Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/46/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623200014
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5623200014.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom D. XXX, 2/ A. D. C., nar. X.X.XXXX, bytom D. XX, obaja zastúpení JUDr. Milan
Ficek, advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47 232 757, proti žalovaným: 1/ A. E. F., nar.
XX.X.XXXX, bytom D. XXX, a 2/ B. F., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX, obaja zastúpení JUDr. Miroslav
Lehotský, advokát, Milana Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, o odstránenie časti stavby, na odvolanie
žalovaných1/,2/protirozsudkuOkresnéhosúduLiptovskýMikulášč.k.6C/1/2023-420zodňa7.januára
2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku o nároku na náhradu trov konania a vo výroku stanoveniu
lehoty na splnenie povinnosti žalovaným 1/, 2/ špecifikovanej vo výroku I. rozsudku prvoinštančného
súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcom 1/, 2/ vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne p r i z n á v a
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalovaným 1/, 2/ uložil spoločne a nerozdielne

na vlastné náklady v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku odstrániť časť strechy na stavbe
ich rodinného domu s. č. XXX, postavenej na pozemku registra „C“ parc. č. 1029, o výmere 143
m2, zastavaná plocha a nádvorie, a zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. D., obec D., okres
Liptovský Mikuláš, ktorá časť strechy presahuje na pozemok registra „C“ parc. č. 1023/4, o výmere
6 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. D., obec D., okres
Liptovský Mikuláš, ktorý je spoluvlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade, a to v takom rozsahu, ktorý je
vyznačený v znaleckom grafickom nákrese 3 (v príloha P17) znaleckého posudku č. 1/2024 (komplet),

vyhotoveného G. D. H., znalcom z odboru geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností 31.1.2024
červenou čiarou a vymedzený lomovými bodmi 21, 22, 23, 21, s tým, že uvedený znalecký posudok
je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. Žalobcom 1/, 2/ priznal voči žalovaným 1/, 2/ nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že za nesporné (pre účinné
nepopretie protistranou podľa§ 151 CSP a na základe výslovnej zhodnosti skutkových tvrdení strán
sporu podľa § 186 ods. 2 CSP) mal nasledovné skutkové tvrdenia. Stavba rodinného domu súp. č. XXX,
postaveného na pozemku registra „C“ parc. č. 1029, o výmere 143 m2, zastavaná plocha a nádvorie,

k. ú. D., obec D., I. J. A. je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1/ a 2/. Pozemok registra
„C“ parc. č. 1023/4, o výmere 6 m2, zastavaná plocha a nádvorie, k. ú. D., obec D., okres Liptovský
Mikuláš, ako aj stavba rodinného domu s. č. XXX, postaveného na pozemku registra „C“ parc. č. 1023/1,
o výmere 80 m2, zastavaná plocha a nádvorie sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/ (každýs podielom 1.) Medzi susediacimi stenami rodinných domov s. č. XXX a XXX je ulička o šírke zhruba
40 až 50 cm. V roku 2012 došlo k namietanému predĺženiu strechy rodinného domu žalovaných s. r.
XXX nad pozemok žalobcov, bez toho, aby na to mali žalovaní nejaké občiansko-právne oprávnenie.

Kvôli tomuto presahu strechy rodinného domu žalovaných nad pozemok žalobcov je (aj vzhľadom na
vzdialenosť stien susediacich rodinných domov s. č. XXX a XXX) prakticky znemožnená údržba a
starostlivosť o rodinný dom žalobcov s. č. XXX, vrátane zatepľovania. Zo znaleckého posudku č. 1/2024
vyhotoveného G. D. H., znalcom z odboru geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností 31. 1. 2024
(na č. l. 276 a nasl. tohto spisu) vyplynulo, že priebeh vlastníckej hranice pozemku registra „C“ parc. č.

