Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 7, 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623200014
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5623200014.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcov : 1.) A. B. C., nar.

XX. X. XXXX, bytom D. XXX, a 2.) A. D. C., nar. X. X. XXXX, bytom D. XX, obaja zastúpení : JUDr. Milan
Ficek, advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14, Bratislava, IČO : 47232757, proti žalovaným : 1.) A. E. F.,
nar. XX. X. XXXX, bytom D. XXX, a 2.) B. F., nar. X. X. XXXX, bytom D. XXX, obaja zastúpení : JUDr.
Miroslav Lehotský, advokát, Milana Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, o odstránenie časti stavby, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne na vlastné náklady v lehote 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku odstrániť časť strechy na stavbe ich rodinného domu s. č. XXX, postavenej
na pozemku registra „C“ parc. č. 1029, o výmere 143 m2, zastavaná plocha a nádvorie, a zapísanej

na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. D., obec D., okres Liptovský Mikuláš, ktorá časť strechy presahuje
na pozemok registra „C“ parc. č. 1023/4, o výmere 6 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na
liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. D., obec D., okres Liptovský Mikuláš, ktorý je spoluvlastníctve žalobcov
v 1. a 2. rade, a to v takom rozsahu, ktorý je vyznačený v znaleckom grafickom nákrese 3 (v príloha
P17) znaleckého posudku č. 1/2024 (komplet), vyhotoveného G. D. H., znalcom z odboru geodézia,
kartografia a kataster nehnuteľností 31. 1. 2024 červenou čiarou a vymedzený lomovými bodmi 21, 22,
23, 21, pričom súd v y s l o v u j e , že uvedený znalecký posudok je neoddeliteľnou súčasťou tohto

rozsudku.

II. Žalobcovia v 1. a 2. rade m a j ú voči žalovaným v 1. a 2. rade n á r o k na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou z 3. 1. 2023 sa žalobcovia domáhali rozhodnutia, ktorým by súd rozhodol, že žalovaní sú
povinní do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku vypratať nehnuteľnosť evidovanú Okresným úradom
Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, pre okres Liptovský Mikuláš, obec D., katastrálne územie D.,

zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, a to pozemok registra „C“ parc. č. 1023/4, o výmere 6 m2, druh
pozemku zastavaná plocha a nádvorie, ako aj náhrady trov konania. Tento žalobný návrh žalobcovi
odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi, obaja s rovnakým spoluvlastníckym podielom o
veľkosti 1/2 k celku, nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym
odborom, pre okres Liptovský Mikuláš, obec D., katastrálne územie D., zapísaných na liste vlastníctva č.
XXXX, a to : stavby so súp. č. XXX, postavenej na pozemku reg. "C" parc. č. 1023/1, rodinný dom, stavby
bez súpisného čísla, postavenej na pozemku reg. "C" parc. č. 1023/3, iná budova (garáž), pozemku

registra „C“ parc. č. 306, o výmere 282 m2, zastavaná plocha a nádvorie, pozemku registra „C“ parc.
č. 1020, o výmere 222 m2, zastavaná plocha a nádvorie, pozemku registra „C“ parc. č. 1021, o výmere
164 m2, zastavaná plocha a nádvorie, pozemku registra „C“ parc. č. 1022, o výmere 54 m2, zastavaná
plocha a nádvorie, pozemku registra „C“ parc. č. 1023/1, o výmere 80 m2, zastavaná plocha a nádvorie,pozemku registra „C“ parc. č. 1023/2, o výmere 44 m2, zastavaná plocha a nádvorie, pozemku registra
„C“parc.č.1023/3,ovýmere50m2,zastavanáplochaanádvorieapozemkuregistra„C“parc.č.1023/4,
o výmere 6 m2, zastavaná plocha a nádvorie. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi (podiel o

veľkosti 1/1 k celku) nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym
odborom, pre okres Liptovský Mikuláš, obec D., katastrálne územie D., zapísaných na liste vlastníctva
číslo XXX, a to (okrem iného) : stavby so súp. č. XXX, postavenej na pozemku reg. "C" parc. č. 1029,
rodinný dom, a pozemku registra „C“ parc. č. 1029, o výmere 143 m2, zastavaná plocha a nádvorie.
Strany sporu sú bezprostrednými susedmi, pričom žalovaní bez právneho dôvodu pri rekonštrukcii

svojho rodinného domu so súp. č. XXX, na ktorý podľa informácií z obce nebolo vydané stavebné
povolenie dôvodiac, že na opravu a výmenu strešnej krytiny nie je potrebné ani ohlásenie stavebnému
úradu (starosta obce je totožná osoba ako žalovaný v prvom rade) nastolili protiprávny stav, kedy
presahom strešnej krytiny neoprávnene (bez právneho dôvodu) zasahujú na pozemku žalobcov parc.
č. 1023/4. Odhliadnuc od faktu, že na rekonštrukciu strechy, v dôsledku ktorej došlo aj k zmene
pôdorysu stavby rodinného domu žalovaných so súp. č. XXX (keďže nová strecha má väčší presah

než pôvodná) bolo potrebné okrem iného aj vydanie stavebného povolenia, založený neoprávnený
stav predstavuje súčasne neprípustný zásah do vlastníckeho práva žalobcov, ako aj jeho faktické
obmedzenie. Pri súčasnom stave majú totiž žalobcovia znemožnenú jednak bežnú aj nevyhnutnú
údržbu svojej nehnuteľnosti - rodinného domu so súp. č. XXX, a jednak aj možnosť zateplenia tejto
nehnuteľnosti. Vzhľadom na to, že mimosúdny susedský dohovor, ani po opakovaných pokusoch

neviedol k náprave tohto protiprávneho stavu, žalobcom nezostávalo nič iné, než sa domáhať ochrany
ich vlastníckeho práva touto reivindikačnou žalobou. Vlastnícke právo je nepremlčateľným majetkovým
právom a je chránené celým právnym poriadkom, počnúc čl. 20 Ústavy SR. Okrem toho Občiansky
zákonník ako jeden z prostriedkov ochrany vlastníckeho práva ustanovuje v § 126 ods. 1 hmotnoprávny
základ pre podanie tzv. reivindikačnej žaloby (žaloby na vydanie veci, resp. vypratanie nehnuteľnosti).

Podmienky úspešnosti reivindikačnej žaloby sú, že vec sa nenachádza vo faktickej moci vlastníka,
ale v moci inej osoby, ktorá predmetnú vec odmieta vypratať, resp. vydať, žalovaný má vec vo svojej
moci, a preto má možnosť vec vypratať, resp. vydať vlastníkovi, predmetom žaloby je vec, vypratanie,
resp. vydanie ktorej sa žiada, žalovaný vec zadržiava, resp. užíva protiprávne, t.j. bez existencie
relevantného právneho titulu, žalobu podáva aktívne legitimovaný subjekt, v tomto prípade vlastník,

resp. obaja spoluvlastníci, a žaloba smeruje proti pasívne legitimovanému subjektu, v tomto prípade
spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktorej strecha presahuje nad pozemok žalobcov. Žalobcovia poukázali
na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. : 22 Cdo 1000/2010 z 19. decembra 2011, v ktorom bol
vyslovený právny záver, že vlastnícke právo k pozemku zahrnuje aj priestor nad jeho povrchom, čo
vyplýva aj z § 127 ods. 1 OZ, ktorý obmedzuje právo vlastníka pozemku odstrániť vetvy presahujúcej na

jeho pozemok (teda zasahujúce do vzdušného priestoru nad pozemkom.) Presah strechy nad susedný
pozemok súdy posudzujú ako neoprávnenú stavbu, pričom zasahovať časťami stavby (napr. zateplením
steny, balkónmi a pod.) do priestoru nad susedným pozemkom bez právneho dôvodu nie je prípustné.

2. Dňa 10. 2. 2023 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaného v 1. rade k žalobe z 9. 2. 2023,

v ktorom uviedol, že neuznáva nárok uplatnený žalobcami v celom rozsahu, a požiadal o predĺženie
lehoty na vyjadrenie k žalobe. Na svoju obranu v tomto podaní zatiaľ uviedol, že rodinný dom s. č. XXX,
stojaci na pozemku parcelné č. 1029, a pozemok registra „C” par. č. 1029, zastavaná plocha a nádvorie,
v katastrálnom území D. nadobudol žalovaný v 1. rade spolu so svojou manželkou (žalovanou v 2. rade)
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov na základe kúpnej zmluvy v roku 2001. V tom čase neboli

vlastníkmi susedného rodinného domu s. č. XXX, v súčasnosti stojacom na pozemku parc. č. 1023/1, ani
garáže, v súčasnosti na pozemku p. č. 1023/3, a ani novovytvorených pozemkov registra „C” parcelné
č. 1023/1, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 1023/2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 1023/3,
zastavaná plocha a nádvorie, a ani pozemku parc. č. 1023/4, zastavaná plocha a nádvorie, žalobcovia.
Tieto nehnuteľnosti nadobudli neskôr, až v roku 2005. Všetky uvedené pozemky, boli znázornené z

pôvodnéhostavu,atozpôvodnýchparcielč.1022ač.1023,kat.územieD.,podľaGeometrickéhoplánu
č.36735299158/2010.UvedenýGeometrickýplánvšakneslúžilnazameraniepozemkov(zlúčeniealebo
ich oddelenie), a už vôbec nie na vytýčenie hraníc pozemkov, naopak slúžil na oddelenie a zameranie
stavieb p. č. 1023/1, 1023/3 a rozostavanej stavby p. č. 1023/2 pre zápis stavieb na LV, čo je zrejmé aj
z tabuľky geometrického plánu. Naviac, sporná parcela č. 1023/4, zastavaná plocha a nádvorie, výmera

6 rn2, je v geometrickom pláne uvedená ako zbytková parcela (nie teda tak ako napr. parcela parc.
č. 1023/1, zastavaná plocha a nádvorie, parcelné č. 1023/2, zastavaná plocha a nádvorie, a parc. č.
1023/3, zastavaná plocha a nádvorie), čo znamená, že sa jej geometrický plán vôbec nedotýkal (neriešilju), a čo je zrejmé aj z časti „VÝKAZ VÝMER” - Nový stav GP, kde je k uvedenej parcele v kolónke
Vlastník poznámka „doterajší“. file_0.jpg

file_1.wmf

K vyhotoveniu geometrického plánu žalovaní neboli prizvaní, aby sa tak aj za ich súčinnosti mohla ustáliť

hranica parciel registra „C” parc. č. 1023/4 a ich parcely č. 1029, v kat. území D., a detto aj rozsah parcely
č. 1023/4. Vzhľadom k tomu je tvrdenie žaloby o vlastníctve žalobcov - parcely registra „C” č. 1023/4
v rozsahu znázornenom v geometrickom pláne (zapísanom nakoniec aj na LV č. XXXX), o výmere 6
m2, zastavaná plocha a nádvorie, irelevantné, pretože hranica znázornená geometrickým plánom (ktorý
ju nakoniec ani neriešil) nezodpovedá hranici podľa záväzných podkladov katastra nehnuteľností pre
vyhotovenie geometrického plánu a detto ani hranici „výrezu starej mapy” (dôkaz č. 4. žaloby.) Po kúpe

nehnuteľností žalovaní na obvodovej stene ich domu s. č. XXX, D., ktorá susedí s parcelou žalobcov
č. 1023/4, nevykonávali žiadne stavebné úpravy (zmeny.) Obvodová stena je zachovaná v pôvodnom
stave. Opravovali len strechu, avšak staré nosné trámy, pomúrnice, ostali zachované v pôvodnom stave
(šírke,dĺžke),čojeajviditeľné,nakoniecanitzv.štauplatnasusediacejstraneniejenovoobitý.Vymieňali
na streche len „rohy” a laty, pričom za účelom dosiahnutia svetelnosti v streche umiestnili vikiere, avšak

na opačnú (nie susediacu) stranu, a to bez toho, že by sa šírka strechy rozširovala, najmi nie v časti od
nehnuteľnosti žalobcov. Všetky tieto úkony vykonávali so súhlasom predchádzajúceho vlastníka domu
č. XXX, E. I. a jeho družky. Vzhľadom k tomu, že podstatná časť parcely č. 1023/4 zasahuje do nášho
pozemku, a to parcely č. 1029, a strecha nášho domu nepresahuje správnu hranicu medzi parcelami č.
1023/4 a č. 1029, žalobu považoval žalovaný v 1. rade za neopodstatnenú.

3. Dňa 27. 2. 2023 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovaných v 1. a 2. rade k žalobe z 23. 2.
2023, v ktorom uviedli, že neuznávajú nárok uplatnený žalobou z 3. 1. 2023 v plnom rozsahu. Žalovaná v
2. rade sa v celom rozsahu tiež pridržiava vyjadrenia žalovaného v 1. rade vyhotoveného vo Východnej,
09.02.2023, ktoré podal na súd 10. 2. 2023. Žalovaní v 1. a 2. rade ďalej uviedli, že rodinný dom

s. č. XXX na pozemku registra „C“ parc. č. 1029, a pozemok registra „C" parc. č. 1029, zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere 143 m2, v katastrálnom území D., žalovaní nadobudli do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v celosti (spoluvlastnícky podiel 1/1), na základe kúpnej zmluvy uzavretej
3. 4. 2001, vklad povolený 23. 5. 2001, pod č. V 833/2001. V tom čase žalobcovia neboli vlastníkmi
susedného rodinného domu s. č. XXX v súčasnosti na pozemku registra „C“ parc. č. 1023/1, ani garáže

v súčasnosti na pozemku registra „C“ parc. č. 1023/3, a ani novovytvorených pozemkov registra „C“
parc. č. 1023/1, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 1023/2, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č.
1023/3, zastavaná plocha a nádvorie, a ani pozemku parc. č. 1023/4, zastavaná plocha a nádvorie
(ktorého vypratania sa žalobcovia domáhajú žalobou vyhotovenou 3. 1. 2023.) Vyššie špecifikované
nehnuteľnosti nadobudli žalobcovia neskôr, a to až v roku 2005. K vyhotoveniu geometrického plánu

