Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoPs/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124204095
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124204095.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D., E. F. XXXX/XX, o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony G. A. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D., E. F. XXXX/XX, zastúpenej procesnou opatrovníčkou: I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D., K. A. L. XXXX/XX, o odvolaní G. A. H. proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa
17. februára 2025, č.k. 17Ps/6/2024-131, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo výroku I. tak, že obmedzuje G.
A. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. F. XXXX/XX, v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je

spôsobilá rozhodovať o svojej liečbe a zdravotnej starostlivosti súvisiacej so závislosťou na alkohole,
vrátane umiestnenia a absolvovania ústavného liečenia.

II. Vo zvyšku napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e .

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. obmedzil G. A. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D., E. F. XXXX/XX, v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilá rozhodovať o svojej

liečbe a zdravotnej starostlivosti, vrátane umiestnenia a absolvovania ústavného liečenia v súvislosti so
závislosťou na alkohole; výrokom II. ustanovil A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. F. XXXX/
XX, D., za opatrovníka G. A. H., ktorý je oprávnený a povinný zastupovať opatrovankyňu pri právnych
úkonoch, ktorých bola jej spôsobilosť obmedzená; výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania a výrokom IV. rozhodol, že trovy dôkazov platí štát.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 10 ods. 1, 2, § 26, § 27 ods. 2

Občianskeho zákonníka, § 231, § 248 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku, vecne tým,
že návrh navrhovateľa posúdil ako dôvodný. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa
domáhal obmedzenia spôsobilosti na právne úkony jeho dcéry G. A. H., k právnym úkonom týkajúcim
sa rozhodovania o jej umiestnení do ústavnej zdravotnej starostlivosti, nastúpenia a absolvovania
ústavného protialkoholického liečenia s tým, že seba navrhol v uvedených oblastiach ustanoviť za
jej opatrovníka. Návrh odôvodnil tým, že dcéra už viac než 20 rokov trpí závislosťou na alkohole
a všetky doterajšie pokusy pomôcť jej problém vyriešiť skončili neúspechom, každé protialkoholické

liečenie, ktorému sa podrobila, bolo na jej žiadosť predčasne ukončené. Nepomohlo ani pravidelné
navštevovanie komunity Čenacolo v Piešťanoch, ktorá sa zaoberá riešením podobných problémov.
V dôsledku závislosti nie je schopná postarať sa o jej maloletého syna H., preto bolo jej dieťa
zverené do spoločnej náhradnej starostlivosti starých rodičov (navrhovateľa a jeho manželky). Už dňa6.5.2016 podal navrhovateľ návrh na jej čiastočné pozbavenie svojprávnosti v oblasti rozhodovania
o jej zdravotnom stave, a v uvedenom konaní vedenom pod sp.zn. 19Ps/6/2016 bolo jeho návrhu
vyhovené ale následne na základe podaného dovolania NS SR uznesením zo dňa 7.10.2019 odložil

právoplatnosť rozsudku KS v Trnave zo dňa 16.4.2019 v spojení s rozsudkom OS Trnava zo dňa
19.9.2018, sp.zn. 19Ps/6/2016, rozsudok KS Trnava zo dňa 16.4.2019 č.k. 11CoP/19/2019 bol zrušený a
vec vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. V uvedenom období po dobu takmer rok a pol dokázala
dcéra abstinovať, navrhovateľ nadobudol mylné presvedčenie, že sa dokázala sama vysporiadať so
svojou chorobnou závislosťou a zobral návrh na obmedzenie jej spôsobilosti k právnym úkonom späť,

preto súd konanie zastavil. Avšak dcéra v septembri 2023 abstinenciu prerušila a opäť začala nadmerne
požívať alkoholické nápoje, napriek ťažko chorej matke sa spíjala „do nemoty“, denne požila i liter
tvrdého alkoholu, svojmu mal. synovi bola schopná vziať z pokladničky nasporené peniaze, vyliezala
cez okno zamknutého domu a domov sa vracala opitá, častokrát dobitá. Toto masívne pitie trvalo
takmer štyri mesiace a podpisovalo sa na jej fyzickom a duševnom zdraví, nedokázala ani artikulovať,
v dome po nej zostávala spúšť. Raz sa počas uvedenej doby podarilo na tri dni jej pitie prerušiť, keď

navrhovateľ privolal rýchlu zdravotnú pomoc a ona bola umiestnená na psychiatrickej ambulancii a
absolvovala krátky detox, ten však na jej žiadosť bol prerušený a v pití pokračovala. V uvedenom období
najmenej dvakrát zasahovala u nich miestna polícia, dcéra sa pokúšala cez strešné okno opitá vyliezť
na strechu rodinného domu, alebo ju cudzí ľudia priviedli opitú domov v dezolátnom stave, keď ju
našli ležať na ulici, opakovane strácala doklady. O ústavnej liečbe odmietla komunikovať. Tento takmer

štvormesačný masívny alkoholický ťah prerušila skutočnosť, že na toalete, kde fajčila a zrejme bola
obliata alkoholom, sa jej vznietilo pyžamo, navrhovateľ ju horiacu z toalety vytiahol, dcéra pritom utrpela
rozsiahle popáleniny oboch dolných končatín, musela sa podrobiť liečbe a následnej transplantácii
kože. Následne bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení v Trnave, sľubovala, že sa všetko
zmení, že svoju závislosť bude riešiť pravidelnými návštevami u svojej psychiatričky a konzultáciami

so psychológom, ústavné protialkoholické liečenie opakovane odmietla. Začiatkom mája 2024 však
znovu začala piť a pokračuje doteraz. Nakoľko trvalo odmieta podrobiť sa ústavnému protialkoholickému
liečeniu, ktoré je jedinou možnosťou, ako zabrániť ťažkému poškodeniu jej zdravia, prípadne jej smrti, a
tiež v snahe prinavrátiť ju do úlohy matky a zabrániť i zhubnému vplyvu alkoholizmu na jej 10-ročného
syna a na všetkých, je jedinou zákonnou možnosťou, aby ju súd obmedzil v spôsobilosti rozhodovať o

tom, či takéto ústavné protialkoholické liečenie absolvuje. Navrhovateľ ako jej otec, ktorý s ňou žije a
má trvalo záujem jej pomôcť sa považuje za najvhodnejšiu osobu pre pozíciu opatrovníka.

3. Osoba, o ktorej spôsobilosti súd koná, s návrhom nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť. Skutočnosti
uvádzanéjejotcomnepovažovalazaprávnerelevantnýdôvodnaakékoľvekobmedzeniejejspôsobilosti

na právne úkony, boli by neadekvátnym zásahom do jej osobnostnej integrity. Navrhovateľ navyše podľa
nej nie je vhodnou osobou na výkon funkcie opatrovníka. Je si vedomá svojej závislosti, a snaží sa s ňou
bojovať, pričom by jej pomohlo, keby sa mohla cítiť ako úplný človek bez akéhokoľvek obmedzovania
osobných práv a slobôd, chcela by niesť plnú zodpovednosť a tak zabezpečiť pre seba, svojho syna a
najbližších, šťastný život a bez tráum spôsobených so závislosťou.

4. Súd mal preukázané, že už v minulosti bolo vedené konanie o obmedzenie spôsobilosti totožnej osoby
pod sp.zn. 19Ps/6/2024, konanie bolo ukončené rozsudkom zo dňa 19.9.2018 v spojení s právoplatným
rozsudkom KS Trnava, č.k. 11CoP/19/2019-169 zo dňa 16.04.2019, ktorým ju súd obmedzil na právne
úkony v rozsahu spôsobilosti rozhodovať o svojej liečbe v súvislosti s duševnou poruchou- ťažkou

závislosťou od alkoholu. Na základe podaného dovolania bol tento rozsudok zrušený a následne súd
v dôsledku späťvzatia návrhu konanie zastavil. V predmetnom konaní súd opäť nariadil znalecké
dokazovanie a to súdnym znalcom z odboru psychiatria MUDr. Tomášom Rakúsom, ktorý v posudku
č. 04/2024 a pri výsluchu pred súdom konštatoval, že A. H. trpí ťažkou závislosťou od alkoholu,
ktorá sa datuje najneskôr od roku 2005, kedy sa už liečila zo závislosti hospitalizačne. Závislosť od

alkoholu je trvalým ochorením. Popritom sú u nej vyjadrené známky zmiešanej poruchy osobnosti,
ktoré je takisto trvalého (hoci nie nemenného) rázu. Menovaná si svoju závislosť uvedomuje, a pokiaľ
nie je v ebriete či alkoholickom ťahu, uvedomuje si následky svojho konania. V rámci svojej poruchy,
ako aj svojej osobnostnej výbavy zapája obranné mechanizmy a vždy nájde dôvod, prečo zrecidivuje,
zväčša obviňovaním iných. Ohľadne jej schopnosti samostatne rozhodovať o svojom zdravotnom