1023/4, k. ú. D., obec D., I. J. A. je určený geometrickým plánom č. 367352299 - 158/2010. Zápisom
tohto geometrického plánu do katastra nehnuteľností sa priebeh hranice pozemku parc. č. 1023/4 stal
záväzným. Priebeh vlastníckej hranice medzi pozemkami registra „C“ parc. č. 1023/4 a 1029, k. ú. D.
nie je v teréne vyznačený. V znaleckom grafickom nákrese 1 je priebeh hranice vymedzený lomovými
bodmi 1, 4, 6. Priebeh vlastníckej hranice medzi pozemkami registra „C“ parc. č. 1023/4 a 1029, k.
ú. D. je určený geometrickým plánom č. 367352299 - 158/2010. Aktuálna vektorová katastrálna mapa

pritom nie je podľa znalca adekvátnym podkladom na určenie priebehu vlastníckych hraníc. Poloha
stavby s. č. XXX, postavenej na pozemku registra „C“ parc. č. 1023/1, k. ú. D. nie je v aktuálnej
katastrálnej mape správne zobrazená. Správne zobrazenie polohy tejto stavby je vykreslené v grafickom
znaleckom nákrese 1. Stavba s. č. XXX, postavená na pozemku p. č. 1029, k. ú. D. nebola predmetom
zamerania v geometrickom pláne. Jej aktuálna poloha je v grafickom znaleckom nákrese 1 (príloha

P14) vykreslená červenou čiarou a vymedzená lomovými bodmi č. 11, 14,13, 12, 11. Takto vyznačená
poloha je aj v súlade s s geodetickým zameraním z roku 1935. Zobrazenie stavby s. č. XXX je v
aktuálnej vektorovej katastrálnej mape nesprávne. Poloha stavby sa v katastrálnej mape zobrazuje
čiarouprienikuobvodustavbyazemskéhopovrchu.Presahystriechzameranýchbudovsavmape,ktorá
nie je vyhotovená fotografickou metódou, nezobrazujú. Presah strechy stavby s. č. XXX, postavenej

na pozemku registra „C“ parc. č. 1029, k. ú. D., na pozemok registra „C“ p. č. 1023/4 je v znaleckom
grafickom nákrese 3 (príloha P17) vyznačený červenou čiarou a je vymedzený lomovými bodmi č. 21,
22, 23, 21. V podrobnostiach súd poukázal na právnu úpravu, ktorú na vec aplikoval a z predmetu
konania (vyriešenie neoprávnene presahujúcej časti strechy domu s. č. XXX nad pozemok p. č. 1023/4)
vo veci aplikoval ustanovenie § 135c OZ. Z geodetického znaleckého posudku na č. l. 276 a nasl.

spisu - tzv. komplet verzie (vrátane jeho príloh P14 a P17) vyplynul popis a grafické znázornenie
parciel č. 1023/4 a 1029, poloha stavieb s. č. XXX a XXX, ako aj popis a grafické znázornenie
presahu strechy domu (žalovaných) s. č. XXX nad pozemok (žalobcov) p. č. 1023/4. Rodinný dom s.
č. XXX je stavbou v zmysle § 135c OZ, pretože je stavbou v zmysle § 119 ods. 2 OZ, teda stavbou
spojenousozemoupevnýmzákladom.Vzmysleustálenejjudikatúryvlastníkovipozemkupatríaj(reálne

využiteľná) časť priestoru nad jeho pozemkom. Nad pozemok (žalobcov) presahujúca časť strechy je
časťou stavby rodinného domu (žalovaných) s. č. XXX, pričom v tejto časti stavby ide o neoprávnenú
stavbu podľa § 135c OZ, keďže ku vzniku presahu došlo bez toho, aby boli na to žalovaní oprávnený
(bez súhlasu vlastníkov pozemku - žalobcov). Už len uvedené definičné znaky postačujú na naplnenia
charakteristiky neoprávnenej stavby, a teda (pre účely definície neoprávnenej stavby) nie je relevantné,

