Rozsudok – Vlastnícke právo k hnuteľným veciam ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, November 29, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724200342
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8724200342.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu A. B. C., nar.

X.XX.XXXX, bytom D. – B., E. XXXX/X, zastúpený JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou, advokátkou
so sídlom Poprad, Námestie sv. Egídia 95, IČO: 50 672 720, proti žalovaným v 1/ rade F. G. H., B. I.,
nar. XX.X.XXXX, bytom J., J. XXXX/XX a v 2/ rade H. H., nar. XX.X.XXXX, bytom J., J. XXXX/XX, obaja
zastúpení JUDr. Tomášom Tauberom, advokátom so sídlom Spišská Nová Ves, Stará cesta 3139/6, IČO:
51 151 227, v spore o určenie spôsobu užívania spoločnej veci s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobca je o p r á v n e n ý vybudovať a viesť všetky inžinierske siete (vodovodná prípojka,
kanalizačná prípojka, prípojka plynu STL/NTL a elektrická prípojka) k pozemkom registra „C“ parc. č.

95/1 o výmere 267 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 95/2 o výmere 118 m2, zastavaná plocha
a nádvorie, parc. č. 95/8 o výmere 51 m2, záhrada, parc. č. 101/2 o výmere 460 m2, zastavaná plocha
a nádvorie, zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Poprad, katastrálnym
odborom na LV č. XXXX, pre obec a k.ú. F., a to cez pozemok parcela registra „C“ parc. č. 95/3 o výmere
245 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom
Poprad, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, pre obec a k.ú. F..

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má voči žalovaným v 1/ a 2/ rade právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých
súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že žalobca je oprávnený
vybudovať a viesť všetky inžinierske siete k jemu vlastnícky patriacim pozemkom cez pozemok
v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovaných.
Podanú žalobou odôvodnil tým, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku evidovaného

na LV č. XXXX pre obec a k.ú. F., parcely registra „C“ parc. č. 95/3 o výmere 245 m2, zastavaná plocha
a nádvorie, s podielom žalobcu vo výške 1 v pomere k celku, a podielmi žalovaných každý vo výške 1
v pomere k celku. Žalobca uviedol, že je tiež výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č.
XXXX, pre obec a k.ú. F., a to pozemku registra „C“ parc. č. 95/1 o výmere 267 m2, zastavaná plocha a
nádvorie, parc. č. 95/2 o výmere 118 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 95/6 o výmere 42 m2,
zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 95/8 o výmere 51 m2, záhrada, parc. č. 101/2 o výmere 460 m2,
zastavanáplochaanádvorieahospodárskabudovasosúp.č.XXXpostavenánapozemkuparc.č.95/2,

ktoré susedia s nehnuteľnosťami v spoluvlastníctve účastníkov konania. Žalovaná v 1/ rade a žalovaní
v 1/ a 2/ rade spoločne v rámci BSM, sú vlastníkmi nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX, pre obec
a k.ú. F., a to pozemku registra „C“ parc. č. 91 o výmere 48 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č.
92/5 o výmere 25 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 92/6 o výmere 250 m2, zastavaná plochaa nádvorie, parc. č. 95/4 o výmere 28 m2, zastavaná plocha a nádvorie a stavba rodinného domu –
drevenice so súp. č. XXX postavená na pozemku parc. č. 90/2 a parc. č. 91. Právny vzťah k pozemku
parc. č. 90/2 pod stavbou so súp. č. XXX je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX.

Žalobca má záujem o vybudovanie inžinierskych sietí, a to najmä elektrickej prípojky, vonkajšieho STL/
NTL plynovodu, vodovodnej prípojky a kanalizačnej prípojky k pozemkom parc. č. 95/1, 95/2 za účelom
ich napojenia na hospodársku budovu so súp. č. XXX. Na vybudovanie týchto sietí je potrebné podať
na príslušný stavebný úrad ohlásenie v zmysle § 57 Stavebného zákona, nakoľko ide o drobnú stavbu a
túto stavbu môže žalobca uskutočniť len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti

jej uskutočneniu nemá námietky. Nakoľko sa majú inžinierske siete zriaďovať aj na nehnuteľnosti, ktorá
je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovaných, žalobca musí stavebnému úradu preukázať, že
má k pozemku iné právo, a to právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom. Žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaných na uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluvy
(Zmluvy o zriadení vecného bremena) a v prílohe listu im zaslal tri vyhotovenia tejto zmluvy. Nakoľko sa
žalovaní v lehote určenej vo výzve nevyjadrili, nedoručili podpísané vyhotovenie priloženej zmluvy, nie

je s nimi možná iná komunikácia, žalobca nemôže predložiť stavebnému úradu požadované doklady.
Žalobca sa domáha vydania súdneho rozhodnutia, ktoré by mu umožňovalo aj napriek nesúhlasu
žalovaných so zriadením vecného bremena na vybudovanie a vedenie cez spoločné nehnuteľnosti
inžinierskych sietí k pozemkom v jeho výlučnom vlastníctve, tieto inžinierske siete vybudovať a viesť
cez spoločné nehnuteľnosti. Žalobca má za to, že ním navrhované vedenie inžinierskych sietí je

vhodné, čo vyplýva z predloženého situačného nákresu sietí, nakoľko sa vedenie cez spoločný pozemok
len v nevyhnutnom rozsahu a zodpovedá preto povahe veci, aby si spoluvlastníci nebránili v stavbe
inžinierskych sietí cez tento pozemok. Navrhnuté uloženie inžinierskych sietí berie do úvahy čo najmenší
zásah do nehnuteľnosti a nakoľko hneď vedľa pozemku sa nachádza potok, je možné viesť inžinierske
siete len týmto spôsobom. Väčšia časť inžinierskych sietí je vedená po pozemku žalobcu a len v

najmenšej možnej miere sa zasahuje do spoločnej nehnuteľnosti.
Žalobca sa teda podanou žalobou domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že je oprávnený
vybudovať a viesť všetky inžinierske siete k jemu vlastnícky patriacim pozemkom registra „C“ parc. č.
95/1 o výmere 267 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 95/2 o výmere 118 m2, zastavaná plocha
a nádvorie, parc. č. 95/6 o výmere 42 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 95/8 o výmere 51 m2,

záhrada, parc. č. 101/2 o výmere 460 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaných na LV č. XXXX, k.ú.
F., a to cez pozemok registra „C“ parc. č. 95/3 o výmere 245 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný
na LV č. XXXX k.ú. F. v spoluvlastníctve žalobcu a žalovaných.

2. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sa k podanej žalobe písomne vyjadrili a popreli skutkové tvrdenia žalobcu.

Uviedli, že žalovaná v 1/ rade spolu so svojou sestrou K. B. - I., B. I. a otcom I. I., v konaní vedenom na
Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 12C/42/2023 popierajú a spochybňujú, že by žalobca bol výlučným
vlastníkom parcely C-KN parc. č. 95/6 o výmere 42 m2, zastavaná plocha a nádvorie s veľkosťou
spoluvlastníckeho podielu 1/8 k celku, zapísanej na LV č. XXXX, nakoľko sa dovolávajú, že predmetná
parcela patrí do dedičstva po poručiteľke po nebohej F. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XXX,

r. č. XXXXXX/XXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX.
Napriek tomu, že žalobca uvádza, že na ich vybudovanie postačuje ohlásenie drobnej stavby, žalovaní
sa s touto argumentáciou nestotožňujú s poukazom na aktuálne platnú legislatívu, nakoľko vybudovanie
týchtosietíbyovplyvnilonielenspoločnúnehnuteľnosť,aleajnehnuteľnosťžalovaných,najmädrevenice
súp.č.XXX.Ktomutoargumentužalovanídoložiliajvyjadrenievodohospodárskehopodnikuadoložiaaj

statický posudok, nakoľko výstavba týchto inžinierskych sietí by statiku drevenice ovplyvnila. Poukázali
na to, že výstavbou sietí by ani nebola dodržaná odstupová vzdialenosť aspoň 2m od susednej
nehnuteľnosti žalovaných, bezprostredne susediacej so spoločnou nehnuteľnosťou.
Uviedli, že žalobca poukazuje, že pre účely stavebného konania sa vyžaduje vecné bremeno, ktoré
navrhoval zriadiť zmluvou o zriadení vecného bremena a súčasne žiada určenie spôsobu užívania

spoločnej nehnuteľnosti, nakoľko žiadnym spôsobom nenavrhol, ako by si predstavoval viesť inžinierske
siete, či ich vedenie je vzájomne zosúladené, najmä s poukazom na zúžený priestor v spomínanej
spoločnej parcele. Majú za to, že pokiaľ má súd rozhodnúť namiesto žalovaných o zriadení inžinierskych
sietí, je potrebné, aby bolo zrejmé, ako sa tieto siete majú viesť, teda petit musí byť určitý a vykonateľný.
Zásah do spoločnej nehnuteľnosti výstavbou inžinierskych sietí naruší vlastníctvo žalovaných na

susednej parcele. Uviedli, že už v minulosti žalobca sa dožadoval zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti rozdelením a svoju žalobu vzal späť. Ak by na nej trval,
možno by sa domohol toho, že by bol vlastníkom novovzniknutej parcely, na ktorej by mohol viesť svoje
inžinierske siete a nezasahovať do vlastníctva novovzniknutej parcely, ktorej by boli vlastníkmi žalovaní.Ak chce žalobca viesť inžinierske siete, aby ich užíval pre nehnuteľnosti, ktoré vlastní vo výlučnom
vlastníctve, má možnosť ich viesť na svojich pozemkoch bez zaťažovania podielových spoluvlastníkov
na spoločnej parcele. Poukázali na to, že žalobca bol vlastníkom parcely parc. č. 95/6, ktorú daroval

synovi a tvrdenia, že mu vlastný syn neumožňuje zriadiť inžinierske siete po tom, čo ju od žalobcu dostal
do daru, sú účelové a nepravdivé.
Žalovaní sú toho názoru, že žalobca podal predmetnú žalobu z dôvodu, aby mohol vybudovať
všetky prípojky a obmedziť žalovaným prístup a pohyb okolo drevenice, ktorú vlastnia. Okrem toho
sú presvedčení, že chce žalobca ohroziť kanalizačnú prípojku, ktorá bola vybudovaná právnymi

predchodcami žalovaných.
Žalovaní majú opodstatnené obavy, že pri realizácii by sa nehľadelo na tesnú blízkosť 124-ročnej
drevenice žalovaných, ktorá nemá betónové základy, ale hlineno-kamenné, ani na tesnú blízkosť
miestneho potoka, ktorý je od drevenice vzdialený 3 metre a jeho koryto nie je dimenzované na
prevedenie storočnej vody. Pivnice sú každoročne zatopené buď prívalovými dažďami alebo na jar
zdvihnutou hladinou miestneho potoka, pretože podlahy ich pivníc sú na úrovni potoka. Samotnou

realizáciou inžinierskych sietí, z ktorých vodovodná a kanalizačná musia byť podľa normy v 1m hĺbke,
by bola ohrozená statika drevenice a zhoršil by sa stav s vytápaním pivníc cez vodopriepustnú
zásypovú vrstvu samotných prípojok. Kanalizačná prípojka žalovaných by mala križovať novo navrhnutú
kanalizačnú prípojku žalobcu a pri križovaní žalobca nemôže garantovať, že dané križovanie nebude
prekážať novo navrhovanej prípojke. Žalovaní sa obávajú, že ohrozená bude aj ich kanalizačná prípojka,

ktorá prechádza cez spoločnú parcelu parc. č. 95/3 a parcelu parc č. 95/6, ktorej vlastníctvo si žalobca
nechal osvedčiť, na pozemok suseda p. H. z južnej strany parc. č. 97 a končí v jeho kanalizačnej šachte.
Žalovaní nepovažujú za vhodné podpísať zmluvu o zriadení vecného bremena, ktorú žalobca pred
podaním žaloby navrhoval, keďže žalobca žalovaným nariaďuje, dokedy sa majú vyjadriť k jeho
návrhu, požaduje finančnú zainteresovanosť žalovaných na cudzom majetku bez povolenia vlastníka

(H. kanalizačná šachta),koná v mene žalovaných bez ich súhlasu (odkúpenie obecnej parcely), vyhráža
sa postavením plotu a požiadavkou na preplatenie nakontrahovanej firme. Rovnako majú za to, že
sa vyhráža súdom stavebnému úradu, pokiaľ nebudú zohľadnené jeho požiadavky v odvolaní voči
rozhodnutiu o stavebnom povolení, vydanému k stavbe žalovaných a ktorý sa dožaduje od žalovaných
finančnej náhrady za jeho zrušené stavebné povolenie.

