Uznesenie – Konkurz ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42CoKR/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122208149
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:3122208149.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey
Gindlovej,členovsenátuJUDr.MárieKubincovej,PhD.aJUDr.ĽubiceMojžišovejvprávnejvecižalobcu:
VIKING - T Ltd. so sídlom Bypass Road, Gerena Area 268, 4108 Markovo, Bulharská republika, právne
zastúpeného: Advokátska kancelária Paul Q s.r.o., so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35
906 464 proti žalovanej: Mgr. Xénia Hofierková, značka správcu S 1531, so sídlom kancelárie správcu

A. Kmeťa 357/1, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 42 147 123, správca úpadcu ZORNICA BANKO
FASHION a.s. v konkurze, so sídlom: Textilná 4, 957 12 Bánovce nad Bebravou, Slovenská republika,
IČO: 34 142 568, právne zastúpenej: SOJKA LEGAL s.r.o., so sídlom A. Kmeťa 357/1, 018 41 Dubnica
nad Váhom, IČO: 54 810 141, v konaní o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cbi/17/2022-139 zo dňa 18. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č. k. 22Cbi/17/2022-139 zo dňa 18. marca 2024 zrušuje a vec

vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím okresný súd výrokom I. žalobu zamietol. Vo výroku II. rozhodol o
trovách konania tak, že žalovanej proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že predmetom sporu je žaloba, ktorou sa

žalobca voči žalovanej správkyni domáhal, aby súd určil, že žalobca je v konkurze vyhlásenom na
majetok úpadcu veriteľom pohľadávky prihlásenej v sume 160.516,60 Eur (pohľadávka vzniknutá titulom
dodaniaobjednanéhotovaru)azapísanejvzoznamepohľadávokpodpor.č.775,ažetátopohľadávkaje
v popretom rozsahu v sume 160.516,60 Eur čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti oprávnená
a nesporná.

3. Eventuálne sa žalobca domáhal (pokiaľ by súd považoval za správny výklad, že úroky z omeškania
za deň 04.05.2022 sú vylúčené z uspokojenia v konkurze a žalovaný ich poprel dôvodne), aby súd
určil, že žalobca je v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu veriteľom pohľadávky prihlásenej v sume
160.516,60 Eur v rozsahu sumy 160.450,88 a zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 775, a že
táto pohľadávka je do výšky 160.450,88 Eur čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti oprávnená a
nesporná.

4. Po skutkovej stránke žalobca odôvodnil žalobu tým, že medzi žalobcom ako predávajúcim a úpadcom
ako kupujúcim, bola uzatvorená ústna kúpna zmluva, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa dodávať
úpadcovi pracovné odevy podľa objednávok úpadcu a záväzok úpadcu uhradiť žalobcovi za dodaný
tovar kúpnu cenu. Na základe kúpnej zmluvy si úpadca v období rokov 2018 - 2019 objednal u žalobcu
tovar prostredníctvom nasledovných písomných objednávok: objednávka č. 4/2018 zo dňa 10.09.2018,

objednávka č. 5/2018 zo dňa 13.09.2018, objednávka č. 6/2018 zo dňa 08.10.2018, objednávka č.
013/2018 zo dňa 12.10.2018, objednávka č. 014/2018 zo dňa 08.11.2018, objednávka č. 015/2018zo dňa 26.11.2018, objednávka č. 016/2018 zo dňa 04.12.2018, objednávka č. 001/2019 zo dňa
22.01.2019. Žalobca uviedol, že objednaný tovar riadne úpadcovi dodal, úpadca tovar prevzal, na
základe čoho žalobca vystavil úpadcovi označené faktúry.

5. Napriek tej skutočnosti, že žalobca úpadcovi objednaný tovar riadne dodal, úpadca vystavené
faktúry neuhradil takmer v celom rozsahu. Žalobca poukázal na to, že eviduje iba čiastočnú úhradu
faktúry č. 64298 vo výške 13.000,- Eur pozostávajúcu z 8.000,- Eur zaplatených dňa 20.03.2019, ktorá
predstavovala platbu viacerých faktúr a čiastočnú úhradu faktúry č. 64298 v sume 5.000,- Eur zo dňa

05.06.2019.

6. Žalobca poukázal na to, že na daný zmluvný vzťah medzi žalobcom a úpadcom sa priamo vzťahujú
príslušné ustanovenia Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (ďalej len "Viedenský
dohovor“) a v nadväznosti na ustanovenia Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008
zo dňa 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len "nariadenie Rím I“) aj právne

normy Bulharskej republiky. Zákonný úrok z omeškania podľa právnych predpisov Bulharskej republiky
predstavuje 10 %.

7. Žalobca uviedol, že si v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.
38K/7/2022 prihlásil prihláškou zo dňa 27.10.2022 nezabezpečenú pohľadávku voči úpadcovi s výškou

istiny 119.457,32 Eur a celkovou sumou 160.516,60 Eur, ktorú žalovaná správkyňa zapísala do zoznamu
pohľadávok pod por. č. 775.

8. Žalovaná správkyňa svojim oznámením zo dňa 28.11.2022 oznámila žalobcovi, že pohľadávku pod
por. č. 775 poprela v celom rozsahu čo do jej výšky, právneho dôvodu vzniku a vymáhateľnosti. Za

spornú správkyňa považovala existenciu dohody medzi žalobcom a úpadcom o výške kúpnej ceny
tovaru. Zároveň žalovaná z opatrnosti osobitne poprela aj úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil
za deň 04.05.2022, a to z dôvodu, že k uvedenému dňu už bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu
a z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení
konkurzu.

9. Žalobca nesúhlasil s popretím pohľadávky pod por. č. 775 zo strany žalovanej správkyne. Uviedol, že
úpadca si u žalobcu objednal tovar prostredníctvom písomných objednávok, na ktorých je zrozumiteľne
uvedená jednotková cena tovaru a počet kusov tovaru, ktorý úpadca požadoval. V momente odoslania
tejto objednávky tovaru žalobcovi a jej akceptáciou žalobcom tak bola dosiahnutá dohoda o predmete

kúpy a kúpnej cene a úpadca si tak musel byť vedomý kúpnej ceny tovaru, ktorý si objednáva.
Preto akékoľvek tvrdenie o spornosti existencie dohody o výške kúpnej ceny nemôže byť pravdivé.
Žalobca pritom zdôraznil, že niektoré objednávky sú osobne podpísané pánom JUDr. Igorom Maukšom,
predsedom predstavenstva (a generálnym riaditeľom) úpadcu ako objednávateľa.