či sa na pozemku, do ktorého sféry sa zasiahlo v blízkosti nachádza iný rodinný dom alebo tam len
rastie tráva (to však môže mať význam z hľadiska rozhodnutia o spôsobe vysporiadania neoprávnenej
stavby.). Podľa súdu je potrebné rozlišovať pojmy neoprávnená stavba v zmysle § 135c OZ (ako stavba
zriadená na cudzom pozemku bez toho, aby na to mal vlastník stavby občiansko-právne oprávnenie)
a nepovolená stavba, teda stavba, ktorá bola postavená bez príslušného stavebného povolenia (v

rozpore so stavebno-právnymi predpismi.) Poznamenal, že pokiaľ aj žalovaní vo svojich vyjadreniach
uvádzali, že predchádzajúci vlastník dotknutého pozemku p. č. XXXX/X (pán K.) súhlasil s nejakým
eventuálnym predĺžením strechy, ide o (z pohľadu neoprávnenosti tejto časti stavby) irelevantnú otázku,
pretože (okrem toho, že predmetom tohto sporu je to najproblematickejšie predĺženie z roku 2012)
právni nástupcovi tohto bývalého vlastníka (žalobcovia) tento jeho eventuálny súhlas odvolali, a teda

došlo k odpadnutiu občiansko-právneho titulu pre presah časti strechy na cudzí pozemok, čím sa stal
neoprávnený (viď v tomto smere obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 4304/2011.
Konanie podľa § 135c OZ (upravujúce spôsoby vysporiadania vzťahu v prípade neoprávnenej stavby
na cudzom pozemku) je konaním, kde zo znenia tohto zákonného ustanovenia vyplýva určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi účastníkmi (§ 153 ods. 2 CSP), v rámci ktorého súd nie je viazaný návrhmi

strán sporu, pokiaľ ide o spôsob vysporiadania (§ 216 CSP), ale súd sám by mal posudzovať možnosti
(podmienky, vrátane poradia vyplývajúceho z § 135c OZ) spôsobov vysporiadania neoprávnenej (časti)
stavbypodľa§135cOZ,tedabymalposudzovať,čijeúčelnéodstrániťvtomtoprípadepresahujúcučasť
strechy na náklady jej vlastníka alebo prichádza do úvahy prikázanie tejto neoprávnenej (časti) stavby dovlastníctva vlastníkovi pozemku (za podmienky jeho súhlasu), a nakoniec, či možno usporiadať pomery
medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby iným spôsobom, napr. zriadením vecného bremena
nevyhnutného pre výkon vlastníckeho práva k neoprávnenej časti stavby za náhradu podľa § 135c ods.

3 OZ (viď aj komentár k Občiansky zákonník I, § 1 - 450, C.H.BECK, 2. vydanie, 2019, str. 1044, autori :
Števček a kol.) Súd si preto najprv vyriešil otázku, či je účelné odstránenie prečnievajúcej časti strechy,
a teda či prichádza do úvahy v poradí prvý zákonný spôsob vysporiadania tejto neoprávnenej (časti)
stavby spočívajúci v jej odstránení (podľa § 135c ods. 1 OZ.). Uviedol, že účelnosť odstránenia stavby
je potrebné posudzovať nielen z pohľadu účelnosti odstránenia stavby a jej možného využitia (teda z

hľadiska dopadov na vlastníka stavby - pozn. tunajšieho súdu), ale predovšetkým z pohľadu záujmov
vlastníka pozemku, najmä so zreteľom na účelnosť využitia pozemku jeho vlastníkom (viď aj komentár -
Občiansky zákonník pre prax I., EUROUNION, 2015, str. 1116 - 1117, autori : Krajčo a kol.) V predmetnej
veci nebolo sporné skutkové tvrdenie žalobcov, že kvôli presahu strechy žalovaných nad pozemok
žalobcov je (aj vzhľadom na vzdialenosť stien susediacich rodinných domov s. č. XXX a XXX) prakticky
znemožnená údržba a starostlivosť o rodinný dom žalobcov s. č. XXX, vrátane zatepľovania. To žalovaní

v závere pojednávania dokonca potvrdili. Pokiaľ ide o majetkový dopad odstránenia presahujúcej časti
strechy na žalovaných ako vlastníkov stavby, a vôbec aj technickú možnosť odstránenia tejto časti
strechy, tak žalovaní v tomto smere neprodukovali jednoznačné a dostatočne konkrétne skutkové
tvrdenia, hoci tu ich zaťažovalo bremeno tvrdenia podľa § 150 ods. 1 CSP (a aj dôkazné bremeno). Súd
preto dospel k záveru o účelnosti odstránenia tejto neoprávnenej časti (strechy) stavby, a to na náklady

