Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 12, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/33/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200276
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200276.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., zastúpeného Mgr. Andrejom Maarom, advokátom so sídlom Dunajská 6,
Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom
Tomášikova 14366/64A, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: 1. SHF development s.r.o., so sídlom
Budyšínska 14188/3, Bratislava, IČO: 51 264 099, 2. E. B., bytom C. XX, D., 3. F. G. H., bytom F. XX, D.,
4. I. B., bytom C. XX, D., 5. J. K., bytom C. XX, D., 6. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so
sídlom Primaciálne nám. 1, Bratislava, 7. MV ARCHITECTURE s. r. o., so sídlom Višňová 10, Bratislava,

IČO: 43 844 049, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby
a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2018/114177-ZAV zo dňa 19.12.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

III. Ďalším účastníkom v 1. až 7. rade právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Mestská časť Bratislava – Vrakuňa ako stavebný úrad rozhodnutím č. SP/1843/7271/2018/9/SU/
HP-75 zo dňa 21.09.2018 podľa § 39, § 39a ods. 4 a § 60 až 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“), v spojení s § 4 a § 10 vyhlášky
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanoveniastavebnéhozákona(ďalejlen„vyhláškaMŽPSRč.453/2000Z.z.“)avsúlades§3,§32a§

47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) vydal v spojenom územnom
konaní o umiestnení stavby so stavebným konaním stavebné povolenie na stavbu „C. C.“, v členení na
stavebné objekty: SO 01 – A / Rodinný dom A, SO 01 – B / Rodinný dom B, SO 01 – C / Rodinný dom C,
SO 02 – Areálový vodovod, areálová splašková kanalizácia, SO 02.1 – Nová vodovodná prípojka, SO 03
– Dažďová kanalizácia a vsakovací systém (objekt vodnej stavby sa týmto rozhodnutím iba umiestňuje),
SO 04 – Skrátenie existujúceho pripojovacieho plynovodu a DRZ, SO 05 – NTL plynovod, SO 06 – NN
prípojka, SO 07 – Spevnené plochy, SO 08 – Oplotenie a prístrešok pre nádoby K. O., pre ďalšieho

účastníka v 1. rade ako stavebníka, s miestom stavby na C. L. M. D., a to rodinné domy na pozemkoch
parc. č. XXXX a XXXX a prislúchajúca technická vybavenosť na pozemkoch parc. č. XXXX, XXXX a
XXXX/X (C. ul.), k. ú. M. (ďalej aj „stavba“), s tým, že ide o novostavbu a účelom stavby je bytová budova,
tri rodinné domy, každý s tromi bytovými jednotkami, spolu deväť bytových jednotiek s tým, že stavbabude umiestnená podľa situácie na podklade katastrálnej mapy, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto
rozhodnutia.

2. Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-BA-
OVBP2-2018/114177-ZAV zo dňa 19.12.2018 v konaní o spoločnom odvolaní žalobcu a ďalších
účastníkov v 2. až 5. rade podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil uvedené rozhodnutie
stavebného úradu tak, že vo výroku napadnutého rozhodnutia na strane 1 v členení na stavebné
objekty zrušil text „SO 07 – spevnené plochy“ a nahradil ho textom „SO 07 – Spevnené plochy - sa

týmto rozhodnutím iba umiestňuje“. Vo zvyšnej časti žalovaný napadnuté rozhodnutie stavebného úradu
potvrdil.

II.
Žaloba

3. Žalobca sa žalobou zo dňa 01.02.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.02.2019,
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej
politiky č. OU-BA-OVBP2-2018/114177-ZAV zo dňa 19.12.2018, ako aj rozhodnutia stavebného úradu
č. SP/1843/7271/2018/9/SU/HP-75 zo dňa 21.09.2018, ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm.
b), c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci

orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

4. Žalobca namietal nesúlad stavby s územným plánom Hlavného mesta Bratislava z roku 2007
a zároveň nesúlad Územného plánu zóny Horné diely z roku 2005 s Územným plánom Hlavného mesta
Bratislava z roku 2007. Mal za to, že stavebný úrad a žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzali len

z potreby súladu stavby s územným plánom zóny, čím popreli nadradenosť územného plánu mesta nad
územným plánom zóny a súlad navrhovanej stavby s územným plánom mesta nevyhodnotili.

5. Ďalej žalobca namietal posúdenie stavby ako jednoduchej. Podľa žalobcu ide o dvojpodlažné stavby
s podkrovím. Stavebný úrad nesprávne vyhodnotil počet podlaží navrhovanej stavby, nakoľko Stavebný

zákonoznačeniepovalanepozná.Vtomtoprípadeideosamostatnýpriestorohraničenýzdolapodlahou.
Z rozhodnutia nie je zrejmé, prečo stavebný úrad uviedol v popise podlaží podkrovie aj povalu. Priestor
s podlahou, ktorý nie je podkrovím, je podľa žalobcu potrebné považovať za samostatné podlažie.

6. Žalobca tiež namietal nedodržanie odstupových vzdialeností medzi rodinnými domami podľa § 6 ods.

3 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z., ďalej skutočnosť, že doterajšia stavba nemala žiadne okno, ktoré
by bolo otočené smerom na nehnuteľnosti žalobcu, avšak navrhovaná stavba smeruje na nehnuteľnosti
žalobcu oknami a balkónmi z deviatich bytov zo všetkých troch domov a podlaží. Žalobca poukázal na
to, že medzi odporúčanými regulatívmi územného plánu zóny Horné diely je uvedené spojenie domov
so spoločnou jednou stenou – dvojdom. Stavebný úrad v danom prípade rozhodol o umiestnení radovej

zástavby 3 rodinných domov, každý s 3 bytovými jednotkami. Žalobca tiež namietal nevysporiadanie sa
s námietkami ohľadom zelene a oplotenia, s námietkou, že vstup do dvoch domov nie je samostatný,
ale využíva sa vstup do prvého rodinného domu.