Poukázali na to, že v projekte z roku 2018 sú nakreslené iba dve prípojky, a to vodovodná a kanalizačná.
Spôsob vedenia elektrickej a plynovej prípojka, ktoré v projekte nie sú, ale žalobca sa ich dožaduje
v petite žaloby. Navrhli žalobu zamietnuť.

3. V žalobnej replike žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe, ktorú považuje za dôvodnú. Poprel

tvrdenie žalovaných, že na zriadenie inžinierskych sietí je potrebné stavebného povolenie, nakoľko v
zmysle§139bods.o)Stavebnéhozákonasazadrobnéstavby„považujúajprípojkystaviebapozemkov
na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pozemkov a pripojenie drobných stavieb a
pozemkov na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby.“ V zmysle tohto ustanovenia zákona stačí
na zriadenie inžinierskych sietí ohlásenie drobnej stavby, a preto aj námietka žalovaných dodržania

odstupovej vzdialenosti aspoň 2m od susednej nehnuteľnosti je irelevantná.
K námietke žalovaných, že žalobca v žalobe nenavrhoval ako by si predstavoval viesť inžinierske
siete, žalobca uvádza, že súd nerieši stavebnotechnickú stránku veci, keďže toto posúdenie je vecou
stavebného úradu, do ktorého kompetencie nemôže súd zasahovať. Preto skúmanie splnenia ďalších
predpokladov pre vydanie ohlásenia na vybudovanie inžinierskych sietí bude vecou príslušného

stavebného úradu, a preto žalobca podanou žalobou žiada súd o uloženie všetkých inžinierskych sietí
na spoločnom pozemku. Predložil situačný projekt sietí.
Uviedol, že tvrdenie žalovaných o tom, že zásahy do spoločnej nehnuteľnosti výstavbou inžinierskych
sietí, narušia vlastníctvo žalovaných na susednej parcele, žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali,
a preto bez predloženia dôkazu o pravdivosti tvrdenia ide len o domnienky. Rovnako má za to, že

žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali ich tvrdenie, že by bola ohrozená statika drevenice a zhoršil
by sa stav s vytápaním pivníc cez vodopriepustnú zásypovú vrstvu samotných prípojok. Žalovaní nie sú
odborne spôsobilou osobou na technické riešenie inžinierskych sietí, a preto ich námietky k projektom
naprojektovanými odborne spôsobilým projektantom a odsúhlasené správcami sietí, sú irelevantné.
Žalovaní už v minulosti súhlasili s výstavbou kanalizácie a plynovej prípojky, ktorý však bol pre krajský

stavebný úrad nedostatočný, a ktorý požadoval predloženie zmluvy o budúcej zmluve, ktorú však
žalovaní odmietli podpísať. Rovnako žalovaní udelili aj súhlas SPP so zriadením prípojky k pozemku
parc. č. 95/2, ktorý je vo vlastníctve žalobcu. Týmto konaním vznikla právnemu predchodcovi škoda,nakoľko na základe predloženého súhlasu dal vyhotoviť všetky podklady k stavebnému povoleniu, avšak
bez podpísania zmluvy o budúcej zmluve stavebné povolenie nedostal.
Žalobcapopieratvrdeniežalovaných,žepodalpredmetnúžalobuzdôvodu,abymoholvybudovaťvšetky

prípojky a obmedziť žalovaným prístup a pohyb okolo drevenice, ktorú vlastnia. Žalobca chce zasiahnuť
do spoločnej nehnuteľnosti len v nevyhnutnom rozsahu a nemá inú možnosť ako viesť inžinierske siete,
len cez spoločnú nehnuteľnosť tak ako to deklaroval v žalobe, nakoľko je vlastníkom nehnuteľnosti 95/6,
ktorá je práve na vedenie týchto sietí určená.
K tvrdeniu žalovaných o ohrození ich kanalizačnej prípojky žalobca uvádza, že ide o čiernu stavbu,

na ktorú nebolo vydané žiadne povolenie, pričom bola postavená bez súhlasu spoluvlastníka, a
preto nie je možné ohrozovať túto čiernu stavbu. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaných ku kanalizačnej
prípojke vybudovanej p. L. M., žalobca uvádza, že ani on ani jeho právny predchodca v danom
čase časť drevenice nevlastnili, a preto nemôžu byť zodpovední za jej vybudovanie predchádzajúcim
spoluvlastníkom drevenice. Rovnako odmietol argumentáciu žalovaných o obavách s tým, ako funguje
stavebný úrad, pretože žalobca nemôže niesť zodpovednosť za prácu stavebného úradu, ktorý je

povinný konať v súlade so zákonom, pričom žalovaní majú rôzne právne prostriedky na obranu voči
nezákonnému konaniu stavebného úradu, ktoré môžu v konkrétnom konaní uplatniť.
Žalobca poprel tvrdenia o nezákonnom konaní žalobcu vo vzťahu k žalovaným, či už vo veci vydržania
alebo vyhrážania sa a má za to, že skutočnosti uvádzané vo vyjadrení osočujúce žalobcu, sú nepravdivé
a pre predmet sporu irelevantné, keďže sa netýkajú predmetu sporu. Má za to, že koná len v súlade

so zákonom a využíva všetky právne prostriedky na ochranu svojho vlastníckeho práva. Poukázal na
to, že žalovaní využívajú spoločnú parcelu na rekonštrukciu drevenice bez súhlasu žalobcu, pri ktorej
realizujú aj výkopové práce v okolí drevenice, ktoré zatiaľ nezasiahli do jej statiky, čo je v rozpore s ich
obavami vo vzťahu k vedeniu sietí navrhovaných žalobou.

