Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 10P/104/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324202560
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Kosorínová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4324202560.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti o maloletého A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Levice, dieťa rodičov: matky: C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom F. G. XXXX/XX, H., v
konaní zastúpená splnomocneným právnym zástupcom: FAKTOR Legal, s. r. o., so sídlom Bárdošova
2/A, Bratislava-Nové Mesto, IČO: 53 495 730 a otca: I. B., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom D. J. XXXX/X,
H., o návrhu matky na zákaz styku a návrhu otca na úpravu styku s mal. dieťaťom, takto

r o z h o d o l :

I. Mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX sa u k l a d á výchovné opatrenie – povinnosť podrobiť sa odbornému
psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, soc. vecí

a rodiny Levice za účelom obnovenia vzťahu k otcovi v rozsahu 12 hodín v dňoch a hodinách určených
referátom poradensko-psychologických služieb v období 10 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto
výroku s tým, že matka je povinná zabezpečiť účasť mal. A. v stanovený čas na poradenstve.

II. U k l a d á sa rodičom mal. dieťaťa výchovné opatrenie – povinnosť podrobiť sa odbornému
psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko - psychologických služieb Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Levice za účelom zlepšenia komunikácie každému v rozsahu 6 hodín v dňoch

a hodinách určených referátom poradensko-psychologických služieb v období 6 mesiacov odo dňa
právoplatnosti tohto výroku.

III. Návrh matky na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom sa z a m i e t a .

IV. Návrh otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom sa z a m i e t a .

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdLevicerozsudkomzodňa28.05.2024č.k.10P/24/2023–594rozhodol,žemaloletýA.sa
zveruje do osobnej starostlivosti matke (výrok I.), obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať
a spravovať jeho majetok (výrok II.), otec je povinný prispievať počnúc dňom 14.02.2023 sumou 270,-
eur mesačne a počnúc dňom 01.09.2023 sumou 300,- eur mesačne na výživu dieťaťa vždy do 15-teho
dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky (výrok III.), zaostalé výživné za obdobie od 14.02.2023
do 28.05.2024 vo výške 4.039,65 eur je otec povinný zaplatiť do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku
(výrok IV.), návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti sa zamieta

(výrok V.), konanie v časti o úprave styku otca s maloletým A. sa vylučuje na samostatné konanie (výrok
VI.), každý z rodičov je povinný nahradiť trovy štátu vo výške 488,45 eur na účet Okresného súdu Levice
v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (výrok VII.), žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania (výrok VIII.).2. Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 26.03.2025 č. k. 10CoP/135/2024 – 706 rozsudok Okresného
súdu Levice (viď bod 1. odôvodnenia) v napadnutých výrokoch I., II., III., IV., VII., VIII. Potvrdil a
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku V. zrušil (výrok o zamietnutí návrhu otca na

zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti). Súd druhej inštancie výrok V. rozsudku
tunajšieho súdu zrušil z dôvodu nadbytočnosti predmetného výroku, keď poukázal na to, že konanie o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu možno začať aj bez návrhu, ak
zákon neustanovuje inak (§ 23 ods. 1, 2 CMP). Teda ak je konanie začaté na základe návrhu, nie je
súd viazaný tým, čoho sa navrhovateľ domáha. Z uvedeného dôvodu nebol daný dôvod na zamietnutie

návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, keďže sa jedná o konanie,
ktoré možno začať aj bez návrhu, pričom v takýchto konaniach v zmysle čl. 5 CMP je prelomená
dispozičná zásada, ktorou je ovládané sporové konanie. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie preto
nemal obsahovať zamietajúci výrok, keď zo samotného výroku rozsudku je zrejmé, že súd rozhodol
odlišne od petitu uvedeného v návrhu na začatie konania, resp. o konkurenčnom návrhu druhého rodiča
(otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti – poznámka súdu).

3. Uznesením zo dňa 16.09.2024 č. k. 10P/104/2024–16 okresný súd prerušil toto konania do
právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 10P/24/2023. Súd nemohol
pokračovať o vylúčenom návrhu o úprave styku otca s maloletým dieťaťom do právoplatného
rozhodnutia o zverení maloletého A. do starostlivosti toho-ktorého rodiča.
4. Na pojednávaní dňa 24.06.2025 uviedla, že teraz nie je vhodné upraviť styk otca s maloletým s

poukazom na aktuálne naladenie syna voči otcovi, keď syn sa otca bojí, nechce sa s ním stretávať.
Poukázala na to, že so synom sa o otcovi rozpráva. Navštevujú psychologičku na referáte poradensko-
psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice (ďalej len „RPPS“), konzultácie
prebiehajú osobne, príp. telefonicky. Je rada, že sa situácia upokojila, keď v minulosti to bolo neúnosné,
nakoľko dieťa voči nej sa správalo agresívne, bála sa pre neho ísť do školy z obavy ako sa bude správať.

Po tom, čo sa syn „uvoľnil“ na RPPS, sa situácia ukľudnila. Minulý týždeň, keď išli do školy, stretli otca
na aute. V ten istý deň ju kontaktovala triedna učiteľka s tým, že sa syn necíti dobre, napína ho na
zvracanie. Prišla pre dieťa do školy, išli k lekárke, ktorá žiadne ochorenie nezistila.

Maloletý už odmieta chodiť aj k psychologičke RPPS. Udáva, že stále hovorí to isté, nechce sa s otcom

stretávať, už nevie komu ešte a koľkokrát to má povedať. Na zošity si začal písať jej priezvisko aj keď mu
vysvetľuje, že otec stále bude jeho otcom. Syn odmieta s otcom aj telefonický kontakt. Nevie, či sa ich
vzťah ešte dá napraviť alebo čo by bolo treba urobiť. Má za to, že to je už len na synovi. Proti vôli dieťaťa
ho nebude nútiť byť s otcom. I keď syn odmieta chodiť k psychologičke RPPS, ona s ňou spolupracuje
naďalej. Myslí si, že preto, aby sa niečo zmenilo, musela by sa zmeniť osoba otca, ale k tomu nedôjde.

