z to z dôvodov
uvedených v ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku. Už zo slovného znenia tohto ustanovenia
vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné. Vždy musí ísť o výnimočný prípad, kedy existujú dôvody

hodné osobitného zreteľa spočívajúce v majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých
strán konania a je potrebné vziať do úvahy aj povahu a okolnosti sporu. Úvaha súdu o tom, že ide o
výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých
okolností konkrétnej veci.

58. Existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v tomto konaní zistená nebola. Žalobca si
v tomto konaní uplatnil nárok, o ktorom (po skončení dedičského konania) bolo právoplatne rozhodnuté
v konaní, ktorého bol účastníkom. Žalovaný nadobudol nehnuteľnosť od svojho predchodcu, ktorý
vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol rozhodnutím súdu. Z týchto dôvodov nie je možná aplikácia
citovaného ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku, kedy by súd úspešnej strane náhradu trov

konania nepriznal.

59. Vzhľadom na uvedené súd priznal náhradu trov konania úspešnému žalovanému a to vo vzťahu
k žalobcovi v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté uznesením po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového
poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.