Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/142/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220202592
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2220202592.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.

Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa
C. XXX/XX, D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. XXX/XX, D., proti žalovaným: 1/ A. C., nar.
XX.XX.XXXX, adresa F. F. XX a 2/ B. C., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. XXX/X, D., o zaplatenie 2.549,29
eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k.
14C/21/2020-167 zo dňa 16. januára 2024, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

- 9 -
28Co/142/2024
28Co/142/2024-
2220202592
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu v celom rozsahu zamietol a výrokom II.
žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok voči žalobcom na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške

tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením.

2.Rozhodnutiesúdodôvodnilprávneaplikáciouust.§451ods.1a2zákonač.40/1964Zb.Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“) a vecne tým, že žalobcovia si uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia z dôvodu, že sú výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - rodinného
domu, v ktorom bývali pôvodne žalovaní 1/ a 2/ (manželia C.), bez akéhokoľvek právneho dôvodu.

Žalobcovia vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudli povolením vkladu do katastra titulom kúpnej
zmluvy uzavretej dňa 16.11.2010. Nesporné ďalej bolo, že manželia C. užívali nehnuteľnosť pre svoje
obydlie počnúc 09.08.1979 do 09.03.2007, kedy im trvalý pobyt bol zrušený na žiadosť vlastníka
nehnuteľnosti (žalobcov), ktorí mali zabezpečiť bytovú náhradu pre prípad vypratania. Manželia C. mali
v registri obyvateľov evidovaný trvalý pobyt od 09.03.2007 v D. (bez bližšieho určenia) a prechodný
pobyt v F. F. XX (u syna) od 28.12.2020. Následne manželia C. v roku XXXX zomreli, a keďže nemali
právnych nástupcov, konanie voči nim bolo zastavené. Súd ďalej konal so žalovanými, ktorí boli pribratí

do konania na základe uznesenia zo dňa 03.12.2020. Títo žalovaní popreli, že nehnuteľnosť užívali
a žalobcovia to ani netvrdili. Žalobcovia vo vzťahu k nim dôvodili žalobu z titulu akejsi solidárnej
zodpovednosti, ktorú však bližšie nerozviedli. Súd prvej inštancie konštatoval, že záväzkový právny
vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len pri splnení zákonných predpokladov, ktorými sú získaniebezdôvodného obohatenia na strane obohateného, protiprávnosť jeho získania, majetková ujma inej
osoby a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou
a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Ak niektorý z týchto predpokladov nie je naplnený, nie je

možné hovoriť o bezdôvodnom obohatení. Pasívne legitimovaný je ten, koho majetok sa na úkor
druhého neoprávnene zväčšil alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci k tomu malo dôjsť.
Oprávnený z bezdôvodného obohatenia (t.j. žalobca) je povinný preukázať, že sa žalovaný na jeho
úkor bezdôvodne obohatil a zároveň výšku žalobou uplatneného bezdôvodného obohatenia. Súd prvej
inštancie ďalej uviedol, že pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti

rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúca z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má
ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva
(aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva
(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Nedostatok vecnej legitimácie znamená,
že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v

konaní ide. Ak v konaní vyjde najavo, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, súd bez ďalšieho
žalobu zamietne. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je totiž rozhodujúce, či a na základe
čoho sa žalobca domnieva, že subjekt, proti ktorému jeho žaloba smeruje, je účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či ním skutočne je alebo nie je. Keďže žalobcovia nepreukázali,
že by (aktuálni) žalovaní 1/ A. C., nar. XX.XX.XXXX a 2/ B. C., nar. XX.XX.XXXX zasahovali do práv

žalobcov, resp. akým spôsobom sa mali bezdôvodne obohatiť na ich úkor, súd prvej inštancie dospel
k záveru, že nárok uplatnený touto žalobou je nedôvodný, a preto žalobu zamietol. Záverom dodal,
že ak si vlastník nehnuteľnosti uplatňuje len zodpovednostné (sekundárne) nároky voči osobám, ktoré
mu bránia v užívaní veci (nehnuteľnosti) bez toho, aby sa zároveň domáhal odstránenia protiprávneho
stavu, ide spravidla o výkon práva žalobcu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, ktorému súdy ochranu

neposkytujú (§ 3 ods. 1 OZ).

3. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) a uviedol, že žalovaní 1/ a 2/ boli v konaní v celom rozsahu úspešní, a preto
majú nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca 1/ v celom jeho rozsahu odvolanie z dôvodu,
že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mat' za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré nemohli byť uplatnené a rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/, g/ a h/ CSP).
Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Napadnutý rozsudok považuje za nezákonný, nesprávny a predčasný. Dôvodil, že

konanie sa začalo návrhom na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 2.549,29 eura proti A. C., nar.
XX.XX.XXXX a jeho manželke B. C., nar. XX.XX.XXXX. Proti platobnému rozkazu títo podali odpor zo
dňa 19.10.2020. Dňa 30.10.2020 žalobcovia zaslali návrh na pristúpenie ďalších účastníkov a rozšírenie
žaloby. Dňa 13.01.2021 bol súdu doručený odpor žalovanej 4/ B. C., nar. XX.XX.XXXX. Dňa 02.02.2021
sa žalobcovia vyjadrili k vyjadreniu žalovaných 1/ a 2 a k uzneseniu z 03.12.2020. Dňa 15.02.2021

žalobcovia e-mailom zaslali súdu listinné dôkazy na preukázanie pasívnej legitimácie žalovaných 3/ a
4/. Odpor žalovanej 4/ bol doručený žalobcom dňa 24.03.2021 a dňa 04.04.2021 sa k nemu vyjadrili. Po
tomtovyjadrenísúdprestalsožalobcamikomunikovaťapoúmrtížalovaných1/a2/doručovaluznesenia
o zastavení konania len ich právnemu zástupcovi B. G. H., hoci podľa pokynu v spise mali byť doručené
aj žalobcom. V spise je potvrdenie o doručení správy dňa 29.09.2023 z portálu I. právnemu zástupcovi

B. G. H., avšak bez potvrdenia o prečítaní alebo prevzatí. Žalobca sa domnieva, že ide o pochybenie
súdu, pretože z predvolania na pojednávanie vyplýva, že súd považoval za potrebné žalobcov v konaní
vypočuť, avšak v doručovaní zamestnanci súdu zlyhali. V bode 25 napadnutého rozsudku súd uviedol,
že žalobcovia nepreukázali zásah žalovaných do ich práv, a preto žalobu zamietol. Daný stav si však
súd pripravil a vynútil sám.

5. Žalobkyňa 2/ samostatný odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu žalobcu 1/ podala
prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomne vyjadrenie, v ktorom uviedla, že sa v celom
rozsahu stotožňuje s dôvodmi ako i s obsahom odvolania žalobcu 1/. Navrhla, aby odvolací súdodvolaniu žalobcu 1/ v celom rozsahu vyhovel a napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

6. K odvolaniu žalobcu 1/ podal žalovaný 1/ písomné vyjadrenie, v ktorom navrhol odvolanie žalobcu
1/ ako nedôvodné zamietnuť a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že nesúhlasí
s tvrdením žalobcu, jeho hodnotenie aj dôvody uvedené v odvolaní považuje za účelové a právne
irelevantné. Žalobca neprodukoval žiadny právne relevantný dôkaz, ktorý by svedčil o pasívnej
legitimácii žalovaného 1/ na zaplatenie 2.549,29 eura titulom bezdôvodného obohatenia, preto súd

nemohol rozhodnúť inak. Žalobca si vedomý dôkaznej núdze, sa bez ospravedlnenia nezúčastnil
pojednávania a túto skutočnosť sa teraz snaží využiť na zvrátenie rozsudku. S odkazom na ust. § 451
OZ žalovaný uviedol, že nie je vo vzťahu k žalobcovi v záväzkovom vzťahu, z ktorého by vyplývala
povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, pretože žiadne obohatenie na úkor žalobcu nezískal
ani jedným zo spôsobov uvedených v ust. § 451 OZ. Nevznikla mu teda povinnosť zaplatiť žalovanú
čiastku. Konanie trpí nedostatkom pasívnej legitimácie žalovaného 1/, keďže bolo preukázané, že nebol

nikdy v žiadnom záväzkovom vzťahu so žalobcom. Žalobca nepreukázal existenciu nájomnej zmluvy
medzi ním a žalobcom, z ktorej by mohol vzniknúť dlh titulom dlžného nájomného, a keďže neužíval
ani žiadnu nehnuteľnosť žalobcu, nemohol sa na jeho úkor bezdôvodne obohatiť. Žalovaný 1/ zároveň
preukázal, že odmietol dedičstvo po svojich rodičoch, a teda neprijal ani prípadný dlh. Poukázal na to,
že žalobca v odvolaní uviedol len všeobecné formulácie bez uvedenia konkrétnych dôvodov odvolania.

