Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 39Ek/789/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120298909
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Blahová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6120298909.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., IČO: 45 684 618,
so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, právne zastúpený: Beňo & partners advokátska
kancelária, s.r.o., IČO: 44 250 029, so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad,
proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., o vymoženie 421,46
EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Boris Halás, so sídlom exekútorského

úradu Popradská 70, 822 02 Bratislava 214, sp. zn. 397EX 142/20, o námietkach oprávneného proti
upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp. zn. 397EX 142/20
zo dňa 10.07.2025, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho
exekútora podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 14.05.2020 domáhal
od povinného vymoženia 421,46 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu – 1/ Rozsudok
Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 24Csp/158/2017 zo dňa 04.12.2017, 2/ Uznesenie Okresného súdu
Bratislava V sp. zn. 24Csp/158/2017 zo dňa 23.04.2018 (ďalej ako ,,exekučné tituly").

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu, vydal

dňa 27.05.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Boris Halás, so sídlom
exekútorského úradu Popradská 70, 822 02 Bratislava 214 (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý exekúciu
vedie pod sp. zn. 397EX 142/20.

3. Dňa 08.08.2025 boli súdu doručené prostredníctvom súdneho exekútora námietky oprávneného proti
Upovedomeniu o zastavení exekúcie spolu s prílohami.

4. Súdny exekútor vydal dňa 10.07.2025 upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na zaplatenie
náhrady výdavkov, ktorým zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na
majetok povinného sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku

nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň
na úhradu trov exekútora. Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo oprávnenému doručené dňa
14.07.2025.

5. Oprávnený dňa 28.07.2025 doručil súdnemu exekútorovi námietky proti upovedomeniu o zastavení
exekúcie, v ktorých uviedol nasledovné: „Zo správ súdneho exekútora nevyplýva, že by exekútor

vykonal aj fyzické zisťovania hnuteľného majetku povinného alebo že by exekútor žiadal o súčinnosť
tretie osoby ktoré by mohli mať informácie o majetku povinného, prípadne osoby s povinným žijúcev spoločnej domácnosti, resp. vykonal ďalšie úkony za účelom zistenia majetku povinného, ktoré
umožňujú ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Zo správ exekútora o priebehu exekúcie vyplýva,

že exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány a organizácie. V prípade povinného ktorý je
fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba, ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať
príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti,
a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci exekúcii. Rovnako nie je správach
súdneho exekútora uvedené, že by v prípade ak povinný neposkytol exekútorovi súčinnosť podľa

§ 40 Exekučného poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku podľa § 41 Exekučného
poriadku, o ktorého úplnosti by nemohli byť vzhľadom na nami vyššie uvedené skutočnosti odôvodnené
pochybnosti, použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl. Exekučného poriadku.
Pritom správy exekútora neuvádzajú, že by v danom prípade bolo uloženie donucovacích opatrení
neprimeranéalebovrozporesustanoveniamiExekučnéhoporiadku.Následne,všetokhnuteľnýmajetok
nepatriaci do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v písm. a) až j) odseku 2 § 115 Exekučného poriadku

má byť exekútorom zistený, spísaný a speňažený. To má o to väčší význam pri relatívne menších
pohľadávkach pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších vecí neprípustná alebo neprimeraná tak,
abybolirešpektovanéprávaajpovinnéhozasúčasnéhouspokojeniavymáhanéhonárokuoprávneného,
ktorý mal povinný splniť spravidla dávno pred začatím exekúcie. Zároveň nie je možné vylúčiť, že v
budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na uspokojenie vymáhanej pohľadávky“ Na základe

vyššie uvedeného oprávnený žiada súd aby upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil.

6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že „postupoval v súlade s Exekučným poriadkom.
Konkrétne v zmysle § 59 ods. 1 Exekučného poriadku, „Po začatí exekúcie exekútor zabezpečí
jej vykonanie. Pri exekúcii na uspokojenie práva na peňažné plnenie exekútor bezodkladne vykoná

potrebné úkony na zistenie majetku postihnuteľného exekúciou v rozsahu primeranom vymáhanému
nároku. Exekútor prednostne zisťuje existenciu majetku povinného podľa údajov v registroch, ktoré sú
dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie. Pri zisťovaní majetku povinného exekútor prihliadne
na pokyny oprávneného, ak sú pre zistenie majetku povinného potrebné a ak si ich uskutočnenie
nevyžaduje náklady vo výške neprimeranej k výške vymáhanej povinnosti. Súdny exekútor vykonal