č. 36735299-158/2010, ktorým bola zobrazená tzv. zbytková parcela registra „C“ parc. č. 1023/4, v kat.
území D., neboli žalovaní prizvaní, aby sa aj za ich súčinnosti mohla ustáliť hranica parcely registra „C“
parc. č. 1023/4 a parcely registra „C“ parc. č. 1029, v katastrálnom území D., a tým aj reálny rozsah tzv.
zbytkovejparcelyregistra„C“parc.č.1023/4.Tvrdeniežalobcovovlastníctvepozemkuregistra„C“parc.
č. 1023/4, najmä však o rozsahu uvedenej parcely registra „C“ parc. č. 1023/4, podľa geometrického

plánu, výmera 6 m2, zastavaná plocha a nádvorie, v katastri nehnuteľností, evidovanom na LV č. XXXX
je irelevantné, pretože pravá strana parcely registra „C“ parcelné č. 1023/4, znázornená v katastri podľa
geometrického plánu (ktorý ju riešil len ako tzv. zbytkovú parcelu - doterajší) nezodpovedá reálnej hranici
uvedených pozemkov, a už vôbec nie hranici podľa tzv. „výrezu starej mapy" - resp. meračského náčrtu
(dôkaz č. 4. žaloby) na ktorý sa žaloba odvoláva. Ak by sa malo vo veci vychádzať meračského náčrtu,

na ktorý sa odvoláva žaloba (dôkaz č. 4.), vzdialenosti od stavieb oboch uvádzaných rodinných domov
po spornú hranicu pozemkov by podľa meračského náčrtu (dôkaz č. 4) mali byť rozdelené pomerom
podľa meračského náčrtu, a to vzdialenosť hranice od rodinného domu s. č. 558 na „C“ parcelné č.
1029 (vo vlastníctve žalovaných) = cca. 2/3 - iny z celkovej vzdialenosti, a vzdialenosť hranice od
rodinného domu s. č. 559 na „C“ parcelné č. 1023/1 (vo vlastníctve žalobcov) = cca. 1/3 - ina z celkovej

vzdialenosti. Po kúpe nehnuteľností - na obvodovej stene rodinného domu s. č. XXX, D., ktorý susedí s
pozemkomžalobcov„Cparcelnéč.1023/4,žalovanínevykonávaližiadnetakéstavebnéúpravy(zmeny),
ktorými by zasiahli do vlastníckeho práva žalobcov (ktoré nakoniec žalobcovia nadobudli až neskôr.)
Stavba rodinného domu s. č. XXX je zachovaná v pôvodnom stave. Opravovali len strechu, staré nosnétrámy, pomúrnice, ostali zachované v pôvodnom stave (dĺžke, šírke), čo je viditeľné na mieste samom -
odkvapová časť (podbitie strechy), tzv. štauplát (vonkajší strop), na susediacej strane nie je novoobitý.
Žalovanívymieňalinastrecherodinnéhodomulen„rohy"alaty,pričomzaúčelomdosiahnutiasvetelnosti

v streche umiestnili vikiere, avšak na opačnej (nie susediacej) strane, a to bez toho, že by sa šírka
strechy rozširovala, najmä nie v časti, ktorá susedí s domovou nehnuteľnosťou žalobcov. Všetky tieto
úkony žalovaní vykonávali so súhlasom predchádzajúceho vlastníka domu č. 559 - E. I. a jeho družky.
Nakoľko práve časť parcely žalobcov „C“ parcelné č. 1023/4 reálne zasahuje do pozemku žalovaných
„C“ parcelné č. 1029 a strecha rodinného domu žalovaných podľa ich názoru nepresahuje správnu

vlastnícku hranicu medzi parcelami registra „C“ parcelné č. 1023/4 a „C“ parcelné č. 1029, a to v rozsahu
aby dochádzalo k zásahom do vlastníctva žalobcov, žalovaní považujú žalobu za neopodstatnenú.
Žalovaní požiadali odborne spôsobilú osobu, aby sa vyjadrila k hranici medzi pozemkami registra C
parcelné č. 1029, ktorý je v katastrálnom území D. zapísaný na LV č. XXX (v prospech žalovaných) a
registra „C“ parcelné č. 1023/4, ktorý je v katastrálnom území D. zapísaný na LV č. XXXX (v prospech
žalobcov.) Vo vyjadrení z 23. 2. 2023 (ktoré žalovaní pripájajú) táto konštatovala, že v uvedenej veci boli

na základe merania zistené nezrovnalosti, ktoré sa týkajú hranice medzi vyššie uvedenými pozemkami
registra„C“parcelnéč.1029a„C“parcelnéč.1023/4,katastrálneúzemieD..Vgrafickejprílohezobrazila
červenou farbou reálne zameraný skutkový stav stavby rodinného domu s. č. XXX, umiestneného na
pozemku registra „C“ parcelné č. 1023/1 (vo vlastníctve žalobcov) a stavby rodinného domu s. č. XXX,
umiestneného na pozemku registra „C“ parcelné č. 1029 (vo vlastníctve žalovaných), a na základe

vykonaného merania čiernou hrubou čiarou zobrazila hranicu medzi pozemkami registra „C“ parcelné
č. 1023/4 a parcelné č. 1029, ktorá je na základe zápisov geometrických plánov GP č. 204-8/2008 a
GP e. 36735299-158/2010 do katastra nehnuteľností chybne graficky zobrazená na katastrálnej mape
v k. ú. D.. Hranica medzi vyššie uvedenými pozemkami „C“ parcelné č. 1023/4 a „C“ parcelné č. 1029,
ktorá bola do katastrálnej mapy graficky zobrazená podľa vyššie uvedených geometrických plánov

totiž nezodpovedá reálnemu stavu, a už vôbec nie pôvodnému meračskému náčrtu (ktorý je v žalobe
uvedený ako výrez starej mapy (4)), na ktorý sa odvoláva žaloba, s tvrdením (že práve hranica z
meračského náčrtu) predchádzala všetkým doterajším geodetickým meraniam. Hranica medzi vyššie
uvedenými pozemkami registra „C“ parcelné č. 1023/4 a „C“ parcelné č. 1029 prevzatá do katastrálnej
mapy podľa vyššie uvedených geometrických plánov (ktoré hranicu neriešili) je v katastrálnej mape totiž

zobrazená nesprávne, a to tak, že prebieha v bezprostrednej blízkosti popri západnej obvodovej stene
rodinného domu s. č. XXX, umiestneného na pozemku registra „C“ parcelné č. 1029 (vo vlastníctve
žalovaných.) Podľa ústneho vyjadrenia odborne spôsobilej osoby vo vzdialenosti cca. 7 cm od západnej
obvodovej steny rodinného domu s. č. XXX, smerom k parcele registra „C“ parcelné č. 1023/4 (vo
vlastníctvežalobcov.)Čo žiadnomprípadenezodpovedáaniskutočnémustavu,anistavuktorýexistoval

v čase výstavby rodinného domu s. č. XXX (čo je podľa dostupných údajov rok 1897), ani stavu v čase
nadobudnutia rodinného domu s. č. XXX s prísl. žalovanými podľa kúpnej zmluvy uzavretej 3. 4. 2001,
vklad povolený 23. 5. 2001, pod číslom V 833/2001, a ani ako bolo už vyššie uvedené pôvodnému
meračskému náčrtu. Žalovaní podotkli že ani geometrický plán č. 204-8/2008, a ani geometrický plán
č. 36735299-158/2010 neslúžili na vytýčenie hraníc pozemkov. Uvedené konštatovanie je zrejmé z

tabuliek oboch geometrických plánov, a to tak z tabuľky geometrického plánu č. 2048/2008 ktorý slúžil
na oddelenie pozemku p. č. 2060/5, ako aj z tabuľky geometrického plánu č. 36735299158/2010,
ktorý slúžil na oddelenie a zameranie stavieb p. č.. 1023/1, 1023/3 a rozostavanej stavby p. č. 1023/2
pre zápis stavieb na LV. Z uvedeného vyplýva, že hranica medzi pozemkami registra „C“ parcelné č.
1023/4 vo vlastníctve žalobcov a „C“ parcelné č. 1029, zobrazená v katastrálnej mape (podľa uvedených

geometrických plánov) nie je správna, čo je evidentné z grafickej časti geometrických plánov, a to
tak z geometrického plánu č. 204-8/2008, ktorý slúžil na oddelenie pozemku p. č. 2060/5, ako aj
z geometrického plánu č. 36735299158/2010, ktorý slúžil na oddelenie a zameranie stavieb p. č. 1023/1,
1023/3 a rozostavanej stavby p. č. 1023/2 pre zápis stavieb na LV, a nakoniec aj z meračského náčrtu
4, na ktorý sa odvoláva žaloba, kde je zjavne viditeľné (a to na všetkých uvádzaných dokumentoch),

že vedľa západnej obvodovej steny rodinného domu s. č. XXX, umiestneného na pozemku registra „C“
parcelné č. 1029 (vo vlastníctve žalovaných) sa nachádza tzv. odkvapová časť (podbitie na streche),
tzv. štauplát (vonkajší strop) rodinného domu. Žalovaní vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhli, aby
žalobcovia vzali žalobu späť, na ten prípad si trovy konania voči žalobcom nebudú uplatňovať. Pokiaľ
však žalobcovia budú aj naďalej trvať na neopodstatnenej žalobe, nech je zo strany súdu ako dôkaz

nariadené znalecké dokazovanie na zistenie priebehu hranice medzi parcelami registra „C“ parcelné č.
1023/4 a parcelné č. 1029, na základe ktorého bude zistený aj reálny „presah“ parcele žalobcov „C“
parcelné č. 1023/4 do parcely žalovaných „C“ parcelné č. 1029. Nakoniec žalovaní uviedli, že práve časť
strechy rodinného domu žalobcov s. č. XXX, umiestnená na východnej svetovej stane ich rodinnéhodomu (štauplát), zjavne presahuje nad čast strechy rodinného domu žalovaných s. č. XXX, ktorá je
umiestnená na západnej svetovej strane ich rodinného domu s. č. XXX, a teda presahuje až na parcelu
registra „C“ parc. č. 1029, Východná.

4. V replike žalobcovia uviedli, že vyjadrenie žalovaného v 1. rade, ako aj spoločné vyjadrenie oboch
žalovaných je nezrozumiteľné, zmätočné a vnútorne rozporné. V prvom rade to, kedy tá ktorá sporová
strana nadobudla nehnuteľnosti nie je v tomto konaní rozhodujúce. Rozhodujúce je to, že žalovaní ich
nehnuteľnosťou (najmä jej strechou) neoprávnene zasahujú do vlastníckeho práva žalobcov k parcele

č. 1023/4. O tejto parcele žalovaní tvrdia (bez označenia akéhokoľvek dôkazu), že zasahuje do ich
pozemku parc. č. 1029. Na tomto mieste je potrebné poukázať na § 70 katastrálneho zákona, ktorý
upravuje hodnovernosť a záväznosť katastra s tým, že pokiaľ žalovaní údaje v katastri spochybňujú,
zaťažuje ich dôkazné bremeno, keďže musia dôkazne preukázať opak toho, čo je evidované v katastri.
Žiadny dôkaz o takomto opaku však žalovaní neprodukovali a ani kvalifikovane neoznačili. Parcela
č. 1023/4 je existujúcou a riadne preukázanou, čo do umiestnenia aj výmery. Žalobcami predložený

geometrický plán z roku 2010 je premietnutý do údajov katastri, pričom tento riešil oddelenie a
zameranie stavieb p. č. 1023/1, 1023/3 a rozostavanej stavby p. č. 1023/2 pre zápis stavieb na LV. Aj
z tohto geometrického plánu, aj z údajov na katastri, a aj z výrezu starej mapy (meračského náčrtu)
je jednoznačne zrejmé, že medzi stavbami so súp. č. XXX (stavba žalovaných drevenica) a súp. č.
XXX (stavba žalobcov) je priestor, ktorý čo do parcely č. 1023/4 patrí žalobcom, avšak vyhotovením

strechy na dome so súp. č. XXX žalovaní zasahujú do vlastníckeho práva žalobcov k tejto parcele. Na
vyhotovenie geometrického plánu z roku 2010 nebolo potrebné nikoho prizývať, avšak žalovaný v 1.
rade bol napriek tomu ústne prizvaný, resp. informovaný o úkone. Žalovaný v 1. rade mierne meškal, ale
reálne bol pri zameriavaní "uličky" medzi stavbami so súp. č. XXX prítomný. Mal však pritom na adresu
geodetanemiestnepoznámkyvzmysleakoho"porieši"apod.Žalovanýv1.radetiežnaadresugeodeta

smeroval poznámku, že nerobí problémy, resp. môže mať z toho problémy, na čo pán geodet reagoval,
že si za svojou prácou stojí. Tvrdenia žalovaných o tom, že parcela č. 1023/4 má zasahovať do ich
parcely č. 1029, resp. tvrdenia, ktoré pôvodne žalovaný v 1. rade prezentoval žalobcom, že celá "ulička"
súp. č. XXX a XXX kúpil a to čo urobil, urobil na svojom, nie sú pravdivé. Vychádzajúc z vyjadrenia
žalovaných k žalobe je zrejmé, že očividne si neuvedomujú alebo si nechcú pripustiť, že existencia

parcely č. 1023/4 nie je tvrdením, ale objektívne zisteným preukázaným skutočným stavom. Rovnako
nesprávne si žalovaní interpretujú aj výrez starej mapy (meračský náčrt.) Z neho je totiž nepochybne
zrejmé, že "ulička" medzi stavbami so súp. č. XXX a XXX, resp. 1023 existovala aj v najstaršej mape,
ktorá predchádzala všetkým doterajším, a ktorá podľa ich informácií zachytáva stav v roku 1935. Z
uvedeného je ďalej zrejmé, že "ulička" bola rozdelená, čo vyvracia nepodložené tvrdenia žalovaných

o tom, že parcela č. 1023/4 by mala zasahovať do parcely 1029. Za úplne nepodloženú však treba
považovať úvahu žalovaného o tom, že z predmetnej listiny má vyplývať rozdelenie "uličky", resp.
vzdialenosti medzi stavbami so súp. č. XXX a XXX v prospech žalovaných a 1/3 v prospech žalobcov. Z
toho laického (a nepravdivého) vyjadrenia vyplýva nepochopenie celkovej skutkovej situácie na strane
žalovaných. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaných k ich stavbe č. XXX, nikto netvrdil zmeny na obvodovej

stene. Celý problém, ako je zrejmé už zo žaloby je s vyhotovením strechy. V tomto smere je potrebné
ozrejmiť,žežalovaníspomínalivýmenustrechysosúhlasompredošléhomajiteľa.Zrejmepritomnarážali
na výmenu, ktorá sa udiala ešte predtým (strecha s dreveným šindľom.) Vtedy došlo aj k prestavbe
pôvodnej strechy a vybudovaniu vikierov a podkrovia, čo pôvodná stavba nemala. Na túto skutočnosť (a
stavebné povolenie) sa žalobcovia rámci slobodného prístupu k informáciám stavebného úradu obce,

pričom vyjadrenie (fakticky vyjadrenie žalovaného v 1. rade ako starostu) odkazovalo okrem iného na
to, že výmena strešnej krytiny patrí medzi bežné udržiavacie práce, na ktoré nie je potrebné ohlásenie.
Pre úplnosť, v prípade nadstavieb a prístavieb, resp. iných foriem rekonštrukcie, pri ktorých sa mení
výška alebo sa zväčšujú pôdorysné rozmery stavieb (čo bol aj prípad žalovaných) sa podľa § 55 ods. 1
stavebného zákona v každom prípade stavebné vyžaduje. Žalovaní sa ďalej odvolávali na údajný súhlas

predošlého majiteľa, I., ktorý však zomrel ešte predtým, ako žalobcovia nehnuteľnosti kúpili. V prípade
existencie takéhoto súhlasu je potrebné, aby to žalovaní preukázali, pretože to žalobcovia považujú za
spornú skutkovú okolnosť, ktorú ako takú popierajú. Tiež z toho nie je zrejmé, na čo sa mal údajný
súhlas vzťahovať, kedy bol vydaný, kde je zaznamenaný a pod. Okrem toho samotný súhlas nemá
vecno-právny charakter, ktorý by zaväzoval, resp. oprávňoval k čomukoľvek každodobých vlastníkov

dotknutých nehnuteľností. Čo sa týka poslednej výmeny strešnej krytiny, keď žalovaní zmenili drevený
šindeľ za plech, tak práve tá plechová krytina je veľmi vysunutá do uličky. V rámci pôvodnej snahy sa so
žalovaným dohodnúť žalobcovia nikdy nežiadali prerábku celej strechy, trámov a pod., ale len skrátenie
(úpravu prečnievajúceho plechu v cca /3 dĺžky strechy, kde je plech vzdialený od múru pár centimetrov,a nie je tým pádom možné na ňom vykonať žiadne úpravy.) Okrem toho, keď sa na stavbe súp. č.
XXX vymieňal šindeľ za plech, majiteľmi susednej stavby súp. č. XXX a priľahlých pozemkov už boli
žalobcovia a nikto od nich nežiadal žiaden súhlas ani vyjadrenie. Pokiaľ ide o odborne spôsobilú osobu,

na ktorej písomný výstup a údajne ústne uvedené informácie sa žalovaní odvolávajú, v tomto smere
možno uviesť, že vyjadrenie (či už ústne alebo písomné) tejto osoby nie je nijako preskúmateľné, a ako
dôkaz je nepoužiteľné. Tvrdená odborná spôsobilosť nie je nijako preukázaná, ani vyšpecifikovaná,
a to ani v písomnom podaní žalovaných, a ani v samotnom písomnom výstupe danej osoby (nie je
zrejmé, či ide o geodeta, znalca alebo iného profesionála.) Navyše, čo sa týka písomného výstupu,

nejde o žiadny druh znaleckého úkonu (posudok, či odborné vyjadrenie) ani geometrický plán. Už len zo
samotných uvedených faktov sú akékoľvek tvrdenia a argumentácia uvedená vo vyjadrení žalovaných
nepreskúmateľné, a nemalo by sa na ne prihliadať. Ani samotný výstup tejto údajne odborne spôsobilej
osoby nie je na prospech žalovaných. Práve naopak, vo vyjadrení z 23. 2.2 023 sa konštatuje, že boli
„zistené určité nezrovnalosti, ktoré sa týkajú hranice medzi pozemkami CKN p. č. 1029 zapísanej na LV
č. XXX a CKN p. č. 1023/4 zapísanej na LV č. XXXX.“ Odkazujúc na grafickú prílohu má byť červenou

farbou zobrazený skutkový stav zamerania oboch stavieb. Čiernou hrubou čiarou je zobrazená hranica
medzi pozemkami CKN p. č. 1023/4 a p. č. 1029, vedenou na katastrálnej mape k.ú. D. na základe
geometrických plánov č. 8/2008 a č. 36735299. Odhliadnuc od nepreskúmateľnosti je z grafickej prílohy
zrejmé, že ich stavba súp. č. XXX je posunutá viac do vnútra ich pozemku, čo na ich strane vytvára
ešte väčší priestor v ich prospech v "uličke" medzi stavbami so súp. č. XXX a XXX. Inak povedané

konštatované "určité nezrovnalosti" sa netýkali spochybnenia práv medzi pozemkami 1023/4 a 1029, ale
nesprávneho zobrazenia stavieb so súp. č. XXX a XXX, a to v neprospech žalovaných, ktorých stavba
so súp. č. XXX sa ešte viac priblížila k priebehu hranice medzi pozemkami 1023/4 a 1029. Hoci to z
vyjadrenia z 23. 2. 2023, ktorého súčasťou malo byť aj zameranie stavby drevenice žalovaných (súp. č.
XXX) nachádzajúcej sa na pozemku s parc. č. 1029, aj zameranie ich stavby rodinného domu súp. č.

