Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 22, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/65/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200491
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:7021200491.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Juraja Vališa,
LL.M., v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): JUDr. Marek Radačovský, so sídlom: Žriedlová 3, 040 01
Košice, IČO: 35 553 961 správca konkurznej podstaty úpadcu: RB, Veľké Kapušany s.r.o., IČO: 36
602 809 so sídlom: Veľké Kapušany, ul. Zelená 273/36, právne zastúpený: Advokátska kancelária
Žoldoš & PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 53 540 964, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100804927/2021 zo dňa 11. mája 2021, v

konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k.
KE-8S/124/2021 - 142 zo dňa 15. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-8S/124/2021 - 142 zo dňa 15.
mája 2025 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. KE-8S/124/2021 - 142 zo dňa 15.
mája2025(ďalejajako„napadnutýrozsudok“)podľa§190zákonač.162/2015Z.z.Správnehosúdneho

poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100804927/2021 zo dňa 11. mája 2021, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Košice č. 101788663/2020 zo dňa 23.11.2020, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov daňovému subjektu určený rozdiel dane v sume 244 583,67 eura, na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012.
2.Správnysúdvsúlades§140SSPpoukázalnainýrozsudoksprávnehosúduč.k.KE-6S/67/2021-125

zo dňa 22.10.2024, a to vzhľadom na to, že žalobca sa v tomto súdnom konaní domáhal zrušenia
rozhodnutia žalovaného a tiež rozhodnutia správcu dane, u ktorých sa vychádzalo z rovnakých
dôkazných informácií a podkladov, ako v prípade rozhodnutí žalovaného a správcu dane, ktorých
zrušenie navrhol žalobca správnemu súdu vo veci vedenej pod sp. zn. KE-6S/67/2021 a skutkovými
a právnymi okolnosťami ide o zhodné prípady. V prejednávanej veci ide o zdaňovacie obdobie august
2012, pričom vec sp. zn. KE-6S/67/2021 sa týkala zdaňovacieho obdobia január 2012.
3. Z odôvodnenia rozsudku správneho súdu sp. zn. KE-6S/67/2021 na ktorý odkazuje správny súd

v prejednávanej veci vyplýva, že správny súd ustálil, že celková dĺžka daňovej kontroly neprekročila
zákonnú lehotu. Správny súd poukázal na to, že daňová kontrola začala dňa 04.11.2014, do 1.
prerušenia (dňa 04.03.2015) trvala 120 dní, 1. prerušenie trvalo do dňa 20.11.2018, medzi 1. prerušením
a 2. prerušením od 21.11.2018 do 03.01.2019 trvala kontrola 44 dní, po 2. prerušení od 11.04.2019 kdoručeniu protokolu dňa 08.10.2019 trvala kontrola 181 dní. Po zrátaní jednotlivých dní daňová kontrola
trvala 120+44+181=345 dní.
4. Správny súd ďalej v rozsudku sp. zn. KE-6S/67/2021 uviedol, že účelnosť MVI je vždy potrebné

posudzovať podľa obsahu žiadosti, pričom nie je rozhodujúca presnosť otázok smerom k získaniu
informácií, ale je dôležité, aby sa správca dane pýtal k meritu veci, ktorú má posúdiť. Poukázal na
rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20 HYDINA SK s.r.o. zo dňa 30.09.2021, z ktorého vyplýva,
že trvanie prerušenia daňovej kontroly nie je viazane´ na lehoty podľa čl. 10 nariadenia Rady (EÚ) cˇ.
904/2010. Podľa správneho súdu nedošlo k porušeniu zásady proporcionality pri celkovej dĺžke trvania

daňovej kontroly, ktorá v sebe zahŕňa dobu jej prerušenia za účelom získania odpovedí v rámci MVI,
pretože dobu prerušenia nie je možné zarátať do doby trvania daňovej kontroly a dobu na poskytnutie
odpovede cudzozemským daňovým orgánom nemožno pričítať ako procesnú vadu finančným orgánom,
najmä ak správca dane viackrát odpovede urgoval.
5. K námietke týkajúcej sa uplynutia päťročnej lehoty na vyrubenie dane správny súd poukázal na
§ 61 ods. 5 daňového poriadku podľa ktorého, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto

zákona neplynú, čiže neplynie ani lehota na vyrubenie dane uvedená v § 69 daňového poriadku. Navyše
podľa § 69 ods. 2 daňového poriadku v prípade, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci
na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom
bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Protokol z daňovej kontroly bol žalobcovi doručený
08.10.2019, takže správca dane vyrubil daň v zákonom stanovenej 5 ročnej lehote.

6. K žalobnej námietke o nevykonaní daňovým subjektom navrhnutých dôkazov správny súd uviedol,
že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, či už z vlastnej činnosti, prostredníctvom žiadostí
MVI alebo v spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní. O týchto úkonoch bol daňový subjekt
informovaný a vyzývaný na vyjadrenie sa, či už k dôkazom, alebo výpovediam svedkov. Správny súd
nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že správca dane vykonal daňové kontroly aj v roku 2011 a nezistil žiadne

pochybenia a tieto výsledky neboli zohľadnené. Žalovaný uviedol, že má vedomosť o tom, že správca
dane vykonal u daňového subjektu uvedenú daňovú kontrolu a vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty.
Na základe uvedeného preto aj podľa názoru správneho súdu nedošlo k porušeniu § 3 ods. 9 daňového
poriadku, kedy je potrebné v skutkovo zhodných veciach rozhodovať rovnako.
7. K námietke žalobcu, že v daňovom konaní nebolo preukázané podvodné konanie sa správny súd

stotožnil so závermi uvedenými v odôvodnení rozhodnutí správcu dane a žalovaného. Daňový subjekt
malvedieť,resp.vedelosvojejúčastinapodvodnomkonaní.Žalovanýasprávcadanevzáujmeúplného
a presného zistenia skutkového stavu vykonali rozsiahle dokazovanie, dôkazy vyhodnotili jednotlivo a
vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadali na všetko, čo vyšlo počas daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania najavo. Prvostupňový správny orgán ďalej poukázal na nedostatky zistené v písomných

dokladoch, na rozpory vo vyjadreniach zapojených subjektov a po analýze obchodovania daňového
subjektu, jeho odberateľov a ďalších spoločností vo fakturačných reťazcov dospel k záveru o tom,
že účelom obchodu s hutným tovarom bolo získanie daňovej výhody, pričom správca dane podrobne
uviedol aj dôvody, ktoré ho viedli k prijatiu záveru o tom, že daňový subjekt bol aktívnym článkom
podvodného reťazca a o podvodnom konaní v oblasti DPH vedel, resp. vedieť mal a mohol. Daňový

subjekt za celý čas neozrejmil prečo uzatváral zmluvy o postúpení pohľadávok skôr, ako samotné
pohľadávky vznikli, prečo prijímal úhrady od iných spoločností k pohľadávkam voči odberateľom skôr,
ako uzatvoril zmluvy o postúpení pohľadávok, nevysvetlil z akého dôvodu bol tovar prepravený z
Maďarska na Slovensko a obratom späť do Maďarska, hoci o tom musel mať vedomosť, keďže
objednával prepravu tovaru, vierohodne nevysvetlil rozpory v účtovných dokladoch. Daňový subjekt pri

obchodovaní musí mať dostatočné informácie o obsahu a rozsahu zdaniteľných obchodoch so svojimi
obchodnými partnermi, ale aj zvažovať možné riziká z tohto obchodovania, pričom súd poukazuje na
limity obozretnosti podnikateľa. Daňový subjekt mal možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov,
ktoré by zabezpečili preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane a pri daňovej
kontrole mal povinnosť tieto doklady predložiť.

