Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 29, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123345407
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123345407.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej

a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a Mgr. Miloša Greguša v spore žalobkyne A. B. nar. XX.XX.XXXX
bývajúcej v C. č. XXX zastúpenej JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s.r.o. so sídlom advokátskej
kancelárie v Košiciach na Južnej triede č. 28, za ktorú koná konateľ a advokát JUDr. JCLic. Tomáš
Majerčák, PhD. proti žalovanému Mesto Košice so sídlom v Košiciach na Triede SNP č. 48/A IČO:
00 691 135 v konaní o zaplatenie 5.652,60 Eur s prísl. o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského
súdu Košice č.k. 57C/2/2024-195 zo dňa 24.9.2024 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným rozsudkom
rozhodol nasledovne:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5 652,6 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 5 652,6 eur od 24.05.2023 do zaplatenia a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v miere 100%.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 5.652,60 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 24.5.2023 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastri D.
B., E. F. – D., E. F. G., zapísaných na LV č. XXXXX parc. KN – E č. 7594/1, druh pozemku orná pôda
o výmere 1.376 m2, parc. KN – E č. 7594/3 – orná pôda o výmere 846 m2, parc. KN – E č. 7594/4
– orná pôda o výmere 430 m2, parc. KN – E č. 7594/5 – orná pôda o výmere 120 m2, parc. KN –

E č. 7594/6 – orná pôda o výmere 456 m2, parc. KN – E č. 7594/7 – orná pôda o výmere 748 m2,
parc. KN – E č. 7596 – orná pôda o výmere 4117 m2, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne je
1/18 k celku ako vlastník B8, čo predstavuje 471,05 m2. Spolu celková výmera sa nachádza v areáli
kúpaliska TRITON, a to 8.479 m2. Žalovaný tieto pozemky užíva na podnikateľské účely, preto je
vylúčená aplikácia zák. č. 66/2009 Z.z. Žalovaný sa bezdôvodne obohacuje na úkor žalobkyne, keďže
pozemky užíva bez právneho dôvodu, bez súhlasu vlastníka, k pozemkom nemá vlastnícky ani nájomný
vzťah. Žalobkyňou uplatnený nárok je hodnota ročného nájmu preukazovaná znaleckým posudkom č.

7/2021 znalca Ing. Mateja Špaka, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu dotknutých pozemkov vo výške
118,28 Eur/m2 a nájomné vo výške 9,90 Eur/m2/ročne. Na základe uvedeného sa domáha vydania
bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov vyššie špecifikovaných o výmere 471,05 m2 v zmysle
predloženej grafickej identifikácie, žalovaný má podnikateľské účely v súvislosti s mestskou plavárňouTRITON, a to za obdobie od 22.6.2021 do 22.6.2023 v celkovej sume 5.652,60 Eur (výpočet 471/05m2
x 6 Eur x 2 roky).

3. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa § 1 ods. 1 až 3, § 4 ods. 1, 2 zák. č. 66/2009
Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli
z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky v platnom znení, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods.
1 zák. č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 2 ods. 1, 2 písm. a/, § 27 ods. 2 písm.
a/ Obchodného zákonníka a konštatoval, že nárok žalobkyne je dôvodný. Z vykonaného dokazovania

mal za preukázané a nesporné skutkové tvrdenia oboch sporových strán, že žalobkyňa je podielovou
spoluvlastníčkou vyššie špecifikovaných nehnuteľností, ktoré tvoria areál kúpaliska TRITON, prešlo
do vlastníctva žalovaného v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. Medzi stranami sporu však bola sporná
kvalifikácia uplatneného nároku, t.j. či žalovaný nárok predstavuje bezdôvodné obohatenie alebo ide
o náhradu za zriadené vecné bremeno v zmysle zák. č. 66/2009 Zb. Uzavrel, že judikatúra súdov sa
posunula v tom smere, že súdy uznali, že kúpalisko TRITON je subjekt, ktorý vykonáva podnikateľskú