žalovaných podľa § 135c ods. 1 OZ, a vyhovel žalobe (v úprave pripustenej súdom v uznesení z 25.
5. 2023) v celom rozsahu. Pokiaľ žalovaní s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4
Cdo 93/2019 z 24. 6. 2020 (ako aj obdobné rozhodnutia súdov nižšieho stupňa) namietali, že v tejto veci
ide o presah, ktorý je plošnou výmerou len zanedbateľný, a že by tak mala byť žaloba zamietnutá alebo
zriadené právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa § 135c ods. 3 OZ, súd uviedol, že v prípade

uvedených rozhodnutí išlo o skutkovo podstatne odlišné situácie. Rozsah presahu časti strechy nad
pozemok žalobcov pre vzdialenosť cca. 40 - 50 cm medzi rodinnými domami strán sporu v skutočnosti
vôbec nebol zanedbateľný. Porovnajúc žalobný petit (po úprave pripustenej súdom v uznesení z 25. 5.
2023) a výrokom tohto rozsudku, súd dospel k záveru o plnej úspešnosti žalobcov v tomto konaní, a
preto im podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal voči žalovaným nárok na náhradu

trov konania v plnom rozsahu.
2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručili odvolanie žalovaní 1/, 2/. V podanom
odvolaní poukázali na odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Zastali
názor, že v prípade žalovaných išlo o porušenie ich práva na zachovanie rovnosti strán v konaní, na
relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae

(odmietnutie spravodlivosti), ale aj na predvídateľnosť rozhodnutia - ktoré žalovaní vidia v tom, že
súd prvej inštancie pristupoval k tvrdeniam žalovaných až arbitrárnym prístupom a to na rozdiel od
tvrdení žalobcov ktoré súd prvej inštancie celkom akceptoval - a to aj napriek tomu že žalobcovia na
ich preukázanie nepripojili (neoznačili) žiadne dôkazy, hoci takúto povinnosť mali v zmysle ust. § 132
CSP. Uviedli, že súd prvej inštancie poskytol žalobcom ochranu vlastníckeho práva v zmysle ust. § 135c

Zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Mal však vychádzať aj z toho
aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov aj žalovaných. Nepopierajú,
že časť strechy pokrytej plechom na stavbe ich rodinného domu s.č. XXX, postavenej na pozemku C-
KN parc. č. 1029, k. ú. D., podľa znaleckého posudku - v tvare trojuholníka (o šírke 0,13 m x dĺžka 7,85
m) presahuje plochou o výmere 0,51025 m2 na pozemok vo vlastníctve (spoluvlastníctve) žalobcov.

Avšak žalobcovia majú pri údržbe ich rodinného domu s.č. XXX sťažené podmienky, také isté sťažené
podmienky majú pri údržbe svojho rodinného domu s.č. XXX aj žalovaní, čo spôsobuje presah časti
strechy na rodinnom dome žalobcov nad rodinný dom a pozemok žalovaných. Súd prvej inštancie
mal preto vo veci prihliadať aj na ujmu ktorú spôsobujú žalovaným žalobcovia, nielen na ujmu ktorú
spôsobujú žalobcom žalovaní. Presah strechy žalovaných v rozsahu 13 cm šírky na prednej časti ich

rodinnéhodomunijakýmzávažnýmspôsobomžalobcovneobmedzujeprivykonaníúdržbyichrodinného
domu s.č. XXX, a nespôsobuje im diskomfort v užívaní ich nehnuteľnosti, naopak odstránenie časti
strechy žalovaných je neúčelné, nakoľko hospodárska strata, ktorá tým žalovaným vznikne je neúmerná
v porovnaní s tým, čo by sa takýmto odstránením dosiahlo. Nakoniec odstránenie časti strechy je
technicky náročné. Žalovaní síce zasiahli do vlastníckeho práva žalobcov, keď pri rekonštrukcii strechy

