Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, March 28, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/90/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320204350
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Drnáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1320204350.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov

JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu:
X. P., O.. XX.X.XXXX, N. XXXX/XX, V., zastúpeného advokátkou JUDr. Michaelou Törökovou, Ulica
29. augusta 5, Bratislava, proti žalovanej: Ľ. B., O.. XX.X.XXXX, M. XXXX/XX, V., zastúpenej: JUDr.
Milan Ficek, advokát s. r. o., Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47 232 757, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k.
B3-24C/14/2020-414, zo dňa 2.2.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo strán k bytu č. X,
nachádzajúcemu sa na 2. poschodí vo vchode N. XX bytového domu so súpisným číslom XXXX,
postavenémunaparceláchč.XXXXX/X,Č..XXXXX/XR.Č..XXXXX/X,svlastníctvomktoréhojespojený
aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky
podiel k pozemkom vo veľkosti XXXX/XXXXXX, nachádzajúcemu sa v okrese V. C., D. V. - U.. Č.. E.,
katastrálne územie E.Č., zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX a uvedené nehnuteľnosti prikázal do

výlučného vlastníctva žalobcu (výrok I.), žalobcovi uložil povinnosť za prikázaný spoluvlastnícky podiel
zaplatiť žalovanej sumu 74.500 eur (výrok II.) a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy
konania v 25 % rozsahu (výrok III.).

2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 14.2.2020 sa žalobca domáhal zrušenia
podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej k bytu číslo X, nachádzajúceho sa na 2. poschodí,
vo vchode N. XX, stavba so súpisným č. XXXX, postavená na parcelách č. XXXXX/X, Č.. XXXXX/X R.

Č.. XXXXX/X, popis stavby N. XX, XX, XX, k parcelám registra „N. parcela č. XXXXX/X o výmere 164
m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXXXX/X o výmere 172 m2, zastavaná plocha a nádvorie
a parcela č. XXXXX/X o výmere 171 m2, zastavaná plocha a nádvorie a k spoluvlastníckemu podielu
bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckemu podielu k vyššie
uvedeným pozemkom vo veľkosti XXXX/XXXXXX, nachádzajúcim sa v okrese V. C., obec V. - U. Č. E.,
katastrálne územie E. a zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX. Súčasne navrhol, aby nehnuteľnosti
boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu s uložením mu povinnosti na vyrovnanie podielu zo

zrušeného podielového spoluvlastníctva uhradiť žalovanej sumu 40.000 eur.

3. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou sú podieloví spoluvlastníci uvedených
nehnuteľností, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu každého z nich je 1. Dal do pozornosti, že uždlhšie sa nachádza v situácii, kedy je nútený riešiť svoju bytovú otázku, preto listom zo dňa 19.12.2018,
doručeným žalovanej dňa 28.12.2018 a opätovne dňa 30.1.2019, oslovil svoju sestru (žalovanú)
ohľadom možnosti vysporiadania podielového spoluvlastníctva. Navrhol, že odkúpi jej polovičný podiel

zakúpnucenu40.000eur,ktorúzdôvodnilznaleckýmposudkomč.214/2018vypracovanýmznalcomC..
U. Š., P.., ktorým bola stanovená hodnota celej nehnuteľnosti na sumu 79.600 eur. Nasledovala zdĺhavá
komunikácia zo strany žalovanej, ktorá požadovala sumu 60.000 eur za podiel, avšak sama ponúkala
len sumu 40.000 eur za podiel, pričom z jej správ bolo zrejmé, že nesmeruje k dohode. Obsiahly e-
mail napísal žalovanej naposledy dňa 6.8.2019 a odvtedy nedostal odpoveď, na základe ktorej by mohli

postupovaťďalej.Dodal,žesožalovanoucelkovodobrenevychádzajú,nopokúšalsadohodnúť,pretože
svoju osobnú bytovú situáciu potreboval riešiť. Byt obýva, ale nijako nebráni žalovanej, aby tak mohla
urobiť aj ona. Žalovaná má svoj vlastný byt na M.E. XX X. V., kde má aj trvalý pobyt, čím má dlhodobo
riešenú svoju bytovú otázku a nie je odkázaná na bývanie v spoločnej nehnuteľnosti.

4. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie

uviedol, že rozsudkom (č. k. 24C/14/2002-226 - pozn. odvolacieho súdu) zo dňa 18.3.2022 zrušil
podielové spoluvlastníctvo strán k predmetnému bytu, prikázal ho do výlučného vlastníctva žalobcu,
uložil žalobcovi povinnosť za prikázaný spoluvlastnícky podiel zaplatiť žalovanej sumu 60.000 eur a
žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 50 %.
5. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Bratislave uznesením (č. k. 16Co/103/2022-278 - pozn.

odvolacieho súdu) zo dňa 28.4.2023 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd uviedol, že záver o tom, komu bude vec prikázaná,
závisí od úvahy súdu, pričom konštatoval, že súd prvej inštancie prihliadol na kritériá uvedené v
§ 142 Občianskeho zákonníka a uviedol ďalšie aplikované právne relevantné kritériá, teda jasne a
zrozumiteľne v napadnutom rozsudku uviedol, ktoré dôvody považoval pri voľbe spôsobu vyporiadania

podielového spoluvlastníctva prikázaním bytu do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov za
podstatné a prečo má byť vyporiadavaný byt prikázaný žalobcovi. Argumentáciu žalovanej, ktorá v
odvolaní len zopakovala argumentáciu, s ktorou sa súd prvej inštancie už v napadnutom rozhodnutí
vysporiadal, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