činnosť, je podnikateľským subjektom a preto návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie
nehnuteľnosti žalobkyni vyhovel. Nemohol neprihliadnuť na rozhodnutie Mestského súdu Košice
u tejto istej žalobkyne proti tomu istému žalovanému, ktorá sa týka tých istých nehnuteľností (sp.
zn. K2-24C/10/2021 zo dňa 26.1.2024), ktoré rozhodnutie bolo v Košiciach pod sp. zn. 6Co/67/2024
potvrdené, žalobkyni bolo vyhovené. Otázku, či kúpalisko TRITON slúžilo na podnikanie, riešil iný

senát Krajského súdu v Košiciach v skutkovo a právne obdobnej veci, inej žalobkyne proti tomu
istému žalovanému (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/136/2021 zo dňa 15.11.2022)
a dospel k záveru, že kúpaliská aj keď vo všeobecnosti slúžia verejnosti, ale odplatne a sú využívané
na podnikateľské účely, preto sa na nich nevzťahuje zákon č. 66/2029 Z.z. Skutočnosť, že kúpalisko
už dlhé roky neslúži svojmu účelu, nie je využívané, nemôže byť na ujmu žalobkyne. Potvrdil preto

rozsudok v časti, ktorou bolo žalobkyni priznané bezdôvodné obohatenie za užívanie jej pozemkov
v areáli kúpaliska TRITON. Žalovaný pozemky v areáli kúpaliska TRITON užíva bez právneho dôvodu,
tieto pozemky užíva bezodplatne, čím na úkor žalobkyne ako podielovej spoluvlastníčky pozemkov
v areáli kúpaliska TRITON vzniká bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 OZ vo výške obvyklého
nájomného, ktoré by uhrádzal, ak by k týmto pozemkom existoval nájomný vzťah. Toto bezdôvodné

obohatenie je žalovaný povinný vydať žalobkyni, na ktorej úkor sa obohatil. Pri určovaní výšky náhrady
síce vychádzal zo znaleckého posudku znalca Ing. Špaka zo dňa 30.1.2021, ktorý stanovil nájomné
vo výške 9,90 Eur/m2, pričom žalobkyňa si napriek znalcom stanoveného nájomného uplatnila sumu
6 Eur/m2. Súd je viazaný jej návrhom, tak pri stanovení výšky z bezdôvodného obohatenia vychádzal
zo žalobkyňou stanovenej sumy. Znalecký posudok znalca Ing. Závadského č. 59/2019 vyhodnotil ako

neaktuálny, nemajúci objektívnu výpovednú lehotu vzhľadom na dátum jeho vypracovania 30.12.2019
a obdobie, za ktoré si žalobkyňa uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. od 22.6.2021 do
22.6.2023. Zdôraznil, že žalobkyňa uplatňovanú sumu znížila oproti znaleckému posudku znalca Ing.
Špaka č. 7/2021 na sumu 6 Eur/m2, t.j. o 3,90 Eur nižšie uplatňovaná suma, ako stanovil znalec.
Pri konkurencii znaleckých posudkov Ing. Špaka a Ing. Závodského, ktoré obe stanovili všeobecnú

hodnotu nájmu pozemkov, ktoré sú predmetom sporu, je potrebné uprednostniť znalecký posudok
Ing. Špaka, nakoľko tento bol vypracovaný ku dňu 30.1.2021, pričom predmetom sporu bolo vydanie
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 22.6.2021 do 22.6.2023. Znalecký posudok Ing. Špaka je
aktuálnejší a hodnovernejší, odzrkadľuje výšku požadovaného bezdôvodného obohatenia. Záverom súd
konštatoval, že na predmetnú právnu vec nie je právne správne aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z. a keďže

medzi stranami sporu nebola uzatvorená nájomná zmluva žalovanému nesvedčí žiadny právny titul na
užívanie sporných nehnuteľností. Žalobkyňa je obmedzená vo svojom základom práve užívať vlastnícky
jej patriacu nehnuteľnosť.

4. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR

č. 87/1995 Z.z. a to od 24.5.2023, čo je deň nasledujúci po dni, kedy bola žalovanému doručená
predžalobná výzva.

5. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP
s poukazom na úspech v konaní žalobkyne žalobkyni voči žalovanému, ktorej priznal náhradu trov

konania v plnom rozsahu 100%.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný uplatniac § 365 ods. 1 písm.
d/, f/, h/ CSP a navrhol aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšiekonanie alternatívne žalobu zamietol. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý neposúdil
otázku, či kúpalisko TRITON slúžilo na podnikateľské účely a tým vec nesprávne právne posúdil.
Zastával názor, že areál kúpaliska TRITON neslúži ani neslúžil na podnikateľské účely, keďže

bol zriadený a prevádzkovaný za účelom naplnenia potrieb verejnosti, nie za účelom podnikania.
Krátky slovník Slovenského jazyka definuje slovo účel ako „zámer, zmysel, ku ktorému smeruje istá
činnosť“. Je preto irelevantné, že v areáli kúpaliska mohol v minulosti prebiehať, napr. stánkový
predaj občerstvenia ako doplnková a tiež nevyhnutá služba pre návštevníkov, keďže poskytovanie
takejto služby rozhodne nebolo zámerom/zmyslom a teda účelom zriadenia a prevádzky kúpaliska