8. Správny súd v rozsudku sp. zn. KE-6S/67/2021 ďalej poukázal na to, že predpoklady pre posúdenie
veciakodaňovéhopodvodutvorítzv.AxelKitteltestexistenciedaňovéhopodvodu(rozhodnutiesúdneho
dvora Európskej únie v spojených veciach C-439/04 a C- 440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling SPRL
zo dňa 06.07.2006).
9. Správny súd následne poukázal na popis obchodného reťazca zisteného správcom dane, do ktorého

bol zapojený aj daňový subjekt. Bol zistený dlhý účelový fakturačný reťazec k hutnému tovaru, ktoré
doviezol daňový subjekt z tretích krajín, ale aj k betonárskej oceli dovezenej z Poľska.
10. V súvislosti s vedomostnou otázkou správny súd súhlasil so správcom dane, že je nelogické a ani
ekonomicky neopodstatnené, keďže z ekonomickej podstaty obchodu vyplýva, že pri riadnom fungovaníobchodu nastáva zvýšenie cien v rámci reťazca dodávateľov, aby daňový subjekt obstarával tovar
prostredníctvom sprostredkovateľov, keď sám daňový subjekt poznal a má priamy dlhoročný kontakt na
zahraničného dodávateľa.

11. Vedomostný test konkrétneho subjektu spočíva v posúdení, či táto osoba prijala opatrenia, ktoré
od nej možno rozumne vyžadovať, aby zistila, či prijaté plnenie nebude viesť k jej účasti na daňovom
podvode. Ten umožňuje za predpokladu splnenia objektívneho i subjektívneho aspektu Axel Kittel testu
existencie daňového podvodu osobe uplatňujúcej si právo na odpočítanie dane preukázať, že prijala
dostatočné opatrenia na to, aby zistila, či prijaté plnenie nebude viesť k jej účasti na daňovom podvode.

Tieto prijaté opatrenia následne vyhodnocuje správca dane. V preskúmavanej veci daňový subjekt
nepreukázal,žebyrelevantnéopatrenianazabráneniesvojejúčastinaobchodnomreťazcipoznačenom
daňovým podvodom prijal. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bolo
možné ustáliť záver, že prijal relevantné opatrenia na zabránenie svojej účasti na obchodnom reťazci
poznačenom daňovým podvodom. Správny súd preto považoval aj tretí predpoklad pre posúdenie veci
ako daňového podvodu za preukázaný.

12. V samotnom rozsudku sp. zn. KE-8S/124/2021, správny súd doplnil vlastné úvahy týkajúce sa
preukázania daňového podvodu v predmetnom zdaňovacom období. Konkrétne uviedol podrobnosti
týkajúce sa dodaní, ktoré boli realizované medzi daňovým subjektom a spoločnosťou Acelkér Kft.
13. Podľa názoru správneho súdu dokazovanie vykonané v administratívnom konaní bolo dostatočné na
prijatie záveru o tom, že na úrovni obchodnej spoločnosti Acelkér Kft sa vyskytol daňový únik za obdobie

august 2012, ktorý nebol výsledkom bežného podnikateľského zlyhania, ale predstavoval podvodné
konanie na úrovni tejto obchodnej spoločnosti.
14. Správny súd ďalej poukázal na to, že spoločnosť Acelkér Kft. konala na pokyn žalobcu, ktorý
určoval fakturačný pohyb tovaru na druhých, respektíve tretích odberateľov. Žalobca vystavoval faktúry
s oslobodením od DPH na maďarské spoločnosti, ktoré možno označiť za pochybné, ktoré neboli

skutočnými príjemcami tovaru. Informácie od zamestnancov žalobcu, od vodičov priamo zúčastnených
na preprave toho istého tovaru, tiež okolnosti o intenzite postupovaných pohľadávok, ktoré boli zistené
iba vo vzťahu k sporným maďarským odberateľom poukazovali na to, že žalobca prinajmenšom mohol
vedieť o rizikovosti svojich odberateľov.
15. Správny súd v závere rozsudku skonštatoval, že žalovaný a správca dane preukázali splnenie

všetkých podmienok vyžadovaných pre uplatnenie inštitútu daňového podvodu v spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty vrátane subjektívnej stránky testu daňového podvodu na strane žalobcu.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného

16. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej ako
„sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP, v ktorej
navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie a
zaviazal žalovaného nahradiť sťažovateľovi trovy kasačného konania.
17. Sťažovateľ namietal, že napadnutý rozsudok obsahuje namiesto zodpovedania legitímnych a

elementárnych právnych otázok nastolených žalobcom správnou žalobou, množstvo všeobecných
konštatovaní a citácii, a to bez premietnutia týchto všeobecných konštatácii na konanie, ktoré pred
správnym súdom prebiehalo vo vzťahu k administratívnemu konaniu, ktoré bolo voči daňovému subjektu
vedené orgánmi Finančnej správy Slovenskej republiky.
18. Podľa sťažovateľa bol rozsudok nedostatočne odôvodnený vo vzťahu k vyhodnoteniu dĺžky daňovej

kontroly. Daňová kontrola spolu s prerušeniami trvala u daňového subjektu spolu 1799 dní, čo v žiadnom
prípade nemožno hodnotiť ako proporcionálnu dĺžku konania, aj po zohľadnení období jej prerušenia.
19. Sťažovateľ ďalej poznamenal, že pokiaľ zákonodarca stanovil hmotnoprávnu lehotu 1 rok na
vykonanie daňovej kontroly, pričom správca dane viedol predmetnú daňovú kontrolu svojimi úkonmi
počas doby trvajúcej 4 roky a 339 dní, takéto takmer päťnásobné prekročenie hmotnoprávnej lehoty

na vykonanie daňovej kontroly považoval za neakceptovateľné, a to najmä s poukazom na nesprávne
načasovanie a potrebu opakovanej a nedôvodnej realizácie MVI.
20. Sťažovateľ spochybnil, či postup správcu dane možno považovať za efektívny. Vyhodnotením
požiadavky efektívnosti sa správny súd nezaoberal vôbec, čím sa odklonil od ustálenej rozhodovacej
praxe kasačného súdu. Pokiaľ je správou daní postup súvisiaci so správnym zistením a zabezpečením

úhrady dane a pokiaľ je so správou daní spojená zásada, ktorej obsahom je povinnosť správcu dane
vybaviť každú vec bezodkladne a bez zbytočných prieťahov s použitím najvhodnejších prostriedkov,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane, tak prostriedky, ktoré správca dane zvolil v
prejednávanej veci v žiadnom prípade nepredstavujú naplnenie tejto zásady. Správcom dane zvolenéprostriedky spôsobili to, že daňová kontrola spolu s prerušeniami trvala 1799 dní, čo je spolu takmer
päťnásobné prekročenie hmotnoprávnej lehoty na jej vykonanie, pričom správca dane zvolil prostriedky,
ktoréneviedliksprávnemuurčeniuavyrubeniudaneanavyšetietozvolenéprostriedkyvytvorilizbytočné

a judikatúrou nedovolené prieťahy.
21. Správny súd zároveň podľa názoru sťažovateľa vôbec neskúmal požiadavku účelnosti daňovej
kontroly. Ak je účelom daňovej kontroly správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných
predpisov a v nadväznosti na ustanovenie § 2 písmeno a) daňového poriadku aj zabezpečenie
úhrady dane, tak postup správcu dane v tejto konkrétne veci nemožno považovať za účelný. Ak

by aj správca dane pri výkone daňovej kontroly zistil akékoľvek nedostatky, ktorých následkom je
vydanie rozhodnutia o určení rozdielu dane vo vyrubovacom konaní, tak je jednoznačne zrejmé, že
ak takýto záver vyrubovacieho konania v podobe rozhodnutia o určení rozdielu dane nastane viac
ako 5 rokov po začatí daňovej kontroly, tak nemožno hovoriť o účelnej daňovej kontrole, ktorá je
výsledkom správy daní vedúcej k úhrade dane. Správny súd sa týmito požiadavkami na efektívnu
a účelnú daňovú kontrolu nezaoberal vôbec. Zároveň bolo nedostatočne odôvodnené vyhodnotenie

proporcionality trvania daňovej kontroly.
22. Sťažovateľ tvrdil, že správny súd vec nesprávne právne posúdil a zároveň sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, keď dospel k záveru, že opakované podávanie žiadosti o MVI
nepredstavujeporušeniezásadyproporcionalitydaňovejkontroly.Správcovidanetotižničnebránilo,aby
už v prvej žiadosti o MVI v záujme zachovania zásady efektívnosti daňovej kontroly kumuloval a jasne

vymedzil všetky požiadavky pre orgány maďarskej finančnej správy a tieto následne pretavil do svojich
záverov. V rozsudku sp. zn. 4Sžfk/54/2018 zo dňa 02.07.2019 kasačný súd ustálil, že už prerušenie
daňovej kontroly v trvaní 474 dní z dôvodu zasielania opakovaných žiadostí o MVI do zahraničia nie
je možné považovať za postup, ktorý by mohol byť vyhodnotený ako efektívny a dôsledkom takéhoto
postupu bolo neúmerné predlžovanie daňovej kontroly, ktorá neodôvodnene zaťažuje daňový subjekt.