O styku otca s dieťaťom už dávno mohlo byť rozhodnuté, pokiaľ by sa otec neodvolával a možno by
dnes bola iná situácia. S otcom dieťaťa nekomunikujú, otec na facebooku zverejnil rozhodnutia s jej
osobnými údajmi. Nemá vedomosť o tom, že by sa otec ohľadne syna informoval v škole. Následne na
pojednávaní dňa 23.09.2025 uviedla, že trvá na zákaze styku otca s maloletým. Uviedla, že posledný
školský deň za dieťaťom prišiel do školy starý otec (otec otca – poznámka súdu). Dieťaťu uviedol,

že pokiaľ si ona prestane vymýšľať, bude sa môcť s otcom stretávať, že za všetko môže ona. Syn
začal plakať, ukľudňovala ho učiteľka a vychovávateľka. Takto sa syn vyjadril aj pred psychologičkou.
Má za to, že by bolo vhodné, aby sa starý otec pýtal dieťaťa na to, ako sa má, na vysvedčenie a
nie ju osočovať. Je si vedomá toho, že aj starý otec má právo sa s maloletým stretávať. Poprela
tvrdenia otca, že zakazovala riaditeľke školy, aby otcovi nedala prístup na edupage, veď toto nikomu

nemôže prikázať. Myslí si, že otec si ho zriadil (prístup) len na podnet súdu. Potvrdila, že starý otec
doniesol maloletému autíčko, ktoré si aj zobral domov, nič proti tomu nemala. Nikdy otcovi nezakázala
chodiť do školy, len predložila v škole neodkladné opatrenie o dočasnom zverení dieťaťa do jej osobnej
starostlivosti a že otec dieťa nemôže zobrať zo školy, nakoľko styk nemá upravený. Ak by sa dalo, ona
by s otcom dieťaťa komunikovala, ako to bolo aj po prerušení spolužitia. Celé je to o tom, že otec sa

snaží ublížiť jej. Aj teraz urobil podanie do jej práce s tým, že nemôže nosiť zbraň, lebo je psychicky
labilná. Má za to, že toto sa už nezmení. V záverečnom vyjadrení zotrvala na návrhu zakázať styk
otca s maloletým vychádzajúc z aktuálneho negatívneho postoja maloletého k otcovi, pričom dieťaťu
integrácia s otcom spôsobuje psychickú nepohodu, čo sám maloletý pri výsluchu potvrdil. V správaní
otca je výrazne prítomná patológia, ktorá je spôsobená buď úmyselným, vedomým konaním alebo

nevedomým konaním, avšak v oboch prípadoch má toto konanie negatívny vplyv na syna. Otec aj
napriek upozorneniam tento stav nijako nerieši tento stav je neospravedlniteľný. Nevie si predstaviť, ako
by aktuálne súd rozhodol o akomkoľvek styku otca s dieťaťom s poukazom na vyjadrenie maloletého,
vyjadrenie psychologičky ako i znalecký posudok z pripojeného spisu. Má obavu, že ak by súd stykotca s dieťaťom vyslovene nezakáže, otec sa bude snažiť dieťa kontaktovať a tým mu bude ubližovať.
Z tohto dôvodu si myslí, že akékoľvek miernejšie opatrenia ako zákaz styku, nie sú vhodné a nebudú
v najlepšom záujme maloletého.

5. Na pojednávaní dňa 24.06.2025 otec uviedol, že ona nenavrhuje upraviť styk s maloletým, keďže
chce striedavú osobnú starostlivosť a v tomto smere si podá nový návrh. Poukázal na to, že matka od
januára tohto roka nastúpila do armády, chodí na výcviky a nočné a dieťa vychovávajú starí rodičia. Síce
sa neinformuje ohľadne syna u triednej učiteľky, keďže sa mu nedá s ňou skontaktovať, informuje sa o
synovi cestou iných učiteliek. Neinformuje sa o zdravotnom stave maloletého, nakoľko si myslí, že je to

povinnosťou matky, aby ho aspoň raz mesačne o tom informovala, lekár to nie je povinný. Poukázal na
to, že v minulosti zakúpil synovi telefón, na ktorý sa nedá dovolať, nevie čo sa s ním stalo. So synom
sa stretne len náhodne, možno raz za rok, aj to sa mu syn nepozdraví. Najskôr sa pozrie na mamu,
zrejme sa mu bojí pozdraviť. Jeho otec maloletého tiež nevidel vyše roka. Ani jeho otec sa nesnažil
dohodnúť s matkou dieťaťa, pretože by z toho boli len trestné oznámenia. Aj keby bola striedavá osobná
starostlivosť ako to chcel, určite by syna nenútil,

aby bol u neho od začiatku celý týždeň. Mohlo by to byť zo začiatku na hodinu, dve a potom by sa to
predlžovalo a matka by mohla prísť kedykoľvek do domu. Postupne by synovi nakúpil zvieratá, ktoré mal
rád, o ktoré sa staral. Myslí si, že so synom mali veľmi dobrý vzťah, ale tento sa zmenil, nakoľko syn je
ovplyvňovaný matkou. Aj u znalcov syn rozprával len to, čo sa hádal on s matkou. Na matku dieťaťa nič

nerozprával, on ju rešpektuje. Myslí si, že matka chce len finančné výhody, 300,- eur výživné, vyplatiť z
domu a odstaviť ho od syna. Je si vedomý toho, že sa syn vyjadrí na pojednávaní, že sa s ním nechce
stretávať, ale je ovplyvnený matkou, o čom svedčí aj to, že si na zošity píše priezvisko matky. Keď prišiel
na pojednávanie, dieťa nebolo na chodbe, očividne ho od neho „odstavujú,“ skrývajú. Naposledy bol
na RPPS Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice v decembri minulého roka. Žiadne správy od

