Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Co/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725202461
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1725202461.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Moniky Holickej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v spore žalobkyne: L.. O. D., D. XX. O. XXXX,
H. N. Z. XXX/X, XXX XX R., zastúpená: AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., so sídlom Námestie Mateja
Korvína 1, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 854 930, proti žalovanému: F. D., D.
XX. V. XXXX, H. N. Z.K. XXX/X, XXX XX R., zastúpenému: Ing. JUDr. Dominik Škohel, PhD, advokát

so sídlom Sládkovičova 297/26, Ilava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 31.júla 2025, č. k. 48C/46/2025-27, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému nevstupovať do rodinného domu so
Z.. Č. XXX postavenom na pozemku parc. registra CKN s A.. Č.. XXXX/X o výmere 139 m2, zastavaná
plocha a nádvorie, katastrálne územie R., P. R., P. Z., zapísaného na liste vlastníctva Č.. XX a na
pozemky reg. CKN A.. Č.. XXXX/X o výmere 139 m2, zastavaná plocha a nádvorie a A.. Č.. XXXX/X
o výmere 361 m2, záhrada, katastrálne územie R., P. R., P. Z., zapísané na liste vlastníctva Č.. XX,
a to až do právoplatného rozhodnutia príslušného súdu o návrhu žalobkyne na rozvod manželstva,

zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako päť metrov, približovať sa k
žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako päť metrov sa nevzťahuje na súdne konania, správne konania
a vyšetrovacie úkony v trestnom konaní; ktorých sú strany sporu účastníkmi alebo na ktoré sú strany
sporu orgánmi verejnej moci predvolané, uložil žalobkyni, aby v lehote do 20 dní od doručenia tohto
uznesenia podala voči žalovanému na príslušný súd návrh na rozvod manželstva; uzatvoreného 7.
júla 2012 v Bratislave, zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - Staré Mesto,

S. R. XX, F. XXXX, Z. XX, A.. Č.. XXX a priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%. Po právnej stránke vec posúdil podľa 324 ods. 1 § 325 ods. 2 písm. e), §
325 ods. 2 písm. h) C.s.p. Poukázal na to, že pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť
nárok dokázaný, postačuje tento nárok osvedčiť. Osvedčiť uvedené skutočnosti je potrebné zo strany
toho, kto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal. Osvedčenie znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce

skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní (primerane
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. septembra 2010 sp. zn. 6 Cdo 171/2010). V zmysle § 325
CSP neodkladné opatrenie teda môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa odseku 2 písm. e) tohto ustanovenia, neodkladným
opatrením možno uložiť strane najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva
osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. Toto citované ustanovenie umožňuje súdu

v rámci neodkladného opatrenia uložiť strane zdržanie sa určitého konania v súvislosti s ochranou
integrity ohrozenej osoby, keď existujú závažné dôvody domnievať sa, že z dôvodu násilia je ohrozenýich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym
účelom je zabránenie akejkoľvek forme násilia. Pri týchto neodkladných opatreniach musí mať súd
osvedčené podozrenie z páchania násilia, v dôsledku ktorého dochádza k ohrozeniu telesnej alebo

duševnej integrity navrhovateľa (žalobcu) konaním protistrany. Takéto ohrozenie telesnej alebo duševnej
integrity navrhovateľ (žalobca) spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným
prehlásením tretej osoby v pozícii svedka, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou
a podobne. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským
právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy

Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi
ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických
právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia
páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči
fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia podľa citovaného ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) CSP musí mať súd

osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na žalobcovi. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
(teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky
okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodnosť podozrenia z násilia sa v takomto prípade
preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne

zrýchlené. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci
proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má
vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, maldevelopment a podobne.
Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek
spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane

zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo
poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie,
ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa
násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci
páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva

častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. októbra 2012 sp. zn. 5 MCdo 10/2012).
Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak
jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského
konania, ktoré je zámerné a má za následok telesnú, ako aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú

rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania
sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú
rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého
následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne
v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie,

slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé
správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne
viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s
fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím
je aj nezabránenie násiliu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. októbra 2012 sp. zn.

5 MCdo 10/2012). Z listín rozsudok Okresného súdu Pezinok z 5. februára 2025 č. k. 47 C 89/2024-47
s doložkou právoplatnosti a informatívny výpis z listu vlastníctva Č.. XX pre katastrálne územie Zálesie,
vyplýva výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnosti - rodinného domu so Z.. Č.Z. XXX postavenom na
pozemku parc. registra CKN Z. A.. Č.. XXXX/X o výmere 139 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
katastrálne územie R., P. R., P. Z., zapísaného na liste vlastníctva Č.. XX a na pozemky reg. CKN

