Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219010224
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2219010224.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a členov
senátu Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci A. B., nar. XX.XX.XXXX v A. C.,
trvale bytom D. XX/XX, A. C., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
účinného od 06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“), o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda z 18.09.2024, sp. zn. 18T/30/2019, na verejnom zasadnutí konanom 21.10.2025

v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 18.09.2024, sp. zn. 18T/30/2019
(ďalej len napadnutý rozsudok), uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného z prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 03.11.2016 v Dunajskej Strede, okres Dunajská Streda, na Galantskej ceste 866/4 v pobočke E. F.,
G., Bratislava predložil platobný príkaz, na základe ktorého previedol zo svojho účtu č. C. sumu 20.000,-
Eur na účet č. C. patriaci spoločnosti AXE CAPITAL s.r.o., so sídlom Šulekova 2, Bratislava, IČO: 45
701 954, z titulu splatenia pôžičky, hoci vedel, že uvedené peniaze na jeho účte patria H. G., ktorý tento
účet používal s jeho súhlasom na základe ústnej dohody, pri ktorej poškodenému v presne nezistenom
čase v období mesiacov júl a august roku 2016 aj odovzdal všetky prístupové dáta k internetbankingu

a platobnú kartu, aby mohol s účtom disponovať, čím poškodenému H. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalé
bydlisko A. C., I. J. XXXX/XX, spôsobil škodu vo výške 20.000,- Eur.
Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm.
j) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a
podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určila skúšobná doba na 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa §

287 ods. 1 Trestného poriadku bol obžalovaný zaviazaný povinnosťou nahradiť poškodenému H. G.,
nar. XX.XX.XXXX v A. C., trvale bytom I. J. XXXX/XX, A. C., spôsobenú škodu vo výške 20.000,- Eur.

2. Okresný súd vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom obžalovaný A. B. (ďalej len obžalovaný) po
poučení o možnosti urobiť niektoré z troch vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 písm. a), písm. b) a písm.
c) Trestného poriadku, vyhlásil, že je nevinný.

3. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že z dokazovania na hlavnom pojednávaní bola vina
obžalovaného v plnej miere preukázaná vykonanými dôkazmi a to najmä s poukazom na výpoveď
poškodeného H. G., ktorý detailne opísal pôvod, okolnosti a právny titul nadobudnutia finančnej
čiastky vo výške 20.000 Eur do svojho vlastníctva, okolnosti vzniku jeho oprávnenia používať účet
obžalovaného v E. F. č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ako aj prevod jemu patriacej sumy 20.000
Eur dňa 03.11.2016 bez jeho vôle, vedomia a súhlasu obžalovaným z tohto účtu v prospech účtu

spoločnosti AXE CAPITAL s.r.o., ktorej konateľom bol v tom čase svedok K. L.. Okresný súd poukázal
tiež na výpoveď svedkyne G. F., kamarátky poškodeného, ktorá mala od poškodeného informácieohľadom pôvodu a právneho titulu nadobudnutia sumy 20.000 Eur poškodeným, o prevode tejto sumy
obžalovaným na účet spoločnosti AXE CAPITAL s.r.o., a ktorá ako priama svedkyňa potvrdila tiež jeho
tvrdenia ohľadom návštevy obžalovaného doma v deň prevodu sumy 20.000 Eur z dotknutého účtu vo

večerných hodinách. Tiež daná svedkyňa uviedla skutočnosti ohľadom spôsobu zdôvodnenia prevodu
tejtosumyobžalovaným,ktorýsavyjadril,žetenprevoduskutočnil,pretožetiepeniazesúrnepotreboval,
nakoľko sa dostal do problémov a vráti ich poškodenému budúci týždeň. Okresný súd uviedol, že v
neposlednom rade obžalovaného usvedčili zo stíhaného konania aj jednotlivé listinné dôkazy, ktoré v
plnej miere potvrdzujú výpoveď poškodeného, sú s ňou vo vzájomnom súlade, prípadne ju doplňujú, a to

najmä: kúpna zmluva zo dňa 25.10.2016, dohoda o rozdelení predajnej ceny preukazujúca vlastníctvo
poškodeného k sume 20.000 Eur na účte obžalovaného, podpisy na ktoré boli osvedčené na notárskom
úrade dňa 25.10.2016, oznámenie E. F. zo dňa 15.02.2017 a pripojené prílohy - tabuľkový prehľad
majiteľa a disponentov k bežnému osobnému účtu č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX patriacemu
obžalovanému, podrobný výpis z tohto účtu a denné zostatky za obdobie od 01.07.2016 do 25.01.2017,
platobný príkaz SEPA zadaný obžalovaným v pobočke E. F. na sumu 20.000 Eur dňa 03.11.2016 o

prevode sumy 20.000 Eur z účtu č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na účet č. C. XX XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX s poznámkou: vrátenie pôžičky, detail pohybu na účte obžalovaného č. C. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX v E. F. zo dňa 03.11.2016, výpis z účtu spoločnosti AXE CAPITAL s.r.o., za
obdobie od novembra do decembra 2016, listiny predložené poškodeným - oznámenie z E. F. a heslo
k internetbankingu.

