Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 22, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9Ps/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124206693
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Lečko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124206693.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD., v právnej veci A. B., nar.

XX. X. XXXX, trvalé bydlisko C. XXX, okr. C., občianky Slovenskej republiky (osoby, o ktorej spôsobilosti
na právne úkony sa koná), zastúpenej procesným opatrovníkom – obcou C., so sídlom C. C. XXX, D..
C., IČO: XX XXX XXX, zastúpenej právnym zástupcom Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Strapáč,
PhD., s.r.o., so sídlom v Čadci, Ul. 17. Novembra č. 3215, IČO: 50 473 522, o návrhu navrhovateľky
A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko C. XXX, okr. C., občianky Slovenskej republiky, o návrhu
na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Čadca, na
pojednávaní konanom na Okresnom súde Žilina dňa 22. 10. 2025, takto

r o z h o d o l :

E. A. B., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko C. XXX, okr.
C., občianke Slovenskej republiky (osobe, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná),

o b m e d z u j e

spôsobilosť na niektoré právne úkony, a to pre závažnú duševnú poruchu – paranoidnú schizofréniu
s postupne narastajúcou postprocesálnou zmenou osobnosti, chronického a trvalého charakteru.

II. Rozsah obmedzenia spôsobilosti na právne úkony súd vymedzuje nasledovne:

A. B. nie je spôsobilá:

- samostatne konať a vystupovať pred súdmi, štátnymi orgánmi, orgánmi štátnej správy, orgánmi
špecializovanej štátnej správy, orgánmi územnej samosprávy, úradmi a inštitúciami, okrem prípadov,
keď zákon výslovne ustanovuje, že účastníkom konania je osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony
bola obmedzená,
- disponovať s finančnými prostriedkami nad 30 EUR mesačne, bankovým účtom, vkladmi v banke,
invalidným dôchodkom, prípadne iným priznaným dôchodkom a príspevkami podľa osobitných
predpisov,

- na jednostranné právne úkony spôsobujúce vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností, najmä
postúpenie pohľadávky, uznanie dlhu, zábezpeku, zabezpečovacie postúpenie pohľadávky, výpoveď zo
zmluvného vzťahu, odstúpenie od zmluvy, vzdanie sa práva ako aj započítanie,
- na udelenie plnomocenstva,
- byť ručiteľom iným osobám,
- uzatvárať akékoľvek zmluvy alebo dohody majetko – právnej povahy, a to najmä zmluvy o prevode
vlastníckeho práva k hnuteľným a nehnuteľným veciam, kúpne zmluvy, zmluvy o pôžičke, zmluvy

o úvere, darovacie zmluvy, zámenné zmluvy, záložné zmluvy, zmluvy o zriadení vecného bremena, ako
aj správy vlastného majetku,- uzatvárať akékoľvek dohody v dedičskom konaní,
- spísať závet,
- rozhodovať o svojej liečbe a o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, dávať informované súhlasy

o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ako aj informované súhlasy vyžadované podľa osobitných
predpisov a o umiestnení svojej osoby do zariadenia poskytujúceho zdravotnú starostlivosť,
- na právne úkony týkajúce sa poskytovania sociálnej starostlivosti a sociálnych služieb, vrátane
rozhodovania o vstupe, umiestnení a výstupe zo zariadenia, v ktorom môže byť v budúcnosti
umiestnená,

- rozhodovať o mieste svojho trvalého a prechodného bydliska,
- preberanie poštových a iných zásielok.

III. A. B. súd u s t a n o v u j e opatrovníka:

A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko C. XXX,
okr. C., občianku Slovenskej republiky.

IV. Opatrovník, ako zákonný zástupca osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,
je o p r á v n e n ý a p o v i n n ý zastupovať A. B. pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilá

a spravovať jej majetok vo všetkých veciach, a ak nejde o bežné veci, je potrebné schválenie súdu.