psychologičky mu neboli podávané. Asi dvakrát si volali, keď ho psychologička oboznámila so situáciou
a sám jej povedal, že na referát fyzicky nebude chodiť, že syna trápiť nebude, ale kompletnú správu z
RPPS dostal až zo súdu. Sám žiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, nech preveria, či sa
matka o dieťa stará. Na pojednávaní dňa 23.09.2025 potvrdil, že jeho otec bol za maloletým posledný
školský deň a kúpil maloletému autíčko. Je pravdou, že syn začal plakať, ale z obavy, na reakciu matky,

keď si ho zoberie domov. Učiteľky volali jeho otcovi, ktorý následne navštívil psychologičku RPPS Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Levice s tým, ako má postupovať. Po ostatnom pojednávaní išiel do
školy, v ktorej došlo k zmene riaditeľky, ktorá sa chová úplne inak, je ústretovejšia a vybavil si prístup
do edupage. Uviedol, že matku dieťaťa už 5 rokov nijako „nerieši.“ Ak aj urobil nejaké podanie, tak len z
dôvodu, že sa bráni, keď z matky sa snažia umelo urobiť obeť v rámci trestného konania a on sa nejakým

spôsobom musí brániť. Hrozí mu odsúdenie za umelo vykonštruované veci. Nevie s matkou dieťaťa
komunikovať. Má zákaz sa k nej priblížiť, akýmkoľvek spôsobom ju kontaktovať. Keď videl minule (na
predchádzajúcom pojednávaní – pozn. súdu) syna na chodbe, nechcel na neho tlačiť, lebo to nemá
význam. Styk by sa však mohol upraviť každý párny víkend v sobotu a v nedeľu od 09:00 hod. do 13:00
hod., po mesiaci v tých istých dňoch od 09:00 hod do 15:00 hod. a od tretieho mesiaca od 09:00 hod.

do 19:00 hod. s tým, že by syn u neho zatiaľ nespával. Ak by dieťa s ním odmietlo v upravený styk
odísť, určite by ho nenútil, ale pokúsil by sa o styk v nasledujúcom termíne. Pokiaľ sa to nevyskúša,
tak nevieme. V záverečnom vyjadrení poukázal na to, že o maloletého sa ako otec vie plnohodnotne
postarať. V jeho domácnosti má dieťa svoju izbu, zariadenie, hračky, dostatok vonkajšieho priestoru. Bez
problémov vie nakúpiť, navariť a zvládnuť akékoľvek domáce práce. O syna sa bezproblémovo staral

aj predtým. Poukázal na čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, v zmysle ktorého starostlivosť o deti a ich výchova
je právom rodiča, garantovaným ústavou. Deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Rodič
má právo s dieťaťom sa stretávať. Tiež poukázal na čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, v ktorom
je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločne zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Má
za to, že súd je povinný upraviť jeho styk so synom, nakoľko je jeho ústavným právom a povinnosťou

maloletého vychovávať, vo výkone ktorého práva mu nikto nemôže brániť. Toto právo mu za posledné
obdobie bolo odopreté.
6. Kolízny opatrovník v záverečnom návrhu navrhol zamietnuť návrh matky na zákaz styku ako aj návrh
otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom, keď ani v súčasnosti sa styk nerealizuje. Navrhol otcovi
a maloletému nariadiť výchovné opatrenie na RPPS Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice s

poukazom na vyjadrenie psychologičky referátu, z ktorého vyplýva, že dieťa má k jej osobe vybudovaný
dobrý vzťah.
7. Dokazovaním mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:Počas konania na tunajšom súde pod sp. zn. 10P/24/2023 súd uznesením zo dňa 10.03.2023 č.k.
10P/24/2023-110 neodkladným opatrením maloletého A. dočasne zveril do osobnej starostlivosti matke.
Styk otca s maloletým upravil tak, že je otec oprávnený sa s maloletým stretávať každý párny týždeň

v roku od piatku 16:30 hod. do nedele 18:00 hod. s tým, že rodičia sú navzájom oprávnení a povinní
dieťa si v stanovený čas odovzdať a prevziať v mieste bydliska matky. Vo zvyšnej časti (návrh matky
na zákaz styku a zákaz priblíženia sa otca k maloletému) ako nedôvodný zamietol. Výrokom IV. určil,
že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia tohto konania. rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 30.04.2023. Zároveň bol Referátom poradensko – psychologických služieb Úradu

práce,sociálnychvecíarodinyLevice(ďalejlen„Referát“)požiadanýozaradenierodičovdospolupráce,
keď rodičovský konflikt negatívne vplýval na maloletého.
7.1. Uznesením Okresného súdu Levice zo dňa 23.06.2023 č.k. 10P/24/2023-269 bolo konanie o návrhu
matky na nariadenie (v poradí druhého) neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zakázať dočasne
styk otca s maloletým zastavené z dôvodu res iudicata. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
27.07.2023.

7.2. Následne (matka doručila súdu opätovne v poradí tretí návrh na zákaz styku) uznesením zo dňa
18.10.2023 č.k. 10P/24/2023-367 bol neodkladným opatrením upravený styk otca s maloletým tak, že
je oprávnený sa s maloletým A. stretávať bez prítomnosti matky v priestoroch Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Levice – Referát poradensko – psychologických služieb každý párny týždeň vo štvrtok

od 13:30 hod. do 14:30 hod. za prítomnosti psychologičky. Matke bola uložená povinnosť zabezpečiť
v stanovený čas prítomnosť dieťaťa na referáte. K zmene do časnej úpravy styku na tzv. asistovaný
styk, súd pristúpil z dôvodu, že v domácnosti otca bolo dieťa vystavované psychickým tlakom, ktoré
ovplyvňovali jeho správanie, ktoré začalo prerastať do fyzickej agresie, čo ohrozovalo priaznivý vývoj
maloletého. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.11.2023.