Na rozdiel od citovanej veci riešenej kasačným súdom, predstavovala celková doba prerušenia daňovej
kontroly až 1454 dní. Rovnako správny súd nesprávne právne posúdil vec a zároveň sa odklonil od
ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, keď dospel k záveru, že opakované podávanie žiadosti
o MVI nepredstavuje tzv. „kúskovanie žiadosti o MVI“. Sťažovateľ upozornil aj na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.02.2019 spisová značka 5Sžfk/3/2018.

23. Správny súd sa podľa názoru sťažovateľa odklonil od rozhodovacej praxe kasačného súdu, keď
opakované podávanie žiadosti o MVI vyhodnotil ako súladné s požiadavkou efektívnosti daňovej
kontroly. Správca dane mohol a mal požiadať informácie v kumulovanej žiadosti a požiadať o informácie
v inom členskom štáte naraz. Správcovi dane nič nebránilo, aby všetky svoje požiadavky kumuloval
do jednej žiadosti o MVI, ktorej realizácia by jednoznačne skrátila celkové trvanie daňovej kontroly o

niekoľko rokov, keďže daňovú kontrolu by nebolo potrebné prerušovať.
24. Tvrdil, že správny súd sa v napadnutom rozsudku odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu, keď v rozpore so závermi Rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 27.03.2024 spisová značka 19SVs/4/2023 dospel k záveru, že nedostatky rozhodnutia
o prerušení daňovej kontroly nepredstavujú dostatočný podklad na prijatie záveru o nezákonnom

prerušení daňovej kontroly. Vo veci daňového subjektu nie sú v rozhodnutiach o prerušení daňovej
kontroly identifikovaní dodávatelia a ani odberatelia daňového subjektu, nie je identifikované zdaňovacie
obdobie,ktoréhosažiadostioMVItýkajú.Podľazáverovkasačnéhosúdumusiarozhodnutiaoprerušení
konania obsahovať aspoň identifikáciu zahraničného dodávateľa/odberateľa a zdaňovacie obdobie,
ktorých sa žiadosť o MVI týka. Keďže rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly vo veci daňového

subjektu tieto ani minimálne štandardy neobsahujú, došlo k porušeniu práva daňového subjektu na
súdnu a inú právnu ochranu podľa ustanovenia článku 46 Ústavy.
25. Podľa sťažovateľa správny súd zároveň nesprávne právne posúdil zánik práva na vyrubenie dane.
Aplikácia ustanovenia § 61 ods. 5 daňového poriadku na daňovú kontrolu je zjavne extenzívnym
výkladom, ktorý presahuje obsah pojmu primeraného použitia prerušenia ustanovenia o prerušení

daňového konania. Daňový poriadok v ustanovení § 61 ods. 5 daňového poriadku výslovne zakotvil
neplynutie lehôt podľa daňového poriadku výlučne pre daňové konanie a pre prípad jeho prerušenia.
Výklad správneho súdu, ktorý uviedol, že ustanovenie § 61 odsek 5 sa vzhľadom na odkaz v ustanovení
§ 46 ods. 10 daňového poriadku má použiť aj na daňovú kontrolu je zjavne extenzívny, nesprávny a nie
je primeraný. Správny súd pri výklade ustanovenia § 46 ods. 10 daňového poriadku opakovane naráža

na limity stanovené daňovým poriadkom pre orgány finančnej správy. Podľa ustanovenia § 69 ods. 1
daňového poriadku je jasne zadefinovaná doba, po uplynutí ktorej správca dane nemôže vyrubiť daň
ani rozdiel dane podľa osobitných predpisov. Táto lehota je 5 rokov od konca roka v ktorom vznikla
povinnosť podať daňové priznanie.26. Pokiaľ správny súd dospel k záveru, že obchodné transakcie boli realizované za účelom získania
daňovej výhody, podľa sťažovateľa sa pri vyhodnotení správnosti záverov žalovaného odklonil od
rozhodovacej praxe kasačného súdu (Rozsudok NSS SR spisová značka 1Sžfk/63/2020 zo dňa

27.02.2023) ako aj od judikatúry Súdneho dvora EÚ (Rozsudok SD EÚ zo dňa 21.02.2006, Halifax a
iné, C - 255/02). Ak správny súd a žalovaný dospeli k záveru, že realizovaným dodaniam absentuje
hospodársky dôvod, tak získanie výhody pri skutočne realizovaných transakciách nemožno považovať
za daňový podvod, ale naopak je potrebné tieto dodania považovať za zneužitie práva. Ide však
o diametrálne odlišný dôvod nepriznania oslobodenia od dane z pridanej hodnoty, na rozdiel od

odôvodnenia napadnutého rozsudku.
27. Čo sa týka samotnej podstaty dôvodov tvrdených žalovaným vo vzťahu k neuznaniu práva na
oslobodenie od dane z pridanej hodnoty, správny súd napadnutým rozsudkom nesprávne právne
posúdil dôkazné bremeno správcu dane a daňového subjektu pri realizácii tzv. Axel - Kittel testu,
pričom hodnotenie tohto testu a jeho jednotlivých zložiek je nedostatočné a napadnutý rozsudok je tiež
nedostatočne odôvodnený vo vzťahu k záveru o splnení podmienok vymedzených v tomto teste ako

podmienok, ktoré musia byť kumulatívne naplnené pre nepriznanie práva na oslobodenie od dane z
pridanej hodnoty z dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom podvode. Rozhodnutie žalovaného
a ani rozhodnutie správcu dane neobsahuje konkrétne a ucelené vyhodnotenie Axel - Kittel testu a
jeho jednotlivých zložiek. Správca dane ako aj žalovaný v rozhodnutiach uvádzajú výpočet rôznych
skutočností, ďalej uvádzajú opakovane sa vyskytujúce frázy v rozhodnutiach orgánov finančnej správy,

avšak tieto rozhodnutia neobsahujú pretavenie konkrétnych zistení do vyhodnotenia Axel - Kittel testu
vo vzťahu k veci daňového subjektu a sú v tomto smere nedostatočne odôvodnené, nepresvedčivé a
nekonkrétne.
28. Sťažovateľ namietal, že správny súd pri hodnotení objektívnej stránky Axel - Kittel testu dospel
k záveru, že správca dane preukázal existenciu daňového úniku. Vyhodnotenie a právne posúdenie

tejto otázky správnym súdom považuje sťažovateľ za nesprávne a nedostatočne odôvodnené. Dôkazné
bremeno vo veci preukázania existencie daňového podvodu je na správcovi dane. Správca dane
v priebehu administratívneho konania nedokázal preukázať ani len výšku údajného ním tvrdeného
daňového úniku. Správca dane a správny súd nepresvedčivo a nekonkrétne uvádzali, že v rámci
zisteného reťazca, mal nastať daňový únik. Správca dane, žalovaný a ani správny súd vôbec neuviedli, z

akéhotitulunastaldaňovýúnikaakájejehovýška.Správcadaneažalovanýneunieslidôkaznébremeno
ani vo vzťahu k elementárnej súčasti preukazovania existencie daňového úniku, ktorou je zistenie
právneho dôvodu a výšky daňového úniku. Správny súd zmätočne uviedol, že orgány verejnej správy
identifikovali daňový únik v rámci reťazca, no na strane druhej informácia o jeho výške a o právnom
dôvode v rámci reťazca úplne absentuje. Táto informácia absentuje úplne aj v rámci odôvodnenia

napadnutého rozsudku, pričom ide o elementárnu súčasť hodnotenia Axel - Kittel testu.
29. Nepresvedčivé a nedostatočné bolo podľa sťažovateľa aj odôvodnenie záveru správneho súdu
o tom, že daňový únik bol spojený práve s plneniami dodanými daňovým subjektom. Správny súd
vôbec neodôvodnil svoju úvahu, prečo práve údajne existujúci únik mal byť spojený s plneniami
dodanými práve daňovým subjektom. Príčinnú súvislosť medzi daňovým únikom a plneniami dodanými

daňovým subjektom síce správca dane, žalovaný ako aj správny súd zhodne tvrdia, avšak z obsahu
administratívneho spisu nevyplýva jediný dôkaz, ktorý by túto príčinnú súvislosť preukázal. V konaní
správca dane nepreukázal, že odberateľ sťažovateľa obchodoval výlučne s daňovým subjektom. Tieto
otázky ani správca dane v rámci realizovanej MVI nepreveroval a za dané zdaňovacie obdobie
nezisťoval existenciu iných partnerov tejto spoločnosti.

