Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 16, 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 14T/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324010458
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Štanglovičová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2324010458.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdGalantasamosudkyňouJUDr.SimonouŠtanglovičovou,vtrestnejveciobžalovanéhoA.B.,

pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 písmeno a) Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom v Galante dňa 16. decembra 2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa§41odsek3Trestnéhozákonasúd zrušuje výrokovineacelývýrokotrestetrestnéhorozkazu
Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 25T/13/2024 zo dňa 19.03.2024, ktorý bol obžalovanému
doručený dňa 26.03.2024 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.04.2024, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú v tomto výroku o vine svoj podklad a

obžalovaný A. B., narodený XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXXX/XX, F. D.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

1/ dňa 15.03.2023 v čase o 01:46 hodine po požití metamfetamínu ako vodič viedol v obci Tomášikovo
osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Golf s evidenčným číslom G., kde bol pred čerpacou

stanicou AVA-JET zastavený a kontrolovaný policajnou hliadkou a bol vyzvaný, aby sa podrobil
vyšetreniu na zistenie prítomnosti inej návykovej látky v organizme, s čím súhlasil, pričom mu bol
dňa 15.03.2023 v čase o 02:25 hod. odobratý biologický materiál – krv a moč, z ktorého bola zistená
prítomnosť metamfetamínu v krvi v koncentrácii 857 ng/ml a amfetamínu v krvi v koncentrácii 227 ng/ml,
pričom uvedená koncentrácia psychotropných látok mala závažný vplyv na jeho psychické, senzorické
a motorické funkcie do takej miery, že nebol v žiadnom prípade schopný viesť motorové vozidlo tak,
aby neohrozil seba či iných účastníkov cestnej premávky a vozidlo viedol v stave v štádiu akútnej
intoxikácie (otravy) metamfetamínom, pričom v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisov
metamfetamín a amfetamín patria do II. skupiny psychotropných látok, pričom bol Okresným súdom
v Györi sp. zn. Bpk: 1073/2022/4 zo dňa 15.11.2022, právoplatný dňa 14.12.2022 odsúdený za jazdu
pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok,

2/ dňa 16.02.2023 v čase o 10:43 hod., v meste Veľký Meder, na Tichej ulici, viedol ako vodič
osobné motorové vozidlo zn. VW Golf, EČV: G., kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného

oddelenia Policajného zboru Veľký Meder, a nakoľko javil známky požitia návykových látok, tak bol
následne vyzvaný k odberu biologického materiálu, ktorému sa podrobil v čase o 11:30 hod., pričom
bolo zistené, že hladina metamfetamínu v jeho krvi v čase odberu krvi a v čase vedenia motorového
vozidla bola minimálne 158,2 ng/ml, ktorá hladina medicínsky jednoznačne vylučuje spôsobilosť vodiča
spoľahlivo a bezpečne viesť a ovládať motorové vozidlo, napriek tomu, že bol trestným rozhodnutím
Okresného súdu Györ sp. zn. Bpk: 1073/2022/4 zo dňa 15.11.2022, právoplatný dňa 14.12.2022
odsúdený za jazdu pod vplyvom návykovej látky podľa § 237 ods. 1 Btk. /Tr. zák./,3/ dňa 08.04.2023 v čase o 22:23 hod., v obci Dolný Štál, na Komárňanskej ceste, viedol ako vodič
osobné motorové vozidlo zn. VW Golf, EČV: G., kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného
oddelenia Policajného zboru Veľký Meder, a nakoľko javil známky požitia návykových látok, tak bol

následne vyzvaný k odberu biologického materiálu, ktorému sa podrobil v čase o 23:10 hod., pričom
bolo zistené, že hladina metamfetamínu v jeho krvi v čase odberu krvi a v čase vedenia motorového
vozidla bola minimálne 179,1 ng/ml, ktorá hladina medicínsky jednoznačne vylučuje spôsobilosť vodiča
spoľahlivo a bezpečne viesť a ovládať motorové vozidlo, napriek tomu, že bol trestným rozhodnutím
Okresného súdu Györ sp. zn. Bpk: 1073/2022/4 zo dňa 15.11.2022, právoplatný dňa 14.12.2022 uznaný

za vinného z prečinu vedenia motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky podľa § 237 ods. 1 Btk. /
Tr. zák./,

t e d a :
v bodoch 1/ až 3/
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej

by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, hoci bol za taký čin
v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

č í m s p á c h a l :
v bodoch 1/ až 3/

pokračovací prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 3 písmeno a) Trestného
zákona účinného do 05.08.2024 (ďalej len Trestný zákon).
Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 289 odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 36

písmenol)Trestnéhozákonaa§41odsek3Trestnéhozákonaspoločnýtrestodňatiaslobodyvovýmere
8 (osem) mesiacov.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon
uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad nad jeho správaním

v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona ustanovuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 2, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania

omamných a psychotropných látok.