4. V žalobnej duplike žalovaní v 1/ a 2/ rade opätovne popreli skutkové tvrdenia žalobcu a uviedli, že
tvrdenie žalobcu, že nie je nijako preukázané, že by bola ohrozená statika drevenice je nepravdivé.
Už zo samotného vyjadrenia Vodohospodárskeho podniku je zrejmé, že nie je možné akokoľvek
zasahovať pri alebo do koryta vodného toku bez vyjadrenia samotného podniku. Z daného vyplýva,
že Vodohospodársky podnik upozorňuje na možný negatívny vplyv zásahu do spoločnej nehnuteľnosti.

Žalovaní majú za to, že tento vplyv, spočívajúci v umiestnení inžinierskych sietí, ktorým sa nepochybne
zasahuje do samotnej nehnuteľnosti, môže spočívať aj v ohrození statiky drevenice. Žalovaní si
uvedomujú,ženiesúosobamiodbornespôsobilýminaposudzovanietechnickýchzáležitostí,vsúvislosti
s technickým riešením inžinierskych sietí, avšak nemožno im nevzniesť námietky, nakoľko spôsobilý
projektant nedisponoval všetkými podkladmi, a tak nedokázal objektívne predmetnú situáciu posúdiť.

Pokiaľ žalobca tvrdí, že stavebné povolenie nedostal kvôli tomu, že nebola podpísaná zmluva o budúcej
zmluve zo strany žalovaných, je pravdou, že žalobca síce vyhotovil množstvo relevantných podkladov
pre stavebné povolenie, avšak chýbal mu projekt, ktorý by sa zaoberal prístupovou komunikáciou. Z
uvedeného dôvodu žalovaní nesúhlasili pre neúplnosť materiálov, a preto zmluvu nepodpísali. Pokiaľ
žalobca tvrdí, že chce zasiahnuť do nehnuteľnosti iba v nevyhnutnom rozsahu, projektová dokumentácia

preukazuje niečo iné. Plyn a čistiaci otvor kanalizácie sú podľa danej dokumentácie umiestnené v
prístupe do pivnice, čo podľa žalovaných nepredstavuje nevyhnutný zásah.
V schválenej projektovej dokumentácii sú uvedené všetky parcely, ktorých sa rekonštrukcia týka, vrátane
parcely parc. č. 95/3. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa k danej dokumentácii počas stavebného konania
a aj 15 dní po schválení povolenia stavby. Žalobca sa vyjadril k rôznym veciam ale na pozemok parc. č.

95/3 pozabudol a ani záruku, že sa do statiky drevenice žalovaných nezasiahne, zabezpečiť nedokázal.
Majú za to, že žalobca bude postupovať v súlade so svojim subjektívnym záujmom bez ohľadu na
potreby a záujem žalovaných.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a listinnými dôkazmi založenými v spise,

z čoho zistil tento skutkový stav:

6. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že nakoľko žalovaní si vybudovali nelegálnu kanalizačnú a
vodovodnú prípojku, bez akéhokoľvek súhlasu a povolenia, žiada o možnosť užívať spoločný pozemok
v rovnakom rozsahu. Viac ako päť rokov sa snaží získať stavebné povolenie na vybudovanie sietí,

avšak bezvýsledne z dôvodu absencie súhlasu žalovaných podielových spoluvlastníkov. Pôvodným
majoritným vlastníkom spoločného pozemku bola rodina žalobcu a v roku 2017 došlo k vyporiadaniu
s tým, že sporná parcela bude slúžiť ako spoločný dvor a vstup k pozemkom v zadnej časti.
Žalobca má v úmysle zrekonštruovať hospodársku budovu z roku 1945. Žalobca žije v Bratislavea nevlastní inú stavbu, preto chce zrekonštruovať starú budovu v Mengusovciach. Daný objekt sa
pokúšal zrekonštruovať jeho otec v roku 2019, keď vypracoval projekt a v roku 2020 získal stavebné
povolenie, avšak následne žalovaní podali odvolanie a rozhodnutie stavebného úradu bolo zrušené.

Budova je čiastočne zrekonštruovaná už dnes, ale bez pripojenia sietí. V zadnej časti stavby žalobcu sa
nachádza parcela parc. č. XX vo vlastníctve syna žalobcu, kde je síce pripojenie vody, avšak najbližší
prípojný bod pre elektrickú energiu je vzdialený 300m. Žalovaní spoločnú parcelu užívajú bez povolenia
žalobcu na skladovanie stavebného materiálu, stavebné práce pri rekonštrukcii svojej drevenice, čím
žalobcovi znemožňujú prístup na parcelu vo výlučnom vlastníctve žalobcu KN-C parc. č. 95/1. Žalovaní

na pozemku vykonávajú práce, pričom žalobcu o ničom neinformujú ani nežiadajú o súhlas. Okolo
drevenice žalovaní zakopali vodovodnú prípojku, ktorá musí byt minimálne v hĺbke 150-180 cm a statiku
stavby to zrejme nijako neovplyvnilo. Podľa žalobcu odborní projektanti sa vyjadrili, že priestor medzi
riečkou (potokom) a drevenicou (cca 4 metre) je dostatočne široký na vedenie všetkých sieti bez
akéhokoľveknarušeniastatiky,čomipotvrdiliajodbornespôsobilíprojektanti,ktorívypracovalijednotlivé
projekty sietí a následne stavebný úrad súhlasil s ich umiestnením v rámci stavebného povolenia

vydaného v roku 2020. V roku 2018 žalovaní podpísali súhlas s vybudovaním spoločnej plynovej
prípojky, ako aj kanalizačnej prípojky po pozemku KN C 95/3 a KN C 92/8. Následne v roku 2019 začal
žalovaný v 2/ rade rekonštruovať drevenicu žalovaných bez stavebného povolenia, do roku 2020 nebola
drevenica zapísaná na LV. Čo sa týka vytápania pivníc, tento proces je nezastaviteľný a pravidelný a
každoročne sa opakujúci a nezávisí od toho koľko sieti je uložených pred drevenicou. Pivnice zatápalo