4. Okresný súd ďalej uviedol, že tvrdenie poškodeného o tom, že mu patrí suma 20.000 Eur, ktorá prišla
na účet obžalovaného, ktorý oprávnene užíval v tom čase poškodený, vyplýva nesporne z vykonaných
dôkazov. Z kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.2016 (bod IV) mal okresný súd jednoznačne preukázané,
že časť kúpnej ceny vo výške 24.211,87 Eur mala byť poukázaná v prospech predávajúcej 1/ (B.
M.) na účet č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, t. j. na účet patriaci obžalovanému, ktorý v tom

čase oprávnene užíval poškodený. Skutočnosť, že poškodený v danom čase oprávnene užíval vyššie
identifikovaný účet obžalovaného, vyplýva z listiny E. F. označenej podpisové oprávnenia, resp. zoznam
majiteľa a disponentov účtu č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, podľa ktorej bol síce majiteľom
tohto účtu obžalovaný, ktorý otvoril tento účet dňa 21.05.2015, odkedy mal aktívny stav podpisového
oprávnenia s úrovňou právomoci konať samostatne, pričom mal zriadený aj Internetbanking a Dialog

a platobnú kartu Visa Electron a mal zároveň oprávnenia disponenta, kuriéra a vkladateľa, avšak dňa
05.08.2016vzniklopodpisovéoprávneniektomutoúčtuakodisponentovi(osobeoprávnenejdisponovať
s peňažnými prostriedkami na účte, samostatne požadovať informácie o účte nevyhnutné pre výkon
jeho oprávnenia, t.j. informácie o názve, čísle účtu, stave a pohyboch na účte, výpis z účtu, pričom
má aj oprávnenia kuriéra a vkladateľa) s úrovňou právomoci konať samostatne aj poškodenému. Z

uvedeného vyplýva, že obžalovaný zriadil v prospech poškodeného disponentské oprávnenie k jeho
vlastnému účtu, a teda, že mu umožnil tento účet užívať. Okresný súd uviedol, že mal tak preukázanú
pravdivosť tvrdení poškodeného, že bol oprávnený používať účet obžalovaného, pričom z výpisu z tohto
účtu za obdobie od júla 2016 až do 25.01.2017 tiež zistil, že v rámci tohto obdobia je zaznamenaná
prvá aktivita na tomto účte až zo dňa 05.08.2016, kedy vzniklo poškodenému oprávnenie disponovať

s týmto účtom a kedy obžalovaný vložil na daný účet sumu 100 Eur. Obžalovaný vložil na daný účet
počas tohto obdobia ešte raz sumu 150 Eur, a to v septembri 2016, potom realizoval vklady jednotlivých
súm na tento účet už len poškodený, pričom boli z účtu realizované aj jednotlivé debetné transakcie
(platby kartou). Dňa 02.11.2016 bola na daný účet pripísaná kreditná platba vo výške 24.211,87 Eur od
osoby G. F. (kupujúca z kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností poškodeného, jeho matky a brata) a

dňa 03.11.2016 bol z daného účtu uskutočnený prevod sumy vo výške 20.000 Eur na účet č. C. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX patriaci príjemcovi AXE CAPITAL, s.r.o., s poznámkou: vrátenie pôžičky, ktorý
uskutočnil obžalovaný, čo je preukázané prevodným príkazom zo dňa 03.11.2016 z pobočky E. F., ktorý
podpísal vlastnoručne obžalovaný. Listinami predloženými poškodeným, konkrétne oznámením E. F.,
heslom napísaným na listine od E. F., ako aj výpisom z tohto účtu za obdobie od júla 2016 do januára

2017, podľa ktorého užíval poškodený tento účet od 05.08.2016, je preukázaná tiež pravdivosť tvrdenia
poškodeného, že obžalovaný mu odovzdal v lete 2016 prístupové údaje od internetbankingu v súvislosti
s týmto účtom, a tiež platobnú kartu, ktoré následne používal.
5. Okresný súd uviedol, že vzhľadom na časové údaje jednotlivých transakcií mal tiež jednoznačne
preukázané, že suma 24.211,87 Eur, ktorá bola dňa 02.11.2016 pripísaná na účet obžalovaného, ktorý v

tom čase oprávnene užíval poškodený, a tým aj suma 20.000 Eur tvoriaca časť tejto sumy, ktorá bola dňa
03.11.2016 na základe príkazu zadaného obžalovaným prevedená na účet spoločnosti AXE CAPITAL
s.r.o. (čo vyplýva nesporne z dotknutého príkazu zadaného a podpísaného obžalovaným v pobočke
E. F. zo dňa 03.11.2016), pochádzali, tak ako to tvrdil poškodený, z predaja nehnuteľností patriacichpoškodenému, jeho matke a bratovi. Napokon aj z výpisu z tohto účtu za dané obdobie nepochybne
vyplýva, že na danom účte sa nenachádzala žiadna vyššia finančná čiastka, ktorá by mimo sumy z
predaja 24.211,87 Eur pripísanej na daný účet dňa 02.11.2016, predstavovala sumu 20.000 Eur (a to i

po sčítaní jednotlivých kreditných položiek a odrátaní debetných položiek), pričom za dotknuté obdobie
realizoval na daný účet obžalovaný len 2 vklady - v auguste a v septembri 2016 spolu vo výške 250
Eur, ostatné finančné prostriedky pochádzali od poškodeného, z čoho je evidentné, že dané prostriedky
nepochádzali od obžalovaného.
6. Okresný súd uviedol, že v súvislosti s vlastníctvom prevedenej sumy 20.000 Eur a postavením

poškodeného v trestnom konaní upriamuje pozornosť na dohodu o rozdelení kúpno-predajnej ceny vo
výške 24.211,87 Eur medzi poškodeného a jeho matku tak, že poškodenému pripadne suma 20.000
Eur a matke poškodeného - B. M. suma 4.211,87 Eur, ktorá bola vlastnoručne podpísaná poškodeným
a aj jeho matkou, pričom pravosť ich podpisov bola osvedčená dňa 25.10.2016 na notárskom úrade. Z
tejto dohody je zrejmé, že titulom tejto dohody sa stal vlastníkom časti kúpnej ceny vo výške 20.000 Eur
poškodenýajehomatkavlastníčkoučastikúpnejcenyvovýške4.211,87Eur.Ajkeďfinančnéprostriedky

poškodeného a jeho matky nadobudnuté titulom kúpno-predajnej zmluvy boli na účte obžalovaného
zmiešané, z argumentácie obžalovaného, ktorý v priebehu tohto trestného konania odôvodňoval svoje
konanie (prevod sumy 20.000 Eur z jeho účtu v E. F. na účet spoločnosti AXE CAPITAL s.r.o., dňa
03.11.2016) tým, že malo ísť o vrátenie pôžičky, ktorú získal od svedka K. L. pre poškodeného, a teda
išlo o jeho peňažné prostriedky na jeho účte, vyplýva, že jeho konanie smerovalo len voči peňažným