7.3. Otec maloletého sa domáhal zmeny nariadeného opatrenia ohľadne úpravy styku. Navrhol jeho
styk so synom upraviť každý druhý víkend, resp. ak to nebude možné tak v prípade choroby dieťaťa
alebo psychologičky referátu žiadal o náhradný termín styku. Uznesením zo dňa 22.04.2024 č.k.
10P/24/2023-500 súd návrh zamietol.

7.4. Okresný súd Levice uznesením zo dňa 09.05.2023 č.k. 8C/28/2023-105 uložil otcovi maloletého
povinnosť nepribližovať sa k matke dieťaťa, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom,
trestnom,priestupkovomkonaníavýnimkoučasunevyhnutnéhonaodovzdanieapreberaniemaloletého
v súvislosti s realizáciou styku podľa právoplatného rozhodnutia na vzdialenosť menšiu ako 30 metrov.

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2023.

7.5. Zo správy Centra poradenstva a prevencie (čl. 6 v pripojenom spise) vyplýva, že maloletý A. bol
klientom centra od 15.12.2021, kedy matka žiadala o poradenstvo z dôvodu pretrvávajúcich výbuchov
zlosti a zmeny správania maloletého, ktoré sa údajne objavovali po pobyte s otcom. V roku 2021 matka

absolvovala jedno sedenie. O ďalšie požiadal o rok (december 2022) z obdobných dôvodov. Na základe
špeciálno – pedagogickej diagnostiky bolo zistené, že maloletý k obom rodičom prejavuje náklonnosť a
pozitívne emócie. Dieťa spontánne popisovalo svoju obavu pred otcom povedať, že matku ľúbi. Tiež ho
ťažilo, keď sa otec sťažoval, že sa necíti dobre. Odporučila návštevu klinického psychológa.

7.6. Ako vyplýva zo spisu 10P/24/2023 – po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia, v poradí druhého, sa od novembra 2023 styky otca s maloletým začali
realizovať na RPPS. K stretnutiam nedošlo len v prípade choroby dieťaťa, resp. psychológa. Do januára
2024 prebehli stretnutia bez komplikácií. Zo strany oboch rodičov boli dodržiavané dohodnuté postupy.

Maloletý stretnutia prežíval primerane, boli spojené aj s množstvom darčekov od otca. Na stretnutí
08.02.2024 si maloletý vyžadoval prítomnosť matky na chodbe. Oproti predošlým bol jeho príchod na
stretnutie s naznačeným napätím, pôsobil v nepohode. Opakovane sa uisťoval, že matka neodíde, išiel
sa presvedčiť sám na chodbu, žmolil si prsty. Nepohodu vnímal aj otec a stretnutie bolo ukončené
skôr. Rodičia absolvovali individuálne konzultácie zamerané na dopad stretnutí na vývin maloletého. V

období od 21.03. do 02.05.2024 sa stretnutia nerealizovali z dôvodov zmanifestovania sa znakov, ktoré
u maloletého A. upozorňovali na začínajúci sa odmietavý postoj. S rodičmi však konzultácie prebiehali
ohľadne aktuálneho emočného prežívania maloletého. Boli upozornení na možnosť vzniku neurotickej
nadstavby. Bolo odporučené prerušenie stretávaní, nakoľko u dieťaťa vyvolávali negatívne emočnéprežívanie. Obaja vyjadrili súhlas. Následne 03.05.2024 bolo zrealizované stretnutie s maloletým A. bez
prítomnosti matky. Pri modelových situáciách došlo u maloletého k výraznému uvoľneniu a masívnemu
plaču. Dieťa sa rozhovorilo. Uviedlo, že teraz všetko povie. Nechce byť už s otcom sám. Hovoril mu

otec o mame všelijaké nepekné veci a on nevedel, čo je pravda. Stále len o mame, aká je zlá, že za
všetko môže ona. Preto bol k mame zlý a toto ho trápilo. Je mu lepšie, keď to mohol povedať. Záverom
správy psychologička referátu zhrnula, že maloletý A. sa v prevažnej miere síce na otca tešil, ale bol
vo zvýšenej miere motivovaný aj množstvom darčekov, ktoré mu otec prinášal. Postupne u dieťaťa
nastával k stretnutiam odmietavý postoj s menej pozitívnym emočným prežívaním. Následne sa prejavili

známky signalizujúce aktuálne rozkolísanie emočného prežívania stretnutí a odmietavý postoj k ním.
Z psychologického hľadiska nedoporučila pokračovať v stretnutiach maloletého s otcom na referáte,
keďže momentálne nie sú pre harmonický vývoj dieťaťa prínosné.

7.7. Z priebežnej správy psychologičky RPPS Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice zo dňa
26.09.2024 (čl. 23) vyplynulo, že od mája 2024 sa stretávanie otca s maloletým dieťaťom prerušilo. S

rodičmi mal. dieťaťa táto situácia bola prekonzultovaná a obidvaja vyjadrili súhlas s prerušením. Od
15.05.2024 psychológ referátu D. K. čerpala dovolenku do 17.05.2024. Od 20.05.2024 do 02.06.2024
bola na PN. V mesiaci jún 2024 sa matka aj s mal. A. dostavila na dohodnutý termín 05.06.2024 -
individuálny pohovor s matkou aj mal. A., obsahovo zameraný na problematický okruh. Mal. A. sa vyjadril
„takto je to dobré, ešte sa nechcem stretávať tuto u teba s otcom.“ S mal. A. sa snažili zaujať ho tak,

aby postupne v emočnom prežívaní vo vzťahu k otcovi došlo k pozitívnejšiemu naladeniu. Matka bola
edukovanáakopristupovaťktémestretávaniaazaradeniadanéhoobsahudorôznychvhodnýchsituácií,
ako aj hrových a kresebných techník kde v primeranej forme zaraďovať a vkladať vzor otca. Otec mal.
dieťaťa bol telefonicky kontaktovaný a bol oboznámený s vyjadrením mal. A. ohľadne stretávania sa, ku
ktorým sa vyjadril odmietavo. Dňa 17.09.2024 matka bola telefonicky kontaktovaná ohľadne dohodnutia

termínustretnutianaRPPS.Oznámila,ženastupujenaoperáciuaozvesaponávratedomovaukončení
PN. Dňa 26.09.2024 telefonická komunikácia - matka pokračuje. Zároveň sa dohodol predbežný termín
stretnutia s mal. A. na 07.10.2024. Telefonicky kontaktovaný otec a dohodnutý termín individuálneho
stretnutia na 03.10.2024.