XXX,nachádzajúcehosanapozemkuparc.č.1023/1niejevýslovnezrejmé,zameraniesavykonalobez
akéhokoľvek ich upovedomenia a súčinnosti (čo žalovaní vyčítali aj geometrickému plánu z roku 2010,
hoci tento sa ich nehnuteľností na rozdiel od teraz spomínaného merania, nijako netýkal.) Taktiež nie
je výslovne uvedené, či sa zameranie vykonalo podľa obvodových múrov alebo podľa previsov striech
(hoci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že sa zrejme zamerali obvodové múry dotknutých stavieb.)

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobcovia trvali na podanej žalobe navrhli, aby súd žalobe v
plnom rozsahu vyhovel a priznal im náhradu trov konania.

5. Dňa 5. 4 . 2023 bola na tunajší súd doručená duplika žalovaných, v ktorej títo uviedli, že zotrvávajú
na obsahu svojich doterajších písomných vyjadrení, s tým, že v ich vyjadreniach nie je nič zmätočné

ani nezrozumiteľné. Pozemok registra „C“ parc. č. 1023/4, výmera 6 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
je tzv. zbytkovou parcelou. Geometrický plán, ktorým bola zobrazená bol vyhotovený na zameranie
stavieb a nie na vytýčenie hraníc pozemkov medzi rodinnými domami s. č. XXX a s. č. XXX, v kat.
území D.. Hranica parcely registra „C“ č. 1023/4 nie je totožná s hranicou pôvodnej parcely registra
„C“ č. 1023 podľa tzv. „výrezu starej mapy”, resp. meračského náčrtu (dôkaz č. 4. žaloby), na ktorý

sa žaloba odvoláva. Žalovaný v 1. rade nebol prizvaný na zameriavanie nehnuteľností a o výsledku
merania sa dozvedel až z operátu katastra, a až potom sa stretol s autorom GP H. H., ml., ktorý
mu uviedol, že zameranie vykonal tak, aby obe strany mali po % uličky medzi ich rodinnými domami,
k žiadnym vzájomným invektívam medzi nimi nedošlo. Podľa zamerania geodetky G. J. K., ktorá je
odborne spôsobilá osoba v oblasti geodézie a kartografie, nesedia ani hranice rodinného domu žalobcov

s. č. XXX a ani vytvorenej parcely registra „C“ č. 1023/4, podľa geometrického plánu vytvoreného vyššie
uvedeným geodetom H. H., ml. Zameranie, ktoré uskutočnil je potom v nesúlade s operátom katastra.
G. J. K. je autorizovaný geodet a kartograf s oprávnením, vydanou pečiatkou pod č. 1125, a teda
odborne spôsobilá osoba k zaujatiu stanoviska k tvrdeniam žalobcov a žalovaných. Pomer odkvapov na
rodinných domoch 2/3 v prospech žalovaných a 1/3 v prospech žalobcov je zrejmý z výrezu starej mapy

- meračského náčrtu (dôkaz č. 4. žaloby), čo potvrdzuje aj zameranie stavieb geodetkou G. J. K.. Pri
oprave strechy rodinného domu žalovaných s. č. XXX, D. nedošlo k zväčšeniu pôdorysných rozmerov
stavby, nebola uskutočnená prístavba a ani nadstavba, čo potvrdzujú staré zachované prvky - trámy,
pomúrnice zachované na pôvodnej stavbe rodinného domu s. č. XXX, ktorá bola uskutočnená podľa
dostupných údajov v roku 1897, teda dávno pred tým, než bola uskutočnená stavba rodinného domu

žalobcov s. č. XXX, D.. Pri oprave strechy rodinného domu s. č. XXX vtedajší sused (vlastník rodinného
domu s. č. XXX) E. I. (ani jeho družka) nenamietali rozsah opravy, nakoľko žiaden zásah do jeho práv
a právom chránených záujmov (najma vlastníckych) mu ani nevznikol. Opravená šindľová strecha sa
nemenila, zostala pôvodná a na jej teleso bola umiestnená plechová krytina, a to aj z toho dôvodu,že práve žalobcovia pri realizácií svojej nadstavby a prístavby rodinného domu s. č. XXX, drevenú
šindľovústrechupoškodili.Plechováčasťstrechyrodinnéhodomus.č.XXXprečnievapôvodnúšindľovú
krytinu v smere sklonu strechy o cca. 3,50 cm, čím nedošlo k porušeniu vlastníckeho práva žalobcov

a nespôsobilo diskomfort v užívaní ich domovej nehnuteľnosti. Žalobcovia vykonali na svojom dome s.
č. XXX z východnej strany výmenu vonkajšej omietky. Vikiere nie sú vybudované na susediacej strane.
Žalovaní v 1. a 2. rade ako žalovaná strana žiadajú, aby priebeh hranice medzi pozemkami registra „C“ č
1023/4ač.1029,kat.územieD.bolzistenýsúdnymznalcom,ktoréhonatenúčelvkonaníustanovísúda
jeho závery budú tak záväzné pre obe strany. Žalovaní teda požiadali, aby okresný súd nariadil znalecké

dokazovanie na určenie priebehu vlastníckej hranice medzi pozemkami strán sporu, kedy vo vzťahu
k nároku uplatneného žalobcami v žalobe, ide o otázku, na ktorej zodpovedanie sú vo veci potrebné
odborné znalosti, nakoľko z prílohy zamerania, ktoré vykonala G. J. K. nepochybne vyplýva, že hranica
medzi vyššie uvedenými parcelami registra „C“ č. 1023/4 a č. 1029 prevzatá do katastrálnej mapy už
podľa geometrických plánov (ktoré hranicu ani neriešili) je v katastrálnej mape zobrazená nesprávne
tak, že prebieha v bezprostrednej blízkosti popri západnej obvodovej stene rodinného domu s. č. XXX,

umiestneného na parcele registra „C“ č. 1029 (vo vlastníctve žalovaných), podľa jej ústneho vyjadrenia
vo vzdialenosti cca. 7 cm od západnej obvodovej steny rodinného domu s. č. XXX smerom k parcele
registra „C“ č. 1023/4 (vo vlastníctve žalobcov), čo v žiadnom prípade nezodpovedá ani skutočnému
stavu,anistavuktorýexistovalvčasevýstavbyrodinnéhodomus.č.XXX,anistavuvčasenadobudnutia
rodinného domu s. č. XXX s prísl. žalovanými podľa kúpnej zmluvy uzavretej 3. 4. 2001, vklad povolený

23. 5. 2001, č. k. : V 833/2001, a ani ako bolo už vyššie uvedené v pôvodnom meračskom náčrte.

6. Na predbežnom prejednaní sporu 16. 5. 2023 po prezentácii predbežného právneho posúdenia
veci predchádzajúcou zákonnou sudkyňou žalobcovia uviedli, že rešpektujú právny názor súdu a
upravia žalobný petit na odstránenie časti stavby, a to prevísajúcej časti strechy, ktorá zasahuje do

parcely č. 1023/4, pričom podľa nich priebeh hranice medzi obidvoma pozemkami nie je sporný a
nebol spochybnený ani vyjadrením G. J. K., ktoré predložili žalovaní. Poukázali na dôkaz, predložený
samotnými žalovanými, podľa ktorého hranica medzi obidvoma pozemkami je vyznačená tmavou
čiernou čiarou a nie je spochybnená. Naopak, drevenica oproti vlastníckej hranici, vyznačenej červenou
čiarou je posunutá do uličky, a naopak múr rodinného domu žalovaných je takisto posunutý. Z listinného

dôkazu, predloženého žalovanými, ktorý mala vyhotoviť geodetka G. K., nevyplýva, že by bol sporný
priebeh vlastníckej hranice medzi parcelami č. 1023/4 a 1029, ale vyplýva to, že zameranie stavieb a
síce drevenice žalovaných a rodinného domu žalobcov nie je správne zakreslené do katastra. Drevenica
je posunutá smerom k spoločnej hranici a rodinný dom je posunutý smerom od spoločnej hranice,
čo pri nespochybnenom priebehu vlastníckej hranice znamená, že zo stredovej uličky vlastnia viacej

žalobcovia. Na pôvodný šindeľ žalovaní osadili nový šindeľ, čím sa zväčšil objem strechy drevenice a
tento zasahuje do pozemku žalobcov. Žalobca v 2. rade uviedol, že pôvodne sa strechy obidvoch domov
dotýkali, bola tam nejaká medzera, ale nie veľká. Pôvodné strechy sú zadokumentované na fotografii,
ktorá je v spise založená na č. l. 25. Predtým ako žalobcovia kúpili dom, žalovaný menil strechu na
drevenici a v rámci toho vysunul strechu smerom k ich domu. Podľa žalobcu sa jedná o zásah cca 8

až 10 cm. Potom druhýkrát menil žalovaný strechu asi v roku 2012 a vtedy sa opäť posunul so strechou
smerom k nim o ďalších 10 až 12 cm. Žalobcovia takisto menili strechu, v rámci čoho nadstavili nad
pôvodné múry dva rady tehál asi o 40 cm. Z toho dôvodu sa zvýšila aj strecha a už sa strechy nedotýkajú.
Žalobcovia strechu zdvihli preto, aby tam nezostával sneh a nespôsoboval vlhko a hnitie trámov ich
rodinného domu. Žalobca v 2. rade ďalej uviedol, že neodmieta návrh žalovaného, aby si zateplil stenu

svojej drevenice, ktorá susedí s ich domom, ale ako je to vidieť aj na fotografii z č.l. 101, tak strecha
drevenice je osadená tak blízko k múru ich domu, že oni v tejto časti nemôžu vôbec dom zatepliť. Podľa
žalobcu v 2. rade z náčrtu na č.l. 51 vyplýva, že žalovaní si bez problémov môžu zatepliť svoju drevenicu
tak, ako plánovali. Problém je v streche, keď žalobcovia žiadajú, aby posunul celú strechu po tzv. kontrol
latu.Žalobcoviaaninetrvajúnatom,abymedziichdomaminastrechedrevenicebolosadenýodkvapový

žľab (rína), voda z drevenice by totiž nespôsobovala zamokanie múru nášho domu, lebo by padala rovno
dole. Odkvapový žľab bol zdemontovaný, ale zostali osadené háky. Tieto háky aktuálne bránia tomu,
aby sa tam dostali, pretože tieto háky sa opierajú o múr ich domu. Pôvodne sa strechy prakticky dotýkali,
ale bol medzi nimi určitý priestor. Pôvodne medzi drevenicou pred rekonštrukciou a ich rodinným domom
takisto pred rekonštrukciou strechy domov boli blízko seba, ale bola medzi nimi medzera možno 7 až 8

cm. Žalovaní pri oprave strechy zmenili jej tvar a urobili podkrovné bývanie. Žalobca v 2. rade si odmeral
vzdialenosť medzi domami a zistil, že medzi múrom ich domu a kontrol latou na drevenici je 28 cm,
pričom sa jedná o meranie v strede drevenice (snímka na č.l. 104.) Keďže drevenica je situovaná tak,
že je vysunutá smerom k ich domu, tak vpredu tá vzdialenosť bude ešte menšia, ale to nedokázal zistiť.Urobil aj snímku trámu, ktorý sa nachádza na predloženej fotografii (č.l. 105), na tráme je evidentné,
že tam bola klincami zabitá kontrol lata. V skutočnosti táto kontrol lata je teraz vysunutá o cca. 8 cm.
Poprel tvrdenie žalovaných, že štauplát na ich rodinnom dome je vysunutý 50 cm a viac, je vysunutý 20

cm plus odkvapový žľab. Žalobca v 2. rade potom zotrval na svojom tvrdení, že žalovaný robil stavebné
úpravynadrevenicibezstavebnéhopovolenia,pričomsámjestarostomobce,pričomsimalakostarosta
zabezpečiť súhlas vlastníka susedného domu.

7. Na predbežnom prejednaní sporu 16. 5. 2023 po prezentácii predbežného právneho posúdenia veci

predchádzajúcou zákonnou sudkyňou žalovaní uviedli, že nenamietajú v podstate priebeh vlastníckej
hranice medzi pozemkami žalobcov a žalovaných, tá prebieha viac-menej v strede rúry, ktorá je osadená
medzi domami, bližšie k múru rodinného domu žalobcov (osadenie rúry je zdokumentované na fotografii,
ktorá je na č.l. 97.) Pokiaľ ide o priestor medzi rodinným domom žalobcov a drevenicou žalovaných,
tak drevenica žalovaných nie je v tejto časti zateplená s tým, že špáry boli zatiaľ utesnené hmotnou
„purpena“ (fotografia na č.l. 98.) Drevenica z prednej časti je kompletne zateplená aj obložená (fotografia

č.l. 99.) Žalovaní mali záujem zatepliť drevenicu, pretože trámy, ktoré sú vidieť aj na predložených
fotografiách, sú pôvodné, viac ako 100 rokov staré a v týchto miestach fučí. Žalobcovia si takisto chcú
zatepliť svoj rodinný dom a tu vznikol problém. Medzi obidvoma domami je totiž len ulička o šírke 40
až 50 cm. Žalobcovia chcú zatepľovať dom polystyrénom o hrúbke 10 cm, a pokiaľ by si aj žalovaní
zateplili drevenicu, aj keď hmotou tenšou, ako žalobcovia, priestor medzi domami by bol taký malý, že

by už tam nebol možný prístup pre ľudí v prípade nejakej nepredvídanej udalosti, napr. požiaru a pod.
Žalovaní navrhli riešiť spor tak, že žalobcovia zateplia dom - múr, susediaci s drevenicou žalovaných
inou hmotou, napr. sklenou vatou o šírke max. 5 cm, a tým by bola zachovaná ulička medzi domami o
šírke cca. 40 cm. Súčasne so žalobcami by si aj žalovaní zateplili stenu drevenice, susediacu s múrom
rodinného domu žalobcov. Odkvapový žľab (rína) na rodinnom dome žalobcov musela byť na žiadosť