V. Opatrovník je p o v i n n ý každoročne predložiť súdu vyúčtovanie o správe majetku A. B. vždy
do 30. júna a do 31. decembra príslušného kalendárneho roka a po skončení funkcie opatrovníka j
e p o v i n n ý predložiť záverečný účet zo správy jej majetku. Súčasne dbá na pokyny súdu.

VI. Opatrovník je p o v i n n ý každoročne predložiť súdu správu o svojej činnosti, vždy k 31. decembru
príslušného kalendárneho roka.

VII. Žiadny z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

VIII. Trovy dôkazov platí štát.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 7. 6. 2024, ktorý bol na Okresný súd Žilina doručený dňa 7. 6.
2024 domáhala, aby súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony jej dcére A. B., nar. XX. X. XXXX.

2. Návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že jej dcéra A. B. začala mať v roku 2019 psychické problémy.
V decembri 2019 bola prvýkrát hospitalizovaná vo FNsP Žilina. Následne popísala zhoršovanie
psychického stavu svojej dcéry. Bola jej diagnostikovaná paranoidná schizofrénia. V tom čase odmietala
užívať lieky, bola agresívna a vulgárna. Keď mala peniaze, mala podozrenie, že od nej ich vymámil

partner. Mávala rôzne pochybné známosti, nevedela objektívne zhodnotiť nebezpečenstvo a jej
správanie bolo v období relapsov nepredvídateľné, nedokázala sa ovládať, či reagovať tak, aby si dala
pozor a niekoho neohrozila či nezranila.

Bola hospitalizovaná aj v roku 2024 pre relaps psychiatrického ochorenia. Bol u nej zistený narušený

kontakt s realitou, myslenie so sklonom k zabiehavosti, paranoidné nastavenie, emočná a afektívna
labilita. Aktuálne zotrváva doma a stráni sa ľudí, o nič sa nestará. Ani o seba nie je schopná sa postarať
sama, vyžaduje dozor a opateru. Nie je schopná sama sa najesť a postarať sa o základné potreby. Nie
je schopná samostatného bývania či hospodárenia. Nepozná hodnotu peňazí. Nie je schopná ísť do
obchodu a kúpiť rožky. Je invalidná, s invalidným dôchodkom cca 470 EUR mesačne. Sama s peniazmi

nenakladá, rozhodne len, na čo sa majú použiť.

Dcéra má dve maloleté deti, o ktoré sa stará biologický otec. O maloleté deti sa nestará, nezaujíma
sa o ne. Nebola by schopná sa o ne riadne postarať. Platí im výživné 200 EUR mesačne, z toho 120
EUR predstavujú prídavky na deti a 80 EUR výživné. Jej brat túto sumu vyberie z účtu a navrhovateľka

peniaze zašle otcovi detí.Dcéra má už neplatný občiansky preukaz, preto na ňu nemôže vybaviť opatrovateľský príspevok.
Nechce si vybaviť nový občiansky preukaz.

Jej nepriaznivý psychický zdravotný stav je trvalého charakteru.

Navrhla, aby ju súd obmedzil v spôsobilosti samostatne konať pred štátnymi orgánmi alebo inými
orgánmi, preberať súdne zásielky a rozhodnutia, uzatvárať zmluvy a dohody, preberať záväzky,

pracovať,nakladaťsfinančnýmiprostriedkami,hnuteľnýmanehnuteľnýmmajetkom,preberaťdôchodok
a iné sociálne dávky, preberať doporučené úradné listové zásielky, vyslovovať informovaný súhlas
s poskytovaním psychiatrickej a nepsychiatrickej zdravotnej starostlivosti v ústavnej a ambulantnej
forme a v práve voliť.

Navrhla, aby ju súd ustanovil za hmotnoprávnu opatrovníčku svojej dcéry.

K návrhu predložila navrhovateľka lekárske správy.

3. Dňa 21. 6. 2024 v stúpil podľa ust. § 13 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku do konania
prokurátor.

4. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 16. 7. 2024, sp. zn. 9Ps/11/2024, súd ustanovil za
procesného opatrovníka A. B., nar. XX. X. XXXX Obec C..