A.. Č.. XXXX/X o výmere 139 m2, zastavaná plocha a nádvorie a A.. Č.. XXXX/X o výmere 361 m2,
záhrada, katastrálne územie Zálesie, obec Zálesie, okres Senec vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Z
listín sobášny list a rodné listy detí a z lustrácie v registri obyvateľov (osobitná príloha spisu) vyplýva, že
strany sporu sú manželia, majú procesnú spôsobilosť, a títo zdieľajú ako manželia spoločný trvalý pobyt
na adrese Z. XXX/X, XXX XX R.. Z manželstva pochádzajú 3 maloleté deti. Z listín printscreen z webovej

stránky novín Plus jeden deň; potvrdenie OR PZ v Senci Č. p.: ORP-528/BE-SC-2025 o vykázaní zo
spoločného obydlia; potvrdenie o ošetrení žalobkyne na urgentnom príjme nemocnice Ružinov 29. júla
2025; a uznesenie OR PZ v Senci z 29. júla 2025 ČVS: ORP-528/BE-SC-2025 o začatí trestného
stíhania vyplýva agresívne správanie žalovaného tak, ako ho opisuje žalobkyňa. Poverený príslušníkObvodného oddelenia PZ v Bernolákove uznesením OR PZ v Senci z 29. júla 2025 ČVS: ORP-528/
BE-SC-2025 začal trestné stíhanie vo veci úmyselného prečinu nebezpečné vyhrážanie podľa § 360
ods. l, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. c) Trestného zákona, ktorého

sa dopustil trestne zodpovedný páchateľ (podozrivý žalovaný), tým že v presne nezistenom čase okolo
20:00 hod dňa 28.07.2025 v obci R. na X. Z. v priestoroch rodinného domu Č.. X, sa poškodenej
vyhrážal, že ju zabije a zabije aj jej rodinu a to zastrelením alebo podrezaním, ďalej poškodenej
dlhodobo,zakazovalpoužívaťnábytokazariadenie,ktorésanachádzanauvedenejadresevpriestoroch
rodinného domu, opakovane jej bral osobné veci ako kľúče od uvedeného rodinného domu, mobilný

telefón, doklady, čím svojím konaním u poškodenej L.. O. D., D.. XX.XX.XXXX, N. R., Z. XXX/X, vzbudil
dôvodnú obavu o jej život a zdravie. Trestné stíhanie bolo začaté vykonaním neodkladného úkonu
zadržaním podozrivej osoby dňa 28.07.2025. V prvom rade ustálil užívací titul žalovaného k predmetnej
nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, a to aplikujúc závery rozsudku Najvyššieho súdu ČR
zo 7. júna 2006 sp. zn. 26 Cdo 1544/2005, podľa ktorého manžel, ktorý za trvania manželstva užíva
byt v dome, ktorého vlastníkom je druhý z manželov, odvodzuje svoje právo v tomto byte bývať od

existujúceho rodinnoprávneho vzťahu, lebo obsah tohto vzťahu je okrem iného tvorený povinnosťou
manželov žiť spolu a vzájomnou vyživovacou povinnosťou manželov. Na tomto základe má manžel -
nevlastník právo bývať so svojím manželom v byte nachádzajúcom sa v dome vo vlastníctve druhého
manžela a druhý manžel (vlastník) má povinnosť mu toto bývanie (užívanie bytu) umožniť. Rozvodom
manželstva uvedený právny dôvod bývania zaniká a manžel (vlastník) sa môže domáhať vypratania

bytu podľa § 126 ods. 1 OZ. Vyhovel návrhu žalobkyne považujúc ho za dôvodný, keďže opísané
dlhodobé správanie žalovaného napĺňa vysokú mieru agresivity a fyzického násilia voči žalobkyni,
pričom u žalobkyni uvedené správanie spôsobuje (okrem iného) odôvodnenú obavu o jej život a zdravie.
Vo veci bolo začaté aj trestné stíhanie, pričom podozrivý je práve žalovaný. Zároveň je osvedčené,
že agresívne správanie je dlhodobé a nevyspytateľné, pričom nemožno vylúčiť ani priame ohrozenia

života a zdravia tak žalobkyne, ako aj iných osôb, najmä maloletých detí, ktoré zdieľajú spoločnú
domácnosť. Ďalšie listinné dôkazy opis udalostí žalobkyňou podporujú čo do rozsahu a intenzity. Mal
preto za to, že je dostatočne osvedčené splnenie predpokladov obsiahnutých v § 325 ods. 2 písm.
e) CSP, preto nariadil neodkladné opatrenie a to tak, že zakázal žalovanému vstupovať do spoločnej
nehnuteľnosti so žalobcom. Súčasne, v záujme zachovania práv a ochrany legálne nadobudnutých práv

žalovaného, obmedzil trvanie neodkladného opatrenia do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu
žalobkyne na rozvod manželstva (lustráciou v evidencii súdov súd zistil, že takéto konanie k dnešnému
dňu nie je vedené), čím by zaniklo užívacie právo žalovaného k predmetnej nehnuteľnosti; a to v lehote
20 dní, ktorú lehotu súd považoval za primeranú na zabezpečenie si právneho poradenstva, resp.
právneho zastúpenia a vypracovania kvalifikovaného podania - návrhu. Pokiaľ ide o návrh žalobkyne

na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP mal za to, že z dôvodu
agresívneho správania žalovaného je dôvod obmedziť žalovaného a tomuto zakázať približovať sa k
žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, ktorá vzdialenosť je len minimálnym obmedzením pre
žalovaného a zároveň poskytuje žalobkyni ochranu pred eventuálnym fyzickým útokom žalovaného .
V tomto smere súd dopĺňa, že deklarovanú držbu strelných zbraní žalovaným nepovažoval za hrozbu,

keď podľa vyjadrenia žalobkyne tieto boli zaistené políciou po dobu (minimálne) trestného stíhania. Tiež
zohľadnil eventuálnu potrebu súčasnej účasti strán sporu na niektorých úkonoch pred orgánmi verejnej
moci, preto obmedzenie uložené žalovanému v rozsahu zákazu približovania k žalobkyni obmedzil na
úkony pred orgánmi verejnej moci, kedy nemožno predpokladať, že by v regulovanom prostredí mohlo
dôjsť k fyzickým, či iným incidentom medzi stranami sporu. Časovo neobmedzil trvanie obmedzenia

podľa výroku II., keď mal za to, že z jemu dostupných skutkových tvrdení a listinných dôkazov nemožno
ustáliť eventuálny zánik (ustálenej) hrozby. O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, tak, že žalobkyni, ktorá
mala v spore plný procesný úspech, priznal voči procesne neúspešnému žalovanému nárok na náhradu
trov konania vo výške 100%