vlastného, dotovaného a spravované samosprávou mesta, ale týmto účelom bolo naplnenie potrieb
verejnosti,verejnéhozáujmu.Zámerzákonodarcuposkytnúťmožnosťmajetkovoprávnehousporiadania
vzťahov k pozemkov zastavenými stavbami vo vlastníctve samospráv bolo len v prípade, ak je na
tomto usporiadaní verejný záujem, čo je bezpochyby aj prípad kúpaliska TRITON. Prevádzkovanie
dlhodobo stratového a mestom dotovaného areálu kúpaliska je bezpochyby činnosťou vykonávanou
za účelom sledovania verejného záujmu a zo žiadnych okolnosti nemožno usudzovať, že areál slúži/

slúžil na účely podnikania. Výber vstupného bol len nevyhnutným prostriedkom k zabezpečeniu chodu
kúpaliska, a teda k zabezpečeniu verejného záujmu, pričom kúpalisko negenerovalo žiaden zisk
a bolo pravidelne dotované mestom Košice. O tom, že prevádzkovanie kúpaliska nemožno považovať
za činnosť vykonávanú za účelom dosiahnutia zisku svedčí aj záujem podnikateľských subjektov
o prevádzkovaní kúpalísk, napr. v Košiciach je celkom 0 kúpalísk prevádzkovaných podnikateľskými

subjektami súkromného sektora. S poukazom na § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že zákon
predpokladá existenciu činnosti, ktorú je potrebné považovať za podnikateľskú činnosť aj napriek
tomu, že nie je vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, keďže za podnikateľskú činnosť považuje aj
sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť
na účel dosiahnutia merateľne pozitívneho sociálneho vplyvu. Z hľadiska účelu vykonávanej činnosti

teda možno za podnikanie považovať a) činnosť podnikateľa za účelom dosiahnutia zisku alebo b)
činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu na účel dosiahnutia merateľného
pozitívneho sociálneho vplyvu. Keďže prevádzkovanie kúpaliska TRITON nemožno považovať za
sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť
za účelom dosiahnutia zisku, pretože nie je naplnený pojmový znak podnikania a ani za sústavnú činnosť

registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu vykonávanú samostatne vo vlastnom
mene a na vlastnú zodpovednosť na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu,
pretože takýto subjekt kúpalisko neprevádzkoval, nemožno dôjsť k záveru o tom, že kúpalisko TRITON
slúžilo na podnikateľské účely. Na základe uvedených dôvodov má za to, že súd prvej inštancie mal
žalobkyňou uplatnený nárok posudzovať podľa zákona č. 66/2009 Z.z. a žalobu zamietnuť.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Nestotožnila sa s
argumentáciou žalovaného, že areál kúpaliska TRITON neslúži ani neslúžil na podnikateľské účely. S
toutoargumentácioumestaKošicesanestotožnilKrajskýsúdvKošiciach,pričomvosvojejrozhodovacej

praxi jednoznačne konštatoval, že areál kúpaliska TRITON slúžil na podnikateľské účely, kúpalisko
bolo prevádzkované podnikateľom za účelom dosiahnutia zisku, preto v zmysle § 1 ods. 3 zákona
č. 66/2009 Z. z. k pozemkom v areáli kúpaliska nevzniklo zákonné vecné bremeno a žalovaný užíva
tieto pozemky bez právneho dôvodu, čím sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohacuje v zmysle ust.
§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tejto otázke bližšie poukázala na závery konštatované v

rozhodnutiach Krajského súdu v Košiciach, a to konkrétne Uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp.
zn. 6Co/77/2023 zo dňa 07.08.2023, Uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6Co/70/2023 zo
dňa 28.06.2023, Uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Co/139/2022 zo dňa 09.06.2023,
Uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6Co/67/2024 zo dňa 11.06.2024, v ktorých vystupuje
mesto Košice ako žalovaný, pričom odvolací súd vo všetkých prípadoch konštatoval, že aplikácia

zákona č. 66/2009 Z. z. je vylúčená, nakoľko areál kúpaliska TRITON slúži na podnikateľské účely. Pre
úplnosť dodala, že otázku, či kúpalisko TRITON slúžilo na podnikanie, riešil už iný senát Krajského
súdu v Košiciach v skutkovo a právne obdobnej veci iných žalobcov proti tomu istému žalovanému
– Mesto Košice (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/136/2021 zo dňa 15. 11.2022) a
dospel k záveru, že kúpaliská, aj keď vo všeobecnosti slúžia verejnosti, ale odplatne a sú využívané