5. Navrhovateľka ani procesný opatrovník sa k návrhu v súdom určenej lehote nevyjadrili.

6. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil súdneho znalca z odboru zdravotníctvo,
odvetvia psychiatria.

7. Na nariadené pojednávanie sa nedostavila A. B., nar. XX. X. XXXX – osoba, o ktorej spôsobilosti na

právne úkony sa koná, hoci bola predvolaná riadne a včas (doručenka z č. l. 148).

8. Súd rozhodol, že sa pojednávanie vykoná bez A. B., nar. XX. X. XXXX a taktiež o tom, že upustil od
jej výsluchu na pojednávaní, s poukázaním najmä na závery znalca v znaleckom posudku. A. B. bola
súdom vzhliadnutá v domácom prostredí dňa 7. 10. 2025 (zápisnica o vzhliadnutí z č. l. 154).

9. Navrhovateľka na pojednávaní vo výpovedi navrhla obmedziť svoju dcéru v spôsobilosti na právne
úkony, ako je uvedené v písomnom návrhu zo dňa 07.06.2024.

S dcérou bývajú spolu v rodinnom dome, nikto iný tam nebýva. Poberá plný invalidný dôchodok vo

výške 340,- EUR. Iný príjem nemá, rodinný dom je jej, má ho vo výlučnom vlastníctve. Je vlastníčkou
lesov, pozemkov v podielovom spoluvlastníctve. Zdravotný stav jej v zásade umožňuje, aby vykonávala
hmotnoprávnu opatrovníčku svojej dcére A.. Odsúdená nebola, priestupkovo nebola postihnutá. Je
občiankou SR s úplnou spôsobilosťou na právne úkony, má trvalý pobyt na území SR.

Dcéra má zdravotné problémy už asi 6-7 rokov, niekedy sa dobre cíti, niekedy je to zlé, bol jej
priznaný plný invalidný dôchodok vo výške 502,- EUR. Má dve maloleté deti, ktoré boli zverené do
osobnej starostlivosti otca, platí výživné otcovi 130,- EUR mesačne. Na takejto úprave práv a povinností
k maloletým deťom sa s otcom detí dohodli, poberá aj rodinné prídavky, ktoré zasiela otcovi. Jej
ochorenie sa prejavuje v tom, že je agresívna, niekedy je v dobrom stave 2-3 mesiace, niekedy nie.

Minulý rok ju dcéra aj fyzicky napadla, policajti to neriešili. Nespí, premiestňuje si veci. Dcéra nevarí,
vybavovať veci nechodí, vybavuje za ňu veci na rôznych inštitúciách, poštu si nepreberá, má prepadnutý
občiansky preukaz. Nevie o tom, že by uzatvorila nejakú nevýhodnú zmluvu alebo podobne.

Podala tento návrh preto, lebo si chcela na dcéru vybaviť opatrovanie, aby poberala opatrovateľský

príspevok. Dcéra ale nemala platný občiansky preukaz.

Dcéra vie, čo je predmetom tohto konania, nepovedala na to nič. Niekedy je dcéra podráždená, niekedy
nie, s dcérou sa vedia aj porozprávať. Muž dcéry žije v Rakúsku, ten o ňu nemá záujem.Dcéra má ešte dvoch súrodencov- sestru a brata. Sestra žije v rovnakej obci aj so svojím priateľom, žije
tam aj jej brat s priateľkou. K ním má A. dobrý vzťah. Dcéra A. nemá žiadny majetok.

Ak by bola ustanovená svojej dcére za hmotnoprávnu opatrovníčku, zvládla by to.

Navrhovala svojej dcére ponechať nejaké peniaze, aj 200,- EUR mesačne Chodí dcére vyberať invalidný
dôchodok cez bankomatovú kartu. Potom, na základe jej požiadavky, pošle výživné pre deti. Všetky

peniaze vyberie z bankomatu na jedenkrát, okrem 40,- EUR, všetko dá dcére. Z tohto dôchodku pošle
na základe žiadosti dcéry výživné, dáva jej dcéra peniaze aj na nákupy.