prostriedkom patriacim poškodenému (t.j. sume 20.000 Eur), a nie proti tým, ktoré prináležali podľa
dohody o rozdelení matke poškodeného, preto je podľa názoru súdu nepochybné, že postavenie
poškodeného v tomto trestnom konaní prináleží správne H. G.. Okresný súd ďalej v tejto súvislosti pre
úplnosťuviedol,žeikeďsapoškodenýaprípadneiniektorísvedkoviavpriebehutohtokonanianepresne
vyjadrovalioprevedenejsume20.000Eurakoopeniazochmatkypoškodeného-čonapokonpôvodneaj

vyplývalo z kúpnej zmluvy, v zmysle ktorej celá časť kúpnej ceny vo výške 24.211,87 Eur pripadla matke
poškodeného a bola poukázaná na účet obžalovaného, používaný v tom čase oprávnene poškodeným,
z dohody o rozdelení tejto časti kúpnej ceny je evidentné, že sa následne dohodli na rozdelení tejto časti
kúpnej ceny medzi seba v pomere ako je tam uvedené, pričom obaja tento konsenzus (ich prejav vôle)
vlastnoručne podpísali a pravosť ich podpisov bola riadne notársky osvedčená.

7. Okresný súd ďalej v odôvodení poukázal, že obžalovaný previedol dňa 03.11.2016 sumu 20.000 Eur z
dotknutéhoúčtubezvedomia,súhlasuavôlepoškodeného,atovyplývazvýpovedepoškodeného,ktorý
výslovne poprel, že by dal obžalovanému akýkoľvek pokyn alebo príkaz nakladať so sumou 24.211,87
Eur, pričom zdôraznil, že nikdy mu nedovolil nakladať s touto sumou alebo inak s ňou disponovať a
obžalovaný ten účet nepoužíval, vedel, že ho používa on (poškodený), preto mal aj všetky prístupy.

Taktiež matka poškodeného vo svojej výpovedi výslovne uviedla, že ani ona obžalovanému nedala
žiaden pokyn nakladať s peňažnými prostriedkami z predaja nehnuteľností prevedenými na jeho účet.
Okresný súd uviedol, že skutočnosť, že poškodený nedal obžalovanému súhlas na nakladanie so
sumou 20.000 Eur vyplýva nepriamo aj z časových súvislostí a sledu udalostí nasledujúcich potom ako
poškodený zistil, že zmizla z účtu obžalovaného, ktorý oprávnene používal, jemu patriaca suma 20.000

Eur, keď ihneď potom ako túto skutočnosť zistil, opakovane neúspešne kontaktoval obžalovaného (čo
potvrdzuje aj poškodeným predložený výpis hovorov z telefónneho čísla v Orange, ktoré používal),
ktorého podvečer navštívil aj doma s kamarátkou - svedkyňou G. F., kedy ho mal obžalovaný uistiť, že
peniaze mu vráti, potreboval ich súrne, nakoľko sa dostal do problémov, nemal čas, pracoval, preto ho
vopred nekontaktoval, a prisľúbil, že mu ich vráti budúci týždeň, čo potvrdila aj táto svedkyňa, avšak

na základe neskoršej telefonickej komunikácie s obžalovaným z inkriminovaného dňa a z dňa potom,
v rámci ktorej obžalovaný už tvrdil, že ide o jeho peniaze, ktoré mu poškodený dlhuje, poškodený
nadobudol presvedčenie, že peniaze mu nevráti, a preto podal na neho trestné oznámenie už dňa
04.11.2016 o 15:40 hod.. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že obžalovaný previedol sumu 20.000
Eur bez vedomia a súhlasu poškodeného potvrdzuje aj výpoveď svedkyne G. F., ktorá uviedla, že

poškodený, keď jej v ten deň zavolal do práce, bol nervózny a povedal jej, že mu zmizli z účtu peniaze,
a že jediný, kto má prístup k účtu, je obžalovaný, ktorý mu nezdvíha telefón, a ani nereaguje na správy.
Uviedla tiež, že počas jazdy k obžalovanému sa poškodený opakovane pokúšal dovolať obžalovanému,
avšak neúspešne. V zhode s výpoveďou poškodeného uviedla, že keď u obžalovaného zaparkovali a
poškodený sa s nim rozprával, počula ako obžalovaný na dopyt poškodeného, kam zmizli tie peniaze,

odpovedal, že potreboval súrne peniaze a do začiatku budúceho týždňa mu ich vráti, a na otázky
poškodeného, že prečo mu nedal vopred vedieť, že potrebuje tie peniaze, a prečo nezdvíhal telefón, keď
previedol tie peniaze, uviedol, že mal veľa roboty, nevedel zdvihnúť telefón a ani dať dopredu vedieť, že
potrebuje peniaze, z čoho tiež vyplýva, že peniaze poškodeného previedol bez toho, aby o tom vedelpoškodený a udelil mu na to súhlas. Realizácia samotného prevodu sumy 20.000 Eur obžalovaným
dňa 03.11.2016 z účtu č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na účet č. C. XX XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX (patriaci spoločnosti AXE CAPITAL s.r.o.) s poznámkou: vrátenie pôžičky bola preukázaná

platobným príkazom SEPA zadaným a podpísaným vlastnoručne obžalovaným v pobočke E. F. dňa
03.11.2016.
8. Okresný súd taktiež uviedol, že obranu obžalovaného, že 20.000 Eur mu patrilo, nakoľko poškodený
mu túto sumu dlhoval, a že malo ísť o výšku pôžičky, ktorú mu poskytol pre poškodeného K. L.,
vyhodnotil okresný súd ako účelovú a nemajúcu oporu vo vykonanom dokazovaní. V prvom rade

zdôraznil, že vykonanými dôkazmi nebolo preukázané, že by obžalovaný požičal niekedy poškodenému
sumu 20.000 Eur ako to tvrdí. Poškodený poskytnutie takejto pôžičky obžalovaným výslovne poprel.
Vypočutísvedkoviasaktejtoskutočnostinevedelirelevantnevyjadriť,nakoľkonebolipriamymisvedkami
takejto udalosti. Z jednotlivých zmlúv o pôžičkách zo dňa 01.09.2014 na sumu 5.000 Eur, zo dňa
09.09.2014 na sumu 8.000 Eur, zo dňa 03.08.2015 na sumu 2.000 Eur, zo dňa 12.01.2016 na sumu
2.000 Eur a zo dňa 08.03.2016 na sumu 3.000 Eur vyplýva iba to, že tieto boli uzavreté medzi K. L.