pravidelne na jar pri väčšej vode v potoku. Žalobca si musí zriadiť vlastnú kanalizačnú prípojku, nakoľko
obec ako majiteľ obecnej kanalizačnej infraštruktúry, nedovolí pripojenie prípojky mimo šachty kvôli
tomu, že dané rúry sú už staré a majú menší priemer, a preto projektant nemal inú možnosť ako
naprojektovať prípojku do šachty nachádzajúcej sa pred objektom pop. č. 125. Následne bol daný projekt
predložený obci a obecnému zastupiteľstvu v roku 2019 na schválenie zriadenia vecného bremena na

obecných parcelách a obecné zastupiteľstvo súhlasilo. Siete nie je možné zriadiť na vedľajšom pozemku
parc. č. 95/6 nakoľko táto parcela končí „v potoku“ a nenadväzuje na parcelu vo vlastníctve obce. Pri
rešpektovaní platných noriem nie je možné iné ako projektantom navrhnuté uloženie sietí. Merače by
mali byť uložené na okraji spoločnej parcely a nemali by ovplyvniť vstup na parcelu.

7. Z výsluchu žalovanej v 1/ rade súd zistil, že podiel na predmete sporu nadobudla po smrti matky v roku
2017 v rámci dedičského konania. Parcela parc. č. 95/3 je využívaná ako dvor, žalobca ju nevyužíva.
Prístup k svojej stavbe má žalobca po parcele parc. č. 96, ktorá bola pôvodne žalobcu a následne ju
daroval synovi. K uvedenej parcele je prístup po asfaltovej ceste, pri ktorej je zriadená aj vodovodná
prípojka. Čo sa týka parcely parc. č. 95/6, ktorá leží vedľa spoločnej parcely, vlastníctvo k tejto parcele si

osvedčil žalobca a následne parcelu daroval synovi. Nie je nijako oddelená od spoločnej parcely. Podľa
žalovanej v 1/ rade má žalobca možnosť zriadiť si pripojenie sietí cez parcelu parc. č. 96, nakoľko sa
jedná o ulicu, kde sa realizuje nová zástavba a sú tam zriadené prípojky.

8. Z výsluchu žalovaného v 2/ rade súd zistil, že žalovaní realizujú rekonštrukciu drevenice súp. č.

XXX, ktorá dlhé roky chátrala, investovali do rekonštrukcie prostriedky a obávajú sa, že pri realizácii
inžinierskych sietí žalobcom by mohlo dôjsť k jej znehodnoteniu či zhoršeniu stavu s vytápaním pivníc.
Pôvodnú rekonštrukciu a prípojky realizovali ich právni predchodcovia a tieto nezasahovali do statiky
stavby, nakoľko sa týkali interiéru. Poukázal na skutočnosť, že žalobca sa domáha zriadenia plynovej
prípojky, ktorá však nie je súčasťou projektu, nakoľko v žiadosti o zriadenie vecného bremena boli

uvedené len vodovodná a kanalizačná prípojka. Podľa žalovaného v 2/ rade elektrická prípojka je
už zrealizovaná. Na vedľajšej parcele parc. č. 95/6 je zrealizovaná kanalizačná prípojka žalovaných,
ktorú vybudoval právny predchodca. Pokračuje ďalej na susednú parcelu a následne do obecnej
kanalizácie. Rovnako uviedol, že za budovou žalobcu sa nachádza parcela parc. č. 96, po ktorej je
možnéviesťvodovodnúajelektrickúprípojku.Žalovanýmázato,žezostranyžalobcusajednáošikanu,

nakoľko žalobca nemá v úmysle zriadiť prípojky, ale zamedziť žalovaným vstup na parcelu parc. č.
92/6 nachádzajúcu sa v zadnej časti za spoločnou parcelou. Umiestnením revíznej šachty do úzkeho
priestoru spoločnej parcely by sa znemožnil vjazd žalovaných do dvora a k uvedenej parcele. Rovnako
spochybnil aj projekty predložené žalobcom ako nesprávne a v rozpore s platnými normami.

9. Z LV č. XXXX pre obec a k. ú. F. súd zistil, že je na ňom zapísaný pozemok parcela registra „C“ parc.
č. 95/3 o výmere 245 m2, zastavaná plocha a nádvorie, so spoluvlastníckym podielom žalobcu vo výške
1 v pomere k celku, a podielmi žalovaných každý vo výške 1 v pomere k celku.10. Z LV č. XXXX pre obec a k. ú. F. súd zistil, že sú na ňom zapísané parcely registra „C“ parc. č. 95/1,
parc. č. 95/2, parc. č. 95/6 (stav k 7.12.2023), parc. č. 95/8, parc. č. 101/2 a tiež stavba – hospodárska
budova súp. č. XXX postavená na parcele parc. č. 95/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 118 m2,

ktorých výlučným vlastníkom je žalobca.
LV obsahuje tiež poznámku: Právo vyplývajúce z vecného bremena, zriadeného "in rem" k pozemkom
registra C-KN parc. č. 199/2 a E-KN parc. č. 2467, spočívajúce v práve zriadenia a uloženia inžinierskych
sietí alebo ich častí, užívania, prevádzkovania, opráv a odstránenia inžinierskych sietí alebo ich častí,
vstupu osôb a vjazdu vozidiel z dôvodu prevádzky, údržby, opráv a rekonštrukcie inžinierskych sietí

alebo ich častí a to v rozsahu podľa Geometrického plánu č. 05/2019 v prospech vlastníka nehnuteľností
pozemkovregistraC-KNparc.č.95/1,95/2,95/8a101/2nazákladeZmluvyozriadenívecnéhobremena
podľa V-742/2020 zo dňa 27.04.2020 - číslo zmeny 28/2020, 69/2020, 48/2022, 55/2022, 71/2024

11. Z LV č. XXXX pre obec a k. ú. F. súd zistil, že sú na ňom zapísané parcely registra „C“ parc. č. 91,
parc. č. 92/5, parc. č. 92/6, parc. č. 95/4 a parc. č. 205 vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 1/ rade.