stave a o liečbe, znalec uviedol, že menovaná má obdobia, kedy sa o svojom zdravotnom stave vie
rozhodnúť aj správne, konkrétne posledná protialkoholická liečba a aktuálne (5.12.2024) deklarované
bežiace doliečovacie aktivity v rámci anonymných alkoholikov, no tieto obdobia sa stále viac skracujú
frekventnejšími a dlhšími alkoholickými ťahmi, z ktorých ju opakovane dostane až pomoc druhej osoby,čo je pri jej plnej svojprávnosti neraz až vo fáze bezvedomia alebo bezprostredne život ohrozujúcich
zdravotných komplikácií (suicidálne správanie, popáleninová trauma, trauma hlavy). Aj napriek nedávnej
kompletnej protialkoholickej liečbe, zrecidivovala na tretí deň od prepustenia a alkoholický ťah bol

prerušený až otcom, ktorý ju našiel s porušeným vedomím - z Centrálneho prijímacieho oddelenia
vtedy utiekla a pre závažné intrakraniálne poranenie po ňu musela prísť polícia. Pri rozhodovaní o
svojom zdravotnom stave zapája probandka i za triezva do myslenia nezrelé obranné mechanizmy a
jej rozhodnutia o zdravotnom stave sú pre ňu skôr nepriaznivé a majú negatívny vplyv. Vzhľadom
na dlhoročnú aktívnu závislosť pri neefektivite opakovaných psychiatrických hospitalizácii, vrátane

troch kompletných protialkoholických liečení a abnormný osobnostný terén, je prognóza k trvalej
abstinencii nepriaznivá, nie však úplne vylúčená. Zlepšenie stavu stále možno očakávať - musí sa
však liečiť dostatočne dlho, byt' následne dlhodobo v resocializačnom zariadení, aby nastala reštitúcia
ako telesného, tak aj duševného zdravia. Dlhodobá liečba ešte stále má šancu zmeniť jej osobnostnú
reaktivitu a umožniť zvládať životné nároky bez únikov k alkoholu. Pokiaľ ide o prípadné účinky
navrhovanéhoobmedzeniaspôsobilostinaprávneúkonynapsychikuajejzdravotnýstavznalecuviedol,

že G. A. H. opakovane argumentuje tým, že ak bude obmedzená v svojprávnosti, bude to pre jej
psychiku ešte horšie, ktoré tvrdenia patria k obranným mechanizmom pri jej osobnostnej výbave. Svoje
doterajšie predsavzatia o dlhodobej abstinencii dosiaľ nijako nenaplnila. Do akej miery bude schopná
racionálneho prístupu k eventuálnemu obmedzeniu spôsobilosti nemožno jednoznačne predikovať.
Navrhované obmedzenie spôsobilosti rozhodovať o svojej liečbe v súvislosti s duševnou poruchou

ju bude ale chrániť, pokiaľ svoju závislosť nebude zvládať a zabezpečí jej dostupnosť zdravotnej
starostlivosti v rozsahu, ako si jej ochorenie bude práve vyžadovať na základe lekárskeho posúdenia.
V prípade, že sa menovaná nezačne liečiť, znalec poukázal na to, že pri každej recidíve pitia alkoholu
je vysoko pravdepodobný rozvoj ťahu so život ohrozujúcimi komplikáciami - intoxikácia alkoholom až
k smrti, dokonané suicídium, či iné potenciálne mutilačné dôsledky (v jej dokumentácii sú rozsiahle

popáleniny v ebriete či početné pády s traumatickými konzekvenciami). Z dlhodobého hľadiska sa
pri chronickom etylizme budú zvýrazňovať telesné dôsledky (hepatopatia, epileptické záchvaty...) a
napokon aj depravácia až degradácia osobnosti s výraznými kognitívnym poruchami, ktoré budú ďalej
zhoršovať prognózu k vyliečeniu sa.

5. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že osoba, o ktorej spôsobilosti súd koná v zmysle
diagnostického záveru znaleckej expertízy trpí syndrómom závislosti od alkoholu (F10.26), tzv. ťahové
pitie (dipsománia) so skracujúcimi sa intervalmi medzi jednotlivými alkoholickými ťahmi, tiež mentálna
bulímia (F50) dlhodobo kompenzovanú a zmiešaná porucha osobnosti- ide o stav po delíriu tremens
a po opakovaných ťažkých intoxikáciách alkoholom - opakovane aj so suicidálnym pozadím po

opakovaných úrazoch hlavy a po popáleninovej traume v ebriete. Menovaná bola ústavnou formou
riešená od r. 2005 (liečby komplikované aj delíriom tremens či epileptickými záchvatmi). Opakované
protialkoholické liečenia boli ukončované predčasne na žiadosť pacientky a vždy vybavované inými
osobami, kompletnú protialkoholickú liečbu absolvovala len 2-3-krát, prvý raz iniciálne v r. 2006
v Prahe, druhý raz v čase obmedzenia na právne úkony na žiadosť opatrovníka 6-8/2019 na

KDZ PNPP a tretí raz 6-8/2024 vo Veľkom Záluží. Poslednú protialkoholickú liečbu vybavoval otec
(navrhovateľ), predchádzala jej hospitalizácia v dňoch 21.5. - 24.05.2024 na psych. oddelení Trnava
na zastavenie ťahu. Na tretí deň od ukončenia PAL opätovne došlo k recidíve pitia alkoholu, ktorá
bola zastavená až 2.10.2024, kedy jej otec volal RZP, keďže ju našiel ležiacu a s poruchou vedomia.
Na CT vtedy zistený subdurálny hematóm, z Centrálneho prijímacieho oddelenia probandka utiekla,

musela prísť po ňu polícia vzhľadom na nález. Odvtedy nepila, dochádza údajne aj na doliečovacie
aktivity pre anonymných alkoholikov. Vyšetrovaná absolvovala celú protialkoholickú liečbu dobrovoľne
len 2 krát ( v rokoch 2005 a 2024), ostatné 2 razy bola jedenkrát (v roku 2011) liečba skrátená
samotným špecializovaným pracoviskom, nakoľko ju považovali za neperspektívnu a odporúčali už len
detoxifikačné pobyty vzhľadom na zvýšenú pohotovosť k opozičným postojom a reakciám; druhýkrát

(2019) ju absolvovala ako obmedzená v spôsobilosti na právne úkony na žiadosť otca opatrovníka.
Všetky ďalšie protialkoholické liečby skončila predčasne na vlastnú žiadosť (spolu 8-krát). V celej jej
komplexnej psychiatrickej liečbe výrazne prevažujú „len" akútne krátke psychiatrické hospitalizácie už
ako dôsledky ťažkej závislosti od alkoholu, a to najmä pre suicidálne správanie v ebriete, na zastavenie
ťahu, detoxifikáciu či k riešeniu somatických komplikácií ebriet. Menovaná má síce obdobia, kedy sa

o svojom zdravotnom stave vie rozhodnúť aj správne - konkrétne posledná protialkoholická liečba
(aktuálne 2/2025 Veľké Zálužie) a deklarované bežiace doliečovacie aktivity v rámci anonymných
alkoholikov, no tieto obdobia sa stále viac skracujú frekventnejšími a dlhšími alkoholickými ťahmi, ktoré
liečby sú ňou predčasne ukončované a z následných komplikácií s tým spojených ju opakovanedostane až pomoc druhej osoby. Stále možno u nej očakávať zlepšenie stavu, avšak liečiť sa musí
dostatočne dlho, následne sa vyžaduje dlhodobý pobyt v resocializačnom zariadení, aby nastala
reštitúcia telesného, ako aj duševného zdravia. Nevyhnutnosť dlhodobej liečby jej dáva šancu zmeniť jej

osobnostnú reaktivitu, potlačiť užívanie obranných mechanizmov a umožniť zvládať životné nároky bez
únikov k alkoholu. Z jej predchádzajúceho postoja je však zrejmé, že sama nie je schopná túto náročnú
situáciu zvládnuť. Jej stav si vyžaduje dlhodobú liečbu, trvalú a úplnú abstinenciu, čo však ona sama,
tak ako to vyplýva zo sledovaného obdobia 20-tich rokov, nikdy na trvalo a bez pomoci najbližšej rodiny
nezvládla, vždy sa k svojej závislosti navrátila.

6. Súd prvej inštancie na základe uvedeného ustálil, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, nie
je z dôvodu trvalej duševnej poruchy - a to z dôvodu ťažkej závislosti na alkohole, schopná robiť
právne úkony súvisiace s jej zdravotným stavom, jej rozhodnutia o jej zdravotnom stave sú pre ňu
teda skôr nepriaznivé a majú negatívny vplyv. Pri rozhodovaní o svojom zdravotnom stave aj za triezva
zapája do myslenia nezrelé obranné mechanizmy a nedokáže adekvátnym spôsobom čeliť svojim

zlyhaniam, následkom čoho sa dostáva až do bezprostredne život ohrozujúcich zdravotných komplikácií
(suicidálne správanie, popáleninová trauma, trauma hlavy). Z tohto dôvodu, aby nedošlo k nežiadúcemu
a nezvratnému stavu, súd ju čiastočne obmedzil v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu rozhodovania
o svojej liečbe a zdravotnej starostlivosti, vrátane umiestnenia a absolvovania ústavného liečenia v
súvislosti so závislosťou na alkohole a zároveň jej ustanovil opatrovníka v osobe jej otca, ktorý ju bude

zastupovať v rozsahu, v ktorom bola obmedzená jej spôsobilosť na právne úkony. Uvedené čiastočné
obmedzenie spôsobilosti má za cieľ jednoznačne menovanú chrániť, pokiaľ svoju závislosť nebude
zvládať,čímjejzabezpečídostupnosťzdravotnejstarostlivostivrozsahu,akosijejochoreniebudepráve
vyžadovať na základe lekárskeho posúdenia.