Podľa § 51 odsek 2, odsek 4 písmeno i) Trestného zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa
v skúšobnej dobe liečeniu závislosti od návykových látok.

Podľa § 51 odsek 2, odsek 4 písmeno j) Trestného zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v
skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve za účelom zvládania
emočne záťažových situácií.

Podľa § 51 odsek 2, odsek 4 písmeno k) Trestného zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať

sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu vo výmere 7 (sedem) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta, sp. zn. 1 Pv 445/23/2202 zo dňa
15.04.2024, podanej na Okresný súd Galanta dňa 16.04.2024, súd na hlavnom pojednávaní prejednal
trestnú vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej v texte rozsudku len „obžalovaný“ v príslušnom
gramatickom tvare).

Dňa 19.04.2024 bol v prejednávanej trestnej veci vydaný trestný rozkaz.Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.12.2024 vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe, ktoré vyhlásenie pre potreby ďalšieho konania a rozhodovania súd považoval

za priznanie spáchania skutku. V dôsledku vyhlásenia obžalovaného súd po prijatí jeho vyhlásenia
vykonal dokazovanie iba vo vzťahu k výroku o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení, a to
prečítaním listinných dôkazov a výsluchom obžalovaného k jeho osobným a majetkovým pomerom, ako
aj k pohnútke, resp. k motívu spáchania trestnej činnosti.

Z výsluchu obžalovaného k osobným a majetkovým pomerom v rozsahu potrebnom na určenie druhu
a výmery trestu súd zistil, že obžalovaný je slobodný, bezdetný, v spoločnej domácnosti žije s matkou
a súrodencom, je nezamestnaný, alkohol ani drogy už neužíva odkedy sa dopustil skutku, predal aj auto.
K motívu spáchania trestnej činnosti uviedol, že mal veľmi ťažké obdobie, zomrela mu stará matka aj
brat, rozišiel sa s družkou, s ktorou pracoval na jednom pracovisku, z ktorého aj odišiel, aby predišiel
konfliktom s ňou a tak prišiel aj o zamestnanie. Dostal sa do zlej partie, s ktorou už nie je v kontakte,

prerušil s nimi všetky kontakty a snaží sa viesť riadny život. Veľmi ľutuje, čoho sa dopustil, preto predal
aj svoje motorové vozidlo, drogy už neužíva.

Trestným rozhodnutím Okresného súdu v Győri č.l. 16 bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu
vedenia motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky podľa § 237 ods. 1 Btk (Tr. zák.) a bol mu

uložený peňažný trest vo výške 120 denných sadzieb a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na
dobu 1 roka a 6 mesiacov.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.l. 55 vyplynulo,
že obžalovaný sa dopustil troch priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (dňa

28.05.2022 – jazda bez platných dokladov, 17.09.2019 – pásy, 22.04.2019 – rýchlosť jazdy).

Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný má doposiaľ evidované tri záznamy, pričom v prvom
prípade sa na neho hľadí, akoby odsúdený nebol, v druhom prípade ide o vyššie uvedené rozhodnutie
Okresného súdu v Győri. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda

zo dňa 19.03.2024, sp. zn. 25T/13/2024, právoplatný dňa 04.04.2024.

Z výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaný má v evidencii
evidovaný jeden záznam, a to priestupok zo dňa 28.05.2022 proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky – jazda bez platných dokladov.

Z evidenčnej karty vodiča vyplynulo, že obžalovaný má v časti blokové pokuty evidované tri záznamy
(28.05.2022 – povinnosti vodiča, 17.09.2019 – porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu
o bezpečnosti cestnej premávky iný konaním, 22.04.2019 – rýchlosť), v časti ostatné priestupky má
jeden záznam (22.06.2018 – povinnosti vodiča), v časti zadržania vodičského preukazu má evidovaný

jeden záznam (10.11.2016 – povinnosti vodiča), v časti zákazy činností má evidované dva záznamy (od
25.03.2015 do 25.03.2016 – viedol motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, v čase
jeho odobratia alebo počas zadržania vodičského preukazu, od 10.11.2016 do10.11.2018 – ťažká ujma
na zdraví z nedbanlivosti), v časti trestné činy má evidovaný jeden záznam (rozhodnutie Okresného
súdu Dunajská Streda sp. zn. 18T/11/2018 - § 157 ods. 1 Trestného zákona).