7. Podľa žalobcu je stavba v rozpore s charakterom prostredia napr. z dôvodu, že všetky existujúce

stavby v lokalite sú osadené na hranicu pozemku, alebo blízko hranice pozemku tak, že všetky okná
smerujú na tri svetové strany východ, sever a juh a žiadne okná nesmerujú na západ. Navrhovaná
stavba je orientovaná na západ a takmer všetky okná sú orientované na západ, čo zásadným spôsobom
zasahuje do charakteru územia, súkromia a pohody bývania žalobcu a vôbec nezodpovedá zásade
proporcionality,ktorúbymaloumiestneniestavbyrešpektovať.Stavebnýúradnámietkyžalobcutýkajúce

sa zachovania pohody bývania vyhodnotil nedostatočne, pretože neuviedol, prečo sú zásahy do pohody
bývania žalobcu primerané a proporcionálne s ohľadom na existujúci stav. Žalobca tiež namietal rozpor
s charakterom územia neobvyklým sklonom strechy navrhnutej stavby 56 stupňov.

8. Stavebný úrad podľa žalobcu porušil § 140a ods. 2 Stavebného zákona, keď v rámci posúdenia súladu

stavby s územným plánom bral do úvahy stanovisko Mestskej časti Vrakuňa č. 130/12084/2017/RRŽP/
SZ zo dňa 10.01.2018.9. Napadnuté rozhodnutie ako aj stavebné povolenie trpí podľa žalobcu vadou, že vo veci rozhodol
v prvom stupni nepríslušný stavebný úrad a žalovaný rozhodol ako nepríslušný o umiestnení stavby.
Vydaním rozhodnutia mimo svojej príslušnosti bez možnosti odvolania sa účastníkmi konania žalovaný

porušil aj zásadu dvojinštančnosti správneho konania.

10. Žalovaný ani stavebný úrad sa žiadnym spôsobom podľa žalobcu nevysporiadali s upozornením
príslušného orgánu štátneho požiarneho dozoru, že požiarne nebezpečný priestor navrhovanej stavby
zasahuje na pozemok žalobcu, čím je môže byť ohrozené zdravie osôb. Podľa vyjadrenia orgánu štátnej

ochrany vôd malo byť k projektu pre stavebné povolenie predložené aj vyjadrenie SVP, š.p. spolu s
hydrogeologickým posudkom, čo stavebný úrad ani žalovaný žiadnym spôsobom nereflektovali.

III.
Vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov

11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.03.2019 navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Uviedol, že žalobca nijakým relevantným spôsobom nepodložil svoje tvrdenia týkajúce sa nesúladu
stavby s Územným plánom Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava a Územným plánom zóny
Horné diely a s jeho odporúčacími regulatívmi.

12. K námietke posúdenia stavby ako jednoduchej žalovaný s odvolaním sa na Stavebný poriadok
a STN normu uviedol, že z predloženej projektovej dokumentácie vyplýva, že navrhovaný objekt je podľa
svojho účelu bytovou budovou, konkrétne sa podľa § 43b ods. 1 písm. b) Stavebného zákona jedná
o tri rodinné domy umiestnené ako radové rodinné domy, každý s tromi bytovými jednotkami. Každý
rodinný dom má jedno nadzemné podlažie a podkrovie, ktoré tvorí hambálkový krov rozdelený na obytnú

a odkladaciu časť, ktorá môže ale nemusí byť zrealizovaná, pričom sa nijako nebude meniť vzhľad
ani výška strechy. Navrhované stavby preto sú jednoduchou stavbou podľa § 139b ods. 1 písm. a)
Stavebného zákona. Nakoľko je na dotknuté územie vypracovaný územný plán zóny, stavebný úrad
postupoval podľa § 39a ods. 4Stavebného zákona a spojil územné konanie o umiestnení stavby so
stavebným konaním s prihliadnutím na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania.

13. K námietke nepríslušnosti stavebného úradu o vydanie stavebného povolenia žalovaný uviedol, že
prvostupňový orgán verejnej správy ako všeobecný stavebný úrad je v zmysle § 117 Stavebného zákona
príslušný na umiestnenie stavebného objektu SO 07 Spevnené plochy. Tento objekt bol prvostupňovým
rozhodnutím umiestnený a stavebne povolený, avšak vydanie stavebného povolenia v zmysle § 120

Stavebného zákona na tento objekt spadá do kompetencie špeciálneho stavebného úradu. Preto
žalovaný toto rozhodnutie zmenil tak, že dotknutý objekt sa iba umiestňuje.

14. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný vo svojom rozhodnutí označil účelovú komunikáciu za verejnú,
žalovaný uviedol, že žalovaný citoval niektoré ustanovenia cestného zákona a konštatoval, že stavebný

objekt SO 07 – Spevnené plochy, stavba účelovej komunikácie a parkoviska je dopravnou stavbou,
na povolenie ktorej je príslušný špeciálny stavebný úrad. K predmetnej projektovej dokumentácií bolo
vydané súhlasné stanovisko dotknutého orgánu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave zo
dňa 12.06.2018, ktorého obsah je pre stavebný úrad záväzný podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona.

15. Nakoľko predmetom konania nebolo vydanie stavebného povolenia na vodnú stavbu, ktorá bola
prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu len umiestnená, a ku ktorej sa v konaní vyjadril aj
dotknutý orgán štátnej vodnej správy, nebolo podľa žalovaného potrebné predkladať k spojenému
územnému a stavebnému konaniu stanovisko SVP, š.p.

16. K námietke týkajúcej sa odstupových vzdialeností žalovaný uviedol, že navrhovaná stavba spĺňa
požiadavky na vzájomné odstupy stavieb uvedené v zmysle § 6 ods. 1 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002
Z. z. Nakoľko je navrhovaná stavba umiestnená v menšej vzdialenosti, ako je uvedené v § 6 ods. 3
citovanej vyhlášky, stavebník predložil svetlotechnický posudok, posúdenie hlukovej záťaže dotknutého
vonkajšieho prostredia s navrhovanou stavbou. K obom predloženým posudkom bolo vydané súhlasné

záväzné stanovisko dotknutého orgánu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava hlavné
mesto. Taktiež bolo v konaní preukázané splnenie podmienok z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti
umiestnenej stavby, ku ktorej bol vypracovaný projekt Požiarnej ochrany odborne spôsobilou osoboua odsúhlasený dotknutým orgánom Hasičským záchranným útvarom hlavného mesta Bratislava, ktorý
k stavbe vydal súhlasné stanovisko.