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal
jeho zmeny tak, aby bol návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietnutý, subsidiárne tak, že rozsah
neodkladného opatrenia obmedzí výlučne na zákaz priblíženia sa žalovaného k žalobkyni podľa §
325 ods. 2 písm. h) CSP bez vykázania spoločného obydlia. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobkyne,

podľa ktorých by sa mal dopúšťať fyzického alebo psychického násilia a dôrazne odmietol ako
nepravdivé, neobjektívne a nepodložené relevantnými dôkazmi. Uviedol, že medzi účastníkmi konania
dlhodobo pretrvávalo napäté spolužitie, ktoré vyústilo do častých verbálnych sporov, avšak tieto konflikty
podľa neho neprekročili rámec bežných výmen názorov, aké sú charakteristické pre krízové obdobiav manželskom zväzku. Mal za to, že súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia
vyhodnotil jednostranné tvrdenia žalobkyne bez toho, aby sa zaoberal ich objektívnou vierohodnosťou
a dôkaznou silou, a bez toho, aby konfrontoval tieto tvrdenia s vyjadreniami žalovaného alebo inými

dostupnými dôkazmi. Nikdy svoju manželku nesledoval, neobmedzoval jej pohyb, nekontroloval jej
osobnú korešpondenciu, nevyvíjal na ňu nátlak, a to ani psychický, ani fyzický. Naopak, počas celej
doby manželského spolužitia sa opakovane snažil o obnovenie vzájomnej komunikácie, hľadanie
kompromisných riešení a zachovanie zdravého rodinného prostredia, najmä s ohľadom na spoločné
maloleté deti. Jeho úsilie však podľa neho nebolo zo strany žalobkyne opätované, čo len prehlbovalo

existujúce konflikty, ktoré však nemali charakter domáceho násilia. Skutočnosť, že rozhodujúci súd
nariadil mimoriadne invazívne neodkladné opatrenie bez toho, aby existoval akýkoľvek relevantný
dôkaz o tom, že by zo strany žalovaného hrozila oprávnenej osobe vážna alebo neopraviteľná ujma,
považoval za neodôvodnený a nezákonný zásah do svojho základného práva na ochranu obydlia (čl.
19 ods. 1 Ústavy SR) a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života (čl. 8 Dohovoru).
Rozhodnutie súdu bolo vydané iba na základe subjektívnych tvrdení jednej strany sporu, bez toho,

aby sa zabezpečila aspoň minimálna objektivizácia skutkového stavu. Absencia svedeckých výpovedí,
lekárskych správ, záznamov z policajných zásahov alebo iných objektívnych dôkazov spochybňuje
zákonnosť napadnutého uznesenia, ktoré tak vyvoláva dojem predbežného trestu bez procesu. Podľa
neho neboli splnené predpoklady podľa § 325 ods. 1 a 2 písm. e) CSP, keďže návrh žalobkyne
nepreukazuje, že by v dôsledku zotrvania žalovaného v spoločnom obydlí hrozilo reálne riziko vzniku

ujmy takej intenzity, ktorá by odôvodňovala použitie výnimočného procesného inštitútu neodkladného
opatrenia s účinkom vykázania z obydlia. Upozornil, že medzi manželmi prebehlo konanie o zrušení
a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Hoci bolo formálne ukončené, žalovaný sa
obáva, že majetkové otázky medzi nimi nie sú v skutočnosti doriešené. Z pohľadu žalovaného má návrh
žalobkyne znaky účelového procesného postupu, ktorý smeruje k vytvoreniu jednostrannej faktickej

výhody v majetkovom aj osobnom usporiadaní pomerov účastníkov, a to najmä tým, že dôjde k
vylúčeniu žalovaného zo spoločného rodinného domu, ktorý je doteraz užívaný oboma manželmi a
ktorý bol nadobudnutý počas manželstva. Takýto postup vníma ako pokus žalobkyne dosiahnuť faktické
ovládnutie predmetnej nehnuteľnosti za súčasného znemožnenia výkonu vlastníckych alebo užívacích
práv žalovaného. Medzi účastníkmi ešte len bude vedené konanie o úprave výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletým deťom. V tomto smere považuje za osobitne problematické, že návrh
na vykázanie podaný žalobkyňou vytvára umelo deformovaný skutkový stav, v ktorom sa žalovaný
dostáva do pozície osoby "odstránenej" z domácnosti, čím sa následne môže ovplyvniť hodnotenie
jeho schopnosti zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloleté deti. Tento aspekt je mimoriadne závažný
najmä vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa na starostlivosti o deti aktívne podieľal a ich blaho

dlhodobo pokladal za prioritu, nielen v emocionálnej, ale aj materiálnej rovine. Uvádza, že počas
spoločného spolužitia niesol prevažne on sám finančné náklady spojené s domácnosťou, údržbou
nehnuteľnosti a celkovým zabezpečením životných podmienok rodiny. Skutočnosť, že napriek tejto
dlhodobej angažovanosti bol bez riadneho vypočutia a bez reálneho posúdenia širších súvislostí
vylúčený zo spoločného obydlia, vníma ako neprimeraný zásah do svojich základných práv a právnej