Z evidenčnej karty vozidla č.l. 61 vyplynulo, že vlastníkom a držiteľom osobného motorového vozidla
Volkswagen Golf, EČ: G. je obžalovaný.

Z podstatného obsahu spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 25T/13/2024 vyplynulo, že

obžalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 19.03.2024, sp. zn.
25T/13/2024, právoplatný dňa 04.04.2024 uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Trestného zákona (16.02.2023 a 08.04.2023), za čo
mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený
na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu

na 6 rokov. Uznesenie o vznesení obvinenia bolo obžalovanému doručené dňa 13.07.2023.

V období od spáchania predmetného trestného činu do rozhodnutia súdu došlo k zmene znenia
Trestného zákona /zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým samenia a dopĺňajú niektoré zákony/, a to v dôsledku jeho novely zákonom č. 40/2024 Z. z. účinnej od
06.08.2024. Akceptujúc ustanovenie § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého trestnosť činu
sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi

spáchanímčinuavynesenímrozsudkunadobudnúúčinnosťviacerézákony,trestnosťčinusaposudzuje
a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Páchateľovi možno uložiť taký druh
trestu,ktorýdovoľujeuložiťzákonúčinnývčase,keďsaotrestnomčinerozhoduje,akjetoprepáchateľa
priaznivejšie, súd konštatuje, že ako priaznivejší pre obžalovaného vyhodnotil Trestný zákon účinný
v čase spáchania trestného činu, podľa ktorého je súd pri prevahe poľahčujúcich povinný modifikovať

zákonom ustanovenú trestnú sadzbu v prospech obžalovaného.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy. Súd obligatórne skúmal pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Súd na základe vykonaného dokazovania (najmä vzhľadom na oboznámený spis Okresného súdu
Dunajská Streda sp. zn. 25T/13/2024) dospel k záveru, že skutok spáchaný v prejednávanej trestnej veci
je spolu so skutkami v trestnej veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 25T/13/2024 čiastkovým
útokom pokračovacieho prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a)
Trestného zákona, z čoho vyplynula potreba ukladania spoločného trestu. Z uvedeného dôvodu súd

zrušil výrok o vine aj treste trestného rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 25T/13/2024
a znova rozhodol o vine za pokračovací trestný čin vrátane nového čiastkového útoku.
U obžalovaného súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona,
teda že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. S poukazom na fikciu
neodsúdenia vo vzťahu k predchádzajúcemu odsúdeniu (bod 1. RT) obžalovanému nebolo možné

priznať priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, že by už bol za trestný čin
odsúdený, keďže sa na neho hľadí, akoby odsúdený nebol. S poukazom na obžalovaným spáchané
priestupky ako aj skutočnosť, že zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia
za trestný čin, nie aj sama skutočnosť, že páchateľ trestný čin spáchal (R71/1975, R 10/1974)
nebolo možné priznať obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona

spočívajúcuvovedeníriadnehoživotapredspáchanímtrestnéhočinu.VovzťahukodsúdeniuOkresným
súdom v Győri je potrebné uviesť, že predmetné odsúdenie je súčasťou skutkovej vety rozsudku, a preto
naň už v zmysle zásady zákazu dvojitého pričítania vyplývajúcej z § 38 ods. 1 Trestného zákona nie je
možné prihliadnuť ako na priťažujúcu okolnosť.
Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností súd znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej

trestnej sadzby (až na 2 roky) a pri ukladaní trestu vychádzal z takto upravenej trestnej sadzby v rozpätí
až na 16 mesiacov.

Obžalovanému súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, teda v polovici upravenej
trestnej sadzby. Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil kritický postoj obžalovaného k prejednávanej

trestnej činnosti, ľútosť, ktorú nad spáchaním trestného činu prejavil ako aj jeho vyhlásenie učinené na
hlavnom pojednávaní, na strane druhej však bolo potrebné zohľadniť aj mnohosť čiastkových útokov
pokračovacieho trestného činu, ich závažnosť ako aj trestnú a priestupkovú minulosť obžalovaného,
ktorý sa už obdobného konania v minulosti dopustil, pričom je zrejmé, že predchádzajúce sankcie
uložené mu za toto konanie neviedli k jeho náprave. Z uvedeného dôvodu nebolo možné obžalovanému

uložiť žiaden z alternatívnych trestov, keďže už v minulosti alternatívny trest – peňažný trest uložený
obžalovanému za rovnaký prečin sa minul účinku, nakoľko obžalovaný sa rovnakého konania dopustil
opäť.