17. K námietke ohľadom oplotenia žalovaný poukázal na koncentračnú zásadu a uviedol, že na
námietky, ktoré mohli byť uplatnené v prvostupňovom konaní sa neprihliada, na čo boli účastníci
v oznámení o začatí spojeného konania upozornení. Z projektovej dokumentácie je zároveň zrejmé, že
oplotenie navrhnuté na hranici pozemku bude vysoké 1.8m a bude drevenej nepriehľadnej konštrukcie,
aby bolo v čo najvyššej miere zachované súkromie tak v navrhovaných rodinných domoch ako aj na

pozemku žalobcu. Žalovaný dodal, že navrhované rodinné domy nemajú balkóny, ale predzáhradku.

18. Podľa žalovaného žalobca počas celého konania nepredložil žiadne relevantné dôkazy na
podloženie svojich tvrdení, svoje odvolanie a žalobu opiera o hypotézy a nesprávny výklad ustanovení
zákona a vyhlášky.

19. Ďalší účastník v 1. rade sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.03.2019, v ktorom navrhol, aby súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že keďže je pre danú lokalitu spracovaný územný plán zóny,
pre posúdenie súladu stavby s funkčným využívaním a priestorovým usporiadaním územia sa použije
prednostne územný plán zóny. Námietky vo vzťahu k regulatívom Územného plánu zóny Horné diely
mohol žalobca uplatniť v rámci prerokovania návrhu tohto územného plánu. Z rozhodnutia žalovaného

nevyplýva, že by tvrdil, že žalobca si mal uplatniť námietky týkajúce sa nesúladu Územného plánu
zóny Horné diely s Územným plánom Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava pri prerokovaní
Územného plánu zóny Horné diely. Žalobca zároveň nijakým spôsobom nepodložil svoje tvrdenia
o rozpore územného plánu zóny s územným plánom mesta. Žalovaný zároveň posúdil aj súlad stavby
s územným plánom mesta na strane 16. napadnutého rozhodnutia. Odvolávajúc sa na koncentračnú

zásadu poukázal ďalší účastník v 1. rade na to, že žalobca námietky ohľadom absencie záväzného
stanoviska mesta Bratislava k investičnej činnosti uplatnil až v odvolacom konaní, a preto žalovaný
nebol povinný na tieto reagovať. Zároveň v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/46/2008 zo dňa 17.04.2008, podľa ktorého sa záväzné stanovisko
mesta Bratislava k investičnej činnosti nevyžaduje, nakoľko v danom prípade ide o stavbu troch

rodinných domov, ktoré sú jednoduchou stavbou v zmysle § 139b ods. 1 Stavebného zákona. Ďalší
účastník v 1. rade poukázal na § 39a ods. 4 Stavebného zákona a uviedol, že toto ustanovenie
odkazuje na územný plán zóny, na základe čoho je možné konštatovať, že nie je potrebné posudzovať
súlad stavby s územným plánom mesta. Stavebný úrad ako aj žalovaný postupovali podľa ďalšieho
účastníka v 1. rade v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou a vyhodnotili návrh stavebníka

s funkčným využitím územného plánu mesta, pričom stavba spadá do funkčného využitia plôch tak,
že tvorí časť jej prevládajúcej funkcie 102 – malopodlažná zástavba obytného územia. Vzhľadom
k tomu sú námietky žalobcu ohľadom nedodržania regulatív územného plánu mesta nedôvodné.
K posúdeniu stavby ako jednopodlažnej poukázal ďalší účastník v 1. rade na STN 73 43 01 a uviedol,
že pokiaľ sa do počtu podlaží nezahŕňa podkrovie, nie je žiaden dôvod na to, aby sa do tohto počtu

započítavala povala, ktorá je navyše umiestnená v rámci podkrovia. Podkrovie je konštrukčne predelené
hambálkovým krovom, nad úrovňou ktorého je alternatívne možnosť vytvorenia úložnej plochy bez
iného využitia. Vytvorenie povaly je teda voliteľné a nezapočítava sa do plochy stavby. Stavebný zákon
nezakazuje vytvorenie povaly v rámci podkrovia. K odstupovým vzdialenostiam ďalší účastník v 1.
rade uviedol, že zo stavebného povolenia vyplýva, že stavebný úrad sa zaoberal požiadavkami na

vzájomné odstupy stavieb v zmysle § 6 ods. 1 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z., tieto požiadavky
boli splnené, čo bolo preukázané na podklade výpočtov a meraní a tiež súhlasnými záväznými
stanoviskami a vyjadreniami príslušných dotknutých orgánov s prípadnými podmienkami, ktoré stavebný
úrad zapracoval do podmienok pre realizáciu stavby. Pred asanáciou bol odstup od nehnuteľnosti
v podielovom spoluvlastníctve žalobcu približne 4 metre. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal,

že dotknutá stavba negatívne zasiahne do jeho pohody bývania. K tvrdeniam žalobcu, že stavba
smeruje oknami a balkónmi na nehnuteľnosti žalobcu ďalší účastník v 1. rade uviedol, že stavba
balkóny nebude mať a bude podľa projektovej dokumentácie oplotená pri hranici s nehnuteľnosťami
v podielovom spoluvlastníctve žalobcu nepriehľadným dreveným oplotením vo výške 1,8 m a teda
okná na prvom nadzemnom podlaží nijakým spôsobom nebudú môcť obmedziť žalobcu v pohode jeho

bývania. Čo sa týka okien v podkroví, tieto sú strešnými oknami, ktoré nesmerujú na nehnuteľnosti
v podielovom spoluvlastníctve žalobcu. Naviac žalobca v dotknutej nehnuteľnosti nebýva. K námietke
žalobcu týkajúcej sa oplotenia ďalší účastník v 1. rade uviedol, že túto neuplatnil v prvostupňovom
konaní v určenej lehote. K námietke o nedostatku zelene uviedol, že Územný plán zóny Horné dielynestanovuje konkrétny koeficient zelene pre konkrétne pozemky. Stavebnému úradu boli doručené
súhlasné záväzné stanoviská dotknutých orgánov aj na úseku životného prostredia. Ďalší účastník v 1.
rade tiež uviedol, že nie je pravdou, že stavebný úrad a žalovaný posúdili súlad stavby s Územným