rovnosti účastníkov konania. Je preto presvedčený, že návrh žalobkyne nesmeroval k ochrane pred
hroziacou ujmou, ako to vyžaduje § 325 ods. 1 a 2 písm. e) CSP, ale bol motivovaný snahou o
získanie jednostrannej výhody v očakávanom spore o deti a vo veci faktického užívania nehnuteľnosti.
V tejto súvislosti poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej súdy
pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach zasahujúcich do osobnostných práv musia skúmať nielen

naliehavosť situácie, ale aj primeranosť a mieru zásahu do základných práv dotknutých osôb, ako
aj potenciálne zneužitie návrhu na neodkladné opatrenie ako procesného prostriedku na dosiahnutie
iného účelu, než je ochrana pred skutočnou a reálne hroziacou ujmou (porovnaj napr. nález ÚS
SR sp. zn. I. ÚS 296/2022). Súd sa pri rozhodovaní o návrhu žalobkyne nevysporiadal dostatočne
so širším skutkovým a právnym kontextom a vydal rozhodnutie, ktoré neodzrkadľuje skutočný stav

veci, ale nadržiava jednej procesnej strane na úkor druhej, čím porušil princípy rovnosti zbraní a
spravodlivého procesu. Argumentoval, že v čase vykázania sa v spoločnom obydlí nachádzali osobné
veci žalovaného, pracovná elektronika, dokumenty a iné materiály, ktoré majú významnú hodnotu z
hľadiska jeho zamestnania, ako aj z hľadiska vedenia a prípravy dôkazov v prebiehajúcich a budúcich
možných konaniach. Mal za to, že v dôsledku nariadeného opatrenia došlo k situácii, v ktorej mu bol

bez možnosti obrany znemožnený prístup k predmetom, ktoré môžu mať dôkaznú hodnotu pre jeho
ďalšieprávnepostavenie.Vzhľadomnato,žemubolfaktickyznemožnenývstupdonehnuteľnosti,nemá
možnosť zabezpečiť ochranu týchto vecí pred ich prípadným znehodnotením, stratou alebo úmyselným
odstránením. Takýto stav vníma žalovaný ako neprimeraný zásah do svojich procesných práv, najmädo práva na efektívnu obhajobu, ktoré je základným atribútom spravodlivého súdneho konania. Pri
rozhodovanísúdneprijalžiadnekompenzačnéopatrenia,ktorébyaspoňčiastočneeliminovalinegatívne
dôsledky vykázania, ako napríklad stanovenie dočasného prístupu žalovaného k obydliu v sprievode

nestrannej osoby za účelom zabezpečenia svojich vecí. Bez takejto možnosti sa žalovaný ocitol v
situácii, keď nie je schopný efektívne reagovať na prebiehajúce udalosti a pripraviť sa na ďalšie právne
kroky, čím dochádza k faktickému oslabeniu jeho pozície ako účastníka sporov. Tento stav považoval
za rozporný so zásadou rovnosti zbraní a spravodlivého procesu, zakotvenou v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Rozhodnutie o vykázaní žalovaného bez reálnej možnosti zaobstarať si svoje pracovné a osobné
veci tak podľa neho predstavuje neprimeraný a nevyvážený zásah do jeho základných práv, ktorý
nebol odôvodnený skutočne naliehavou potrebou ochrany druhej strany. Zo strany žalobkyne nebola
preukázaná existencia takej hrozby ujmy, ktorej by bolo možné predísť len vykázaním žalovaného zo
spoločného obydlia. Návrh je založený výlučne na subjektívnych tvrdeniach žalobkyne, ktoré nie sú
podložené žiadnymi objektívnymi dôkazmi. Absentujú dôkazy o násilí, zásahoch polície, zdravotnej ujme

či iných konkrétnych skutočnostiach, ktoré by opodstatňovali extrémny zásah do práva na bývanie.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 296/2022. Namietal,
že napadnuté uznesenie bolo vydané bez toho, aby bol ako účastník konania predtým vypočutý.
Takýto postup považuje za porušenie jeho práva na spravodlivý proces, zaručeného v čl. 46 ods.
1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie

bolo vydané bez toho, aby mu bola poskytnutá možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalobkyne, predložiť
dôkazy alebo navrhnúť miernejšie alternatívne opatrenia. Z rozhodnutia prvostupňového súdu však
podľa žalovaného nevyplýva, akým spôsobom bola proporcionalita posúdená, a neuvádzajú sa ani
dôvody, ktoré by legitimizovali rozhodnutie bez účasti druhej strany. Takýto postup podľa žalovaného
nerešpektuje kontradiktórnosť konania, čím je porušená samotná podstata spravodlivého procesu.

Zásah vykonaný prostredníctvom napadnutého uznesenia sa podľa žalovaného dotýka samotného
jadra jeho základných práv, najmä práva na súkromie, rodinný život a nedotknuteľnosť obydlia, ako ich
garantuječl.16ods.1ačl.19ods.1ÚstavySR,akoajčl.8Dohovoru.Malzato,že vjehoprípadenebola
preskúmaná možnosť uloženia miernejších opatrení, ako je zákaz kontaktovania alebo priblíženia sa.
Bezposúdeniamenejinvazívnychriešenísúdzasiaholpriamodojehoprávanabývanie,kontaktsdeťmi,

ako aj do jeho súkromného a rodinného života - a to bez podložených dôvodov a bez toho, aby bola
poskytnutá možnosť obrany. Tento postup preto žalovaný považuje za neprimeraný zásah do ústavných
a medzinárodne chránených práv, a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že uznesenie Okresného súdu