Na pozemkoch parc. č. 90/2 a parc. č. 91 je zriadená stavba, rodinný dom – drevenica súp. č. XXX,
samostatne zapísaná na LV č. XXXX.

12. Z výzvy na uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluvy zo dňa 15.12.2023 súd zistil, že žalobca žalovaných
vyzval na uzavretie zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena, za účelom zriadenia vecného

bremena na parcele parc. č. 95/3 zapísanej na LV č. XXXX, na vybudovanie inžinierskych sietí, a to
najmä elektrickej prípojky, vonkajšieho STL/NTL plynovodu, vodovodnej prípojky a kanalizačnej prípojky
k pozemkom parc. č. 95/1 a 95/2 a ich napojenia na hospodársku budovu súp. č. XXX, resp. o vyjadrenie
súhlasu či nesúhlasu s návrhom na vedenie inžinierskych sietí v zmysle situačného náčrtu. Prílohu výzvy
tvorí návrh zmluvy o budúcej zmluve, situačný náčrt a plnomocenstvo udelené právnej zástupkyni.

13. Z písomného súhlasu so stavbou kanalizačnej prípojky zo dňa 20.5.2018 súd zistil, že žalovaní
v 1/ a 2/ rade súhlasili s realizáciou kanalizačnej prípojky pre žalobcu k objektu nachádzajúcemu sa na
parcele registra „C“ parc. č. 95/2.

14. Z predchádzajúceho súhlasu s pripojením zo dňa 23.7.2018 súd zistil, že žalovaní v 1/ a 2/ rade
súhlasili s realizáciou plynovej prípojky pre žalobcu k stavbe súp. č. XXX na parcele registra „C“ parc.
č. 95/2.

15. Zo správ z elektronickej pošty, sťažností a dokladov pre stavebné konanie súd zistil, že medzi

stranami sporu minimálne od roku 2019 dochádza k pokusom o odkúpenie či rozdelenie pozemku,
ale predovšetkým nezhodám vyplývajúcim z blízkosti stavieb a stavebným úpravám realizovaným
žalovanými, pričom pre rozhodnutie vo veci nie sú tieto dôkazy relevantné. Stavebným povolením
stavebného úradu Obce Mengusovce zo dňa 28.10.2021, č. OUM/55/2020-11-ZA, stavebný úrad
žalovaným povolil rekonštrukciu rodinného domu – drevenice, pričom komplexne posudzoval možnosti

a zaťaženie okolia stavby, vrátane existujúcich prípojok. Možno predpokladať, že rovnako komplexne
bude stav preverený v prípade povoľovacieho konania k stavebnému zámeru žalobcu.

16. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

17.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

18. Podľa § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej

samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych
vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

19. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

20. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.21. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom

zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

22. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

23. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

24. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

25. Podľa § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

26. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

27. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú

spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

28. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,

ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

29. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

30. Podľa § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

31. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

32. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia
ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj
so zásadou rovnosti účastníkov konania.
Podľa § 215 ods. 1, 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje

procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho
rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým
zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.
Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom

kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom
konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde
svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému,
ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných
ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju

obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne
dôkazy.
V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniupravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na

strany sporu.
Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j.
dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to
prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového
konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

33. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.
Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a

rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).

34. V konaní nebolo sporné, že žalobca a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku, parcely
registra „C“ parc. č. 95/3 o výmere 245 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaného v katastri

nehnuteľností na LV č. XXXX pre obec a k. ú. F., so spoluvlastníckym podielom žalobcu vo výške 1
v pomere k celku, a podielmi žalovaných každý vo výške 1 v pomere k celku. Predmetom sporu bolo
určenie spôsobu užívania spoločnej parcely, a to uloženia inžinierskych sietí.

35. Ako vyplýva z ust. § 139 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú

oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne, pričom o hospodárení so spoločnou
vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak
sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o
dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.
Pod pojmom hospodárenie so spoločnou vecou možno rozumieť najmä údržbu, opravu, úpravu veci,

rovnako však užívanie veci. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou
počítanou podľa veľkosti podielov, na základe spoločnej dohody. Pri rozhodovaní o hospodárení so
spoločnou vecou sa uplatňuje väčšinový princíp, ktorý však nie je založený na počte spoluvlastníkov,
ale na veľkosti ich podielov. Spoluvlastník, ktorý bol prehlasovaný a ktorý nesúhlasí so spôsobom
hospodárenia so spoločnou vecou, o ktorom sa rozhodlo väčšinou hlasov, sa musí rozhodnutiu

väčšiny podriadiť, alebo sa môže obrátiť na súd. Ak sa niektorý zo spoluvlastníkov rozhodne predmet
podielového spoluvlastníctva ako celok predať, zaťažiť záložným právom alebo vecným bremenom,
potrebný bude súhlas všetkých spoluvlastníkov.
Pri úprave spoločného užívania prichádzajú do úvahy tieto základné možnosti: a) rozdelenie užívania
veci tak, že jednotliví spoluvlastníci budú užívať určité im vydelené časti spoločnej veci; b) jeden

zo spoluvlastníkov bude užívať celú vec a ostatní dostanú náhradu (spravidla peňažnú); c) všetci
spoluvlastníci budú vec užívať striedavo v určitých časových obdobiach.

36. V tomto smere súd poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/162/2004,
z ktorého vyplýva: „Ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre prijímanie rozhodnutia

spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou nepredpisuje žiadnu osobitnú procedúru ani
uskutočnenie formálneho hlasovacieho aktu a pre rozhodnutie samé nepredpisuje žiadnu obligatórnu
(napríklad písomnú) formu ani výslovne nedefinuje jeho náležitosti. Uvedené zákonné ustanovenie
predpokladá, že proces vytvárania kolektívnej vôle spoluvlastníkov nebude len záležitosťou niektorého
spoluvlastníka a že sa na procese prijímania rozhodnutia zúčastnia všetci spoluvlastníci."