7. K odvolaniu žalobcu 1/ podala písomné vyjadrenie aj žalovaná 2/, v ktorom uviedla, že dlh neuznáva
a ani nemieni zaplatiť. Dôvodila, že v súdnom spise je uvedené, že odmietla dedičstvo. Nebola
ani spomenutá v dedičskom konaní, keďže už nebola nevestou A. C.. S jeho synom sa rozviedla
právoplatným rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 15.04.1994. Žalobca opätovne

napáda rozhodnutia súdov, čo považuje za účelové prieťahy v konaní. Jeho konanie voči jej osobe
považuje za šikanu a obťažovanie s cieľom nezákonne sa obohatiť. Preto žiada súd, aby platbu v celom
rozsahu neuznal.

8. K vyjadreniu žalobkyne 2/ k odvolaniu podal žalovaný 1/ písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že

vyjadrenie žalobkyne 2/ považuje za formálne a účelové. Napadnutý rozsudok považuje za zákonný,
spravodlivý a vecne správny, vydaný na základe zisteného skutkového stavu a splnených zákonných
podmienok. Zotrval na svojich doterajších tvrdeniach, najmä o nedostatku jeho pasívnej legitimácie.
Opätovne zdôraznil, že nie je v žiadnom záväzkovom ani v inom právnom vzťahu so žalobcami 1/ a 2/.
Poukázal aj na odmietnutie dedičstva po zomrelých rodičoch. Z uvedených dôvodov navrhol odvolanie

ako nedôvodné zamietnuť a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

9. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu 1/ bolo podané

včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/,
d/, f/, g/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a

dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred

jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu 1/ nie je možné priznať
úspech, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah napadnutého rozhodnutia a

uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu 1/ bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol na základe
vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci vecne správne, pokiaľ žalobu
žalobcov 1/ a 2/ o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol dôvodiac nedostatkom pasívnej vecnej
legitimácie žalovaných 1/ a 2/, pretože žalobcovia nepreukázali a ani netvrdili, že žalovaní 1/ a 2/predmetnú nehnuteľnosť užívali, teda žalobcovia nepreukázali, že by žalovaní zasahovali do práv
žalobcov, resp. akým spôsobom sa mali na ich úkor bezdôvodne obohatiť, pričom tvrdenie o solidárnej
zodpovednosti žalovaných s pôvodnými žalovanými žalobcovia bližšie nerozviedli.

12. Žalobca 1/ s napadnutým rozsudkom nesúhlasil, pričom z obsahu jeho odvolania vyplýva, že vytýka
predovšetkým okolnosť, že predvolanie na pojednávanie dňa 16.01.2024 malo byť dňa 29.09.2023
doručené právnemu zástupcovi žalobcov, avšak v spise nie je potvrdené, že správa bola prečítaná
alebo prevzatá. Mal za to, že na pojednávanie mali byť osobitne predvolaní aj žalobcovia 1/ a 2/. Avšak

vzhľadomnato,žetítonapojednávaniepredvolaníneboli,neunieslidôkaznébremeno,zktoréhodôvodu
súd žalobu zamietol, avšak žalobca 1/ mal za to, že túto situáciu spôsobil súd sám.

13. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca v podanom odvolaní uviedol, že
odvolanieuplatňujezdôvodovpodľa§365ods.1písm.a),b),d),f),g),h)CSP,avšakvosvojomodvolaní
neuvádza, aké konkrétne okolnosti podraďuje pod každý príslušný uplatnený odvolací dôvod. Odvolanie

musí byť niektorou (prípadne viacerými) z vád vymenovaných v ust. § 365 ods. 1 CSP odôvodnené,
to znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať,
t. j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti), odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu.
Je to preto, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 380 ods. 1 CSP), t. j. môže prihliadať
iba na dôvody vymedzené v podanom odvolaní, ktoré boli vymedzené v odvolacej lehote (okrem vád

procesných podmienok § 380 ods. 2 CSP na ktoré prihliada z úradnej povinnosti). Zároveň povinnosť
uviesť v odvolaní dôvody, z akých odvolateľ považuje napádané rozhodnutie za nesprávne, možno
chápať ako modifikáciu povinnosti tvrdenia (článok 8 CSP) pre odvolacie konanie. Samozrejme je
úlohou odvolacieho súdu v odvolaní uvádzané skutočnosti (pochybenia) subsumovať pod niektorých zo
zákonných odvolacích dôvodov, avšak na druhej strane je úlohou odvolateľa, aby uplatnené odvolacie

dôvody nielen formálne odcitoval, ale uviedol rozhodujúce skutočnosti, prečo sa odvoláva, lebo nie je
úlohouodvolaciehosúduzaodvolateľanachádzaťvadyvrozhodnutísúduprvejinštancie,alebovkonaní
mu predchádzajúcom.