vytvorili konštrukciu, ktorá vo vzdušnom priestore nad pozemkom žalobcov previsom plechu zasiahla
do vlastníckeho práva žalobcov, táto skutočnosť však žalobcov v užívaní ich pozemku neobmedzila.
Naopak presah strechy rodinného domu žalobcov nad nehnuteľnosti žalovaných je podstatne väčší,
a to o rozsah plochy až 0,68975 m2. Žalovaní však napriek vyššie uvedeným odvolacím dôvodom vrámci tolerancie susedských vzťahov, s poukazom na hranicu pozemkov zistenú znaleckým posudkom
- ktorý sa zaviazali rešpektovať (o priebehu ktorej nemala dovtedy ani jedna strana vedomosť) prejavili
záujem v primeranej lehote odstrániť časť strechy na stavbe ich rodinného domu s. č. XXX, postavenej

na pozemku registra „C” parc. č. 1029, k. ú. D.. Nestotožnili sa však z dôvodu ročného obdobia so
stanovením lehoty na vykonanie povinnosti 30 dní od právoplatnosti rozsudku, žiadali o poskytnutie
súdnej ochrany spočívajúcej v možnosti splniť povinnosť súdu v reálnom časovom horizonte a ďalej
vytkli, že sa prvoinštančný súd nezaoberal otázkou realizácie uloženej povinnosti, keď neuložil žalobcom
povinnosť umožniť žalovaným vstup na ich pozemok. Nestotožnili sa s rozhodnutím prvoinštančného

súdu ani vo výroku o nároku na náhradu trov konania. Mali za to, že žiadnu zo strán tohto sporu nie je
možné považovať za plne úspešnú nakoľko žalobcovia sa pôvodnou žalobou domáhali celkom iného
rozhodnutia. Mali za to, že poučením súd prvej inštancie v rozpore s ust. § 160 ods. 2 písm. b) CSP dal
žalobcom návod na vecnú zmenu žaloby a tým aj zmenu predmetu konania, dokonca poskytol žalobcom
lehotu na predloženie procesného podania, o ktorom následne súd rozhodol. Do poučovacej povinnosti
nepatrí návod, čo by strana sporu mala alebo mohla v danom prípade vykonať, aby dosiahla žiadaného

účinku (účinku v jej prospech). O právach a povinnostiach, ktoré pre stranu sporu vyplývajú z hmotného
práva, súd nepoučuje a už vonkoncom nie advokáta zastupujúceho stranu sporu.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných žiadali rozsudok prvoinštančného súdu ako správny
potvrdiť. Uviedli, že žalovaní sa odvolávajú na vzájomný rozsah presahov striech a uvádzajú, že

presahom strechy na pozemok žalobcov (smerom k stene rodinnému domu) ich nijakým závažným
spôsobom neobmedzujú pri vykonávaní údržby a nespôsobujú diskomfort v užívaní nehnuteľnosti.
Naopak odstránenie časti strechy im má údajne spôsobiť hospodársku stratu, ktorá síce nie je nijako
bližšie vymedzená, avšak má byť neúmerná v porovnaní s tým, čo sa ňou dosiahne. Uvádzajú, že
presahom strechy žalobcov majú najmenej také isté sťažené podmienky pri údržbe ich nehnuteľnosti

(domu č. XXX). Skutočnosť je však presne opačná, ako sa žalovaní snažia v podanom odvolaní
navodiť. Objektívnym faktom je, že v niektorých miestach je plechová krytina strechy rodinného domu
žalovaných vzdialená od steny rodinného domu žalobcov len pár jednotiek centimetrov, čo neumožňuje
ani základnú údržbu. Okrem toho, že nemožnosť údržby bola v konaní nesporná (nepopretá), tak aj
bez potreby odborných znalostí je objektívne zrejmé a možno to označiť aj za notorientu – všeobecne