10. Právny zástupca procesného opatrovníka navrhol vyhovieť návrhu navrhovateľky, obmedziť A. B.,
nar. XX.XX.XXXX v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, ako je uvedené v návrhu a ustanoviť za
hmotnoprávnu opatrovníčku navrhovateľku, ktorá býva s A. B. a ktorá jej poskytuje aj starostlivosť.

Súhlasil s obmedzením spôsobilosti na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX v rozsahu, ako je uvedené
v návrhu, okrem práva voliť a pracovať.

11. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Čadca navrhla obmedziť A. B. v spôsobilosti na právne úkony

v rozsahu, ako to navrhol právny zástupca procesného opatrovníka a ustanoviť jej matku A. B. za jej
hmotnoprávnu opatrovníčku.

12. Znalec na pojednávaní predniesol závery znaleckého posudku o duševnom stave A. B. a dospel
k nasledovným záverom:

Zistil, že A. B. trpí duševnou poruchou, a to paranoidnou schizofréniou, s postupne narastajúcou
postprocesálnou zmenou osobnosti, to znamená, že stráca postupne kognitívne funkcie a vôľové
schopnosti, úsudkové schopnosti. V prípade relapsu sú v popredí florídne, paranoidno perzekučné
obsahy, ktoré majú výrazný vplyv na emotivitu a správanie. Je podráždená, hostilná, impulzívna,

agresívna na domnelo ohrozujúce objekty, matku, policajtov, vlastné deti, susedov. Počas hospitalizácii
opakovane popisovala domnelé pocity ublíženia, ohrozenia života, ohovárania. Vzhľadom na výraznú
snahu o disimuláciu, nemožno vylúčiť pretrvávanie paranoidno perzekučných obsahov aj napriek
pravidelnému užívaniu medikácie a indikovanú kombináciu antipsychotík. V minulosti sa stávalo,
že lieky neužívala, mala nastavenú tabletkovú formu. V čase vyšetrenia tieto lieky užívala, napriek

tomu boli v jej správaní prítomné paranoidné javy, mala pocit, že jej niekto môže uškodiť a že
niekto je voči nej zameraný. Snažila sa tieto bludy disimulovať. Predpísaná farmokoterapia mala len
čiastočný účinok. Je to ochorenie, ktoré je chronické a bežne nie je možné potlačiť všetky príznaky
ochorenia ani pravidelnou liečbou. Podľa psychiatrických záznamov a referovania matky, dochádza u nej
k postupnému narastaniu procesuálnych zmien osobnosti, to znamená k postupnej strate funkčnosti

a schopnosti samostatného fungovania, je individualizovaná, aktuálne odkázaná do výraznej miery na
starostlivosti matky, ktorá sa stará o chod domácnosti, nenarába s financiami priamo. Nákupy realizuje
sprostredkovane, prostredníctvom matky alebo prostredníctvom brata. Je u nej prítomné oslabenie
vôľových, pracovných schopností ako aj vyšších citov (oslabenie citových väzieb na deti). Vo významnej
miere sa izoluje, nechodí do spoločnosti, postupne sa centruje na uspokojovanie svojich základných

potrieb.

Ide o stav chronicky a trvalo prebiehajúci, táto duševná porucha má trvalý charakter, spôsobuje
významné zníženie jej ovládacích a rozpoznávacích schopností, čo ju limituje v samostatnom fungovaní
a je indikáciou pre obmedzenie v spôsobilosti na právne úkony.

Možno u nej konštatovať, že nie je v adekvátnej miere schopná postarať sa o seba, spravovať svoje
záležitosti, nakladať s finančnými prostriedkami, zaobstarať si veci bežnej dennej potreby a v plnej miere
si uvedomovať následky svojho konania.