žalobcov odstránená. Žalovaný v 1. rade uviedol, že pokiaľ by žalobca súhlasil s tým, aby si zateplili
drevenicu, pričom druhú stranu by zatepľovali v šírke 10 cm, tak žalobcovia sa už k múru svojho domu
nedostanú. Preto navrhli aby obaja zateplili svoje domy v šírke po 5 cm súčasne a žalovaní by posunuli
tú časť, ktorá by prečnievala a spôsobovala problém pri zatepľovaní tak, aby sa toto dokázalo urobiť.
Rína je momentálne zdemontovaná. Pôvodne sa strechy obidvoch domov dotýkali. Keď žalovaný robil

prvýkrát opravu strechy, tak to bolo ešte v čase, kým nebola zrealizovaná nadstavba rodinného domu
žalobcov, takže nemali sa ako posunúť so strechou, keď sa tieto dotýkali. Druhýkrát robili strechu v čase,
keď už bola zrealizovaná nadstavba domu žalobcov, a to z toho dôvodu, že pri stavebných prácach
na dome žalobcov robotníci chodili po ich streche (iná možnosť nebola) a zistili, že strecha presvitá,
že šindeľ je popraskaný. Preto už po vybudovaní nadstavby rodinného domu žalobcov prikryli žalovaní

drevenicu druhou vrstvou krytiny, a to škridlo-plechom. Pritom došlo k posunu strechy smerom k domu
žalobcov o 3,5 cm. Kým sa strechy dotýkali, na drevenici rína nebola, na rodinnom dome žalobcov bola
rína, ale vo veľmi zlom stave, iba v jednej časti, ale žalobcovia vtedy tento dom nevlastnili. Pôvodne
sa strechy rodinných domov v prednej časti dotýkali, medzitým nebola žiadna medzera. Potom ďalej, v
zadnej časti, sa to trošku rozširovalo a bola tam istá medzera, možno tých 7 až 8 cm. Keďže je to klin,

ten priestor nebol po celej dĺžke domov rovnaký. Žalovaní kúpili rodinný dom (drevenicu) v roku 2001 a
vlastníkom rodinného domu žalobcov v tom čase bol E. I.. Tento súhlasil s opravou strechy. Žalobcovia
robili nadstavbu svojho rodinného domu asi v roku 2009, pričom nedošlo k nadstaveniu dvoch radov, ale
troch až štyroch radov. Žalobcovia robili rekonštrukciu domu riadne na základe stavebného povolenia,
pričom žalovaní sa v stavebnom konaní vyjadrili, že budú súhlasiť s tým, aby strecha na rodinnom dome

žalobcov (štauplát) presahovala múr o šírke 25 cm. V skutočnosti tento štauplát je široký minimálne 50
cm. Háky, na ktorých boli osadené ríny na drevenici, sa nedotýkajú múru rodinného domu žalobcov, čo
potvrdzuje aj fotografia z č.l. 103. Takisto nie je presné tvrdenie žalobcov, že žalovaní na pôvodný šindeľ
položili nový šindeľ. Predtým, ako žalobcovia kúpili svoj rodinný dom, žalovaní odstránili pôvodný šindeľ
na drevenici a položili tam nový šindeľ a na ten nový šindeľ neskôr položili škridlo-plech. Zo starého

krovu drevenice bola zachovaná pomúrnica, a aj roh, ktorý smeruje práve do uličky. Všetko je pôvodné.
Navyše, G. K. vo svojom vyjadrení neriešila priebeh hranice medzi týmito pozemkami, len zakreslila
aktuálny stav rodinných domov. Pripojila mapku, ktorá je zväčšenina mapky predloženej žalobcami ( na
č.l. 24) z ktorej vyplýva, že rodinný dom žalobcov mal byť postavený 35 cm od hranice, avšak, že je to
zaznačené ďalej od domu a tieto miery nie sú totožné z mierami medzi rodinnými domami. Žalovaný

v 1. rade potom uviedol, že nemá problém posunúť sa so strechou až po kontrol latu za predpokladu,
že obidva domy zateplia zároveň v šírke po 5 cm, avšak žalobca to nechce. Keď dnes prehlásil, že
nemá výhrady voči tomu, aby žalovaný zateplil drevenicu, on to urobím ale prehlasuje, že žalobca sa
už k svojmu domu nedostane. Rekonštrukciu strechy robili žalovaní bez stavebného povolenia, a to zdôvodu, že sa nemenil tvar strechy, len vybudovali vikiere. Vikiere sú vysunuté, ale nie v tej časti, kde
drevenica susedí s domom žalobcov. Navyše vtedajší vlastník I. s tým súhlasil. Vikiere sa robili v čase,
keď žalobcovia ešte nevlastnili rodinný dom. Žalovaný potvrdil, že nemá žiadne písomné potvrdenia od

vlastníka susediaceho domu p. I..

8. V podaní z 24. 5. 2023 žalobcovia uviedli, že menia žalobu, pričom poukázali na ustanovenia § 139,
§ 140 ods. 1, § 143 ods. 1, § 143 ods. 2 CSP, a § 135c ods. 1 až ods. 3 OZ, a a rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. : 22 Cdo 1000/2010 z 19. 12. 2011, v ktorom bol vyslovený právny záver, ktorý už

žalobcovia raz uvádzali vyššie v jednom zo svojich písomných podaní. K odôvodneniu žaloby, čo do
navrhovaného petitu I. žalobcovia uviedli, že na predbežnom prejednaní sporu prezentoval súd právny
názor o nevykonateľnosti pôvodného petitu žaloby znejúceho na vypratanie nehnuteľnosti. V súlade
s uvedeným názorom a tiež zohľadňujúc rozhodovaciu prax súdov, podľa ktorej presah strechy nad
susedný pozemok je posudzovaný ako neoprávnená stavba, podľa § 140 ods. 1 CSP zmenili žalobcovia
pôvodnú žalobu na vypratanie nehnuteľnosti podľa § 126 ods. 1 OZ na žalobu o odstránenie (časti)

stavby (podľa § 135c ods. 1 OZ.) Časť stavby, ktorá má byť odstránená predstavuje presah strechy
drevenice žalovaných (stavby so súp. č. XXX) na ich pozemok s parc. č. 1023/4. Zmena žaloby podlieha
v súlade s § 139 CSP schváleniu súdom s tým, že prípadný nesúhlas súdu môže byť podľa § 143
CSP odôvodnený jedine tým, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie
o zmenenej žalobe, alebo ak by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný

súd. Keďže v danej prejednávanej veci neexistuje ani jedna z týchto prekážok, navrhli súdu uznesením
schváliť zmenu žaloby (vecne a kauzálne zostáva príslušný ten istý súd a procesné podania strán sporu,
ako aj výsledky predbežného prejednania sporu, či obsah spisu ako taký je možné a tiež účelné a
hospodárne použiť aj na konanie o zmenenej žalobe.) Súčasný skutkový stav neoprávneného presahu
strechy im znemožňuje riadnu údržbu ich rodinného domu so súp. č. XXX, a preto jediná možnosť,

ako tento protiprávny stav napraviť, je odstránenie presahujúcej časti strechy tak, ako bolo uvedené
vyššie. Zo samotnej povahy veci je vylúčené, aby súd prikázal presah strechy, ktorý je neoprávnenou
stavbou do ich vlastníctva (§ 135c ods. 2 OZ.) Odstránenie časti presahujúcej strechy je technicky
možné, a išlo by o najmenej rušivý a zároveň najviac hospodárny zásah do súčasného stavu dotknutých
nehnuteľností. Prípadné zriadenie vecného bremena (§ 135c ods. 3 OZ) by totiž zachovalo súčasný

stav nemožnosti vykonania údržby ich rodinného domu so súp. č. XXX, čo by bol priestor na vznik
ďalších konfliktných situácií, a najmä na vznik škôd. K odôvodneniu zmeny (rozšírenia) žaloby, čo do
navrhovaného petitu II. žalobcovia uviedli, že aj s ohľadom na skutočnosť, že predbežné prejednanie
sporu napriek snahe súdu neviedlo k zmiernemu vyriešeniu veci, považujú za hospodárne vyriešiť v
tomto konaní aj ďalší neoprávnený zásah do ich vlastníckeho práva zo strany žalovaných. Žalobcovia

sú bezpodielovými spoluvlastníkmi (podiel o veľkosti 1/1 k celku) nehnuteľnosti evidovanej Okresným
úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, pre okres Liptovský Mikuláš, obec D., katastrálne
územie D., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, a to pozemku registra „C“ parc. č. 2060/5, o výmere
42 m2, ostatná plocha. Žalovaní sú ďalej bezpodielovými spoluvlastníkmi (podiel o veľkosti 1/1 k
celku) nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, pre okres

Liptovský Mikuláš, obec D., katastrálne územie D., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, a to (okrem
iného) pozemku parcely registra „C“ parc. č. 2060/4, o výmere 36 m2, zastavaná plocha a nádvorie. Z
fotografie založenej v súdnom spise na č.l. 101 (eventuálne aj na č.l. 98 alebo 100) je zrejmé, ako je
situovaný murovaný stĺp oplotenia žalovaných. Tento stĺp pritom nie je zriadený výhradne na pozemku
žalovaných, ale neoprávnene presahuje aj na pozemok žalobcov. Z uvedeného dôvodu, je na mieste v

jednom konaní, a teda komplexne vyriešiť aj tento neoprávnený zásah do ich vlastníckeho práva, ktorý
má obdobnú povahu, ako doposiaľ prejednávaná vec. Ide o zásah, ktorý skutkovo súvisí s touto vecou
a je možná aplikácia totožného právneho stavu. Z uvedených dôvodov žalobu rozšírili aj o odstránenie
časti stavby oplotenia žalovaných, ktorú možno rovnako považovať za neoprávnenú stavbu, keďže
zasahuje do pozemku žalobcov. V ďalšom texte tohto podania žalobcovia opravili označenie žalovaného

v 1. rade, keď uviedli, že v podanej žalobe sa nachádza preklep v označení tohto žalovaného, keď tam
je nesprávne uvedené označenie žalovaného ako 1/ A. E. F., nar.: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: XXX,
XXX XX D., a opravené (správne) označenie žalovaného má byť 1/ A. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý
pobyt: XXX, XXX XX D.. Na záver tohto podania žalobcovia nakoniec navrhli schváliť nový žalobný petit
v nasledovnom znení :

I. Žalovaní sú povinní na vlastné náklady v lehote tridsiatich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku
odstrániť časť strechy na nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny
odbor, okres: Liptovský Mikuláš, obec: D., katastrálne územie: D., zapísanej na liste vlastníctva čísloXXX ako stavba so súpisným číslom XXX postavená na parcele reg. „C“ č. 1029 o výmere 143 m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, druh stavby: Rodinný dom, popis stavby ROD.DOM
presahujúcej na nehnuteľnosť žalobcov evidovanú Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny

odbor, okres: Liptovský Mikuláš, obec: D., katastrálne územie: D., zapísanú na liste vlastníctva číslo
XXXX ako pozemok parcely registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape ako parcela č. 1023/4 o výmere
6 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie.

II. Žalovaní sú povinní na vlastné náklady v lehote tridsiatich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku

odstrániť časť oplotenia zriadeného na nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Liptovský Mikuláš,
katastrálny odbor, okres: Liptovský Mikuláš, obec: D., katastrálne územie: D., zapísanej na liste
vlastníctva číslo XXX ako pozemok parcely registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape ako parcela č.
2060/4 o výmere 36 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie presahujúcej na nehnuteľnosť
žalobcov evidovanú Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, okres: Liptovský Mikuláš,
obec: D., katastrálne územie: D., zapísanú na liste vlastníctva číslo XXXX ako pozemok parcely registra

„C“ evidovaný na katastrálnej mape ako parcela č. 2060/5 o výmere 42 m2, druh pozemku: ostatná
plocha.

III. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom náhradu trov súdneho konania v
rozsahu 100 %.

9. Uznesením tunajšieho súdu č. k. : 6C/1/2023 - 120 z 25. 5. 2023 predchádzajúca zákonná sudkyňa
(právoplatne) rozhodla, že :

I. Súd pripúšťa zmenu žaloby nasledovne :

Žalovaní sú povinní na vlastné náklady v lehote tridsiatich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku
odstrániť časť strechy na nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny
odbor, okres: Liptovský Mikuláš, obec: D., katastrálne územie: D., zapísanej na liste vlastníctva číslo
XXX ako stavba so súpisným číslom XXX postavená na parcele reg. „C“ č. 1029 o výmere 143 m2,

druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, druh stavby: Rodinný dom, popis stavby ROD.DOM
presahujúcej na nehnuteľnosť žalobcov evidovanú Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny
odbor, okres: Liptovský Mikuláš, obec: D., katastrálne územie: D., zapísanú na liste vlastníctva číslo
XXXX ako pozemok parcely registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape ako parcela č. 1023/4 o výmere
6 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie.

II. Súd nepripúšťa zmenu žaloby v časti, pokiaľ žalobcovia žiadali uložiť žalovaným povinnosť na
vlastné náklady v lehote tridsiatich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku odstrániť časť oplotenia
zriadeného na nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, okres:
Liptovský Mikuláš, obec: D., katastrálne územie: D., zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX ako

pozemok parcely registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape ako parcela č. 2060/4 o výmere 36
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie presahujúcej na nehnuteľnosť žalobcov evidovanú
Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, okres: Liptovský Mikuláš, obec: D., katastrálne
územie: D., zapísanú na liste vlastníctva číslo XXXX ako pozemok parcely registra „C“ evidovaný na
katastrálnej mape ako parcela č. 2060/5 o výmere 42 m2, druh pozemku: ostatná plocha.

10. Toto uznesenie sudkyňa odôvodnila tým, že CSP umožňuje žalobcovi, aby počas konania menil
žalobu so súhlasom súdu. Zmena žaloby je teda dispozičným procesným úkonom strany sporu,
ktorá disponuje predmetom sporu a to tak, že buď rozširuje uplatnené právo, uplatňuje iné právo
alebo podstatne mení a dopĺňa rozhodujúce skutočnosti, tvrdené v žalobe. Zákon vymedzuje dva

prípady v ktorých nemožno vyhovieť takémuto procesnému úkonu žalobcu, a to ak by výsledky
doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe, alebo ak by na konanie o
zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd. O pripustení zmeny žaloby rozhoduje súd
uznesením, a to buď na pojednávaní alebo mimo pojednávania. V predmetnej veci žalobcovia využili
svoje dispozičné oprávnenie, keď po predbežnom právnom posúdení zmenili pôvodný žalobný petit,

týkajúci sa strechy rodinného domu žalovaných, keď namiesto pôvodne uplatneného práva vypratať
svoj pozemok z dôvodu, že strecha na rodinnom dome žalovaných zasahuje do ich pozemku výmerou
6 m2, sa zmenenou žalobou domáhali odstránenia zásahu do svojho pozemku v rovnakej výmere, a to
odstránením časti strechy, ktorá presahuje ich hranicu pozemku a zasahuje do pozemku žalovaných.Nakoľko od začiatku konania predmetom sporu bola otázka, či strecha na rodinnom dome žalovaných
presahuje hranicu pozemkov a zasahuje aj na pozemok žalovaných, výsledky doterajšieho konania
budú podkladom aj na konanie o zmenenej žalobe. Preto súd v tejto časti zmenu žaloby pripustil. V

časti pokiaľ žalobcovia žiadali v rámci tohto konania odstrániť aj časť oplotenia, zriadeného žalovanými,
súd zmenu žaloby nepripustil. Jedná sa o nový nárok, ku ktorému sa žalovaní doteraz nevyjadrovali a
pokiaľ by súd pripustil zmenu žaloby, vzhľadom na právnu úpravu § 167 CSP by došlo k nedôvodnému
predlžovaniusúdnehokonania.Výsledkydoterajšiehokonaniabytedabezďalšiehodokazovanianebolo
možné použiť aj na rozhodnutie o novom nároku, a preto súd v tejto časti zmenu žaloby nepripustil.