známu skutočnosť, ktorá sa v konaní ani nemusí preukazovať (viď § 186 ods. 1 CSP), že hoci
len nanesenie omietky a práce s tým spojené si vyžadujú dostatočný priestor, nie iba pár jednotiek
centimetrov (nehovoriac o tom, že práce ako sú zateplenie sú s ohľadom na objem zatepľovacích
materiálov za súčasného stavu neoprávneného zásahu úplne vylúčené). Je objektívne zisteným faktom,
že strecha žalovaných sa takmer dotýka obvodového múru – steny rodinného domu žalobcov, pričom

na strane žalobcov je z hľadiska ochrany majetku a zdravia nevyhnutné vykonať údržbu rodinného
domu (minimálne v rozsahu omietok, zateplenia a opláštenia, a to ako ochranu voči zo strechy
žalovaných stekajúcej vode a snehu). Táto údržba by zabránila prenikaniu vody zo strechy žalovaných
do múru rodinného domu žalobcov a znemožnila by jeho ďalšie poškodzovanie. Diskomfort v užívaní
nehnuteľnosti žalobcov vzniká vlhnutím obvodového múru a aktuálnou nemožnosťou jeho sanácie. Dali

do pozornosti, že žalobcovia sa s touto požiadavkou obracali na žalovaných viac ako 10 rokov, pričom
odpoveď bola, že oni nijakým spôsobom nebránia vykonať údržbu, hoci je fyzicky nemožné dostať sa
do priestoru v najužších miestach medzi strechou žalovaných a múrom žalobcov. Aj s prihliadnutím na
uvedené sa tvrdenie o údajnej a nijako nevymedzenej hospodárskej škode nedajú považovať za nič
iné, než za priam cynický a hrubý výsmech žalovaných, nakoľko žalobcom škoda vlhnutím obvodového

múru vzniká už celé roky, čo žalovaných nezaujíma a ani ich to nijakým spôsobom nevyrušuje. Žalovaní
novú krytinu (položenú na pôvodnej streche z drevených šindľov) osadili bez stavebného povolenia,
či súhlasu žalobcov. Keď sa žalobcovia ohradili, zo strany žalovaných sa im dostalo len arogantných
reakcií a výsmechu. Ak žalovaní tvrdia, že majú taktiež sťažené podmienky na údržbu ich domu, ide o
účelovú fabuláciu vzhľadom k tomu, že strecha rodinného domu žalobcov sa nachádza vo výške cca

jeden meter nad susedným domom žalovaných a v žiadnom bode sa k nemu ani k jeho streche ani len
nepribližuje.Paradoxom,ktorýzároveňznamenáajvnútornúrozpornosťanekonzistentnosťodvolaniaje
to, že žalobcovia najskôr teoreticky vymedzujú, čo znamená nesprávne právne posúdenie súdom avšak
následne navyše zvýrazneným (podčiarknutým) spôsobom uvádzajú, že „nesprávne právne posúdenie
veci podľa žalovaných spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie výrazne zvýhodňuje žalobcov

– teda jednu zo strán sporu a nie je spravodlivé.“ Žalovaní neuvádzajú, ako mal súd pochybiť pri
aplikácii práva, ale tento dôvod si napriek úvodnému teoretickému vstupu zamieňajú s tým, že súd by
mal rozhodnúť podľa ich predstáv. Pritom opomínajú, že pre spor je typické kontradiktórne súperenie
dvoch strán sporu. Nekonkrétnosť, neurčitosť a nejasnosť odvolania možno identifikovať v tom, žežalovaní napriek tomu, že tvrdia prikrátku lehotu na plnenie (30 dní), neuvádzajú, aká má byť podľa nich
„primeraná lehota“. Vo vzťahu k poslednému odseku čl. II (predposledný odsek na strane 6 odvolania)
zrejme pozornosti žalovaných uniklo znenie § 127 ods. 3 OZ. Zdôraznili, že súd rozhodol aj o náhrade