plánom zóny Horné diely výlučne na základe záväzného stanoviska Mestskej časti Vrakuňa. Toto
záväzné stanovisko nebolo vydané v rámci spojeného konania, ale na základe žiadosti stavebníka
v rámci projektovej prípravy a inžinierskej činnosti. Stavebný úrad ako aj žalovaný samostatne posúdili
súlad stavby s územnoplánovacou dokumentáciou. K námietke žalobcu, že stavebný úrad nebol
príslušný na povolenie stavebného objektu SO 07 - Spevnené plochy ďalší účastník v 1. rade uviedol, že

stavebný úrad ako aj žalovaný boli príslušnými orgánmi na rozhodnutie o umiestnení stavby vo vzťahu k
tomuto objektu. K námietkam žalobcu, že stavba nespĺňa zákonnú definíciu rodinného domu uviedol, že
navrhovaná stavba nemôže byť posudzovaná ako bytový dom, keďže to nie je budova pozostávajúca
minimálne zo štyroch bytov. Jedna bytová budova – rodinný dom má len tri byty, a tak je zrejmé, že
nemôže splniť definíciu bytového domu v zmysle § 43b ods. 3 Stavebného zákona. Navrhované stavby
nemajú spoločné priestory a nemajú ani spoločný vstup do budovy. Každý rodinný dom má svoj vlastný

vstup. Rodinné domy sú dilatačne oddelené, takže nemožno hovoriť o spoločných priestoroch tak, ako
tvrdí žalobca.

20. Ďalšia účastníčka v 2. rade vo svojom vyjadrení, ktoré bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené
dňa 26.03.2019, uviedla, že so žalobou súhlasí.

21. Ďalší účastníci v 4. a 5. rade vo vyjadrení zo dňa 25.03.2019 taktiež vyjadrili súhlas so žalobou.
Uviedli, že podľa stanoviska Magistrátu Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava návrh stavby
nerešpektuje charakteristické princípy, ktoré reprezentujú existujúcu zástavbu a vnáša do zástavby
neprijateľnýkontrast,resp.neúmernézaťaženiepozemku,atakútostavbuniejemožnévstabilizovanom

území umiestniť.

IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného

22. Žalobca v replike zo dňa 28.05.2020 zopakoval argumenty uvedené v žalobe.

23. Žalovaný a ďalší účastníci sa k replike žalobcu nevyjadrili.

V.

Konanie na správnom súde

24. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej

agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade
s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu
a vedená pod sp. zn. BA-5S/33/2019.

25. Správny súd poukazuje na to, že dňom 01.04.2024 v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022 Z.
z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej
správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov prešli

kompetencie na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku z okresných úradov v sídle kraja
na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podľa § 34a zákona č. 575/2001
Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov
je Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ústredným orgánom štátnej správy
na úsekoch územného plánovania, výstavby a vyvlastňovania s výnimkou ekologických aspektov. Na

základe uvedenej právnej úpravy správny súd koná v zmysle § 180 ods. 3 SSP odo dňa 01.04.2024 na
strane žalovaného s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ako s právnym
nástupcom pôvodného žalovaného.26. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 10, § 13 ods.
1 SSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, vrátane
administratívneho spisu orgánu verejnej správy prvého stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako

aj priebeh administratívneho konania, predchádzajúceho ich vydaniu, a viazaný rozsahom a dôvodmi
správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd rozhodol
vo veci na pojednávaní dňa 12.06.2025.

VI.

Relevantné právne predpisy

27. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

28. Podľa § 33 ods. 1 Stavebného zákona na územné konanie je príslušný stavebný úrad.

29. Podľa § 36 ods. 2 Stavebného zákona od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť
v prípade, že je pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno
posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí lehotu,

do ktorej môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky
neprihliadne; táto lehota nesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní.

30. Podľa § 36 ods. 3 Stavebného zákona dotknuté orgány oznámia svoje stanoviská v rovnakej lehote,
v ktorej môžu uplatniť svoje pripomienky a námietky účastníci územného konania. Ak niektorý z orgánov

štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie návrhu dlhší čas, stavebný úrad na jeho žiadosť určenú
lehotupredjejuplynutím,primeranepredĺži.Akdotknutýorgán,ktorýbolvyrozumenýozačatíúzemného
konania, neoznámi v určenej alebo predĺženej lehote svoje stanovisko k navrhovanej stavbe, má sa za
to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí.

31. Podľa § 37 ods. 1 Stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné
plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie
územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce
podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného
rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom

zisťovaní.

32. Podľa § 39a ods. 4 Stavebného zákona stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení
stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú
podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za

predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.

33.Podľa§42ods.5Stavebnéhozákonavodvolacomkonanísaneprihliadananámietkyapripomienky,
ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Stavebný
úrad je povinný účastníkov konania na to upozorniť v oznámení o začatí územného konania.

34. Podľa § 43b ods. 1 písm. b) Stavebného zákona bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica
podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria rodinné domy.

35. Podľa § 43b ods. 2 Stavebného zákona bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo

štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie.

36. Podľa § 43b ods. 3 Stavebného zákona rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné
bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné
podlažia a podkrovie.

37. Podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým
orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.
Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sana ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní
alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného
konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

38.Podľa§61ods.2Stavebnéhozákonaodmiestnehozisťovania,prípadneajodústnehopojednávania
môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný
podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.

39. Podľa § 61 ods. 3 Stavebného zákona stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného
konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho
pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť
námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.