37. Z platnej judikatúry, napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/127/2018
tiež možno konštatovať nasledovné závery: Je bez akýchkoľvek pochybností, že rozhodnutie súdu o
žalobe podanej podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka má konštitutívny charakter a jeho zmyslom
je vyriešenie konkrétnej nezhody spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou. Súd pri riešení

tejto otázky nie je viazaný konkrétnym návrhom riešenia navrhnutým žalujúcim spoluvlastníkom potiaľ,
že by sa od tohto návrhu nemohol odchýliť. Zmyslom rozhodnutia vydaného v režime § 139 ods. 2
Občianskeho zákonníka je umožniť súdu voľbu takého riešenia vo vzťahu ku konkrétne vzniknutej
nezhode o hospodárení, ktoré vyrieši vzniknutý spor medzi spoluvlastníkmi, ku ktorého riešeniu nebolomožné dospieť dohodou ani uplatnením princípu tzv. majority. Spôsob zvoleného riešenia súdom však
musí rešpektovať, o akú konkrétnu nezhodu spoluvlastníkov pri hospodárení so spoločnou vecou šlo
a k akému konkrétnemu výkonu spoluvlastníckych práv sa nepodarilo uzavrieť dohodu rovnodielnych

podielových spoluvlastníkov, nakoľko vo vzťahu ku konkrétnej nezhode je súd povolaný zaujať príslušné
riešenie, prostredníctvom ktorého bude vzniknutá spoluvlastnícka nezhoda odstránená. V tomto smere
je viazaný v žalobe označenými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré vymedzujú obsah tejto nezhody,
resp. skutkovými zisteniami uskutočnenými v priebehu konania. V nadväznosti na tieto zistenia je potom
nutné posudzovať, aký spôsob riešenia prichádza do úvahy.

38. Je nevyhnutné si vždy ujasniť, o aký konkrétny vzťah hospodárenia so spoločnou vecou ide a podľa
toho zvoliť zodpovedajúci nástroj procesnej obrany. O žalobu zodpovedajúcu ustanoveniu § 137 písm.
c) C.s.p. ide vtedy, ak sa žalobca v súlade so znením tohto ustanovenia domáha, aby súd deklaratórnym
rozhodnutím prehlásil určitý právny vzťah, či právo za existujúce. Pokiaľ žalobca v konaní o úpravu
užívania spoločnej veci, vychádza z toho, či tvrdí, že o tomto užívaní nebolo platne rozhodnuté väčšinou

spoluvlastníkov, alebo, že sa nedosiahla dohoda v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, potom
jeho žaloba, aby súd konštitutívnym rozhodnutím určil, ktorý zo spoluvlastníkov a v akom rozsahu bude
spoločnú vec užívať, nie je určovacou žalobou podľa § 137 písm. c/ C.s.p. a nie je tu nutnosť preukázania
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. V týchto prípadoch, ak dochádza ku konkrétnej
úprave užívania veci, a teda k priznávaniu práv a zakladaniu povinností, je potrebné dbať na to, aby

stranám sporu boli vedľa založenia práv tiež uložené povinnosti tak, aby rozhodnutie bolo v prípade
neplnenia jeho obsahu materiálne vykonateľné.
Rozhodnutie súdu podľa § 139 ods. 2 druhej vety Občianskeho zákonníka je z hľadiska hmotného práva
právnou skutočnosťou, s ktorou je spojený vznik, zmena alebo zánik hmotnoprávneho vzťahu s účinkami
ex nunc, nakoľko až ním nastane požadovaná zmena právneho stavu.

39. V prejednávanej veci nešlo o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) C.s.p., žalobca sa ňou
nedomáhal, aby súd deklaratórnym rozhodnutím prehlásil určitý právny vzťah, či právo za existujúce,
práve naopak pri svojom nároku vychádzal z toho, že nedošlo k dohode podielových spoluvlastníkov
ohľadne užívania spoločného pozemku a preto žiadal, aby súd konštitutívnym rozhodnutím určil, resp.

založilmuprávo,vybudovaťaviesťinžinierskesietecezspoločnýpozemok,t.j.založilkonkrétnyspôsob
využitia spoločnej veci.
Zodpovedajúci nástroj procesnej obrany podielového spoluvlastníka podľa § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka závisí od toho, o aký konkrétny vzťah hospodárenia so spoločnou vecou ide. V danej veci
žalobca chcel cez spoločný pozemok viesť (resp. vybudovať) inžinierske siete k svojmu pozemku , na

ktorom má zriadenú stavbu. K pozemku a domu žalovaných pritom cez ten istý spoločný pozemok
už niektoré inžinierske siete vedú. Stavebný úrad žalobcovi odmieta vydať stavebné povolenie na
vybudovanie inžinierskych sietí bez súhlasu žalovaných, pričom siete majú viesť cez spoločný pozemok
žalobcu a žalovaných v 1/ a 2/ rade. Žalovaní udeliť súhlas s vybudovaním inžinierskych sietí odmietajú.
Z ust. § 2 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka zakotvujúceho pre občianskoprávne vzťahy zásadu,

že tieto vznikajú na základe právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto
vzťahov spája a princíp rovného postavenia subjektov v týchto vzťahoch, vyplýva, že žiadny z účastníkov
občianskoprávneho vzťahu nemôže stanoviť právne postavenie iného subjektu napr. tým, že od neho
vyžaduje splnenie právnej povinnosti, hoci sa nestalo aktuálnym. Prejav vôle subjektu právneho vzťahu
je preto možné nahradiť súdnym rozhodnutím v zmysle § 229 C.s.p. len v tých prípadoch, keď to

zákon výslovne umožňuje, resp. kde povinnosť k právnemu konaniu subjektu je stanovená zákonným
ustanovením alebo ako záväzková povinnosť je založená iným právnym úkonom.
Zásahy súdu do tvorby súkromnoprávnych vzťahov formou nahradenia prejavu vôle súdom treba
vnímať ako výnimku zo zásady rešpektovania autonómie vôle subjektov súkromného práva pri robení
právnych úkonov a to v prípadoch, ak by svojvôľa vedúca k nečinnosti jedného subjektu bola spôsobilá