na podnikateľské účely, preto sa na ne nevzťahuje zákon č. 66/2009 Z.z. Žalovaný pozemky v areáli
kúpaliska TRITON užíva bez právneho dôvodu, tieto pozemky užíva bezodplatne, čím na úkor žalobcov
pozemkov v areáli kúpaliska TRITON vzniká bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 OZ vo výške
obvyklého nájomného, ktoré by uhrádzal, ak by k týmto pozemkom existoval nájomný vzťah. Vzhľadomna skutočnosť, že stavba - areál kúpaliska TRITON slúžila na podnikateľské účely, nemožno na pozemky
v areáli kúpaliska TRITON aplikovať zákon č. 66/2009 Z. z., teda k týmto pozemkom nevzniklo vecné
bremeno v zmysle cit. zákona v prospech Mesta Košice. Z hľadiska posúdenia, či k pozemkom v areáli

kúpaliska TRITON vzniklo vecné bremeno v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z., je rozhodujúce, či stavba
slúžila na podnikanie v čase nadobudnutia jeho účinnosti, t. j. 01.07.2009, keďže k vzniku vecného
bremena došlo týmto dňom v prípade splnenia všetkých zákonných podmienok. Splnenie zákonných
podmienok pre aplikáciu citovaného zákona sa teda posudzuje ku dňu 01.07.2009 a keďže k tomuto dňu
kúpalisko TRITON bolo stavbou slúžiacou na podnikateľské účely, nevzniklo k pozemkom v jeho areáli

zákonné vecné bremeno v prospech Mesta Košice. K námietke žalovaného o tom, že prevádzkovanie
kúpaliska nemožno považovať za činnosť vykonávanú za účelom dosiahnutia zisku uviedla, že samotná
skutočnosť, že prevádzkovateľ kúpaliska ako podnikateľ nedosahoval zisk, taktiež nepreukazuje, resp.
nevylučuje, že nešlo o prevádzkovanie kúpaliska s podnikateľským účelom. Činnosť podnikateľa, aj keď
saňounedosahujezisk,neprestávabyťpodnikaním,pokiaľnapĺňavšetkyznakypodnikaniavzmysle§2
ods. 1 Obchodného zákonníka. Z hľadiska posúdenia znaku podnikateľskej činnosti nie je rozhodujúce,

či zisk bol skutočne dosiahnutý. Dôležitý je cieľ podnikateľskej činnosti, teda to, či podnikateľ vyvíjal
činnosť s úmyslom dosiahnuť zisk. Vzhľadom na skutočnosť, že stavba - areál kúpaliska TRITON slúžila
na podnikateľské účely, nemožno na pozemky v areáli kúpaliska TRITON aplikovať zákon č. 66/2009
Z.z., teda k týmto pozemkom nevzniklo vecné bremeno v zmysle cit. zákona v prospech žalovaného.

8. Iné vyjadrenia v spore doručené neboli.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom

z ustanovenia § 379 CSP a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm.
d/, f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.9.2025 o 10,10 hod.,
v pojednávacej miestnosti č. d. 207/II. poschodie, trakt D, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 12.9.2025 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP.

12. Dôvodom na odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP je existencia inej vady majúcej za následok
nesprávnerozhodnutievoveci.Vadykonaniasúvymedzenéveľmivšeobecne,pretodôvodomodvolania
podľa tohto ustanovenia môže byť akákoľvek vada konania, ktorej následkom je možnosť nesprávneho
rozhodnutia vo veci. O konaní možno povedať, že je postihnuté vadou, ak bolo porušené ktorékoľvek
z ustanovení zákona, upravujúcich vedenie konania od jeho začiatku až do jeho skončenia. Inou

vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. Na vady konania pred súdom prvej
inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

13. Z odvolacej argumentácie žalovaného je zrejmé, že nesúhlasí s právnym posúdením veci súdom
prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení odvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zosprávnychskutkovýchzáverovvyvodilnesprávneprávnezávery,avšakvposudzovanejveci,odvolací
súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne.

14. K odvolaciemu dôvodu žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) odvolací súd uvádza, že vnútorné
presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého
uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalz pravidiel formálnej logiky. Citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným

dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že súd
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej
inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení

dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska
závažnosti(dôležitosti),zákonnosti,pravdivosti,eventuálnejvierohodnostialeboakvýsledokhodnotenia
dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení
týkajúcich sa dokazovania.

15. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený.

Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z obsahu
listín nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti,
ktorébolipredloženýmilistinnýmidôkazmipreukázané,alebožebyvjehohodnotenídôkazovbollogický
rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z ustanovení 2. dielu CSP, alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval

nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

16. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala
vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov č. 7594/1 o výmere 1376 m2, č. 7594/3

o výmere 846 m2, č. 7594/4 o výmere 430 m2, č. 7594/5 o výmere 120m2, č. 7594/6 o výmere 456
m2, č. 7594/7 o výmere 748 m2 a č. 7596 o výmere 4117 m2 (bez vyčlenených dielov 1, 2, 3 a 4)
v zmysle predloženej grafickej identifikácie, žalovaný má podnikateľské účely v súvislosti s mestskou
plavárňou TRITON, a to za obdobie od 22.6.2021 do 22.6.2023. Jeho skutkové zistenia majú oporu
vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných

dôkazov, a z obsahu spisu vyšli najavo, pričom správne vychádzal z výsledkov dokazovania vykonaného
v konaní vedenom na súde prvej inštancie a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného
hodnotenia dôkazov. Vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval
príslušné zákonné ustanovenia. Svoje zistenia a závery riadne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými

argumentmi sporových strán súvisiacimi s predmetom konania.

17. Odvolací súd preto konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa kritéria pre odôvodnenie
rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP, preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný,
neodôvodnený či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej (formálnej)

štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia a jeho obsahová
(materiálna) náplň zakladá súhrne jeho zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje
žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom

súhrne posúdil a náležite vyhodnotil. Jeho argumentácia je koherentná a rozhodnutie konzistentné,
logické a presvedčivé, zvolené premisy aj závery, ku ktorým na ich základe dospel sú prijateľné pre
právnickú aj laickú verejnosť. Žalovaný v odvolaní neuvádza relevantné skutočnosti, ktoré by neboli
zistené a vyhodnotené v konaní pred súdom prvej inštancie.

18. Odvolací súd takto dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

19.Vpreskúmavanejvecijepredmetomkonanianárokžalobkynenavydaniebezdôvodnéhoobohatenia
za užívanie pozemkov č. 7594/1 o výmere 1376 m2, č. 7594/3 o výmere 846 m2, č. 7594/4 o výmere
430 m2, č. 7594/5 o výmere 120m2, č. 7594/6 o výmere 456 m2, č. 7594/7 o výmere 748 m2 a č. 7596

o výmere 4117 m2 (bez vyčlenených dielov 1, 2, 3 a 4) v zmysle predloženej grafickej identifikácie,
žalovaný má podnikateľské účely v súvislosti s mestskou plavárňou TRITON, a to za obdobie od
22.6.2021 do 22.6.2023.20. Podstatou odvolacích námietok žalovaného je tvrdenie, že areál kúpaliska Triton neslúžil na
podnikateľské účely, kúpalisko nebolo prevádzkované podnikateľom za účelom dosiahnutia zisku ale vo
verejnom záujme, preto v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. k pozemkom v areáli kúpaliska vzniklo zákonné

vecné bremeno, a preto finančná náhrada za užívanie je premlčaná. Žalobkyňa naopak tvrdila, že areál
kúpaliska Triton slúžil na podnikateľské účely, preto sa naň zák. č. 66/2009 Z.z. nevzťahuje a žalovaný
užíva tieto pozemky bez právneho dôvodu, čím sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacuje v zmysle
ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

21. Sumarizačne k charakteru pozemkov, na ktorých sa nachádza kúpalisko Triton, odvolací súd
poukazuje na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Košiciach podporujúcu závery tohto rozhodnutia:
napríklad sp. zn. 6Co/186/2022 z 27.06.2023, sp. zn. 6Co/70/2023 z 28.06.2023, sp. zn. 6Co/77/2023
z 07.08.2023, sp. zn. 11Co/70/2024 zo dňa 28.5.2025. Žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne
nové argumenty, pre ktoré by mala byť daná aplikácia zák. č. 66/2009 Z.z. aj vo vzťahu k pozemkom
v areáli kúpaliska Triton.

22. Aplikáciu zákona č. 66/2009 Z.z. a posudzovanie žalobou uplatneného nároku ako náhrady za
zákonné vecné bremeno, ktorá je jednorazová a premlčala sa v lehote troch rokov od jeho účinnosti na
pozemky nachádzajúce sa v areály kúpaliska Triton, vylučuje ust. § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z.,
v zmysle ktorého sa tento zákon nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod

stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely (odkaz na § 2 Obchodného zákonníka).