14. Hoci teda žalobca 1/ v odvolaní formálne vymenoval odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a),

b), d), f), g) a h) CSP, ako konkrétne okolnosti uviedol len dve a to, že I. nie je zrejmé, či právny zástupca
žalobcov prevzal predvolanie na pojednávanie, pričom súd na pojednávanie nepredvolal osobitne aj
žalobcov 1/ a 2/, čím im neumožnil, aby uniesli dôkazné bremeno – ktorú okolnosť možno podradiť
pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces; a II. že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, prípadne tiež
k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci – ktoré okolnosti spadajú pod odvolacie dôvody podľa § 365
ods. 1 písm. f) a h) CSP.

15. Pokiaľ však ide o nedostatok splnenia procesných podmienok v zmysle § 365 ods. 1 písm.

a/ CSP – ktorými sú: nedostatok žaloby, nedostatok právomoci súdu, nedostatok príslušnosti súdu,
procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, či prekážka začatého konania a rozsúdenej veci; tak žiadny
z takýchto konkrétnych odvolacích dôvodov žalobca 1/ nielen že konkrétne netvrdil, ale ich ani odvolací
súd postupom ex offo nezistil. Rovnako žalobca 1/ neuviedol v odvolaní konkrétne okolnosti, ktoré by
boli spôsobilé naplniť odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP – t. j. danosť inej vady konania,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pokiaľ ide o uplatnený odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, žalobca 1/ v odvolaní konkrétne neuviedol, aké ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie neboli uplatnené,
sú prípustné v odvolacom konaní z hľadiska zistenia skutkového stavu, preto tento odvolací dôvod
nemohol byť predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

16. Pokiaľ ide o prvý odvolací dôvod týkajúci sa predvolania žalobcov na pojednávanie vo veci, ktoré sa
konalo dňa 16.01.2024, tak odvolací súd zo spisu zistil, že predvolanie na toto pojednávanie doručoval
súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalobcov 1/ a 2/ B. G. H., pričom podľa potvrdenia na č. l.
161 spisu mu bolo toto predvolanie úspešne doručené dňa 29.09.2023. Právny zástupca žalobcov sa

však pojednávania dňa 16.01.2024 nezúčastnil, nezaslal súdu ani ospravedlnenie svojej neúčasti z tohto
pojednávania, ani nepožiadal o jeho odročenie. Súd prvej inštancie teda postupoval procesne správne,
ak toto pojednávanie vykonal v neprítomnosti žalobcov 1/ a 2/ a ich právneho zástupcu.17. V zmysle ust. § 110 ods. 1 CSP platí, že ak má strana zástupcu so splnomocnením pre celé konanie,
doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj strane, ak strana má osobne
v konaní niečo vykonať, alebo ak o tom súd rozhodne s ohľadom na povahu veci. V predmetnej právnej

veci pritom žalobcovia 1/ a 2/ udelili plnomocenstvo na svoje zastupovanie advokátovi B. G. H., čo
znamená, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak písomnosti vo veci doručoval žalobcom 1/
a 2/ prostredníctvom ich právneho zástupcu. Žalobca 1/ toto plnomocenstvo advokátovi odvolal až po
vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, a to dňa 16.02.2024, ktorá skutočnosť bola súdu oznámená
až dňa 19.02.2024 (č. l. 172), pričom advokát ešte ďalej zastupoval žalobkyňu 2/, za ktorú podal

dňa 08.03.2024 vyjadrenie v odvolacom konaní. Dňa 27.05.2024 bolo súdom zistené, že B. G. H. bol
vymazaný zo zoznamu advokátov, preto s ním súd ako so zástupcom žalobcov už viac nekoná.