Vzhľadom na trestnú minulosť obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol vo výkone nepodmienečného

trestu odňatia slobody, a ktorý prejavil úprimnú ľútosť nad spáchaním trestného činu, ku ktorému sa
priznával od počiatku trestného stíhania, možno u neho podľa názoru súdu racionálne očakávať, že v
prípade uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu za súčasného uloženia
probačného dohľadu a primeraných obmedzení a povinností bude naplnený účel trestu sledovaný
ustanovením § 34 Trestného zákona, tu najmä z hľadiska individuálnej prevencie. Vzhľadom na osobu

obžalovaného a jeho doterajší život má súd za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu
obžalovaného priamy výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Trestnú a priestupkovú minulosť
zohľadnil súd v tom smere, že obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j)
Trestného zákona, teda že by viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, ako aj v samotnejvýške uloženého trestu odňatia slobody. Zároveň súd v prospech obžalovaného zohľadnil aj skutočnosť,
že od spáchania stíhanej trestnej činnosti sa obžalovaný viac žiadneho priestupku ani trestného činu
nedopustil. Vzhľadom na vyššie uvedené uložil súd obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody

vo výmere 8 mesiacov so skúšobnou dobou na 3 roky s probačným dohľadom.

V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že cieľom trestného konania nie je akýsi „revanš“, teda odplata za
spáchaný skutok, ale predovšetkým náprava páchateľa a jeho stimulovanie k riadnemu životu. Trest ako
trestnoprávna sankcia nastupuje vždy ako následok porušenia základných práv a právom chránených

záujmov.PokiaľTrestnýzákonprijednotlivýchtaxatívnevymenovanýchtrestnýchčinochoprávňujesúdu
uložiť trest odňatia slobody ako najzávažnejší zásah do osobnej slobody, nemožno tak ale paušálne
pristupovaťvkaždomjednomprípade,nakoľkobyišlooprílišformalistickývýkladzákonnýchustanovení,
v dôsledku čoho by potom stratilo opodstatnenie ustanovenie § 34 Trestného zákona týkajúce sa
zásad ukladania trestov, v zmysle ktorého sú súdy pri ukladaní trestov povinné prihliadať na všetky
okolnosti daného prípadu vo vzájomnom súhrne. Optimálna miera represie totižto závisí na konkrétnych

okolnostiach každého prípadu, pričom nielen príliš mierny, ale aj príliš prísny trest nepôsobí výchovne,
ale demoralizuje. Zabrániť páchateľovi v ďalšom páchaní trestnej činnosti môže trest nielen priamo,
teda tým, že mu fakticky znemožní dopustiť sa určitého konania uložením nepodmienečného trestu
odňatia slobody, ale aj nepriamo, už samotnou existenciou hrozby trestu za určité konanie, obavou
z jeho uloženia a následného výkonu, pričom ide o tzv. psychické zábrany a pôsobenie (napr. trest

odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu s probačným dohľadom pri
súčasnom uložení primeraných povinností a obmedzení spolu s uložením trestu zákazu činnosti ako v
danom prípade). Práve toto „nepriame pôsobenie“ má v mnohých prípadoch výrazne hlbší a trvalejší
prevýchovný charakter a účel trestu naplní skôr, než samotný nepodmienečný trest odňatia slobody
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6To/8/2013 z 25.09.2014). V konečnom dôsledku bude iba

na konaní samotného obžalovaného, či počas výkonu podmienečného trestu zmení svoje správanie
a postoj k životu tým, že sa vyhne akémukoľvek ďalšiemu protiprávnemu konaniu, alebo bude nutné
rozhodnúť o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe a nariadiť výkon nepodmienečného trestu odňatia
slobody.