10. Žalobca nad rámec písomných objednávok poukázal na to, že právny dôvod vzniku ako aj výšku
pohľadávky nespochybniteľne preukazuje uznanie dlhu úpadcom. V danom smere poukázal na to,
že ešte pred začatím súdneho konania sa snažil o mierové riešenie existujúceho dlhu úpadcu, preto
dňa 10.07.2019, prostredníctvom právneho zástupcu, písomne vyzval úpadcu na zaplatenie dlhu. V
tomto pokuse o zmier boli detailným spôsobom špecifikované nezaplatené faktúry označením ich čísla,

dátumu vystavenia, dátumu splatnosti a ich výšky. Úpadca na predmetný list reagoval listom zo dňa
22.07.2019 označeným ako "Odpoveď na pokus o zmier zo dňa 10.07.2019“, kde špecifikoval dlžné
faktúry a písomne uznal svoj dlh čo do dôvodu aj výšky, keď konštatoval, že si je vedomý vyššie
špecifikovaného dlhu, avšak momentálna finančná a ekonomická situácia spoločnosti neumožňuje
uhradiť dlh v uvedenej lehote v celej výške jednorazovo. Žalobca konštatoval, že uznanie dlhu (podľa

ustálenej súdnej praxe bulharských súdov) ide o jednostranný prejav vôle, ktorý priamo a jednoznačne
deklaruje, že je dlžníkom veriteľa, že záväzok voči veriteľovi existuje v čase, keď bol prejav vôle urobený.
Nie je pritom podstatné akým spôsobom sa toto vyhlásenie vykonáva, môže byť písomné a alebo
ústne, môže byť objektivizované pred svedkami alebo štátnym orgánom, alebo môže byť vyjadrené
jednoznačným konkluzívnym konaním. V tomto prípade dlžník urobil jednoznačné vyhlásenie o svojom

záväzku voči veriteľovi pred štátnym orgánom.

11. Vo vzťahu k úroku z omeškania žalobca poukázal na to, že ust. § 100 ods. 1 Zákona o konkurze
a reštrukturalizácii explicitne ustanovuje, že z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvopohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu. Konkurz však bol vyhlásený dňa 04.05.2022,
preto dňom po vyhlásení konkurzu môže byť v tomto prípade najskôr v deň 05.05.2022. Z uvedeného
dôvodu nárok na úrok z omeškania za deň 04.05.2022 je dôvodný.

12. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť s poukazom na to, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal, že medzi žalobcom a úpadcom došlo k dohode o výške kúpnej
ceny tovaru. Poukázal pritom na to, že žalobca ani netvrdil, ani nepreukázal, že ním fakturovaná cena
textilných výrobkov zodpovedala kúpnej cene, ktorá sa všeobecne účtovala v dobe uzavretia zmluvy za

taký tovar za porovnateľných okolností v príslušnom obchodnom odvetví. Okrem uvedeného žalovaný
namietal, že úroky z omeškania za deň 04.05.2022 sú z uspokojenia v konkurze vylúčené.

13. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca ani pri podávaní prihlášky pohľadávky do konkurzu na majetok
úpadcu,anivprejednávanomsporovomkonaníneuniesoldôkaznébremenoanepreukázal,žekdohode
o kúpnej cene tovaru medzi žalobcom a úpadcom došlo. Má preto za to, že žalobcovi sa nepodarilo

uniesťdôkaznébremenoohľadomexistenciedohodymedzižalobcomaúpadcomokúpnejcenetovarua
žalobca ani nepreukázal obvyklú cenu porovnateľného tovaru. Podľa žalovaného, z prednesov štatutára
žalobcu a svedkov na pojednávaní v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza (predtým Okresný
súd Bánovce nad Bebravou) sp. zn. 2Cb/3/2020 vyplýva iba to, že pôvodná dohoda strán sporu mala byť
ústna a obchodní partneri k nej mali dospieť niekedy v roku 2015. Pokiaľ žalobca odkazoval v súvislosti

s dohodou o cene na cenník, žalovaný poukázal na to, že žalobca žiaden cenník doposiaľ nepredložil.

14. Zo zápisnice z pojednávania v spore vedenom na Okresnom súde Prievidza (predtým Okresnom
súde Bánovce nad Bebravou) pod sp. zn. 2Cb/3/2020 vyplýva, že všetky osoby, ktorých výsluch bol na
predmetnom pojednávaní realizovaný, potvrdili že dňa 12.10.2018 sa v priestoroch úpadcu uskutočnilo

vzájomné stretnutie, na ktorom zo strany úpadcu vyvstala požiadavka na zníženie cien z dôvodu, že na
trhu boli ceny porovnateľných textilných tovarov nižšie.

15. Žalovaný poukázal na to, že objednávky žalobcu č. 4/2018 zo dňa 10.09.2018 a č. 5/2018 zo
dňa 13.09.2018 síce obsahujú aj ceny a nečitateľný podpis, avšak boli vystavené pred rozhodným

dňom, pričom dátum dodania tovaru mal byť až po rozhodnom dni. Objednávky žalobcu č. 6/2018
zo dňa 08.10.2018 a č. 001/2019 zo dňa 22.11.2019 neobsahujú žiadne ceny tovarov; objednávky
žalobcu č. 013/2018 zo dňa 12.10.2018, č. 014/2018 zo dňa 08.11.2018, č. 015/2018 zo dňa 26.11.2018
a č. 016/2018 zo dňa 04.12.2018 neobsahujú podpis štatutárneho zástupcu úpadcu. Podľa č.l. 55
Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (ďalej len "Viedenský dohovor“), ak sa zmluva

platne uzavrela, ale nie je v nej výslovne alebo nepriamo ustanovená kúpna cena a ani ustanovenie
umožňujúce jej určenie, predpokladá sa, že strany pokiaľ neprejavili inú vôľu, nepriamo určili kúpnu
cenu zodpovedajúcu kúpnej cene, ktorá sa všeobecne účtovala v dobe uzavretia zmluvy za taký tovar
za porovnateľných okolností v príslušnom obchodnom odvetví. Žalovaný zdôraznil, že žalobca v žalobe
ani netvrdil a ani nepreukázal, že by ním fakturovaná cena za textilný tovar bola obvyklá, resp. že by

zodpovedala kúpnej cene bežnej v textilnom obchodnom odvetví v danom čase a na danom mieste. V
danom smere žalobca nielenže neuniesol dôkaznú povinnosť, ale ani povinnosť tvrdenia.

16. Žalovaný ďalej namietal tvrdenie žalobcu, že "odpoveď na pokus o zmier zo dňa 10.07.2019“ má
predstavovať uznanie dlhu. Má za to, že sa jedná o bežnú obchodnú komunikáciu úpadcu, v ktorej

úpadca popisuje čo bolo predmetom pokusu o zmier a v ďalšom texte ako subjekt v zlej finančnej situácii
reaguje len na list právneho zástupcu žalobcu. Pokiaľ úpadca v liste používa slovné spojenie "byť si
vedomý“ je zrejmé, že pri tomto úkone absentuje vôľová zložka úpadcu vyvolať účinky uznania dlhu.
Predmetné slovné spojenie nie je možné považovať za synonymum slovesa "uznať“. V danom smere
žalovaný poukázal na to, že rovnaký listinný dôkaz žalobca predložil aj do súdneho konania vedeného

pred Okresným súdom Prievidza (predtým Okresný súd Bánovce nad Bebravou) v konaní vedenom pod
sp. zn. 2Cb/3/2020, v ktorom sudca podľa ust. § 171 ods. 1 CSP určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné a ktoré nesporné, pričom z postupu sudcu je podľa žalovaného zrejmé, že uvedenému
listinnému dôkazu neprikladal váhu uznania dlhu.