11. V podaní z 8. 6. 2023 žalobcovia uviedli, že žalovaní v závere podania z 24. 2. 2023 navrhli
nariadiť „znalecké dokazovanie na zistenie priebehu hranice medzi parcelami registra C KN parcelné
č. 1023/4 a parcelné č. 1029, na základe ktorého bude zistený aj reálny „presah“ parcele žalobcovi
C KN parcelné č. 1023/4 do parcele žalovaných C KN parcelné č. 1029“. Nakoľko žalovaní spravili
sporným priebeh hranice susedných pozemkov, a síce parciel registra C KN s parcelným č. 1023/4

(parcela žalobcov) a parcelným č. 1029 (parcela žalovaných) nachádzajúcich sa v k. ú. D., bolo podľa
žalobcov na mieste ustanoviť v konaní súdneho znalca z odboru „Geodézia, kartografia a kataster
nehnuteľností“aodvetvia„Katasternehnuteľností“,doktoréhoodvetviapatríznaleckáčinnosťzameraná
na prešetrovanie práv k nehnuteľnostiam vrátane prešetrenia duplicitného vlastníctva k pozemku,
prešetrovanie geometrického a polohového určenia nehnuteľnosti, na určovanie priebehu vlastníckej

hranice pozemku a na prešetrenie evidovania právnych vzťahov zapísaných v katastri nehnuteľností
a v iných archívnych dokladoch v súvislosti s technickými podkladmi na určenie priebehu hraníc
pozemkov. Znalecká činnosť zahŕňa tiež geodetické činnosti, ako sú geometrické plány, vytyčovanie
hraníc pozemkov, identifikácie parciel, ako aj analytické činnosti nad údajmi informačného systému
geodézie, kartografie a katastra súvisiace so spracovaním znaleckého posudku. Následne žalobcovia

navrhli súdu, aby takto ustanovenému znalcovi určil nasledovné úlohy (otázky) : 1. Určiť priebeh
vlastníckej hranice pozemku v k.ú. D. evidovaného na parcele registra C KN s parcelným č. 1023/4,
tzn. či zodpovedá priebeh vlastníckej hranice tohto pozemku súčasne evidovaným údajom v katastri
nehnuteľností a v prípade že nie, zobrazenie správnej vlastníckej hranice tohto pozemku. 2. Určiť
priebehvlastníckejhranicepozemkuvk.ú.D.evidovanéhonaparceleregistraCKNsparcelnýmč.1029,

tzn. či zodpovedá priebeh vlastníckej hranice tohto pozemku súčasne evidovaným údajom v katastri
nehnuteľností a v prípade že nie, zobrazenie správnej vlastníckej hranice tohto pozemku. 3. Zistiť, či
v súčasnosti evidovaná hranica medzi pozemkom v k.ú. D. evidovanom na parcele registra C KN s
parcelným č. 1023/4 a pozemkom v k.ú. D. evidovanom na parcele registra C KN s parcelným č. 1029
v katastrálnej mape k.ú. D. zodpovedá skutočnosti, tzn. či je evidovaná správne a v prípade že nie,

zobraziť to, ako má viesť správna vlastnícka hranica medzi týmito pozemkami. 4. Zamerať stavbu so
súpisným č. XXX postavenú sa pozemku v k.ú. D. evidovanom na parcele registra C KN s parcelným
č. 1023/1, a to s ohľadom na jej obvodové múry a zistiť, či je v súčasnosti evidovaný stav umiestnenia
tejto stavby správne zobrazený na katastrálnej mape k.ú. D. a v prípade že nie, zobraziť to, ako byť táto
stavba správnym spôsobom zobrazená na katastrálnej mape k.ú. D.. 5. Zamerať stavbu so súpisným

č. XXX postavenú sa pozemku v k.ú. D. evidovanom na parcele registra C KN s parcelným č. 1029, a
to s ohľadom na jej obvodové múry a zistiť, či je v súčasnosti evidovaný stav umiestnenia tejto stavby
správne zobrazený na katastrálnej mape k.ú. D. a v prípade že nie, zobraziť to, ako byť táto stavba
správnym spôsobom zobrazená na katastrálnej mape k.ú. D.. 6. Zamerať stavbu so súpisným č. XXX
postavenú sa pozemku v k.ú. D. evidovanom na parcele registra C KN s parcelným č. 1023/1, a to s

ohľadom na vyhotovenie jej strechy a zistiť, či je v súčasnosti evidovaný stav umiestnenia tejto stavby
správne zobrazený na katastrálnej mape k. ú. D. a v prípade že nie, zobraziť to, ako byť táto stavba
správnym spôsobom zobrazená na katastrálnej mape k.ú. D.. 7. Zamerať stavbu so súpisným č. XXX
postavenú sa pozemku v k.ú. D. evidovanom na parcele registra C KN s parcelným č. 1029, a to s
ohľadom na vyhotovenie jej strechy a zistiť, či je v súčasnosti evidovaný stav umiestnenia tejto stavby

správne zobrazený na katastrálnej mape k. ú. D. a v prípade že nie, zobraziť to, ako byť táto stavba
správnym spôsobom zobrazená na katastrálnej mape k. ú. D.. 8. Určiť a graficky znázorniť prípadný
presah strechy stavby so súpisným č. XXX postavenej sa pozemku v k.ú. D. evidovanom na parcele
registra C KN s parcelným č. 1023/4 na pozemok v k.ú. D. evidovanom na parcele registra C KN s
parcelným č. 1029. 9. Určiť a graficky znázorniť prípadný presah strechy stavby so súpisným č. XXX

postavenej sa pozemku v k.ú. D. evidovanom na parcele registra C KN s parcelným č. 1029 na pozemok
v k.ú. D. evidovanom na parcele registra C KN s parcelným č. 1023/4 a s parcelným č. 1023/1. 10. Určiť
priebeh vlastníckej hranice pozemkov v k. ú. D. evidovaných na parcele registra C KN s parcelným č.
1023/1a1023/4vnadväznostinapriebehvlastníckejhranicepozemkovvk.ú.D.evidovanýchnaparceleregistra C KN s parcelným č. 2060/4 a 2060/5, tzn. či zodpovedá priebeh vlastníckych hraníc týchto
pozemkov súčasne evidovaným údajom v katastri nehnuteľností a v prípade že nie, zobrazenie správnej
vlastníckej hranice týchto pozemkov. 11. Uviesť iné dôležité zistenia s ohľadom na predmet sporu.

12. V podaní žalovaných z 12. 6. 2023 títo uviedli, že oznamujú súdu nasledovné otázky pre znalca
ktorého ustanoví súd (navrhnutého vo vyjadrení žalovaných z 24. 2. 2023) : 1.) Po celej dĺžke pravej
obvodovej steny - konkrétne od priečelia až po zadnú stenu Rodinného domu s. č. XXX (žalobcov),
postaveného na pozemku parcelné číslo 1023/1, ktorá susedí s ľavou obvodovou stenou Rodinného

domu s. č. XXX (žalovaných), postaveného na pozemku parcelné číslo 1029, stanovte a v situačnom
náčrte vyznačte bodmi 1 a 2 (v prípade lomenia hranice ďalšími bodmi 3, 4), priebeh vlastníckej hranice
medzi pôvodnou parcelou registra „C“ Parcelné číslo 1023, Výmera 159 m2, Zastavaná plocha a
nádvorie, umiestnenou v zastavanom území obce, evidovanou v katastri nehnuteľností v rámci územnej
pôsobnosti Okresného úradu Okres(-u): Liptovský Mikuláš, Obec: Východná, Katastrálne územie: D.,
primárne na Liste vlastníctva č. XXXX, v časti „A – majetková podstata“ (majetkové teleso) Parcely

registra "C" evidované na katastrálnej mape, Parcelné číslo 1023, Výmera 159 m2, Zastavaná plocha
a nádvorie (v súčasnosti rozdelenou do parciel registra „C“ Parcelné číslo 1023/1, Výmera 80 m2,
Zastavaná plocha a nádvorie a Parcelné číslo 1023/4, Výmera 6 m2, Zastavaná plocha a nádvorie), a
parcelou registra „C“ Parcelné číslo 1029, Zastavaná plocha a nádvorie, umiestnenou v zastavanom
území obce, evidovanou v katastri nehnuteľností v rámci územnej pôsobnosti Okresného úradu Okres(-

u): Liptovský Mikuláš, Obec: Východná, Katastrálne územie: D., na Liste vlastníctva č. XXX, v časti
„A – majetková podstata“ (majetkové teleso) Parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape,
Parcelné číslo 1029, Zastavaná plocha a nádvorie. 2.) V situačnom náčrte vymedzte bodmi „1“,
„2“, „3“, „4“, prípadne ďalšími bodmi (graficky a popisne) plochu pozemku reálne zabratú z parcele
registra „C“ Parcelné číslo 1029, Zastavaná plocha a nádvorie, umiestnenej v zastavanom území obce,

evidovanej v katastri nehnuteľností v rámci územnej pôsobnosti Okresného úradu Okres(-u): Liptovský
Mikuláš, Obec: Východná, Katastrálne územie: D., na Liste vlastníctva č. XXX, v časti „A – majetková
podstata“ (majetkové teleso) Parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape, Parcelné číslo 1029,
Zastavaná plocha a nádvorie, začlenenú do novovytvorených parciel registra „C“ Parcelné číslo 1023/1,
Výmera 80 m2, Zastavaná plocha a nádvorie a Parcelné číslo 1023/4, Výmera 6 m2, Zastavaná plocha

a nádvorie umiestnených v zastavanom území obce (ktoré boli do katastra nehnuteľností zapísané
podľa Geometrického plánu na oddelenie a zameranie stavieb p. č. 1023/1, 1023/3 a rozostavanej
stavby p. č. 1023/2 pre zápis stavieb na LV, Číslo plánu 36735299-158/2010, úradne overeného dňa
22.11.2010, Číslo 1078/2010), v súčasnosti evidovaných v katastri nehnuteľností v rámci územnej
pôsobnosti Okresného úradu Okres(-u): Liptovský Mikuláš, Obec: Východná, Katastrálne územie: D.,

na Liste vlastníctva č. XXXX, v časti „A - majetková podstata“ (majetkové teleso) Parcely registra "C"
evidované na katastrálnej mape, Parcelné číslo 1023/1, Výmera 80 m2, Zastavaná plocha a nádvorie a
Parcelné číslo 1023/4, Výmera 6 m2, Zastavaná plocha a nádvorie.

13. Uznesením tunajšieho súdu č. k. : 6c/1/2023 - 187 z 31. 7. 2023 predchádzajúca zákonná sudkyňa

právoplatne rozhodla o tom, že :

I. Nariaďuje sa znalecké dokazovanie a na podanie znaleckého posudku súd ustanovuje G. D. H.,
s miestom výkonu činnosti Okružná 19, Čadca, znalca z odboru Geodézia, kartografia a kataster
nehnuteľností.

II. Úlohou znalca je, po oboznámení sa so súdnym spisom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.
zn. 6C/1/2023, vrátane fotodokumentácie a ďalších podkladov predložených stranami a po vykonaní
ďalších úkonov, ktoré znalec bude považovať za potrebné (najmä miestne šetrenie, vyžiadanie ďalších
podkladov a vysvetlení), zodpovedať otázky žalobcov, formulované takto :

1)Určiťpriebehvlastníckejhranicepozemkuvk.ú.D.,evidovanéhonaparceleregistraCKNsparcelným
č. 1023/4, tzn. či zodpovedá priebeh vlastníckej hranice tohto pozemku súčasne evidovaným údajom v
katastri nehnuteľností a v prípade, že nie, zobrazenie správnej vlastníckej hranice tohto pozemku.

2) Určiť priebeh vlastníckej hranice pozemku v k.ú. D. evidovaného na parcele registra C KN s parcelným
č. 1029, tzn. či zodpovedá priebeh vlastníckej hranice tohto pozemku súčasne evidovaným údajom v
katastri nehnuteľností a v prípade, že nie, zobrazenie správnej vlastníckej hranice tohto pozemku.3) Zistiť, či v súčasnosti evidovaná hranica medzi pozemkom v k.ú. D., evidovanom na parcele registra
C KN s parcelným č. 1023/4 a pozemkom v k. ú. D., evidovanom na parcele registra C KN s parcelným
č. 1029 v katastrálnej mape k.ú. D., zodpovedá skutočnosti, tzn. či je evidovaná správne a v prípade, že

nie, zobraziť to, ako má viesť správna vlastnícka hranica medzi týmito pozemkami.

4) Zamerať stavbu so súpisným č. 559, postavenú sa pozemku v k.ú. D., evidovanom na parcele registra
C KN s parcelným č. 1023/1, a to s ohľadom na jej obvodové múry a zistiť, či je v súčasnosti evidovaný
stav umiestnenia tejto stavby správne zobrazený na katastrálnej mape k. ú. D. a v prípade, že nie,

zobraziť to, ako má byť táto stavba správnym spôsobom zobrazená na katastrálnej mape k.ú. D..

5)Zameraťstavbusosúpisnýmč.XXX,postavenúsapozemkuvk.ú.D.,evidovanomnaparceleregistra
C KN s parcelným č. 1029, a to s ohľadom na jej obvodové múry a zistiť, či je v súčasnosti evidovaný stav
umiestnenia tejto stavby správne zobrazený na katastrálnej mape k. ú. D. a v prípade, že nie, zobraziť
to, ako má byť táto stavba správnym spôsobom zobrazená na katastrálnej mape k.ú. D..

6)Zameraťstavbusosúpisnýmč.XXX,postavenúsapozemkuvk.ú.D.,evidovanomnaparceleregistra
C KN s parcelným č. 1023/1, a to s ohľadom na vyhotovenie jej strechy a zistiť, či je v súčasnosti
evidovaný stav umiestnenia tejto stavby správne zobrazený na katastrálnej mape k. ú. D. a v prípade,
že nie, zobraziť to, ako má byť táto stavba správnym spôsobom zobrazená na katastrálnej mape k.ú. D..

7)Zameraťstavbusosúpisnýmč.XXX,postavenúsapozemkuvk.ú.D.,evidovanomnaparceleregistra
C KN s parcelným č. 1029, a to s ohľadom na vyhotovenie jej strechy a zistiť, či je v súčasnosti evidovaný
stav umiestnenia tejto stavby správne zobrazený na katastrálnej mape k. ú. D. a v prípade, že nie,
zobraziť to, ako má byť táto stavba správnym spôsobom zobrazená na katastrálnej mape k.ú. D..

8)Určiťagrafickyznázorniťprípadnýpresahstrechystavbysosúpisnýmč.XXX,postavenejsapozemku
v k.ú. D., evidovanom na parcele registra C KN s parcelným č. 1023/4 na pozemok v k.ú. D., evidovanom
na parcele registra C KN s parcelným č. 1029.

9)Určiťagrafickyznázorniťprípadnýpresahstrechystavbysosúpisnýmč.XXX,postavenejsapozemku
v k.ú. D., evidovanom na parcele registra C KN s parcelným č. 1029 na pozemok v k.ú. D., evidovanom
na parcele registra C KN s parcelným č. 1023/4 a s parcelným č. 1023/1.