7.8. Na Okresnom súde Levice sa vedie pod sp. zn. 2T/46/2024 na základe podanej obžaloby súdu
doručenej dňa 24.09.2024 trestné konanie proti otcovi maloletého ako

obžalovanému pre trestný čin nebezpečného prenasledovania (matky – pozn. súdu) podľa § 360 ods.

1 písm. a), b), c), ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného
zákona v spojení s § 127 ods. 5 Trestného zákona a § 138 písm. b) Trestného zákona v predmetnej veci
zatiaľ nebolo rozhodnuté ani súdom prvej inštancie.

7.9. Maloletý A. je v súčasnosti žiakom 3. ročníka základnej školy. V škole dosahuje výborné výchovno-

vzdelávacie výsledky. Je zdravý.

7.10. Zo správy psychologičky RPPS Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice zo dňa 12.05.2025
vyplýva, že dňa 03.10.2024 prebehlo sedenie s otcom - obsahovo zamerané na odmietanie mal. syna
na stretávania s ním aj so psychológom referátu. Dňa 03.10.2024 matka a mal. dieťa A. – individuálne s

každým. Matka usmernená a edukovaná o príprave mal. dieťaťa na prípadnú ochotu mal. A. na stretnutie
sa s otcom. Mal. A. motivovaný ku stretnutiam, ktoré však naďalej odmieta „...nechcem sem chodiť a ani
sa teraz nechcem stretnúť s otcom,...stále to musím hovoriť a to už nechcem...“ Dňa 09.10.2024 otec bol
telefonicky psychológom RPPS oboznámený s odmietavým postojom mal. A. k stretnutiam na referáte.
Informovaný bol, že naďalej sa budeme snažiť napomôcť k úprave narušených väzieb a že matka ako

aj mal. A. zostávajú naďalej v starostlivosti psychológa referátu. Dňa 16.10.2024 matka individuálne
sedenie zamerané na usmernenie ako postupovať vo výchovnom procese so zaradením role otca a
možnosti stretnutia s mal. dieťaťom 17.10.2024. Dňa 17.10.2024 telefonická komunikácia s matkou –
mal. A. odmieta prísť na RPPS. Dohodnutý náhradný termín na 13.11.2024, matka bola poučená o
jej potrebe jej pozitívneho vplyvu na prípravu mal. dieťaťa na možné stretnutie so psychológom. Dňa

13.11.2024matkainformovalapsychológareferátu,žesavpriebehumesiacasnažilaabymal.synprišiel
na referát a aj sa s ním snažila rozprávať o jeho otcovi, ale mal. A. jej vždy odpovedal citácia od matky
“...že nechcem to počúvať...nejdem tam ...“. Matka tiež podala informáciu, že na zošity si začal písať
priezvisko A. E., a že si písal aj s kamarátom v rámci školy čo majú a tiež mu napísal že sa volá E. /matkadoniesla fotokópie/. Keď sa mu to snažila vysvetliť, tak jej povedal, že sa chce tak volať. Dňa 05.12.2024
matka podala informáciu, že mal. A. sa nechce rozprávať o stretávaniach na RPPS. Matke bol daný
termín na 16.12.2024 kedy bude stretnutie aj s mal. A.. Bola edukovaná, s popisom ako túto situáciu

zvládnuť, aby mal. dieťa prijalo túto informáciu, že stretnutie je potrebné a je v prospech neho, aby on bol
v pohode a nemal pocity viny, že jeho odmietanie stretávania je „zlé.“ Dňa 16.12.2024 sedenie s mal. A.
bez prítomnosti matky. Mal. A. zo začiatku nesvoj, menej spontánny, uisťuje sa , že matka je na chodbe.
Za pomoci modelových situácii dochádza u neho k uvoľneniu napätia a je otvorenejší a prístupnejší
ku komunikácii. Pri téme stretnutí opäť nesvoj, citujem „ nechcem sem chodiť,...a teraz sa tu nechcem

stretávať s otcom...“. Mal. dieťaťu boli ponúknuté aj iné možnosti stretávania sa s otcom mimo referátu
a mimo domu, ktoré však tiež odmieta a hneď sa pýta „ ...a bude tam aj mamina?...“. Mal. dieťa bolo v
závere sedenia uistené, že všetko čo robí psychológ je pre neho, že budeme robiť všetko preto, aby on
sám sa rozhodol kedy sa chce stretnúť s otcom, ktorý ho má rád a chce byť s ním. Mal. A., odchádzal zo
sedenia bez prejavov, ktoré by naznačovali, že by postupne túto možnosť neprijal. Mal. dieťa potrebuje
dostatočný časový priestor nakoľko bolo vtiahnuté do konfliktu rodičov a do ich nefunkčnej komunikácie.