Pezinok, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť nevstupovať do nehnuteľnosti - do rodinného domu so
Z.. Č. XXX S. P. R., kde žije spoločne s deťmi a uložil žalovanému zákaz približovať sa ku mne považuje
za správne, vydané na základe dostatočne osvedčeného skutkového stavu a dostatočne odôvodnené
a navrhla, aby ho odvolací súd v celom rozsahu potvrdil. Pre nariadenie neodkladného opatrenia
postačuje skutkový stav osvedčiť, nie je potrebné vykonávať rozsiahle dokazovanie a toto ani nie je

v súlade so zmyslom neodkladného opatrenia, ktorým má súd zasiahnuť okamžite, keď hrozí ujma a
poskytnúť ochranu ohrozenej strane čo najskôr. Požiadavkou vykonávať rozsiahle dokazovanie by sa
zmaril akýkoľvek zmysel neodkladných opatrení. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa nevyžaduje
ani nariadenie pojednávania, či vykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania. Žalovaný napokon
sám pripúšťa dôvodnosť môjho návrhu, keď v závere svojho odvolania alternatívne navrhuje, aby mu

bol ponechaný zákaz priblíženia ku mne. Ak by súd rozhodol v zmysle tohto návrhu žalovaného, musela
by som sa z rodinného domu s deťmi odsťahovať, aj keď nemám kde. Ako som uviedla v návrhu, v
okolí obce Zálesie nežijú ani moji rodičia, ani iná rodina alebo známi, teda nemám nikoho, kto by mi
mohol poskytnúť bývanie aspoň do času ukončenia rozvodového konania. Žalovaný má možnosť bývať
u svojej rodiny. Poukázala na to, že žalovaného zo spoločnej domácnosti vykázala polícia, ktorá mu

zaistila aj strelné zbrane a začala viesť trestné stíhanie, preto tento postup polície minimálne osvedčuje,
že správanie žalovaného, ako aj udalosť z noci z pondelka 28.07. na utorok 29.07.2025 sa udiali tak, ako
uviedla v návrhu. Uznesenie súdu nebolo vydané iba na základe mojich tvrdení, ale súdu som predložila
záznam z polície, informáciu o začatí trestného stíhania, ako aj potvrdenie z urgentného príjmu, kde
som bola ošetrená na akútnu stresovú poruchu. Okrem toho, vo veci existuje množstvo svedkov, keďže

som jednak s deťmi utiekla k susedke a jednak sa o udalosti bohužiaľ dozvedeli aj médiá. Žalovaný sa
voči mne dlhodobo a opakovane dopúšťal domáceho násilia, avšak ja som sa aj tak snažila zo všetkých
síl mu pomôcť a bola som ochotná sa o neho postarať, kým sa dostane zo svojej veľmi zložitej finančnej
situácie, avšak ani toto žalovaného neprimälo zmeniť svoje správanie, alebo aspoň prejaviť akú-takúsnahu zmeniť sa a začať svoju situáciu riešiť. Žalovaný dodnes pokračuje vo svojich vyhrážkach voči
mne. Žalovaný sa mi neustále vyhráža trestným oznámením, tvrdí mi, že za to, že sme si zrušili a
vyporiadali BSM, môžem byť trestne stíhaná. Okrem toho sa mi žalovaný vyhráža, že povie súdu, že

som psychicky narušená a pripraví na o deti, zisťuje si od detí, čo sme spolu robili, tvrdil mi, že ak
nechám niektoré dieťa prespať u kamaráta, tak mi deti ako zlej matke odoberie "sociálka", prípadne, že
prídem o deti, lebo prídeme o dom a skončíme na ulici ako bezdomovci, a pod. Tiež sa vyjadruje tak, že
bez jeho súhlasu nemôžem ísť s deťmi ani k lekárovi. Žalovaný tiež z rodinného domu odniesol externý
harddisk s nahrávkami domácej kamery a pravdepodobne zmazal záznam z noci z 28. na 29.07., ktorý

mal by ako dôkaz použitý v trestnom konaní. Túto skutočnosť som oznámila na polícii. Žalovaný na to
neváhal zneužiť svojho otca, môjho svokra, ktorý mi v danú noc pomohol a postrážil deti, kým som bola
ošetrovaná v nemocnici. Svokor mi zavolal, či sa môže v dome zastaviť kvôli oblečeniu pre žalovaného,
s čím som samozrejme súhlasila. Nikdy som nebránila žalovanému, aby sa dostal k svojim veciam,
pokiaľ pri tom dodrží zákaz vstupu do rodinného domu a zákaz priblíženia. Ja som v tom čase ani nebola
doma, dôverovala som svokrovi, že vezme oblečenie a odíde. Keď som poobede prišla domov, zistila

som, že jediné, čo svokor odniesol, bol spomínaný externý harddisk, ale z oblečenia ani osobných vecí
žalovaného nevzal nič. Žalovaný odnesenie harddisku nepoprel ani polícii ale uviedol, že harddisk je
vedený v účtovníctve jeho firmy a preto si ho vzal. Nikdy som sa nesnažila žalovaného o čokoľvek obrať
a nikdy som nemala v úmysle, aby náš vzťah takto skončil. K zrušeniu BSM a k dohode o vysporiadaní
som pristúpila v dobrej viere, že žalovanému pomôžem, poskytnem mu priestor dať si veci do poriadku.