ako fyzickou osobou - veriteľom a obžalovaným ako dlžníkom, pričom jednotlivé sumy pôžičiek mali
byť obžalovanému poskytnuté v hotovosti, bezúročne a bez určenia termínu splatnosti. Z obsahu týchto
pôžičiek nevyplýva účel, na ktorý boli obžalovanému poskytnuté. Z ich obsahu je však zrejmé, že išlo o
pôžičky - dlh obžalovaného a nie poškodeného voči osobe K. L..
9.Okresnýsúdohľadomprávnejkvalifikáciestíhanéhoskutkuuviedol,žedospelnazákladevykonaného

dokazovania k záveru na rozdiel od obžaloby, že skutok, ktorý sa kladie obžalovanému v obžalobe za
vinu, je potrebné posudzovať nie ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona (ako
by to bolo po novele Trestného zákona účinnej od 06.08.2024), ale ako prečin krádeže podľa § 212
ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Okresný súd uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne
preukázané, že poškodený užíval dotknutý bankový účet obžalovaného na základe ústnej dohody s

obžalovaným, v dôsledku ktorej mu obžalovaný ako majiteľ účtu v banke zriadil aj dispozičné oprávnenie
používať tento účet, poskytol prístupové údaje k internetbankingu a platobnú kartu. Obžalovaný vložil
na tento účet finančné prostriedky len dvakrát, naposledy v septembri 2016, v celkovej výške 250 Eur,
inak používal tento účet poškodený. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by poškodený
zveril finančné prostriedky na tomto účte vo výške 20.000 Eur z predaja nehnuteľností obžalovanému

za účelom ich užívania podľa určitej zmluvy alebo z dôvodu plnenia určitých úloh podľa dispozície
poškodeného so záväzkom použiť ich len na dohodnutý účel alebo za dohodnutých podmienok ich
poškodenému vrátiť. Poškodený výslovne uviedol, že obžalovanému nikdy neudelil žiaden pokyn alebo
príkaz nakladať s týmito finančnými prostriedkami, ani akokoľvek s nimi disponovať. Tieto finančné
prostriedky ako časť kúpnej ceny z predaja nehnuteľností patriacich poškodenému, jeho matke a bratovi,

patrili poškodenému podľa dohody o rozdelení kúpnej ceny, a teda boli v jeho vlastníctve, pričom
poškodený, i keď boli prevedené na účet obžalovaného, mu ich nikdy nezveril za účelom nakladania s
nimi podľa jeho dispozície. Vykonaným dokazovaním sa nezistil takýto prejav vôle poškodeného voči
obžalovanému, z jeho správania sa po zistení, že z účtu obžalovaného, ktorý v tom čase oprávnene
užíval, zmizla jemu patriaca suma 20.000 Eur (opakovane neúspešne kontaktoval obžalovaného, potom

ho aj osobne v ten deň navštívil so svedkyňou G. F., ktorá potvrdila, že keď jej zavolal poškodený do
práce a povedal jej o tom, čo sa stalo, bol nervózny, následne poškodený opäť opakovane kontaktoval
obžalovaného a na druhý deň podal na neho trestné oznámenie), vyplýva presný opak, a to, že
obžalovanému nielenže nikdy tieto peniaze nezveril za účelom určitej dispozície (ako to vyžaduje legálna
definícia pojmu zverenej veci podľa § 130 ods. 3 Trestného zákona), ale vôbec mu ich nezveril (ani za

účelom stráženia, čo nie je zverením veci, keďže pri zverenej veci zákon vyžaduje zverenie za účelom
určitej dispozície, pričom musí ísť o oprávnenú držbu, prípadne oprávnené užívanie). Okresný súd
poukázal na základe uvedeného, že v danom prípade neboli naplnené zákonné znaky trestného činu
sprenevery, ale boli naplnené všetky zákonné znaky trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona.

10. K uloženému trestu okresný súd uviedol, že pri ukladaní trestu prihliadal najmä na okolnosti a spôsob
spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na
osobuobžalovaného,jehopomeryamožnosťjehonápravy.Priprečinekrádežepodľa§212ods.1písm.
a) Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody určená od 0 do 2 rokov. Skúmajúc pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd zistil, že u obžalovaného

nie je žiadna priťažujúca okolnosť podľa § 37 Trestného zákona a je u neho daná jedna poľahčujúca
okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, a to, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny
život.Ohľadomosobyobžalovaného,jehopomerovadoterajšíživot(kriminálnuapriestupkovúminulosť)
a možnosť jeho nápravy, okresný súd zohľadnil predovšetkým skutočnosť, že obžalovaný mal v časeskutku len 24 rokov a doposiaľ viedol riadny a usporiadaný život, nedopustil sa žiadnej trestnej činnosti
a pokiaľ ide o priestupkovú minulosť, doposiaľ spáchal len jeden menej závažný priestupok na úseku
cestnej premávky, a to ešte v roku 2012, za ktorý mu bola uložená pokuta 20 Eur. Okresný súd uviedol,

že vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život, prostredie, v ktorom žije a pracuje, ako aj na
okolnosti prípadu (už vyššie špecifikovaný spôsob spáchania stíhaného trestného činu a jeho následok),
dospel k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravy obžalovaného, nie je výkon trestu
odňatia slobody nevyhnutný, preto mu jeho výkon za splnenia podmienok § 49 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona podmienečne odložil s tým, že mu určil skúšobnú dobu podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona v

trvaní 12 mesiacov, t. j. na samej dolnej hranici, nakoľko takúto dĺžku trvania skúšobnej doby považoval
vzhľadom na všetky okolnosti prípadu za primeranú a dostatočnú na dosiahnutie efektívnej ochrany
spoločnosti a prevýchovy obžalovaného a predovšetkým na dosiahnutie stavu, aby si obžalovaný plne
uvedomil neprípustnosť takéhoto konania. Počas takto určenej skúšobnej doby bude mať obžalovaný
príležitosť preukázať spoločnosti i súdu nápravu a schopnosť viesť i naďalej riadny život. Okresný súd
uviedol, že neuložil obžalovanému iný alternatívny druh trestu (napr. peňažný trest, trest povinnej práce,

trest domáceho väzenia), nakoľko takýto trest vzhľadom na závažnosť stíhanej trestnej činnosti a jej
následok v podobe spôsobenia škody vo výške 20.000 Eur nepovažoval za dostatočný na dosiahnutie
účelu trestu.
11. K výroku o náhrade škody okresný súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal
nepochybne preukázané, že obžalovaný sa svojim vyššie popísaným úmyselným protiprávnym konaním

dopustil trestného činu - prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého
bezprostredným následkom bolo spôsobenie škody poškodenému vo výške 20.000 Eur, ktorá teda
vznikla v príčinnej súvislosti s touto trestnou činnosťou obžalovaného. Poškodený si uplatnený nárok na
náhradu škody uplatnil riadne a včas a aj ho riadne preukázal príslušnými listinnými dôkazmi, okresný
súd mu tento nárok priznal a obžalovanému uložil podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť

nahradiť mu spôsobenú škodu vo výške 20.000 Eur.
12. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa prokurátor
Okresnej prokuratúry Dunajská Streda (ďalej len prokurátor) a poškodený sa vzdali práva na podanie
odvolania voči všetkým výrokom a obžalovaný podal ihneď odvolanie voči všetkým výrokom ako aj voči
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

13. Obžalovaný odôvodnil podané odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Gejzu Sidóa (ďalej
len obhajca) písomným podaním doručeným okresnému súdu 07.01.2025.
13.1. Obhajca v odôvodnení uviedol, že odvolanie podáva voči výroku o vine.
13.2. Obhajca argumentoval tým, že okresným súdom zistený skutkový stav a jeho rozsah nezodpovedá
záveru vyjadrenému v rozsudku, pretože skutok spáchaný obžalovaným nie je trestným činom. Obhajca

poukázal, že z kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vyplýva dojednanie
zmluvných strán, že kúpna cena pripadajúca na svedkyňu matku poškodeného, teda prislúchajúca
kúpna cena za prevod jej spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti pripadá obžalovanému, pretože
touto kúpnou zmluvou bolo určené, že túto časť kúpnej ceny prevedie kupujúci na bankový účet
obžalovaného. Obhajca poukázal, že z uvedenej skutočnosti vznikla zmluva v prospech tretieho,

a obžalovaný v postavení tretej osoby nadobudol voči dlžníkovi jednostranný a neodvolateľný nárok
zo zmluvy. Predmetná kúpna zmluva ako zmluva v prospech obžalovaného bola uzavretá preto, lebo
poškodený z uzatváranej kúpnej zmluvy bol súčasne dlžníkom.
13.3. Obhajca ďalej uviedol, že konanie obžalovaného, keď ním prijaté peniaze dôvodom kúpnej
zmluvy vo výške 20.000 Eur previedol na účet spoločnosti AXE CAPITAL s. r. o., a tým poškodenému

mal spôsobiť škodu v uvedenej výške nevykazuje znaky trestného činu krádeže. Peniaze nepatria
poškodenému ale obžalovanému a to z titulu kúpnej zmluvy, keď táto bola uzavretá v prospech
obžalovaného. Obžalovaný si predmetné peniaze neprisvojil, pretože bol dobromyseľný vlastník týchto
peňazí a ako vlastník bankového účtu bol aj oprávnený s týmito peniazmi nakladať a to vrátane aj
vykonania prevodu. Pre preukázanie vlastníckeho práva obžalovaného k peniazom je potom taktiež

nepodstatné presvedčenie poškodeného o svojom vlastníckom práve k peniazom.
13.4. Obhajca poukázal, že okresný súd sa vo vzťahu k vine obžalovaného spravoval neadekvátnymi
právnymi úvahami, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa Trestného zákona a konanie
obžalovaného považoval za trestný čin. Svojím konaním obžalovaný nenaplnil zákonné znaky trestného
činu krádeže. Za predpokladu, že poškodený a najmä matka poškodeného majú za to, že peniaze patria

im a obžalovaný tieto peniaze získal bez právneho dôvodu, boli oprávnení siahnuť po súkromnoprávnej
ochrane prostredníctvom civilnej žaloby. Predmetné trestné konanie nemôže slúžiť ako prostriedok
nahrádzajúci ochranu práva a právnych záujmov poškodeného v oblasti súkromnoprávnych vzťahov.13.5. Obhajca na záver uviedol, že na základe uvedený skutočností žiada, aby Krajský súd v Trnave
(ďalej len krajský súd) napadnutý rozsudok zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného
poriadku a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného podľa §