7. Námietky voči osobe navrhovateľa ako osoby nevhodnej na výkon funkcie opatrovníka, vznesené zo
strany p. A. H. neboli ničím preukázané, ani znalec pri pohovore s navrhovateľom v rámci výsluchu
neuvádzal žiadne také okolnosti, ktoré by navrhovateľa v schopnosti vykonávať funkciu opatrovníka
degradovali, u navrhovateľa nešlo o závislosť na alkohole, v podstate to bol práve on pre dcéru ako
najbližšia osoba vždy „pomocnou rukou“, napokon aj ona sama pri otázke súdu uviedla, že otec je jej

najbližšou osobou (v poradí po jej maloletom synovi). Rovnako ani procesná opatrovníčka vhodnejšiu
osobu neoznačila, majúc za to, že navrhovateľ je schopný funkciu opatrovníka zodpovedne vykonávať.
Zároveň súd rozhodol o trovách konania účastníkov, ako aj štátu, ktorému vznikli v konaní trovy výplatou
znalečného.

8.ProtitomutorozsudkupodalaG.A.H.odvolaniečodovýrokovI.aII.namietajúcneúplnosťskutkových
zistení, nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť rozsudku. K posudzovaniu splnenia
podmienok na obmedzenie spôsobilosti odvolateľka poukazuje na nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. II. ÚS 934/16 pričom pripomína, že miera hroziaceho nebezpečenstva a prípadný
následok musia byť vyvážené v konaní, teda musí byť preukázané, že osoba posudzovaná aktuálne

svojimi úkonmi ohrozuje seba alebo práva tretích osôb, že svojimi právnymi úkonmi poškodzuje vlastné
majetkové záujmy. Ak existujú aj iné menej obmedzujúce opatrenia, ktoré je možné v danej veci použiť,
a to napr. podľa § 29 OZ, ktorý upravuje inštitút hmotnoprávneho opatrovníka, je to efektívnejší spôsob
ochranyajspoukazomna§272anasl.CMP.Tedainštitútuobmedzeniaspôsobilostinaprávneúkonyby
malo predchádzať využitie menej závažných opatrení vyhodnotených cez tzv. test proporcionality, čo sú

neurobil. Odvolateľka v tejto súvislosti poukazuje na viaceré rozhodnutia najvyšších súdnych inštancií.

9. Odvolateľka nesúhlasí ani s ustanoveným opatrovníkom, považuje za rozporné so svojim najlepším
záujmom, aby opatrovníkom bola osoba, ktorá sama mala v minulosti vážne problémy s nadužívaním
alkoholu a aj v súčasnej dobe je užívateľom opiátov „tramal, algezin“, ktoré kombinuje s alkoholom,

navyše je osobou v pokročilom veku. Je otázne, či takáto osoba je spôsobilá zastupovať odvolateľku.
Navrhovateľ využíva inštitút obmedzenia spôsobilosti odvolateľky ako prostriedok na jej manipuláciu
a na jeho budúce zámery, ktorým je úplne ju izolovať od jej syna i celého okolia prostredníctvom
psychiatrických nemocníc a protialkoholických liečební. Jeho vyjadrenia, prednesené na pojednávaní
dňa 11.9.2024, podľa nej preukazujú amorálny prístup otca k svojej dcére a skutočnosť, že sa za

svoju dcéru hanbí a chce ju mať v izolácii v liečebni. Odvolateľka sa obáva, že jej otec v budúcnosti
nebude konať v jej najlepšom záujme, pritom to bol práve on, ktorý odvolateľke ešte v detstve ukázal
cestu k alkoholizmu tým, že sám mu pravidelne holdoval. V ďalšom odvolateľka opísala ako si „liečila“
alkoholom ťažké životné obdobia (vlastnú bulímiu, alkoholizmus v rodine, smrť brata, zakrátko smrťmatky), keď nemala podporu žiadne spriaznenej osoby a naopak jej otec ju neustále zastrašoval, že ju
môže pripraviť o syna a následne ju zatvorí na psychiatriu. Nie je pravdou, že by jej doterajšie pokusy
vo forme ústavných protialkoholických liečení sa skončili neúspechom, nakoľko tieto vždy predčasne

ukončila a to primárne z dôvodu, že mala v osobnej starostlivosti maloletého syna a chcela s ním tráviť
čo najviac času. V poslednom období absolvovala dobrovoľné zastavenie ťahu v PN v Záluží od januára
2025 do 11.3.2025 ako aj prechádzajúce protialkoholické liečenie v Záluží od 11.6.2024 do 19.8.2024.
Žiadala, aby súd zobral pri dokazovaní do úvahy ňou navrhovaný listinný dôkaz, a to lekársku správu,
podanú po ukončení liečenia v Záluží o tom, že jej stav je stabilizovaný, na ktorý dôkaz súd neprihliadal.

10. V ďalšom odvolateľka podrobne opísala vyjadrenia jednotlivých účastníkov a priebeh pojednávania.
Zastáva názor, že ani jej procesná opatrovníčka žiadnym spôsobom nehájila jej práva a záujmy ale
obhajovala navrhovateľa. Pokiaľ ide o znalca, tento pri vypracovaní znaleckého posudku bol v značnej
miere ovplyvňovaný jej otcom, s ktorým o nej komunikoval a taktiež predchádzajúcim znaleckým
posudkom vypracovaným znalkyňou, ktorá s odvolateľkou samotnou komunikovala jedenkrát cca 60

minút a s navrhovateľom minimálne štyrikrát po 2 hodiny. Otec znalca bol ošetrujúcim psychiatrom
práve jej otca a teda tieto osobné väzby otca s rodinou znalca v značnej miere ovplyvnili celý priebeh
znaleckého posudzovania.
Znalec súdu uviedol, že navrhovateľa nevyšetroval, ale mal k dispozícii jeho zdravotnú dokumentáciu,
z ktorej vyčítal, že otec je bývalý abuzér (škodlivé užívanie alkoholu), a tieto informácie vzbudili

pochybnosti sudkyne, či je vhodné, aby „abuzér“ bol opatrovníkom osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná.
Podľa nej znalec mal vyšetriť stav samotného navrhovateľa v súvislosti so spôsobilosťou na výkon
opatrovníctva. Odvolateľka spochybňuje závery znalca, ktorý ju posudzoval po niekoľko minútovom
rozhovore bez toho, aby ju poznal, či aby ju mal vo svojej lekárskej starostlivosti. Názorom znalca
nie je súd viazaný. To že súdy sa pri rozhodovaní nemôžu opierať výlučne o znalecký posudok ako

jediný dôkazný prostriedok vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, zhodnotil aj
Ústavný súd ČR (iii. ÚS 299/06). Podľa neho ponechávať bez povšimnutia vecnú správnosť znaleckého
posudku, slepo dôverovať záverom znalca by znamenalo vo svojich dôsledkoch poprieť zásadu
voľného hodnotenia dôkazov súdom podľa svojho vnútorného presvedčenia, privilegovať znalecký
dôkaz a prenášať zodpovednosť za skutkovú správnosť súdneho rozhodovania na znalca, takýto postup

nie je možné z ústavnoprávnych hľadísk akceptovať. Prvoinštančný súd len prevzal závery znalca
ako aj subjektívne tvrdenia otca odvolateľky, ktoré súd uviedol v odôvodnení svojho rozsudku, avšak
riadne nezdôvodnil prečo plná spôsobilosť by mala ohrozovať záujmy odvolateľky, aké sú jej osobné
pomery, teda ako sa prejavuje pri sociálnom kontakte s členmi občianskej spoločnosti, ako sa stará
o svoje potreby a potreby svojho maloletého syna, ako hospodári s finančnými prostriedkami, ako

a či je spôsobilá si vybavovať úradné záležitosti. Súd nevykonal náležité dokazovanie a nezameral sa
na naplnenie cieľa, ktorým je zaistenie najlepšieho záujmu osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, keď
bez bližšieho zdôvodnenia uveril subjektívnym a účelovým vyjadreniam navrhovateľa, ktorý sa snažil
ovplyvniť ostatných účastníkov konania, a to predovšetkým znalca ako aj procesného opatrovníka. Na
základe vyššie uvedeného má odvolateľka za jednoznačne preukázané, že nie sú splnené zákonné

podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, pričom odvolateľka poukazuje na závažné
dôsledky obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Duševná choroba ako aj alkoholizmus, na ktoré
odvolateľka ako osoba posudzovaná trpí, nedosahuje intenzitu predpokladanú ustanovením § 10 ods.
2 Občianskeho zákonníka a rovnako absentujú ďalšie zákonné predpoklady, ktoré by odôvodňovali
nutnosťobmedzeniaspôsobilostivtakomrozsahuakýnavrhujenavrhovateľ.Navrhlapreto,abyodvolací

súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony zastavil.

11. Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že v čase keď toto vyjadrenie píše, jeho
dcéra už opäť nekontrolovateľne pije, začala dňa 17.04.2025 a odvtedy už stihla byť prevezená na JIS
v nemocnici Trnava, odkiaľ ho telefonicky požiadali, aby si ju prišiel vyzdvihnúť, nakoľko ju tam priviezli

z miestneho pohostinstva opitú a v zlom zdravotnom stave. V dôsledku uvedeného dcéra navrhovateľa
absentuje v práci, o ktorej získanie sa tak podľa jej tvrdení usilovala a s najväčšou pravdepodobnosťou
s ňou zamestnávateľ rozviaže pracovný pomer. Navrhovateľovi nezostáva iné než čakať, kedy dcéra
znova utrpí v dôsledku svojej opitosti vážny úraz, lebo jedine táto skutočnosť môže mať za dôsledok, že
bude opäť jej alkoholický ťah prerušený. Pokiaľ ide o argumentáciu odvolateľky navrhovateľ uvádza, že

v súvislosti s poukazom odvolateľky na nález Ústavného súdu ČR je navrhovateľ toho názoru, že v tomto
konaní bolo nesporne preukázané, že jeho dcéra svojim nekontrolovaným pitím ohrozuje ako svoje
zdravie a svoj život, tak i práva tretích osôb, teda osôb, ktoré s ňou žijú vrátane jej maloletého 11 ročného
syna. Tak zo staršieho ako aj novšieho znaleckého posudku vyplýva, že obmedzenie spôsobilostiodvolateľky je jedinou možnosťou ako sa jej dá za súčasnej situácie ešte pomôcť. K namietanej
nedostatočnej spôsobilosti opatrovníka na výkon opatrovníctva navrhovateľ uvádza, že požívanie liekov
už súdu objasnil, tieto sú mu riadne predpisované algeziologickou ambulanciou v Trnave v súvislosti so

zmiernením chronických bolestí, ktoré sú dôsledkom jeho onkologického ochorenia. Pokiaľ ide o ďalšie
argumenty, týkajúce sa nespôsobilosti vykonávať opatrovníctvo z dôvodu údajných vyhrážok na jej
osobu, návštevy psychiatra G. H. B., t. č. už zomrelého otca znalca, ktorý v tejto veci podával znalecký
posudok, všetko toto sú nepravdivé tvrdenia, ktorými sa odvolateľka sebe vlastným spôsobom pokúša
racionalizovať príčiny svojho alkoholizmu. Navrhovateľ zdôrazňuje, že sa vždy, a to po celú dobu viac

ako 20 rokov trvajúcej a sústavne sa prehlbujúcej závislosti dcéry na alkohole, snažil všemožne jej
pomáhať túto závislosť prekonať. Zo samotného odvolacieho návrhu je zrejmá snaha jeho dcéry toto
konanie predlžovať, čo je však v skutočnosti vo vzťahu k možnosti ochrany jej života a zdravia úplne
kontraproduktívne, čím dlhšie bude toto konanie trvať, tým väčšia bude pravdepodobnosť, že u nej
dôjde k nenapraviteľným následkom na fyzickom a psychickom zdraví, ak nie k smrti. Navrhol rozsudok
potvrdiť.

12. Dňa 7.4.2025 vstúpil do tohto konania Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím,
ktorý vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že jeho účelom je podieľať sa na ochrane práv
odvolateľky, ktoré jej ako osobe so zdravotným postihnutím priznávajú medzinárodné zmluvy, ktorými
je Slovenská republika viazaná. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v rozsahu zdravotnej

starostlivosti nahrádzajú inštitúty upravené v zákone č. 576/2004 Z. z., ktorý upravuje situácie, kedy
sa informovaný súhlas nevyžaduje a to i napríklad v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej
starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy
ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu (§ 6 ods. 9 písm.
d/). Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je typickým príkladom tzv. náhradného rozhodovania,

a to ako také odporuje čl. 12 Dohovoru. Dohovor namiesto rozlišovania osôb, ktoré spôsobilosť na
právneúkonymajúaosôb,ktorésútejtospôsobilostipozbavené(resp.imspôsobilosťbolaobmedzená),
predpokladá zavedenie spektra podporných opatrení, kde na jednom konci tohto spektra sú osoby, ktoré
žiadnu podporu nepotrebujú a na druhom konci osoby, ktoré potrebujú vysokú mieru podpory, ktorá
vo výnimočných prípadoch môže byť nevyhnutná pre celý rozsah spôsobilosti. Z Dohovoru vyplýva

záväzok pre zmluvné strany, teda aj pre SR, upustiť od tradičného konceptu náhradného rozhodovania
a opatrovníctva v prospech prijatia systému podporovaného rozhodovania. V rámci podporovaného
rozhodovania je preukázateľné, že navrhovateľ a otec osoby posudzovanej svojim konaním participuje
pri podporovanom rozhodovaní svojej dcéry a to takým spôsobom, že v čase „ťahu alkoholu“ sám
poskytuje pomoc svojej dcére odvezením ju na psychiatriu alebo do protialkoholickej liečebne.

13. Komisárka v súvislosti s vypracovaným znaleckým posudkom č. 04/2024 poukazuje jednak na
to, že podľa posudku otec odvolateľky bol v minulosti abuzer etylu, aktuálne je v liečbe opiátové
analgetiká preskribované algeziológom a tiež na to, že znalec na otázku súdu, či trpí vyšetrovaná
duševnou poruchou odpovedal, že sa jedná o ťažkú závislosť od alkoholu, popri tom sú u nej vyjadrené

známky zmiešanej poruchy osobnosti, teda znalec jednoznačne potvrdil, že u posudzovanej osoby
sa nejedná o duševné ochorenie. Pri otázke, či je schopná posúdiť význam svojho konania, ktoré
je ovplyvnené konzumáciou alkoholu znalec uviedol, že si dotknutá osoba plne uvedomuje svoje
konanie a na otázku, či je schopná sama rozhodovať o svojom zdravotnom stave znalec uviedol, že
sa vie rozhodnúť aj správne. Rovnako znalec nevylúčil zlepšenie jej zdravotného stavu. Komisárka sa

nestotožňuje s názorom znalca, že navrhované obmedzenie spôsobilosti rozhodovať o svojej liečbe
v súvislosti s duševnou poruchou bude osobu posudzovanú chrániť, pokiaľ svoju závislosti nebude
zvládať a zabezpečí jej dostupnosť zdravotnej starostlivosti v rozsahu ako si jej ochorenie bude práve
vyžadovať na základe lekárskeho posúdenia. Jedná sa o výrazný zásah do osobnej integrity ako aj
porušovanie ľudských práv a svojvôle G. A. H.. Súd pri rozhodovaní prihliadol na posudok znalca,

ktorý posudzovanú osobu nepozná, nemal a nemá ju vo svojej lekárskej starostlivosti a posudzoval
ju až po rozhovore so samotným navrhovateľom, čo mohlo mať značný vplyv na jeho pohľad na
vyšetrovanú osobu. Nie je možné, aby znalec iba na základe predložených minulých lekárskych správ
od iných lekárov a psychiatrov vedel posúdiť, či je nutné po niekoľko minútovom rozhovore takúto
osobu obmedziť na jej spôsobilosti. Názorom znalca nie je súd viazaný. Súd mal navyše vyšetriť

aj stav samotného navrhovateľa v súvislosti so spôsobilosťou na výkon opatrovníka osoby, o ktorej
spôsobilosti sa koná, čo však znalec nezrealizoval, keďže v podanom znaleckom posudku nie je žiadna
písomná zmienka. Súdy sa nemôže opierať výlučne o znalecký posudok ako jediný dôkazný prostriedok
v nenávrhových konaniach ako to zhodnotil aj ÚS ČR (iii. ÚS 255/06). Je nepochybné, že posudzovanáosoba dobrovoľne absolvovala niekoľko liečení pre závislosť na alkohole. Zistenia, že táto nie je schopná
sa vyrovnávať so zložitými životnými situáciami bez požitia alkoholu, samé osebe sa nemôžu uzavrieť
akýmsi „preventívnym nástrojom“ ako obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Súd prevzal závery

znalca ako aj subjektívne tvrdenia samotného navrhovateľa, avšak riadne nezdôvodnil, prečo plná
spôsobilosť by mala ohrozovať záujmy odvolateľky, súd nevykonal náležité dokazovanie a nezameral
sa na naplnenie cieľa – zaistenie najlepšieho záujmu dotknutej osoby. Komisárka má za to, že nie sú
splnené zákonné podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, keď duševná choroba ako aj
alkoholizmus, na ktoré posudzovaná trpí, nedosahuje intenzitu predpokladanú ustanovením § 10 ods.

2 OZ a rovnako absentujú aj ďalšie zákonné predpoklady, ktoré by odôvodňovali nutnosť navrhovateľ
obmedzenie spôsobilosti v takom rozsahu ako navrhuje navrhovateľ. Úrad komisára sa v celom rozsahu
stotožňuje s podaným odvolaním, jeho dôvodmi aj odvolacím návrhom.