poškodiť oprávnené záujmy druhej strany, čo by mohlo viesť k vedomému porušovaniu práva a
dokonca až k zneužitiu práva. Ide o poskytnutie ochrany subjektu (napr. budúcej zmluvnej strane),
ktorá objektívne sama nie je schopná zabezpečiť výkon svojho práva a kedy nekonanie iného subjektu
možno vnímať ako konanie, ktoré je v rozpore s právom, zasahujúce do práv iných a je aj v rozpore
s dobrými mravmi. Preto nahradenie prejavu vôle súdom prichádza do úvahy len v prípadoch, ktoré sú

v zákone výslovne uvedené. V danej veci právny predpis (keďže dohoda ani rozhodnutie príslušného
orgánu tu neprichádzalo do úvahy), t. j. Občiansky zákonník vo svojom ustanovení § 139 neumožňuje
(výslovne neuvádza) spoluvlastníkovi veci domáhať sa nahradenia prejavu vôle druhého spoluvlastníka
pri nezhode o hospodárení so spoločnou vecou.40. Žalobca v danej veci zvolil adekvátny nástroj ochrany svojich práv, keď žiadal, aby súd rozhodol,
že je oprávnený vybudovať inžinierske siete cez spoločný pozemok, pričom takýto výrok je i materiálne

vykonateľný. Možno uzavrieť, že žalobou podielového spoluvlastníka podanou podľa druhej vety
ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno nahrádzať prejav vôle druhého podielového
spoluvlastníka, ktorý odmieta udeliť žalobcovi súhlas pre rozhodnutie o určitom spôsobe hospodárenia
so spoločnou vecou, ale konkrétna forma procesnej obrany podielového spoluvlastníka bude v takýchto
prípadoch závisieť od toho, o aký konkrétny vzťah hospodárenia so spoločnou vecou ide. Podstatné je,

aby výrok rozhodnutia súdu mal konštitutívny charakter a bol i materiálne vykonateľný.

41.VtejtosúvislostisúdpoukazujeinarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1Cdo
165/2008, v ktorom súd (obdobne) riešil otázku nezhody podielových spoluvlastníkov pri vybudovaní
inžinierskych sietí cez spoločný pozemok a konštatoval, že „pri rozhodovaní súdu podľa § 139 ods. 2
Občianskehozákonníkajepresúdurčujúcehľadiskoúčelnéhovyužitiavecipodielovýmispoluvlastníkmi.

Ak je takouto spoločnou vecou pozemok - prístupová cesta, ktorá v spevnenej kvalite, a pod ktorou
sú súčasne vedené inžinierske siete, ale len v prospech jedného zo spoluvlastníkov (v danom prípade
žalovaných), treba mať na zreteli, že na jej účelné využitie treba (druhému) spoluvlastníkovi umožniť
jej užívanie v rovnakej kvalite a rovnakom rozsahu. Pokiaľ teda v prejednávanej veci sporný pozemok
ako prístupovú komunikáciu spevnili vo svoj prospech iba žalovaní a týmto pozemkom sú vedené aj

všetky inžinierske siete iba do ich rodinného domu, rovnako právo na vedenie inžinierskych sietí týmto
pozemkom ako aj právo na jeho spevnenie až na hranicu vlastných pozemkov patrí aj žalobcom, pričom
takouto zmenou užívania spoločnej veci nedochádza k zmene jej podstaty, v dôsledku čoho aj odvolací
súd správne na vec aplikoval ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka“.

42. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, v prejednávanej právnej veci právny predpis (keďže dohoda
ani rozhodnutie príslušného orgánu tu neprichádzalo do úvahy), t. j. Občiansky zákonník vo svojom
ustanovení § 139 neumožňuje (výslovne neuvádza) spoluvlastníkovi veci domáhať sa nahradenia
prejavu vôle druhého spoluvlastníka pri nezhode o hospodárení so spoločnou vecou. Žalobca v danej
veci teda zvolil adekvátny nástroj ochrany svojich práv, keď žiadal, aby súd rozhodol, že je oprávnený

vybudovať inžinierske siete cez spoločný pozemok, pričom takýto výrok je i materiálne vykonateľný.
Takýmto rozhodnutím pritom súd nerieši stavebnotechnickú stránku veci, keďže toto posúdenie je vecou
stavebného úradu, do ktorého kompetencie nemôže súd zasahovať. Preto skúmanie splnenia ďalších
predpokladov pre vydanie stavebného povolenia (ohlásenie) na vybudovanie inžinierskych sietí bude
vecou príslušného stavebného úradu. O nezhode podielových spoluvlastníkov, o tom, či na spoločnom

pozemku má byť postavená stavba, však rozhoduje súd, nie stavebný úrad (uznesenie Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 3CdoN 134/1996).

43. Súd, vzhľadom na uvedené konštatuje, že rozsudkom nenahrádza rozhodnutie, ktoré je zo zákona
oprávnený vydať príslušný stavebnú úrad, ale za daného skutkového stavu súd pokladá tento rozsudok

podľa cit. ust. § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka za primeranú náhradu súhlasu spoluvlastníkov pre
účely stavebného konania, tak ako si to vyžaduje príslušný stavebný úrad.
S prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaným bolo stavebné povolenie na rekonštrukciu drevenice
vydané,javísabyťnespravodlivým,pristupovaťopačnevovzťahukžalobcovi,tedaneumožniťžalobcovi
požiadať o vydanie stavebného povolenia na zriadenie sietí a rekonštrukciu jeho stavby. Takýto postup

by bol voči žalobcovi diskriminačný.
Pokiaľ dôvody nesúhlasu žalovaných boli stavebno–technického charakteru, tak predovšetkým nimi by
sa mohol zaoberať stavebný úrad pri samotnej realizácii stavby, nie súd, ktorý v tomto konaní do činnosti
stavebného úradu nezasahuje, ale primerane rozhoduje o spôsobe užívania spoločnej veci. Preto súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

44. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v priebehu konania prestal byť vlastníkom pozemku parc. č.
95/6 o výmere 42 m2, zastavaná plocha a nádvorie, v dôsledku uzavretia darovacej zmluvy, súd v tejto
časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. pričom pomer neúspechu žalobcu
v prejednávanej veci je minimálny. O trovách konania súd rozhodne podľa § 262 C.s.p. po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustné ďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.