23. Vo vzťahu k otázke, či kúpalisko Triton slúžilo na podnikanie, riešil už aj iný senát Krajského súdu
v Košiciach v skutkovo a právne obdobnej veci inej žalobkyne proti tomu istému žalovanému (rozsudok
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/136/2021 zo dňa 15. novembra 2022) a dospel k záveru, že

„Kúpaliská, aj keď vo všeobecnosti slúžia verejnosti, ale odplatne a sú využívané na podnikateľské účely,
preto sa na ne nevzťahuje zákon č. 66/2009 Z.z.. Skutočnosť, že kúpalisko už dlhé roky neslúži svojmu
účelu a nie je využívané, nemôže byť na ujmu žalobkyne“. Potvrdil preto rozsudok v časti, ktorou bolo
žalobkyni priznané bezdôvodné obohatenie za užívanie jej pozemkov v areáli kúpaliska Triton.

24. Na doplnenie správnosti poukazuje na § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie
sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť
za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu,
ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu. Podľa
§ 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v

obchodnom registri.

25. V zmysle § 27 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka sa do obchodného registra zapisujú obchodné
spoločnosti, ktorými sú aj spoločnosti s ručením obmedzeným v zmysle § 105 a nasl. Obchodného
zákonníka.

26. Podnikateľmi sú osoby zapísané v obchodnom registri (právnické osoby a fyzické osoby) bez ohľadu
na to, či podnikajú alebo sú oprávnené podnikať. Nie je rozhodujúce, či je zápis uskutočnený povinne
alebo dobrovoľne.

27. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, vymedzenie pojmu podnikanie úzko súvisí
s pojmom podnikateľ, lebo podnikanie je definované ako činnosť vykonávaná podnikateľom. Znamená
to, že podnikateľskú činnosť, t.j. podnikať môže len podnikateľ v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného
zákonníka, teda ten, kto je na to oprávnený.

28. Podľa Obchodného zákonníka podnikaním je len taká činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ a zároveň
kumulatívne spĺňa všetky znaky, ktoré požaduje zákon, teda tie, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 2
ods. 1 Obchodného zákonníka. Sú to: samostatnosť, sústavnosť, uskutočňovanie vo vlastnom mene,
na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku. Samostatnosť pri výkone podnikateľskej
činnosti treba chápať v tom zmysle, že podnikateľ sám rozhoduje o spôsobe a formách svojej

podnikateľskej činnosti, nie je teda podriadený inému subjektu, ktorého príkazy musí plniť. Sústavnosť
podnikania nemožno vykladať reštriktívne, napr. tak, že by malo ísť o nepretržitú podnikateľskú činnosť.
Kritérium sústavnosti spĺňa aj sezónna činnosť, prípadne činnosť, ktorú podnikateľ na určitý čas
preruší a znovu v nej pokračuje. Dôležité je, aby úmyslom podnikateľa bolo vykonávať túto činnosťopakovane. Požiadavka sústavnosti vylučuje z podnikateľskej činnosti takú činnosť, ktorá sa vykonáva
náhodne, výnimočne, prípadne príležitostne. Podnikateľ koná vo svojom mene vtedy, keď nekoná v
mene niekoho iného. Nie je podmienkou, aby konal osobne, ale osoba, ktorá za neho koná, musí

konať v mene podnikateľa. Podnikateľ podniká pod vlastným menom, keď podniká pod obchodným
menom. Obchodným menom obchodnej spoločnosti je názov, pod ktorým je zapísaná v obchodnom
registri. Podnikateľ vykonáva podnikateľskú činnosť na vlastnú zodpovednosť vtedy, keď za jeho
podnikanie nezodpovedá nikto iný. Vlastná zodpovednosť podnikateľa je logickým dôsledkom toho, že
podnikateľská činnosť je vykonávaná samostatne a pod vlastným menom podnikateľa. To znamená,

že konanie podnikateľa zaväzuje jeho samého, a preto podnikateľ musí niesť aj vlastnú zodpovednosť
za porušenie povinností, ktoré na seba prevzal. Podnikateľská činnosť je vykonávaná za účelom
dosiahnutia zisku vtedy, keď hlavným účelom podnikania je dosiahnutie zisku (majetkového prospechu).
Podnikateľ teda podniká preto, aby dosiahol zisk. Z hľadiska posúdenia tohto znaku podnikateľskej
činnosti nie je rozhodujúce, či zisk bol skutočne dosiahnutý. Dôležitý je cieľ podnikateľskej činnosti,
teda to, či podnikateľ vyvíjal činnosť s úmyslom dosiahnuť zisk. Za zisk možno považovať akýkoľvek

majetkový prospech.

29. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec pri výkone samosprávy najmä
zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácii, verejných priestranstiev,
obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok,

pamiatkových území a pamätihodností obce (f), utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob
života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečenie
zdravotnej starostlivosti, na vzdelanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú
kultúru a šport (h), vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia
potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce (k).

30. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že obec môže v záujme zabezpečenia potrieb
obyvateľov obce a rozvoja obce vykonávať aj vlastnú investičnú činnosť a vlastnú podnikateľskú činnosť.

31. Obec môže realizovať podnikateľskú činnosť vo viacerých formách:

a/ podnikanie obce vlastným menom, kedy obec figuruje v pozícii podnikateľa podľa § 2 ods. 2
Obchodného zákonníka; ide o prípady, keď obec vystupuje ako právnická osoba, ktorá podniká najmä
na základe živnostenského oprávnenia, b/ podnikanie obce prostredníctvom zriadených príspevkových
organizácií - príspevková organizácia obce môže so súhlasom obce vykonávať podnikateľskú činnosť,
c/ podnikanie obce prostredníctvom vlastných (komunálnych) obchodných spoločností - spravidla pôjde

o spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciovú spoločnosť, d/ podnikanie prostredníctvom vstupu
do iných obchodných spoločností - tento spôsob predstavuje formu podnikania, v rámci ktorej sa obec
podieľa účasťou na podnikaní iných subjektov, e/ spoločné podnikanie s inými právnymi subjektmi, f/
príjmy z prenájmu nehnuteľností - podľa § 4 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
prenájomnehnuteľnostíobceježivnosťou,ibaaksapopriprenájmeposkytujúajinénežzákladnéslužby

spojené s prenájmom, g/ podnikanie obce prostredníctvom obecného sociálneho podniku.

32. Zákon o obecnom zriadení a ani iný zákon tiež nevylučuje zabezpečenie potrieb obyvateľov obce aj
podnikateľskou činnosťou iných subjektov než samotnej obce, teda prostredníctvom iných podnikateľov.

33. V prejednávanom spore ide o takýto prípad aj, keď síce mesto Košice realizovalo výstavbu kúpaliska
Triton za účelom uspokojovania verejných potrieb (rekreácia a oddych obyvateľov mesta), ale tieto
potreby sa následne zabezpečovali prostredníctvom podnikateľského subjektu - podnikateľa v zmysle
§ 2 ods. 1 písm. a/ Obchodného zákonníka, ktorému nájomnou zmluvou zo dňa 13.09.1994 prenajalo
celý objekt kúpaliska Triton v Košiciach.

34. Mesto Košice teda síce samo kúpalisko nevyužívalo na podnikateľský účel (prenájom nehnuteľnosti
vo vlastníctve obce bez poskytovania iných než základných služieb sa považuje iba za správu vlastného
majetku a nie za podnikanie - viď § 4 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní),
ale svoj majetok (kúpalisko Triton) prenajalo podnikateľskému subjektu (Miestny podnik služieb, s.r.o.

Košice), ktorý prevádzkoval kúpalisko za účelom dosiahnutia zisku. Vstup na kúpalisko bol podmienený
vstupným, ktoré predstavovalo príjem tohto podnikateľského subjektu - nájomcu a de facto išlo o
podnikanie Mestskej časti Košice - Juh, ktorá podnikala prostredníctvom vlastnej spoločnosti s ručením
obmedzeným, v ktorej bola jediným spoločníkom.35. Prenajatý majetok mesta Košice - kúpalisko Triton teda nepochybne bolo využívané na podnikanie
nájomcu - Miestneho podniku služieb, s.r.o. Košice, ktorý je podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 písm. a/

Obchodného zákonníka a z tohto podnikania mal aj príjmy, ako o tom svedčia jeho účtovné závierky za
roky 2013 až 2016, ktoré sú obsahom spisu (čl. 91-146).

36. Podstatným z hľadiska rozhodnutia vo veci teda bolo posúdenie, či stavba (areál kúpaliska) slúžila na
podnikanie a nemusí ísť pritom o prípad, že stavba je využívaná na podnikanie priamo mestom (obcou,

VÚC), v ktorého vlastníctve sa táto stavba nachádza.