14. Procesná opatrovníčka k podanému odvolaniu uviedla, že rozsudok okresného súdu považuje
za správny. Všetky tvrdenia G. H. uvedené v jej odvolaní sú pre ňu nepochopiteľné. Opatrovníčka

samotná ako i celá rodina majú záujem pomôcť jej alkoholizmus prekonať a to tak, aby sa mohla starať
a vychovávať svojho syna, o ktorom, keď je v triezvom stave hovorí, že ho veľmi miluje. V čase, keď
pije, tak jej žiaľ na synovi nezáleží a je schopná mu dokonca brať jeho úspory, len aby si mohla kúpiť
alkohol. Opatrovníčka má obavy ako to s odvolateľku dopadne, pokiaľ sa nespamätá.

15. Navrhovateľ k vyjadreniu Komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím uviedol, že argumenty
uvádzané v tomto vyjadrení sú v podstate iba nekritickým opakovaním argumentov zapracovaných jeho
dcérou do odvolania (dokonca prvý odstavec poslednej strany je formulovaný ako prejav odvolateľky
a nie komisárky). Jej tvrdenia o akýchsi subjektívnych a účelových vyjadreniach navrhovateľa, ktorými
sa mal snažiť ostatných účastníkov konania, a to najmä znalca a procesného opatrovníka, sú natoľko

zavádzajúce a tendenčné, že v navrhovateľovi dôvodne vyvolávajú pochybnosti o tom, či pisateľka
spomínaného podania má skutočne záujem chrániť život a zdravie jeho dcéry, alebo iba nekriticky
preberá jej argumentáciu, ktorej účelom je znemožniť navrhovateľovi konanie, ktorým by svoju dcéru
chránil pred dôsledkami jej neriadeného pitia. Tvrdenie komisárky, že alkoholizmus jeho dcéry vraj
nedosahuje intenzitu predpokladanú ustanovením § 10 ods. 2 OZ sa javí až absurdné vo svetle

hrozných zdravotných následkov, ktorými si v poslednom období jeho dcéra pod vplyvom alkoholu
prešla (popáleniny tretieho stupňa dolných končatín, ktoré museli byť riešené transplantáciou kože,
zlomenina spodiny lebečnej s krvácaním do mozgu v dôsledku pádu dcéry v opitosti na betónovú dlažbu,
jej suicidiálne konania, ktoré v posudku konštatoval i znalec). Podľa tvrdenia komisárky navrhované
obmedzenie spôsobilosti predstavuje taký výrazný zásah do osobnej integrity, že ide o porušenie

ľudských práv. Ak však má byť prioritou hodnôt život a zdravie človeka, ktorý v období neriadeného pitia
svoj život a zdravie ohrozuje (nehovoriac už ani o zdraví osôb, ktoré s ním žijú) tak má navrhovateľ za
to, že život a zdravie majú oveľa väčšiu prednosť ako obmedzenie práv človeka, ktorý v situácii, keď
započne s alkoholickým ťahom nesúhlasí s podrobením sa detoxikačnej kúre, ktorá by mu v ďalšom
pití zabránila. V tejto súvislosti pripomína navrhovateľ komisárke i súdu, že už v minulosti vypracovaný

znalecký posudok, a to dokonca Ústavom KPL Pezinok, dospel v podstate k rovnakým záverom ako
znalec MUDr. Rakús v tejto veci. Tvrdenie komisárky, že znalec mal vraj vyšetriť aj stav navrhovateľa
v súvislosti s jeho spôsobilosťou na výkon opatrovníka a výčitka, že to znalec neurobil, je opäť len
nekritické prebratie argumentácie odvolateľky, keďže znalcovi takáto úloha zo strany súdu uložená
nebola. Rovnako neopodstatnená je aj výčitka, že znalec nemal dostatok materiálov pre svoje závery,

nakoľko tento mal k dispozícii dostatok materiálov týkajúcich sa predchádzajúcich pobytov jeho dcéry
v liečebniach. Navrhovateľ nechápe, prečo má dcéra obavy z toho, že by voči nej svoju funkciu
opatrovníka nejako zneužil, keď celé jeho doterajšie konanie dostatočne preukazuje skutočnosť, že
konal a koná v jej bytostnom záujme a na ničom inom už mu v živote nezáleží tak ako na tom, aby sa
táto so svojou závislosťou vysporiadala a dokázala sa dlhodobo riadne starať o svojho syna.

16. Odvolateľka zotrvávala na podanom odvolaní a jeho dôvodoch, s vyjadrením Úradu komisára pre
osoby so zdravotným postihnutím sa stotožňuje. Dňa 17.4.2025 síce pila, nepravdivé je však tvrdenie
navrhovateľa, že dňa 17.4.2025, resp. počas jej „ťahu“ ako to on nazýva, musela byť prevezená na
JIS. Pitie zastavila sama bez asistencie inej osoby, lebo to chcela, keďže vie rozpoznať negatívne

následky pitia a nechce piť. O prácu neprišla a naďalej vykonáva náročnú prácu vedúcej personálneho
útvaru v spoločnosti M. E. N., H., v ktorej sú s jej prácou spokojní. K tvrdeniu navrhovateľa, že ju
chce ochrániť pred stratou práce podotýka, že sa jej opakovane vyhrážal, že ak podá odvolanie, budeinformovať jej zamestnávateľa o tom, akú alkoholičku zamestnáva, k čomu sa na súde pripojila dokonca
jej opatrovníčka. Svojimi vyhrážkami ju otec dostáva do veľkého psychického stresu.
Tvrdenianavrhovateľa,žesvojimpitímohrozujeodvolateľkasvojezdravieaživot,súpravdivéajesitoho

aj vedomá. Ide však o jej život a jej zdravie, o ktorých chce naďalej samostatne rozhodovať. Tvrdenia
navrhovateľa, že svojim konaním ohrozuje práva tretích osôb sú čírou manipuláciou. O vyhrážkach
navrhovateľa by mohol svedčiť aj partner odvolateľky, a návštevy navrhovateľa u psychiatra by sa dali
dohľadať v zdravotných záznamoch. Žiada súd, aby jej dovolil ako normálnemu človeku so svojimi
chybami ďalej plnohodnotne fungovať.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po
zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 7 ods. 1 v spojení s § 236 CMP, § 362 ods.
1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP),
postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel

k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, pretože napadnutý rozsudok, až na nie celkom
korektnú formuláciu výroku I., je vecne správny.

18. Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len
prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov

je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah
obmedzenia určí v rozhodnutí.

19. Podľa § 272 CMP súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

20. Podľa § 26 Občianskeho zákonníka, pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú
za nich ich zákonní zástupcovia.

21. Podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd
rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd

rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.

22. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Odvolací súd po preskúmaní celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej
inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe
vykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniamavecisprávneprávneposúdil,vdôsledku

čoho je jeho rozhodnutie vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku a v zmysle § 387 ods.2 CSP poukazuje na správnosť jeho dôvodov, s ktorými sa plne
stotožňuje. Reagujúc na odvolacie argumenty považuje za nutné uviesť nasledovné:

24. V prvom rade odvolací súd skúmal, či rozhodnutie netrpí vadou nepreskúmateľnosti, ktorú mu

odvolateľka vytýkala, ale takéto pochybenie zo strany prvoinštančného súdu nezistil. Z rozhodnutia
nepochybne vyplýva, čoho sa navrhovateľ domáhal, aké skutočnosti tvrdil a aké dôkazy označil, tiež
je zrejmé, ako sa vo veci vyjadrila osoba, o spôsobilosti ktorej sa koná a jej procesná opatrovníčka,
súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán,
ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal aj ako

vec právne posúdil. Odôvodnenie rozhodnutia podľa názoru odvolacieho súdu má všetky potrebné
náležitosti vyžadované zákonom (§ 220 ods. 2 CSP), je dostatočne presvedčivé a spĺňa všetky
požiadavky odôvodnenia v zmysle judikatúry ESĽP.

25. V ďalšom odvolateľka vytýkala súdu predovšetkým nedostatky v skutkových zisteniach a v právnom

posúdení veci. Tvrdí, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre obmedzenie jej spôsobilosti na právne
úkony. Odvolací súd však jej názor nezdieľa. Znaleckým dokazovaním znalcom z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria, liečba alkoholizmu a toxikománie G. D. B. bolo preukázané, že
odvolateľka trpí ťažkou a dlhoročnou závislosťou od alkoholu, ktorú si uvedomuje a priznáva. Tátozávislosť je trvalým ochorením, popritom sú u nej vyjadrené známky zmiešanej poruchy osobnosti,
ktoré je takisto trvalého rázu. V prípade odvolateľky je nadmerné požívanie alkoholických nápojov
jednoznačne preukázané nielen predmetným znaleckým posudkom č. 04/2024, ale rovnaký záver

vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 08/2017 Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela Pezinok ako
znaleckej organizácie z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorý posudok bol
vypracovaný v súdnom konaní vedenom v minulosti na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 19Ps/6/2016
s obdobným predmetom konania vo veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony odvolateľky, kedy
znalecká organizácia zistila, že menovaná trpí ťažkou závislosťou od alkoholu asi od roku 2006 s tým,

že závislosť od alkoholu je trvalým ochorením. I keď uvedené skoršie konanie bolo napokon zastavené
pre späťvzatie návrhu, toto nič nemení na relevantnosti záverov, ku ktorým sa znalecká organizácia
dopracovala, pričom z jej záverov vyplýva tiež to, že menovaná už dlhodobo nie je schopná rozhodovať
o svojom zdravotnom stave, pretože sa opakovane pýta z liečenia na reverz, zapája svoje nezrelé
obranné mechanizmy a jej rozhodnutia o zdravotnom stave mali doteraz vždy iba negatívny dopad na jej
zdravie. Dokazovanie ukázalo, že hoci od prvého znaleckého posúdenia uplynulo 7 rokov, k zlepšeniu

stavu nedošlo, ako vyplýva zo záverov znalca ustanoveného v tomto konaní.