30. Odôvodnenie napadnutého rozsudku podľa sťažovateľa vo vzťahu k záveru o existencii podvodného
konania, ktorý má byť založený na diskrepancii v cene tovarov nie je presvedčivé a dostatočné.
Sťažovateľ tvrdil, že žiadne ďalšie dôkazy ohľadom existencie podvodného konania správny súd
neidentifikoval. Všeobecný záver správneho súdu o tom, že daňový subjekt, na ktorého následné
obchodovanie nemal daňový subjekt žiaden vplyv, obchodoval s tovarom v cenách, ktoré mu vytvorili

účtovnú stratu, sám o sebe neznamená, že ide o prvok podvodného obchodovania, ako to nesprávne
uviedol správny súd. Ak by aj bol pripustený záver o tom, že obchodovanie v neskoršom stupni reťazca
s nižšími cenami je indikáciou o podvodnom konaní, tak samotné podvodné konanie musí byť správcom
dane preukázané, keďže správca dane je nositeľom dôkazného bremena. Správny súd pri posúdení
veci a pri odôvodnení napadnutého rozsudku uvedené nepreukázal a tvrdenia správcu dane ostali v

rovine nepreukázaných podozrení.
31. Úvaha správneho súdu o tom, že neuhradenie faktúr zo strany odberateľa je dôkazom o vedomosti
daňového subjektu o možnom daňovom podvode je podľa sťažovateľa nesprávna a nedostatočne
odôvodnená. Z administratívneho spisu vyplýva, že pohľadávky, ktoré daňový subjekt na základedodania tovaru nadobudol, úspešne neskôr speňažil na základe zmlúv o ich odplatnom postúpení,
čo napokon správny súd identifikoval ako bežný postup. Správnym súdom tvrdený stav odberateľa
(platobná neschopnosť) je však len indikátorom možného podvodného konania, pričom zo spisu taktiež

vyplýva tá skutočnosť, že daňový subjekt podnikateľské riziko v podobe neuhradenia faktúr vyriešil
postúpením neuhradených pohľadávok, čo je zákonom dovolený a aj v bežnej praxi zaužívaný postup.
32. Podľa sťažovateľa sa správny súd nedostatočne vysporiadal s namietanou nezrozumiteľnosťou
napadnutého rozhodnutia žalovaného pre jeho nespreskúmateľnosť. Žalovaný totiž vo vzťahu k
vyhodnoteniu Axel -Kittel testu uviedol, že daňový subjekt bol súčasťou reťazcov spoločností, v ktorých

sa faktúry za dodávky betonárskej ocele a plechov vystavovali len formálne a predloženým dôkazom
absentuje reálny základ. Tento argument žalovaného by bol relevantný iba vtedy, ak by dôvodom
na nepriznanie práva na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty bola neexistencia hmotnoprávnych
podmienok. Pre účely preukazovania podmienok pre nepriznanie práva na odpočítanie DPH z dôvodu
účasti daňového subjektu na daňovom podvode, sa javí ako nedostatočný aj argument žalovaného o
akomsi formálnom vystavovaní faktúr, bez reálneho základu. Argument žalovaného, ktorý je obsahom

rozhodnutia žalovaného by mohol byť podstatný vtedy, ak by právo na priznanie práva na oslobodenie
od DPH bolo daňovému subjektu odmietnuté na základe nesplnenia hmotnoprávnych podmienok, čo
však z rozhodnutí orgánov verejnej správy nevyplýva. Ako však správne poukázal správny súd, keďže
pri daňovom podvode sa predpokladá, že hmotnoprávne podmienky pre priznanie práva na oslobodenie
od dane splnené boli, vyššie spomenuté parciálne závery žalovaného sú irelevantné. Správny súd však

zamietnutím žaloby takéto strohé a nekonkrétne odôvodnenie naplnenia subjektívneho testu v rámci
Axel - Kittel testu akceptoval a odobril.
33. Sťažovateľ následne poukázal na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky v zmysle nálezu
I.ÚS 627/2022-43, Súdneho dvora EÚ vo veciach C-354/03 Optigen, C- 355/03 Fulcrum Elektronics a
C-484/03 Bond House, ako aj vo veci PPUH Stehcemp, C-277/14.

34. V závere sťažovateľ namietal porušenie zásady neutrality DPH a tým aj porušenie zákazu dvojitého
zdanenia, keďže tá istá dodávka tovaru je predmetom dane po vydaní napadnutého rozhodnutia na
Slovensku, ako aj následne u konečného spotrebiteľa v Maďarsku.
35. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojej doterajšej argumentácii a navrhoval
kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

36. Žalovaný nepovažoval kasačné námietky za opodstatnené a mal za to, že správca dane za
zdaňovacie obdobie august 2012 sťažovateľovi nepriznal právo na oslobodenie intrakomunitárnych
dodávok tovaru oprávnene.
37. Za nedôvodné žalovaný považoval kasačné námietky týkajúce sa procesného pochybenia správcu
dane spočívajúce v tom, že mal prekročiť zákonnú lehotu na výkon daňovej kontroly. Zdôraznil, že u

sťažovateľa bola vykonaná daňová kontrola DPH, ktorá sa týkala viacerých zdaňovacích období roka
2012 (január 2012, marec 2012 - jún 2012, august 2012, október 2012 - december 2012), pričom v týchto
zdaňovacíchobdobiachsťažovateľvykazovalvysokýobjemdodávokpriamymodberateľom,ktorýmiboli
zdaniteľné osoby usadené v iných členských štátoch. Správca dane v súlade so zásadou uvedenou v
§ 3 ods. 2 daňového poriadku, ktorá vyžaduje, aby s náležitou starostlivosťou a nestranne preskúmal

všetky relevantné skutočnosti, považoval za nevyhnutné preveriť aj skutočnosti, ktoré mu neboli známe,
a to jednak deklarované intrakomunitárne dodanie tovarov, ako aj skutočnosti týkajúce sa obchodníkov,
s ktorými mal sťažovateľ zmluvný alebo finančný vzťah, aj keď fakturačný vzťah s týmito spoločnosťami
nebol verifikovaný, pričom išlo o spoločnosti, ktoré, rovnako ako priami odberatelia, nesídlili v tuzemsku,
ale boli z iných členských štátov.

38. Na získanie informácií nevyhnutných pre správne určenie dane správca dane využil inštitút
medzinárodného dožiadania, pričom tento spôsob preverovania bol dôvodný a účelný. V súvislosti s
argumentáciou sťažovateľa, že daňová kontrola s prerušením trvala 1 799 dní, čo nemožno hodnotiť
ako proporcionálnu dĺžku konania, žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20
HYDINA SK s.r.o. zo dňa 30.09.2021, v ktorom Súdny dvor EÚ poskytol odpoveď na prejudiciálne otázky

Najvyššieho súdu SR, ktorý zisťoval, či MVI, ktorá presahuje lehoty určené nariadením č. 904/2010,
je potrebné považovať za protiprávny zásah do práv daňového subjektu. V tejto súvislosti žalovaný
poukázal aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/20/2020 zo dňa 25.02.2022, v
zmysle ktorého len samotná dĺžka prerušenia daňovej kontroly nemôže spôsobiť nezákonnosť daňovej
kontroly.