18. Podľa § 178 CSP, ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla
predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. Toto ustanovenie
určuje osobitné podmienky predvolávania strán a ich zástupcov na pojednávanie. Predvolaním na

pojednávanie sa zabezpečuje, aby bolo strane konania umožnené vykonať právo na spravodlivý súdny
proces, ktorého súčasťou je aj možnosť zúčastniť sa pojednávania. Od predvolania na pojednávanie je
však potrebné odlíšiť predvolanie strany na výsluch, ktorý sa má uskutočniť na pojednávaní. V takomto
prípade predvolanie slúži na nevyhnutné zabezpečenie prítomnosti strany. Ak je strana v konaní
zastúpená zástupcom pre celé konanie, ktorým je advokát, súd vždy predvolá zástupcu strany. V tom

prípade nie je dôvod, aby bola strana osobitne predvolávaná na pojednávanie. Predvolanie zástupcu
strany konzumuje aj predvolanie samotnej sporovej strany. V sporovom konaní nie je prítomnosť strany
na pojednávaní podmienkou prejednania a rozhodnutia veci. Zákon stanovuje, že strana sa predvolá
na pojednávanie len vtedy, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. Za nevyhnutnosť vykonania výsluchu
strany treba považovať taký stav, kedy v konaní bol podaný niektorou zo strán návrh na výsluch strany

a súd aj výsluch strany nariadi, teda podľa § 185 ods. 1 CSP rozhodne o tom, že tomuto návrhu na
vykonanie dôkazu vyhovie, ak relevantné skutočnosti nemožno preukázať inak (§ 195 ods. 1 CSP).

19. V danom prípade z obsahu spisu nevyplynulo, že by niektorá z procesných strán navrhovala vykonať
dokazovanie výsluchom žalobcov 1/ a 2/ a ani súd nerozhodol podľa § 185 ods. 1 CSP, že bude

vykonávať dokazovanie výsluchom žalobcov 1/ a 2/.

20. Z potvrdenia na č. l. 161 spisu je zrejmé, že predvolanie na pojednávanie bolo doručené právnemu
zástupcovi žalobcov 1/ a 2/ B. G. H. dňa 29.09.2023, teda v dostatočnom časovom predstihu pred
konaním pojednávania dňa 16.01.2024. Táto potvrdenka potvrdzuje, že predvolanie sa dostalo do

dispozičnej sféry advokáta žalobcov, bolo potom len jeho zodpovednosťou, sa s týmto predvolaním
oboznámiť, vziať termín pojednávania sa vedomie, na pojednávanie sa dostaviť a prípadne svojich
klientov – žalobcov 1/ a 2/ o termíne pojednávania upovedomiť, pričom by bolo potom na ich zvážení, či
sa žalobcovia 1/ a 2/ pojednávania aj osobne zúčastnia, čo však v danom prípade nebolo nevyhnutným,
pretože súd prvej inštancie osobitné predvolanie žalobcov 1/ a 2/ na dané pojednávanie nepovažoval

za potrebné (skutočnosť vyplývajúca z úpravy súdu na č. l. 161 spisu) a výsluch žalobcov 1/ a 2/ ani
nenariadil. Celkom postačujúce a v súlade so zákonnou úpravou ust. § 178 CSP teda v danej veci
bolo, keď na predmetné pojednávanie súd predvolal iba advokáta žalobcov 1/ a 2/, ktorí sa tak mohli
o pojednávaní od svojho právneho zástupcu dozvedieť.

21. Pokiaľ sa riadne a včas predvolaný právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ pojednávania súdu vo veci dňa
16.01.2024 bez ospravedlnenia a bez žiadosti o odročenie pojednávania nezúčastnil, svojich klientov
o pojednávaní neupovedomil, a preto sa ho nezúčastnili ani žalobcovia 1/ a 2/, vzdala sa tak strana
žalobcov sama práva sa pojednávania zúčastniť a uplatňovať na ňom svoje procesné práva, ako aj
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany.

22. Odvolací súd tak dospel k záveru, že žalobcovia boli v danej veci cestou ich právneho zástupcu na
pojednávaniedňa16.01.2024riadnepredvolaní,právnyzástupcažalobcovanionisamisapojednávania
nezúčastnili, preto postupoval súd prvej inštancie právne, pokiaľ pojednával a rozhodol vo veci v ich
neprítomnosti. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP teda nebol žalobcom 1/ uplatnený

dôvodne.