opakované preverovanie majetku povinného, pričom počas celého exekučného konania nebol zistený
žiadny exekvovateľný majetok povinného, a to v tomto a ani v inom exekučnom konaní vedenom
súdnym exekútorom proti dotknutému povinnému. Pokiaľ ide o námietku oprávneného týkajúcu sa
súpisu hnuteľných vecí a predaja, súdny exekútor uvádza, že s uvedeným spôsobom výkonu exekúcie
sú spojené vysoké náklady (náklady kľúčovej služby, súpisu majetku, odvozu majetku, uskladnenia

majetku, ocenenia majetku a jeho predaja), tieto by boli v neprimeranej výške k vymáhanej povinnosti
povinného a v konečnom dôsledku by ich musel znášať oprávnený (ak by bol vôbec ochotný
uhradiť zákonom stanovený preddavok na náklady). Oprávnený v námietkach nešpecifikuje aké tretie
osoby mal súdny exekútor osloviť so súčinnosťou a počas celého exekučného konania neoznačil
žiadny exekvovateľný majetok povinného alebo osobu, ktorá by mala byť v tejto súvislosti oslovená

súčinnosťou. K použitiu/nepoužitiu donucovacích opatrení súdny exekútor uvádza, že ich účelom nie
je vymoženie majetku povinného, ale splnenie povinnosti povinného, ktorá však nemusí znamenať
zistenie exekvovateľného majetku povinného (a vo väčšine prípadov ani neznamená zistenie majetku,
keď povinný konštatujú svoju nemajetnosť), pričom deklarovaný a aplikovaný prístup Okresného súdu
Banská Bystrica k ukladaniu donucovacích opatrení je „rezervovaný“ a tento právny inštitút bohužiaľ

nemá praktické využitie.“

7. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť

postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.

8. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v
upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady
výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady

výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.

9. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.
c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podaťu exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak

súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti na exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,
doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

10. Súdny exekútor, po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie, zisťuje majetok povinného v potrebnom

rozsahu, a to lustráciami, osobným zisťovaním, súčinnosťou povinného, vyhlásením povinného o
majetku ako aj súčinnosťou tretích osôb. Poverený súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená
osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov je povinný pri vykonávaní exekúcie ako
výkone verejnej moci postupovať s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností
a odborných vedomostí. Spôsob vykonania exekúcie (tzn. voľbu spôsobov vykonania exekúcie podľa
štvrtej časti Exekučného poriadku) určuje súdny exekútor, ktorého exekučný súd poveril vykonaním

exekúcie. Ako to uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 2/2013 zo dňa
16. januára 2013, „Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou v Exekučnom poriadku preniesol štát
časť výkonu svojej moci - špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie - na
súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne technický
či organizačne inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp.

moc súdnu. Preto, ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať štát,
resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých
osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť
rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.“ Zisťovanie zexekvovateľného
majetku povinného subjektu je zverené do právomoci resp. pôsobnosti (kompetencie) povereného

súdnehoexekútoraakoorgánuverejnejmoci,ktorývykonávanútenývýkonnárokovzexekučnýchtitulov
prostredníctvom exekúcie podľa Exekučného poriadku čo je podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Exekučného
poriadku výkonom verejnej moci. Poverený súdny exekútor ako orgán verejnej moci je povinný
vykonávať exekúciu spôsobom aby nedochádzalo k porušeniu ochrany základných práv účastníkov
exekučného konania (oprávnený a povinný). Súčasťou práva na súdnu ochranu oprávneného je

aj právo domáhať sa núteného výkonu nárokov z exekučných titulov prostredníctvom exekučného
konania podľa Exekučného poriadku. Poverený súdny exekútor je v priebehu exekučného konania
oprávnený a súčasne aj povinný zisťovať majetok povinného podliehajúci exekúcii, po jeho zistení
zvoliť najvhodnejší spôsob vykonania exekúcie, ktorý musí byť primeraný a vhodný a exekúciu vykonať
(tzn. zabezpečiť majetok povinného a následne uspokojiť vymáhaný nárok oprávneného). V prípade