40. Podľa § 61 ods. 6 Stavebného zákona stavebný úrad upovedomí dotknuté orgány vždy jednotlivo.

Tieto orgány sú povinné oznámiť svoje stanovisko v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje
námietky účastníci konania. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie dlhší
čas, predĺži stavebný úrad na jeho žiadosť lehotu pred jej uplynutím. Ak dotknutý orgán v určenej alebo
predĺženejlehoteneoznámisvojestanoviskokpovoľovanejstavbe,másazato,žesostavbouzhľadiska
ním sledovaných záujmov súhlasí.

41. Podľa § 117 ods. 1 Stavebného zákona stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu
je preneseným výkonom štátnej správy.

42. Podľa § 139b ods. 1 písm. a) Stavebného zákona jednoduché stavby sú bytové budovy, ktorých

zastavaná plocha nepresahuje 300 m2, majú jedno nadzemné podlažie, môžu mať aj jedno podzemné
podlažie a podkrovie.

43. Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z. umiestnením stavby a jej užívaním nesmie
byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých

pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému
charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania.

44. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z. vzájomné odstupy stavieb musia
spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany

povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky
na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu
stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré
súvisia s funkčným využívaním územia.

45. Podľa § 6 ods. 3 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z. ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou
voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od
spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.

46. Podľa § 6 ods. 4 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z. v stiesnených územných podmienkach možno

vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná
obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc
pozemkov podľa odseku 3.

47. Podľa § 6 ods. 5 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z. iné riešenia vzdialeností rodinných domov,

ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich
splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.

48. Podľa STN 7304301 Zmena 1 bod 2.6 rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné
bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie; môže mať najviac tri byty, dve nadzemné

podlažia a podkrovie.

49. Podľa STN 7304301 Zmena 1 bod 2.19 podkrovie je vnútorný priestor domu určený prístupný z
posledného nadzemného podlažia vymedzený konštrukciou krovu a ďalšími stavebnými konštrukciami;určený je na účelové využitie; za podkrovie sa pritom považuje také podlažie, ktoré má aspoň nnad
tretinou podlahovej plochy šikmú konštrukciu krovu a ktorého zvislé obvodové steny nadväzujúce
na šikmú strešnú, resp. stropnú konštrukciu nie sú vyššie ako polovica výšky bežného nadzemného

podlažia domu.

50. Podľa STN 7304301 Zmena 1 bod 2.20 povala je vnútorný priestor domu vymedzený strešnou
konštrukciou, ktorý je prístupný obvykle z posledného nadzemného podlažia bez účelového využitia.

51. Podľa STN 7304301 Zmena 1 bod 4.1.7 počet podlaží v budove na bývanie alebo jej časti sa stanoví
počtom nadzemných podlaží bez ohľadu na ich funkciu. Do tohto počtu sa nezahŕňa, ale uvádza sa
menovite: a) podkrovie, b) posledné ustupujúce podlažie, ak jeho zastavaná plocha je menšia ako 50
% zastavanej plochy predchádzajúceho podlažia.

VII.

Právne posúdenie veci správnym súdom

52. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a
bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2018/114177-ZAV zo dňa 19.12.2018, ktorým podľa § 59 ods.
2 Správneho poriadku zmenil rozhodnutie stavebného úradu č. SP/1843/7271/2018/9/SU/HP-75 zo

dňa 21.09.2018, ktorým bolo v spojenom územnom konaní o umiestnení stavby so stavebným
konaním vydané stavebné povolenie na stavbu „Rezidencia Ráztočná“ tak, že vo výroku napadnutého
rozhodnutia na strane 1 v členení na stavebné objekty zrušil text „SO 07 – spevnené plochy“ a nahradil
ho textom „SO 07 – Spevnené plochy - sa týmto rozhodnutím iba umiestňuje“. Vo zvyšnej časti žalovaný
napadnuté rozhodnutie stavebného úradu potvrdil.

53. Z administratívneho spisu vyplýva, že stavebný úrad listom č. SP/1843/7271/2018/3/SU/HP zo dňa
14.08.2018 oznámil začatie spojeného územného konania o umiestnení uvedenej stavby so stavebným
konaním účastníkom konania a dotknutým orgánom podľa § 36 ods. 1, § 61 ods. 1 a § 39a ods. 4
Stavebného zákona s tým, že podľa § 61 ods. 2 Stavebného zákona upúšťa od ústneho pojednávania

spojeného s miestnym zisťovaním, nakoľko sú mu dobre známe pomery staveniska. Stavebný úrad
upozornil účastníkov konania, že svoje stanoviská a námietky môžu uplatniť najneskôr v lehote 7
pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, inak sa na ne podľa § 61 ods. 3 Stavebného
zákona neprihliadne. Stavebný úrad tiež upozornil na to, že v zmysle § 42 ods. 5 Stavebného zákona
sa v odvolacom konaní neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom

konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Ďalej uviedol, že dotknuté orgány sú povinné oznámiť
svoje stanoviská v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje námietky účastníci konania s tým, že
ak niektorý z dotknutých orgánov potrebuje na riadne posúdenie dlhší čas, predĺži stavebný úrad na
jeho žiadosť lehotu pred jej uplynutím. Ak dotknutý orgán v určenej alebo predĺženej lehote neoznámi
svoje stanovisko k povoľovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov

súhlasí.

54. Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že do spisového materiálu bol dňa 20.08.2018 a opakovane
dňa 22.08.2018 nahliadnuť žalobca, ktorý spolu s ďalšími účastníkmi 2. až 5. rade podal dňa 24.08.2018
na stavebný úrad písomné námietky.

55. Správny súd poukazuje na to, že v územnom konaní (§ 36 Stavebného zákona) a rovnako
tak aj v stavebnom konaní (§ 61 Stavebného zákona) platí koncentračná zásada, čo znamená, že
po lehote určenej stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada
a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. Stavebný úrad však musí

zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie
ich pripomienok a námietok (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžp 1/2011
zo dňa 20.07.2011). Cieľom koncentračnej zásady je zamedziť neustálenému generovaniu nových
námietok, ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti (obdobne rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/6/2012 zo dňa 28.02.2013).