Náplňou a poslaním práce psychológa je poskytovanie služieb, ktoré sú pre klientov prínosom a pomôžu
jednotlivým členom v stretových situácii ich zvládať v prospech mal. dieťaťa, v jeho najvyššom záujme,
v prospech jeho harmonického vývoja, a aj z dôvodu získavania skúseností pre utváranie pozitívnych
vzťahových reťazcov, ktoré tvoria základ do dospelosti. Mal dieťa, ktoré je vtiahnuté do „rodičovskej
vojny“ je vystavované situáciám, ktoré sú pre neho veľkou emočnou záťažou. Aktuálne neprebiehajú

sedenia otec – mal. syn na RPPS, nakoľko by

nespĺňali požadovaný cieľ. V rámci procesu je poradensky vedená matka, ktorá je usmerňovaná a
edukovaná ako pôsobiť na mal. syna v rámci výchovného pôsobenia v prospech otca. V januári

telefonická komunikácia s matkou – po decembrovom stretnutí sa upokojil na základe informácie, že
svojim odmietaním nikomu neubližuje a že sa budeme postupne snažiť, aby sa upravili vzťahy. Dňa
06.02.2025 sedenie s matkou - poradenstvo ako využívať rôzne reálne a modelové situácie, a ich
obsah prispôsobovať problematickému okruhu. Dňa 24.03.2025 a 04.04.2025 telefonická komunikácia
s matkou, dohodnutý termín na 09.05.2025 aj s mal. A., ak bude naklonený stretnutiu na RPPS. Dňa

09.05.2025 – sedenie s mal. A. – individuálnou formou, bez prítomnosti matky. Mal. A. odpovedá
prevažnej miere na kladené otázky „nechcem sem už chodiť, už som všetko povedal, ... nechcem sa tu
stretávať,...takto sa mi to páči ako je to teraz....už sa nechcem o tom rozprávať...robí mi to zle /plač/...“.
Nakoľko u mal. A. sa objavili prejavy emočnej nepohody - žmolenie prstov, plačlivosť, obavy, ako aj
zotrvávanie na odmietaní stretávaní, čo je v neprospech pokračovania v sedení, podporným prístupom

zo strany psychológa bolo sedenie ukončené. Zároveň matka bola poučená a usmernená o postupe v
ďalšej spolupráci so zameraním sa na nastavovanie mal. A. na prijatie otca do výchovného procesu.
Aktuálne neprebiehajú na RPPS stretnutia otca a mal. syna A.. Do popredia vystupuje hlavne dlhý
časový úsek, počas ktorého boli a sú riešené pretrvávajúce konfliktné vzťahy a nefunkčná komunikácia
medzi rodičmi, čo výrazne ovplyvnilo a aj naďalej ovplyvňuje aktuálne citové prežívanie a odmietavé

nastavenie mal. A.. Pokusy o zintenzívnenie stretávania sa psychológa s mal. A. na RPPS na báze
jeho prijateľnej spolupráce so zameraním na postupné plánovanie aj stretnutí s otcom, vždy v súlade
s emočným nastavením mal. A..

8.SúdvkonanízisťovalnázormaloletéhoA.jehovypočutímnapojednávaní.Maloletýpopoučenísúdom

uviedol, že si nepraje, aby s jeho vyjadreným názorom bol oboznámený otec. S poukazom na okolnosti
prejednávanej veci, prianie maloletého, pretrvávajúci konflikt medzi rodičmi dieťaťa, súd prihliadnuc na
čl. 5 písm. g) Zákona o rodine, otca s doslovným vyjadrením maloletého neoboznámil.
9. V rámci prebiehajúceho konania sa kolízny opatrovník (čl. 84) vyjadril k príp. možnosti spolupráce
rodiny s odborným tímom Centra pre deti a rodiny Levice.

10. Na dotaz súdu sa psychologička RPPS Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice D. K., ktorá
dlhodobo s rodinou spolupracuje vyjadrila, že naďalej na mesačnej báze prebiehajú individuálne sedenia
s matkou maloletého (osobné, príp. telefonické) zamerané na problémový okruh týkajúci sa stretávania
maloletého A. s otcom. Od podania ostatnej správa boli s maloletým zrealizované dve stretnutia
(naposledy 12.09.2025). Maloletý sa nachádza vo fáze odmietania akýchkoľvek stretnutí s otcom, ktoré

nenapĺňajú jeho citové a sociálne potreby, ale opačne – sú pre neho záťažou. K otázke zaradenia iného
prípadného subjektu do spolupráce s rodinou sa vyjadrila, že by to u maloletého bolo problematickejšie
z dôvodu, že k jej osobe má vytvorený pozitívny vzťahový vzorec, založený na dôvere, čo je základom
pre pokračujúcu spoluprácu. Nedokáže sa presne vyjadriť k časovému rámcu ďalšej spolupráce, keďmaloletý je vo fáze odporu. Opiera sa však o ochotu spolupráce s matkou, ktorá je ochotná sa naďalej
zúčastňovať sedení a usmernenia, ktoré sú jej odporúčané aj ich zaraďovať do výchovného pôsobenia
na maloletého. Ďalej uviedla, že dňa 12.09.2025 bol maloletý A. oproti predchádzajúcim stretnutiam, pri

ktorých mal výrazne odmietaný prejav, oveľa prístupnejší a komunikatívnejší.
11. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
12. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
13. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
14. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.
15.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.
16. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

17. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je maloleté dieťa
rozsudkom zverené do osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z Ústavy SR, keď v zmysle článku
41 ods. 4 Ústavy SR „Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú
výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti
vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.“

18. Právo styku rodiča s maloletým dieťaťom vyplýva aj z viacerých ustanovení Dohovoru o právach
dieťaťa. Dieťa má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť (čl. 7). Dieťa má právo na
zachovaní jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov (čl. 8).
Podľa čl. 9 bod 3., podľa ktorého štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, uznávajú právo dieťaťa,
oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi,

iba že by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
19. Pri úprave styku maloletého dieťaťa s rodičom má súd rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obom rodičom a prihliada na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu výchovného
prostredia rešpektujúc právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov.

20. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa v blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Je
chránené Článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého tiež
vyplýva pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu
rodinnoprávnych väzieb.
21. V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek

postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, najlepší záujem dieťaťa. Z konštatácie
Výboru pre práva dieťaťa vo všeobecnom komentári č. 14 (2013) z 29.05.2013 vyplýva právo dieťaťa
na prvoradé zohľadnenie jeho najlepšieho záujmu. Obsah komplexného pojmu najlepší záujem dieťaťa
treba stanovovať podľa konkrétnych prípadov. Z toho vyplýva, že najlepší záujem dieťaťa ako pružný a

adaptabilný pojem treba prispôsobiť a definovať podľa konkrétnej situácie dotknutého dieťaťa, zohľadniť
jeho osobný kontext, situáciu a potreby. Najlepší záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
prijímaní všetkých potrebných opatrení. Posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa je jedinečnou činnosťou,
ktorú treba uskutočniť v každom jednom prípade vo svetle konkrétnych okolností každého dieťaťa
súvisiacich s jeho individuálnymi charakteristikami ako napr. vek, pohlavie, stupeň zrelosti, prítomnosť

alebo absencia rodičov, kvalita vzťahov dieťaťa s rodičmi a pod. Do posúdenia najlepšieho záujmu
dieťaťa sa zahŕňa aj jeho názor, identita, starostlivosť, ochrana, bezpečie, právo na zdravie, vzdelanie.
22. V kontexte vyššie uvedeného prihliadnuc na najlepší záujem maloletého A., súd zamietol návrh
matky na zákaz styku otca s dieťaťom, ako aj návrh otca na úpravu styku s maloletým. V tejto súvislostisúd udáva, že obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s dieťaťom predstavuje výnimočné riešenie a
vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na
strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu zakázať

prirodzený kontakt s rodičom. Pri rozhodovaní o návrhu niektorého rodiča na zákaz styku musí súd
spoľahlivo odhaliť pravý dôvod, pre ktorý bol takýto návrh podaný, t. j. zistiť, či realizácia styku rodiča
s dieťaťom skutočne ohrozuje zdravie príp. záujem dieťaťa. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu
styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto
nevyhnutnosť vyplýva. Matka svoj návrh na zákaz styku odôvodnila obavou, že otec bude mať snahu

dieťakontaktovať,pričomvjehosprávaníjeprítomnápatológia,ktorúneriešiasynmáknemuodmietavý
postoj, integrácia s otcom mu spôsobuje psychickú nepohodu. Je evidentné, ktoré skutočnosti vyplývajú
aj zo spisu sp. zn. 10P/24/2023, že rodičia dieťaťa spolužitie prerušili v čase, keď maloletý mal štyri
roky. I napriek tomu, že od prerušenia spolužitia rodičov osobnú starostlivosť o dieťa vykonávala matka,
otec sa so synom stretával na základe dohody rodičov, neskôr po začatí konania o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností v rozsahu nariadeného neodkladného opatrenia (v poradí prvého), každý

druhý víkend a od novembra 2023 sa začal na základe v poradí druhého neodkladného opatrenia
realizovať „asistovaný styk“ na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Levice v prítomnosti psychologičky a to až do 21. marca 2024. Následne z dôvodu
zmanifestovania sa znakov, ktoré signalizovali začínajúci odmietavý postoj dieťaťa k otcovi stretnutia
dieťaťa s otcom neprebiehali na odporučenie psychologičky, s čím obaja rodičia vyjadrili súhlas, avšak

individuálne konzultácie s rodičmi sa naďalej uskutočňovali. Následne 03.05.2024 u dieťaťa nastal
„zlom a výrazné uvoľnenie.“ Dieťa sa u psychologičky „otvorilo“ a samé uviedlo, že otec ho ešte počas
realizácie styku v jeho domácnosti ovplyvňoval proti matke, negatívne sa na jej osobu vyjadroval, dával
jej za vinu rozpad rodiny, čím svojho syna neprimerane značne zaťažoval. Napriek naďalej prebiehajúcej
spolupráci dieťaťa a matky s psychologičkou

referátu nedošlo k zmene odmietavého postoja k stretávaniu sa maloletého s otcom. Dokonca sa dieťa v
mesiacoch október a november 2024 odmietalo dostaviť k psychologičke. Súd poukazuje na to, že otec k
dieťaťu prechováva pozitívne city a taktiež maloletý mal vybudovanú citovú väzbu aj k otcovi, pričom čas
strávený s otcom (pokiaľ sa styk realizoval) maloletý hodnotil pozitívne. Otec mu vedel vytvoriť program,

zaujaťho(vyplývazoznaleckéhoposudkuzodvetviaklinickápsychológiadetíadospelýchaporadenská
psychológiavypracovanéhovkonanísp.zn.10P/24/2023).Súdnevzhliadoldôvodnavysloveniezákazu
styku otca s dieťaťom, keď nebol na vyslovenie zákazu zistený relevantný dôvod. Napriek tomu, že
nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol upravený tzv. „asistovaný styk“ otca s maloletým, nebolo
súdom zrušené, otec akceptoval doporučenie psychologičky referátu, nedomáhal sa „nasilu“ kontaktu s

maloletým, čím prejavil, že mu na psychickej pohode syna skutočne záleží a maloletého k stretávaniu
nechce „tlačiť.“ Je nesporné, že rodičia maloletého majú narušené vzťahy, evidentne v súvislosti s
prebiehajúcim trestným konaním vedeným na tunajšom súde pod sp. zn. 2T/46/2024, v ktorom je
otec dieťaťa obžalovaný zo spáchania trestného činu, ktorého sa mal dopustiť k osobe matky, ktoré
konanie nie je právoplatne ukončené. Predmetné trestné konanie sa však týka výlučne osoby matky

a nie maloletého A.. Otec maloletého jednoznačne vplýval negatívne na maloleté dieťa, keď sa matku
maloletého snažil v očiach dieťaťa vykresliť negatívne, ktorú skutočnosť samé dieťa potvrdilo a s
ktorým vyjadrením korešpondujú aj závery znaleckého posudku v konaní sp. zn. 10P/24/2023 ako i
vyjadrenia psychologičky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice. Je však evidentné aj z vyjadrenia
samotného dieťaťa v tomto konaní, že v prípade, že by obaja rodičia nadradili záujem svojho maloletého