17. Žalovaný súčasne spochybnil žalobcom predložený listinný dôkaz označený ako "Stanovisko
bulharskéhoprávnika“poukazujúcnato,žesajednáoe-mailzaslanýze-mailovejadresyzamestnancov
žalobcu a nie bulharského advokáta.18. Žalovaný záverom poukázal na to, že faktúry sú evidované v účtovníctve úpadcu, avšak boli
označené úpadcom za sporné a neboli uvádzané v kontrolných výkazoch úpadcu na účely DPH, keďže
išlo o cezhraničnú dodávku tovaru medzi krajinami EÚ.

19. Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky, žalovaný konštatoval, že v zmysle ust. § 100 ods. 1 ZKR
vyplýva, že z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré
vznikol nárok po vyhlásení konkurzu. Vzhľadom k tomu, že konkurz bol vyhlásený s účinkami ku dňu
04.05.2022, teda za uvedený deň si už podľa žalovaného nie je možné uplatňovať prihláškou úroky

z omeškania.

20. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že prihláška pohľadávky žalobcu do
konkurzného konania bola podaná včas a správkyňa úpadcu prihlásenú pohľadávku poprela v zákonom
stanovenej lehote na popieranie pohľadávok. Taktiež žalobca podal určovaciu žalobu na príslušnom
súde v zákonom stanovenej lehote. Súd súčasne zistil, že je daná tak aktívna vecná legitimácia žalobcu

ako aj pasívna vecná legitimácia žalovaného.

21. V úvode okresný súd konštatoval, že medzi sporovými stranami nebola sporná existencia
obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a úpadcom, taktiež nebolo sporné, že žalobca úpadcovi
dodal tovar, nebolo sporné, že žalobca vystavil úpadcovi za dodanie tovaru faktúry špecifikované v

žalobe.

22. Medzi stranami bolo sporné, či pohľadávka žalobcu bola v konkurze uplatnená v správnej výške, či
medzi žalobcom a úpadcom bola riadne dojednaná kúpna cena dodaného tovaru, či fakturovaná cena
dodaného tovaru zodpovedala kúpnej cene všeobecne účtovanej v čase uzavretia zmluvy za obdobný

tovar za porovnateľných okolností, či zo strany úpadcu došlo k riadnemu uznaniu dlhu voči žalobcovi, a
nadväzne na vyššie uvedené otázky, či správkyňa dôvodne poprela pohľadávku prihlásenú žalobcom.

23. Okresný súd poukázal na to, že z obsahu pripojeného spisu vedeného v konaní na Okresnom súde
Prievidza (predtým Okresný súd Bánovce nad Bebravou) sp. zs. BN-2Cb/3/2020 vyplýva, že medzi

žalobcom a úpadcom vznikol obchodnoprávny vzťah, uvedené zmluvné strany však nikdy neuzavreli
písomnú zmluvu. Okresný súd na danom mieste konštatoval, že pre daný zmluvný vzťah právny predpis
nevyžaduje uzavretie zmluvy v písomnej forme, avšak absencia písomnej zmluvy má za následok
sťaženie pozície zmluvných strán pri preukazovaní náležitostí a jednotlivých dojednaní zmluvy. Tak je
tomu aj v danom prípade, keď dohoda zmluvných strán na cene za žalobcom dodaný tovar nebola

preukázaná písomnou zmluvou, ani čiastkovými zmluvami ani prípadnou rámcovou zmluvou. V danom
smere okresný súd poukázal na to, že z výpovedí v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza
(predtým Okresný súd Bánovce nad Bebravou) vedenom pod sp. zn. BN-2Cb/3/2020 vyplynulo, že
dňa 12.10.2018 sa v priestoroch úpadcu uskutočnilo stretnutie, na ktorom zo strany úpadcu vyvstala
požiadavka na zníženie cien z dôvodu, že na trhu boli ceny porovnateľných textilných tovarov nižšie.

Uvedená sporná otázka dojednania kúpnej ceny tovarov nebola dostatočne zistená ani z predložených
listinných dôkazov, a to z objednávky úpadcu č. 4/2018 zo dňa 10.09.2018 a č. 5/2018 zo dňa
13.09.2018, ktoré boli síce vystavené pred 12.10.2018, ale dátum dodania tovaru mal byť až po
12.10.2018. Ďalšie objednávky úpadcu vystavené po 12.10.2018 buď neobsahujú ceny tovarov, alebo
neobsahujú podpis úpadcu. Bez preukázanej dohody o cene a za situácie, keď otázka dohody o cene

bola medzi žalobcom a úpadcom sporná ešte v čase pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, je
potrebné považovať popierací prejav správkyne za dôvodný.

24. Okresný súd zdôraznil, že na predmetnom závere nič nemení ani žalobcom predložený listinný
dôkaz považovaný za uznanie dlhu. Poukázal pritom na to, že uznanie dlhu zakladá právnu domnienku

existencie dlhu v dobe uznania, ktorý možno urobiť až potom, čo dlh vznikol. Pre platnosť uznania dlhu
sa pritom vyžaduje písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu a výšky dlhu. V
danom prípade náležitosti vyjadrenia prísľubu úpadcu zaplatiť dlh a presne špecifikovaná výška dlhu
a jeho dôvod absentujú. Žalobca nepredložil relevantný dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že predmetný
listinný dôkaz je možné považovať za uznanie dlhu podľa bulharského práva. Pokiaľ na preukázanie

tejto skutočnosti predložil e - mailovú správu, z jej obsahu nevyplýva, že by išlo o právnu analýzu či
vyjadrenie k právnej otázke podané osobou k tomu kompetentnou.25. Na základe uvedeného okresný súd v závere konštatoval, že po vykonanom dokazovaní dospel k
záveru, že popierací prejav správcu posudzovaný v prejednávanom prípade bol správny.

26. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanej proti
žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.

27. Voči predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca v rozsahu oboch
výrokov rozsudku, a to z odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP.

28. Žalobca dôvodil, že rozsudok je založený na nesprávnom závere, že popierací prejav správcu bol
dôvodný. Správca pritom svoj popierací prejav založil na posúdení, že medzi žalobcom a úpadcom
neexistovala dohoda o kúpnej cene tovaru. Žalobca namietal, že z vykonaných dôkazov pritom vyplýva,
že kúpna cena bola medzi stranami dohodnutá spôsobom zodpovedajúcim bežnej obchodnej praxi
podnikateľov. Dohodnutá kúpna cena bola v šiestich z ôsmich prípadov uvedená na objednávkach

vystavených samotným úpadcom a táto kúpna cena bola úpadcovi aj fakturovaná. Úpadca ani žalovaný
v predmetnom smere v priebehu konania netvrdili inak a táto skutočnosť je tak nesporná v zmysle § 151
ods. 1 CSP. Žalobca dôvodil, že už samotné vystavenie objednávky s kúpnou cenou a jej akceptovanie
predávajúcim zakladá kúpnu zmluvu.