285 písm. b) Trestného poriadku oslobodí.
14. Prokurátor sa k písomne odôvodnenému odvolaniu obžalovaného žiadnym spôsobom nevyjadril.
15. Spisový materiál bol krajskému súdu riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného
04.02.2025.
16. Za účelom prejedania odvolania obžalovaného nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia

na 21.10.2025, ktorého sa zúčastnil prokurátor krajskej prokuratúry a obhajca obžalovaného. Obhajca
obžalovaného predložil krajskému súdu súhlas obžalovaného s konaním verejného zasadnutia v jeho
neprítomnosti. Pokiaľ ide o priebeh verejného zasadnutia, predsedníčka senátu poverila člena senátu,
aby podal správu o stave veci so zameraním na otázky, ktoré treba riešiť. Dokazovanie krajský
súd na verejnom zasadnutí nedopĺňal, nakoľko strany nemali návrhy na doplnenie dokazovania.
V rámci konečných návrhov prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že všetky výroky napadnutého

rozsudku považuje za správne a zákonné a navrhuje odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa §
319 Trestného poriadku. Obhajca obžalovaného uviedol, že právny dôvod obdržania peňazí do
vlastníctva obžalovaného bola kúpna zmluva na nehnuteľnosť, kde nielenže poškodený alebo jeho
matka v postavení predávajúcich ale aj kupujúci, každá zmluvná strana si dojednali, že časť kúpnej ceny
prislúcha obžalovanému, t. j. uzavreli zmluvu v prospech tretej osoby, táto písomná zmluva je právnym

titulom vlastníckeho práva obžalovaného k týmto peniazom, od tohto momentu ako si už on nakladal
s týmito peniazmi, či si ich previedol, minul, vybral, nemajú právnu relevanciu, pretože tým, že existuje
právny titul, právny dôvod ako sa obžalovaný dostal k týmto peniazom, jeho konanie nemôže vykazovať
znaky prečinu krádeže, ale ani prečinu sprenevery. Obhajoba navrhla, aby odvolací súd sám vo veci
rozhodol rozsudkom tak, že obžalovaného podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku spod obžaloby

oslobodil.
17. Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd.
O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,

ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
Podľa § 319 Trestného poriadku, odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
18. Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok

a zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti
výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ustanovenie §
317 ods. 1 Trestného poriadku krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
o vine, výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

19. Možno tiež pripomenúť, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého
stupňa tvoria vzájomnú jednotu, preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí
správne skutkové a právne závery okresného súdu. Tiež platí, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument odvolateľa, ale iba na tie, ktoré
majúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníazostalisporné,alebosúnevyhnutnénadoplnenie

dôvodov napadnutého rozsudku, ktorý sa preskúmava v odvolacom konaní.
20. Súčasne je potrebné pripomenúť, že v trestnom konaní nie sú súdy povinné dať odpoveď na všetky
námietky uplatnené obžalovaným, ale len na tie, ktoré sú kľúčové pre posúdenie veci v otázke viny.
Inak vyjadrené, súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je právo obžalovaného na takéodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti
takému uplatneniu. Konajúci súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené obžalovaným, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov trestnej veci uvádzaných obžalovaným.
Krajský súd je toho názoru, že rozsudok okresného súdu v spojení s rozhodnutím krajského súdu takéto
odpovede obžalovanému poskytli.
Ku výroku o vine a konaniu, ktoré mu predchádzalo

21. Pokiaľ ide o konanie, preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že okresný súd
dodržal všetky ustanovenia zákona viažuce sa ako k príprave a začiatku, tak aj k priebehu hlavného
pojednávania. Ani v procese dokazovania sa žiadneho procesného pochybenia okresný súd nedopustil,
keď na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom vykonal všetky dôkazy, ktoré boli potrebné na
spravodlivé a zákonné rozhodnutie v merite veci. Tieto dôkazy následne vyhodnotil individuálne a v
ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu záveru,

že sa skutok stal a spáchal ho obžalovaný ako trestne zodpovedný páchateľ. Následne v odôvodnení
napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku uviedol,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Krajský súd je
toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je v tomto smere presvedčivé a spĺňa kritériá

predpokladané v ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku, nemá voči odôvodneniu napadnutého
rozsudku podstatné výhrady, preto naň odkazuje bez potreby na tomto mieste príslušné argumenty
detailne opakovať.
22. Možno len v stručnosti zhrnúť, že o spáchaní skutku obžalovaným v danom mieste a čase nemal
ani krajský súd najmenšie pochybnosti. Kľúčovými dôkazmi v tomto smere je výpoveď poškodeného

a taktiež aj výpovede osôb svedkov matky poškodeného M. a svedkyne G. F., a najmä listinné
dôkazy oboznámené v predmetnom konaní. Okresný súd správne v odôvodnení napadnutého rozsudku
po obsahovej stránke všetky dôkazy nielen podrobne rozviedol, ale ich aj správne vyhodnotil. Aj
krajský súd týchto svedkov považoval za vierohodných a ich výpovede za pravdivé, nakoľko vzájomne
korešpondovali, dopĺňali sa a boli v súlade aj s inými dôkazmi.

23. Obžalovaný namietal prostredníctvom svojho obhajcu najmä skutočnosť, že okresným súdom
uvádzané skutkové zistenia sú nesprávne a v rozpore s obsahom vykonaných dôkazov, ktoré okresný
súd žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Krajský súd považuje k uvedenej skutočnosti tvrdenej obhajobou
uviesť, že z vykonaného dokazovania evidentne vyplýva, že skutok je jednoznačne preukázaný,
konanie obžalovaného, že spôsobil krádež na majetku poškodeného je jednoznačne preukázané. Aj

z jednotlivých svedeckých výpovedí a najmä listinných záznamov vyplynula skutočnosť, že obžalovaný
spáchal predmetný skutok uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
24. Obhajoba namietala v podanom odvolaní najmä skutočnosť, že konanie obžalovaného nevykazuje
znaky prečinu krádeže, a ani iného trestného činu, nakoľko poškodený v postavení predávajúceho
a ďalší účastníci zmluvy po predaji nehnuteľnosti uzavreli predmetnou kúpnou zmluvou aj zmluvu v

prospech tretej osoby podľa § 50 Občianskeho zákonníka. Obhajca ďalej uviedol, že zmluvné strany
tak určili, že časť kúpnej ceny prináleží tretej osobe - obžalovanému, ktorý vyslovil súhlas, aby medzi
ním a dlžníkom, teda kupujúcou stranou podľa zmluvy vznikol právny vzťah. K uvedenej otázke
sa podrobne venoval aj okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku a s týmto odôvodnením
sa krajský súd v plnej miere stotožňuje. Krajský súd považuje za nevyhnutné uviesť, že taktiež