Nie je úplne stotožnená s liečbou, liečenie robí pod istým tlakom, prípadne, aby sa vyhla ďalšej
hospitalizácii.Je možné ju nastaviť na inú liečbu, keď jej doterajšia liečba nie je úplne účinná. Potom, ak by ani
táto liečba nebola úspešná, tak by bolo možné hovoriť o farmakorezistencii. Vzhľadom na chronický
priebeh tohto ochorenia, opakované ataky, nevidí to ako pravdepodobné. Mohla by byť obmedzená

v spôsobilosti na právne úkony tak, ako je uvedené v návrhu. Jej úsudok stále nie je ovplyvňovaný
realitou, ale chorobným procesom, vzťah s realitou má obmedzený.

Nezistil u nej závislosť na psychoaktívnych látkach ani látkovú závislosť a závislosť na alkohole.

Jej vypočutie na pojednávaní, mohlo by to viesť k zhoršeniu jej psychického stavu.

13. Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:

Súd sa oboznámil s lekárskymi správami od ambulantnej psychiatričky aj z hospitalizácii vo FNsP Žilina,
so záverom: paranoidná schizofrénia.

Zo správy SOCIÁLNEJ POISTOVNE, Ústredie zo dňa 21. 9. 2022 mal súd preukázané, že A. B. poberá
invalidný dôchodok v sume 366,20 EUR. Jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako
70 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Z rodného listu mal súd preukázané, že matkou A. B. je A. B., nar. XX. XX. XXXX a otec F. G., nar. XX.
XX. XXXX - občan Rakúskej republiky.

14. Súd vo veci rozhodoval podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len
prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov
je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah
obmedzenia určí v rozhodnutí.

Podľa § 26 Občianskeho zákonníka pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za
nich ich zákonní zástupcovia.

Podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím
pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím

obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.

Podľa § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný
fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za
opatrovníkaorgánmiestnejsprávy,prípadnejehozariadenie,akjeoprávnenévystupovaťsvojímmenom

(§ 18 ods. 1).

Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) súd
ustanoví procesného opatrovníka tomu, o koho spôsobilosti sa koná, ak nemá zákonného zástupcu.

Podľa § 240 ods. 2 CPM, ak sú procesné úkony zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka v
rozpore s procesnými úkonmi osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, alebo v rozpore s procesnými úkonmi
zástupcu, ktorého si táto osoba zvolí, posúdi súd, ktorý procesný úkon je v záujme tejto osoby.

Podľa § 240 ods. 3 CMP, rozhodnutie vo veci samej súd okrem zákonného zástupcu alebo procesného

opatrovníka doručí aj osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže
požiadať, aby jej súd doručoval všetky písomnosti v konaní.

Podľa § 241 ods. 1 CMP, súd poučí osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, o jej procesných právach a
povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu.

Podľa § 241 ods. 2 CMP, poučenie podľa odseku 1 súd uskutoční spôsobom, ktorý zohľadňuje zdravotný
stav osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná.Podľa § 242 CMP, osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže požiadať, aby sa zúčastňoval konania jej
dôverník, ktorý nie je jej zástupcom. O tejto možnosti ju súd poučí. 19. Podľa § 243 ods. 1 zákona č.
161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná.

Podľa § 243 ods. 2 CMP, .súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom
na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom
prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.

Podľa § 243 ods. 3 CMP, ak o to požiada osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, vyslúchne ju súd vždy.

Podľa § 244 CMP, súd v konaní ustanoví a vyslúchne znalca.

Podľa § 245 CMP, na návrh znalca môže súd nariadiť, aby osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, bola
najviac na štyri týždne umiestnená v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti (ďalej

len "zdravotnícke zariadenie"), ak je to nevyhnutne potrebné na vyšetrenie jej zdravotného stavu.

Podľa§247 ods.1 CMP, akniesúsplnenépodmienkynaobmedzeniespôsobilosti,zmenuobmedzenia
spôsobilosti alebo navrátenie spôsobilosti, súd konanie zastaví.

Podľa § 247 ods. 2 CMP,. ak sa konanie o zmenu obmedzenia spôsobilosti alebo o navrátenie
spôsobilosti začalo na návrh osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže súd rozhodnúť, že ďalší takýto
návrh môže podať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov, ak zlepšenie alebo zmenu zdravotného stavu
nemožno očakávať.