trov konania vecne správne, a to aplikujúc zásadu úspechu v konaní (viď bod 43 odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku). Súd prvej inštancie rozhodol prakticky v plnej miere v zhodne s tým, čo bolo
predmetom konania po pripustenej zmene žaloby. Pokiaľ ide o zmenu žaloby, táto bola súdom jednak
pripustená (keďže bola vykonaná plne v súlade s § 139 a nasl. CSP) a pokiaľ s tým mala strana
žalobcov problém, tak nezvolila správny prostriedok namietajúc správnosť výroku o trovách. Poukázali

na vadný, resp. absentujúci petit podaného odvolania, inak povedané, z odvolania nie je podľa nich
celkom jednoznačne zrejmé, čoho sa vlastne žalovaní vo veci samej domáhajú (tzn. rozpor s § 363
CSP). Z textu odvolania sa dá vyrozumieť jedine to, že žalovaní nesúhlasia s lehotou na plnenie, ktorú
lehotu však konajúci súd určil nad rámec základnej trojdňovej lehoty, a to konkrétne ako desaťnásobok,
čo možno považovať za objektívne dostatočné. Tiež je možné z obsahu odvolania usúdiť, čoho sa
žalovaní domáhajú vo vzťahu k trovám. V merite veci však absentuje akýkoľvek odvolací návrh, a teda

odvolanie celkom jednoznačne neobsahuje ani len základné zákonné náležitosti podľa § 363 CSP. Túto
vadu možno vnímať nielen ako ďalšiu zmätočnosť podaného odvolania, ale aj ako prekážku riadneho
pokračovania odvolacieho konania.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) postupom

bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie
prvoinštančného súdu v rozsahu žalovanými podanom odvolaní ako správne postupom podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.
5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec

i správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite a vyčerpávajúcim spôsobom postupom podľa §
220 ods. 2 CSP odôvodnil.
6. Za podstatné pre rozhodnutie odvolací súd považuje, že odvolací súd je viazaný rozsahom podaného
odvolania a jeho dôvodmi, čo znamená, že pokiaľ i žalovaní rozsah odvolania vymedzili iba čo do
stanovenia lehoty na vykonanie povinnosti uloženej žalovaným vo výroku I. rozsudku a vo výroku

o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd sa v rámci prieskumnej činnosti zameral výlučne na
posúdenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa v tomto rozsahu.

7. Žalovaní napriek námietkam, ktoré mali proti uloženiu povinnosti zo strany súdu, odstrániť časť
strechy na stavbe ich rodinného domu, v konečnom dôsledku v podanom odvolaní uviedli, že v rámci

tolerancie susedských vzťahov s poukazom na hranicu pozemkov zistenú znaleckým posudkom - ktorý
sa zaviazali rešpektovať, prejavujú záujem v primeranej lehote odstrániť časť strechy na stavbe ich
rodinného domu. Lehotu 30-dní od právoplatnosti rozsudku na vykonanie povinnosti z dôvodu ročného
obdobia nepovažovali za primeranú a žiadali o uloženie povinnosti v reálnom časovom horizonte. Tým
rozsah odvolania vymedzili len čo do stanovenia lehoty na splnenie povinnosti uloženej súdom vo výroku

I. rozsudku.
8. V tejto súvislosti pokiaľ sa týkalo stanovenia 30-dňovej lehoty na vykonanie povinnosti uloženej vo
výroku I. rozsudku prvoinštančného súdu, odvolací súd zohľadňoval, že prvoinštančný súd vo veci
rozsudkom rozhodol 7. januára 2025.

9. K uvedenej požiadavke žalovaných odvolací súd vzhľadom na to, že o veci rozhodoval 30.9.2025
považoval za potrebné uviesť, že pokiaľ žalovaní 1/, 2/ v podanom odvolaní výslovne nepožiadali
o preskúmanie rozsudku prvoinštančného súdu odvolacím súdom i vo výroku, ktorým im uložil povinnosť
spoločne a nerozdielne na vlastné náklady odstrániť časť strechy na stavbe ich rodinného domu, ako
to bolo bližšie popísané vo výrokovej časti I. rozsudku, v tejto časti sa rozsudok prvoinštančného súdu

stal právoplatným.
10. Žalovaní 1/, 2/ totiž vyjadrili vôľu podrobiť sa rozhodnutiu prvoinštančného súdu a vzhľadom na to,
že rozhodoval v januári 2025, v tom čase odôvodnene požiadali o odklad, resp. stanovenie takej lehoty
na vykonanie povinnosti, ktorá by bola primeraná i s ohľadom na ročné obdobie.