39. Napriek stanovenému termínu na vybavenie medzinárodných dožiadaní, nie je vždy možné ich v
tomto termíne vybaviť. Článok 11 nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 stanovuje, že v niektorých osobitných
kategóriáchprípadovsimôžužiadanýažiadajúciorgánnavzájomdohodnúťinélehoty,tedanormotvorcaÚnie výslovne počítal s možnosťou príslušných daňových orgánov členských štátov odpovedať na
žiadosť o informácie po uplynutí lehôt stanovených v čl. 10 nariadenia Rady EÚ č. 904/2010.
40. Správca dane vybavenie svojich žiadostí o MVI priebežne urgoval (napr. v dňoch 08.07.2015,

03.11.2015, 19.01.2016, 06.05.2016, 30.11.2016, 28.02.2017, 01.06.2017, 22.08.2017, 27.11.2017,
20.02.2018, 04.06.2018, 25.09.2018), čo je jediný spôsob, akým mohol správca dane urýchliť doručenie
odpovede na svoje žiadosti o MVI. Maďarská finančná správa zasielala každé 3 mesiace čiastočnú
odpoveď týkajúcu sa spoločnosti Vas-Ferro Kft., v ktorej uvádzala, že prebieha kontrola, doklady tejto
spoločnosti nie sú k dispozícii, lebo sa nachádzajú na OČTK v Maďarsku a že konečná odpoveď bude

poskytnutá o 3 mesiace.
41.Žalovanýsanestotožnilanistvrdenímsťažovateľa,žebolaporušenázásadaproporcionalitydaňovej
kontroly z dôvodu údajného opakovaného podávania žiadosti o MVI, pretože k druhému prerušeniu
daňovej kontroly došlo na základe odpovedí maďarského správcu dane na prvotné žiadosti o MVI.
42. Žalovaný ďalej nesúhlasil s tvrdením sťažovateľa, že jeho rozhodnutie ani prvostupňové rozhodnutie
neobsahujú konkrétne a ucelené vyhodnotenie Axel - Kittle testu a jeho zložiek a rozhodnutia sú tak

nedostatočne odôvodnené, nepresvedčivé a nekonkrétne. Uviedol, že z rozhodnutia správcu dane
a následne aj žalovaného jednoznačne vyplýva, že napriek tomu, že v nich výslovne nepomenovali
jednotlivé atribúty Axel - Kittel testu, dostatočne preukázali objektívnu stránku testu ( daňový únik,
ktorý vznikol u priamych odberateľov, keď daň síce v daňových priznaniach k DPH priznali, ale
ju neodviedli; bolo zistené, že DPH nebola odvedená v celom preverovanom fakturačnom reťazci),

subjektívnu stránku testu (v ktorej bolo preukázané, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť o vzniku
daňového úniku v dôsledku podvodného konania), ako aj nedostatočnú obozretnosť daňového subjektu.
Sťažovateľ neozrejmil, prečo uzatváral zmluvy o postúpení pohľadávok skôr, ako samotné pohľadávky
vznikli, prečo prijímal úhrady od iných spoločností k pohľadávkam voči odberateľom skôr, ako uzatvorili
zmluvy o postúpení pohľadávok, nevysvetlil, z akého dôvodu bol tovar prepravený z Maďarska na

Slovensku a obratom späť do Maďarska, hoci o tom musel mať vedomosť, keďže objednával prepravu
tovaru, vierohodne nevysvetlil rozpory v účtovných dokladoch. Žalovaný poukázal aj na to, že v
preverovaných obdobiach došlo u sťažovateľa k extrémnemu nárastu objemu fakturovaného hutného
tovaru do Maďarska, ktorý sa vracal vo veľkých objemoch aj späť na Slovensko. Táto obchodná aktivita
sťažovateľa výrazne poklesla v roku 2014, kedy do platnosti vstúpila novela zákona č. 222/2004 Z. z. (s

účinnosťou od 01.01.2014), v zmysle ktorej došlo k prenosu daňovej povinnosti na príjemcu plnenia pri
dodaní tovarov patriacich do kapitoly 72 Spoločného colného sadzobníka (železo a oceľ) a do položiek
7301, 7308 a 7314 Spoločného colného sadzobníka, iných ako uvedených v písmene a), ak základ
dane vo faktúre za dodanie týchto tovarov je 5 000 eur a viac (§ 69 ods. 12 písm. g) zákona o DPH
v znení účinnom od 01.01.2014). Správca dane v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní, ako aj

žalovanýpriposudzovaníodvolacíchnámietoksťažovateľa,postupovalivsúladesustálenoujudikatúrou
Najvyššieho súdu SR platnou v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia.
43. Žalovaný zotrval na názore, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav veci, vychádzajúc zo
základných zásad daňového konania vykonal dokazovanie a získal dostatočné množstvo relevantných
dôkazov, ktoré mu umožnili uskutočniť objektívne závery, podrobne sa zaoberal skúmaním jednotlivých

dôkazov, ktoré hodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo
počasdaňovejkontrolyvyšlonajavo.Všetkyzabezpečenédôkazybolivyhodnotenévsúladesozásadou
voľného hodnotenia dôkazov a závery o účasti na podvodnom konaní, o ktorom daňový subjekt pri
vynaložení dostatočnej starostlivosti a obozretnosti mohol vedieť, boli odôvodnené a správne.

III. Konanie na kasačnom súde

44. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“
alebo „Najvyšší správny súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej
sťažnosti. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie

a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
45. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná
sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas.
46. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k.

KE-8S/124/2021 - 142 zo dňa 15. mája 2025, ktorým správny súd podľa § 190 SSP zamietol žalobu
žalobcu a účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Správnou žalobou sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100804927/2021 zo dňa 11. mája 2021,
ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101788663/2020 zo dňa 23.11.2020,ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 daňového poriadku daňovému subjektu vyrubený rozdiel dane v sume
244 583,67 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012.
47. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u sťažovateľa daňovú kontrolu na DPH

za zdaňovacie obdobie január 2012, , marec 2012, apríl 2012, máj 2012, jún 2012, august 2012, október
2012, november 2012, december 2012. Daňová kontrola začala dňa 04.11.2014 na základe oznámenia
o začatí daňovej kontroly č. 9810401/5/4632570/2014 a bola ukončená dňa 08.10.2019, doručením
protokolu č. 102303469/2019 zo dňa 07.10.2019. Daňová kontrola bola prerušená od 04.03.2015 do
20.11.2018 rozhodnutím správcu dane č. 9810401/5/395620/2015 a od 04.01.2019 do 10.04.2019

rozhodnutím správcu dane č. 100014169/2019.
48. Počas vyrubovacieho konania došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka - RB, Veľké Kapušany
s.r.o.na základe uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 32K/3/2020 zo dňa 23.06.2020. Správca
konkurznej podstaty JUDr. Radačovský podal dňa 25.08.2020 žiadosť o prerušenie daňového konania
v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID- 19. Po ukončení mimoriadnej situácie
vo finančnej oblasti (k 30.09.2020), správca dane určil termín prerokovania pripomienok a výsledkov

dokazovania na deň 26.10.2020, ktorý bol na žiadosť daňového subjektu zmenený na deň 16.11.2020.
Správca dane dňa 16.11.2020 prerokoval pripomienky, dôkazy a výsledky dokazovania (zápisnica o
ústnom pojednávaní č.101743274/2020 zo dňa 16.11.2020), ukončil dokazovanie vo vyrubovacom
konaní a dňa 23.11.2020 vydal rozhodnutie č. 101788663/2020, ktorým vyrubil rozdiel dane sume 244
583,67 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2012.