23. Zároveň odvolací súd nezistil, že by súd prvej inštancie dospel v predmetnej veci na základe
vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým a právnym záverom (§ 365 ods. 1 písm. f/a h/ CSP). Nie je dôvodná odvolacia námietka žalobcu 1/ v odvolaní, že neunesenie bremena tvrdenia
a bremena dôkazu zo strany žalobcov, si pripravil sám súd prvej inštancie. Ako bolo uvedené vyššie,
bolo zodpovednosťou právneho zástupcu žalobcov, sa na pojednávanie dostaviť a žalobcov na ňom

zastupovať. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, rozhodol súd prvej inštancie na základe tvrdení žalobcov
obsiahnutých v spise a vykonaného dokazovania.

24. Súd prvej inštancie pritom žalobu žalobcov zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaných 1/ a 2/ v predmetnom spore. Tento záver súdu prvej inštancie žalobca 1/ vo svojom odvolaní

relevantnými tvrdeniami nenapadol.

25. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom
súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú
legitimáciumátenzúčastníkov,komusvedčístavzhmotnéhopráva,tedaktojenositeľomsubjektívneho
práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného

práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. V predmetnej veci dospel súd
prvej inštancie k záveru, že žalovaní 1/ a 2/ nemajú hmotnoprávny vzťah k predmetu žaloby, pretože
jednak neužívali predmetnú nehnuteľnosť, za neoprávnené užívanie ktorej sa žalobcovia vydania
bezdôvodnéhoobohateniadomáhali,doprávžalobcovaniinaknezasahovali,pričomniesúanisolidárne
zodpovední vo vzťahu k pôvodným žalovaným v konaní.

26.Zobsahuspisuvyplynulo,žežalobcoviasapôvodnedomáhalivydaniabezdôvodnéhoobohateniaza
mesiacejúl2018–jún2019,vočipôvodnežalovanýmA.C.,nar.XX.XX.XXXXaB.C.,nar.XX.XX.XXXX,
a to za užívanie nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcov bez právneho titulu. V priebehu konania
žalobu rozšírili aj na aktuálne žalovaných 1/ a 2/ (A. C. nar. XX.XX.XXXX a B. C. nar. XX.XX.XXXX),

t. j. o syna a nevestu pôvodne žalovaných, s tým, že ide o najbližších rodinných príslušníkov osôb
neoprávnene bezplatne okupujúcich ich nehnuteľnosť a s odkazom na Zákon o rodine, v zmysle
ktorého majú deti poskytnúť rodičom pomoc v starobe, teda aj v danom prípade plniť nad možnosti
plnenia pôvodných žalovaných v rámci vyživovacej povinnosti detí. Mali za to, že aktuálni žalovaní sú
spoluzodpovední za protiprávne užívanie nehnuteľnosti pôvodnými žalovanými. Pôvodní žalobcovia A.

C. a B. C., nar. XXXX, v priebehu konania zomreli.

27. Aktuálni žalovaní 1/ a 2/ popreli, že by predmetnú nehnuteľnosť sami užívali. Túto skutočnosť
napokon netvrdili ani samotní žalobcovia. Žalovaný 1/ na svoju obranu uvádzal, že v predmetnej
nehnuteľnosti nemal bydlisko, nikdy ju neužíval a so žalobcami nie je ani v žiadnom zmluvnom vzťahu,

pričom dedičstvo po rodičoch odmietol, nie je zodpovedný za prípadné dlhy pôvodných žalovaných.
Žalovaná 2/ na svoju obranu uvádzala, že bola nevestou pôvodných žalovaných, avšak s manželom
sa rozviedli už v r. 1994, s predmetnou nehnuteľnosťou ani s uplatneným nárokom nemá nič spoločné,
v predmetnej nehnuteľnosti nikdy nebývala, neužívala ju, s pôvodnými žalovanými nie je v rodinnom
vzťahu, so žalobcami nie je v žiadnom záväzkovo-právnom vzťahu, ani im žiadnu škodu nespôsobila.