26. Dôvodnosť obmedzenia spôsobilosti menovanej na právne úkony spôsobom, že v súvislosti
so závislosťou na alkohole nie je spôsobilá rozhodovať o svojej liečbe, nakoľko jej rozhodnutia
v tomto smere sú pre ňu skôr nepriaznivé a majú na ňu negatívny dopad, je tak podložená dvomi

rôznymi znaleckými posudkami, pričom sa žiada dodať, že k záverom, vysloveným v znaleckom
psychiatrickom posudku č. 08/2017 (ako vyplýva z jeho obsahu) dospel celý kolektív znalcov tejto
znaleckej organizácie a to jednomyseľne po náležitom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu,
anamnézou a zdravotnou dokumentáciou menovanej. V žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že by súd pri
rozhodovaní vychádzal výlučne zo znaleckého posudku č. 04/2024 ako jediného dôkazného prostriedku.

Je zrejmé, že súd svoje rozhodnutie opiera aj o znalecké dokazovanie vykonané v predchádzajúcom
konaní, množstvo listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou oboch súvisiacich súdnych spisov a takisto
o vyjadrenia všetkých účastníkov konania, t.j. nielen navrhovateľa (otca odvolateľky), ale aj procesnej
opatrovníčky (sesternice odvolateľky) a tiež odvolateľky samotnej, ktorá priznáva, že trpí alkoholizmom,
s ktorým dlhé roky bojuje. Táto sama na pojednávaní dňa 17.02.2025 okrem iného uviedla, že

momentálne je tretí týždeň v ústavnej liečbe vo Veľkom Záluží, ide o zastavenie ťahu, kam ju doviezol
otec, od decembra pila asi dva týždne, potom prerušila ťah asi na 1,5týždňa, nepila vodku, pila červené
víno... Vo vzťahu k vykonaným dôkazom netreba opomenúť ani skutočnosť, že súčasťou spisu v konaní
sp. zn. 19Ps/6/2016 je aj rozhodnutie Okresného súdu Trnava, č.k. 19P/5/2015-36 zo dňa 22.04.2015,
z ktorého vyplýva, že odvolateľka práve z dôvodu závislosti na alkohole, s ktorou roky neúspešne

bojuje, nie je schopná vykonávať starostlivosť o svoje maloleté dieťa, ktoré potom z tohto dôvodu
(a z dôvodu, že ani jeho otec starostlivosť nedokáže zabezpečiť), bolo zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti jej rodičov. Námietka odvolateľky, že prvoinštančný súd len prevzal závery znalca ako
aj subjektívne tvrdenia otca odvolateľky evidentne nie je dôvodná. Treba súhlasiť s tým, že súdy
nemôžu slepo dôverovať záverom znalca, privilegovať znalecký dôkaz a prenášať zodpovednosť za

skutkovú správnosť súdneho rozhodovania na znalca, takto však v uvedenom prípade prvoinštančný
súd nepostupoval. Znalecký dôkaz je len jedným z dôkazov, aj keď nepochybne práve v takomto
konaní je znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia psychiatria jedným z kardinálnych dôkazov, preto
je aj v ustanovení § 244 CMP zakotvená obligatórnosť ustanovenia a vyslúchnutia znalca, keďže je
nevyhnutné odborné posúdenie dôvodnosti zásahu do integrity fyzickej osoby. V danom prípade je

však z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zrejmé, že znalecký posudok a vyjadrenie v konaní
ustanoveného znalca je iba jedným z množstva vykonaných dôkazov, ktoré súd bral pri rozhodovaní
do úvahy.

27. Na margo uvedeného odvolací súd dodáva, že lekárska správa z ukončeného protialkoholického

liečenia (od 11.06. do 19.08.2024) vo Veľkom Záluží, deklarujúca stabilizovanie stavu, ktorej
nezohľadnenie odvolateľka vytýkala súdu, je iba jedným z množstva dôkazov (vrátane desiatok ďalších
lekárskych správ), ktoré bolo potrebné zohľadňovať pri rozhodovaní, pričom jej obsah nijako nevyvracia
ani prítomnosť silnej závislosti na alkohole, ani neschopnosť odvolateľky dôsledne a systematicky
rozhodovať o jej liečbe. Uvedená správa je iba dôkazom potvrdzujúcim jeden zo záverov znalca a to,

že odvolateľka má síce obdobia, kedy sa o svojom zdravotnom stave vie rozhodnúť aj správne,
podrobí sa napr. protialkoholickej liečbe a zapája sa aj do doliečovacích aktivít v rámci anonymných
alkoholikov, no tieto obdobia sa stále viac skracujú frekventnejšími a dlhšími alkoholickými ťahmi, liečby
sú ňou predčasne ukončované a z následných komplikácií s tým spojených ju opakovane dostane ažpomoc druhej osoby. Nevyhnutnosť dlhodobej liečby jej dáva šancu zmeniť jej osobnostnú reaktivitu,
potlačiť užívanie obranných mechanizmov a umožniť zvládať životné nároky bez únikov k alkoholu. Z
jej predchádzajúceho postoja je však zrejmé, že sama nie je schopná túto náročnú situáciu zvládnuť.

28. Pokiaľ odvolateľka naznačovala ovplyvňovanie znalca pri jeho znaleckej činnosti navrhovateľom, nič
také z obsahu znaleckého posudku alebo spisového materiálu ako takého nevyplýva a odvolateľka na
podporu uvedeného nepredložila žiadny relevantný dôkaz, ktorý by bol spôsobilý vyvolať pochybnosti
o neobjektívnosti záverov znalca z dôvodu jeho ovplyvňovania navrhovateľom. Pokiaľ ide o tvrdené

ovplyvnenieznalcapredchádzajúcimznaleckýmposudkomtrebauviesť,žeznalecpripodávaníposudku
okrem osobného vyšetrenia vždy prihliada na celú dostupnú dokumentáciu týkajúcu sa vyšetrovanej
osoby a v tomto prípade vychádzal z rozsiahlej zdravotnej dokumentácie za obdobie od roku 2004 do
21.11.2024, pozostávajúcej z početných lekárskych správ a nálezov (strana 12 až 29 posudku), kam
predchádzajúci znalecký posudok nepatrí. Znalec však samozrejme mal vedomosť o predchádzajúcom
znaleckom posudku (ktorý spomína v rámci výpisu zo spisového materiálu), táto skutočnosť ale sama

osebe nie je dôvodom spochybňovať objektívnosť jeho záverov. Znalec je pri podávaní posudku viazaný
zákonom a povinnosťou konať nestranne, objektívne a odborne, a v prípade súdneho konania je
povinný zodpovedať na otázky zadávateľa. Odvolací súd nezistil v postupe znalca žiadne pochybenia.
Skutočnosť, že závery znalca MUDr. Tomáša Rakúsa sa v podstate zhodujú so závermi staršieho
znaleckého posudku vyplýva z toho, že odborné názory znalcov sa na základe dostupnej dokumentácie

zhodujú vo svojich zisteniach. Niet žiadneho relevantného dôvodu považovať takúto zhodu názorov za
výsledok vzájomného ovplyvňovania.

29. V súvislosti s podaným znaleckým dokazovaním odvolateľka napokon spochybňovala závery znalca
i z dôvodu, že znalec ju nepozná, nemal a nemá ju vo svojej lekárskej starostlivosti a nie je možné, aby

len na základe predložených minulých lekárskych správ od iných lekárov a psychiatrov vedel posúdiť,
či je nutné po niekoľko minútovom rozhovore takúto osobu obmedziť na jej spôsobilosti. Odvolací súd
však ani tento názor odvolateľky nezdieľa a má za to, že dĺžka vyšetrenia dotknutej osoby (ktorá nebola
navyše neprimerane krátka) v danom prípade nie je spôsobilá spochybniť kvalitu a správnosť podaného
odborného posudku práve vzhľadom aj na veľmi rozsiahlu zdravotnú dokumentáciu (pochádzajúcu

z rôznych zdravotníckych zariadení a od rôznych lekárov), ktorú oprávnene znalec bral do úvahy, keďže
podáva o zdravotnom stave a priebehu liečby za celé obdobie cca dvadsiatich rokov veľmi podrobné a
rozsiahle informácie. Keďže ide o vyjadrenia lekárov, tieto majú v zásade väčšiu výpovednú hodnotu
ako vyjadrenia samotnej vyšetrovanej pred znalcom. Skutočnosť, že ustanovený znalec vyšetrovanú
osobu nepozná a nevedie ako pacientku, nemožno považovať za žiadnu vadu v postupe súdu, uvedená

okolnosť nebýva pri ustanovení znalca osobitne zohľadňovaná. Na margo tejto odvolacej námietky sa
žiada pripomenúť, že pokiaľ ide o znalecký posudok zo dňa 17.09.2017, tento bol podaný zdravotníckym
zariadením,vktorombolaodvolateľkaužvtomčaseopakovaneliečená,pretolekárivyšetrovanúpoznali
a mali ju v lekárskej starostlivosti, napriek tomu záver ich posudku bol totožný ako záver posudku MUDr.
Tomáša Rakúsa.