6. Vo vzťahu ku kľúčovej odvolacej námietke žalovanej, že súd prvej inštancie nevykonal žalovanou
navrhované dokazovanie k hodnote nehnuteľnosti, odvolací súd uviedol, že primeranou náhradou
pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva je príslušný podiel všeobecnej ceny veci.
Primeranú náhradu treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa
miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielmi spoluvlastníkov, ktoré

boli prisúdené jednému spoluvlastníkovi; aby bola náhrada primeraná, musí byť závislá nielen od stavu
nehnuteľnosti (konštrukcia, vybavenie, veľkosť a vek), ale aj od záujmu o ňu, t. j. od dopytu a ponuky
v danom mieste a čase rozhodovania. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za
ktorú by vec bolo možné predať (R 43/1997). Primeranú náhradu určuje súd a nemôže túto povinnosť
preniesť na iný subjekt, aj keď znalosti odborne spôsobilej osoby sú spravidla jedným z podkladov

pri určení všeobecnej ceny veci; ďalšími podkladmi môžu byť informácie príslušného orgánu miestnej
správy, realitných spoločností a pod., ale aj poznatky a informácie samotných strán sporu o kúpe a
predaji iných porovnateľných nehnuteľností v časovo približne rovnakom období. Odvolací súd k tomu
dodal, že hoci každá sporová strana v priebehu konania navrhovala protistrane vyplatenie sumy 60.000
eur pri prikázaní bytu do jej vlastníctva, nie je možné z toho vyvodiť skutkový záver, že súhlasili s

vyporiadaním zrušeného spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu v sume 60.000 eur v
čase rozhodnutia súdu.

7. Na základe uvedených právnych východísk dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie
tým, že sa nevysporiadal s návrhom žalovanej na vykonanie dôkazu znaleckým posudkom na určenie

hodnoty nehnuteľnosti vzhľadom na značný časový odstup od vypracovania znaleckého posudku č.
214/2018, ako aj odborného vyjadrenia realitnej kancelárie Directreal, keďže vykonanie tohto dôkazu
bolo potrebné pre zistenie skutkového stavu nevyhnutného pre rozhodnutie, a ktorý z dosiaľ súdom prvej
inštancie vykonaných dôkazov nemožno považovať za spoľahlivo ustálený, došlo k naplneniu dôvodu
pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p. Súd prvej inštancie

nevykonal dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností nevyhnutných pre rozhodnutie, a tým
konanie zaťažil procesnou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.8. Odvolací súd vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže na ustálenie výšky primeranej
náhrady sa viaže opätovne aj povinnosť súdu prvej inštancie posúdiť solventnosť spoluvlastníka,
ktorému má byť vec prikázaná (t. j. či disponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie primeranej

náhrady), prípadne zmeniť spôsob vyporiadania, ak by spoluvlastník nedisponoval potrebnými
finančnými prostriedkami na výplatu primeranej náhrady, resp. vyhodnotiť existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa. Uviedol, že v ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie
uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C. s. p. viazaný; vec
opätovne prejedná na pojednávaní, ustáli všeobecnú ceny nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve

strán, určí výšku primeranej náhrady za prikázanie nehnuteľnosti v čase vyporiadania, posúdi
solventnosť spoluvlastníka na vyplatenie primeranej náhrady ustupujúcemu spoluvlastníkovi, to všetko
pri zohľadnení kontradiktórnosti konania a dôkazného bremena strán, pričom sa vysporiada s návrhmi
strán na dokazovanie v súlade s procesnou preferenciou dôkazu odborným vyjadrením pred nariadením
znaleckého dokazovania v zmysle § 207 ods. 1 veta prvá C. s. p. a vyhodnotí, či existujú dôvody na
zmenu spôsobu vyporiadania (reálne rozdelenie veci nie je možné), resp. či existujú dôvody osobitného

zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka; na základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový
stav potrebný pre rozhodnutie, ktoré bude vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu preskúmateľné a po
opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní
spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C. s. p. tak, by obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie
bolo zrozumiteľné.

9. V súlade s vyššie uvedeným názorom a závermi odvolacieho súdu súd prvej inštancie opätovne
prejednal vec, pričom v súvislosti so skutkovým stavom zistil, že žalobca a žalovaná sú spoluvlastníci
bytu č. X na X. poschodí bytového domu na N. XX X. V., každý v jednej polovici, pričom obaja podiel
nadobudli dedením po matke, ktorá zomrela v roku 2007. Žalovaná je zároveň výlučnou vlastníčkou bytu

č. XX, na X. poschodí domu na M. XX X. V., ktorý nadobudla kúpou v roku 2000. Rozsudkom Okresného
súdu Bratislava V č. k. 16C/22/04-35, zo dňa 21.4.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.5.2004,
bolo zrušené právo spoločného nájmu družstevného bytu žalobkyne L. P. a žalovaného X. P. s tým, že
byt č. XX na B.M. XX X. V. bude ďalej užívať L. P. ako výlučný nájomca a člen družstva; žalovaný bol
povinný byt vypratať najneskôr do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu.

10.ZodbornéhovyjadreniaNARKSs.r.o.zodňa30.8.2023vyplynulo,ženazákladedostupnýchštatistík
je odhad trhovej ceny predmetného 2-izbového bytu o výmere 54 m2 v cenovom pásme 145.800 až
170.000 eur, pričom vzhľadom na stav čiastočnej rekonštrukcie a na to, že byt sa nachádza v bytovom
dome bez výťahu, odhadujú trhovú cenu vo výške 168.000 eur. Podľa odborného vyjadrenia spoločnosti

Roberts & Boyd, s.r.o. zo dňa 23.10.2023, vzhľadom na aktuálny stav bytu a bytového domu, zároveň
v porovnaní s aktuálnymi konkurenčnými ponukami na trhu v danej lokalite a na základe dlhoročných
skúseností bola cena bytu odhadnutá na úrovni 130.000 eur ± 2 %.

11. Listom zo dňa 30.10.2023 žalovaná po zvážení všetkých okolností, vrátane vyššie uvedených

odborných stanovísk, navrhla žalobcovi mimosúdne vysporiadanie ohľadne bytu a ukončenie súdneho
konania bez navyšovania nákladov na úrovni 150.000 eur, z čoho by jej žalobca vyplatil sumu 75.000
eurakodefinitívnevysporiadaniezahŕňajúceajrokyužívaniabytunadrozsahspoluvlastníckehopodielu.
Ďalej uviedla, že ako vyplýva z aktuálnych inzertných ponúk, je malý predpoklad, že by znalec ustálil
hodnotu bytu v podstatne inom cenovom pásme, a to aj kvôli porovnávacej metóde, ktorá sa v danom

prípade ponúka ako prioritná v kombinácii s polohovou metódou. Zo znaleckého posudku č. 20/2023
zo dňa 11.1.2024, ktorý vypracoval C.. F. D., znalec v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a
odhad hodnoty nehnuteľností vyplynulo, že všeobecná hodnota bytu predstavuje sumu 149.000 eur.