Podľa § 248 ods. 1 CMP, konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním
o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277.

Podľa § 248 ods. 2 CMP, ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku
rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej

opatrovníka.

Podľa § 249 ods. 1 CMP, ak sú dôvody na zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo na
navrátenie spôsobilosti na právne úkony, súd rozsudkom skôr vydaný rozsudok zmení alebo zruší.

Podľa § 249 ods. 2 CMP, zruší aj vtedy, ak zistí, že na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony neboli
dôvody.

Podľa § 250 ods. 1 CMP, súd zabezpečí uloženie rozsudku o spôsobilosti na právne úkony v Notárskom
centrálnom registri listín.

15. Inštitút obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a jeho zákonná úprava, ako aj prax súdov,
je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je pre rozhodovaciu činnosť
všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii ustanovenia § 10 Občianskeho
zákonníka, je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer obmedzovania spôsobilosti na právne

úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby (človeka).
V medziach ústavného významu práv človeka pri obmedzení, sa ex constitutione primárne sleduje
záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný, či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto
prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby.

16. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných
prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu.
Tieto skutočnosti je povinný skúmať súd ex offo (§ 36 Civilného mimosporového poriadku), teda aj vtedy,
ak to účastník konania nenavrhne.

17. Dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska
nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony.18.Samotnézistenieduševnejporuchytrvaléhocharakteru naobmedzeniespôsobilostinestačí.Ďalším
predpokladom je preukázanie skutočností, že zistený dôvod vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať
konkrétne právne úkony. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím

na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia, v ktorom existuje. Iba
súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Pri riešení uvedeného teda súd vychádza zo skutkových
zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania
(rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 20CoP/28/2016.

19. „Podľa platnej judikatúry (R 6/1964), v konaní o zbavení spôsobilosti sa musí súd zamerať
predovšetkým na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie bezprostredne týka, t. j. či je táto
osoba skutočne postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu predpokladanú v §
10 Občianskeho zákonníka. Ďalším predpokladom zbavenia spôsobilosti na právne úkony je zistenie, či
takto postihnutá osoba je či nie je z tohto dôvodu schopná si svoje veci sama obstarávať. Pri riešení tejto

otázky súd vychádza zo skutkových zistení urobených na základe posudku znalcov lekárov v súvislosti
s ostatnými výsledkami dokazovania.“

20. Obmedzenie človeka v spôsobilosti na právne úkony je prostriedkom ultima ratio, t. j. možno k nemu
pristúpiť až vtedy, ak sa všetky – menej represívne prostriedky (napr. trestného práva, správneho práva

či „iba“ ich obmedzenia) nedajú použiť, resp. sa stanú neúčinnými.

21. Týmto rozhodovaním sa významným spôsobom zasahuje do integrity fyzickej osoby. Preto každý
prípad je potrebné posudzovať starostlivo a prísne individuálne, primerane, so zásadným zameraním
na pomoc a ochranu osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. V tomto konaní v žiadnom

prípade súd neodsudzuje takúto osobu ani jej neukladá sankcie. Vedúcou ideou v tomto konaní je
ochrana a pomoc človeku, s dôrazom na ochranu jeho ľudskej dôstojnosti, s vnímaním tohto právneho
prostriedku len ako celkom výnimočného. Potenciál zneužitia tohto inštitútu (vo všeobecnosti) je totiž
značný, najmä v kontexte ľudskej historickej skúsenosti. V minulosti išlo (súd verí, že ide iba o minulý
čas) o prípady tzv. „psychiatrizácie“ spoločensky nepohodlných (disentných) osôb, z iných, ako právnych

a medicínskych dôvodov, ale bo aj zištných dôvodov (napríklad majetkových).

22. Súd pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa je povinný aplikovať aj test proporcionality – porovnával
dôvodnosť zásahu do práv fyzickej osoby a dosahovaný (sledovaný) cieľ.