v uvedenej odvolacej námietke vzhliadol účelovosť obhajobnej obrany najmä v tom, že obhajoba sa
snaží účelovo des-interpretovať obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.2016, z ktorej obsahu jednoznačne
a nepochybne vyplýva, že časť kúpnej ceny vo výške 24.211,87 Eur mala byť predávajúcemu 1/
(t.j. B. M.) vyplatená na tam určený účet (patriaci obžalovanému). Krajský súd poukazuje, že zo
samotného formulovania predmetných ustanovení kúpnej zmluvy je evidentné a jednoznačné, že išlo

o sumu patriacu predávajúcej 1/ (t.j. B. M.) a mala byť len uhradená na tam určený účet, pričom
následne došlo k uzavretiu dohody o rozdelení tejto sumy, v zmysle ktorej suma 20.000 Eur pripadla
poškodenému. Krajský súd sa po podrobnom oboznámení sa s ustanoveniami predmetnej kúpnej
zmluvy a taktiež ustanoveniami uzavretej dohody o rozdelení, zdôrazňuje, že z uvedených ustanovení
nevyplýva žiadny prejav vôle účastníkov kúpnej zmluvy uzavrieť súčasne aj zmluvu v prospech tretieho

- obžalovaného. Samotné uvedenie účtu obžalovaného v danej zmluve ako účtu, na ktorý má dôjsť
táto suma, nemožno vykladať ako uzavretie zmluvy v prospech tretieho - obžalovaného. Krajský súd
poukazuje, že identifikácia obžalovaného (meno obžalovaného) nie je v kúpnej zmluve, ani v dohode o
rozdelení časti kúpnej ceny nikde uvedené. Okresný súd správne uviedol, že z vykonaného dokazovaniauzavretie obhajcom tvrdenej zmluvy v prospech tretieho nevyplynulo a poškodený výslovne poprel, že
by akýmkoľvek spôsobom umožnil obžalovanému disponovať s týmito finančnými prostriedkami na účte,
prípadne, že by mu dal pokyn alebo príkaz na nakladanie s nimi určitým spôsobom, a nikdy ani netvrdil,

že by tieto finančné prostriedky obžalovanému dal, prípadne chcel dať do jeho dispozície.
25. Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov, krajský súd pripomína, že v trestnom konaní platia zákonom
stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich
je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Trestný poriadok
nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti,

ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak povedané, Trestný poriadok neupravuje otázku minimálneho
množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada voľného
hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V súvislosti s hodnotením dôkazov platí aj druhé

pravidlo, podľa ktorého ak okresný súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods.
12 Trestného poriadku, teda že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoivichsúhrneadospelklogickyodôvodneným
skutkovým zistenia, krajský súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že by sám na základe
svojho presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom

prípadetotižniejemožnénapadnutémurozsudkuvytknúťžiadnuvaduvzmysleuvedenéhoustanovenia
(porovnaj R 53/1992). Krajský súd tiež v súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov opakovane vo
svojich rozhodnutiach prízvukuje, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola
stranakonaniapredvšeobecnýmsúdomúspešná,tedaabybolorozhodnutévsúladesjejpožiadavkami,
predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom

všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak
si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to
nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je
ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo
veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani

nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení
rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným
všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10
Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie
sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. 4Tdo/36/2015).
26. Z prezentovaných dôvodov považoval krajský súd odvolacie námietky obžalovaného smerujúce proti
rozsahu dokazovania, spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov a z neho plynúcich skutkových zistení,
ktoré okresný súd premietol v skutkovej vete výroku o vine napadnutého rozsudku, za nedôvodné.
Možno pripomenúť v tomto smere, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola

stranakonaniapredvšeobecnýmsúdomúspešná,tedaabybolorozhodnutévsúladesjejpožiadavkami,
predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou
navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných
právnych predpisov.
K právnej kvalifikácii skutku

27.Pokiaľideoprávnukvalifikáciuskutku,okresnýsúdzistenýskutkovýstavsprávneprávneposúdilako
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona. Krajský súd poukazuje, že okresný súd správne
vyhodnotil podanú obžalobu a vykonaným dokazovaním správne ustálil, že v predmetnom prípade sa
nejedná o trestný čin sprenevery, ale o trestný čin krádeže. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil
s postupom okresného súdu.

28. Okresný súd správne z vykonaného dokazovania ustálil, že poškodený užíval dotknutý bankový
účet obžalovaného na základe ústnej dohody s obžalovaným, v dôsledku ktorej mu obžalovaný ako
majiteľ účtu v banke zriadil aj dispozičné oprávnenie používať tento účet, poskytol prístupové údaje
k internetbankingu a platobnú kartu. Krajský súd poukazuje, že vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, že by poškodený zveril finančné prostriedky na tomto účte vo výške 20.000 Eur z

predaja nehnuteľností obžalovanému za účelom ich užívania podľa určitej zmluvy alebo z dôvodu
plnenia určitých úloh podľa dispozície poškodeného so záväzkom použiť ich len na dohodnutý účel
alebo za dohodnutých podmienok ich poškodenému vrátiť. Okresný súd mal jednoznačne preukázané
z vykonaného dokazovania, že poškodený výslovne uviedol, že obžalovanému nikdy neudelil žiadenpokyn alebo príkaz nakladať s týmito finančnými prostriedkami, ani akokoľvek s nimi disponovať.
Vykonaným dokazovaním nebol nezistený takýto prejav vôle poškodeného voči obžalovanému, pretože
po zistení skutočnosti, že z bankového účtu bola prevedená suma 20.000 Eur, ktorá mu patrila ihneď

kontaktoval obžalovaného a potom ho aj osobne v ten deň navštívil so svedkyňou G. F.. Okresný súd
správne uviedol, že obžalovanému nielenže nikdy tieto peniaze nezveril poškodený za účelom určitej
dispozície (ako to vyžaduje legálna definícia pojmu zverenej veci podľa § 130 ods. 3 Trestného zákona),
ale vôbec mu ich nezveril (ani za účelom stráženia, čo nie je zverením veci, keďže pri zverenej veci
zákon vyžaduje zverenie za účelom určitej dispozície, pričom musí ísť o oprávnenú držbu, prípadne

oprávnené užívanie). Z uvedených skutočností sa nemohlo jednať z právneho hľadiska o trestný čin
sprenevery v zmysle ustanovení Trestného zákona.
29. Krajský súd taktiež poukazuje, že okresný súd sa správne vysporiadal s otázkou skúmania
materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona ohľadom vyvodenia trestnej zodpovednosti
v prejednávanom prípadne, kde správne uviedol, že vzhľadom na následok spôsobený trestným činnom
je možné dospieť k záveru, že závažnosť činu uvedeného v skutkovej vete je vyššia ako nepatrná,