29. V prípade ostatných dvoch objednávok (č. 6/2018 a č. 001/2019), na ktorých kúpna cena nebola
výslovne uvedená, úpadca prejavil svoju vôľu za dotknutú kúpnu cenu tovar kúpiť, a to potvrdením
dodania na dodacích listoch a potvrdením fakturovanej kúpnej ceny podpisom faktúry. Po objednávke
č. 6/2018 úpadca uskutočnil ešte ďalších 5 objednávok, a to vrátane objednávky č. 001/2019, čím
prejavil vôľu v predmetnom obchodnom vzťahu za dohodnutých podmienok, vrátane kúpnej ceny,

pokračovať. Vo vzťahu k žiadnej z dotknutých objednávok ani faktúr, úpadca kúpnu cenu v priebehu
obchodného vzťahu nespochybňoval. Naopak, v písomnej odpovedi na výzvu žalobcu potvrdil, že si
je svojej povinnosti na úhradu dotknutej kúpnej ceny v stanovenej výške vedomý. Prvé výhrady voči
existencii dohody o kúpnej cene úpadca formuloval až pri podaní odporu voči platobnému rozkazu,
pričom tieto boli zdôvodnené len poukazom na údajne nižšiu trhovú cenu a údajnú dohodu strán o tom,

že sa na kúpnej cene dohodnú dodatočne. Takéto popretie tvrdenia o existencii dohody o kúpnej cene
možno len ťažko považovať za účinné v zmysle § 151 ods. 2 CSP. Napriek uvedenému stavu sa súd v
rozsudku stotožnil s tým, že neexistovala dohoda o kúpnej cene tovaru. Žalobca tak namietal nesprávne
právne posúdenie súdu prvej inštancie, ako aj to, že okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam.

30. Žalobca v ďalšom namietal nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku vo vzťahu k záverom
súdu prvej inštancie, že to, že úpadca žiadal na stretnutí dňa 12.10.2018 nižšiu cenu, učinilo žalobcom
prihlásenú pohľadávku v konkurze spornou. Okresný súd pritom dôvodil, že objednávky č. 4/2018 a č.
5/2018 boli vystavené pred 12.10.2018, avšak tovar mal byť dodaný až po tomto dátume. Žalobca

považoval za irelevantné akékoľvek tvrdenie smerujúce k tomu, aký dátum dodania bol k týmto
objednávkam dohodnutý. Poukázal pritom na to, že pokiaľ je raz objednávka s uvedením predmetu kúpy
a kúpnej ceny objednávateľom zaslaná a dodávateľom akceptovaná, vzniká v zmysle príslušnej právnej
úpravy kúpna cena. Na zmenu obsahu takto uzatvorenej kúpnej zmluvy nepostačuje jednostranná
požiadavka. Žalobca pritom podotkol, že pokiaľ by dohoda o kúpnej cene v zmysle už vystavenej,

podpísanej a akceptovanej objednávky neexistovala, úpadca ako kupujúci nemá potom žiadny dôvod
žiadať o zníženie kúpnej ceny. Zmluvu nemožno bez vôle oboch zmluvných strán meniť od okamihu
jej uzavretia, a to, že ešte nedošlo k jej plneniu, je úplne nerozhodné. Záver súdu prvej inštancie, že
dohoda o kúpnej cene vo vzťahu k objednávkam č. 4/2018 a č. 5/2018 je sporná a nebola dohodnutá,
je v zjavnom rozpore s vykonaným dokazovaním a je nesprávnym právnym posúdením súvislostí

predmetných objednávok, najmä relevancie neskoršej žiadosti úpadcu o zníženie cien.

31. Žalobca v ďalšom poukázal na to, že nad rámec objednávok č. 4/2018 a č. 5/2018 si úpadca u
žalobcu objednal tovar aj prostredníctvom objednávok č. 6/2018, č. 013/2018, č. 014/2018, č. 015/2018,
č. 016/2018 a č. 001/2019. Pokiaľ ide o objednávky úpadcu č. 013/2018, č. 014/2018, č. 015/2018 a č.

016/2018, v týchto sa uvádzajú kúpne ceny. Žalobca na základe týchto objednávok dodal tovar a úpadca
tento tovar prevzal, čo vyplýva z dodacích listov a faktúr.32. Pokiaľ ide o objednávku č. 6/2018, táto síce neuvádza kúpnu cenu, avšak táto objednávka bola
úpadcom vlastnoručne podpísaná. Na základe tejto objednávky realizoval žalobca dodanie tovaru –
vesta flisová s odnímateľnými rukávmi dámska s logom v počte 354 ks a vesta flisová s odnímateľnými

rukávmi pánska s logom v počte 96 ks a úpadca tovar prevzal, čo vyplýva z dodacieho listu a faktúry č.
64508, ktorých doručenie podpisom úpadca potvrdil dňa 05.11.2018. Z príslušných listín, ani z okolností
dodania tovaru, nevyplýva námietka voči fakturovanej kúpnej cene.

33. Objednávka č. 001/2019 neuvádza kúpnu cenu, táto bola úpadcom vlastnoručne podpísaná.

Žalobca na základe tejto objednávky realizoval dodanie tovaru a úpadca tovar prevzal, čo vyplýva z
dodacieho listu, ako aj z faktúry č. 64884, ktorých doručenie úpadca podpisom potvrdil dňa 04.02.2019.
Z príslušných listín, ani z iných okolností dodania tovaru, nevyplýva pritom námietka voči fakturovanej
kúpnej cene.

34.Žalobcamázato,ženazákladevyššieopakujúcejsapraxenemožnoustáliťzáveroabsenciidohody

o kúpnej cene z dôvodu, že úpadca niektoré objednávky vlastnoručne nepodpísal, hoci sa na nich kúpna
cena nachádza. Žalobca v danom smere poukázal na to, že kúpna zmluva, rovnako ako objednávka,
si písomnú formu vôbec nevyžadujú, preto je tak riešenie prítomnosti podpisu na objednávke úplne
nerozhodné. Hoci na dvoch objednávkach nie je kúpna cena, následné dodanie a prevzatie faktúr
potvrdené vlastnoručným podpisom úpadcu bez uplatnenia akejkoľvek námietky voči cene preukazuje,

že kúpna cena v čase dodania sporná nebola, preto je potrebné ju považovať (minimálne konkludentne)
za dohodnutú. Pokiaľ by úpadca nesúhlasil s kúpnou cenou, mal možnosť jednoducho tovar od žalobcu
ďalej neobjednávať. Žalobca pritom poznamenal, že tak dodacie listy, ako aj faktúry obsahujú rovnaký
podpis úpadcu ako dodací list a faktúra č. 62210. Je tak preukázané, že tovar za úpadcu preberala a
prijatie príslušnej dokumentácie potvrdzovala tá istá osoba. Závery súdu prvej inštancie o neexistencii

dohody o kúpnej cene a dôvodnosti popretia pohľadávky zo strany žalovaného sú tak v rozpore s
vykonaným dokazovaním a súd tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