28. Z výsledku dedičských konaní po pôvodných žalovaných vyplýva, že A. C., zomrel dňa XX.XX.XXXX,
pričom dedičské konanie po ňom bolo uznesením Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 8D/19/2022,
Dnot 27/2022 zo dňa 15.03.2022 zastavené pre nemajetnosť (§ 187 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z.
Civilného mimosporového poriadku – „CMP“), pričom majetok nepatrnej hodnoty bol vydaný A. C., ktorý

sa postaral o pohreb poručiteľa (§ 188 ods. 1 CMP). B. C. nar. XXXX zomrela dňa XX.XX.XXXX, pričom
dedičské konanie po nej bolo uznesením Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 5D/155/2022, Dnot
11/2023 zo dňa 07.02.2023 zastavené pre nemajetnosť (§ 187 ods. 1 CMP). V predmetnej právnej
veci preto bolo konanie bolo vo vzťahu k pôvodným žalovaným A. C. a B. C., nar. XXXX zastavené
uznesením č. k. 14C/21/2020-140 zo dňa 12.07.2022, právoplatným dňa 28.09.2022 a uznesením č.

k. 14C/21/2020-156 zo dňa 25.5.2023, právoplatným dňa 06.09.2023. Už v oboch týchto uzneseniach
súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že v konaní vymáhaná povinnosť neprešla a ani neprejde
na ich právnych nástupcov.

29. V predmetnej právnej veci teda aktuálne žalovaní 1/ a 2/ žalobcami ani neboli žalovaní z dôvodu,

že by sa oni sami na úkor žalobcov neoprávneným bezplatným užívaním predmetnej nehnuteľnosti mali
obohacovať, ale z dôvodu ich rodinnoprávneho vzťahu s pôvodnými žalovanými, ktorí v predmetnej
nehnuteľnosti podľa žalobcov neoprávnene bezplatne bývali. Žalobcovia mali za to, že aktuálni žalovaní
mali k pôvodným žalovaným vyživovaciu povinnosť a tým sú spoluzodpovední za protiprávne užívanienehnuteľnosti pôvodnými žalovanými. Takáto konštrukcia zodpovednosti žalovaných 1/ a 2/ za dlhy
pôvodných žalovaných však nezodpovedá platnému právnemu stavu.

30. Za dlh vzniknutý bezdôvodným obohatením, zodpovedá veriteľovi jeho dlžník, t. j. ten, kto sa
na úkor veriteľa neoprávnene obohatil (§ 451 ods. 1 OZ). Keďže v zmysle žaloby malo bezdôvodné
obohatenie na úkor žalobcov spočívať v užívaní nehnuteľnosti v ich vlastníctve bez právneho titulu,
mohli sa na úkor žalobcov obohatiť len pôvodní žalovaní samotným užívaním danej nehnuteľnosti. Len
títo by v prípade unesenia dôkazného bremena žalobcami, boli ich dlžníkmi, a teda boli povinnými

bezdôvodné obohatenie vydať. V tomto smere sa okruh veriteľových dlžníkov nerozširuje na základe
rodinno-právneho vzťahu s dlžníkmi na ich rodinných príslušníkov. Zo žiadneho ustanovenia Zákona
o rodine, nemožno vyvodiť zodpovednosť rodinných príslušníkov za dlhy svojich príbuzných. Pokiaľ
ide o vyživovaciu povinnosť detí k rodičom (§ 66 a nasl. Zákona o rodine), táto je upravená len vo
vzájomnom vzťahu dieťaťa a rodiča, teda nevyplýva z nej nárok veriteľa voči dieťaťu na plnenie dlhov
jeho rodiča. Navyše žalovaná 2/ ani v žiadnom príbuzenskom vzťahu s pôvodnými žalovanými od

rozvodu svojho manželstva v r. 1994 už ani nebola, nemala k nim žiadnu vyživovaciu povinnosť, ani
povinnosť starostlivosti o nich. Žalobcovia si tak celkom neopodstatnene uplatnili nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti pôvodnými žalovanými, súčasne aj voči aktuálnym
žalovaným 1/ a 2/, pretože aktuálni žalovaní 1/ a 2/ predmetnú nehnuteľnosť žalobcov neužívali, teda
sa na ich úkor ani obohatiť nemohli a ani na základe príbuzenského vzťahu, či vyživovacej povinnosti

za dlhy pôvodných žalovaných nezodpovedajú.

31. Po smrti pôvodných žalovaných by prichádzala do úvahy zodpovednosť žalovaných 1/ a 2/ ako
dedičov pôvodných žalovaných. Z dedičských rozhodnutí však vyplýva, že žalovaná 2/ ani dedičkou po
pôvodných žalovaných nebola, keďže medzi nimi už ani nebol žiadny rodinnoprávny vzťah. Žalovaný 1/

bol synom pôvodných žalovaných, avšak ako bolo uvedené vyššie, obe dedičské konania boli zastavené
pre nemajetnosť.