čo použitie materiálneho korektívu vylučuje, a preto konanie tak bolo treba definovať ako prečin.
K uvedenému krajský súd považuje za potrebné uviesť, že skutok spáchaný obžalovaným jednoznačne
preukazoval stupeň závažnosti činu vyšším spôsobom ako nepatrným a evidentne sa jedná o trestný
čin spadajúci do trestnoprávnej zodpovednosti.
K výroku o treste všeobecne

30. Pokiaľ ide o výrok o treste, krajský súd na úvod považuje za potrebné pripomenúť niektoré teoretické
východiská rozhodné pre ukladanie trestu.
31. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre
ukladanie trestov uvedených v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti

a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestnýchčinov,trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou.Trestmápostihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
32. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka

páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti
už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin,
obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy
páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom
spoločnosti,štátuačlenomspoločnostipredútokmipáchateľovtrestnýchčinovavýchovnýmpôsobením

na ostatných členov spoločnosti.
33. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom

treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.
34. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby
viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych

páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo,
že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej
činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej
a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi

jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie,
negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
35. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,

ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.36. Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa
i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne

tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a
preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom

v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia
trestu do pôsobenia výchovného.
37. Po novele trestného zákona už súd pri ukladaní trestu nemusí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38
ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Zároveňpriurčovanídruhuavýmerytrestumusísúdvsúladesustanovení§34ods.4Trestnéhozákona

prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
K výroku o treste konkrétne pre obžalovaného
38. Krajský súd sa v plnej miere stotožnil s výrokom napadnutého rozsudku ohľadom uloženého trestu
a spôsobe jeho výkonu pre obžalovaného.

39.Pokiaľideosamotnývýrokotreste,obhajobasavodvolacíchnámietkachtomutovýrokunevenovala.
40. Krajský súd poukazuje, že okresný súd pri rozhodovaní o uložení trestu a jeho výmery pre
obžalovaného správne zistil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného
zákona a to, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Okresný súd správne u obžalovaného
nezistil existenciu ani jednej priťažujúcej okolnosti. Na základe uvedených skutočností ukladal trest

odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu
v trvaní dvanásť mesiacov. Okresný súd správne odôvodnil skutočnosť, že pri ukladaní trestu zohľadnil
spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce i poľahčujúce
okolnosti a tiež osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Aj podľa názoru krajského
súdu tak možno od obžalovaného racionálne očakávať, že v prípade uloženia podmienečného trestu

odňatia slobody bude účel trestu sledovaný ustanovením § 34 Trestného zákona, tu najmä z hľadiska
individuálnej prevencie naplnený.
41. Krajský súd ohľadom podmienečného trestu u obžalovaného uvádza, že na uloženie daného druhu
trestu boli splnené všetky zákonné podmienky. Je tomu tak z dôvodu, že okrem závažnosti spáchaného
prečinu je potrebné zvážiť aj možnosti nápravy páchateľa. Práve táto ostatná zákonná podmienka, teda

predpoklad možnosti napravenia páchateľa trestom odňatia slobody nespojeným s jeho výkonom, v
prípadeobžalovanéhopodľanázorukrajskéhosúdusplnenáje,čovytváraprekážkuprejehopotrestania
nepodmienečným trestom odňatia slobody.
42. Podľa názoru krajského súdu je uložený trest primeraný, nakoľko z povahy veci nemôže byť trest
ukladaný na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. A vo výsledku je aj podľa

názoru krajského súdu takto vymeraný trest vzhľadom na osobu obžalovaného a charakter súdenej
trestnej činnosti a okolnosti prípadu aj trestom spravodlivým, ktorý splní svoju funkciu nielen z hľadiska
individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň aj morálne odsúdi jeho konanie.
43. Krajský súd sa stotožnil aj názorom okresného súdu ohľadom neukladania alternatívneho trestu
pre obžalovaného, pretože tento druh trestu by neviedol k náprave obžalovaného a bol by neprimerane

mierny.
44. Takto uložený trest je podľa názoru krajského súdu zákonný, zodpovedajúci kritériám stanoveným
v ustanovení § 33a a § 34 Trestného zákona, je tiež primeraný a spravodlivý, obsahujúci v sebe
obsahuje prvky tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie, vrátane morálneho odsúdenia konania
obžalovaného.

K výroku o náhrade škody
45. Krajský súd uvádza ohľadom výroku o náhrade škody napadnutého rozsudku, že tento výrok
o priznaní náhrady škody považuje za zákonný a majúci podklad vo vykonanom dokazovaní. Krajský súd
poukazuje,žeokresnýsúdmalvdostatočnejmierevykonanýmdokazovanímpreukázané,žepoškodený
si nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnil a výšku škody mal súd za dostatočne preukázanú.

S uvedenou argumentáciou sa krajský súd v plnej miere stotožnil.
Záver
50. S poukazom na vyššie prezentované skutočnosti a právne úvahy dospel krajský súd k záveru,
že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, preto ho postupom podľa § 319 Trestného poriadku naverejnom zasadnutí uznesením zamietol súc toho názoru, že na všetky relevantné odvolacie námietky
boli poskytnuté priliehavé odpovede.
51. Toto uznesenie bolo senátom prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.