23. Súd posudzoval aj využitie iných, dostupných foriem ochrany práv a právom chránených záujmov
soby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná.

24. Súd vykonal dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľky, procesného opatrovníka, znalca,
prokurátorky a vykonaním listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový/skutočný (skutočný stav

veci, ku ktorému sa čo najviac snažil priblížiť, ako k ideálnemu cieľu), keďže „... mimosporové konanie
je ovládané zásadou zistenia skutočného stavu veci a je zrejmé, že podkladom rozhodnutia súdu
bude sumár zistení, ktoré sa čo najviac približujú skutočnému stavu veci.“ (uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 29. októbra 2019, sp. zn. I. ÚS 438/2019-14).

25. Navrhovateľka a osoba, o ktorej spôsobilosť na právne úkony sa koná, bývajú v spoločnej
domácnosti (matka a dcéra). A. B. sa už niekoľko rokov lieči na závažné duševné ochorenie - paranoidnú
schizofréniu. Je plne invalidná, poberá invalidný dôchodok. Nebolo preukázané, že by mala majetok.
Má dve maloleté deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť a sú v osobnej starostlivosti otca. Duševná
porucha bola preukázaná lekárskymi správami a znalcom v znaleckom posudku. Je trvalá a progresívna.

Súd nevypočul na pojednávaní A. B., pretože sa na pojednávanie nedostavila, hoci bola predvolaná
riadne a včas. Pred pojednávaním ju však súd vzhliadol. S poukázaním aj na závery znalca súd upustil
od jej výsluchu.

Súd mal teda preukázané, že A. B. trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná.Táto duševná porucha, so zreteľom na výpoveď navrhovateľky, vykonaním listinných dôkazov a záverov
znalca, sa v praktickom živote prejavuje u A. B. tak, že nie je schopná vykonávať niektoré právne úkony.
Obmedzenia A. B. popísala navrhovateľka - matka a aj znalec.

Preto súd obmedzil A. B. len na tie právne úkony, ktoré nie je schopná vykonávať, pre duševnú poruchu
trvalého charakteru.

26. Súd obmedzil spôsobilosť A. B. konať pred orgánmi štátnej správy a samosprávy (okrem prípadov,

keď zákon výslovne ustanovuje, že účastníkom konania je osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony
bola obmedzená), so zreteľom na jej postoj k realite, hostilitu, ohrozujúce subjekty (napr. policajti, iné
osoby, odpor k vybaveniu platného občianskeho preukazu, jej izolovanosti, postupnej zameranosti na
uspokojovanie len bazálnych potrieb, disponovať s finančnými prostriedkami nad 30 EUR mesačne –
nerozumie celkom jednoznačne hodnote peňazí, ale istá suma môže mať pre ňu pozitívny a edukačný
vplyv, udelenie plnomocenstva, byť ručiteľkou, uzatvárať akékoľvek zmluvy, dohody, spísať závet –

za účelom jej ochrany pred prípadným zneužitím, s poukázaním na jej narušený kontakt s realitou,
rozhodovať o svojej liečbe a prípadného umiestnenia do sociálneho zariadenia - so zreteľom na
jej ambivalentný postoj k liečbe, sčasti rezistenciu na liečbu, nekritickosť k ochoreniu, slabnúci vzťah
s realitou, potrebou (v budúcnosti), postarať sa o ňu v sociálnom zariadení - nie je vylúčený jej
odmietavý postoj, rozhodovať o mieste svojho trvalého a prechodného bydliska – najmä z dôvodu

reálnej možnosti realizovať právne úkony opatrovníka uvedené v predchádzajúcej časti (strata kontaktu
s realitou, podstatné obmedzenie postarať sa o svoje veci), preberať poštové a iné zásielky - ako
prevencia možného zhoršenia jej zdravotného stavu a nadväznosť na predchádzajúce vymedzené
právne úkony.