10) Určiť priebeh vlastníckej hranice pozemkov v k.ú. D., evidovaných na parcele registra C KN s

parcelným č. 1023/1 a 1023/4 v nadväznosti na priebeh vlastníckej hranice pozemkov v k.ú. D.,
evidovaných na parcele registra C KN s parcelným č. 2060/4 a 2060/5, tzn. či zodpovedá priebeh
vlastníckych hraníc týchto pozemkov súčasne evidovaným údajom v katastri nehnuteľností a v prípade,
že nie, zobrazenie správnej vlastníckej hranice týchto pozemkov.

a otázky žalovaných, formulované takto :

1) Po celej dĺžke pravej obvodovej steny - konkrétne od priečelia až po zadnú stenu Rodinného
domu s. č. XXX (žalobcov), postaveného na pozemku parcelné číslo 1023/1, ktorá susedí s ľavou
obvodovou stenou Rodinného domu s. č. XXX (žalovaných), postaveného na pozemku parcelné číslo

1029, stanovte a v situačnom náčrte vyznačte bodmi 1 a 2 (v prípade lomenia hranice ďalšími bodmi
3, 4), priebeh vlastníckej hranice medzi pôvodnou parcelou registra „C“ Parcelné číslo 1023, Výmera
159 m2, Zastavaná plocha a nádvorie, umiestnenou v zastavanom území obce, evidovanou v katastri
nehnuteľností v rámci územnej pôsobnosti Okresného úradu Okres(-u): Liptovský Mikuláš, Obec:
Východná, Katastrálne územie: D., primárne na Liste vlastníctva č. XXXX, v časti „A – majetková

podstata“ (majetkové teleso) Parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape, Parcelné číslo
1023, Výmera 159 m2, Zastavaná plocha a nádvorie (v súčasnosti rozdelenou do parciel registra „C“
Parcelné číslo 1023/1, Výmera 80 m2, Zastavaná plocha a nádvorie a Parcelné číslo 1023/4, Výmera
6 m2, Zastavaná plocha a nádvorie), a parcelou registra „C“ Parcelné číslo 1029, Zastavaná plocha a
nádvorie, umiestnenou v zastavanom území obce, evidovanou v katastri nehnuteľností v rámci územnej

pôsobnosti Okresného úradu Okres(-u): Liptovský Mikuláš, Obec: Východná, Katastrálne územie: D.,
na Liste vlastníctva č. XXX, v časti „A – majetková podstata“ (majetkové teleso) Parcely registra "C"
evidované na katastrálnej mape, Parcelné číslo XXXX, Zastavaná plocha a nádvorie.2) V situačnom náčrte vymedzte bodmi „1“, „2“, „3“, „4“, prípadne ďalšími bodmi (graficky a popisne)
plochu pozemku reálne zabratú z parcele registra „C“ Parcelné číslo 1029, Zastavaná plocha a
nádvorie, umiestnenej v zastavanom území obce, evidovanej v katastri nehnuteľností v rámci územnej

pôsobnosti Okresného úradu Okres(-u): Liptovský Mikuláš, Obec: Východná, Katastrálne územie: D.,
na Liste vlastníctva č. XXX, v časti „A - majetková podstata“ (majetkové teleso) Parcely registra "C"
evidované na katastrálnej mape, Parcelné číslo 1029, Zastavaná plocha a nádvorie, začlenenú do
novovytvorených parciel registra „C“ Parcelné číslo 1023/1, Výmera 80 m2, Zastavaná plocha a nádvorie
a Parcelné číslo 1023/4, Výmera 6 m2, Zastavaná plocha a nádvorie umiestnených v zastavanom

území obce (ktoré boli do katastra nehnuteľností zapísané podľa Geometrického plánu na oddelenie
a zameranie stavieb p. č. 1023/1, 1023/3 a rozostavanej stavby p. č. 1023/2 pre zápis stavieb na LV,
Číslo plánu 36735299-158/2010, úradne overeného dňa 22.11.2010, Číslo 1078/2010), v súčasnosti
evidovaných v katastri nehnuteľností v rámci územnej pôsobnosti Okresného úradu Okres(-u): Liptovský
Mikuláš, Obec: Východná, Katastrálne územie: D., na Liste vlastníctva č. XXXX, v časti „A - majetková
podstata“ (majetkové teleso) Parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape, E. L. XXXX/X, D. XX

m2, Zastavaná plocha a nádvorie a E. L. XXXX/X, D. X m2, Zastavaná plocha a nádvorie.

III. Sporové strany sú povinné poskytnúť znalcovi potrebnú súčinnosť v zmysle ust. § 210 Civilného
sporového poriadku, ak to bude znalec považovať za nevyhnutné.

IV. Súd ukladá znalcovi, aby v lehote 90 dní odo dňa doručenia spisového materiálu, predložil
Okresnému súdu Liptovský Mikuláš písomne vypracovaný znalecký posudok v 3 vyhotoveniach spolu
s vyúčtovaním znaleckej odmeny a náhrady výdavkov.

14. Na pojednávaní 26. 9. 2024 (už pred novým zákonným sudcom) žalobcovia uviedli, že sa pridržiavajú

svojich doterajších písomných prednesov, ako aj ústnych prednesov s tým, že z ustálenej judikatúry je
zrejmé, že vlastnícke právo neznamená iba vlastnícke právo vo vzťahu k pôde, ale aj ku všetkému, čo
sa nachádza nad tou pôdou, a preto presah stromov alebo presah strechy môže byť neoprávneným
zásahom do vlastníckeho práva. Z tohto titulu bola podaná žaloba v znení jej upraveného petitu.
Vzhľadom na to, že následne vstúpil do pojednávacej miestnosti príslušník ZVJS SR s oznámením

o bombovej hrozbe a s výzvou na urýchlené opustenie budovy, muselo byť pojednávanie odročené na
iný termín.

15. V ďalšom (nedatovanom) podaní žalobcovia uviedli, že žalovaní sa v rámci procesnej obrany
odvolávajú na nepreukázaný a spochybnený súhlas predošlého majiteľa ich domu pána I.. Pritom

žalovaní kúpili susedný dom (drevenicu) v máji roku 2001 a pár dní na to (avšak ešte pred tým, ako bol
po kúpe vykonaný vklad vlastníckeho práva do katastra) menovaný pán I. zomrel. Udelenie údajného
súhlasu s rekonštrukciou strechy drevenice by sa teda muselo udiať ešte pred časom, kedy žalovaní
nadobudli vlastnícke právo, čo je vysoko nepravdepodobné, ak nie priamo vylúčené. Žalovaní v auguste
roku 2001 odkúpili od obce pozemok pred ich drevenicou, pričom bol urobený geometrický plán a presne

určená hranica pozemku, tzn. bolo viditeľných 28 cm od základov stavby žalobcov, čo je potom v rozpore
s geometrickými plánmi z rokov 2008 a 2010. Z uvedeného sa dá vyvodiť, že žalovaní si museli byť
vedomí toho, aká je právna hranica. Žalovaní prvýkrát rekonštruovali a reálne menil strešnú krytinu v
roku 2002. Po tejto výmene mala drevenica až do roku 2013 drevené šindle. Následne došlo k ďalšej
(v poradí druhej) rekonštrukcii, ktorá vyvolala potrebu vedenia tohto súdneho sporu, keďže došlo k

ďalšiemu navýšeniu objemu strechy drevenice. Procesná obrana žalovaných teda nesedí, keďže ak
by aj mal existovať údajný súhlas od pána I. (čo nebolo preukázané a žalobcovia to popierajú), ten
sa nemôže vzťahovať na v poradí druhú rekonštrukciu, zvlášť, keď sme medzičasom nadobudli do
vlastníckeho práva dom, ktorý patril predtým pánovi I.. Od žalobcov si totiž nikto súhlas nepýtal, pričom
dokonca na základe žiadosti adresovanej obecnému úradu im bolo oznámené, že na drevenicu vo

vlastníctve žalovaných nebolo žiadané stavebné povolenie, pričom s ohľadom na rozsah rekonštrukcie
v podobe zväčšenia strechy, vybudovania obytného podkrovia a pod., to bolo v zmysle stavebných
predpisov potrebné. Zdôvodnenie z obce sa odvoláva na stavebný zákon, ktorý úrad v odpovedi cituje :
"udržiavacími prácami, pri ktorých nie je potrebné ani ohlásenie (bežné udržiavacie práce), sú najmä :
opravy fasády, opravy a výmena strešnej krytiny". V prípade rekonštrukcie drevenie vo vlastníctve

žalovaných pritom došlo k zmene objemu. Nešlo dokonca ani o výmenou krytiny, ale o položenie novej
krytiny na pôvodný drevený šindeľ. Ďalej prestavba podkrovia je evidentná už z drevenice so šindľom,
keďže už vtedy došlo k vybudovaniu podkrovia (vikiere v streche), čo pôvodná drevenica (biela) nemala.
Preto ani v poradí prvá rekonštrukcia nespočívala len v oprave, či výmeny krytiny.16. Na pojednávaní 5. 12. 2024 žalobcovia uviedli, že sa pridržiavajú toho, čo už uviedli v rámci
predchádzajúceho prednesu s tým, že korigujú zaslanú fotodokumentáciu s ich posledným podaním,

pretože asistentka poslala omylom dvakrát aktuálny stav, a zabudla na úplne pôvodnú drevenicu, a
preto v 2 vyhotoveniach krátkou cestou predložili a súčasne vysvetlili, že vo vzťahu k poslednému
podaniu, že ten prvý obrázok je pôvodný stav drevenice, a ten čo teraz predložili, pretože táto fotka
tam nebola, pôvodný stav ešte spred prvej rekonštrukcie, to je tá úplne stará drevenica. V tom aktuálne
predloženom sú dve fotografie z cca. spred 11 rokov, po prvej rekonštrukcii. A potom sú tam dva obrázky

aktuálneho stavu aj s popisom, a pri porovnaní tej prvej a druhej rekonštrukcie vidieť ako narástol objem
strechyastrešnejkrytiny.Avšakkľúčovýmdôkaznýmprostriedkomjeznaleckýposudokč.1zroku2024,
ktorý hlavne v tých posledných prílohách, osobitne v prílohe P17, presne demonštruje presah strechy
drevenice žalovaných, ktorá presahuje nielen tú historickú hranicu, ale aj aktuálne vedenú katastrálnu
hranicu, a je to vidieť pri tých bodoch 20, 21 a 22, pričom čierna čiara je aktuálny stav katastra, 15
je vlastne, to čo je historická hranica, a teda presahuje aj tú historickú a presahuje aj tú aktuálne

vedenú, čiže je jednoznačne preukázané, že ten zásah do vlastníckeho práva tam je, pričom tento
zásah nie je oprávnený, a preto teda žaloba je podaná dôvodne. Následne žalobcovia uviedli, že tu
sa kompletne zmenila procesná obrana žalovaného, ktorý najskôr tvrdil, že ulička medzi domami má
patriť celá jemu, a teraz tvrdí všetko možné od vydržania až po nevie, čo všetko. Z hľadiska vydržania je
potrebný ospravedlniteľný omyl a dobromyseľnosť, je potrebný nejaký úkon, nejaká právne relevantná

právnu skutočnosť, ktorá by preukazovala vstup do oprávnenej držby a ospravedlniteľný omyl o tom,
že takto niekomu niečo patrí. Nič také neodznelo, nejaká doba alebo nejaký pokojný stav na to nestačí,
je potrebná dobromyseľnosť, a tá tu nie je nijako daná, žiadny vstup do oprávnenej držby, ktorá by
eventuálne viedla k nejakému vydržaniu tu nie je identifikovaná, nie je tvrdený nejaký neplatný právny
úkon alebo niečo pod. Nehovoriac o tom, že žalovaný má asi vyššiu mieru právneho povedomia ako

dlhoročný starosta obce než bežní občania. Nech žalobcovia čítajú str. 14 uvedeného znaleckého
posudku, nikde tam nevidia, že by sa nemalo vychádzať z historickej hranice. Čo sa týka listín, ktoré boli
predložené, tieto nemožno považovať za legitímne dôkazné prostriedky, sú absolútne nepreskúmateľné,
sú to narysované čiary, ktoré nemajú žiadnu výpovednú lehotu. Čo však bolo podľa žalobcov zaujímavé,
už sa tu pracuje s tým skutkovým stavom, že sa zasahuje do vlastníckeho práva žalobcov. Časť

procesnej obrany je teraz založená na tom, že nevadí, že sa zasahuje, pretože sa nezasahuje príliš
veľmi, a bolo tu poukázané na niekoľko rozhodnutí, ktoré rozhodne nemožno nazvať judikátmi, pretože
judikát je niečo čo má kvalitu „R“ rozhodnutia, je zverejnené v zbierke najvyššieho súdu, čo ani jedno
z tých rozhodnutí žalovaní prezentovali nie je, aspoň o tom žalobcovia nemajú žiadnu vedomosť. Druhá
vec je, že žalobcovia nepoznajú konkrétne skutkové okolnosti tej ktorej veci. Vedia si predstaviť situáciu,

v rámci ktorej nie je problém, ak je nejaký presah strechy, lenže v tomto prípade vo veľmi úzkej uličke,
tá strecha znemožňuje akúkoľvek bežnú údržbu tej nehnuteľnosti. Jednoducho žalobcovia nemajú
možnosť zabezpečiť žiadneho opravára alebo nejakého robotníka, ktorý by im tam bol ochotný spraviť
omietku a spraviť zateplenie, pričom zateplenie sa dá spraviť aj s 10 cm zatepľovacími doskami, čiže 25
cmjebezproblémovpostačujúce.Žalovanýtvrdil,ženepoznápresnúhranicu,ktorábolaurčená,aletáto

bola určená v roku 2001, kedy odkupoval prednú časť a následne ako je uvedené v znaleckom posudku,
potom v roku 2008 presunul hranicu. Ďalej, žalobcovia sa stali majiteľmi až v roku 2005, ale v roku 2003
v 11. mesiaci bola táto nehnuteľnosť odkúpená žalobcovou svokrou, o čom vie žalovaný, a následne
to bolo urobené z časti kvôli tomu, lebo zadné pozemky patria svokre a už vtedy sčasti patrili svokre.
Žalovaný o tom vedel a vedel o každom žalobcovom kroku, čiže je tam robená prímurovka, ktorá je v

hornej časti 10 cm, ale v spodnej časti bola len 2 alebo 3 cm. Bolo tam pribetónované z toho dôvodu, aby
sa následne mohol potom urobiť zatepľovací rošt, ktorý by bránil jeho následnému poškodzovaniu. O
nejakom poškodení dreveného šindľa žalobcovia nič nevedia, ale vedia, že po terajšom zakrytí železnou
krytinou niečo žalovanému robí problém, lebo na tú železnú krytinu musel nalepiť ku zatepleniu kolo
komína ešte pásy lepenky, aby mu tam nepretekalo, takže, čo sa týka tej vzdialenosti je tam tých 28 cm

od hranice, s tým žalobcovia súhlasia, ale ten dom nemal rovné múry ako predtým, a keby nebol urobený
ten plot, tak by sa ukázalo, že v spodnej časti v spodnej časti sú iba 3 cm, čo bolo to pribetónovanie,
a o tomto všetkom žalovaný vedel. Vedel aj o tom, že žalobcovia mali prichystaný materiál, pokiaľ ide
o zhnitú strechu, tak keď chcel odkúpiť žalovaný od nich nehnuteľnosť, bol za nami a povedal im, že
je celá zhnitá a že ju treba zvaliť. Odkupoval predný pozemok, následne to aj žalobcovia odkupovali,

rozdiel je v súdnoznaleckom posudku kedy si posunul hranicu. Kedy sa posunula hranica žalobca
vyjadril pochybnosť, že by sa dokázalo, že by to geodet dokázal, je to v znaleckom posudku, že hranica
bola posunutá tak o 20 cm. Vo vzťahu k predbežnému právnemu posúdeniu nemali žalobcovia vecné
výhrady, v zásade bolo konštatované, že ide o spor, kde sa má odstrániť neoprávnená stavba, takisto sakonštatovalo, že časť stavby je neoprávnená, teda z pohľadu súdu má ísť len o to, že či sa má táto časť
strechy alebo presah strechy odstrániť alebo či sa má zriadiť vecné bremeno. Vecné bremeno sa však
nemôže zriadiť, pretože by vylúčilo z výkonu vlastníckeho práva žalobcov, kedy by znemožnilo bežnú

údržbu, a takisto aj zhodnotenie o akúkoľvek starostlivosť o tú nehnuteľnosť. A čo sa týka účelnosti,
tak už len z toho, že medzi tým aktuálnym stavom a tým stavom, ktorý bol po prvej rekonštrukcii je
zrejmé, že strecha môže vyzerať aj tak, aby nezasahovala do výkonu vlastníckeho práva žalobcov. To
vyplýva z toho, že je tu pôvodný stav po prvej rekonštrukcii a ten, ktorý je tu po druhej rekonštrukcii,
aktuálny, kde zasahuje, presahuje sa tou strechou do vlastníckeho práva, ale keď bola strecha v stave

po tej prvej rekonštrukcii, tento problém nebol, resp. ak bol, tak možnože len naozaj v zanedbateľnom
detaile, ktorý umožňoval nevyhnutnú starostlivosť o nehnuteľnosť žalobcov, preto možno uvažovať iba
o prvom odseku § 135c OZ, čiže sa musí hľadať spôsob, akým spôsobom sa odstrániť časť strechy
previsujúcej na parcelu žalobcov. Tým, že žalovaný zmenil vzdialenosť od strechy, tak aj typ krytiny,
tým pádom im vznikla škoda, zasahuje, padá im tam sneh a ako je opretý o ich múr, a ináč ako tým,
že tam budú niečím búchať tento sneh odtiaľ nedostanú. Keď žalovaní odstránili rínu tak všetka voda

po prívalových dažďoch tečie na tú zošikmenú časť steny, ktorá tam bola a táto je poškodená, sčasti
je to vidno aj na niektorých fotkách. Tam opadáva omietka, ktorú v roku 2001 zrobili. Ináč ako vyrovnať
tú strechu, tú stenu, nevedia. Odporučili im tam dať určité materiály, o ktorých žalovaný vedel, že ich
tam chceli dať a vedel, že akým štýlom to chceli urobiť. Musia však zatepliť až hore po stenu a až po
krov, nakoľko v časti betónu, tam kde sa betónoval veniec, tam dochádza k zrážaniu vody. Čo sa týka

zdvihnutia strechy, žalobca uznal že ju zdvihli, a to s vedomím žalovaného a z dôvodu, že na tej drevenej
streche sa držal sneh, a ako tam ostával sneh, hnili im rohy. Tie rohy boli poškodené oveľa viac ako na
druhej strane, preto im odporučili zdvihnúť to, aby tam ten sneh nebol, pričom to aj ošetrili. Na záver
žalobcovia uviedli, že dôkazné bremeno o tom, že odstránenie časti strechy by nemalo byť účelným
zaťažuje žalovaných.