12. Listom zo dňa 30.1.2024 Tatra banka, a.s. potvrdila C.. Ľ. M., že na bežnom účte má zostatok

505,49 eura a na sporení k účtu disponibilný zostatok 76.000 eur. C.. Ľ. M. dňa 1.2.2014 písomne
čestne vyhlásila, že disponuje finančnými prostriedkami vo výške 74.500 eur, ktoré poskytne žalobcovi,
svojmu otcovi, na účely vyplatenia ustupujúceho podielového spoluvlastníka predmetného bytu, a to
v prípade, ak súd rozhodne o prikázaní bytu do výlučného vlastníctva žalobcu a o povinnosti žalobcu
zaplatiť žalovanej za prikázaný spoluvlastnícky podiel k bytu sumu 74.500 eur. Finančné prostriedky v

tejto výške sa zaviazala poskytnúť žalobcovi tak, aby súdom uloženú povinnosť mohol splniť do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň čestne vyhlásila, že si je vedomá následkov nepravdivosti tohto
čestného vyhlásenia a že toto čestné vyhlásenie vydala na základe svojej slobodnej vôle.13. Súd prvej inštancie poukázal na to, že spoluvlastníkov nie je možné nútiť, aby proti svojej vôli
zotrvávali v spoluvlastníckom vzťahu a tiež, že žalobca nemusí tvrdiť ani preukazovať dôvody, pre
ktoré nie je ďalšie zachovávanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené. Na objasnenie uviedol, že

pri rozhodnutí o prikázaní veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom sa
prihliada na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka.
Pod účelným využitím veci je potrebné rozumieť predovšetkým využitie veci na účel, na ktorý je vec
určená. Rozdielne bude treba napríklad hodnotiť využitie rodinného domu za stavu, že v rodinnom dome
dlhodobo býva niektorý zo spoluvlastníkov. Pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom

je nutné prihliadať aj na to, aby sa vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci a aby
vznikom nového spoluvlastníckeho vzťahu nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií. Preto pri
prikázaní veci súd zohľadní aj správanie spoluvlastníkov, ktorý zo spoluvlastníkov vykonával investície
do spoločnej veci, ktorý a ako zabezpečoval správu spoločnej veci, ktorý spoluvlastník má na ďalšom
užívaní veci najnaliehavejší záujem, či ktorý spoluvlastník dokáže najlepšie zabezpečiť riadne ďalšie
využitie spoločnej veci a pod..

14. Hľadisko účelného využitia veci sa uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových
strán. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to, kto a
akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval a pod.). Okrem uvedených
kritérií súd pri rozhodovaní komu vec prikáže, môže prihliadnuť aj na ďalšie kritérium, a to skutočnosť,

že spoluvlastník sa správal násilne voči ostatným spoluvlastníkom; ide najmä o prípady výtržníctva,
prípadne o fyzické napádanie či hrubé urážanie spoluvlastníkov, ale aj o prípady poškodzovania veci,
ktoré sú v spoluvlastníctve (porovnaj R 37/2012). Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných
situácií, a preto prenecháva riešenie na úvahe súdu; otázka, komu bude vec prikázaná teda záleží vždy
na úvahe súdu, ktorý okrem uvedených kritérií musí vziať do úvahy aj to, či spoluvlastník, ktorému má

byť vec prikázaná, s takýmto postupom súhlasí a zároveň je dostatočne solventný zaplatiť primeranú
náhradu, ktorá je nevyhnutne spojená s takýmto spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

15. Konštatoval, že rozdelenie spoločnej nehnuteľnosti v danej veci nebolo možné, pretože ide o byt,
rozdelenie strany ani nenavrhovali. Pri úvahe, ktorej strane prikázať byt do výlučného vlastníctva, súd

prvej inštancie rovnako ako vo svojom prvom rozhodnutí vychádzal z toho, že ide o byt, t. j. nehnuteľnosť
určenú na bývanie. Na tento účel chceli byt využiť žalobca, ako aj žalovaná, pričom pokiaľ ide o
doterajšie užívanie nehnuteľnosti, žalobca užíva byt od roku 2018. V konaní nebolo preukázané, že by
vylučoval žalovanú z užívania bytu, žalovaná v tomto smere neposkytla žiadne konkrétne tvrdenia alebo
dôkazy, z ktorých by takéto správanie žalobcu vyplynulo. Poukazovala len na neschopnosť žalobcu

riadne hospodáriť a starať sa o spoločnú vec, preto žiadala prihliadnuť na tieto skutočnosti. Žiadala tiež
prihliadať na jej starostlivosť o byt (nevyhnutné opravy) a hradenie väčšej časti nákladov spojených s
vlastníctvom bytu a jeho užívaním.

16. Súd prvej inštancie zhrnul, že uvedené skutočnosti svedčili v prospech oboch strán. Za rozhodujúci

a najdôležitejší dôvod v prospech prikázania nehnuteľnosti žalobcovi považoval skutočnosť, že žalobca,
na rozdiel od žalovanej, nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť vhodnú na bývanie, keď z toho hľadiska
má žalobca určite naliehavejší záujem na užívaní nehnuteľnosti než žalovaná. Žalovaná nevedela
vysvetliť, prečo potrebuje na bývanie práve predmetný byt, keďže z jej výsluchu nevyplynula žiadna
skutočnosť, ktorá by svedčila aspoň o tom, že užívanie bytu na N. H. je pre ňu vhodnejšie (napr. zo

zdravotných dôvodov), než bývanie v jej byte na M. H. X. V.. Prisúdiť za týchto okolností byt do výlučného
vlastníctva žalovanej by bolo voči žalobcovi nespravodlivé a neprimerané, už aj vzhľadom na jeho vek
a obmedzenejšie možnosti pri zabezpečovaní si trvalého bývania, pričom uvedené závery považoval za
správne aj odvolací súd.