49. Proti rozhodnutiu správcu dane podal daňový subjekt odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. 100804927/2021 zo dňa 11. mája 2021 napadnutým správnou žalobou. Podľa
žalovaného bola daňová kontrola riadnym spôsobom začatá, riadne prerušená a riadnym spôsobom aj
ukončená. Správca dane ukončil daňovú kontrolu v zákonnej lehote určenej na jej výkon a protokol z
nej nadobudol povahu zákonne získaného dôkazu. Nasledujúci deň po dni doručenia protokolu začalo

vyrubovacie konanie. Počas období, kedy bola daňová kontrola prerušená, správca dane zasielal
pravidelné urgencie k odpovediam na ním podané žiadosti o MVI, a to napríklad v dňoch 08.07.2015,
03.11.2015, 19.01.2016, 06.05.2016, 30.11.2016, 28.02.2017, 01.06.2017, 22.08.2017, 27.11.2017,
20.02.2018, 04.06.2018, 25.09.2018. Maďarská finančná správa zasielala každé 3 mesiace čiastočnú
odpoveď týkajúcu sa spoločnosti Vas-Ferro Kft., v ktorej uvádzala, že prebieha kontrola, doklady tejto

spoločnosti nie sú k dispozícii, lebo sa nachádzajú na OČTK v Maďarsku a že konečná odpoveď bude
poskytnutá o 3 mesiace. Konečná odpoveď vrátane cca 5000 dokladov bola doručená na šiestich DVD
dňa 20.11.2018.
50. Podľa žalovaného lehota podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku na vyrubenie dane by správcovi
dane uplynula dňa 01.01.2018 (za zdaňovacie obdobie december 2012, by uplynula dňa 01.01.2019),

v tomto prípade však bola daňová kontrola rozhodnutiami správcu dane prerušená, a to dva krát (od
04.03.2015 do 20.11.2018 a od 04.01.2019 do 10.04.2019). Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku v
prípade, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Z uvedeného vyplýva, že
počas prerušenia daňovej kontroly lehota na zánik práva vyrubiť daň neuplynula a teda správca dane
vykonal úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, t. j. doručil daňovému subjektu protokol

z daňovej kontroly dňa 08.10.2019, v zákonom stanovenej päťročnej lehote.

IV. Vybraná súvisiaca právna úprava

51. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo

právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

52. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu
dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,
miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolovane´ zdaňovacie obdobie alebo
kontrolovane´ účtovne´ obdobie. Správca dane v ozna´meni´ urcˇi´ aj lehotu na predlozˇenie vsˇetky´ch
dokladov potrebny´ch na vykonanie danˇovej kontroly s poucˇeni´m o na´sledkoch ich nepredlozˇenia.

Ak z do^vodu na strane danˇove´ho subjektu nemozˇno danˇovu´ kontrolu zacˇatˇ v denˇ uvedeny´ v
ozna´meni´ o danˇovej kontrole, je povinny´ tu´to skutocˇnostˇ ozna´mitˇ spra´vcovi dane do o^smich dni
´ od dorucˇenia ozna´menia a dohodnu´tˇ s ni´m novy´ termi´n zacˇatia, danˇova´ kontrola vsˇak nesmie
zacˇatˇ nesko^r ako 40 dni´ od dorucˇenia ozna´menia o danˇovej kontrole.53. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec spra´vcu dane z danˇovej kontroly vyhotovi
´ protokol, ktory´ obsahuje vy´sledok danˇovej kontroly vra´tane vyhodnotenia do^kazov; protokol sa
nevyhotovuje, ak je danˇova´ kontrola ukoncˇena´ podlˇa odseku 9 pi´sm. b) a c). Ak sa danˇovou

kontrolou zistil rozdiel v sume, ktoru´ mal kontrolovany´ danˇovy´ subjekt podlˇa osobitny´ch predpisov
zaplatitˇ alebo vyka´zatˇ alebo na ktoru´ si uplatnil na´rok podlˇa osobitny´ch predpisov, zasˇle spra´vca
dane kontrolovane´mu danˇove´mu subjektu protokol, ktore´ho su´cˇastˇou je vy´zva na vyjadrenie sa
k zisteniam uvedeny´m v protokole, ak tento za´kon neustanovuje inak. Vo vy´zve spra´vca dane urcˇi´
lehotu,niekratsˇiuako30pracovny´chdni´oddorucˇeniatake´hoprotokolu,vktorejsama´kontrolovany

´ danˇovy´ subjekt vyjadritˇ k zisteniam uvedeny´m v protokole a oznacˇitˇ do^kazy preukazuju´ce jeho
tvrdenia, ktore´ nemohol predlozˇitˇ v priebehu danˇovej kontroly. Ak je to mozˇne´, danˇovy´ subjekt
predlozˇi´ aj listinne´ do^kazy. Zmesˇkanie lehoty nemozˇno odpustitˇ. Ak sa danˇovou kontrolou rozdiel
v sume, ktoru´ mal kontrolovany´ danˇovy´ subjekt podlˇa osobitny´ch predpisov zaplatitˇ alebo vyka´zatˇ
alebo na ktoru´ si uplatnil na´rok podlˇa osobitny´ch predpisov nezisti´, vy´zva na vyjadrenie k protokolu
sa nezasiela. Rovnako sa vy´zva nezasˇle, ak danˇovy´ subjekt neumozˇni´ vykonanie danˇovej kontroly,

v do^sledku cˇoho mu zanikne na´rok na vra´tenie nadmerne´ho odpocˇtu podlˇa osobitne´ho predpisu.
54. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku lehota na vykonanie danˇovej kontroly je najviac jeden rok
odo dnˇa jej zacˇatia. Na prerusˇenie danˇovej kontroly sa primerane pouzˇije § 61. Ak ide o danˇovu´
kontrolu za´visly´ch oso^b, ktore´ urcˇuju´ za´klad dane podlˇa osobitne´ho predpisu, druhostupnˇovy´
orga´n mo^zˇe lehotu podlˇa prvej vety pred jej uplynuti´m na za´klade pi´somne´ho odo^vodnenia predl

´zˇitˇ najviac o 12 mesiacov.
55. Podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku, spra´vca dane danˇove´ konanie
a) prerusˇi´, ak ma´ vedomostˇ, zˇe sa zacˇalo konanie o predbezˇnej ota´zke,
b) mo^zˇe prerusˇitˇ, ak sa zacˇalo konanie o inej skutocˇnosti rozhoduju´cej na vydanie rozhodnutia
alebo je potrebne´ zi´skatˇ informa´cie spo^sobom podlˇa osobitne´ho predpisu 21a).

56. Poznámka č. 21a): Napríklad zákon cˇ. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri
správe dani´, nariadenie Rady (EU´) cˇ. 904/2010.
57. Podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konani´ z vlastne´ho
podnetu alebo na podnet u´cˇastni´ka danˇove´ho konania, ak pominuli do^vody, pre ktore´ sa konanie
prerusˇilo, alebo ak uplynula lehota uvedena´ v odseku 2. Pokracˇovanie v danˇovom konani´ spra´vca

dane pi´somne ozna´mi u´cˇastni´kom konania.
58. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku ak je daňové´ konanie prerušene´, lehoty podlˇa tohto zákona
neplynú.
59. Podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku ak tento za´kon alebo osobitny´ predpis neustanovuje inak,
nemozˇno vyrubitˇ danˇ ani rozdiel dane alebo uplatnitˇ na´rok na sumu podlˇa osobitny´ch predpisov

po uplynuti´ piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podatˇ danˇove´ priznanie alebo v
ktorom bol danˇovy´ subjekt povinny´ danˇ zaplatitˇ bez povinnosti podatˇ danˇove´ priznanie, alebo v
ktorom danˇove´mu subjektu vznikol na´rok na uplatnenie sumy podlˇa osobitny´ch predpisov. Ak ide o
danˇovy´ subjekt, ktory´ si uplatnˇuje odpocˇi´tanie danˇovej straty, nemozˇno vyrubitˇ danˇ ani rozdiel
dane po uplynuti´ siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnostˇ podatˇ danˇove´ priznanie,

v ktorom bola ta´to danˇova´ strata vyka´zana´.
60. Podľa § 69 ods. 2 daňového poriadku ak bol pred uplynuti´m lehoty vykonany´ u´kon smeruju´ci na
vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie na´roku na sumu podlˇa osobitny´ch predpisov,
plynu´ lehoty podlˇa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol danˇovy´ subjekt o tomto u´kone
vyrozumeny´. Vyrubitˇ danˇ alebo rozdiel dane alebo uplatnitˇ na´rok na sumu podlˇa osobitny´ch

predpisov mozˇno najnesko^r do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnostˇ podatˇ
danˇove´ priznanie alebo v ktorom bol danˇovy´ subjekt povinny´ danˇ zaplatitˇ bez povinnosti podatˇ
danˇove´ priznanie, alebo v ktorom danˇove´mu subjektu vznikol na´rok na uplatnenie sumy podlˇa
osobitny´ch predpisov.
61. Podľa ustanovenia § 464 ods. 1 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej

veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia
poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.