37. Na charaktere podnikateľskej činnosti nemení nič ani tá skutočnosť, že mesto resp. Mestská časť
Košice - Juh poskytovali dotácie na prevádzku tohto kúpaliska, pretože dotácie môžu byť poskytované
aj na podnikateľskú činnosť a tieto dotácie tiež predstavovali v zmysle predložených účtovných závierok
výnosy kúpaliska. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ kúpaliska ako podnikateľ nedosahoval zisk,

taktiež nepreukazuje resp. nevylučuje, že nešlo o prevádzkovanie kúpaliska s podnikateľským účelom.
Činnosť podnikateľa, aj keď sa ňou nedosahuje zisk, neprestáva byť podnikaním, pokiaľ táto napĺňa
všetky znaky podnikania v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako už boli uvedené vyššie.
Podnikaním nie je činnosť, ktorej výsledkom musí byť vždy zisk, podstatným je to, či podnikateľ vyvíjal
činnosť s úmyslom dosiahnuť zisk. Podnikanie teda môže byť aj stratové, čo v praktickom živote je

bežným javom.

38. Vzhľadom na skutočnosť, že stavba - areál kúpaliska Triton slúžila na podnikateľské účely, nemožno
na pozemky v areáli kúpaliska Triton aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z., teda k týmto pozemkom nevzniklo
vecné bremeno v zmysle cit. zákona v prospech žalovaného.

39. Z hľadiska posúdenia, či k pozemkom v areáli kúpaliska Triton vzniklo vecné bremeno v zmysle
zákona č. 66/2009 Z.z., je rozhodujúce, či stavba slúžila na podnikanie v čase nadobudnutia jeho
účinnosti, t.j. 01.07.2009, keďže k vzniku vecného bremena došlo týmto dňom v prípade splnenia
všetkých zákonných podmienok.

40. Splnenie zákonných podmienok pre aplikáciu zákona č. 66/2009 Z.z. sa teda posudzuje ku dňu
1.7.2009akeďžektomutodňukúpaliskoTritonbolostavbouslúžiacounapodnikateľskéúčely,nevzniklo
k pozemkom v jeho areáli zákonné vecné bremeno v prospech žalovaného.

41. Žalovaný pozemky v areáli kúpaliska Triton užíva bez právneho dôvodu (bez zmluvy či iného titulu,
oprávňujúceho ho na užívanie), tieto pozemky užíva bezodplatne, čím na úkor žalobkyne ako podielovej
spoluvlastníčky pozemkov v areáli kúpaliska Triton vzniká bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451
Občianskeho zákonníka vo výške obvyklého nájomného, ktoré by uhrádzal, ak by k týmto pozemkom
existoval nájomný vzťah. Toto bezdôvodné obohatenie je žalovaný povinný vydať žalobkyni, na úkor

ktorej sa obohatil.

42. Súd prvej inštancie vecne správne rozhodol, ak vo vzťahu k pozemkom nachádzajúcim sa v areáli
kúpaliska Triton dospel k záveru, že žalovaný má stavbu postavenú na pozemku žalobkyne, užíva tento
pozemok, alebo minimálne obmedzuje v jeho užívaní žalobkyňu, získava majetkový prospech plnením

bez právneho dôvodu, teda sa bezdôvodne obohacuje na úkor žalobkyne, a preto je povinný takto
získané plnenie vydať tomu, na úkor koho bolo získané - žalobkyni.

43. Výška obvyklého nájomného za dotknuté pozemky bola ustálená zo strany súdu nielen priemerom
hodnoty nájmu vyplývajúceho zo znaleckých posudkov predložených do konania stranami sporu, ale aj

z nájomných zmlúv z roku 2016, v ktorých žalovaný v postavení prenajímateľa v roku 2016 požadoval
za obdobné pozemky dokonca dvojnásobok výšky nájomného oproti tomu, aké si uplatnila žalobkyňa
v tomto konaní. Táto výška ani sporná v konaní nebola a pokiaľ súd vyhovujúcim výrokom zaviazal
žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie za dobu od 22.6.2021 do 22.6.2023 spolu s
príslušenstvom, vo vzťahu ku ktorému žalovaným neboli vznesené žiadne osobitné odvolacie námietky,

je rozsudok v tejto časti vecne správny.

44. Odvolací súd takto dospel k záveru, že obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť
správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňomuvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by
mohli spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoj
rozhodnutie.

45. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok podľa 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny a podľa § 387 ods. 2 CSP na zdôraznenie správnosti doplnil ďalšie dôvody.

46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnej žalobkyni
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu ( 100% ) voči žalovanému, ktorý v odvolacom
konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia o odvolaní v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).