Predpokladala som, že keď žalovaného odbremením od splátok hypotéky, platieb za bývanie a výdavkov
na deti (čo som všetko prevzala v rámci našej dohody na seba), tak bude mať dostatočný priestor,
aby začal svoje dlhy splácať riadne a postupne ich vyrovnal (vtedy som však skutočne netušila, o aké
veľké dlhy ide). Žalovaný mi nikdy nepovedal o svojej situácii pravdu, tvrdil mi, že zatiaľ nemá žiadnu
exekúciu. V tejto situácii, ktorú zapríčinil žalovaný svojim dlhoročným nezodpovedným správaním som

to ja a deti, kto pravdepodobne prídeme o všetko. Žalovanému som nespočetnekrát finančne pomohla a
podporila ho, snažím sa zachovať nám bývanie, avšak je možné, že aj tak prídeme o všetko, čo sme za
cca 13 rokov manželstva nadobudli. Teraz vidím, že som žila v klamstve a bola som častokrát naivná,
keď som žalovanému verila. Túto situáciu spôsobil jednoznačne žalovaný, ale následky budeme niesť
celá rodina. Žalovanému nijako nebránim v kontakte s deťmi. Žiadala som ho len o to, aby poskytol

deťom čas na zotavenie sa zo šoku, ktorému boli vystavené, keď boli svedkami toho, ako sa žalovaný
vyhrážal zastrelením a ako sme museli opakovane utiecť z domácnosti k susedke. Naše deti sú tiež
obete správania žalovaného, pretože boli dlhé roky svedkami toho, ako sa správal ku mne, avšak majú
ho rady a preto im nechcem brániť a ani nebránim v kontakte s otcom. Deti najprv po udalostiach
od vykázania žalovaného zo spoločnej domácnosti s otcom telefonovali, potom s ním strávili deň a

aktuálne sú s ním počas týždňa. Chce sa so žalovaným dohodnúť aj na rozvrhu stretnutí detí s ním
ale tak, aby deti neboli ohrozené a aby sa minimalizoval náš vzájomný kontakt. Súhlasila som aj so
stretnutím so žalovaným u psychologičky/mediátorky, pokiaľ budem môcť prísť a odísť bez toho, aby ma
žalovaný sledoval alebo odprevádzal a budem s ním výlučne v prítomnosti psychologičky/mediátorky.
Skutočnosť, že žalovanému nariadené neodkladné opatrenie sťažilo alebo skomplikovalo jeho situáciu,

nie je bez ďalšieho dôvodom na jeho nenariadenie resp. zrušenie. Nariadené neodkladné opatrenie je
dôsledkomjehosprávania,zaktorénesiezodpovednosťžalovaný.Zadanýchokolností,keďsažalovaný
vyhrážal použitím strelnej zbrane, ktorých mal v tom momente v domácnosti niekoľko k dispozícii, je
uloženie povinnosti žalovanému nevstupovať do obydlia, kde s deťmi žijeme, menej závažným zásahom
do práv žalovaného v porovnaní s tým, že sme v jeho prítomnosti boli všetci ohrození na živote.

V posudzovanom prípade nebolo možné poskytnúť súdnu ochranu mne a deťom menej závažným
zásahom do práv žalovaného. Zákaz priblíženia alebo zákaz kontaktovania by nemal žiadny zmysel a
neposkytoval by efektívnu ochranu, ako by mal žalovaný súčasne prístup do spoločnej domácnosti. Pri
spolužití v jednom dome by ani nebolo možné dodržiavať zákaz priblíženia alebo zákaz kontaktovania.
Žalovaný sa opakovane počas nášho spolužitia dopúšťal násilia a nie je predstaviteľné, že by sa násilia

nedopúšťal, ak by mu bol uložený iba zákaz priblíženia a/alebo zákaz kontaktovania mojej osoby, avšak
súčasne by som bola nútená s ním zdieľať jednu domácnosť. Žalovanému nebránim prísť si pre jeho
veci; žalovaný vo svojom odvolaní ani nepreukázal, že by som mu odmietla jeho veci vydať. Žalovaného
otec sa môže kedykoľvek pre jeho veci zastaviť. Nemá vedomosť o tom, že by mal žalovaný veci vyššej
majetkovej hodnoty , avšak čokoľvek z jeho osobných vecí alebo pracovných vecí/pomôcok si bude

chcieť vziať, môže tak samozrejme urobiť. Žalovaný v čase jeho vykázania z domácnosti pracoval ako
mestský policajt v Bratislave a jeho zbrane vrátane služobnej mu zabavila polícia. Preto nevie, aký
pracovný majetok má žalovaný na mysli.4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach uplatnených dôvodov
podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania uznesenia súdu

prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude
ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie

neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

6. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie

o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre
nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a
je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

7. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. e) C.s.p. postačuje, ak je
osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že
súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti

javí ako nanajvýš pravdepodobná, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia je okamžitým a účinným
prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a v jeho prospech svedčí najmä to, že v
dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne
rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí
opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu

a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného bývania.

8. V tejto súvislosti možno uviesť, že hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty,
keď násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického
a sexuálneho nátlaku; násilím však nie je konflikt, nakoľko v konflikte sa stretnú rovnocenné strany,

kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci; násilím je každý čin, ktorého následkom je,
že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva
strach. Násilie ani nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky
a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré
priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia,

napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia a zvlášť je účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.
V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité aspoň v štádiu vyšetrovania trestnej činnosti
násilníka, minimalizovať jeho kontakt s obeťou, ku ktorému spravidla dochádza v domácom prostredí
obete. Práve uvedené skutočnosti boli dôvodom vytvorenia osobitného typu neodkladného opatrenia
podľa § 325 ods. 1 písm. e) C.s.p., ktorým je možné strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do bytu

alebo domu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove,
vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Pri tomto druhu neodkladného opatrenia nie je
rozhodujúce, aký vzťah má podozrivý z násilia k tomuto bytu/domu; dôležité je, že v ňom má bývať obeť,
ktorú je potrebné chrániť dočasnou úpravou pomerov, keď právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu
alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, pričom samotná Ústava SR, ako i

jednotlivé právne normy zaručujú právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, čím je ponímané
aj právo na pokojný rodinný život.

9. Predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p. sú splnené
iba v prípade, ak je osvedčené, že konaním osoby, ktorej sa má obmedzenie uložiť, môže byť ohrozená

telesná alebo duševná integrita dotknutej osoby (navrhovateľa). Účelom tohto neodkladného opatrenia
je poskytnúť dotknutej fyzickej osobe ochranu, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že môže
byť ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť alebo sexuálna
integrita, s cieľom zabrániť akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkychvzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo
iné formy nepriameho nátlaku. Uvedená právna úprava vychádza z účelu a cieľa Nariadenia Európskeho
Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v

občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181/4, 29. 6. 2013), vyjadreného v odseku 6 Preambuly citovaného
Nariadenia.

10. V preskúmavanej veci odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že z
hľadiska nevyhnutnej ochrany žalobkyne, ako možnej obete nebezpečného správania zo strany

žalovaného, bola dostatočne spoľahlivo osvedčená dôvodnosť bezodkladnej potreby naliehavej úpravy
pomerov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že žalobkyňa
je zo strany žalovaného dlhodobo vystavená agresívnemu vyhrážaniu ohrozujúcemu jej telesné zdravie
a psychickému ubližovaniu v podobe osočovania, zastrašovania a vulgárneho nadávania, ktoré je
spôsobilé ohroziť jej duševné zdravie. Správanie žalovaného vyvoláva u žalobkyne dôvodné obavy
o jej zdravie, pocity strachu, zúfalstva a bezmocnosti. Strach žalobkyne zo žalovaného umocňuje

aj skutočnosť, že žalovaný je držiteľom strelných zbraní. Žalobkyňa nebezpečné správanie zo strany
žalovaného, ako aj stav, ktorý neznesie odklad, hodnoverne osvedčila konkrétnymi tvrdeniami
o nebezpečných prejavoch správania žalovaného v opise rozhodujúcich skutočností v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré podložila listinnými dôkazmi citovanými konajúcim súdom
v bode 25. odôvodnenia uznesenia. Predložené listinné dôkazy dostatočne spoľahlivo osvedčujú,

že je dlhodobo vystavená nebezpečnému vyhrážaniu sa žalovaným vzbudzujúcom v nej dôvodnú
obavu o jej život a zdravie. Žalobkyňa tak náležite osvedčila neoprávnený zásah do jej telesného
a duševného zdravia takej intenzity, že možno dôvodne predpokladať pokračovanie žalovaného v
jeho rizikovom správaní alebo stupňovanie jeho závažnosti. Opodstatnenosť nariadenia neodkladného
opatrenia bola žalobkyňou podložená konkrétnymi a relevantnými okolnosťami na základe ktorých

tak možno objektívne nadobudnúť presvedčenie, že žalobkyňa môže byť vystavená agresívnemu
verbálnemu útoku alebo fyzickému ataku zo strany žalovaného.

11. Odvolací súd tak dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila také nebezpečné prejavy správania
žalovaného, ktoré hlavne v kombinácii s jeho finančnými problémami, možno považovať za

nepredvídateľné. Takéto rizikové správanie žalovaného tak zakladá závažný dôvod domnievať sa, že
môže byť bezprostredne ohrozené telesné a duševné zdravie žalobkyne pri jej osobnom kontakte so
žalovaným. Pre nariadenie neodkladného opatrenia zamedzujúceho osobný kontakt postačuje samotná
možnosť hrozby vzniku ujmy na živote a zdraví dotknutej osoby.

12. Odvolací súd tak považoval na základe tvrdení žalobkyne obsiahnutých v návrhu, ňou predložených
listinných dôkazov, za dostatočne hodnoverne osvedčenú, pre účely nariadenia neodkladného
opatrenia, nevyhnutnú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keď na ich základe bolo
možné vyvodiť také nebezpečné konanie žalovaného, ktoré môže predstavovať bezprostredné a reálne
ohrozenie telesného a duševného zdravia žalobkyne, ako to predpokladá ust. podľa § 325 ods. 2 písm.

e) C.s.p., pre naplnenie ktorého sa nevyžaduje preukázanie násilia zo strany žalovaného, ale v tomto
štádiu konania postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia.

13. Žalovaný nedôvodne namieta, že sa nedopúšťa fyzického alebo psychického násilia, keď
tvrdenia žalobkyne v tomto smere sú podložené konkrétnymi a objektívnymi dôkazmi, ktoré viedli

k začatiu trestného stíhania zadržaním žalovaného ako podozrivej osoby z úmyselného trestného
činu nebezpečného vyhrážania. Tvrdenia žalovaného o účelovosti žalobkyne vo väzbe na majetkové
a rodinnoprávne spory zostali len v rovine jeho subjektívnych, ničím nepodložených, domnienok.
Žalovaný nie je žiadnym spôsobom vylúčený zo starostlivosti o maloleté deti a teda obmedzovaný vo
výkone jeho rodičovských práv. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že nemá prístup k osobnému a

pracovnému majetku a k dôkazom v budúcich možných konaniach, netvrdil, že by mu žalobkyňa bránila
v prístupe k nim, odmietala mu ich vydať či mala v úmysle s nimi neoprávnene nakladať. Tieto tvrdenia
žalovaného žiadnym spôsobom nemôžu byť relevantným dôvodom pre zamietnutie návrhu žalobkyne
na vykázanie zo spoločného obydlia. Nič nebráni žalovanému domáhať sa umožnenia jednorazového
vstupu do obydlia za účelom vyzdvihnutia si osobných a pracovných vecí alebo potrebných dokumentov.