32. Podľa § 470 OZ dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady
spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

33. Občiansky zákonník vychádza pri úprave dedenia zo zásady univerzálnej sukcesie, podľa ktorej
dedič smrťou poručiteľa vstupuje do jeho majetkovoprávnych vzťahov v celom rozsahu, to znamená,
že nielen do práv, ale aj povinností poručiteľa, ktoré nezanikli jeho smrťou (§ 579 OZ). Dedičstvo tvoria
nielen všetky veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré v okamihu smrti patrili poručiteľovi a ktoré jeho

smrťou nezanikajú, ale aj dlhy poručiteľa.

34. Postavenie dediča ako osoby zodpovednej za dlhy poručiteľa však nespočíva iba v právnej
skutočnosti, ktorou je smrť poručiteľa, ale je závislé od výsledku dedičského konania. Dedenie nemá
byť pre dediča majetkovým rizikom. Preto dedič zodpovedá za pasíva dedičstva (dlhy) iba do výšky

nadobudnutého dedičstva. Zodpovednosť dediča je teda ohraničená cenou nadobudnutého dedičstva.
Ak poručiteľ nezanechal žiaden majetok, nenastupuje dedenie. Vtedy súd dedičské konanie zastaví a ak
po poručiteľovi zostane len nepatrný majetok, ten súd vydá tomu, kto sa postaral o majetok poručiteľa.
Za dlhy poručiteľa nezodpovedá ten, ktorému bol vydaný nepatrný majetok poručiteľa.

35. Pretože dedičské konania po pôvodných žalovaných A. C. a B. C., nar. XXXX boli zastavené pre
nemajetnosť, dedenie nenastúpilo a zodpovednosť za dlhy týchto poručiteľov neprešla na žiadnych z
ich do úvahy prichádzajúcich právnych nástupcov. Zodpovednosť za dlhy pôvodných žalovaných teda
neprešla na aktuálne žalovaných 1/ a 2/ ani dedením.

36. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia v tomto spore neuniesli dôkazné bremeno o pasívnej vecnej
legitimácii žalovaných 1/ a 2/. Žalovaná 2/ (bývalá nevesta pôvodných žalovaných) nemá žiaden vzťah
k predmetnej nehnuteľnosti, so žalobcami nie je v žiadnom zmluvnom ani v mimozmluvnom vzťahu
a za dlhy pôvodných žalovaných nijako nezodpovedá. Žalovaný 1/ rovnako nie je v žiadnom zmluvnom
ani v mimozmluvnom vzťahu so žalobcami, predmetnú nehnuteľnosť nikdy neužíval a hoci je synom

pôvodnýchžalovaných,zodpovednosťzadlhyrodičovnanehopoichsmrtineprešla,nakoľkotítozomreli
ako nemajetní, teda nezdedil po nich žiadne aktíva, pričom za dlhy rodičov nezodpovedá ani titulom
prípadnej vyživovacej povinnosti voči nim za ich života. Žaloba žalobcov tak bola proti žalovaným 1/a 2/ podaná celkom nedôvodne. V tomto smere bol preto súdom prvej inštancie skutkový stav zistený
dostatočne a súd aj vec správne právne posúdil.

37. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou
žalobcu 1/, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej ako vecne
správny, vrátane vecne správneho závislého výroku II. o náhrade trov konania, odvolaním žiadnej zo
strán osobitne nenapadnutého, s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

38. O náhrade trov tohto odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP,
rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným
žalovaným 1/ a 2/, priznal voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. Hoci podal odvolanie v predmetnej veci len žalobca 1/, súd priznal žalovaným 1/ a 2/ nárok na
náhradu trov konania vo vzťahu k obom žalobcom 1/ aj 2/, pretože ide o manželov, ktorí si ako solidárni
veritelia uplatnili v tomto konaní pohľadávku z bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti

v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, pričom podľa ust. § 145 ods. 2 OZ, z právnych úkonov týkajúcich
sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne, preto sú spoločne
zodpovední aj za náhradu trov tohto sporového konania voči žalovaným. V prípade záväzkov, ktoré
spadajú pod rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov, sú manželia spoločnými dlžníkmi a táto
solidarita založená priamo zákonom vedie k všetkým dôsledkom pasívnej solidarity podľa § 511 OZ.

Záväzok, ktorý vznikol za trvania manželstva jednému z manželov a ktorý patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva, teda plnia obaja manželia spoločne a nerozdielne.

39. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

- 2 -
28Co/142/2024
28Co/142/2024-
2220202592
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).