17. Na pojednávaní 5. 12. 2024 žalovaní uviedli, že je to už tretie podanie zo strany žalobcov, ktoré je
problémové, resp. nesprávne. Prvá bola žaloba, druhá je aj táto žaloba, lebo tam nejde o presah strešnej
konštrukcie, ale o presah strešnej krytiny a tretie je zmätočné toto podanie, ktoré žalobca na pojednávaní
opravoval, a tie prílohy, ktoré predkladal na dnešnom pojednávaní. Žalovaní následne poukázali na

obsah znaleckého posudku, ktorý bol vyhotovený G. H., znalcom pribratým súdom. Poukázali tiež na
vlastnícke listy, ktoré boli predložené, a na skutočnosť, že žalovaní nadobudli túto domovú nehnuteľnosť
(je to na vlastníckom liste 1991), hneď, tá prvá zmluva, vklad bol povolený pod č. V833/2001 23.
5. 2001, rodinný dom s. č. XXX, list vlastníctva č. XXX, parcela 1029, vklad k tejto nehnuteľnosti, k
tomuto pozemku a domu na nej s. č. XXX bol povolený pod č. 833 2001 23. 5. 2001. Poukázali tiež na

vlastnícky list 1991, kde sú zapísané pozemky žalobcov, oni vlastne tieto nehnuteľnosti nadobudli na
základe zmluvy V 3385/2005, v roku 2005, pričom k nejakým nedorozumeniam medzi účastníkmi začalo
dochádzať až v roku 2015, tak ak sa mali žalovaní odraziť od nejakej historickej hranice, o čom znalec
absolútne mlčal (uvedené je to na str. 14 aj str. 17 znaleckého posudku, že tie historické údaje sú až
do vyhotovenia toho geometrického plánu, ktorý bol vyhotovený G. H., mladším geodetom absolútne

neakceptovateľné.) Žalovaní ďalej poukázali na to, že keby aj žalobcovia svoj nárok odvodzovali od
historickej hranice, tak od roku 2001, ako to nadobudli žalovaní, do vzniku sporu v 2015 roku, medzi
nim bola doba viac ako 10 rokov, takže v celom rozsahu sa dá uplatňovať aj inštitút vydržania. Pokiaľ
ide o hranicu medzi nehnuteľnosťami, je to zvýraznené v tých prílohe č. 16, kde je zakreslený dom č.
XXX, t. j. dom žalobcov, a v prílohe č. 17, na úplne posledných stranách prílohy 17, kedy prepočtom

sa dá zistiť, že pre posúdenie veci sú rozhodujúce body, a presah, ktorou strešná konštrukcia alebo
strešná krytina presahuje na pozemok žalobcov je znázornený v znaleckom posudku bodmi 21 a 22,
pričom odpočítaním sa dá zistiť, že to je v mierkach 041 - 028 cm, takže presah strešnej konštrukcie
eventuálne tej krytiny je 13 cm do pozemku žalobcov p. č. 1023/4. Presah strešnej konštrukcie strechy
žalobcov je presne zvýraznený v prílohe č. 16 bodmi 19, 18, bodmi najprv 17 a 6, to je spredu 028

cm - 025 cm. Tá strešná konštrukcia domu žalobcov presahuje na pozemok žalobcov v prednej časti
3 cm, a v zadnej časti, čo je zvýraznené bodmi 19 a 18, 13 cm. Síce znalec vypočítal, že zásah alebo
záber alebo presah tej strešnej konštrukcie domu žalovaných do pozemku žalobcov je 1 m, ale to je len
zaokrúhlene, a detto tak uviedol v znaleckom posudku, že presah alebo plocha, ktorou zasahuje strešná
konštrukcia nehnuteľností žalobcov do nehnuteľností žalovaných je tiež 1 meter, ale presne podľa tých

bodov,ktoréžalovanípredložili.Keďsavypočítajútietoplochy,takzásahdopozemkužalobcovdomovou
nehnuteľnosťou, strechou, resp. strešnou krytinou žalobcov je 051 cm, a je to plocha lichobežníka,
čo presahuje domová nehnuteľnosť, resp. strešná konštrukcia nad pozemok a domovú nehnuteľnosť
žalovaných o rozsahu 1,2. Takže žalovaní nerozširovali žalobu, pretože majú záujem na ukončení tohtosporu. Presah, plocha, ktorou zasahujú žalovaní do pozemku žalobcov je pol metra 51 025 cm, a plocha,
ktorou zasahuje domová nehnuteľnosť, strešná konštrukcia žalobcov do pozemku žalovaných je až 1,2
m. V rámci predbežného prejednania sporu pred sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou tvrdili žalobcovia,

že nemôžu vykonávať údržbu a že nemôžu si tam vykonať zateplenie. V zmenenej žalobe, v jej prvej
časti sa hovorí, že nemôžu vykonávať údržbu svojej nehnuteľnosti. Keď sa pozrie na tie plochy, z tej
prílohy č. 16 a 17, tak v bode 16 dole je napísané číslo 025, čo je obvodová stena domu žalobcov, tá
červená čiara, a keď sa odpočíta ten presah strešnej konštrukcie, čo je 025, tá červená čiara, kde je
zvýraznená tá červenú čiaru, a tá čierna, to je 25 cm, to znamená, že obvodový múr domu žalobcov po

hranicu pozemku je vzdialený v šírke 25 cm. Žalovaní teda tvrdia, že táto časť, týchto 025 cm takisto
neumožňuje žiadne zatepľovanie, ani žiadne väčšie rekonštrukčné práce. Žalovaní potom poukázali
na viacero judikátov, a v rámci nich osobitne na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, že zásah strešnej
konštrukcie alebo strešnej krytiny do susedného pozemku v rozsahu až 15 cm nespôsobuje tak závažný
zásah a nespôsobuje taký diskomfort v užívaní nehnuteľností (a v tomto prípade je ten zásah len 13 cm,
ale len v prednej časti, ktorá vlastne smeruje do nehnuteľnosti asi 7, 85 cm), ide o rozhodnutie sp. zn. : 4

Cdo 93/2019 z 24. 6. 2020. Vzhľadom na túto judikatúru považovali žalovaní žalobu za nedôvodnú. Ďalej
žalovaní poukázali na podobné rozhodnutie Okresného súdu Poprad sp. zn. : 17C/6/2022, kde okresný
súdvtakomtoistomprípadenatenpresahzriaďovalvecnébremenonarozsahpresnepodľaznaleckého
posudku. Teda podľa žalovaných 13 cm vpredu a na dĺžku 7,85 cm nespôsobuje v užívaní nehnuteľnosti
alebo pri údržbe nehnuteľnosti žalobcom taký diskomfort, aby bola táto žaloba dôvodná, a preto navrhli

žalobu zamietnuť. Je pravda, že žalobcovia mali na tej strešnej krytine aj pripojené ríny, a vzhľadom na
to, že to žalobcom vadilo a ten zásah bol ešte väčší do ich pozemku, tieto ríny, resp. žľaby odstránili.
Žalobcovia predložili aj k tomu prvému žalobnému návrhu tú drevenicu tak ako vyzerala pôvodne,
pôvodná drevenica mala zhnitú strechu a bola pokrytá plechom z asfaltových sudov, takže vlastne ten
presahbolešteväčšípôvodnedotoho2001roku,bolväčšínežpredložilifotografiuktomutoposlednému

podaniu, čo identifikovali alebo označili ako pôvodný stav. Kúpili tú drevenicu, kde bola zhnitá strecha
a bola pokrytá plechom z asfaltových sudov. Následne sa rozhodli opraviť tú strechu, rozhodli sa pre
drevený šindeľ a položili ho tam. Ten šindeľ bol zo zdravého dreva, chceli zachovať pôvodný charakter
tejto stavby, nedávali tam ani škridlu, ani plech, ani nič podobné. Keď začali rekonštruovať žalobcovia
svoju domovú nehnuteľnosť, tak vykonávatelia tých činností poškodili tento šindeľ. Keď prišli žalovaní

do tej domovej nehnuteľnosti, tak bolo viditeľné, že strešná konštrukcia z tej strany od rodinného domu
žalobcov bola poškodená, šindeľ bol polámaný tak, že presvital. Vtedy sa rozhodol žalovaný, že nebude
odstraňovať ten šindeľ, pretože výmena šindľa, to je rozobratie pol strechy, ale položiť na ten šindeľ tú
plechovú krytinu. Tým pádom, že ten šindeľ sa neodstraňoval a nabili sa tam laty, aby sa mohol pripojiť
plech, došlo k inému sklonu a došlo k presahu tých 13 cm asi nad úroveň hranice. Ďalej žalovaný uviedol,

že žalobca videl, že majú lepenku pri komíne, tak museli postaviť nový komín. Ten komín oplechovali a
zatekal, pretože to nebolo dobre urobené, tak to potom vyriešili jednoduchým spôsobom, tou lepenkou.
Čo sa týka toho prebetónovaného, tej izolácie, realizoval to žalobca niekedy, zavolal si tam jedného
pána z Východnej, ten to vykopal, do tej ryhy dal odvodňovací gagorec, a na to nabetónoval tento múrik,
10 cm, či 8 cm, žalovaný to nemeral, a pravda je, že nie je rovnomerný po celom tom úseku. Toto je však

úplne irelevantné, vôbec sa to netýka tohto sporu, je to pozemok, ktorý je vpredu, ktorý patril obci. Ale
v prvom rade, žalovaní kúpili ten rodinný dom v roku 2001, odkupoval ho od jednej pani, ktorá už bola
staršia, mala dve dcéry a nevedela sa rozhodnúť, raz chcela predávať, raz nechcela predávať, a E. I.
vedel, že sa predáva aj mu žalovaný povedal, že sa to bude rekonštruovať, a vtedy sa dohodli s pánom I.
s tými oknami, ktoré tam neboli. On mi povedal, že si vybijem okná, lebo tam má kúpeľňu a kuchyňu, aby

tam mal aspoň kúsok svetla a vzduch. žalovaný mu vravel, že môže, že s tým nemám žiaden problém,
no a strecha sa urobila. Biela drevenica, to bola rekonštrukcia, kde sa pôvodná strecha, ktorá bola
tvorená starým šindľom, v ktorom boli pribité plechy z asfaltových sudov a ktoré boli tak pretiahnuté, že
fakticky dosahovali do konca tej uličky. Druhá vec je, že žalovaní so strechou ani nemohli ísť ďalej, lebo
strechy sa navzájom dotýkali. Pri tej starej streche bolo linoleum a všelijaké veci boli poprestierané v tejto

úžľabine, aby tá voda tak nestriekala, či na jednu alebo druhú stranu. Tú strechu žalovaný nerobil, robil
ju jeho pracovník, ktorého si objednal a tá strecha je v skutočnosti naozaj taká, aká je aj tá katastrálna
hranica, a to bol pôvodný stav. Čo sa týka ďalšieho obdobia, tak tým, že sa začalo rekonštruovať, po
roku 2008 bolo vydané stavebné povolenie pre žalobcu a začala sa rekonštrukcia. Rekonštrukcia sa
začala tak, že sa musela v prvom rade zlikvidovať pôvodná strecha, rína, ktorá už bola tiež podstatne

zhnitá, rínháky sa museli dať dole, no a týmto pádom museli odstrániť eternitovú strechu, staré rohy, a
potom mohli začať robiť nadstavbu. No a to nedá robiť iným spôsobom len tým, že sa chodí po našej
streche. Žalovaný mal svokra, ktorý bol majster od dreva, vyrobil mu šindle z extrovného dreva, extrovné
výberové šindle, no pri tej práci, poškodili im šindeľ, a preto žalovaní vyriešili tento stav tak, že na tomiesto umiestnili novú strechu, žalovaný objednal majstra, ktorý to spravil. Ten pán urobil všetko preto,
aby tá strecha bola v poriadku, a pritom ako to robil, mu žalovaný nediktoval, že potiahni, alebo skráť,
prosto on to tak urobil. To sa zrealizovalo asi v roku 2012, potom neskôr, okolo roku 2015, prišiel žalobca

s tým, že dajte si tú rínu preč. Žalovaný žalobcovi povedal žalobcovi, že ale to bude poškodzovať všetko,
že bude voda poškodzovať obe nehnuteľnosti, ale on na tom trval, tak žalovaný dal tú rínu preč. Potom
o niekoľko rokov znovu prišli žalobcovia, že si želajú, aby sa odrezalo z tej plechovej strechy, žalovaný
išiel za pánom H., ktorý to realizoval, a ten mu povedal, že sa to nedá urobiť, že to po stránke stavebno-
technickej nie je možné. Pokiaľ ide o zatepľovanie, tak žalovaný uviedol, že v 1. rade sú tam otvory

na tej strane od žalobcu, a tie otvory nie sú nijakým spôsobom opatrené protipožiarnymi oknami alebo
nejakými zariadeniami. Druhá vec je stavebné povolenie, ktoré bolo vydané v roku 2008, kedy platili iné
normy, čo sa týka požiarno-bezpečnostných predpisov. Je tam len úzka ulička, je 50 cm, a žalovaní majú
horľavý materiál z druhej strany. Takže aj ten spôsob zateplenia je treba zvážiť a urobiť tak, aby materiál,
ktorý bude použitý bol nehorľavý. K tým náčrtom, ktoré predložil na pojednávaní, a ktoré spochybňoval
žalobca žalovaný uviedol, že to nie sú maľovánky, ale je to vlastne premet toho znaleckého posudky,

prílohy 17 a 16 s tým, že žalované to chceli znázorniť takým jednoduchým spôsobom, aby to bolo
viditeľné hneď na prvý pohľad. K predbežnému právnemu posúdeniu žalovaní uviedli, že tomu rozumejú,
resp. sú s tým vysporiadaní, a ohľadom toho vydržania, to bolo myslené v súvislosti s prednesom na
predchádzajúcom pojednávaní, keď prišli tuná tí policajti, aby skončili. Smerodajný je znalecký posudok,
zistený je presah strechy, a pokiaľ nedôjde k dohode, tak by sa chcel žalovaný opýtať žalobcu ako by

si to vlastne predstavoval, pretože žalovaní nemáme k tomu posúdeniu žiadne výhrady, vedia čo bude
nasledovať. Bol to žalovaný, ktorý okrem tej plechovej krytiny, aby nezamokal ani jemu múr na drevenici,
ani žalobcovi múr na jeho dome, kam namontoval tie zvody na žľaby, ale bol to práve žalobca, ktorý trval
na tom, vzhľadom na to, že presahovali na jeho pozemok, aby boli odstránené, a teraz aj z jednej strechy
sa valí voda na nehnuteľnosť žalovaného, aj z druhej strechy na nehnuteľnosť, takže v tom je problém.

Naozaj je to problematické miesto, či na údržbu moju alebo jeho, žalobca aj keby chcel opravovať, on to
neopraví. Pokiaľ ide o zatepľovanie, ani žalovaný nemá tú stranu zateplenú, a robí to len z toho jedného
jediného dôvodu, že nechce byť tá príčina všetkých sporov, lebo keby on urobil zateplenie, žalobca tam
už nikdy v živote nevojde, ani neurobí zateplenie, a ak ho majú robiť, tak ho musia urobiť spoločne a
nedá sa to robiť tak ako si to on predstavuje, že urobím si také alebo také zateplenie, musia sa dohodnúť.