35. V ďalšom žalobca konštatoval, že medzi žalobcom a úpadcom existoval obchodnoprávny vzťah už
dlhodobo, a to približne od roku 2012. Tvrdenie žalobcu, že kúpna cena bola medzi stranami sporu

dohodnutá v roku 2015 na 3 roky, potvrdzuje okrem výpovede konateľa žalobcu a svedka A. B. (ako
sprostredkovateľa obchodu medzi žalobcom a úpadcom) aj objednávka tovaru č. 001/2017 zo dňa
25.01.2017, na základe ktorej žalobca dodal tovar, úpadca tovar prevzal, čo vyplýva z dodacieho listu
a faktúry č. 62210, ktorá bola zo strany úpadcu v celom rozsahu uhradená. Tovar z tejto objednávky,
ako aj cena je pritom totožná ako v prípade objednávky č. 013/2018 a zhoduje sa ďalej aj s cenou

identického objednaného tovaru objednávaného prostredníctvom objednávok úpadcu č. 014/2018, č.
015/2018,č.016/2018ač.001/2019.Predmetnáobjednávkač.001/2017,dodacílistazaplatenáfaktúra
č. 62210 teda preukazujú existenciu dohody o kúpnej cene medzi žalobcom a úpadcom. Táto cena
celkom zjavne zodpovedala aj všeobecne účtovanej cene za porovnateľných okolností, keďže bola
medzi úpadcom a žalobcom ustálená aj predtým, než sa údajne stala spornou. Súd prvej inštancie sa

pritom k týmto dôkazným prostriedkom nijako nevyjadril a z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, ako sa
s touto argumentáciou vysporiadal, či sa s ňou vôbec zaoberal. Z uvedeného dôvodu absencia tohto
posúdenia predstavuje vadu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie takej intenzity, že porušuje
právo žalobcu na spravodlivý súdny proces.

36. Žalobca v ďalšom napádal závery súdu prvej inštancie uvedené v bodoch 64 a 65 odôvodnenia
rozhodnutiaohľadnejehozáveru,žeodpoveďúpadcuzodňa22.07.2019navýzvužalobcunazaplatenie
dlhu nemožno považovať za uznanie dlhu. Žalobca namietal, že záver súdu prvej inštancie o tom,
že túto písomnú odpoveď úpadcu nemožno považovať za uznanie dlhu súčasne neznamená, že v
nej uvedené skutočnosti samotným úpadcom spoľahlivo nepreukazujú výšku kúpnej ceny tovaru a

zároveň aj oprávnenosť prihlásenej pohľadávky žalobcu čo do dôvodu a výšky. Podstatné je, že dotknutá
listina jasne vypovedá o skutočnosti podstatnej pre súdne konanie, a teda môže prispieť k náležitému
objasneniuveci.Záversúduoabsenciipresnejšpecifikácievýškydlhuajehodôvodujetakvabsolútnom
rozpore so samotným obsahom predmetnej listiny, a teda vykonaným dokazovaním. Úpadca v závere
listu sám navrhoval úhradu v splátkach do 20.01.2020, čo z vecnej stránky len ťažko možno vnímať

inak ako prísľub jej zaplatenia. Z predmetného listu jednoznačne vyplýva, v akej výške a z čoho vznikol
predmetný dlh, keďže tieto skutočnosti úpadca sám výslovne potvrdil. Súd teda na základe vykonaného
dokazovania predmetnú listinu nesprávne právne posúdil, a to najmä tým, že ju posudzoval len „optikou“náležitosti uznania dlhu a nie aj ako jasný dôkaz o existencii dohody o kúpnej cene. Súd prvej inštancie
tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že táto listina nepreukazuje dohodu o kúpnej cene.

37. Žalobca v ďalšom namietal nesprávne právne posúdenie aplikovaných právnych predpisov.
Poukázal pritom na to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní aplikoval ust. § 32 ods. 1 ZKR, avšak v
rozpore s týmto ustanovením dospel k záveru, že popretie pohľadávky bolo dôvodné, a to len na základe
stotožnenia sa s vyjadreniami úpadcu v pôvodných súdnych konaniach, ktoré prezentoval až vtedy, keď
mu už hrozilo uloženie peňažnej povinnosti orgánom verejnej moci. Ostatné listinné dôkazy, ktoré boli

riadne predložené, tieto vyjadrenia úpadcu vyvracajú a hodnoverne preukazujú, že medzi úpadcom a
žalobcom neabsentoval konsenzus o kúpnej cene.

38. Záverom žalobca namietal nesprávne právne závery súdu prvej inštancie, keď v bode 66
odôvodnenia rozhodnutia dospel k záveru, že popierací prejav správcu bol dôvodný. Napriek tomu,
že súd prvej inštancie ustálil, že obchodný vzťah medzi stranami nebol sporný, taktiež nebolo sporné

dodanie tovaru, ani vystavenie faktúr, súd v rozpore s vlastným konštatovaním zisteného skutkového
stavu rozhodol, že popretie pohľadávky žalovaným bolo dôvodné. Takýto právny záver súdu nemôže
preto obstáť, keď na jednej strane súd skonštatoval, že právny dôvod prihlásenej pohľadávky nebol
sporný, avšak v rozpore s vlastným tvrdením na druhej strane skonštatoval, že popierací prejav
žalovaného bol správny. Žalobca preto súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že

žalobe vyhovie v celom rozsahu, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

39. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za
vecne správne. Navrhol preto, aby odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne

správny potvrdil a súčasne žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

40. Žalovaný mal za to, že žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy, z ktorých by vyplývala dohoda
medzi veriteľom a úpadcom o kúpnej cene tovaru a nijako nepreukázal, že by ním fakturovaná

kúpna cena zodpovedala kúpnej cene, ktorá sa všeobecne účtovala v dobe uzavretia zmluvy za
taký tovar. Zdôraznil, že prihlasovanie pohľadávky je jedinečnou činnosťou veriteľa, preto je výlučne
veriteľovou povinnosťou riadne preukázať vznik ním špecifikovaného nároku, čo v danom prípade
žalobcanepreukázal.Zuvedenéhodôvodužalovanýpovažujepopretiepohľadávkyžalobcuzadôvodné.

41. Žalovaný mal za to, že v spore bolo dostatočne preukázané, že 12.10.2018 sa v sídle úpadcu konalo
stretnutie, na ktorom sa zmluvní partneri nedohodli na kúpnej cene za dodávaný tovar s tým, že táto mala
byť dohodnutá dodatočne. Nakoľko k dodatočnej dohode nedošlo, podľa názoru žalovaného, kúpna
cena za tovar nebola nepochybne dohodnutá.

42. Objednávka úpadcu č. 001/2017 zo dňa 25.01.2017 a faktúra žalobcu č. 62210 zo dňa 03.02.2017
nie sú spôsobilé preukázať existenciu konkrétnej dohody medzi žalobcom ako predávajúcim a úpadcom
ako kupujúcim vo vzťahu k cene za dodávaný tovar pre sezónu zima 2018. Predmetná objednávka, ako
aj následná faktúra sa týkali úplne iného obdobia a nemali charakter rámcovej zmluvy medzi úpadcom
a žalobcom.

43. Žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nemusí v odôvodnení rozhodnutia vyjadrovať
ku všetkým tvrdeniam strán sporu, avšak iba k tým, ktoré sú z hľadiska merita sporu podstatné. Nie je
pritom právnou vadou rozsudku, pokiaľ by sa súd v odôvodnení rozhodnutia k nim nevyjadril.

44. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že odpoveď úpadcu zo dňa 22.07.2019 má byť dôkazom o existencii
dohody o výške kúpnej ceny, žalobca poukázal na to, že tento prostriedok procesného útoku zo strany
žalobcu voči žalovanému nie je v tejto fáze sporu prípustný, a teda nie je možné naň prihliadať. Z
vyjadrenia úpadcu v upomínacom konaní je zrejmé, že faktúry považoval čo do výšky za sporné a mali
byť korigované dobropisom.

45. Pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 32 ods. 1 ZKR, žalovaný konštatoval, že okresný súd uvedené
ustanovenie aplikoval správne. Žalovanému nebol predložený žiaden relevantný listinný dôkaz, ktorý by
bez akýchkoľvek pochybností preukazoval dohodu medzi žalobcom a úpadcom o výške kúpnej ceny zatovar, alternatívne, ktorý by preukazoval, že žalobcom fakturovaná cena tovaru bola totožná s obvyklou
cenou takéhoto tovaru v čase a mieste realizácie vzájomných obchodov.

46. Záverom žalovaný opakovane konštatoval, že predmetom incidenčného konania je preskúmavanie
opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom
uvedený dôvod popretia je daný. Je preto výlučne veriteľovou povinnosťou riadne preukázať vznik ním
špecifikovaného nároku, jeho skutočnú výšku, čo v danom prípade veriteľ nepreukázal.

47. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%.

48. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu postupom podľa §
379 CSP (viazaný rozsahom odvolania), § 380 CSP (viazaný odvolacími dôvodmi) bez nariadenia

pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné,
preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

49. Odvolací súd bol v súlade s § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej

inštancie:

50. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38K/7/2022 zo dňa 27.4.2022, s účinkami zverejnenia
ku dňu 4.5.2022, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu ZORNICA BANKO FASHION a.s., so sídlom
Textilná 4, 957 12 Bánovce nad Bebravou, IČO: 34 142 568 a do funkcie správcu bola ustanovená Mgr.

Xénia Hofierková, značka správcu S1531.

51. Žalobca si v konkurze vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 38K/7/2022 dňa 27.10.2022
prihlásil nezabezpečenú pohľadávku v celkovej výške 160.516,60 Eur.

52. Správkyňa v konkurze vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 38K/7/2022 poprela
žalobcom prihlásenú pohľadávku v celom rozsahu čo do výšky, právneho dôvodu vzniku a
vymáhateľnosti s nasledovným odôvodnením: „Správca popiera pohľadávku ako celok, a teda čo do
právneho dôvodu vzniku pohľadávky, čo do výšky pohľadávky (a to v časti istiny čo do prihlásenej
sumy 119.457,32 Eur a v časti úrokov z omeškania čo do prihlásenej sumy 41.059,28 Eur) a aj čo do

vymáhateľnosti pohľadávky. Za spornú správca považuje existenciu dohody medzi veriteľom a úpadcom
o výške kúpnej ceny tovaru (pracovných odevov). Zo správcovi dostupných informácií vyplýva, že
otázka výšky kúpnej ceny mala byť dohodnutá na osobnom rokovaní dňa 12.10.2018 v sídle úpadcu,
avšak zo súdneho spisu, vzťahujúceho sa k sporu, ktorý je medzi veriteľom a úpadcom vedený na
Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn.: 2Cb/3/2020, vyplýva, že na predmetnom osobnom

stretnutí nedošlo k dohode zmluvných strán o výške kúpnej ceny. Malo byť dohodnuté len to, že sa
realizuje dodávka tovaru, nakoľko úpadca bol v tiesni, kvôli dodávke tovaru pre svojho zákazníka
(Slovenská pošta, a.s.). Veriteľ k prihláške pohľadávky nepredložil žiadne listinné dôkazy, z ktorých by
vyplývala dohoda medzi veriteľom a úpadcom o kúpnej cene tovaru a ani nijako nepreukázal, že by ním
úpadcovi fakturovaná kúpna cena tovaru zodpovedala kúpnej cene, ktorá sa všeobecne účtovala v dobe

uzavretia zmluvy za taký tovar za porovnateľných okolností v príslušnom obchodnom odvetví. Veriteľ
nepreukázal, aká bola obvyklá cena pri predaji za rovnaký druh tovaru a za podobných podmienok, a
teda nepreukázal, že ním úpadcovi fakturovaná kúpna cena za tovar bola v čase realizácie obchodného
prípadu obvyklá. Keďže prihlasovanie pohľadávky je jedinečnou činnosťou veriteľa, ktorá vyvoláva
obdobné účinky ako uplatnenie práva na súde, je výlučne veriteľovou povinnosťou riadne preukázať

vznik ním špecifikovaného nároku a jeho skutočnú výšku, čo v tomto prípade veriteľ nepreukázal. Popri
vyššie uvedenom, z opatrnosti správca osobitne popiera aj úroky z omeškania, ktoré si veriteľ uplatňuje
za deň 04.05.2022, a to z dôvodu, že Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn: 38K/7/2022 zo dňa
27.04.2022, ktorým bol na majetok úpadcu, ZORNICA BANKO FASHION, a.s., vyhlásený konkurz,
bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 84/2022 zo dňa 03.05.2022, sa stalo vykonateľným dňa

04.05.2022, a teda k uvedenému dňu už bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Podľa ustanovenia
§ 100 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (v znení do 16.07.2022), z uspokojenia
v konkurze je vylúčené príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení
konkurzu, a teda je vylúčené akékoľvek príslušenstvo prihlásených pohľadávok od 04.05.2022.“53. Úpadca objednal u žalovaného tovar na základe nasledovných objednávok: Objednávka č. 4/2018
zo dňa 10.9.2018, Objednávka č. 5/2018 zo dňa 13.9.2018, Objednávka č. 6/2018 zo dňa 8.10.2018,

Objednávka č. 013/2018 zo dňa 12.10.2018, Objednávka č. 014/2018 zo dňa 8.11.2018, Objednávka
č. 015/2018 zo dňa 26.11.2018, Objednávka č. 016/2018 zo dňa 4.12.2018, Objednávka č. 001/2019
zo dňa 22.1.2019.