17. Pokiaľ ide o ustálenie všeobecnej ceny nehnuteľností, súd prvej inštancie vychádzal predovšetkým
zo znaleckého posudku. V súlade so závermi odvolacieho súdu bol daný posudok aktuálny, takže
išlo o spoľahlivý a presvedčivý dôkaz o všeobecnej cene nehnuteľnosti v čase rozhodovania súdu.
Poznamenal, že formálne námietky žalovanej, ktoré sa týkali jedenkrát chybne uvedeného názvu ulice a
detailov ohľadne vybavenia (batérie, rozsah rekonštrukcie elektriny), nemohli spochybniť dôveryhodnosť

a správnosť záverov znaleckého posudku. Bolo úplne zrejmé, aký byt bol predmetom znaleckého
skúmania a aj jeho vybavenie a stav. Z ostatných vyššie uvedených dôkazov - aktuálnych odborných
odhadov tiež vyplynulo, že všeobecná hodnota 149.000 eur určená znalcom predstavuje hodnotu, z
ktorej je možné vychádzať pri určení primeranej náhrady, pretože zodpovedá nielen stavu nehnuteľnosti(konštrukcia, vybavenie, veľkosť a vek), ale aj informáciám realitných spoločností o odhadovanej cene
v rozmedzí 130.000 až 168.000 eur.

18. V súvislosti s inzertnými ponukami považoval súd prvej inštancie za potrebné uviesť, že z týchto
dôkazovnebolzrejmýdetailnýstavinzerovanéhobytu,spravidlavšakideobyty,ktorésúporekonštrukcii
alebo v stave spôsobilom na okamžité komfortné bývanie. Čiastočná rekonštrukcia bytu, na ktorú sa
odvolávalažalovaná,nebolarekonštrukcioutakéhocharakteruarozsahu,ktorábyovplyvnilacenu,ktorú
by bol prípadný záujemca ochotný zaplatiť; takáto čiastočná rekonštrukcia je pre záujemcu spravidla

úplne bezvýznamná a dané dôkazy preto neboli dôkazmi o porovnateľných bytoch.

19. Zdôraznil, že cena podľa znaleckého posudku korešponduje aj s návrhom žalovanej na definitívne
vysporiadanie medzi stranami a ukončenie sporu. Dodal, že žalovaná listom zo dňa 30.10.2023 navrhla
žalobcovi spor ukončiť zaplatením sumy 75.000 eur, keď tento návrh sa v podstate úplne zhodol s
hodnotou nehnuteľnosti stanovenej znalcom. V následnej korešpondencii zo dňa 21.11.2023 žalovaná

už navyšovala finančné požiadavky voči žalobcovi. Dal do pozornosti, že žalobkyňa (žalovaná - pozn.
odvolacieho súdu) tiež opakovane tvrdila, že nie je ochotná vynakladať peňažné prostriedky na znalecké
posudky, ani nežiadala o vstup do bytu pre znalca za účelom vyhotovenia posudku. Na pojednávaní
navrhla, aby sa vypracoval ďalší znalecký posudok s tým, že po jeho vypracovaní sa nebráni uzatvoreniu
dohody so žalobcom. Z uvedeného mal súd prvej inštancie sa zrejmé, že žalovaná sa v skutočnosti

nechcela so žalobcom dohodnúť a návrh, aby sa pojednávanie odročilo, považoval iba za účelový.
Argumentoval, že odročenie pojednávania a vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku by bolo v
rozpore so zásadami C. s. p. uvedenými v Čl. 17 Základných princípov C. s. p., podľa ktorého súd
postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným
prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán a iných osôb.

Sumarizujúc uviedol, že potvrdením banky a čestným prehlásením dcéry žalobca dostatočne preukázal,
že má k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie prisúdenej primeranej náhrady
žalovanej.

20. Na základe uvedeného, za použitia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd zrušil podielové

spoluvlastníctvo strán a nehnuteľnosť prikázal žalobcovi za sumu 74.500 eur, ktorú bol žalobca povinný
zaplatiť žalovanej v lehote podľa § 232 ods. 2 a ods. 3 C. s. p.. O trovách konania rozhodol podľa §
255 ods. 1 a ods. 2 a § 262 ods. 1 C. s. p., keď uviedol, že žalobca mal vo veci úspech, ktorý však
nebol celkový. Žalobca bol plne úspešný pokiaľ išlo o zrušenie spoluvlastníctva a prikázanie bytu do
jeho výlučného vlastníctva. Pokiaľ išlo o výšku primeranej náhrady, bol v konaní úspešný iba čiastočne,

keďže pôvodne navrhoval, že žalovanej zaplatí iba sumu 40.000 eur ako primeranú náhradu, preto
priznal žalobcovi voči žalovanej náhradu trov konania len v 25% rozsahu.

21. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorá žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a
vyporiadať podľa nového znaleckého posudku. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych

argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

22. S poukazom na právne závery obsiahnuté v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo/12/2016 namietala, že súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu,
ktorým bol kasačne viazaný a opätovne rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu,
keďže nenariadil vykonať znalecké dokazovanie nezávislým znalcom z odboru stavebníctva, ktoré

navrhovala už pred odvolacím rozhodnutím. Z uvedeného dôvodu, nakoľko odvolací súd explicitne uložil
povinnosťvykonaťtentonavrhnutýdôkaz,súdprvejinštancieopätovnezaťažilkonanieinouvadou,ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zároveň konštatovala, že súd prvej inštancie
nereflektoval ani na povinnosť uloženú odvolacím súdom, a to dostatočne odôvodniť nové rozhodnutie
spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C. s. p., keď nielenže nevykonal žalovanou štyrikrát navrhovaný

dôkaz, ale uspokojil sa so znaleckým posudkom predloženým mu žalobcom a to za stavu, kedy už od
roku 2018 nemala prístup do nehnuteľnosti, z ktorého dôvodu si nemohla ani dať vypracovať súkromný
znalecký posudok a tento svoj postup súd prvej inštancie ani nijako neodôvodnil. Doplnila, že žalobca jej
v užívaní nehnuteľnosti počas celého konania bránil, pričom jej ani neumožnil do nej vstúpiť. Dokoncaju viackrát slovne napadol, z dôvodu čoho sa obrátila na súd, aby tento nariadil znalecké dokazovanie
nezávislým a vo veci nijako nezaujatým znalcom. Bola preto názoru, že súd prvej inštancie nedostatočne
zistil skutkový stav veci, resp. na základe dôkazov, ktoré vykonal, dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam, z ktorých napokon vyvodil nesprávne právne závery.