30. Ako bolo už vyššie predostreté, znalecký posudok je jedným zo základných dôkazných prostriedkov
v konaní, v ktorom má byť rozhodnuté o spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, avšak nie jediným,
je treba prihliadať aj na ďalšie vykonané dôkazy. Na základe komplexných výsledkov dokazovania musí
súd zvážiť, či je k obmedzujúcemu zásahu do spôsobilosti na právne úkony dôvod a ak áno, v akom

rozsahu. Pri skúmaní opodstatnenosti obmedzenia či pozbavenia spôsobilosti na právne úkony musí
byť zohľadnené, ako sa dotknutá osoba chová, ako sa prejavuje v styku s ľuďmi, ako si vie zabezpečiť
svoje každodenné potreby, ako hospodári so svojím majetkom. Pri súdnom rozhodovaní o spôsobilosti
na právne úkony je pritom treba dôsledne dbať, aby dotknutá osoba nebola obmedzovaná vo väčšom
rozsahu než je nevyhnutne potrebné k ochrane jej práv a zároveň práv tretích osôb. Musí byť vždy

zistené koho, resp. čo ohrozuje plná spôsobilosť k právnym úkonom dotknutej osoby a prečo nemožno
situáciuriešiťmiernejšímiprostriedkami.Potrebnéjeposudzovaťschopnosťuskutočňovaťprávneúkony
s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia, v ktorom
existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené
podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

31. Nemožno prisvedčiť námietke odvolateľky, že by súd prvej inštancie nedostatočne alebo neúplne
zistil skutočný stav na zistenie jej osobných pomerov, čím podľa nej mal súd opomenúť základný
cieľ, ktorým je zaistenie najlepšieho záujmu osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná. Z obsahu spisuje zrejmé, že v danom prípade súd prvej inštancie získal dostatok informácií o osobných pomeroch
G. A. H., dokazovaním získal relevantné fakty z rodinnej histórie menovanej, fakty o jej súčasnom
rodinnom zázemí, jej primárnych vzťahoch, pracovných aktivitách a jej fungovaní v spoločnosti, ale aj

o opakovaných pokusoch a následných zlyhaniach v liečbe svojej závislosti v dôsledku nesprávnych
rozhodnutí (predčasné ukončenie liečebných pobytov, nesystematická liečba). Výsledky vykonaného
dokazovania umožnili súdu vytvoriť si postačujúci obraz o tom, ako funguje v osobnom i pracovnom
živote a o spôsobe života menovanej v tom najširšom zmysle. Bolo jednoznačne preukázané, že
nezvládanie roky trvajúcej silnej závislosti na alkohole má na všetky oblasti jej života devastačný vplyv,

rovnako ako na vzťahy s blízkymi osobami, čím všetci dotknutí trpia, zvlášť jej maloleté dieťa. Z dôvodu
neefektívne liečenej závislosti od alkoholu sa odvolateľka dostáva opakovane do stavov ebriety, ťažkej
intoxikácie alkoholom, často v takej miere, že nie je schopná absolútne sa postarať o seba, stráca
základný pud sebazáchovy, opakovane v takomto stave poškodila svoje zdravie a ohrozila svoj život
(suicidálne správanie, popáleninová trauma, trauma hlavy). Niektoré prípady neskončili tragicky len
vďaka zásahu a pomoci navrhovateľa, ktorý ju zachránil alebo privolal včas pomoc. Okrem ohrozovania

a priameho poškodzovania vlastného života a zdravia je však odvolateľka zároveň hrozbou aj pre jej
okolie, zvlášť pre osoby žijúce s ňou v spoločnej domácnosti, teda pre jej maloleté dieťa a navrhovateľa
( napr. keď došlo u nej pod vplyvom alkoholu k vznieteniu pyžama z horiacej cigarety, mohlo dôjsť
k vzniku požiaru v domácnosti).

32. Dôvodom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony môže byť v zmysle § 10 Občianskeho
zákonníka, iba duševná porucha ( resp. nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných
prostriedkov či jedov), ktorá nie je len prechodná, pokiaľ dosiahne takého stupňa, že človeku bráni
v určitých záležitostiach samostatne konať. K rozhodnutiu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony
musia súdy pristupovať zo zreteľom k subjektívnemu hľadisku v tom zmysle, že nie je rozhodujúce,

o akú diagnózu duševnej poruchy v danom prípade ide, ale relevantné je, ako sa prejavuje v psychickej
spôsobilosti osoby, teda či ide o takú podstatnú odchýlku od normálneho psychického vývoja človeka,
ktorá mu v určitom rozsahu bráni postarať sa o vlastné záležitosti. Samotná skutočnosť, že človek trpí
duševnou poruchou, ešte nie je dôvodom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

33. Pri interpretácii a aplikácii ustanovenia § 10 OZ sa nemožno obmedziť iba na text zákonného
predpisu, ale vždy je potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer, ktorým je predovšetkým rešpektovanie
ľudskej dôstojnosti. V medziach ústavného významu práv človeka sa pri obmedzovaní spôsobilosti na
právne úkony primárne sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka a až následne záujem verejný
čitretíchosôb,pretožejetozávažnýmzásahomdoosobnejintegrityaosobnostnýchprávfyzickejosoby.

Obmedzenie človeka v spôsobilosti na právne úkony (jeho „právna smrť“) je prostriedkom ultima ratio,
t. j. možno k nemu pristúpiť až vtedy, ak sa všetky menej represívne prostriedky (napr. trestného práva,
správneho práva či „iba“ ich obmedzenia) nedajú použiť, resp. sa stanú neúčinnými (I. ÚS 313/2012).

34. Jedným z určujúcich kritérií pri rozhodovaní o obmedzovaní spôsobilosti na právne úkony je zásada

proporcionality, alebo inak primeranosti. Možno poukázať na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.
ÚS 1580/16, podľa ktorého nemožno vychádzať z premisy, že primárnym záujmom dotyčnej osoby
je vždy obmedzenie spôsobilosti v čo možno najmenšej miere; všeobecné súdy sú povinné skúmať
okolnosti každej konkrétnej veci a pristúpiť práve k takému obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony,
ktoré je v najlepšom záujme daného človeka. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony musí byť

vždy považované za prostriedok najkrajnejší. Samotná skutočnosť, že osoba trpí duševnou poruchou,
totiž ešte nie je dôvodom na obmedzenie jej spôsobilosti, ale musí byť konkrétne uvedené, prečo
plná spôsobilosť ohrozuje záujem posudzovanej osoby, a prečo nemožno situáciu riešiť miernejšími
prostriedkami. Inými slovami musí sa dôsledne uplatňovať subsidiarita tohto opatrenia. Práve preto je
súd povinný zaistiť úplné a spoľahlivé zistenia o osobných pomeroch obmedzovaného, teda ako sa

prejavujeprisociálnomkontaktesčlenmiobčianskejspoločnosti,akosastaráosvojepotrebyaopotreby
svojej rodiny, ako hospodári s finančnými prostriedkami, a pod.

35. Vyhodnotením všetkých zistených okolností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, odvolací
súd v danom prípade zhodne so súdom prvoinštančným dospel k záveru, že sú splnené podmienky na

obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a to v rozsahu, v akom odvolateľka pre nadmerné požívanie
alkoholických nápojov nie je schopná robiť právne úkony a to rozhodovať o svojej liečbe a zdravotnej
starostlivosti v súvislosti so závislosťou na alkohole, keďže práve táto závislosť jej bráni racionálne
pristupovať k liečbe a voliť také opatrenia na zvládanie závislosti, ktoré majú potenciál zvýšiť šancu najej vyliečenie. Obmedzenie spôsobilosti v tomto prípade je namieste, keď ako vyplýva z vykonaného
dokazovania, v prípade, ak sa nezačne liečiť, pri každej recidíve pitia alkoholu je vysoko pravdepodobný
rozvoj ťahu so život ohrozujúcimi komplikáciami - intoxikácia alkoholom až k smrti, dokonané suicídium,

či iné potenciálne mutilačné dôsledky, na čo poukázal znalec, odhliadnuc od ďalších vážnych dôsledkov,
aké má chronický alkoholizmus na fyzické zdravie, a vedie napokon i k degradácii osobnosti s výraznými
kognitívnym poruchami. Len pomocou práve takéhoto opatrenia súdu je tu ešte možnosť uvedené
prognózy zvrátiť a ochrániť odvolateľku pred fatálnymi následkami jej konania.