54. Žalobca vystavil úpadcovi za dodanie tovaru nasledovné faktúry Faktúra č. 64298 zo dňa 25.10.2018

na sumu 23.263,50 Eur so splatnosťou dňa 26.11.2018, Faktúra č. 64507 zo dňa 2.11.2018 na sumu
992,79 Eur so splatnosťou dňa 5.12.2018, Faktúra č. 64508 zo dňa 2.11.2018 na sumu 37.349,50
Eur so splatnosťou dňa 5.12.2018, Faktúra č. 64509 zo dňa 9.11.2018 na sumu 24.642,60 Eur so
splatnosťoudňa12.12.2018, Faktúrač.64517zodňa16.11.2018nasumu42.754,80Eursosplatnosťou
dňa 19.12.2018, Faktúra č. 64527 zo dňa 23.11.2018 na sumu 474 Eur so splatnosťou dňa 26.12.2018,
Faktúrač.64533zodňa3.12.2018nasumu1.332,75Eursosplatnosťoudňa3.1.2019,Faktúrač.64545

zo dňa 4.1.2019 na sumu 1.405,72 Eur so splatnosťou dňa 7.2.2019, Faktúra č. 64546 zo dňa 4.1.2019
na sumu 33,18 Eur so splatnosťou dňa 7.2.2019 a Faktúra č. 64884 zo dňa 1.2.2019 na sumu 208,48
Eur so splatnosťou dňa 4.3.2019.

55. Listom zo dňa 10.7.2019 označeným ako „Pokus o zmier“ oznámil žalobca, prostredníctvom svojho

právneho zástupcu, úpadcovi, že voči nemu eviduje pohľadávku v celkovej sume 119.457,32 Eur s
príslušenstvom titulom neuhradenia ceny za žalobcom dodaný tovar - pracovné odevy. V uvedenom
liste špecifikoval faktúry vystavené žalobcom, ktoré ostali úpadcom neuhradené a vyzval úpadcu na ich
úhradu v lehote 14 dní od doručenia Pokusu o zmier.

56. Úpadca na list žalobcu zo dňa 10.7.2019 označený ako „Pokus o zmier“ reagoval listom zo dňa
22.7.2019 označeným ako „Odpoveď na pokus o zmier zo dňa 10.7.2019“, v ktorom uviedol, že si je
vedomý vyššie špecifikovaného dlhu voči žalobcovi, avšak momentálna situácia mu neumožňuje dlh
voči žalobcovi uhradiť v uvedenej lehote v celej výške - jednorazovo. Navrhol, aby mu bolo umožnené
uhradiť predmetný dlh v splátkach.

57. V rámci e-mailovej komunikácie bola žalobcovi doručená e-mailová správa z e-mailovej adresy
[email protected] , v rámci ktorej p. C. C., Export
Manager, poskytla výkladové stanovisko k otázke uznania dlhu podľa Bulharského práva.

58. Predmetom konania bola žaloba žalobcu v incidenčnom konaní, ktorou sa žalobca domáhal,
že je veriteľom pohľadávky prihlásenej do konkurzu pod por. č. 775, ktorá vznikla titulom dodania
objednaného tovaru. Správkyňa úpadcu poprela pohľadávku veriteľa v celom rozsahu čo do právneho
dôvodu jej vzniku, výšky ako aj vymáhateľnosti. Podstatou popieracieho prejavu správkyne úpadcu
bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že medzi zmluvnými stranami došlo k dojednaniu kúpnej

ceny tovaru, resp. nepreukázal, že žalobcom uplatňovaná kúpna cena tovaru predstavuje obvyklú cenu
tovaru. Okresný súd sa stotožnil s popieracím prejavom správcu a uznal jeho dôvodnosť, z ktorého
dôvodu zamietol žalobu žalobcu.

59. Okresný súd správne konštatoval, že kúpna zmluva patrí medzi typy zmlúv, pre ktoré zákon

nepredpisuje obligatórne písomnú formu, teda môže byť uzavretá aj ústnym, konkludentným konaním
zmluvných strán. V danom prípade okresný súd ustálil, že hoci jestvoval medzi zmluvnými stranami
obchodnoprávny vzťah, žalobca nepreukázal, že bola medzi zmluvnými stranami dojednaná kúpna
cena. Okresný súd v danom smere poukázal na to, že z výpovedí v konaní vedenom na Okresnom súde
Prievidza (predtým Okresný súd Bánovce nad Bebravou) v konaní sp. zn. BN-2Cb/3/2020 vyplynulo, že

dňa 12.10.2018 sa malo v priestoroch úpadcu uskutočniť stretnutie, na ktorom zo strany úpadcu vyvstala
požiadavka na zníženie cien textilných tovarov, ktorá skutočnosť vyvolala spor medzi stranami ohľadne
výšky dojednanej ceny a pohľadávku žalobcu učinila spornou. Okresný súd tak konštatoval, že bez
preukázanej dohody a za situácie, keď otázka dohody o cene bola medzi žalobcom a úpadcom spornou
je potom potrebné popierací prejav správkyne považovať za dôvodný. Odvolací súd na danom mieste

prisvedčuje žalobcovi, ktorý v odvolaní dôvodil, že okresný súd nedal odpoveď na jeho argumentáciu
produkovanú už v konaní pred súdom prvej inštancie, že kúpna cena bola uvedená na objednávkach,
ktoré boli vystavené samotným úpadcom, pričom žalobca takúto kúpnu cenu následne fakturoval
žalovanému. Okresný súd sa tak vôbec nevysporiadal s otázkou prípadného konkludentného uzavretiakúpnej zmluvy vystavením objednávok zo strany úpadcu a ich akceptovaním stranou predávajúceho
(žalobcu). Pokiaľ ide o objednávky č. 4/2018 a č. 5/2018, tieto boli zo strany úpadcu vystavené spolu s
uvedením kúpnych cien tovarov a súčasne boli podpísané štatutárnym zástupcom úpadcu (čo v konaní

sporné nebolo), pričom súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal právnou argumentáciou žalobcu, že
pokiaľ úpadca zaslal žalobcovi objednávku s uvedením kúpnych cien tovarov a žalobca túto objednávku
akceptoval (predmetný tovar dodal žalovanému), či touto formou vznikla kúpna zmluva.

60. Okresný súd zrozumiteľne nevysvetlil svoje úvahy, keď najskôr v bode 62 odôvodnenia svojho

rozhodnutia konštatoval, že predmetné objednávky úpadcu č. 4/2018 zo dňa 10.09.2018 a č. 5/2018 zo
dňa 13.09.2018 boli úpadcom vystavené pred stretnutím, ktoré sa malo uskutočniť v priestoroch úpadcu
dňa 12.10.2018, avšak súčasne poukázal na to, že dátum dodania tovaru mal byť až po tomto dátume,
t.j. 12.10.2018, avšak k uvedenému konštatovaniu neuviedol žiadnu rozumnú právnu argumentáciu
zameranú na to, ako táto skutočnosť mohla ovplyvniť dojednanie/nedojednanie kúpnych cien tovarov
konkludentnýmspôsobomnazákladezaslaniaobjednávkyzostranyúpadcuajejakceptovaniazostrany