23. Poukázala na to, že pri určovaní hodnoty (všeobecnej ceny) vyporiadavanej nehnuteľnosti vychádzal
súd prvej inštancie len zo znaleckého posudku, ktorý bol opätovne vyhotovený žalobcom a zjavne
obsahoval chyby, na ktoré na pojednávaní riadne upozornila a z ktorého dôvodu žiadala opätovne aj

nariadenie nového znaleckého dokazovania. Poznamenala, že znalecký posudok obsahuje chyby a
nielen formálne (nesprávne uvedené číslo ulice a číslo bytu), ale aj vecné pochybenia, spočívajúce v
nesprávnych zisteniach skutočného stavu vyporiadavaného bytu (elektroinštalácia, batérie), čo mohlo
mať za následok podhodnotenie bytu a v absencii cenového porovnania bytu s bytmi v obdobnom stave
aobdobnejveľkostivdanejlokalite,pretoozáverochposudkumožnomaťdôvodnépochybnosti.Navyše
v konaní poukázala na to, že v danej lokalite sa ceny obdobných bytov v čase vyporiadania pohybovali

okolo 200.000 eur, na čo ale súd prvej inštancie neprihliadol a nijako sa s týmto nevysporiadal, keď
poukázal len na odhad cien predložený sporovými stranami v minulom roku a inzeráty, ktoré predložila
odmietol s tým, že neboli dôkazmi o porovnateľných bytoch, jednalo sa však o byty obdobnej veľkosti,
v tesnej blízkosti vyporiadavaného bytu. Odmietla tiež záver súdu prvej inštancie, že vady, ktoré
posudku vytkla, nemôžu spochybniť dôveryhodnosť a správnosť záverov súdu prvej inštancie, k čomu

poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 276/2014. Rovnako poprela záver súdu prvej
inštancie, že počas konania neustále navyšovala finančné požiadavky voči žalobcovi a nežiadala pre
znalca vstup do vyporiadavaného bytu za účelom vyhotovenia znaleckého posudku, keďže viackrát
kontaktovalažalobcu,aletentojejneustálebránilvovstupedopredmetnejnehnuteľnostiatedauvedené
konštatovanie súdu prvej inštancie nemá žiadny podklad v skutkových zisteniach, ktoré v konaní vyšli

najavo.

24. Bola názoru, že nie je na mieste ani dôvodenie súdu prvej inštancie rýchlosťou a hospodárnosťou
konania, ktoré princípy nemôžu byť priorizované pred dostatočným zistením skutkového stavu, z
ktorého má súd vyvodiť právne závery. Z vyššie uvedených dôvodov rozporovala aj závery súdu

prvej inštancie ohľadom určenia všeobecnej ceny nehnuteľnosti, z ktorej vychádzal pri určení náhrady
za prikázanie spoluvlastníckeho podielu žalobcovi. Mala za to, že určený vyrovnací podiel nemožno
považovať za primeranú náhradu a v tomto ohľade súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.
Poukázala na hľadiská na určenie primeranej náhrady obsiahnuté v rozhodnutí R 43/1997, ako aj
v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/885/2001. Považovala za zjavné, že nevykonaním

dôkazu, ktorý navrhla, súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď navyše zdôraznila,
že z odborného vyjadrenia spoločnosti NARS s.r.o. vyplynulo, že trhová cena vyporiadavaného bytu
k 30.8.2023 bola stanovená na sumu 168.000 eur, teda na sumu vyššiu než určoval nedostatočne
vypracovanýznaleckýposudokč.20/2023predloženýžalobcom. Podotkla,žeodmomentuvyhotovenia
tohto odborného vyjadrenia došlo k nárastu cien nehnuteľností a nie opačne, preto aj hodnota daného

bytu ku dňu súdneho rozhodnutia musela byť vyššia, ako tomu bolo v čase vyhotovenia odborného
vyjadrenia. Do pozornosti dala aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/169/95 k čomu uviedla,
že súd prvej inštancie nevzal pri určovaní všeobecnej ceny vyporiadavanej nehnuteľnosti do úvahy
situáciunatrhusnehnuteľnosťamivdanommiesteačase,čímsabezodôvodneniaodklonilodustálenej
súdnej praxe, čím zasiahol aj do právnej istoty žalovanej, keďže legitímne očakávala, že spor bude

rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Podotkla tiež, že
súd prvej inštancie sa napriek tomu, že mu to bolo odvolacím súdom výslovne uložené, nezaoberal ani
posúdením existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by k zrušeniu spoluvlastníctva a
vyporiadaniu bytu nemal pristúpiť.

25.Žalobcasavovyjadreníkodvolaniužalovanej nestotožnilsobsahomodvolania.Primárnenesúhlasil
s tvrdením, že súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu. Uviedol, že súd prvej
inštancie vychádzal predovšetkým z aktuálneho znaleckého posudku č. 20/2023, zo dňa 11.1.2024,
ktorým bola všeobecná hodnota bytu určená na 149.000 eur a ktorý považoval za presvedčivý dôkaz o
všeobecnej cene nehnuteľnosti v čase rozhodovania, čím v novom konaní odstránil odvolacím súdom