36. Nemožno súhlasiť s tvrdením odvolateľky a Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím,
že predmetné obmedzenie spôsobilosti predstavuje neprimeraný zásah do osobnej integrity menovanej,
že ide o porušenie ľudských práv. Na rozdiel od názoru odvolateľky a komisára, odvolací súd dospel
k záveru, že alkoholizmus, ktorým odvolateľka ako osoba posudzovaná trpí, nepochybne dosahuje
intenzitu predpokladanú ustanovením § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka a existujú tu legitímne
dôvody na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v rozsahu vyplývajúcim z výroku I. tohto rozsudku.

Odvolateľkou odporúčaná aplikácia ustanovenia § 29 Občianskeho zákonníka (podľa ktorého súd môže
ustanoviť opatrovníka aj tomu, pobyt koho nie je známy, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov
alebo ak to vyžaduje verejný záujem, za istých podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy,
ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu), teda opatrenie formou ustanovenia hmotnoprávneho
opatrovníka bez toho, aby k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony došlo, na takýto prípad aplikovať

nie je možné a v danom prípade ani neprichádza do úvahy. Vzhľadom na okolnosti prípadu, stupeň
závislosti a závažnosť situácie, nevidel ani odvolací súd možnosť žiadneho iného, miernejšieho,
menej obmedzujúceho spôsobu, ako dosiahnuť ochranu G. A. H. pred následkami jej konania vo sfére
rozhodovania o svojej liečbe a zdravotnej starostlivosti v súvislosti so závislosťou na alkohole, vrátane
umiestnenia a absolvovania ústavného liečenia. Preto je podľa názoru odvolacieho súdu nutné pristúpiť

práve k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony v uvedenom rozsahu, ktorý napĺňa požiadavku
primeranosti a zasahuje do práv odvolateľky v čo možno najmenšej miere, ktorá zároveň dokáže slúžiť
jej ochrane a predstavuje jedinú možnosť ako prispieť k jej záchrane v situácii, do akej sa dlhoročnou
závislosťou (a vlastnými rozhodovaním v otázkach svojej liečby) dostala, preto je celkom nepochybne
v súlade s jej najlepším záujmom.

37. V ďalšom smerovali námietky odvolateľky voči osobe ustanoveného opatrovníka, ale ani v tomto jej
nedal odvolací súd za pravdu.

38. V zmysle § 27 OZ zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony súd

rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník, pričom zákon uprednostňuje príbuzného
fyzickej osoby alebo inú vhodnú osobu a ak jej niet, ustanoví orgán miestnej správy alebo jeho
zariadenie, pokiaľ je oprávnené vystupovať vo svojom mene (verejného opatrovníka). Ustanovenie
verejného opatrovníka má byť vo vzťahu k skôr uvedenej možnosti len subsidiárne. Práva a povinnosti
opatrovníka zahŕňajú predovšetkým zastupovanie opatrovanca v rozsahu, v akom je tento na relevantné

úkony nespôsobilý. Zástupcom nemôže byť ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa judikatúry samotná existencia potenciálneho rozporu záujmov k zákonnému zákazu zastupovať
nestačí; rozpor záujmov musí reálne existovať. Pri posudzovaní rozporu medzi záujmami zástupcu a
zastúpeného treba vždy vychádzať z povahy konkrétneho právneho úkonu, ako aj zo všetkých okolností
prípadu, tak, aby bolo možné náležite zabezpečiť ochranu záujmov zastúpeného.

39. Na zabezpečenie kvalifikovanej ochrany práv a právom chránených záujmov opatrovanca súd v
zmysle ust. § 277 ods. 1 CMP vykonáva dohľad nad výkonom funkcie opatrovníka. Jedným zo spôsobov
zániku výkonu funkcie opatrovníka je podľa § 277 ods. 2 CMP jeho odvolanie na základe rozhodnutia
súdu, pretože je tu niektorý zo zákonných dôvodov pre takýto postup. Dôvody pre odvolanie zákon viaže

vo vzťahu k opatrovníkovi, teda možno hovoriť o relatívnom zániku opatrovníctva (týka sa konkrétneho
subjektu opatrovníka). Tieto dôvody sú strata spôsobilosti opatrovníka na výkon funkcie, porušovanie
povinností opatrovníkom, zneužívanie jeho práv či iné vážne dôvody.

40. Odvolateľka nesúhlasila s ustanoveným opatrovníkom z viacerých dôvodov. Namietala jeho

alkoholickú minulosť, súčasné užívanie opiátov, pokročilý vek, amorálny prístup k nej a kolíziu ich
záujmov, preto má odvolateľka vážne pochybnosti, či práve navrhovateľ je vhodnou osobou, ktorá by
mala funkciu jej opatrovníka vykonávať.41. Odvolací súd posúdil relevantnosť týchto dôvodov, avšak nezistil, že by tu bola prekážka v osobe
navrhovateľa, brániaca riadnemu výkonu funkcie opatrovníka. Navrhovateľ je otcom G. A. H., zároveň
jediným žijúcim rodičom menovanej, preto záujem o zdravie a všestranné blaho svojej dcéry, aký

je vlastný rodičovi voči jeho dieťaťu, vyplýva už z tohto ich najbližšieho pokrvného puta. Skutočný
a úprimný záujem o svoju dcéru, ako aj riešenie jej najvážnejších problémov, preukázal však navrhovateľ
za posledné roky celkom konkrétnym konaním a to mnoho krát, najčastejšie práve on svojim zásahom
odvrátil fatálne následky hroziace v stavoch alkoholovej intoxikácie odvolateľky. Pokiaľ by aj v minulosti
sám vo väčšej miere holdoval alkoholu (čo sa v konaní ani nepreukázalo), toto nie je prekážkou výkonu

opatrovníctva, nakoľko pre súd sú rozhodujúce jeho aktuálne osobnostné a morálne predpoklady,
pričom zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by išlo o osobu závislú na alkohole alebo iných omamných
látkach, ktoré by ho robili neschopným posúdiť jeho konanie. Bolo síce preukázané, že navrhovateľ
užíva silné analgetiká (lieky proti bolesti) patriace do triedy opioidov, tieto sú mu však predpisované
algeziologickou ambulanciou v Trnave v súvislosti so zmiernením chronických bolestí súvisiacich s jeho
onkologickým ochorením. Ani starší vek doposiaľ nebránil navrhovateľovi všemožne svoju dcéru chrániť

pred dôsledkami jej závislosti, spomedzi blízkych osôb odvolateľky je to práve on, kto v tomto smere
hľadá všetky dostupné spôsoby. Ostatne sama G. A. H. označila otca spolu s maloletým synom za
vzťahovo najbližšie osoby. Osobnostné i zdravotné predpoklady opatrovníka potvrdzuje i skutočnosť,
že navrhovateľ je schopný vykonávať náhradnú osobnú starostlivosť o svojho maloletého vnuka, čo
by v prípade akýchkoľvek vážnych závislostí vykonávať nemohol. K argumentácii odvolateľky ohľadom

tvrdených vyhrážok zo strany navrhovateľa, alebo jeho snahy o manipuláciu dcéry je odvolací súd
toho názoru, že odvolateľka nesprávne vníma takýmto spôsobom snahu navrhovateľa pomôcť jej
zvládnuť problémy so závislosťou. Pokiaľ by sa odvolateľka dobrovoľne podrobovala riadnej liečbe
(podľa potreby tak, ako to jej zdravotný stav vyžadoval a nie iba niekedy) ako aj následným doliečovacím
aktivitám, nebola by nutnosť zo strany jej otca vyvíjať na ňu v tomto smere nátlak. Keďže potom ani

odvolacísúdnezistilžiadnedôvody,ktorébyspochybniliunavrhovateľaexistenciupožiadavieknariadny
a zodpovedný výkon tejto funkcie, ani nezistil žiadnu kolíziu ich záujmov, považoval rozhodnutie súdu
prvej inštancie v tejto časti za správne a súladné s najlepším záujmom opatrovankyne. Zároveň súd
pripomína, že výkon funkcie opatrovníka podlieha sústavnej kontrole súdu.

42. Vedený týmito úvahami tak odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu považoval napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu za správne, s jedinou výhradou a to smerujúcou voči
formulácii výroku I. napadnutého rozsudku, ktorý by mohol pripúšťať nie celkom jednoznačný výklad
pokiaľ ide o okruh úkonov, v ktorých je spôsobilosť menovanej na právne úkony obmedzená. V záujme
právnej istoty odvolací súd zvolil presnejšiu formuláciu tak, ako vyplýva z tohto rozsudku, z ktorej je

zrejmé, že obmedzenie sa týka výlučne rozhodovania v súvislosti so závislosťou na alkohole, a to
rozhodovaniaoliečbeazdravotnejstarostlivosti,vrátaneumiestneniaaabsolvovaniaústavnéholiečenia
(t.j. rozhodovanie ohľadom liečby a zdravotnej starostlivosti vo vzťahu k ostatným oblastiam zdravia
nie je dotknuté). Preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. formálne pozmenil za použitia
ustanovenia § 388 CSP a vo výroku II, ako aj závislých výrokoch o trovách konania z dôvodu vecnej

správnosti podľa § 387 ods. 2 CSP potvrdil.

43. O trovách odvolacieho konania rozhodol za použitia ust. § 52 CMP v spojení s § 58 CMP
a ust. § 396 ods. 1 CSP.

44. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).