Podľa názoru súdu je potrebné dať v tomto prípade dôraz na nevyhnutnosť individualizácie trestu.
Obžalovaný sa už v minulosti pod vplyvom návykových látok dopustil rovnakého protiprávneho konania.
Zuvedenéhodôvoduuložilsúdobžalovanémuajprobačnýdohľadnadjehosprávanímvskúšobnejdobe
spolu s obmedzením spočívajúcim v zákaze požívania omamných a psychotropných látok spoločne s
povinnosťou spočívajúcou v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe liečeniu závislosti od návykových

látok,akoajpovinnosťspočívajúcuvpríkazepodrobiťsavskúšobnejdobepsychoterapiialebozúčastniť
sa na psychologickom poradenstve za účelom zvládania emočne záťažových situácií (s ohľadom na
sklony obžalovaného užívať drogy pri psychicky náročných situáciách – úmrtie v rodine, či rozchod s
družkou) a tiež aj povinnosť zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Súd má
za to, že uložený probačný dohľad spolu s primeranými obmedzeniami a povinnosťami obžalovanému

napomôžu k tomu, aby sa v budúcnosti viac trestnej činnosti nedopúšťal, keďže je zrejmé, že pod
vplyvom drog má obžalovaný sklony k jej páchaniu. Čo sa týka uložených obmedzení a povinností, tieto
vo svojom súhrne prispejú k tomu, aby obžalovaný sa viac trestnej činnosti nedopustil, zamestnal sa
a viedol riadny život.

Základným cieľom probačného dohľadu je pôsobiť na obžalovaného tak, aby sa v skúšobnej dobe a
ani v budúcnosti viac nedopúšťal ďalšej trestnej činnosti, aby si vybudoval vhodné sociálne zázemie
a aby sa mohol znova spoločensky uplatniť bez hrozby opätovného páchania protiprávnej činnosti. V
prejednávanej trestnej veci probačný dohľad prinesie obžalovanému pomoc pri prekonávaní prekážok,
psychickú podporu a možnosť naučiť sa žiť tak, ako to od neho očakáva spoločnosť, v súlade

s jej normami. Poskytnutie odbornej pomoci, sledovanie a kontrolovanie správania obžalovaného,
spoluprácu s obžalovaným, s jeho rodinným a sociálnym zázemím formou probačného dohľadu
považuje súd za efektívnejšie a účelnejšie v danom prípade ako výkon nepodmienečného trestu
odňatia slobody, za súčasného uloženia primeraných obmedzení a povinností, kedy bude súd ako i
spoločnosť „de facto“ sledovať správanie sa obžalovaného v čase plynutia trojročnej skúšobnej doby.

Takto individualizovaný trest zohľadňuje na jednej strane postoj obžalovaného k trestnej činnosti, no na
druhej strane aj formu zavinenia a v neposlednom rade aj osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti
nápravy tak, ako sú rozvedené vyššie.Obžalovanému súd ukladal aj trest zákazu činnosti, pretože trestného činu sa dopustil v súvislosti s
vedením motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky - metamfetamínu. Základná trestná sadzba
trestu zákazu činnosti je ustanovená na 1 rok až 10 rokov. Obžalovanému bol uložený trest zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 7 rokov, teda v hornej polovici ustanovenej
trestnej sadzby, pretože ho súd odsudzoval za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 Trestného zákona, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký
trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku odsúdený. Uloženie trestu zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá si nepochybne vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, tu najmä ostatných

účastníkov cestnej premávky pred páchateľmi tohto druhu trestnej činnosti. Pokiaľ ide o výmeru trestu,
túto súd považuje za primeranú osobe obžalovaného, ako aj okolnostiam prípadu.

Takto uložený spoločný podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom, spolu s trestom
zákazu činnosti považuje súd z hľadiska generálnej ako i osobitnej prevencie za primeraný a spravodlivý
teda taký, ktorý naplní účel trestu podľa § 34 Trestného zákona, berúc do úvahy aj tam uvedené zásady

ukladania trestov a zároveň nie je miernejší, než trest uložený skorším trestným rozkazom. Vzhľadom
na skutočnosť, že na obžalovaného bude pôsobené trestom zákazu činnosti nie na krátku dobu, nie je
potrebnémuukladaťtrestnepodmienečný,pretožejenevyhnutnépôsobiťnanehoprávetrestomzákazu
činnosti, ktorý mu zabráni ohrozovať ostatných účastníkov cestnej premávky. Uložený probačný dohľad,
najmä obmedzenie spočívajúce v zákaze požívať omamné a psychotropné látky obžalovanému tiež

zabráni v páchaní trestnej činnosti súvisiacej s možným prechovávaním omamných a psychotropných
látok do ich užitia obžalovaným.
Súd v danom prípade neaplikoval ustanovenie § 10 odsek 2 Trestného zákona (tzv. materiálny korektív),
nakoľko má za to, že vzhľadom na spôsob vykonania činu, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru
zavinenia, pohnútku páchateľa a jeho trestnú a priestupkovú minulosť nie je závažnosť činu nepatrná.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd

Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v
Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok

napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne
vzdal.