žalobcu. Správna je potom argumentácia žalobcu, že pokiaľ bola kúpna cena tovaru dojednaná týmto
spôsobom, akékoľvek stretnutie zo dňa 12.10.2018, pokiaľ na ňom aj vyvstala požiadavka zníženia
dojednanej kúpnej ceny, bez obojstrannej dohody o znížení kúpnej ceny tovaru medzi zmluvnými
stranami, nemôže predstavovať zásah do takto dojednanej kúpnej ceny pred dátumom stretnutia.
Okresný súd sa s uvedenou argumentáciou žalobcu vôbec nevysporiadal a nevenoval jej dostatočnú

pozornosť. Logicky pritom vyznieva aj poznámka žalobcu, že pokiaľ by medzi stranami sporu nebola
dojednaná kúpna cena, nemohlo potom prebiehať rokovanie 12.10.2018 o jej znížení. Závery súdu
prvej inštancie ohľadne toho, že v danom prípade nebola medzi stranami sporu dojednaná kúpna cena
tovarov sú tak predčasné, neodôvodnené a nepreskúmateľné, keďže nedávajú odpovede na stranami
nastolené otázky. Podstatné je preto prioritne sa zaberať tým, či medzi zmluvnými stranami došlo k

uzavretiu ústnej kúpnej zmluvy, ktorej obsahom bola aj dohoda o kúpnej cene tovarov. Pokiaľ okresný
súd dospeje k záveru, že došlo k uzavretiu zmluvy, potom je právne irelevantné, či predmetná kúpna
cena bola na stretnutí zo dňa 12.10.2008, resp. po ňom, znížená, alebo nie. Pokiaľ dospeje okresný súd
k záveru, že nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy konkludentným spôsobom, musí svoje závery zdôvodniť
a dať odpovede na tieto žalobcom nastolené otázky.

61. Odvolací súd taktiež prisvedčuje odvolateľovi, že akékoľvek tvrdenie smerujúce k dohode o čase
dodania tovaru pri jednotlivých objednávkach, je irelevantné, keďže podstatné je ustáliť, či došlo medzi
zmluvným stranami, konkludentným spôsobom, k uzavretiu ústnej kúpnej zmluvy pred týmto dátumom.

62. Okresný súd sa pri ostatných objednávkach, ktoré buď neboli podpísané, resp. neobsahovali dohodu
o kúpnej cene tovaru, mal vysporiadať s argumentáciou žalobcu o tom, či aj v týchto prípadoch došlo ku
konkludentnému uzavretiu kúpnej zmluvy (teda aj v rozsahu dohody o kúpnej cene tovaru), keď žalovaný
zaslal žalobcovi objednávku (čo medzi stranami sporné nebolo), žalobca na predmetnú objednávku
reagoval zaslaním tovaru, ktorý úpadca prijal. V danom smere sa súd prvej inštancie nevysporiadal s

právnou argumentáciou žalobcu, že medzi žalobcom a úpadcom existoval obchodnoprávny vzťah už
dlhodobo (od roku 2012), pričom kúpne ceny vo vzťahu k tovaru boli dohodnuté už v roku 2015. Na
základe existencie obchodnoprávneho vzťahu medzi stranami dodal žalobca pre žalovaného tovar už
v roku 2017 na základe objednávky úpadcu č. 001/2017 zo dňa 25.01.2017, za ktorý tovar úpadca
uhradil faktúru č. 62210. Žalobca pritom poukazoval na to, že tovar z tejto objednávky, ako aj cena,

je totožná aj v prípade objednávok č. 013/2018, č. 014/2018, č. 015/2018, č. 016/2018 a č. 001/2019.
Žalobca tým preukazoval ustálenú obchodnú prax medzi zmluvnými stranami, keď mala byť medzi
úpadcomažalobcomvšeobecneúčtovanácenazaporovnateľnýchokolností.Okresnýsúdsaanistouto
argumentáciou žalobcu žiadnym spôsobom nevysporiadal a ani neuviedol prečo na ňu neprihliadal.

63. Nesprávne boli aj závery súdu prvej inštancie, keď na jednej strane konštatoval, že nie je sporné, že
medzi stranami vznikol obchodnoprávny vzťah, avšak na druhej strane jeho vznik vylučoval z dôvodu
absencie dohody o kúpnej cene tovarov. Odvolací súd zdôrazňuje, že zmluva je platne uzavretá a
obchodnoprávny vzťah strán vznikne, len pokiaľ sa zmluvné strany dohodli na všetkých podstatných
náležitostiach zmluvy. V prípade, že niektorá z náležitostí zmluvy absentuje, nie je možné hovoriť o

existencii obchodnoprávneho vzťahu medzi stranami.

64. A nakoniec, za predčasný je možné označiť aj názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého
posudzoval žalobcom predložený dôkaz "Odpoveď na pokus o zmier zo dňa 10.07.2019" striktne lenv rozsahu právneho úkonu uznania dlhu bez toho, aby vychádzal z jeho obsahu, v ktorom úpadca
konštatoval vedomosť o tomto dlhu (čo do jeho výšky aj právneho dôvodu) a súčasne prejavil ochotu
splácať predmetný dlh v splátkach. Okresný súd sa týmto konštatovaním úpadcu vôbec nezaoberal

a nevyhodnotil ho v kontexte obsahového prejavu úpadcu, ale len z pohľadu toho, či spĺňa atribúty
právneho inštitútu uznania dlhu.

65. Z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil s odvolacími námietkami žalobcu, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ich

podklade vec nesprávne právne posúdil. Vzhľadom k tomu, že okresný súd sa nevyjadril k podstatnej
argumentácii žalobcu ohľadne existencie/neexistencie dohody o kúpnej cene tovaru, jeho rozhodnutie
je v danej časti nepreskúmateľné, čo predstavuje nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie takej
intenzity, že porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Z
uvedených dôvodov, keďže nebolo dôvodné, aby odvolací súd dopĺňal dokazovanie v danom rozsahu,
odvolacísúdpostupompodľa§389ods.1písm.b)CSPveczdôvodunesprávnehoprocesnéhopostupu

okresného súdu, ktorý spôsobil porušenie práva na spravodlivý proces, zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

66. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opakovane prejednať vec v intenciách
popieracieho prejavu správcu, ktorého základnou právnou argumentáciou bol nedostatok dohody o

kúpnej cene tovarov. Okresný súd preto opakovane posúdi stranami produkované dôkazy a bude sa
venovať argumentácii tak žalobcu, ako aj žalovaného ohľadne toho, či medzi stranami došlo k platnému
uzavretiu kúpnej zmluvy, teda či bola medzi nimi dojednaná kúpna cena, resp. či ide o obvyklú kúpnu
cenu tovarov vzhľadom na zaužívanú obchodnú prax medzi stranami. Závery súdu prvej inštancie
môžu byť stručné, avšak súčasne musia dávať odpoveď na celú argumentáciu produkovanú stranami

v incidenčnom konaní. Okresný súd bude pritom dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo výstižné a
presvedčivé (§ 220 ods. 2 CSP).

67. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

68. Okresný súd v ďalšom rozhodnutí rozhodne o trovách súdu prvej inštancie, ako aj o trovách
odvolacieho konania.

69. Rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).