dieťaťa pred svojim osobným záujmom. Aj napriek prebiehajúcemu trestnému konaniu a ako rodičia by
spolu kooperovali, maloleté dieťa by styk s otcom neodmietalo i keď spočiatku zrejme nie v rozsahu, v
akom žiada styk s dieťaťom upraviť otec. Súd poukazuje na to, že síce otec slovne vyjadruje, že uznáva
rolu matky v živote maloletého, avšak jeho reálne kroky (opakované podania Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Levice) spochybňujúce starostlivosť o dieťa svedčia o opaku. V tejto súvislosti súd dáva

do pozornosti rodičov, že práve rodičia svojim správaním a postojom, rešpektovaním práv druhého
rodiča, ktorého by mali aspoň v základnej rovine mať v úcte a svojim správaním a postojom k druhému
rodičovi, by pre svojho syna mali byť príkladom, keď dieťa v tomto veku si prioritne berie príklad zo
správania sa svojich rodičov. V opačnom prípade obaja rodičia maloletého vystavujú riziku, že v rámci
jeho ďalšieho vývoja, nemajúc pozitívny a zdravý vzťah k obom rodičom, bude vysoko pravdepodobné,

že ani maloletý si v budúcnosti nevytvorí prirodzené kooperujúce vzťahy so svojimi partnermi, resp.
svojimi maloletými deťmi. Je zrejmé, že rodičia dieťaťa v súvislosti s prebiehajúcim trestným konaním
majú výrazne narušené vzťahy, keď matka sa cíti byť obeťou trestnej činnosti otca a otec má pocit,
že bol nedôvodne obžalovaný. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že rodičia musia obmedziť ichvzájomné nevraživé a negatívne vzťahy ako bývalých partnerov od ich rodičovských kompetencií k ich
spoločnému dieťaťu. S poukazom na vyššie uvedené súd aj návrh otca na úpravu styku s maloletým
A. zamietol ako predčasne podaný. Súd absolútne nespochybňuje právo otca na pravidelný kontakt

s maloletým, avšak má za to, že v súčasnosti, keď napriek intervencii psychologičky Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Levice maloletý má k stretávaniu s otcom negatívny postoj, by rozhodnutie súdu
o úprave styku otca s maloletým A. v akomkoľvek rozsahu bolo zrejme kontraproduktívnym. Je nanajvýš
žiaduce, aby za spolupráce rodičov a maloletého s psychologičkou referátu Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Levice, došlo k zmene postoja maloletého k otcovi. V tomto smere súd nariadil výrokom I.,

II. rozsudku výchovné opatrenie rodičom a maloletému majúc za to, že po intenzívnej spolupráci rodiny
s psychologičkou referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Levice dôjde k náprave narušených vzťahov maloletého k otcovi. Je neprípustné, aby

ktorýkoľvek z rodičov svoje negatívne pocity a nevraživosť k druhému rodičovi prenášal na maloletého
a tým dieťa vystavoval psychickej nepohode a emočnému vypätiu, čo je v rozpore s najlepším záujmom

dieťaťa. Nepochybne sa otec dopustil správania, ktoré maloletého neprimerane zaťažovalo v snahe
získať dieťa na svoju stranu, čo malo za následok zmenu správania sa dieťaťa (fyzická agresivita voči
matke, slovné ponižovanie matky), avšak podľa názoru súdu absolvovaním nariadeného výchovného
opatrenia za aktívnej spolupráce oboch rodičov a maloletého môže dôjsť k obnoveniu dôvery dieťaťa
k otcovi a obnoveniu pretrhnutých väzieb. Na podnet matky bolo vedené na OR PZ Levice – odbor

kriminálnej polície aj trestné konanie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, ktorého sa mal dopustiť
otec voči maloletému A.. Predmetná trestná vec bola uznesením ČVS: ORP-651/1-VYS-LV-2023 zo dňa
25.11.2024 zastavená z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci
(čl. 790 v spise sp. zn. 10P/24/2023). Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že aj matka i napriek tomu,
že sa cíti byť obeťou trestného činu, musí v najlepšom záujme maloletého viesť k obnoveniu vzťahu

s otcom a rešpektovať právo otca ako rovnocenného rodiča podieľať sa na výchove a starostlivosti o
spoločné dieťa. Jednoznačne musia rodičia záujem maloletého nadradiť nad záujem vlastný. Jedine
rodičia svojim správaním a postojom prijímajúc spoločnú zodpovednosť konať v najlepšom záujme
mal. A. dokážu maloletému, ktorého bez pochýb obaja milujú, zabezpečiť podmienky pre pokojné
detstvo bez stresov, na ktoré má maloletý právo. Súd je síce povinný v medziach zákonných ustanovení

vykonať všetky opatrenia pre nápravu vzťahu dieťaťa k otcovi, avšak súd ani žiadna iná inštitúcia
nie sú všemocní a bez zmeny postojov a aktívnej spolupráce rodičov k náprave narušených vzťahov
nemôže dôjsť. V rámci nariadeného výchovného opatrenia i otec maloletého má povinnosť podrobiť sa
psychologickému poradenstvu, ktoré pri rešpektovaní odporučenia psychologičky mu môže napomôcť
k obnoveniu kontaktu so synom, k opätovnému získaniu si jeho dôvery a pocitu bezpečia maloletého.

23. V súlade s § 37 ods. 7, 8 Zákona o rodine bude sledovať súd v pravidelných intervaloch vykonávanie
nariadeného výchovného opatrenia. V prípade, že v priebehu doby nariadeného výchovného opatrenia
súd zistí pozitívnu zmenu dieťaťa vo vzťahu k otcovi, môže aj bez návrhu začať konanie o prípadnú
úpravu styku.
24. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len

„CMP“) tak, že žiadnemu účastníkovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), odvolanie možno odôvodniť aj

tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.
Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.