56. Správny súd vo vzťahu k námietkam žalobcu ohľadom nepredloženia záväzného stanoviska
Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava k investičnej činnosti, o nesúlade navrhovanej stavby
sÚzemnýmplánomHlavnéhomestaSlovenskejrepublikyBratislavazroku2007,onesúladeÚzemnéhoplánu zóny Horné diely z roku 2005 s Územným plánom Hlavného mesta Bratislava z roku 2007, ako
aj k námietkam vo vzťahu k navrhovanému oploteniu, orientácie strechy, k námietke o porušení § 140a
ods. 2 Stavebného zákona, keď v rámci posúdenia súladu stavby s územným plánom bral stavebný

úrad do úvahy stanovisko Mestskej časti Vrakuňa č. 130/12084/2017/RRŽP/SZ zo dňa 10.01.2018
a k námietke, že regulatív územného plánu zóny odporúča stavbu maximálne dvojdomov, správny
súd uvádza, že tieto nie sú obsahom námietok žalobcu vznesených v lehote určenej stavebným
úradom v oznámení o začatí spojeného územného konania o umiestnení stavby so stavebným
konaním, z ktorého dôvodu sa na takéto námietky neprihliada, na čo boli účastníci konania zo strany

stavebného úradu riadne upozornení. Uvedené námietky žalobca uplatnil až v podanom odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu. Podľa § 42 ods. 5 Stavebného zákona sa v odvolacom
konaní neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej
lehote, hoci uplatnené mohli byť, na čo boli účastníci konania taktiež zo strany stavebného úradu
upozornení.

57. Z administratívneho spisu zároveň vyplýva, že začatie spojeného územného konania o umiestnení
stavby so stavebným konaním bolo oznámené aj Hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislava ako
dotknutému orgánu dňa 17.08.2018. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na § 36 ods. 3 Stavebného
zákona, podľa ktorého ak dotknutý orgán, ktorý bol vyrozumený o začatí územného konania, neoznámi
v určenej alebo predĺženej lehote svoje stanovisko k navrhovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z

hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí. Rovnako podľa § 61 ods. 6 Stavebného zákona platí, že ak
dotknutý orgán v určenej lehote neoznámi svoje stanovisko k povoľovanej stavbe, má sa za to, že so
stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí.

58. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu, že orgány verejnej správy nevyhodnotili

súlad navrhovanej stavby s územným plánom mesta. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol,
že návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby vychádza z Územného plánu Hlavného mesta
Slovenskej republiky Bratislava z roku 2007, v znení zmien a doplnkov, v ktorom je dotknuté územie
definované pre funkčné využitie – malopodlažná zástavba obytného územia, stabilizované územie, č.
funkcie 102, t. j. územie slúžiace pre bývanie v rodinných domoch a bytových domoch do 4 nadzemných

podlaží a k nim prislúchajúce nevyhnutné zariadenia. Zároveň žalovaný poukázal na to, že pre dotknuté
územie je spracovaný aj Územný plán zóny Horné diely z roku 2005, schválený uznesením mestského
zastupiteľstva Mestskej časti Vrakuňa č. 534, 535 zo dňa 16.11.2005, ktorý vo svojej záväznej časti
uvádza ako prípustné funkčné využitie daného územia pre funkciu rodinné domy. Žalovaný teda
vyhodnotil, že dotknutá stavba spĺňa podmienky podľa územného plánu tak mesta, ako aj zóny.

59. Napriek tomu, že uvedené námietky žalobca neuplatnil v lehote určenej stavebným úradom,
zktoréhodôvodusananeskôruplatnenénámietkyneprihliada,správnysúddodáva,žežalobcavžalobe
bližšie nešpecifikoval, v čom konkrétne spočíva nesúlad dotknutej stavby s Územným plánom Hlavného
mesta Slovenskej republiky Bratislava z roku 2007, a v čom konkrétne spočíva nesúlad Územného

plánu zóny Horné diely z roku 2005 s Územným plánom Hlavného mesta Bratislava z roku 2007.
Skutočnosť, že územný plán zóny bol schválený v roku 2005 sama o sebe neznamená, že tento je
v rozpore s územným plánom mesta z roku 2007. Správny súd uvádza, že žalobca neuviedol, v čom
konkrétne vidí nesprávnosť právneho posúdenia veci žalovaným v časti o súlade navrhovanej stavby
s územným plánom mesta. Vo vzťahu k rozporu územného plánu zóny s územným plánom mesta

žalobca len uviedol, že vidí nesúlad v grafickej časti a tiež v textovej časti, ktorá popisuje záväznú
reguláciu povoľovania investičnej činnosti. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu však
žalobca neposkytol bližšie odôvodnenie a konkretizáciu, a preto nebol pre správny súd vytvorený
dostatočný priestor, aby sa s týmito námietkami vysporiadal. Takto formulovanými námietkami žalobca
v podstate len vyjadril všeobecný nesúhlas so závermi žalovaného, bez jeho vlastných tvrdení a

konkrétnych námietok podložených dôkazmi. Nie je úlohou správneho súdu v správnom súdnom konaní
dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy vyhľadávať a ani ich za žalobcu
špecifikovať.Vkontexteuvedenýchskutočnostísprávnysúdpovažovaluplatnenéžalobnébodytýkajúce
sa nesprávneho právneho posúdenia súladu navrhovanej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou
za nedôvodné, pretože sú len vo všeobecnej rovine a nesmerujú voči žiadnym konkrétnym skutkovým

a právnym záverom žalovaného, ktorých posúdením by sa mal správny súd zaoberať. Žalobná námietka
musí spĺňať určitú mieru konkretizácie, aby správny súd mohol vôbec pristúpiť k súdnemu prieskumu.60. Uvedené platí aj o námietke žalobcu ohľadom nedostatku zelene. V tejto časti ide len všeobecné
tvrdenia žalobcu, bez konkrétnej špecifikácie vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu stavebného úradu
resp. žalovaného. Ku svojim tvrdeniam žalobca zároveň žiadne relevantné dôkazy nedoložil. V tejto

súvislosti správny súd uvádza, že Územný plán zóny Horné diely nestanovuje konkrétny koeficient
zelene pre konkrétne pozemky a zároveň, že stavebný úrad pri svojom rozhodovaní vychádzal aj zo
súhlasných záväzných stanovísk dotknutých orgánov na úseku životného prostredia.