27. Súd nezistil iné vhodné - menej represívne opatrenia, ktoré by boli v prospech A. B. pri realizácii
niektorých právnych úkonov, ktoré súd vymedzil vo výroku tohto rozsudku (výrok II). Jej súrodenci, hoci
bývajú v blízkosti, neprejavili záujem ani o opatrovníctvo. Starajú sa o vlastné rodiny. Iné subjekty, ktoré
by jej mohli byť nápomocné, neboli zistené.

28. Keďže súd dospel k záveru, že dôvody na zásah do rozsahu spôsobilosti na právne úkony sú u A.
B. naplnené formálne aj materiálne, obmedzil ju v spôsobilosti na právne úkolu, ale len v rozsahu, ktorý
je vymedzený vo výroku č. II. tohto rozsudku.

29. Keďže súd obmedzil A. B. na niektoré právne úkony, vymedzené vo výroku II. tohto rozsudku,

v súlade s ustanovením § 248 CMP ustanovil A. B. hmotnoprávnu opatrovníčku - jej matku, ako
zákonnú zástupkyňu, ktorá bude vymedzené právne úkony vykonávať za svoju dcéru. Hmotnoprávna
opatrovníčka je najbližšia príbuzná A. B. (matka), chce túto funkciu vykonávať a spĺňa všetky zákonom
predpísané predpoklady (najmä zdravotné, sociálne). Súd nezistil také skutočnosti, ktoré by mohli
naznačovať nie dobrý ich vzájomný vzťah a nedôveru. V prípade, že by ustanovená opatrovníčka už

nechcela alebo nemohla vykonávať túto funkciu, môže kedykoľvek požiadať súd o odvolanie z tejto
funkcie. Súd, po jej odvolaní z funkcie opatrovníka, potom bezodkladne ustanoví A. B. iného opatrovníka
(príbuzného), ak takého nebude, potom obec, v mieste ktorej má trvalé bydlisko.

Ustanovená opatrovníčka bude plniť právno – ochrannú funkciu a bude za svoju dcéru konať, v rozsahu

jej obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, vždy v jej záujme a v jej prospechu. Súčasne súd vymedzil
ustanovenej opatrovníčke rozsah jej práv a povinností.

30.Osobitnesúdupozorňujeustanovenúopatrovníčkunato,žepri poskytovaní zdravotnejstarostlivosti
A. B., kedy sa bude vyžadovať informovaný súhlas opatrovníčky, je nevyhnutné, aby opatrovníčka

postupovala s kritickou schopnosťou poznávať dobro (svedomie), rešpektovať najlepší záujem
a ochranu svojej dcéry, jej osobnú dôstojnosť a dôsledným rešpektovaním princípu neškodiť (primum
non nocere). Ak si nebude istá svojím rozhodnutím pri liečbe svojej dcéry, je možné konzultovať vec aj
s iným lekárom - keďže každé rozhodnutie o diagnostike či liečbe môže mať dlhodobý dopad na kvalitu
života pacienta. Práve preto môže byť konzultácia dôležitým krokom v procese rozhodovania. Druhý

lekársky názor, od druhého lekára, poskytuje možnosť overiť si pôvodnú diagnózu a čo najlepšiu liečbu.

31. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát.Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak CMP neustanovuje inak
– generálne ustanovenie CMP.

Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

Toto ustanovenie zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch,

ak to zákon výslovne pripúšťa.

Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

Účastníci konania nenavrhli, aby im súd priznal náhradu trov konania.

Súd preto neskúmal prípadnú aplikáciu ustanovenia § 55 CMP.

Preto súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, v súlade
s ustanovením § 52 CMP.

32. Podľa ustanovenia § 251 CMP súd rozhodol, že trovy dôkazov platí štát, keďže návrh na
začatie konania o spôsobilosti na právne úkony bol podaný dôvodne. So zreteľom na sociálny status
účastníkov konania, okolnosti prípadu a jej zistené duševné ochorenie, súd nepriznal štátu náhradu
trov znaleckého dokazovania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e , a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov
sa rozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní za prítomnosti všetkých účastníkov konania, ktorí sa odvolania
vzdali, preto proti nemu nemožno podať odvolanie (§ 368 CSP).