V. Právne názory kasačného súdu

62. Úlohou správneho súdu v preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania,
či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalozákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého

rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
63. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
preskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie jemu predchádzajúce,

najmä z pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe
a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu.
64. Kasačný súd uvádza, že v obdobnej veci totožného sťažovateľa aj žalovaného rozhodoval kasačný
súd rozsudkom sp. zn. 4Sfk/16/2025 zo dňa 25. septembra 2025 (za zdaňovacie obdobie marec 2013,
ktorým kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie). S

poukazom na skutkovú totožnosť prejednávanej veci, ako aj totožný obsah sťažnostných námietok a
podobnosť rozhodnutí správneho súdu kasačný súd vzhliadol dôvod na postup podľa ustanovenia §
464 ods. 1 SSP a poukazuje na rozsudok sp. zn. 4Sfk/16/2025 zo dňa 25. septembra 2025, s ktorého
odôvodnením sa stotožňuje, a ktorý k predmetnej veci uviedol:
„ 56. Úlohou kasačného súdu je preskúmať zákonnosť rozhodnutia správneho súdu, jeho právnych úvah

v odôvodnení kasačnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k skutkovým zisteniam sa
kasačný súd obmedzuje na overenie, či správnymi orgánmi a správnym súdom zistený skutkový stav
zodpovedá obsahu spisu (vykonanému dokazovaniu) a či preskúmavané rozhodnutia obsahujú dostatok
skutkových dôvodov vo vzťahu k vyvodeným právnym záverom.
57.Vdanomkontextejenevyhnutnékonštatovať,žehocisprávnysúdaždetailneopísalzisteniasprávcu

dane počas daňovej kontroly a stanovisko správnych orgánov v odôvodneniach rozhodnutí oboch
stupňoch, v ratio decidendi svojho rozsudku na tieto zistenia nereagoval a konkrétne ich nehodnotil vo
vzťahu k žalobným námietkam dostatočne.
58.Úvodnou žalobnou námietkou bolo daňovým orgánom vyčítané prekročenie zákonom stanovenej
dĺžky daňovej kontroly. Nezákonnosť daňovej kontroly bolo zapríčinené podľa sťažovateľa neefektívnym

postupom správcu dane pri výkone predmetnej daňovej kontroly, neúčelným prerušovaním daňovej
kontroly a opakovanými žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácii smerom k maďarským daňovým
orgánom.
59.Správny súd v odôvodnení rozsudku postavil svoje konštatovanie nedôvodnosti tejto žalobnej
námietky na matematickom súčte jednotlivých časových úsekov, kedy bol správca dane v daňovej

kontrole činný resp. v nej pokračoval po jej prerušení. Správny súd vysvetlil, že do celkového trvania
daňovej kontroly od začatia daňovej kontroly (odo dňa uvedeného v oznámení o začatí daňovej kontroly)
po skončenie daňovej kontroly (doručením protokolu z daňovej kontroly) správny súd nepočítal trvanie
celkovo štyroch prerušení daňovej kontroly.
60.V čase vyhlásenia kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku (22. októbra 2024) bol na webovom

sídleNajvyššiehosprávnehosúduzverejnenýrozsudokveľkéhosenátuNajvyššiehosprávnehosúdusp.
zn. 19SVs/4/2023 zo dňa 27. marca 2024, z ktorého vyplýva, že „pri hodnotení zákonnosti a primeranosti
prerušenia daňovej kontroly a posudzovaní jej účinkov je potrebné vychádzať z obsahu žiadosti o
medzinárodnú výmenu informácií“. Veľký senát tiež uviedol, že „trvanie prerušenia daňovej kontroly v
zmysle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 30. septembra 2021, C-186/20, vo veci HYDINA SK,

nie je viazane´ na lehoty podľa čl. 10 nariadenia Rady (EÚ) cˇ. 904/2010“.
61.V odôvodnení rozsudku veľký senát vysvetlil, že „úcˇelnostˇ medzina´rodnej vy´meny informa´cii´
je vzˇdy potrebne´ posudzovatˇ podlˇa obsahu zˇiadosti, teda okruhu informa´cii´, ktore´ sa spra´vca
dane snazˇi´ prostredni´ctvom danˇovej spra´vy ine´ho cˇlenske´ho sˇta´tu EU´ zi´skatˇ. Nie je pritom
rozhoduju´ca presnostˇ ota´zok smerom k zi´skaniu optima´lnych informa´cii´, do^lezˇite´ je, cˇi sa spra

´vca dane py´ta k meritu veci, ktoru´ ma´ posu´ditˇ. Ak mo^zˇu bytˇ pozˇadovane´ informa´cie relevantne
´ pre rozhodnutie o danˇovej povinnosti, potom je nutne´ hlˇadietˇ na uplatnenie MVI a na prerusˇenie
danˇovej kontroly ako na efekti´vne. Meratˇ u´cˇelnostˇ MVI jej vy´sledkom, teda cˇi a do akej miery boli
zi´skane´ informa´cie pri na´slednom rozhodovani´ pouzˇitelˇne´ alebo dokonca pouzˇite´ v argumenta
´cii, je nespra´vne. Nemozˇno totizˇ vylu´cˇitˇ, zˇe do^vodne uplatnena´ zˇiadostˇ o MVI je neu´spesˇna

´ (dozˇiadane´mu orga´nu sa z ro^znych do^vodov nepodari´ zi´skatˇ pozˇadovane´ informa´cie), pri
´padne po podani´ zˇiadosti do^jde k zmene skutkovy´ch zisteni´ a preto sa informa´cie zi´skane´ z MVI
stanu´ nepouzˇitelˇny´mi. To vsˇak uzˇ je vecou hodnotenia do^kazov a pra´vneho posu´denia, nie za
´konnosti prerusˇenia danˇovej kontroly.“62.„Zˇiadosti o MVI su´ zva¨cˇsˇa predkladane´ na overenie spra´vnosti, hodnovernosti a u´plnosti
dokladov predlozˇeny´ch kontrolovany´m danˇovy´m subjektom, ktore´ su´ neu´plne´ alebo o ktory´ch su
´ na za´klade iny´ch u´dajov a informa´cii´ zi´skany´ch spra´vcom dane objekti´vne pochybnosti. Plati´,

zˇe postup spra´vcu dane pri zistˇovani´ skutkove´ho stavu musi´ bytˇ vzˇdy efekti´vny, ma´ sˇetritˇ pra
´va kontrolovane´ho danˇove´ho subjektu a zasahovatˇ do nich len do tej miery, ktora´ je nevyhnutna´
pre na´lezˇite´ obstaranie skutkovy´ch zisteni´ pre rozhodnutie o danˇovej povinnosti (por. napr. na´lezy
U´stavne´ho su´du Slovenskej republiky sp. zn. IV. U´S 424/2022 z 20. septembra 2022, sp. zn. I. U´S
259/2022 z 12. okto´bra 2022, sp. zn. IV. U´S 569/2022 zo 7. februa´ra 2023, sp. zn. IV. U´S 601/2022

z 9. marca 2023). To plati´ aj pri uvazˇovani´ o potrebe preverovania skutocˇnosti´ prostredni´ctvom MVI
a pri rozhodovani´ o prerusˇeni´ danˇovej kontroly za ty´mto u´cˇelom. Napriek tomu, zˇe pocˇas trvania
prerusˇenia nedocha´dza k zasahovaniu do individua´lnej sfe´ry kontrolovane´ho danˇove´ho subjektu u
´konmi spra´vcu dane, pretrva´va pra´vna neistota danˇove´ho subjektu o vy´sledku danˇovej kontroly i
jeho financˇna´ za´tˇazˇ v pri´pade zadrzˇane´ho nadmerne´ho odpocˇtu DPH (por. na´lez U´stavne´ho
su´du SR III. U´S 726/2016 zo dnˇa 25. okto´bra 2016).:

63.„Ak spra´vca dane usu´di, zˇe vnu´trosˇta´tne sˇetrenia nestacˇia a su´ potrebne´ informa´cie
od zahranicˇnej danˇovej spra´vy, mal by v rozhodnuti´ o prerusˇeni´ konania identifikovatˇ asponˇ
zahranicˇne´ho doda´vatelˇa/odberatelˇa a zdanˇovacie obdobie, ktory´ch sa zˇiadostˇ o MVI ty´ka, aby
kontrolovany´danˇovy´subjektvedelvyhodnotitˇu´cˇelnostˇMVIapri´padnesadoma´hatˇpresku´mania
efekti´vnosti tohto postupu. Kasacˇny´ su´d si je vedomy´ obmedzeni´ v pri´stupe danˇove´ho subjektu k

informa´cia´m pri nazerani´ do pi´somnosti´, na za´klade ktory´ch sa vykona´va dozˇiadanie (§ 23 ods.
1 Danˇove´ho poriadku), avsˇak je toho na´zoru, asponˇ ra´mcova´ informa´cia v naznacˇenom rozsahu
obsiahnuta´ v odo^vodneni´ rozhodnutia o prerusˇeni´ danˇovej kontroly pre podanie zˇiadosti o MVI je
nevyhnutna´ pre zabezpecˇenie u´stavne´ho pra´va kontrolovane´ho danˇove´ho subjektu na su´dnu a
inu´ pra´vnu ochranu (cˇl. 46 U´stavy SR). Treba povedatˇ, zˇe tak ako v predmetnej veci, aj v iny´ch

podobny´ch pri´padoch danˇove´ u´rady zdo^vodnˇuju´ rozhodnutia o prerusˇeni´ danˇovej kontroly z
do^vodu zˇiadosti o MVI velˇmi stroho a vsˇeobecne, cˇo prispieva k pra´vnej neistote na strane danˇove
´ho subjektu, k nedostatocˇnej transparentnosti procesu kontroly a komplikuje to aj mozˇnosti danˇove
´ho subjektu iniciovatˇ presku´manie opodstatnenosti trvania prerusˇenia i samotnej danˇovej kontroly.“
64.Správny súd svojou strohou argumentáciou nereflektujúcou na žiaden z tvrdených argumentov

namietanej nezákonnosti dĺžky daňovej kontroly, neefektívnosti postupu správcu dane a neúčelnosti
žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií a s tým súvisiacich prerušení daňovej kontroly nevyhovel
požiadavke záverov Veľkého senátu vo vyššie citovanom rozsudku.
65.Právna záväznosť v rozhodnutí veľkého senátu vyjadreného právneho názoru je formulovaná v
Správnom súdnom poriadku len pre senáty Najvyššieho správneho su´du (§ 466 ods. 3). Logicky

však, vychádzajúc z inštitucionálnej (kasačnej) záväznosti rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu,
je prítomná aj záväznosť precedenčná, smer udávajúca pre ďalší postup správnych súdov, keďže je
možné legitímne očakávať, že v rovnakých právnych otázkach budú senáty kasačného súdu rozhodovať
rovnako.
66.Bolo povinnosťou správneho súdu primárne posúdiť zákonnosť daňovej kontroly a zodpovedať

spornú otázku primeranosti jej dĺžky v korelácii s účelnosťou a vhodnosťou aktivovania inštitútu
medzinárodnej výmeny informácií a či prerušenia daňovej kontroly sledovali legitímny cieľ - spoľahlivé
zistenie skutkového stavu nevyhnutné pre posúdenie splnenia zákonných predpokladov pre uplatnenie
odpočtu DPH daňovým subjektom. Tým, že správny súd neposkytol svoj postoj k uvedenej spornej
otázke a nevysvetlil právne relevantným spôsobom zákonné parametre aplikovanej normatívnej úpravy

(daňového poriadku), znemožnilo kasačnému súdu posúdiť záver o nedôvodnosti uvedenej právne
významnej námietky, od zodpovedania ktorej závisí potreba zaoberať sa ďalšími námietkami správnej
žaloby. Inými slovami, pokiaľ nie je správnym súdom do dôsledkov vyhodnotená zákonnosť daňovej
kontroly a na ňu nadväzujúca zákonnosť (použiteľnosť) podkladu pre vyrubovacie konanie - protokolu
z daňovej kontroly, nemá žiadne opodstatnenie zaoberať sa ďalšími správnou žalobou vytýkanými

nedostatkami rozhodnutí daňových orgánov a postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal.
67.Za zákonné a spravodlivé rozhodnutie možno nad všetky pochybnosti považovať len také
rozhodnutie, ktoré obsahuje dostatok dôvodov vysvetľujúcich právne závery uvedené vo výroku
rozhodnutia. Absencia potrebných (v odsekoch 60 až 62 naznačených) úvah v odôvodnení napadnutého
rozsudku bránila v možnosti adekvátne reagovať účastníkovi v podanej kasačnej sťažnosti a procesne

brániť svoje práva.
68.V danom kontexte je potrebné zdôrazniť, že konanie podľa piatej časti SSP o opravnom prostriedku
proti rozsudku správneho súdu nie je apeláciou. Prvostupňové súdne rozhodnutie je posudzované
aj z hľadiska adekvátnosti jeho argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akýchlogických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny súd vydal meritórne rozhodnutie. Je nad
rámec povinností kasačného súdu hľadať resp. domýšľať spojitosť skutkového stavu vyplývajúceho
zo súdneho spisu ba dokonca až z pripojeného spisu správneho orgánu so závermi správneho súdu

uvedenými v jeho rozhodnutí. Posúdiť správnosť skutkových a právnych záverov kasačnou sťažnosťou
napadnutého rozsudku možno len v prípade jeho náležitého zrozumiteľného odôvodnenia. Nie je úlohou
kasačného súdu nahrádzať rolu súdu nižšieho stupňa. Kasačný súd zdôrazňuje, že nie je vhodným
a zároveň ani zákonným posudzovať v kasačnom konaní zákonnosť rozhodnutia a predchádzajúceho
administratívneho konania od počiatku ale len v súvislosti so závermi rozhodnutia správneho súdu.

Možnosť posúdenia zákonnosti je však úzko spätá s riadnym odôvodnením a naopak je vylúčená pri
absentujúcom alebo nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku.
69.Subjekty dotknuté rozhodnutím súdu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých súd ako orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základnému

práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia,
extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné
zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené,
alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú.
Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Účastníkovi súdneho

konania dotknutému takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať
proti záverom rozhodnutia.
70.Možno zhrnúť, že kasačný súd dospel k záveru, že sa správny súd v napadnutom rozsudku riadne
nezaoberal fundamentálnou otázkou zákonnosti predmetnej daňovej kontroly. Čo malo za následok
porušenie práva účastníka na spravodlivý proces. Uvedený nedostatok nemožno zhojiť v konaní pred

kasačným súdom.
71.Z do^vodov uvedeny´ch vysˇsˇie Najvysˇsˇi´ spra´vny su´d napadnuty´ rozsudok správneho su´du
podlˇa § 462 ods. 1 v spojeni´ s § 440 ods. 1 písm. f) SSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
72.V ďalšom konaní sa správny vysporiada so všetkými okolnosťami a rozhodujúcimi skutočnosťami
potrebnými pre vyvodenie svojho právneho záveru. Myšlienkový postup správneho súdu musí byť

v odôvodnení rozsudku dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené a osvedčené rozhodujúce
skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Zohľadní pritom právne názory veľkého
senátu tunajšieho súdu, 19Svs/4/2023 zo dňa 27.03.2024, ktorého závery sú pre správny súd záväzné.
65. Senát si je vedomý svojej vlastnej rozhodovacej činnosti (4Sfk/38/2025), v ktorej kasačnú sťažnosť
o prieskum súdneho rozhodnutia (KE-8S/46/2020-118 zo dňa 29.1.2025) zamietol, avšak uvedený

rozsudok uvedenými nedostatkami netrpel. A zo závermi, ktoré v ňom boli vyslovené sa kasačný súd
v celom rozsahu stotožnil.
66. V dôsledku uvedeného kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k
napadnutému rozsudku správneho súdu a napadnutý rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 1 v
spojení s § 440 ods. 1 písm. f) SSP zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

67. O trovách konania rozhodne podľa § 467 ods. 3 SSP správny súd v samostatnom uznesení.
68. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom kasačného súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP a § 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.