61. Z rozhodnutia stavebného úradu vyplýva, že tento sa vysporiadal aj s námietkami žalobcu ohľadom

sklonu strechy a jej orientácie. Žalovaný poukázal na to, že Územný plán zóny Horné diely taxatívne
neurčuje sklon strechy, tento definuje iba tvar strechy a orientáciu hrebeňa, avšak v tomto prípade
ide o odporúčací regulatív a nie záväzný. Žalobca mohol námietky vo vzťahu k charakteru regulatívov
Územného plánu zóny Horné diely uplatniť v rámci prerokovania návrhu tohto územného plánu (§ 61
ods. 1 Stavebného zákona).

62. K námietke nesprávneho posúdenia stavby ako jednoduchej správny súd uvádza, že z projektovej
dokumentácie, ako aj z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že navrhovaná stavba je podľa svojho účelu
bytovou budovou, konkrétne podľa § 43b ods. 1 písm. b) a ods. 3 Stavebného zákona ide o tri rodinné
domy umiestnené ako radové rodinné domy, každý s tromi bytovými jednotkami. Každý rodinný dom má
jedno nadzemné podlažie a podkrovie, ktoré tvorí hambálkový krov rozdelený na obytnú a odkladaciu

časť, ktorá môže, ale nemusí byť zrealizovaná. Vytvorenie povaly je teda voliteľné a nezapočítava sa
do plochy stavby. K posúdeniu stavby ako jednopodlažnej poukázal žalovaný na normu STN 7304301,
ktorá definuje tak podkrovie, ako aj povalu (bod 2.19 a bod 2.20). Pokiaľ sa do počtu podlaží nezahŕňa
podkrovie (§ 43b ods. 3 a § 139b ods. 1 písm. a) Stavebného zákona a bod 4.1.7 normy STN 7304301),
nie je dôvod na to, aby sa do tohto počtu započítavala povala, ktorá je navyše umiestnená v rámci

podkrovia. Všetky rodinné domy disponujú samostatným vstupom z verejnej komunikácie, pričom každý
dom má svoj vstup. Navrhované rodinné domy nemajú spoločné priestory. Nakoľko z uvedeného
vyplýva, že ide o jednoduchú stavbu, stavebný úrad postupoval v súlade s § 39a ods. 4 Stavebného
zákona a spojil územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním. Navrhovaná stavba
nespĺňa definíciu bytového domu v zmysle 43b ods. 2 Stavebného zákona tak, ako to namietal žalobca.

63. K námietke žalobcu ohľadom vzájomného odstupu stavieb správny súd uvádza, že ustanovenie §
6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. umožňuje aj menšiu odstupovú vzdialenosť medzi rodinnými domami, ako
len 7 m. V rozhodnutí stavebného úradu, ako aj v rozhodnutí žalovaného je dostatočne a zrozumiteľne
poukázané na to, že stavebný úrad sa zaoberal posúdením požiadaviek podľa § 6 ods. 1 vyhlášky

MŽP SR č. 532/2002 Z. z., čo je predpoklad umiestnenia stavby s menším odstupom od susedných
stavieb. Z napadnutých rozhodnutí, ako aj z administratívneho spisu vyplýva, že nakoľko je navrhovaná
stavba umiestnená v menšej odstupovej vzdialenosti (6,695 m) ako určuje § 6 ods. 3 vyhlášky
MŽP SR č. 532/2002 Z. z., stavebník predložil svetlotechnický posudok č. 06/2018, vypracovaný
odborne spôsobilou osobou G. N. G., I., z ktorého vyplýva, že navrhovanou výstavbou v žiadnom

z posudzovaných objektov nedôjde k prekročeniu povoleného ekvivalentného uhla vonkajšieho tienenia
30 stupňov a ku skráteniu doby insolácie (preslnenie). Ďalej bolo stavebníkom predložené posúdenie
hlukovej záťaže dotknutého vonkajšieho prostredia navrhovanou stavbou č. 07.2018, vypracovaného
spoločnosťou AKUSTA s.r.o. s výsledkom, že prevádzka navrhovanej stavby nespôsobí prekročenie
akustických hodnôt určujúcich veličín hluku na susedných pozemkoch rodinných domov pre denný,

večerný ani pre nočný referenčný časový interval podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku
a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. K obom
predloženým posudkom bolo vydané súhlasné záväzné stanovisko dotknutého orgánu Regionálneho
úradu verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto č. HŽP/5179/2018/M zo dňa 09.08.2018. Taktiež

bolovkonanípreukázanésplneniepodmienokzhľadiskaprotipožiarnejbezpečnostiumiestnenejstavby,
ku ktorej bol vypracovaný projekt Požiarnej ochrany č. 4/2018 odborne spôsobilou osobou G. N. G., I.,
ktorý bol odsúhlasený dotknutým orgánom Hasičským záchranným útvarom hlavného mesta Bratislava,
ktorý k predmetnej stavbe vydal súhlasné stanovisko č. HZUBA3-2018/001822-002 zo dňa 03.08.2018.
Stavebný úrad teda v súlade s § 6 ods. 1 citovanej vyhlášky vychádzal predovšetkým zo záväzných

stanovísk dotknutých orgánov, z posudkov predložených stavebníkom, ako aj z územného plánu zóny.