11. Podaným odvolaním sa však táto lehota automaticky predĺžila, čím zároveň došlo v priebehu
odvolacieho konania k vytvoreniu priestoru žalovaným na to, aby svoju povinnosť, ktorú v konečnom
dôsledku uznali, zrealizovali i bez zásahu súdu, vo vhodnom časovom období.12. Odvolací súd zastal preto názor, že pokiaľ by vyhovel odvolacej požiadavke žalovaných
a prípadne opätovne predĺžil lehotu na vykonanie ich povinnosti, došlo by k zbytočnému oddialeniu
a nepodloženému odkladu vykonateľnosti rozsudku. Od jari do jesene 2025 mali totiž žalovaní primeraný

časový priestor a vhodné ročné obdobie, ktoré im umožňovalo zrealizovať povinnosť uloženú súdom
i bez rozhodnutia odvolacieho súdu, o ne/stanovení prípadne ďalšej lehoty. Nemožno totiž na jednej
strane oddeliť ochotu žalovaných podrobiť sa rozsudku a časť strechy na svojom rodinnom dome
odstrániť a na druhej strane nezohľadňovať fakt, že v priebehu odvolacieho konania mali dostatočný
časový priestor a vhodné ročné obdobie na to, aby s ohľadom i na právoplatnosť rozsudku v tejto časti

k splneniu povinnosti dobrovoľne pristúpili.
13. Vo väzbe na to odvolací súd nepovažoval za vhodné opätovne predlžovať lehotu vykonateľnosti
rozsudku prvoinštančného súdu a povinnosť žalovaných 1/, 2/ vzhľadom na čas rozhodovania
odvolacieho súdu odkladať na ďalšie vhodné ročné obdobie.
14. Pokiaľ ďalej žalovaní v podanom odvolaní namietali, že súd nezaviazal žalobcov umožniť žalovaným
na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere prístup na ich pozemok, za účelom splnenia uloženej

povinnosti, odvolací súd poukazuje na ust. § 127 ods. 3 OZ, podľa ktorého sám zákon ukladá vlastníkom
susediacich pozemkov, umožniť si na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky,
prípadne na stavby, pokiaľ to vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb.
To znamená, že pokiaľ určitá povinnosť vyplýva priamo z právneho predpisu, nie je potrebné, aby bola
premietnutá i do rozhodnutia súdu, pokiaľ medzi subjektami, ktoré zaväzuje z nesplnenia povinnosti

nevznikne spor. To znamená, že v zmysle tohto zákonného ustanovenia zo zákona sú žalobcovia
povinní umožniť žalovaným na zrealizovanie povinnosti uloženej súdom v nevyhnutnom rozsahu
a v nevyhnutnom čase vstup na svoje pozemky.
15. K odvolaniu žalovaných čo do výroku o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd pripomína,
že o nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262

ods. 1 CSP). To znamená, že pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania je významný úspech,
prípadne neúspech strany sporu, nie okolnosti, ktoré rozhodnutiu súdu predchádzali. V preskúmavanej
veci žalobcovia boli jednoznačne úspešní, súd nimi podanej žalobe vyhovel, a preto v zmysle znenia ust.
§ 255 ods. 1 CSP odvolací súd nemal dôvod ich nárok na náhradu trov konania posúdiť, prípadne inak.

16. Preto i v tejto časti rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdil.

17. Žalovaní 1/, 2/ boli v podanom odvolacom konaní neúspešní, v nadväznosti na čo, odvolací súd
žalobcom1/,2/vovzťahukžalovaným1/,2/priznalnároknanáhradutrovodvolaciehokonaniaspoločne
a nerozdielne v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP, § 145 ods. 2 OZ CSP).

18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.(§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)