vytknutý nedostatok. Dal do pozornosti, že žalovaná po vrátení veci odvolacím súdom zaslala súdu prvej
inštancie písomné vyjadrenie zo dňa 5.9.2023, ku ktorému pripojila odborné vyjadrenie NARKS s.r.o. k
trhovej cene nehnuteľnosti a taktiež tri inzertné ponuky predaja obdobných bytov, avšak nenavrhla, aby
bolo nariadené znalecké dokazovanie, ale predložila iné dôkazy, ktorými preukazovala trhovú cenu bytu.Na pojednávaní konanom dňa 24.10.2023 taktiež nenavrhla, aby bolo nariadené znalecké dokazovanie.
Opísal komunikáciu so žalovanou o mimosúdnom vysporiadaní a meniace sa požiadavky žalovanej na
vyplateniesumyzabyt,nazákladečohodospelkzáveru,žedohodaniejemožná.Zdôraznil,žeužvliste

zodňa24.11.2023informovalžalovanú,žesidávypracovaťsúkromnýznaleckýposudok,nakoľkoďalšie
dohadovanie sa na osobe znalca a na úhrade posudku nepovažoval, vzhľadom na zjavnú nedôveru a
problematické vzťahy so žalovanou za účelné, ani za hospodárne. Mal za to, že žalovaná bola včas
informovanáotom,žepredložísúkromnýznaleckýposudokaničjejnebránilo,abypostupovalarovnako,
čo však neurobila, napriek tomu, že takúto možnosť mala.

26. Dodal, že žalovaná až podaním zo dňa 11.12.2023 požiadala súd prvej inštancie, aby vo veci
nariadil znalecké dokazovanie, čo však neodôvodnila tým, že by jej neumožnil vstup do bytu, ale tým,
že nie je možná vzájomná dohoda o vypracovaní súkromného znaleckého posudku. Poznamenal,
že žalovaná mala počas celej doby kľúče od nehnuteľnosti a mala do nej prístup. Zdôraznil, že súd
prvej inštancie nebol povinný nariadiť znalecké dokazovanie, keď posúdenie návrhov na vykonanie

dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a
nie účastníkov konania. Uzavrel, že pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal všetky navrhované dôkazy
alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za procesnú
vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania. Bol názoru, že ani
formálne námietky žalovanej proti znaleckému posudku č. 20/2023 nemohli spochybniť dôveryhodnosť

a správnosť jeho záverov, keďže bolo úplne zrejmé, aký byt, s akým vybavením a stavom bol predmetom
znaleckého skúmania.

27. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vychádzal aj z iných dôkazov - aktuálnych odborných
odhadov, pričom dospel k záveru, že všeobecná hodnota 149.000 eur určená znalcom je hodnota, z

ktorej je možné vychádzať pri určení primeranej náhrady, pretože zodpovedá nielen stavu nehnuteľnosti
(konštrukcia, vybavenie, veľkosť a vek), ale aj informáciám realitných spoločností o odhadovanej cene
v rozmedzí 130.000 až 168.000 eur, preto mal za to, že súd prvej inštancie nezaťažil konanie žiadnou
vadou a vo veci rozhodol správne a v súlade so závermi odvolacieho súdu. Doplnil, že žalovaná
deklarovala, že po vypracovaní znaleckého posudku nariadeného súdom môže dôjsť k uzavretiu zmieru

alebo k mimosúdnej dohode, pričom už v decembri 2018 navrhoval žalovanej dohodu na základe
záverov znaleckého posudku č. 214/2018, avšak žalovaná neakceptovala ani posudok č. 214/2018, ani
posudok č. 20/2023, ktorý dal vypracovať, hoci sama znalecký posudok za celú dobu vypracovať nedala,
preto mu nie je zrejmé, v čom by mal byť znalecký posudok nariadený súdom iný, ako ten, ktorý v konaní
predložil. Zdôraznil, že znalecký posudok č. 20/2023 bol vypracovaný znalcom zákonným spôsobom,

má všetky potrebné náležitosti a je z hľadiska dôkaznej sily rovnocenný so znaleckým posudkom, ktorý
by prípadne vypracoval súdom ustanovený znalec, keď len skutočnosť, že žalovaná nesúhlasila so
závermi tohto posudku nezakladá povinnosť súdu, aby dal vypracovať iný znalecký posudok. Pozornosť
upriamil na skutočnosť, že súd prvej inštancie vypracovanie ďalšieho posudku vyhodnotil ako rozporný
s Čl. 17 Základných princípov C. s. p., preto sa nestotožnil s tvrdením žalovanej, že súd prvej inštancie

nevykonanie tohto dôkazu nijako neodôvodnil.

28. Uviedol tiež, že žalovaná sa nikdy nedomáhala prístupu do nehnuteľnosti za účelom vypracovania
znaleckého posudku, takéto tvrdenie ničím nepreukázala a ani nemala záujem dať si vypracovať
súkromný znalecký posudok, k čomu poukázal na závery súdu prvej inštancie v odseku 32 napadnutého

rozhodnutia. Poprel aj tvrdenie žalovanej, že ju mal viackrát slovne napadnúť, z ktorého dôvodu sa
obrátila na súd prvej inštancie, aby tento nariadil znalecké dokazovanie nezávislým a nezaujatým
znalcom, keď bol názoru, že takéto tvrdenia mali len ospravedlniť pasivitu žalovanej. Nestotožnil
sa ani s tvrdením žalovanej, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, resp. na
základe dôkazov, ktoré vykonal, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, z ktorých napokon vyvodil

nesprávne právne závery. V súvislosti so žalovanou tvrdenými pochybeniami obsiahnutými v znaleckom
posudku č. 20/2023 (elektroinštalácia, batérie) uviedol, že žalovaná neprodukovala žiadne dôkazy
preukazujúce tieto jej tvrdenia. Znalec, ktorý posudok vypracoval, vykonal aj obhliadku bytu a ohodnotil
ho podľa stavu, v akom sa reálne nachádzal v čase obhliadky vykonanej dňa 20.12.2023. K námietke
žalovanej o absencii cenového porovnania bytu s bytmi v obdobnom stave a obdobnej veľkosti v danej

lokalite poukázal na str. 5 posudku
č. 20/2023, kde sa znalec s touto otázkou vysporiadal. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že
žalovaná žiadnym relevantným spôsobom nespochybnila správnosť znaleckých záverov posudku č.
20/2023. Do pozornosti dal aj odsek 30 napadnutého rozsudku, kde sa súd prvej inštancie zaoberalinzertnými ponukami predloženými žalovanou. S poukazom na uvedené mal za to že v konaní nebolo
preukázané, že všeobecná cena predmetnej nehnuteľnosti by mala byť v žalovanou tvrdenej sume
200.000 eur.