Nedôvodne žalovaný namieta, že v tejto súvislosti ide o neprimeraný a nevyvážený zásah do jeho práv,
pretože tento bol odôvodnený reálnou naliehavou potrebou ochrany telesného a duševného zdravia
žalobkyne. Samotný zákaz kontaktovania či priblíženia by bol v prípade spolužitia strán v spoločnom
obydlí, nielen nevykonateľným ale ani dostatočný na účinné eliminovanie hrozby ujmy na zdravížalobkyne. Odvolací súd nemohol prihliadnuť na tvrdenia žalovaného v jeho odvolacej replike o tom, že
v súčasnosti strany komunikujú, spolupracujú a podnikajú konkrétne kroky na zmierlivé urovnanie sporu,
nakoľko za rozhodujúci je potrebné považovať skutkový stav ku dňu 31.07.2025, kedy bolo vydané

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie. Na aktuálny vývoj vzťahov medzi manželmi tak odvolací súd
nemohol prihliadnuť.

14. Nenáležitá je námietka žalovaného, že konajúci súd rozhodol bez jeho vypočutia a ďalšieho
dokazovania. Podľa § 329 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenie pojednávania. Pred nariadením neodkladného
opatrenia teda nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia a pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby
boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu dôvodná obava zo vzniku bezprostrednej
ujmy alebo ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda

požiadavka rýchlosti
nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti,
ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), a skutočností, z ktorých
sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané
dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal

súd vykonávať dokazovanie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti,
z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia
sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie
skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje len podľa obsahu návrhu
a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Ak by sa v konaní o nariadenie

neodkladného opatrenia malo trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol
by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený. Postupom súdu prvej inštancie, ktorý osvedčenie
skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzoval len na základe obsahu
návrhu a k nemu priložených listín, tak žalovanému nebola odňatá možnosť konať pred súdom.

15. Je nepochybné, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo narušené, nemožno však od žalobkyne
spravodlivo požadovať, aby strpela za týchto okolností spolužitie so žalovaným. Bez dostatočnej a
trvalej snahy riešiť agresívne správanie a prejavy násilia, ktorými je žalobkyňa traumatizovaná, sa
žalovaný vystavuje nebezpečenstvu straty obydlia. Z hľadiska aplikácie článku 8 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd je zásah do práva žalovaného na rešpektovanie jeho obydlia zo

strany štátnych orgánov odôvodnený legitímnym záujmom na zabezpečení reálnej a efektívnej ochrany
telesného a duševného zdravia žalobkyne pred hrubým a agresívnym správaním žalovaného. V danom
prípade dospel odvolací súd k záveru, že právo žalobkyne na ochranu jej zdravia, ktoré sa tu dostáva
do kolízie s právom žalovaného na ochranu obydlia ( na bývanie), je potrebné uprednostniť.

16. V danom prípade bolo potrebné okamžite zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu postavenia žalobkyne
aj za cenu, že skutkový stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu
zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Nemožno tiež neprihliadať pri rozhodovaní súdu
podľa § 325 ods. 1 písm. e) C.s.p. i k tomu, že pri tomto rozhodovaní treba uprednostniť spoločensky
významnejší záujem na ochrane života a zdravia pred záujmom na poskytnutie ochrany vlastníckeho

či užívacieho práva k majetku; keď neuprednostnenie záujmu ochrany života a zdravia môže spôsobiť
nezvratný stav na rozdiel od neuprednostnenia záujmu ochrany majetkovému právu.

17. Naplnenie účelu nariadenia neodkladného opatrenia v preskúmavanej veci; ktorým je ochrana
žalobkyne pred akýmikoľvek útokmi žalovaného; nie je pritom možné pri súčasnom rešpektovaní práv

a oprávnených záujmov žalovaného, dosiahnuť tým, že žalovaný bude obmedzený len v kontakte so
žalobkyňou. Neodkladné opatrenie síce nie je prostriedkom na riešenie, resp. eliminovanie, bežných
konfliktov a nedorozumení, v tomto prípade však konanie žalovaného dosiahlo taký stupeň intenzity, že
nie je možné vylúčiť pokračovanie žalovaného v jeho rizikovom správaní bezprostredne ohrozujúcom
telesné a duševné zdravie žalobkyne ako slabšej ( chránenej ) osoby.

18. Právo na ochranu života a zdravia má absolútnu povahu. V danom prípade je tak žalobkyni zaručené
ústavné právo na nedotknuteľnosť jej osoby a jej súkromia. Právo na ochranu života a zdravia je oproti
právu na slobodu pohybu a pobytu silnejšie a musí mu tak ustúpiť právo na obydlie, ktoré žalovanémuvyplýva z trvania manželstva. Právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej
hrozbe je základným ľudským právom, pretože toto právo je zaručené aj Ústavou Slovenskej republiky,
ktorá zakotvuje právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, čo v sebe zahŕňa aj právo na

pokojný rodinný život.

19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade bolo osvedčené
dostatočným spôsobom pre účely nariadenia neodkladného opatrenia, že žalovaný je dôvodne
podozrivý z násilia proti žalobkyni, a sú preto splnené aj zákonom stanovené podmienky pre nariadenie

neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) a písm. h) C.s.p. Z uvedených dôvodov odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté v pomere 3:0

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.sp.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenouna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).