64. Pokiaľ žalobca argumentoval zásahom do pohody bývania, správny súd poukazuje na to, že ide o
neurčitý právny pojem, ktorého posúdenie závisí od konkrétnej situácie, pričom je potrebné zohľadniť,že pohoda bývania nesie v sebe aj silný subjektívny prvok. Je totiž logické, že každý vníma tento pojem
individuálne, čo súčasne znamená, že ak by sa toto kritérium samo o sebe priorizovalo, v podstate
by došlo k utlmeniu stavebnej činnosti, pretože skoro každá takáto činnosť má už vo svojej podstate

negatívny dopad na pohodu bývania. Z toho vyplýva, že pohoda bývania by sa mala posudzovať pokiaľ
možno objektívne a v nadväznosti na ďalšie kritéria vymedzené v § 6 ods. 1 a § 4 ods. 2 vyhlášky MŽP
SR č. 532/2002 Z. z. Zachovanie pohody bývania je v územnom konaní skutkovo významná okolnosť,
ktorá je ovplyvňovaná najmä vzájomnými odstupmi stavieb. Pri vyhodnotení pohody bývania zohráva
svoju úlohu aj proporcionalita medzi pôvodnou a zamýšľanou stavbou. Je potrebné prihliadať aj na

zásadu proporcionality medzi oprávnenými záujmami stavebníkov a vlastníkov susedných pozemkov.
Podmienky zabezpečenia pohody bývania výslovne z právnej úpravy nevyplývajú, z ktorého dôvodu
posúdenie vplyvu budúcej stavby na pohodu bývania vlastníkov susediacej nehnuteľnosti zákonodarca
ponechal na správnom uvážení stavebného úradu. Pokiaľ vlastník susediacej nehnuteľnosti tvrdí, že
budúca stavba negatívne zasiahne do jeho pohody bývania, spočíva na ňom dôkazná povinnosť
preukázať okolnosti vyplývajúce z objektívne preukázateľných skutočností, ktoré by jeho tvrdenie

preukazovali (napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžp 19/2011 zo dňa
23.11.2011, sp. zn. 10Sžo/168/2015 zo dňa 28.09.2016). Z výsledkov vykonaného dokazovania, a to
predovšetkým zo súhlasných stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré sú pre stavebný úrad
záväzné, zo svetlotechnického posudku a ani z posúdenia hlukovej záťaže dotknutého vonkajšieho
prostredia navrhovanou stavbou nevyplýva, že by predmetná stavba negatívne ovplyvňovala pohodu

bývania v nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobcu. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že
pohodu bývania budú narúšať okná z obytných miestností navrhovanej stavby smerujúce na pozemok
žalobcu, správny súd uvádza, že zo spisového materiálu vyplýva, že ide o stavbu rodinných domov
s jedným nadzemným podlažím, ktorá bude oplotená na hranici pozemku so susednou nehnuteľnosťou
plným, nepriehľadným dreveným oplotením vo výške 1,8 m a strešné okná v podkroví, umiestnené

na šikmej streche nesmerujú priamo na nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve žalobcu. Zároveň
správny súd uvádza, že stavebný úrad poukázal aj na skutočnosť, že odstup pôvodnej stavby od
nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobcu bol približne 4 metre a pri navrhovanej stavbe ide
o odstup 6,695 m. Ako už bolo vyššie uvedené, pri vyhodnotení pohody bývania zohráva svoju úlohu aj
proporcionalita medzi pôvodnou a zamýšľanou stavbou. Žalobca v konaní nepredložil a ani nenavrhol

taký dôkaz, z ktorého by ním tvrdená skutočnosť - narušenie pohody bývania vyplývala.

65. K námietke žalobcu, že vo vzťahu k stavebnému objektu SO 07 Spevnené plochy rozhodol v prvom
stupni nepríslušný stavebný úrad a žalovaný rozhodol ako nepríslušný o umiestnení stavby, správny
súd uvádza, že prvostupňový orgán verejnej správy ako všeobecný stavebný úrad bol v zmysle §

117 ods. 1 Stavebného zákona príslušný na umiestnenie uvedeného stavebného objektu. Tento objekt
bol prvostupňovým rozhodnutím umiestnený a stavebne povolený, avšak kompetencia vydať stavebné
povolenie v zmysle § 120 ods. 1 Stavebného zákona na tento objekt patrí špeciálnemu stavebnému
úradu. Z uvedeného dôvodu žalovaný ako príslušný odvolací orgán (§ 4 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona
č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a

doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), § 118
Stavebného zákona a § 58 ods. 1 Správneho poriadku) prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu
podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil tak, že dotknutý objekt SO 07 Spevnené plochy sa iba
umiestňuje. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil správny súd aj túto námietku žalobcu ako nedôvodnú.

66. Nakoľko predmetom konania nebolo vydanie stavebného povolenia na objekt SO 03 – Dažďová
kanalizácia a vsakovací systém, ktorý bol prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu len
umiestnený, a ku ktorému sa v konaní vyjadril aj dotknutý orgán štátnej vodnej správy, nebolo potrebné
predkladať k spojenému územnému a stavebnému konaniu stanovisko SVP, š.p. tak, ako to namietal
žalobca.

67. V závere poukazuje správny súd na to, že proti žalobou napadnutému rozhodnutiu Okresného
úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2018/114177-ZAV zo dňa
19.12.2018 bol podaný protest prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava č. Kd 169/20/1100-17 zo
dňa 24.09.2020. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia stavebnej správy a

verejných prác (ďalej len „ministerstvo“) rozhodnutím č. 06171/2021/SSSVP/109400 zo dňa 29.09.2021
protestu podľa § 24 ods. 8 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre nevyhovelo. Rozhodnutím ministra
dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 499389/2021/OVOPP/136678-M zo dňa 03.01.2022 boloprvostupňové rozhodnutie ministerstva o nevyhovení protestu prokurátora potvrdené a spoločný rozklad
žalobcu a ďalších účastníkov konania v 2. až 5. rade bol zamietnutý.

68. Na základe uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

69. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, nakoľko ide o orgán štátnej správy
a v konaní mu žiadne trovy nevznikli.

70. O trovách ďalších účastníkov v 1. až 7. rade rozhodol správny súd tak, že im náhradu trov
konania podľa § 169 SSP nepriznal, keď týmto ďalším účastníkom nebola správnym súdom v konaní
uložená žiadna povinnosť. Za uloženie povinnosti nemožno považovať postup správneho súdu, ktorý
ďalším účastníkom konania v súlade s § 105 ods. 2 písm. a) SSP doručil správnu žalobu s prílohami
s možnosťou (nie povinnosťou) vyjadriť sa k nej v súdom stanovenej lehote, a teda bez toho, aby toto

vyjadrenie správny súd vyžadoval. Správny súd nezistil a ďalší účastníci netvrdili ani dôvody hodné
osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné priznať im právo na náhradu trov konania.

71. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.