Žalovaný sa rozprával aj s hasičmi a s projektantmi na požiarnu ochranu, že je nebezpečné miesto.
Žalovanýsadohodnúchce,abytendôvod,prečosatástrechamárezať,abysipovedaliakýmspôsobom
to urobiť a tak to spoločne urobiť, lebo inakšie tam bude navždy problém a oni neurobia nič.

18. Po zhrnutí uvedených písomných a ústnych vyjadrení strán sporu mohol súd pristúpiť ku prezentácii

vlastných (z hľadiska predmetu tohto konania relevantných) skutkových zistení, ku ktorým dospel na
základe nespornosti skutkových tvrdení strán sporu a na základe vykonaného dokazovania.

19. Za nesporné (pre účinné nepopretie protistranou podľa§ 151 CSP a na základe výslovnej zhodnosti
skutkových tvrdení strán sporu podľa § 186 ods. 2 CSP) mal súd nasledovné (relevantné) skutkové

tvrdenia.

20. Stavba rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku registra „C“ parc. č. 1029, o výmere
143 m2, zastavaná plocha a nádvorie, k. ú. D., obec D., M. N. A. je v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalovaných v 1. a 2. rade. Pozemok registra „C“ parc. č. 1023/4, o výmere 6 m2, zastavaná plocha

a nádvorie, k. ú. D., obec D., okres Liptovský Mikuláš, ako aj stavba rodinného domu s. č. XXX,
postaveného na pozemku registra „C“ parc. č. 1023/1, o výmere 80 m2, zastavaná plocha a nádvorie
sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade (každý s podielom 1.) Medzi susediacimi
stenami rodinných domov s. č. XXX a XXX je ulička o šírke zhruba 40 až 50 cm. V roku 2012 došlo k
namietanémupredĺženiustrechyrodinnéhodomužalovanýchs.r.XXXnadpozemokžalobcov,beztoho,

aby na to mali žalovaní nejaké občiansko-právne oprávnenie. Kvôli tomuto presahu strechy rodinného
domu žalovaných nad pozemok žalobcov je (aj vzhľadom na vzdialenosť stien susediacich rodinných
domov s. č. XXX a XXX) prakticky znemožnená údržba a starostlivosť o rodinný dom žalobcov s. č.
XXX, vrátane zatepľovania.

21. Tieto nesporné skutkové tvrdenia sa nedokazovali (z. hospodárnosti konania - čl. 17 CSP), a súd si
ich osvojil ako súčasť zisteného skutkového stavu.

22. Na základe dokazovania súd dospel k nasledovným relevantným skutkovým zisteniam.23. Zo znaleckého posudku č. 1/2024 (komplet), vyhotoveného G. D. H., znalcom z odboru geodézia,
kartografia a kataster nehnuteľností 31. 1. 2024 (na č. l. 276 a nasl. tohto spisu) vyplynulo, že priebeh

vlastníckej hranice pozemku registra „C“ parc. č. 1023/4, k. ú. D., obec D., okres Liptovský Mikuláš je
určený geometrickým plánom č. 367352299 - 158/2010, pričom zápisom tohto geometrického plánu do
katastra nehnuteľností sa priebeh hranice pozemku parc. č. 1023/4 stal záväzným. Priebeh vlastníckej
hranice medzi pozemkami registra „C“ parc. č. 1023/4 a 1029, k. ú. D. nie je v teréne vyznačený.
V znaleckom grafickom nákrese 1 je priebeh hranice vymedzený lomovými bodmi 1, 4, 6. Priebeh

vlastníckejhranicemedzipozemkamiregistra„C“parc.č.1023/4a1029,k.ú.D.jeurčenýgeometrickým
plánom č. 367352299 - 158/2010. Aktuálna vektorová katastrálna mapa pritom nie je podľa znalca
adekvátnym podkladom na určenie priebehu vlastníckych hraníc. Poloha stavby s. č. XXX, postavenej
na pozemku registra „C“ parc. č. 1023/1, k. ú. D. nie je v aktuálnej katastrálnej mape správne zobrazená.
Správne zobrazenie polohy tejto stavby je vykreslené v grafickom znaleckom nákrese 1. Stavba s. č.
XXX, postavená na pozemku p. č. 1029, k. ú. D. nebola predmetom zamerania v geometrickom pláne.

Jej aktuálna poloha je v grafickom znaleckom nákrese 1 (príloha P14) vykreslená červenou čiarou
avymedzenálomovýmibodmič.11,14,13,12,11.Taktovyznačenápolohajeajvsúladessgeodetickým
zameraním z roku 1935. Zobrazenie stavby s. č. 558 je v aktuálnej vektorovej katastrálnej mape
nesprávne. Poloha stavby sa v katastrálnej mape zobrazuje čiarou prieniku obvodu stavby a zemského
povrchu. Presahy striech zameraných budov sa v mape, ktorá nie je vyhotovená fotografickou metódou,

nezobrazujú. Presah strechy stavby s. č. XXX, postavenej na pozemku registra „C“ parc. č. 1029, k. ú.
D., na pozemok registra „C“ p. č. 1023/4 je v znaleckom grafickom nákrese 3 (príloha P17) vyznačený
červenou čiarou a je vymedzený lomovými bodmi č. 21, 22, 23, 21.

24. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu súd aplikoval najmä nasledovné hmotnoprávne

ustanovenia.

25. Podľa § 135c ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OZ) Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh
vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len

„vlastník stavby“).

26. Podľa § 135c ods. 2 OZ pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do
vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

27. Podľa § 135c ods. 3 OZ súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom
stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho
práva k stavbe.

28. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu sa súd spravoval nasledovnými úvahami.

29. Z geodetického znaleckého posudku na č. l. 276 a nasl. spisu – tzv. komplet verzie (vrátane jeho
príloh P14 a P17) vyplynul popis a grafické znázornenie parciel č. 1023/4 a 1029, poloha stavieb s. č.
XXX a XXX, ako aj popis a grafické znázornenie presahu strechy domu (žalovaných) s. č. XXX nad
pozemok (žalobcov) p. č. 1023/4.

30. Vychádzajúc z predmetu tohto konania (vyriešenie neoprávnene presahujúcej časti strechy domu s.
č. XXX nad pozemok p. č. 1023/4) bolo potrebné v tejto veci aplikovať ustanovenie § 135c OZ.

31. Rodinný dom s. č. XXX je stavbou v zmysle § 135c OZ, pretože je stavbou v zmysle § 119 ods. 2

OZ, teda stavbou spojenou so zemou pevným základom (nie je rozhodujúce chápanie stavby v zmysle
stavebno-právnych predpisov), ktorá stavba je spôsobilá byť samostatným predmetom občiansko-
právnych vzťahov. V zmysle ustálenej judikatúry vlastníkovi pozemku patrí aj (reálne využiteľná) časť
priestoru nad jeho pozemkom. Nad pozemok (žalobcov) presahujúca časť strechy je časťou stavby
rodinného domu (žalovaných) s. č. XXX, pričom v tejto časti stavby ide o neoprávnenú stavbu podľa

§ 135c OZ, keďže ku vzniku presahu došlo bez toho, aby boli na to žalovaní oprávnený (bez súhlasu
vlastníkov pozemku - žalobcov), teda neoprávnene. Už len uvedené definičné znaky postačujú na
naplnenia charakteristiky neoprávnenej stavby, a teda (pre účely definície neoprávnenej stavby) nie
je relevantné, či sa na pozemku, do ktorého sféry sa zasiahlo v blízkosti nachádza iný rodinný domalebo tam len rastie tráva (to však môže mať význam z hľadiska rozhodnutia o spôsobe vysporiadania
neoprávnenej stavby.)

32. Súd v tejto súvislosti (keďže strany sporu v rámci svojej argumentácie tiež riešili otázku realizácie
stavby rodinného domu bez stavebného povolenia) poznamenáva, že je potrebné rozlišovať pojmy
neoprávnená stavba v zmysle § 135c OZ (ako stavba zriadená na cudzom pozemku bez toho, aby
na to mal vlastník stavby občiansko-právne oprávnenie) a nepovolená stavba, teda stavba, ktorá bola
postavená bez príslušného stavebného povolenia (v rozpore so stavebno-právnymi predpismi.)

33. V tejto súvislosti treba poznamenať, že pokiaľ aj žalovaní vo svojich vyjadreniach uvádzali, že
predchádzajúci vlastník dotknutého pozemku p. č. 1023/4 (pán I.) súhlasil s nejakým (prvým, resp.
predchádzajúcim) eventuálnym (pretože nie je nijako preukázané, napr. geometrickým zameraním)
predĺžením strechy, ide o (z pohľadu neoprávnenosti tejto časti stavby) irelevantnú otázku, pretože
(okrem toho, že predmetom tohto sporu je to najproblematickejšie predĺženie z roku 2012) právni

nástupcovi tohto bývalého vlastníka (žalobcovia) tento jeho eventuálny súhlas odvolali, a teda došlo
k odpadnutiu občiansko-právneho titulu pre presah časti strechy na cudzí pozemok, čím sa stal
neoprávnený (viď v tomto smere obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. : 22 Cdo 4304/2011
- „Uvedené závery vzťahujúce sa k povinnosti odstrániť stavbu sa týkajú tiež prípadov, kedy stavebník
zriadil stavbu na základe súhlasu vlastníka pozemku, ktorý bol následne odvolaný“.)

34. Konanie podľa § 135c OZ (upravujúce spôsoby vysporiadania vzťahu v prípade neoprávnenej stavby
na cudzom pozemku) je konaním, kde zo znenia tohto zákonného ustanovenia vyplýva určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi účastníkmi (§ 153 ods. 2 CSP), v rámci ktorého súd nie je viazaný návrhmi
strán sporu, pokiaľ ide o spôsob vysporiadania (§ 216 CSP), ale súd sám by mal posudzovať možnosti

(podmienky, vrátane poradia vyplývajúceho z § 135c OZ) spôsobov vysporiadania neoprávnenej (časti)
stavby podľa § 135c OZ, teda by mal posudzovať, či je účelné odstrániť v tomto prípade presahujúcu
časť strechy na náklady jej vlastníka (podľa § 135c ods. 1 OZ), a až potom, keď zistí, že to nie je
účelné, či (podľa § 135c ods. 2 OZ) prichádza do úvahy prikázanie tejto neoprávnenej (časti) stavby
do vlastníctva vlastníkovi pozemku (za podmienky jeho súhlasu), a až nakoniec, či možno usporiadať

pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby iným spôsobom, napr. zriadením vecného
bremena nevyhnutného pre výkon vlastníckeho práva k neoprávnenej časti stavby za náhradu podľa
§ 135c ods. 3 OZ (viď aj komentár k Občiansky zákonník I, § 1 - 450, C.H.BECK, 2. vydanie, 2019, str.
1044, autori : Števček a kol.)

35. Súd si preto musel najprv vyriešiť otázku, či je účelné odstránenie prečnievajúcej časti strechy, a teda
či prichádza do úvahy v poradí prvý zákonný spôsob vysporiadania tejto neoprávnenej (časti) stavby
spočívajúci v jej odstránení (podľa § 135c ods. 1 OZ.)

36. Účelnosť odstránenia stavby je však potrebné posudzovať nielen z pohľadu účelnosti odstránenia

stavby a jej možného využitia (teda z hľadiska dopadov na vlastníka stavby - pozn. tunajšieho súdu), ale
predovšetkým z pohľadu záujmov vlastníka pozemku, najmä so zreteľom na účelnosť využitia pozemku
jeho vlastníkom (viď aj komentár - Občiansky zákonník pre prax I., EUROUNION, 2015, str. 1116 - 1117,
autori : Krajčo a kol.)

37. V predmetnej veci pritom nebolo sporné skutkové tvrdenie žalobcov (keďže nebolo účinne popreté
žalovanými podľa § 151 CSP, t. j. uvedením ich vlastnej skutkovej verzie), že kvôli presahu strechy
žalovaných nad pozemok žalobcov je (aj vzhľadom na vzdialenosť stien susediacich rodinných domov s.
č. XXX a XXX) prakticky znemožnená údržba a starostlivosť o rodinný dom žalobcov s. č. XXX, vrátane
zatepľovania (v určitom rozsahu to žalovaní v závere pojednávania dokonca potvrdili), a preto túto

relevantnú skutočnosť nebolo potrebné dokazovať, a súd si ju osvojil ako súčasť zisteného skutkového
stavu.

38. Inak (ak by nešlo o nesporné skutkové tvrdenie) by však žalobcov v tomto smere zaťažovalo
dôkazné bremeno, pričom žalobcovia (napriek predbežnému právnemu posúdeniu prezentovanému

súdom na pojednávaní) žiadne návrhy na vykonanie dôkazov v tomto smere neprodukovali. Súd sa teda
nemohol stotožniť s argumentáciou žalobcov, že žalovaných v tomto smere malo zaťažovať dôkazné
bremeno, pretože žalobcovia boli tí, ktorí odôvodňovali potrebu odstránenia časti strechy domu žalobcov
nemožnosťou údržby svojho domu, a bolo by absurdné, keby túto skutočnosť mali preukazovať žalovaní.39. Pokiaľ ide o majetkový dopad odstránenia presahujúcej časti strechy na žalovaných ako vlastníkov
stavby, a vôbec aj technickú možnosť odstránenia tejto časti strechy, tak žalovaní v tomto smere

neprodukovali jednoznačné a dostatočne konkrétne skutkové tvrdenia, hoci tu ich zaťažovalo bremeno
tvrdenia podľa § 150 ods. 1 CSP (a aj dôkazné bremeno), a súd preto nemohol takéto skutočnosti
zahrnúť do svojich úvah ohľadne účelnosti odstránenia tejto časti stavby.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené tak súd dospel k záveru o účelnosti odstránenia tejto neoprávnenej

časti (strechy) stavby, a to na náklady žalovaných podľa § 135c ods. 1 OZ, a preto vyhovel žalobe (v
úprave pripustenej súdom v uznesení z 25. 5. 2023) v celom rozsahu, a to spôsobom uvedeným vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

41. Pokiaľ žalovaní s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. : 4 Cdo 93/2019
z 24. 6. 2020 (ako aj obdobné rozhodnutia súdov nižšieho stupňa) namietali, že ide v tejto veci

ide o presah, ktorý je plošnou výmerou len zanedbateľný, a že by tak mala byť žaloba zamietnutá
alebo zriadené právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa § 135c ods. 3 OZ, súd uvádza, že
v prípade vyššie uvedených rozhodnutí išlo o skutkovo podstatne odlišné situácie, a bez toho, aby
tunajší súd spochybňoval správnosť týchto právnych záverov (pre tieto odlišné skutkové situácie),
tak v tejto veci takúto argumentáciu žalovaných nebolo možné akceptovať, a to práve pre skutkovú

osobitosť tohto prípadu, kde aj takýto „zanedbateľný“ rozsah presahu časti strechy nad pozemok
žalobcov pre vzdialenosť cca. 40 - 50 cm medzi rodinnými domami strán sporu v skutočnosti vôbec
nebol zanedbateľný.

42. Pokiaľ žalovaní na pojednávaní argumentovali vydržaním, tak treba povedať, že z ich vyjadrenia

nie je vôbec zrejmé, že jednak aké právo mali vlastne žalovaní vydržať (či vlastnícke právo k časti
pozemku medzi domami alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu strpieť užívanie časti strechy
nad pozemkom žalovaných), a tiež ani toto vydržanie (okrem poukazu na uplynutie doby viac ako 10
rokov) nebolo z hľadiska naplnenia jeho podmienok inak skutkovo odôvodnené, teda súd mal za to,
že v tomto smere žalovaní takisto dostatočne neuniesli bremeno tvrdenia (ako správne poznamenali

žalobcovia.) Navyše, z neskoršieho vyjadrenia žalovaných na pojednávaní vyplýva, že sami žalovaní od
tejto argumentácie nakoniec v podstate upustili.

43. Porovnajúc žalobný petit (po úprave pripustenej súdom v uznesení z 25. 5. 2023) a výrokom tohto
rozsudku, súd dospel k záveru o plnej úspešnosti žalobcov v tomto konaní, a preto im podľa § 255 ods.

1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, pričom súčasne podľa § 262 ods. 2 CSP vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom

súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský
súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvo lanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.