zistenia, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekútora a súčasnom uplynutí zákonom
ustanovenej doby je poverený súdny exekútor povinný vydať upovedomenie o zastavení exekúcie pre
nemajetnosť povinného subjektu. Na tomto mieste exekučný súd poukazuje na to, že ide o zákonnú
povinnosť súdneho exekútora (znenie ustanovenia § 61n ods. 1 Exekučného poriadku „Exekútor vydá
upovedomenie o zastavení exekúcie, ak ....“). Na základe uvedeného exekučný súd uzatvára, že

zisťovanie zexekvovateľného majetku (tzn. majetku, ktorý exekúcii podlieha) povinného je primárne v
kompetencii povereného súdneho exekútora, ktorý súčasne nesie aj (právnu) zodpovednosť ako orgán
verejnej moci na úseku núteného výkonu exekučných titulov (civilná exekúcia) za výkon svojej činnosti,
ktorá je podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku výkonom verejnej moci.

11.Exekučnýsúdpopreskúmanívšetkýchúkonovvykonanýchsúdnymexekútoromvpriebehuexekúcie
zistil nasledovné skutočnosti. Poverený súdny exekútor v priebehu tejto exekúcie zisťoval majetok resp.
príjmy povinného spôsobom zodpovedajúcim Exekučnému poriadku a v rozsahu ustanovenom § 2
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov. Súd má z preloženého zoznamu vykonaných lustrácii majetku povinného, ktorý predložil
súdny exekútor súdu za preukázané, že súdny exekútor počas vedenia predmetnej exekúcie vykonal
lustráciu účtov povinného v bankách, lustráciu nehnuteľností povinného, motorových vozidiel, lustráciu
v živnostenskom registri, obchodnom registri, pričom súdny exekútor počas celého exekučného konania

nezistil žiadny exekvovateľný majetok povinného. Súdny exekútor k námietke oprávneného týkajúcej sa
súpisu hnuteľných vecí a predaja uviedol, že s uvedeným spôsobom výkonu exekúcie sú spojené vysoké
náklady (náklady kľúčovej služby, súpisu majetku, odvozu majetku, uskladnenia majetku, ocenenia
majetku a jeho predaja), tieto by boli v neprimeranej výške k vymáhanej povinnosti povinného av konečnom dôsledku by ich musel znášať oprávnený (ak by bol vôbec ochotný uhradiť zákonom
stanovený preddavok na náklady).

12. K námietke oprávneného týkajúcej sa uloženia donucovacieho opatrenia, súd poukazuje na
skutočnosť, že účelom donucovacieho opatrenia nemá byť sankcionovanie povinného a taktiež podľa
Exekučného poriadku nemožno prostredníctvom donucovacích opatrení vymáhať splnenie povinnosti
uloženej exekučným titulom, ktorá znie na peňažné plnenie.

13. Oprávneným namietanou skutočnosťou bolo taktiež nespísanie hnuteľného majetku povinného. K
predmetnej námietke súd uvádza, že pokyny oprávneného, na ktoré má exekútor povinnosť prihliadnuť,
sa môžu pohybovať v intenciách uvedeného zisťovania majetku podľa vyhlášky. Prípadný pokyn
na vykonanie súpisu hnuteľných, resp. zisťovanie majetku v mieste sídla, resp. bydliska povinného,
prípadne na inom mieste, nemožno považovať za pokyn záväzný pre exekútora. Takýto pokyn je
totiž v rozpore so spôsobmi zisťovania majetku podľa vyhlášky a zasahuje do oprávnenia exekútora

určovať spôsob vykonania exekúcie. Exekútor aj na takýto pokyn prihliadne a zváži vzhľadom na
majetkové pomery povinného a hospodárnosť konania uskutočnenie aj miestneho zisťovania. Súd
záverom dodáva, že dôvodom na zrušenie upovedomenia uznesením exekučného súdu na námietku
oprávneného je skutočne len preukázanie existencie relevantného exekvovateľného majetku, resp.
samotné splnenie vymáhanej povinnosti. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v námietkach

proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zaťažuje výlučne oprávneného, ktorý vo svojich námietkach
vyjadrillensvojedomnienky.Súdnazáverdodáva,žeideozastavenieexekúcievdôsledkunemajetnosti
povinného, čo umožňuje oprávnenému opätovne si podať nový návrh na vykonanie exekúcie voči nemu.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd považoval námietky oprávneného proti

upovedomeniu o zastavení exekúcie za nedôvodné, nakoľko oprávnený neuniesol dôkazné bremeno
ohľadom svojich tvrdení a preto ich s poukazom na ustanovenie § 61n ods. 4 Exekučného poriadku
zamietol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.