29. K námietke žalovanej, že dôvodenie súdu prvej inštancie rýchlosťou a hospodárnosťou konania
nie je v tomto prípade namieste uviedol, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, a
teda nebol dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie. Bol zároveň názoru, že súd prvej inštancie správne
poukázal na Čl. 17 Základných princípov

C. s. p. a to aj z dôvodu jeho dĺžky, neprimeranej predmetu sporu, kedy žalovaná mala dostatočný
priestor, aby predložila súkromný znalecký posudok. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovanej, že určený
vyrovnací podiel nemožno považovať za primeranú náhradu. Pozornosť upriamil na skutočnosť, že
odhad NARKS s.r.o. určil cenu bytu v pásme 145.800 až 170.100 eur, v ktorom rozmedzí určil
cenu aj znalecký posudok č. 20/2023, preto bol názoru, že určený vyrovnací podiel predstavuje
primeranú náhradu za prisúdenie spoluvlastníckeho podielu žalovanej k bytu žalobcovi. Oponoval

aj tvrdeniu žalovanej, že sa súd prvej inštancie, napriek tomu, že mu to bolo odvolacím súdom
výslovne uložené, nezaoberal posúdením existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré
by k zrušeniu a vyporiadaniu bytu nemal pristúpiť. Dal do pozornosti, že sama žalovaná vo vyjadrení
zo dňa 5.9.2023 dôrazne odmietla existenciu nejakých dôvodov hodných osobitného zreteľa a v
konaní neboli tvrdené ani preukazované žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, s ktorými by sa

mal súd prvej inštancie vysporiadavať, k čomu poukázal na právne závery vyplývajúce z uznesenia
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 495/2015. Z odôvodnenia odvolacieho súdu mal za zrejmé, že
súd prvej inštancie mal posúdiť existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa iba v prípade, ak by
žalobca nedisponoval finančnými prostriedkami na vyplatenie primeranej náhrady, avšak svoju finančnú
pripravenosť preukázal. Sumarizujúc uviedol, že z vyššie uvedených dôvodov mal za to, že nie sú dané

odvolacie dôvody uvádzané žalovanou v podanom odvolaní.

30. Žalovaná v odvolacej replike zotrvala na podanom odvolaní a v ňom uvedenej argumentácii.
Za nepravdivé označila tvrdenie žalobcu, že nenavrhovala nariadenie znaleckého dokazovania, keď
toto navrhla podaním zo dňa 28.11.2023, a to s ohľadom na to, že žalobca jej bránil vo vstupe do

vyporiadavaného bytu a preto nemala možnosť nechať si vypracovať znalecký posudok. Dodala, že
žalobca užíva celý byt, čo je možno vidieť aj z fotografií vyhotovených znalcom v posudku č. 20/2023,
z užívania ju úplne vylúčil a vo vstupe do neho jej bránil, čo trvá od roku 2018 doposiaľ. Zotrvala na
tom, že súd prvej inštancie bol povinný rešpektovať názor súdu vyššieho stupňa a zistiť dostatočne
skutkový stav veci na základe objektívnych dôkazov vychádzajúcich zo správnych údajov, a síce mal

nariadiť znalecké dokazovanie, pričom zásada v zmysle Čl. 17 Základných princípov C. s. p. nemôže
byť aplikovaná na úkor dostatočného zistenia skutkového stavu.

31. Žalobca v odvolacej duplike opätovne poprel tvrdenie žalovanej, že jej mal brániť vo vstupe do
bytu, čo malo byť dôvodom, že žalovaná navrhla podaním zo dňa 28.11.2023 nariadenie znaleckého

dokazovania. Zdôraznil, že žalovaná toto svoje tvrdenie ničím nepreukázala, pričom disponuje kľúčmi
k bytu a vstupu do bytu sa za účelom vykonania znaleckého dokazovania a ani za iným účelom
nedomáhala. Žalovanú včas informoval, že si dá vypracovať súkromný znalecký posudok a mohla
postupovať rovnako, načo mala dostatočný časový priestor, pričom zopakoval, že návrh na nariadenie
znaleckého dokazovania odôvodnila tým, že dohoda so žalobcom nie je možná a nie tým, že by nemala

prístup do nehnuteľnosti, keď aj v zápisnici o pojednávaní zo dňa 2.2.2024 je uvedené: „Na otázku súdu
PZ žalovanej uviedol, že nežiadali o vstup do nehnuteľnosti pre ich znalca“. Doplnil, že z fotografií v
znaleckomposudkuč.20/2023jezrejmé,žeužívaibajednuobytnúmiestnosť(nafotografiáchoznačenú
ako spálňa) a príslušenstvo, kde má umiestnené aj svoje veci, pričom druhú obytnú miestnosť (na
fotografiách označenú ako obývacia izba) vôbec neužíva a táto je v nedotknutom stave. Žalovaná ani

nekonkretizovala ako ju mal z užívania bytu vylúčiť, keď tento byt na bývanie nikdy neužívala a kľúčmi od
bytu po celý čas disponuje. V nadväznosti na argumentáciu žalovanej, že súd prvej inštancie mal nariadiť
znalecké dokazovanie nezávislým a vo veci nezaujatým znalcom uviedol, že znalec C.. D. spĺňa všetky
predpoklady na výkon znaleckej činnosti a žalovaná ničím nepreukázala, že by nemal byť nezávislý
či nezaujatý. Taktiež údajné nedostatky znaleckého posudku č. 20/2023 neboli spôsobilé spochybniť

osobu znalca, ani správnosť záverov ním vypracovaného znaleckého posudku.

32. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1C. s. p.) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom
by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani

dôležitý verejný záujem a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C.
s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.3.2025 (§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).

33. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

34. Pretože sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
konštatuje správnosť jeho dôvodov. Vo vzťahu k podstatným odvolacím tvrdeniam žalovanej týkajúcim
sa neriadenia sa záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, nevykonania dokazovania súdom

nariadeným znaleckým dokazovaním a nesprávnym určením výšky primeranej náhrady odvolací
súd podotýka, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne
vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zrušeniu podielového spoluvlastníctva k
dotknutej nehnuteľnosti a jej prikázania do výlučného vlastníctva žalobcu, ako aj uloženia povinnosti
žalobcovi vyplatiť za prikázaný spoluvlastnícky podiel sumu 74.500 eur.

35. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť tvrdení
strán konania. S argumentami strán konania sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
podrobne vysporiadal, uviedol prečo na ne neprihliadol a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na

všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, objasňujúce skutkový a právny
základ rozhodnutia.

36. V súvislosti s odvolacou argumentáciou žalovanej odvolací súd dáva do pozornosti, že súd prvej
inštancie bol v uznesení odvolacieho súdu č. k. 16Co/103/2022-278, zo dňa 28.4.2023, v spojení

s opravným uznesením č. k. 16Co/103/2022-315, zo dňa 18.8.2023 zaviazaný, aby vec po vrátení
odvolacímsúdomopätovneprejednalnapojednávaní,ustálilvšeobecnúcenupredmetnejnehnuteľnosti,
určil výšku primeranej náhrady za prikázanie nehnuteľnosti v čase vyporiadania, posúdil solventnosť
spoluvlastníka na vyplatenie primeranej náhrady ustupujúcemu spoluvlastníkovi a aby sa vysporiadal s
návrhmi strán na dokazovanie v súlade s procesnou preferenciou dôkazu odborným vyjadrením pred

nariadením znaleckého dokazovania a vyhodnotil, či existujú dôvody na zmenu spôsobu vyporiadania,
resp. či existujú dôvody osobitného zreteľa, pričom aby zistený skutkový stav a závery o skutkových
zisteniach a právnom posúdení veci odôvodnil spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C. s. p. tak, aby
obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné.

37. S ohľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dôsledne riadil vyššie
uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, v zmysle ktorého vykonal potrebné dokazovanie,
dostatočne zistil skutkový stav a ustálil všeobecnú cenu nehnuteľnosti, určil výšku primeranej náhrady
za jej prikázanie v čase vyporiadania a tiež posúdil solventnosť spoluvlastníkov, pričom svoje závery
primerane a presvedčivo odôvodnil v súlade s § 220 C. s. p., neobstojí teda argumentácia žalovanej, že

súd prvej inštancie nerešpektovaním záväzného názoru odvolacieho súdu zaťažil konanie inou vadou,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

38. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalovanej o nevykonaní navrhovaného
znaleckého dokazovania. Je potrebné uviesť, že nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno

založiť tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu
alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je
argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie
nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa
ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším

konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo/107/2019).39. Nakoľko na stanovenie hodnoty predmetnej nehnuteľnosti bol v konaní zo strany žalobcu predložený
aktuálny znalecký posudok, vo vzťahu ku ktorému boli výhrady žalovanej ohľadom stavu batérií
a elektroinštalácie (ktoré boli dôkazmi nepodložené, resp. k nim predloženie dôkazov žalovaná

ani neavizovala) správne súdom prvej inštancie vyhodnotené ako nespochybňujúce dôveryhodnosť
a správnosť jeho záverov, žalovanou navrhované doplnenie dokazovania nariadením znaleckého
dokazovania tak predstavovalo nadbytočný dôkaz, keďže hodnota nehnuteľnosti, k preukázaniu ktorej
bol dôkaz navrhovaný, bola už vykonaným dokazovaním bez dôvodných pochybností stanovená, preto
súd prvej inštancie správne aj s poukazom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti zakotvenú v Čl. 17

Základných princípov C. s. p. žalobkyňou navrhovaný dôkaz nevykonal.

40. Neobstojí ani argumentácia žalovanej o dôvodoch, pre ktoré si nemohla dať vypracovať súkromný
znalecký posudok, na vypracovanie ktorého mala dostatočný časový priestor a ktoré navyše nepodložila
žiadnymi dôkazmi. Zo spisového materiálu vyplynulo, že žalobca dôvodne poukázal na skutočnosť, že
žalovaná návrh na nariadenie znaleckého dokazovania zo strany súdu v podaní zo dňa 11.12.2023

neodôvodnila tým, že by jej žalobca bránil vo vstupe, ale že dohoda o vypracovaní súkromného
znaleckého posudku so žalobcom nie je možná. Taktiež na pojednávaní dňa 2.2.2024 cestou svojho
právneho zástupcu na výslovnú otázku súdu prvej inštancie potvrdila, že o vstup do bytu za účelom
vypracovania znaleckého posudku ani nežiadala.

41. Pri zisťovaní všeobecnej hodnoty vyporiadavanej nehnuteľnosti sa súd prvej inštancie vysporiadal
so všetkými súvisiacimi dôkazmi, t. j. aj so žalovanou predloženými inzertnými ponukami a odbornými
vyjadreniami,natietoprihliadoljednotlivoajvovzájomnejsúvislostisohľadomnapožiadavkuaktuálnosti
hodnoty nehnuteľnosti v čase rozhodovania, preto odvolací súd námietku žalovanej, že sa súd prvej
inštancie odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít a že dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam, z ktorých napokon vyvodil nesprávne právne závery, vyhodnotil ako nedôvodnú.

42. Rovnako ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku, že sa súd prvej inštancie nezaoberal
existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by k zrušeniu spoluvlastníctva nemal
pristúpiť a to napriek tomu, že bol k tomu odvolacím súdom zaviazaný. Odvolací súd uvádza, že

povinnosť vysporiadať sa s tým, či existujú vo veci dôvody hodné osobitného zreteľa bola súdu prvej
inštancie uložená v prípade, ak by nebolo preukázané, že žalobca disponuje finančnými prostriedkami
na vyplatenie primeranej náhrady, žalobca však dostatočnú finančnú zábezpeku preukázal.

43. Pretože žalovaná v podanom odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by

preukázala nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne a právne správny potvrdil.

44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní

plný úspech, priznal proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1

C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).